Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, September 21, 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 2C/82/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114209417
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Dúbravková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5114209417.4

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou, v právnej veci žalobcu:
G. S., A.. XX.X.XXXX, W. H. XXXX/XX, F. W., štátny občan SR, zastúpený JUDr. Dušanom Divkom,
advokát spol. s r.o. so sídlom Šoltésovej 346/1, Považská Bystrica, IČO 36860654 proti žalovanému: F.
F., A.. XX.XX.XXXX, W. F. XX, zastúpený AK JUDr. Dušan Chlapík, s.r.o, so sídlom Sládkovičova 13,
Žilina, IČO 47232072 o zaplatenie 33.193,92 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 33.193,92 Eur s 9,25 % ročným úrokom z
omeškania od 13.5.2009 do zaplatenia a to všetko do do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobcovi súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasažaloboudoručenousúdudňa24.4.2009domáhalsúdnehovýroku,vktorombysúdvžalobe
pôvodne označených žalovaných v rade 1/ a 2/ každého zaviazal na zaplatenie sumy 33.193,92 eur

s 9,25 % ročným úrokom z omeškania od 24.4.2009 do zaplatenia. Žaloba bola vedená pod sp.zn.7C
60/2009.

2. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že so žalovanými uzavrel kúpnu zmluvu podľa § 588 a nasl. OZ dňa
24.4.2007, kde bolo dohodnuté, že žalobca odkupuje nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, kat. ú. Ž..
V bode II. bolo dohodnuté, že kúpna cena je 6.900.000,- Sk s tým, že žalobca vyplatí na účty v S. W. a to

čiastku 2.450.000,- Sk na účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX, 2.450.000, Sk na účet číslo XXXXXXXXXX/
XXXX a 2.000.000,- Sk v hotovosti pri podpise tejto kúpnej zmluvy. Zároveň bolo dohodnuté, že kúpna
cena bude uhradená z hypotekárneho úveru. Táto kúpna zmluva, ktorú podpísali žalovaní dňa 24.4.2007
aj osvedčene u U.. U., notárky v Žiline a 2.000.000,- Sk uhradil žalobca v hotovosti na účet P. F. Q. S.
W. Č.. XXXXXXXXXX dňa 24.4.2007 o 16.06 hod, nebola daná na vkladovanie na Správu katastra v
Ž. a dňa 28.6.2007 uzavreli žalovaní so žalobcom a jeho bratom W. S. novú kúpnu zmluvu o odpredaji

nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXXX O.. Ú.. Ž. už za dohodnutú kúpnu cenu 4.750,000,- Sk, ktorá im
aj bola vyplatená a táto kúpna zmluva bola zavkladovaná na Správe katastra Ž. dňa 19.7.2007 pod č. V
XXXX/XX. Vzhľadom k tomu, že žalovaní uzavreli novú kúpnu zmluvu, odstúpili od kúpnej zmluvy zo dňa
24.4.2007 a takto z neplatného právneho úkonu získali bezdôvodné obohatenie každý zo žalovaných po
1.000.000,-Sk(33.193,92eur)atozdôvodu§597OZ,žetunastalasituáciaprávnejpovahy,žeuvedená
kúpna zmluva zo dňa 24.4.2007 nemôže byť už zavkladovaná, keďže bola zavkladovaná zmluva zo dňa

28.6.2007 pod č. V XXXX/XX. Preto žalobca odstúpil od kúpnej zmluvy zo dňa 24.4.2007 podľa § 48 OZ
s poukazom na § 597 OZ. Keďže žalovaní odmietajú vrátiť žalobcovi toto plnenie, bol žalobca nútený
požadovať vrátenie bezdôvodného obohatenia na súde návrhom na začatie konania.

3. Žalovaní v písomnom vyjadrení k žalobnému návrhu žiadali žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
Uviedli, že na základe aktívneho záujmu žalobcu o kúpu predmetných nehnuteľností, dohodli sa na

kúpnej cene 6.900.000,- Sk. Žalobca nemal k dispozícii takúto výšku finančných prostriedkov a aby
mal záruku, že nehnuteľnosti žalovaní neodpredajú inému záujemcovi, uzavreli dňa 24.4.2007 dvekúpne zmluvy, pričom jedna znela na 6.900.000,- Sk, v rámci ktorej im žalobca zo svojich prostriedkov
zaplatil časť kúpnej ceny vo výške 1.000.000.- Sk každému. Zvyšok kúpnej ceny mal byť uhradený
z prostriedkov hypotekárneho úveru od T. banky a.s. so splatnosťou do 30.5.2007. Keďže žalobca v

dôsledku zaplatenia časti kúpnej ceny 2.000.000,- Sk potreboval získať úver len v sume 4.900.000,-
Sk, pričom tvrdil, že vyšší úver by ani nedostal, v ten istý deň 24.4.2007 uzavreli obsahovo totožnú
zmluvu s tým, že kúpna cena 4.900.000,- Sk bude uhradená z prostriedkov hypotekárneho úveru do
30.5.2007. V čl. IV ods. 4 kúpnej zmluvy bolo dohodnuté, že návrh na vklad vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľnosti bude podaný až po úplnom zaplatení kúpnej ceny 4.900.000,- Sk. Žalobca mal

zrejme problémy so získaním hypotekárneho úveru v T. banke, a.s., čo bol dôvod, že z jeho podnetu
dňa 2.5.2007 uzavreli v poradí tretiu totožnú kúpnu zmluvu s kúpnou cenou 4.900.000,- Sk vrátane
dodatku č. 1 zo dňa 29.5.2007, ktorým sa menila zmluva v čl. II bod 1 tak, že poskytovateľ úveru bude
Q. a.s. a splatnosť kúpnej ceny bude stanovená do 30.6.2007. Túto kúpnu zmluvu dohodou účastníkov
písomne zrušili 28.6.2007, nakoľko sa žalobca rozhodol kúpiť nehnuteľnosť spoločne s bratom W. S.
a dňa 28.6.2007 uzavreli štvrtú kúpnu zmluvu, kde na strane kupujúcich bol okrem žalobcu i jeho

brat W. S.. Kúpna cena dohodnutá v tejto zmluve 4.750.000,- Sk bola žalobcom uhradená. Žalobca si
nezapočítal sumu 2.000.000,- Sk poskytnutú 24.4.2007, nakoľko obe strany považovali túto čiastku za
súčasť celkovej kúpnej ceny 6.900.000,- Sk. Žalobca listom zo dňa 21.4.2009 oznámil , že odstupuje od
kúpnej zmluvy z 24.4.2007 podľa § 48 OZ s poukazom na § 597 OZ, nakoľko táto zmluva už nemôže byť
zavkladovaná, lebo zavkladovaná bola kúpna zmluva z 28.6.2007 pod č. V XXXX/XX. Podľa žalovaných

je názor žalobcu o odstúpení od kúpnej zmluvy z dôvodu § 597 OZ mylný, pričom poukázali na judikát
rozsudok NSR sp.zn. 5Cdo 133/2000 z 30.1.2001, podľa ktorého použitie § 597 ods. 1 OZ je vylúčené
v prípadoch, v ktorých kupujúci o konkrétnych vadách veci vedel a napriek tomu sa slobodne rozhodol
zmluvu o kúpe uzavrieť. Žalobca vedel, že 24.4.2007 uzavrel so žalovanými kúpnu zmluvu za dojednanú
kúpnu cenu 6.900.000,- Sk a že táto zmluva je platná, napriek tomu uzavrel 28.6.2007 ďalšiu kúpnu

zmluvu. Ďalšou okolnosťou vylučujúcou odstúpenie od kúpnej zmluvy podľa § 597 OZ je neexistencia
vlastníctva žalobcu k veci, ktorej vada robí vec neupotrebiteľnou. Odstúpiť od zmluvy môže podľa §
597 OZ len kupujúci, ktorý nadobudol k veci vlastnícke právo. Navrhovateľ po uzavretí kúpnej zmluvy
dňa 24.4.2007 nenadobudol vlastníctvo k nehnuteľnostiam, nakoľko táto zmluva nebola zavkladovaná.
Uzavretím tejto zmluvy sa kúpna zmluva zo dňa 24.4.2007 stala platnou, jej obsah sa stal pre účastníkov

záväzným. Kupujúci sa zaviazal zaplatiť predávajúcim 6.900.000,- Sk, pričom podľa čl. IV ods. 4 zmluvy
bolo dohodnuté, že návrh na vklad do katastra bude podaný po úplnom zaplatení kúpnej ceny. Možnosť
odstúpenia od tejto zmluvy bola dohodnutá len na strane predávajúcich, kupujúci nemal zmluvnú, ani
zákonom stanovenú možnosť odstúpiť od tejto zmluvy. K zmenám kúpnych zmlúv došlo z dôvodov na
strane žalobcu, ktorý bol aj ich vystavovateľom. Žalovaní žiadali preto, aby súd ako predbežnú otázku

vyslovil neplatnosť odstúpenia od kúpnej zmluvy zo dňa 24.4.2007.

4.Vpriebehukonaniaprávnyzástupcažalobcuzotrvalnapodanomnávrhuvcelomrozsahuapožadoval
vrátenie bezdôvodného obohatenia, t.j. majetkového prospechu, ktorý žalovaní získali plnením z
právneho dôvodu, ktorý odpadol, pretože prvé tri kúpne zmluvy neboli dané na vklad v zákonnej

trojročnej lehote v zmysle katastrálneho zákona a potom platí režim § 47 OZ. Posledná zmluva bola
daná na vklad, nadobudla vecnoprávny charakter, čo vyplýva z listu vlastníctva, preto tie predchádzajúce
zmluvy nemohli byť už zavkladované pre túto prekážku zavkladovania tej poslednej zmluvy. Podstatné
je aj to, že žalovaný v 2. rade predal svoj podiel inej osobe ako žalobcovi, od ktorého prijal milión korún.
Z uzavretých kúpnych zmlúv je najpodstatnejšia tá, ktorá bola zavkladovaná, t.j. na tých 4.750.000,- Sk,

tá je účinná a teda obojprávne účinky predchádzajúcich zmlúv už stratili svoju viazanosť, keď neboli
do troch rokov dané na vklad, preto je tu režim § 451, kde sa hovorí, že keď sa zmluva zruší akoby
od začiatku nevznikla a strany sú si povinné vrátiť plnenie. Prichádza do úvahy len vrátenie toho, čo
žalovaní prijali, čo je objektívne na zloženkách vložené na účet aj preukázané, preto žiadal návrhu
vyhovieť.

5. Žalovaní v 1. a 2. rade taktiež zotrvali na svojom písomnom vyjadrení k žalobe. Pri uzatváraní zmlúv
jednali so žalobcom, ktorý predmetné zmluvy aj pripravoval a neskôr s jeho bratom P. , ktorý mal
splnomocnenie a ktorý zmluvy aj podpisoval. Pokiaľ sa týka poslednej kúpnej zmluvy a dojednanej ceny
4.750,000,- Sk, mali za to že to bol doplatok celej dohodnutej kúpnej ceny 6.900.000,- Sk. K zníženiu

rozdielu kúpnej ceny došlo z dôvodu, že o to požiadali kupujúci - žalovaní, že peniaze budú prevádzané
zo zahraničia a im vzniká strata pri prevodoch. Prostredníctvom svojho právneho zástupcu poukázali
na to, že ustanovenie § 47 ods. 2 OZ sa nevzťahuje na zmluvy o prevode nehnuteľností, povolenie
vkladu nie je rozhodnutím katastrálneho orgánu a teda v danom prípade nejde o režim podliehajúcitomuto ustanoveniu. Pokiaľ ide o kúpnu zmluvu, právny zástupca žalovaných poukázal na rozdiel medzi
obligačným a vecnoprávnym vzťahom, obligačný vzťah trvá, v žiadnom prípade nezanikol, nezanikol ani
nazákladenamietanéhoustanovenia§597OZaďalejpoukázalnavyjadreniaobidvochžalovaných,kde

uviedli, za akých okolností došlo k uzavieraniu ďalších zmlúv, že v podstate kúpna cena za celý čas bola
dohodnutá vo výške 6.900.000,- Sk, že v opačnom prípade bol by žalobca pri vyplácaní rozdielu kúpnej
ceny si odpočítal sumu 2.000.000,- Sk, ktorú poskytol, čo teda neurobil, za celý čas od vkladovania
zmluvy až doteraz žiadnym spôsobom sa nedomáhal vrátenia sumy 2.000.000,- Sk. Pokiaľ ide o výklad,
poukázal na ust. § 35 ods. 3 OZ, pričom bol toho názoru, že aj z prejavu právneho zástupcu žalobcu

vyplýva, že nespochybňuje tvrdenia žalovaných a teda, že žalobný návrh nie je dôvodný, preto navrhol,
aby žalobný návrh súd zamietol.

6. Tunajší súd rozsudkom č.k. 60/2009-73 zo dňa 13.6.2011 žalobu žalobcu zamietol. Svoje rozhodnutie
odôvodnil tým, že žalobca sa žalobným návrhom domáhal vydania bezdôvodného obohatenia, a to
na základe toho, že došlo k plneniu z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Právnym dôvodom plnenia

žalobcu voči žalovaným bola kúpna zmluva uzatvorená dňa 24.4.2007, na základe ktorej žalobca
uhradil žalovaným ich účty každému sumu vo výške 1.000.000 Sk. Súd skúmal, či zo strany žalobcu
došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy. Povinnosť predávajúceho sa vzťahuje na vady, ktoré mala
vec v čase plnenia, nie na vady, ktoré sa vyskytnú až po tomto plnení. V čase uzavretia prvej kúpnej
zmluvy, dňa 24.4.2007, žalovaní ako predávajúci boli vlastníkmi prevádzaných nehnuteľností, a teda

tieto netrpeli právnymi vadami, nemohlo dôjsť k platnému odstúpeniu od zmluvy zo strany žalobcu
z dôvodov uvedených v ust. § 597 Občianskeho zákonníka. Dôvodom plnenia z právneho dôvodu,
ktorý odpadol mala byť podľa žalobcu skutočnosť, že kúpna zmluva zo dňa 24.4.2007 nebola daná
na vklad v zákonnej 3-ročnej lehote. Rozhodnutie o povolení vkladu však nie je rozhodnutím, ktoré
je potrebné k vzniku obligačnoprávnych účinkov zmluvy. Rozhodnutím o vklade vznikajú vecnoprávne

účinky,nieobligačnoprávneaniettedazákonnéhopodkladunatvrdenie,ženapodpísanieplatnejkúpnej
zmluvy potrebuje subjekt občianskoprávneho vzťahu rozhodnutie správy katastra o povolení vkladu.
Uvedené vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR č. 2Cdo 184/2005. Zo strany žalobcu teda
nedošlo k platnému odstúpeniu od zmluvy a neodpadol právny dôvod jeho plnenia a kúpna zmluva
zo dňa 24.4.2007 je platná a účinná. Nemohlo tak dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia na strane

žalovaných tak, ako to predpokladá ust. § 451 Občianskeho zákonníka. Zároveň súd uviedol, že i keď nie
je povinnosťou navrhovateľa výslovne uvádzať právny dôvod uplatneného nároku, pretože urobiť právnu
kvalifikáciu prináleží súdu, napriek tomu právny dôvod uvádzaný v návrhu, nie je bez akéhokoľvek
významu. Právna kvalifikácia uskutočňovaná súdom je závislá od skutkových okolností, ako aj právneho
dôvodu uvádzaného v žalobe, preto pokiaľ navrhovateľ trvá na návrhu z dôvodu ktorý uvádza, je súd

s týmto jeho návrhom viazaný. Súd preto uplatnený nárok navrhovateľa posudzoval z titulu práva na
vydanie bezdôvodného obohatenia, tak ako to skutkovo vymedzil navrhovateľ. Tak ako súd už uviedol
vyššie v predmetnej veci nebol naplnený žiaden zákonný predpoklad uvedený v § 451 OZ pre vznik
bezdôvodného obohatenia. Z uvedených dôvodov súd žalobný návrh v celom rozsahu zamietol.

7. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Žiline rozsudkom č.k.7 Co 249/2011-126 zo dňa 11.1.2012 vyššie
uvedený rozsudok okresného súdu zmenil tak, že „odporca v rade 1/ j e p o v i n n ý zaplatiť
navrhovateľovi sumu 33.193,92 eur s 9,25% úrokom z omeškania ročne od 2.7.2009 do zaplatenia a
odporca v rade 2/ je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 33.193,92 eur s 9,25% úrokom z omeškania
ročne od 13.5.2009 do zaplatenia, všetko do 3 dní.“

8. Krajský súd svoje zmeňujúce rozhodnutie okrem iného odôvodnil tým, že „ právne posúdenie veci
prvostupňovým súdom je nesprávne. Čo sa týka právneho posúdenia, navrhovateľ tvrdil, že prijaté
plnenie zo strany odporcov predstavuje bezdôvodné obohatenie, pričom účinnosť zmluvy zanikla v
zmysle ust. § 47 Občianskeho zákonníka, ako aj z dôvodu odstúpenia pre vady veci podľa ust. § 597

Občianskeho zákonníka. Pre súd je záväzné skutkové vymedzenie predmetu konania uskutočnené
účastníkom. Pokiaľ aj účastník uvedie právne posúdenie, toto nie je pre súd záväzné. Súd je povinný
na základe skutkových okolností uvedených účastníkom posúdiť požadované plnenie podľa právnych
noriem, ktoré na uvedený a preukázaný skutkový stav dopadajú. Okresný súd však z tvrdeného, a
zároveň aj preukázaného skutkového stavu veci vyvodil nesprávny právny záver.“ Ďalej poukázal na to,

že „ niet pochybností, že kúpna zmluva uzatvorená medzi účastníkmi dňa 24.4.2007, na základe ktorej
navrhovateľ poskytol odporcom každému po 1.000.000 Sk, bola v čase uzavretia platným a účinným
právnym úkonom. Vo vzťahu k účinkom tejto kúpnej zmluvy však nastala dôležitá skutočnosť, a to,
že prevodcovia nehnuteľnosti stratili vlastnícke právo k prevádzaným nehnuteľnostiam po uzatvoreníkúpnej zmluvy, avšak predtým, než došlo k vkladu vlastníckeho práva nadobúdateľa do katastra. Táto
dôležitá skutočnosť nemá síce za následok dodatočnú neplatnosť kúpnej zmluvy, avšak na základe
tejto skutočnosti došlo k zániku práv a povinností z tejto zmluvy pre nemožnosť plnenia v zmysle ust.

§ 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V zmysle ust. § 575 ods. 1 OZ, ak sa plnenie stane nemožným,
povinnosť dlžníka plniť zanikne. V zmysle citovaného ustanovenia záväzok zaniká, len čo sa plnenie
stalo z objektívnych dôvodov nemožným. Na základe kúpnej zmluvy zo dňa 24.4.2007 sa odporcovia
1/, 2/ ako predávajúci zaviazali na navrhovateľa ako kupujúceho previesť vlastnícke právo k predmetu
kúpy, a to k stavbe jedálne bez súpisného čísla na parc. KN č. XXXX/X a pozemkom parc. KN č.

XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 285 m? a parc. KN č. XXXX/XX zastavané plochy a
nádvoria o výmere 219 m? v kat. území Ž.. Tým, že odporcovia 1/, 2/ uzatvorili kúpnu zmluvu zo dňa
28.6.2007, ktorej vklad bol povolený, stratili vlastnícke právo k predmetu kúpy a plnenie na základe
kúpnej zmluvy zo dňa 24.4.2007 sa stalo nemožným. Táto skutočnosť nastala vkladom vlastníckeho
práva do katastra na základe kúpnej zmluvy zo dňa 28.6.2007, ku ktorému došlo dňa 19.7.2007 na
základe rozhodnutia Správy katastra Ž. F. Č. Q. XXXX/XX. Týmto momentom zanikli práva a povinnosti

účastníkov z kúpnej zmluvy z 24.4.2007 pre nemožnosť plnenia, ktorým je v tomto prípade prevod
vlastníckeho práva. Zánikom práv a povinností z uzatvorenej zmluvy zo dňa 24.4.2007 odpadol právny
dôvod plnenia kúpnej ceny z tejto zmluvy. Plnenie, ktoré bolo odporcom v 1/ a v 2/ rade zo strany
navrhovateľa vyplatené dňa 24.4.2007, každému po 1.000.000 Sk, t. j. po 33.193,92 eur, predstavuje tak
na strane odporcov 1/, 2/ bezdôvodné obohatenie prijaté na základe právneho dôvodu, ktorý odpadol

(§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka). V zmysle ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka vznikla
odporcom 1/, 2/ povinnosť predmet bezdôvodného obohatenia vydať navrhovateľovi. Pokiaľ odporcovia
1/, 2/ v konaní tvrdili, že kúpna cena 4.750.000 Sk, ktorú im navrhovateľ uhradil na základe kúpnej
zmluvy zo dňa 28.6.2007 predstavuje iba doplatok pôvodne dohodnutej kúpnej ceny 6.900.000 Sk, toto
svoje tvrdenie nepreukázali. Kúpna zmluva zo dňa 28.6.2007 uzatvorená medzi odporcami v 1/ a v 2/

rade, ako predávajúcimi, kde na strane kupujúcich vystupoval v 1/ rade navrhovateľ a v 2/ rade W. S., je
perfektným a platným písomným právnym úkonom. Z bodu II. tejto zmluvy jednoznačne vyplýva, že bola
dohodnutá kúpna cena vo výške 4.750.000 Sk. Je nesporné, že táto kúpna zmluva bola odporcom v 1/
a v 2/ rade zo strany kupujúcich riadne zaplatená. Plnenie, ktoré navrhovateľ poskytol odporcom dňa
24.4.2007 každému po 33.193,92 eur tak predstavuje bezdôvodné obohatenie, ktoré sú odporcovia 1/,

2/ povinný vydať navrhovateľovi.“ Pri určovaní úroku z omeškania, ktorí sú odporcovia povinní zaplatiť
navrhovateľovi v zmysle § 517 ods. 2, odvolací súd zohľadnil, kedy bol ten ktorý odporca vyzvaný na
plnenie.

9. Na dovolanie ýalovaných v 1/ a v 2/ rade Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. 3Cdo

184/2012-184 zo dňa 6. augusta 2013 rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 11. januára 2012 sp.
zn. 7Co/249/2011 zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie.

10. Dovolací súd v dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal, že o tzv. inú vadu konania ide medzi iným v
prípade,keďodvolacísúdvrozporesozákonomprehodnotískutkovýstavzistenýsúdomprvéhostupňa.

K iným skutkovým záverom, než ku ktorým dospel súd prvého stupňa, môže odvolací súd, v prípade, na
ktorý sa vzťahuje § 213 ods. 3 O. s. p., dospieť iba po zopakovaní dokazovania v potrebnom rozsahu.
Viazanosť odvolacieho súdu skutkovým stavom ustáleným súdom prvého stupňa a podmienenie zmeny
jeho skutkových záverov opakovaním dokazovania vyplýva z uplatnenia zásady priamosti a ústnosti
občianskeho súdneho konania. I keď odvolací súd v danom prípade slovne vyjadril, že súd prvého

stupňa správne zistil skutkový stav, z porovnania rozsudkov prvostupňového a odvolacieho súdu
predsa len vyplýva, že vychádzali z odlišných skutkových záverov. Súd prvého stupňa v záverečnej
časti rozsudku konštatoval, že navrhovateľ neodstúpil platne od kúpnej zmluvy z 24. apríla 2007, čo
vylučuje možnosť navrhovateľom tvrdeného vzniku bezdôvodného obohatenia odporcov v zmysle § 451
Občianskeho zákonníka. Podľa názoru dovolacieho súdu tu súd prvého stupňa mohol mať na mysli

len prvú kúpnu zmluvu (nie druhú kúpnu zmluvu), lebo iba v nej sa spomína suma 2.000.000,- Sk,
ktorej zaplatenia sa navrhovateľ v tomto konaní domáha. V prvej kúpnej zmluve bola ale uvedená kúpna
cena 6.900.000,- Sk. Súd prvého stupňa teda podľa všetkého vychádzal zo skutkového zistenia, že
takáto výška kúpnej ceny bola navrhovateľom a odporcami dohodnutá. Odvolací súd na rozdiel od toho
bez opakovania dokazovania konštatoval, že odporcovia nepreukázali, že dohodnutou bola kúpna cena

6.900.000,- Sk. To znamená, že bez toho, aby mal pre svoj odlišný skutkový záver podklad v opakovaní
dokazovania, vychádzal odvolací súd z odlišného skutkového zistenia, že kúpna cena 6.900.000,- Sk
dohodnutá nebola. Inou vadou konania je tiež nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu. Nepreskúmateľné
je rozhodnutie, odôvodnenie ktorého dostatočne nevysvetľuje, z akého dôvodu rozhodol súd tak, akouviedol vo výroku rozsudku. V napadnutom rozsudku odvolací súd uviedol, že v štvrtej kúpnej zmluve je
právneperfektnýmspôsobomvyjadrené,žekúpnacenaje4.750.000,-Sk.Podľajehonázoruodporcovia
v konaní nepreukázali, že ide len o doplatok pôvodne dojednanej kúpnej ceny 6.900.000,- Sk. V priebehu

pojednávania na súde prvého stupňa uskutočneného 11. mája 2011 boli vypočutí odporcovia 1/, 2/,
ktorí zhodne uviedli, že od prvotného stretnutia až po právoplatné povolenie vkladu do katastra podľa
štvrtej kúpnej zmluvy bolo medzi navrhovateľom a odporcami nespochybňované, že odplatou za prevod
sporných nehnuteľností je 6.900.000,- Sk, ďalej, že navrhovateľom požadovaná suma 66.378,84 eur
(2.000.000,- Sk) predstavovala iba prvú časť celkovej kúpnej ceny, že suma 4.750.000,- Sk bola len

doplatkom kúpnej ceny 6.900.000,- Sk a že postupné uzatváranie štyroch kúpnych zmlúv s odlišne
vyjadrenými kúpnymi cenami reagovalo výlučne len na požiadavky navrhovateľa, najmä v súvislosti s
jeho ťažkosťami pri obstarávaní hypotekárneho úveru a finančných prostriedkov určených na úhradu
kúpnej ceny. Kľúčové osoby, ktoré v danom prípade spolupôsobili pri uzatváraní kúpnych zmlúv -
navrhovateľ a jeho brat W.A. S. ani ich brat P. S., v konaní vypočuté neboli, a to aj z dôvodu, že právny
zástupca navrhovateľa po prednesoch a vyjadreniach odporcov 1/, 2/ uviedol, že navrhovateľ nepopiera

skutkové tvrdenia uvádzané odporcami, nepopiera, že vývoj celej transakcie prebiehal tak, ako uvádzajú
odporcovia. Za skutkového stavu, ktorý je medzi účastníkmi nesporný a ktorý okresný súd správne
zistil, mal odvolací súd zohľadniť nielen to, že protistranou boli potvrdené skutkové tvrdenia oboch
odporcov, ale aj celkový skutkový rámec prejednávanej veci. Po tomto zohľadnení mal náležite vysvetliť,
konkrétne z čoho vyvodil, že odporcovia, napriek tomu, že ich skutkové tvrdenia neboli protistranou

spochybňované, nepreukázali svoje skutkové tvrdenie, že suma 4.750.000,- Sk uvedená v štvrtej kúpnej
zmluve bola zmluvnými stranami chápaná len ako doplatok na úhradu skutočne dohodnutej kúpnej ceny
6.900.000,- Sk. Odvolací súd ale svoje konštatovanie odôvodnil stroho iba tým, že štvrtá kúpna zmluva
je právne perfektný a platný právny úkon. Dovolateľmi napadnutý rozsudok nebolo možné v dovolacom
konaní podrobiť prieskumu z hľadiska správnosti zaujatých právnych záverov, lebo obsah napadnutého

rozhodnutia, vzhľadom na jeho nepreskúmateľnosť, nebol pre toto posúdenie dostatočným podkladom.
Z uvedených dôvodov dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
11. Krajský súd, ako súd odvolací, po zrušení veci dovolacím súdom napadnutý rozsudok okresného
súdu uznesením č.k. 11 Co 191/2013- 192 zo dňa 27.2.2014 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Po vrátení veci je predmetná žaloba vedená na tunajšom súde pod sp.zn. 2C 82/2014.

12. Krajský súd svoje zrušujúce rozhodnutie odôvodnil tým že rozsudok okresného súdu je založený
na nesprávnom právnom posúdení veci, z ktorého dôvodu okresný súd zároveň nedostatočne zistil
skutkový stav veci.
13. V odôvodnení svojho rozhodnutia krajský súd okrem iného uviedol, že
„Navrhovateľ sa v konaní domáhal vrátenia plnenia od odporcov v 1/ a v 2/ rade, od každého po

33.193,92 eur s príslušenstvom, ktoré odporcom vyplatil pri podpise kúpnej zmluvy zo dňa 24.04.2007
z tých skutkových dôvodov, že táto kúpna zmluva nebola zavkladovaná a na jej základe nenadobudol
vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Naopak, účastníci uzatvorili kúpnu zmluvu zo dňa 28.06.2007, kde
okrem navrhovateľa ako kupujúci vystupoval aj brat navrhovateľa, ktorá bola daná na vklad vlastníckeho
práva a vklad vlastníckeho práva bol povolený. Čo sa týka právneho posúdenia, navrhovateľ tvrdil, že

prijaté plnenie zo strany odporcov predstavuje bezdôvodné obohatenie, pričom účinnosť zmluvy zanikla
v zmysle ust. § 47 Občianskeho zákonníka, ako aj z dôvodu odstúpenia pre vady veci podľa ust. § 597
Občianskeho zákonníka.
Presúdjezáväznéskutkovévymedzeniepredmetukonaniauskutočnenéúčastníkom.Pokiaľajúčastník
uvedie právne posúdenie, toto nie je pre súd záväzné. Súd je povinný na základe skutkových okolností

uvedených účastníkom posúdiť požadované plnenie podľa právnych noriem, ktoré na uvedený a
preukázaný skutkový stav dopadajú.
Okresný súd však z tvrdeného a zároveň aj preukázaného skutkového stavu veci vyvodil nesprávny
právny záver.
Krajský súd sa v plnom rozsahu stotožnil s čiastkovými závermi okresného súdu, pokiaľ došiel k záveru,

že zo strany navrhovateľa nedošlo k platnému odstúpeniu od zmluvy v zmysle ust. § 597 Občianskeho
zákonníka z dôvodu, že vec, ktorá bola predmetom kúpy v čase uzavretia kúpnej zmluvy zo dňa
24.04.2007, nemala právne vady. Rovnako možno súhlasiť aj s vysloveným záverom, že na danú vec
nemožno aplikovať ust. § 47 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ktoré sa na danú vec nevzťahuje.
Zo zisteného skutkového stavu veci vyplýva, že účastníci uzatvorili viacero kúpnych zmlúv.

Dňa 24.04.2007 uzatvorili účastníci, a to navrhovateľ v postavení kupujúceho a odporcovia 1/, 2/ v
postavení predávajúcich kúpnu zmluvu na predmetnú nehnuteľnosť, kde kúpna cena bola dohodnutá vo
výške 6.900.000,- Sk. Pri podpise zmluvy, ako to vyplýva z listinných dôkazov, ako aj nesporných tvrdení
účastníkov, zaplatil navrhovateľ odporcom každému po 1.000.000,- Sk. Následne dňa 24.04.2007účastníci uzatvorili kúpnu zmluvu na ten istý predmet kúpy, kde kúpna cena uvedená v písomnej zmluve
bola 4.900.000,- Sk. Dňa 02.05.2007 účastníci v rovnakom postavení uzatvorili kúpnu zmluvu na totožný
predmet kúpy, kde bola v písomnej zmluve uvedená kúpna cena 4.900.000,- Sk. Vo vzťahu k uvádzaným

zmluvám nedošlo zo strany účastníkov k podaniu návrhu na vklad vlastníckeho práva. Dňa 28.06.2007
došlo medzi účastníkmi k uzavretiu ďalšej kúpnej zmluvy na totožný predmet kúpy, kde navrhovateľ
vystupoval ako kupujúci spolu so svojím bratom W. S., odporcovia 1/, 2/ vystupovali ako predávajúci.
Kúpna cena bola uvedená v písomnej zmluve vo výške 4.750.000,- Sk. Účastníci zároveň podali aj návrh
na vklad vlastníckeho práva, ktorý bol povolený dňa 19.07.2007 pod č. V XXXX/XX.

Niet pochybností, že kúpna zmluva uzatvorená medzi účastníkmi dňa 24.4.2007, na základe ktorej
navrhovateľ poskytol odporcom každému po 1.000.000 Sk, bola v čase uzavretia platným a účinným
právnym úkonom. Vo vzťahu k účinkom tejto kúpnej zmluvy však nastala dôležitá skutočnosť, a to,
že prevodcovia nehnuteľnosti stratili vlastnícke právo k prevádzaným nehnuteľnostiam po uzatvorení
kúpnej zmluvy, avšak predtým, než došlo k vkladu vlastníckeho práva nadobúdateľa do katastra. Táto
dôležitá skutočnosť nemá síce za následok dodatočnú neplatnosť kúpnej zmluvy, avšak na základe tejto

skutočnosti došlo k zániku práv a povinností z tejto zmluvy pre nemožnosť plnenia v zmysle ust. § 575
ods. 1 Občianskeho zákonníka.
V zmysle ust. § 575 ods. 1 OZ, ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť dlžníka plniť zanikne.
V zmysle citovaného ustanovenia záväzok zaniká, len čo sa plnenie stalo z objektívnych dôvodov
nemožným. Na základe kúpnej zmluvy zo dňa 24.04.2007 sa odporcovia 1/, 2/ ako predávajúci zaviazali

na navrhovateľa ako kupujúceho previesť vlastnícke právo k predmetu kúpy, a to k stavbe jedálne bez
súpisného čísla na parc. O. Č.. XXXX/X Y. F. F.. O. Č.. XXXX/X N. F. Y. A.T. E. Q. XXX P.? Y. F.. O. Č..
XXXX/XX N. F. Y. A. E. Q. XXX P.? Q. O.. Ú. Ž.. Tým, že odporcovia 1/, 2/ uzatvorili kúpnu zmluvu zo
dňa 28.6.2007, ktorej vklad bol povolený, stratili vlastnícke právo k predmetu kúpy a plnenie na základe
kúpnej zmluvy zo dňa 24.4.2007 sa stalo nemožným. Táto skutočnosť nastala vkladom vlastníckeho

práva do katastra na základe kúpnej zmluvy zo dňa 28.06.2007, ku ktorému došlo dňa 19.07.2007 na
základe rozhodnutia Správy katastra Ž. F. Č. Q. XXXX/XX. Týmto momentom zanikli práva a povinnosti
účastníkov z kúpnej zmluvy z 24.04.2007 pre nemožnosť plnenia, ktorým je v tomto prípade prevod
vlastníckeho práva.
Zánikom práv a povinností z uzatvorenej zmluvy zo dňa 24.04.2007 odpadol právny dôvod plnenia

kúpnej ceny z tejto zmluvy.
Hoci v štvrtej kúpnej zmluve, ktorá sa stala predmetom vkladu (ide o zmluvu zo dňa 28.06.2007), je
vyjadrená kúpna cena 4.750.000,- Sk, v priebehu konania pred prvostupňovým súdom vyšli najavo také
skutočnosti, ktoré spochybnili, či kúpna cena uvedená v písomnej kúpnej zmluve vo výške 4.750.000,-
Sk bola dohodnutou kúpnou cenou a či takéto dojednanie zodpovedalo vôli účastníkov.

V priebehu pojednávania na súde prvého stupňa uskutočneného 11. mája 2011 vypočutí odporcovia
v 1/ a v 2/ rade zhodne uviedli, že od prvotného stretnutia až po právoplatné povolenie vkladu do
katastra podľa štvrtej kúpnej zmluvy bolo medzi navrhovateľom a odporcami nespochybňované, že
odplatou za prevod sporných nehnuteľností je cena 6.900.000,- Sk a že navrhovateľom požadovaná
suma 66.378,84 eur (2.000.000,- Sk) predstavovala iba prvú časť celkovej kúpnej ceny a že suma

4.750.000,- Sk bola len doplatkom kúpnej ceny 6.900.000,- Sk a postupné uzatváranie štyroch kúpnych
zmlúv s odlišne vyjadrenými kúpnymi cenami reagovalo výlučne len na požiadavky navrhovateľa (v
súvislosti s jeho ťažkosťami pri obstarávaní úveru). Právny zástupca navrhovateľa po prednesoch a
vyjadreniach odporcov v 1/ a v 2/ rade uviedol, že "navrhovateľ nepopiera skutkové tvrdenia uvádzané
odporcami, nepopiera, že vývoj celej transakcie prebiehal tak, ako uvádzajú odporcovia".

Okresný súd uvedené skutočnosti a ich právne dôsledky nevyhodnotil, riadiac sa nesprávnym právnym
záverom o platnosti a účinnosti prvej uzatvorenej kúpnej zmluvy zo dňa 24.04.2007, ktorá však v čase
vyhlásenia prvostupňového rozhodnutia v zmysle ust. § 575 ods. 1 OZ momentom povolenia vkladu
vlastníckeho práva na základe štvrtej kúpnej zmluvy pod V XXXX/XX zanikla (zanikli práva a povinnosti
účastníkov z tejto zmluvy).

Riadiac sa týmto nesprávnym právnym záverom okresný súd nevypočul ďalšie kľúčové osoby, ktoré
v danom prípade spolupôsobili pri uzatváraní kúpnych zmlúv, a to navrhovateľa a jeho brata W. S.
(kupujúceho v zmysle štvrtej kúpnej zmluvy) ani ich W. P. S.O. (ako splnomocneného zástupcu, ktorý
za nich uzavrel tretiu a štvrtú kúpnu zmluvu).
Na základe uvedeného krajský súd došiel k záveru, že rozsudok okresného súdu je založený na

nesprávnym právnom posúdení veci a zároveň skutkový stav je zistený nedostatočne. Z uvedených
dôvodov napadnutý rozsudok zrušil a vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
Úlohou okresného súdu v ďalšom konaní, po doplnení dokazovania, predovšetkým výsluchom
navrhovateľa, ale ako vhodným sa javí aj výsluch svedkov W. S. Y. P. S., ktorí sa priamo zúčastnilikontraktačného procesu, opätovne vyhodnotí zistený skutkový stav veci a vyvodí z neho zodpovedajúci
právny záver. Právny názor odvolacieho súdu je pre prvostupňový súd záväzný. V novom rozhodnutí
rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania.“

13. Po vrátení veci krajským súdom na ďalšie konanie žalobca zobral žalobu proti žalovanému v rade
1/ späť, pretože na základe právoplatného rozsudku Krajského súdu v Žiline sp.zn. 17 Co 249/2011 zo
dňa 11.1.2012 bola vymožená v rámci exekúcie istina aj úrok z omeškania. Žalovaní prostredníctvom
právneho zástupcu podaním doručeným súdu dňa 3.4.2014 súhlasili s čiastočným späťvzatím návrhu.
Na základe dispozitívneho úkonu žalobcu a súhlasu žalovaných s čiastočným späťvzatím návrhu súd

samostatným uznesením č.k. 2C 82/2014-224 zo dňa 3.6.2014 konanie voči žalovanému v rade 1/
zastavil.

14. Súd na základe vykonaného dokazovania z pôvodného prvostupňového konania a doplneného
dokazovania výsluchom svedkov W. X. Y. A. X. zistil nasledovný skutkový stav.

15. Dňa 24.04.2007 uzatvorili žalobca v postavení kupujúceho Y. P. F. ako predávajúci v rade 1/ a F. F.
- žalovaný ako predávajúci v rade 2/ kúpnu zmluvu na označenú nehnuteľnosť uvedenú v čl. I. ods. 1,
ktorej podľa ods. 2 boli predávajúci podielovými spoluvlastníkmi, každý v podiele 1/2. Kúpna cena bola
dohodnutá v čl. II vo výške 6.900.000,- Sk ako celok za obidva podiely a mala byť zaplatená vo výške
2.450.000Skbezhotovostnýmprevodomnaoznačenýúčetpredávajúcehovrade1/,vovýške2.450.000

bezhotovostným prevodom na označený účet predávajúceho v rade 2/ - žalovaného a 2.000.000 Sk v
hotovosti pri podpise tejto zmluvy s tým, že kúpna cena bude uhradená z prostriedkov hypotekárneho
úveru F. T. bankou, a.s. kupujúcemu - žalobcovi a jej splatnosť bola dohodnutá najneskôr do 30.5.2007.
Pri podpise zmluvy, ako to vyplýva z listinných dôkazov, ako aj nesporných tvrdení účastníkov, zaplatil
žalobca predávajúcim každému po 1.000.000,- Sk.

16. Dňa 24.4.2007 uzatvorili tie isté zmluvné strany obsahovo totožnú kúpnu zmluvu na ten istý predmet
kúpy, kde kúpna cena uvedená v čl. II. ods. 1 bola 4.900.000,- Sk a mala byť zaplatená vo výške
2.450.000Skbezhotovostnýmprevodomnaoznačenýúčetpredávajúcehovrade1/,vovýške2.450.000
bezhotovostným prevodom na označený účet predávajúceho v rade 2/ s tým, že kúpna cena bude
uhradená z prostriedkov hypotekárneho úveru poskytnutého T. bankou, a.s. kupujúcemu - žalobcovi a

jej splatnosť bola dohodnutá najneskôr do 30.5.2007.
17. Dňa 2.5.2007 účastníci zmluvy v rovnakom postavení, v ktorej bol kupujúci zastúpený bratom P.
S., uzatvorili kúpnu zmluvu na totožný predmet kúpy, kde bola v písomnej zmluve uvedená kúpna
cena 4.900.000,- Sk, ktorá mala byť zaplatená vo výške 2.450.000Sk prevodom na označený účet
predávajúceho v rade 1/ a vo výške 2.450.000 Sk bezhotovostným prevodom na označený účet

predávajúceho v rade 2/, s tým, že kúpna cena bude uhradená z prostriedkov hypotekárneho úveru
poskytnutého T. bankou kupujúcemu a jej splatnosť bola dohodnutá najneskôr do 30.5.2007. Dodatkom
č.1 k zmluve uzatvorenej dňa 2.5.2007 zo dňa 29.5.2007 účastníci zmluvy zmenili čl. II zmluvy, ktorým
zmenili splatnosť kúpnej ceny a poskytovateľa úveru, s tým, že splátka bude uhradená z hypotekárneho
úveru VÚB, a to do 30.6.2007. Dňa 28.6.2007 zmluvné strany zmluvy, kupujúci zastúpený P. S., uzatvorili

dohodu o zrušení kúpnej zmluvy zo dňa 2.5.2007 a dodatku k tejto zmluve zo dňa 29.5.2007.
18. Vo vzťahu k uvádzaným zmluvám nedošlo zo strany zmluvných strán k podaniu návrhu na vklad
vlastníckeho práva.
19. Dňa 28.06.2007 došlo medzi P. F. ako predávajúcim v rade 1/, F. F. ako predávajúcim v rade 2/
( žalovaný ) a G. S. ako kupujúcim v rade 1/ ( žalobca ), W. S. ako kupujúcim v rade 2/, obidvaja

zastúpení bratom P. S.Í. O. uzavretiu kúpnej zmluvy na totožný predmet kúpy a podľa, ktorej v zmysle
čl. I ods.3 predávajúci v rade 1/ predával svoj spoluvlastnícky podiel 1 v predmetných nehnuteľnostiach
na kupujúceho v rade 1/ - žalobcu a podľa ods. 4 predávajúci v rade 2/ - žalovaný predával svoj
spoluvlastnícky podiel 1 v predmetných nehnuteľnostiach na kupujúceho v rade 2/- W. S.. Kúpna cena
bola uvedená v písomnej zmluve v čl. II vo výške 4.750.000,- Sk, splatnosť bola dohodnutá prevodom na

účet predávajúcich pri podpise zmluvy a to suma 2.375.000 Sk na označený účet predávajúceho v rade
1/ a suma 2.375.000 Sk na označený účet predávajúceho v rade 2/. Vyplatenie tejto sumy nebolo medzi
sporovými stranami sporné. Účastníci zmluvy zároveň podali aj návrh na vklad vlastníckeho práva, ktorý
bol povolený dňa 19.07.2007 pod č. V XXXX/XX.
20. Listom zo dňa 21.4.2009, doručenom žalovanému dňa 11.5.2009 žalobca prostredníctvom právneho

zástupcu odstúpil od kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 24.4.2007 a vyzval žalovaného na vrátenie sumy
33.193,92 Eur, ktorú mu vyplatil dňa 24.4.2007 na základe tejto zmluvy.
21. V priebehu celého konania tak pôvodného prvostupňového ako aj po vrátení veci odvolacím súdom
sporové strany zotrvali na svojich pôvodných stanoviskách.22. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 8.6.2015 ako aj dňa 21.9.2016 sa vyjadril k
zrušujúcemu uzneseniu krajského súdu, keď poukazoval na to, že dovolací súd zrušil len rozsudok
krajského súdu, nezrušil rozsudok okresného súdu, pretože ho považoval za správny a krajskému súdu

v podstate uložil, aby zdôvodnil svoje rozhodnutie, teda protichodné rozhodnutie oproti prvostupňovému
súdu. Vychádzajúc z týchto intencií najvyššieho súdu bol názoru, že krajský súd nepostupoval v súlade
s týmito intenciami a bezdôvodne zrušil rozsudok okresného súdu, uložil vykonať určité dôkazy, ktoré
neboli predtým spochybnené a teda krajský súd v podstate vyhol sa svojej povinnosti zdôvodniť svoje
rozhodnutie, nie rozhodnutie okresného súdu a teda na takomto základe zrušil rozsudok okresného súdu

a vrátil vec na nové prejednanie.

23. K vyjadreniu právneho zástupcu žalovaného právny zástupca žalobcu uviedol, že s ním nemožno
súhlasiť. Najvyšší súd zrušil rozsudok krajského súdu pre inú vadu konania s tým, že na základe
vykonaných dôkazov nevykonal nové dôkazy v odvolacom konaní a prehodnotil právny záver
prvostupňového súdu a konal v rozpore s bývalým § 214 O.s.p., to je celé stanovisko najvyššieho súdu

s tým, že z hľadiska hmotného práva nemôže zaujať stanovisko. Krajský súd vrátil vec a vyslovil svoj
právny názor, ktorý je záväzný v zmysle bývalého § 226 pre prvostupňový súd a prvostupňový súd
musí vykonať to dokazovanie, ktoré navrhol najvyšší súd a odvolací súd v tomto konaní. Žalobca však
vzhľadom k tomu, že je v Kanade, tam žije, má tam dve deti, robotu mu dal stanovisko, že on kvôli
tomuto pojednávaniu na Slovensko nepricestuje, berie riziko, či bude vykonaný dôkaz účastníka, alebo

nebude vykonaný, či to bude vyhodnotené v jeho prospech, alebo v jeho neprospech. Navrhol aby boli
vypočutí navrhnutí svedkovia.

24. Súd vo veci vypočul svedkov A. X., pôvodne menom P. S. a W. X., pôvodne menom W. S., u ktorých
zmenu mena mal preukázanú z poznámky v ich rodných listoch.

25. X. A. X., ktorý je bratom žalobcu, vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že má vedomosť o tom, že
bola uzatvorená zmluva na 6.900.000,- Sk, sám vybavoval úver na zaplatenie tejto sumy. Bola zložená
záloha v hotovosti 2.000.000,- Sk, to zložil brat. Zvyšné peniaze mali byť hradené z hypotekárneho
úveru. Túto zmluvu uzatváral brat G. a bratia F.. Pri tejto zmluve, keď ju uzatvárali nebol. Dexia banka

neschválila úver, preto sa vyhotovil dodatok o predĺžení zmluvy, tam sa vybavoval druhý úver vo VÚB
banke, tam to neschválili takisto a potom došlo k dohode medzi bratom G. S. Y. F. o novej cene, ktorá
bola nižšia, a ktorá bola platená v hotovosti z vlastných zdrojov brata s tým, že sa teda dohodli na sume
4.750.000,- Sk a brat nemal tento obnos kompletný tak zavolal druhého brata a ponúkol mu polovičný
podiel a druhý brat to zainvestoval. Jeho v podstate poverili len vyplatením týchto peňazí, mal na to plnú

moc vyplatiť 2.375.000,- Sk jednému aj 2.375.000,- Sk druhému. Zmluvu vyhotovili F. a dohodlo sa to
tak, že sa vyplatil podiel, že vyplácal Ivan podiel P. F. Y. F. F. vyplácal W.. Svedok mal vedomosť o tom,
že v predchádzajúcom období zo strany G. S. bolo zaplatených 2.000.000,- Sk a podľa jeho vedomostí
tieto peniaze, na základe novej dohody, ktorá vznikla medzi bratmi F. a bratom sa mali vrátiť, pretože
sa to platilo v hotovosti a nie cez banku a kvôli tomu zhodili cenu. To, že 2.000.000 Sk vrátia povedali

F. W. G. a potom to povedali aj jemu, kedy mu to povedali si už s odstupom času nepamätal. F. ich
nemohli hneď vrátiť, pretože už ich investovali, to mu povedali brat G. ako aj to potvrdili F.Í., že tú sumu
už investovali a vlastne dohodlo sa na zhodení tej sumy na 4.750.000,- Sk. Tú zmluvu ani nepripravoval,
ani nerokoval o ničom, bol oboznámený s touto zmluvou a mal to za bratov len podpísať, pretože mal
plnú moc a dohody prebiehali medzi G. Y. W. F.. Pri prvotných rokovaniach, ktoré viedol jeho W. G. S. X.

W. F.E. keď sa uzatvárala prvá zmluva na 6.900.000,- SK nebol, iba v podstate dohodil tú nehnuteľnosť,
nakoľko bratia F. mu povedali, že táto nehnuteľnosť je na predaj a že ju chcú predať a potom sa už s nimi
spojil brat Ivan a dohodli sa. Nepamätal si, či sa robil dodatok k tej prvej kúpnej zmluve s predĺžením
splatnosti keď sa vybavoval úver Q. T. banke, pretože vie, že sa vybavoval úver v dvoch bankách T.
W. Y. Q. Q. banke. Následne po nahliadnutí do predloženého dodatku uviedol, že dodatok podpisoval ,

pretože mu dali bratia plnú moc, avšak oni potom ešte rokovali, rokovali stále ohľadom predaja týchto
nehnuteľností a dohadovali sa. Ďalej uviedol, že sa nevie vyjadriť k nejakým iným ďalším kúpnym
zmluvám. W. G. mu o ďalšej kúpnej zmluve zo dňa 27.4.2007 ani nič nehovoril a nevie o tom, že by
mala byť uzatvorená ešte nejaká iná zmluva. V podstate nevie aké kúpne zmluvy boli uzatvorené, mal
vedomosť o tom, že W. G. uzatvoril s bratmi F.i zmluvu na 6.900.000,- Sk, že na túto kúpnu zmluvu v

hotovosti zaplatil 2.000.000,- Sk, ale potom prebiehali ešte rokovania a on bol účastný len pri zmluve,
ktorú za bratov ako splnomocnený zástupca podpísal, kde bola dohodnutá kúpna cena 4.750.000,- Sk a
v podstate v tomto medziobdobí nevie či boli nejaké zmluvy a ako spolu rokovali. Podľa jeho vedomostí
k zníženiu kúpnej ceny o 2.000.000 Sk došlo preto, že to bolo platené z vlastných zdrojov v hotovosti,nie z finančných prostriedkov banky a oni už mali tie 2.000.000,- Sk investované, tak ich nemohli vrátiť
a vrátiť ich mohli len G.i. O znížení kúpnej ceny zo 6.900.000 Sk na 4.750.000,- Sk mu povedal brat
G. Y. W. takisto. Oni boli dohodnutí a vlastne každý z bratov kupoval na polovičku, teda každý kupoval

podiel od jedného zo spoluvlastníkov, lebo G. nemal toľko peňazí a preto teda zavolal brata do toho,
aby investoval tiež do tej polovičky. Táto zmluva bola podpisovaná u notára, nepripravoval text žiadnej
zmluvy ani nič, čo mu dali podpísať to podpísal. Brat mu povedal koľko má vyplatiť a to vyplatil. Pri
podpisovaní tejto zmluvy nerokoval s bratmi F. o obsahu tejto zmluvy. Znenie zmluvy, ktorú podpísal za
bratov predkladali bratia F., všetky mu doniesli podpísať.

26. K svedeckej výpovedi uvedeného svedka žalovaný uviedol, že jeho tvrdenie , že bol prítomný
len pri ich zoznámení a pri podpisovaní poslednej zmluvy sa nezakladá na pravde, pretože aj v tom
medziobdobí bol prítomný pri všetkých rokovaniach, ktoré v tomto smere mali. Mal pri sebe médium, v
ktorom mal všetky zmluvy a keď prišiel s médiom tak si to aj v ich počítači skontrolovali, boli pripravené
zmluvy, keď ich odsúhlasili, tak sa vytlačili a podpísali a nesúhlasil s tým tvrdením, že tie zmluvy

vypracovali, tieto zmluvy vypracovali oni.

27. Pri konfrontácii žalovaného a svedka, svedok zotrval na tvrdení, že zmluvy nepripravoval a
pripravovali ich W. F.. Potom čo žalovaný voči svedkovi uviedol, že popiera, že by sa s ním rozprávali o
znížení kúpnej ceny, svedok voči žalovanému uviedol „my sme sa bavili o tom, že cena bola znížená a

že bratovi sa vrátia 2.000.000,- Sk, ale momentálne že ich nemáte, že sú investované“ na čo žalovaný
uviedol „klameš“ a doplnil, že nikdy sa nebavili o nejakej zľave na 2.000.000,- Sk, ani s G. S., ani so
svedkom.Kuvedenémusvedokuviedol,žesarozprávaliotom,žetásumasamalavrátiťakžalovanému
uviedol „mali ste Ivanovi vrátiť peniaze a nešpekulovať“

28. Svedok W. X., ktorý je bratom žalobcu vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že v roku 2007 spolu s
bratom G. odkúpil budovu na O. v hodnote 4.750.000,- Sk, brat polovičku a on polovičku. V jeho mene
uzatváral zmluvu brat P. v súčasnej dobe A. X.. Zmluvy boli pripravené zo strany bratov F. a to bola v
podstatecelázáležitosť.ČomuspomínalbratIvan,takmuhovoril,žejemuneschváliliúvernaodkúpenie
tej nehnuteľnosti, na ktorej boli dohodnutí. Pokiaľ išlo o úver dohadovali sa na inej cene. Potom bol

oslovený on, tam došlo k zníženiu a keďže sa to vyplácalo všetko v hotovosti tak bola dohodnutá kúpna
cena 4.750.000,- Sk. Text tejto zmluvy ani nemal k dispozícii, po telefóne mu to vysvetlil brat, povedal
mu aká je suma a zdalo sa mu to výhodné, zaujalo ho to a pre neho ako investičný plán to nebolo
špatné. Podiel kupoval od F. F.. S bratom G. sa rozprával, že ešte pred uzatvorením tejto konkrétnej
zmluvy, ktorú uzatváral boli predtým rokovania, na základe ktorých už mal zaplatiť nejakú sumu. Brat

mu to povedal, bola tam suma 2.000.000,- Sk s tým, že mu tie 2.000.000,- Sk vrátia keď to odkúpi on,
ale že to teda vrátia bratovi. Toto mu povedal brat G.. S bratmi F. sa vôbec nestretol ani s nimi vôbec
nerokoval a ani ich nepozná a na uzatvorenie tejto zmluvy splnomocnil W. P., H.. W. P. mal od neho
generálnu plnú moc, aby ho vo všetkých veciach zastupoval, ale bol o všetkom informovaný.

XX. F. § 575 ods. 1 OZ, ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť dlžníka plniť zanikne.
30. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

31. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech

získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

32. Podľa § 456 veta prvá Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať
tomu, na úkor koho sa získal.

33. Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen
podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie
je v rozpore s jazykovým prejavom.

34. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní
je v omeškaní.35. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o meškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

36. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak časť splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom, alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

37. Súd pri právnom posudzovaní predmetnej veci vychádzal z právneho názoru krajského súdu v Žiline
vysloveného v uznesení č.k. 11Co 191/2013-192 zo dňa 27.2.2014, ktorým bol tak podľa ust. §226 O.s.p.
účinného do 30.6.2016 ako aj v zmysle ust. § 391 ods. 2 CSP viazaný.

38. Zo zisteného skutkového stavu už v pôvodnom konaní ako aj v následnom konaní vyplýva,

že sporové strany uzatvorili viacero kúpnych zmlúv. Ani jedna z kúpnych zmlúv uzatvorených dňa
24.4.2007, kde na strane kupujúceho vystupoval žalobca, nebola podaná na vklad vlastníckeho práva
do katastra nehnuteľnosti a od kúpnej zmluvy zo dňa 2.5.2007, kde na strane kupujúceho vystupoval
žalobca, zmluvné strany vzájomne odstúpili - dohodli sa na zrušení tejto zmluvy. Predmetom vkladu,
ktorý bol povolený dňa 19.07.2007 pod č. V XXXX/XX, sa stala až kúpna zmluva uzatvorená dňa

28.6.2007, v ktorej však oproti pôvodným zmluvám vystupoval na strane kupujúceho už aj W. S.. V
tejto zmluve zmluvné strany vymedzili, že žalobcovi predáva svoj spoluvlastnícky podiel 1 P. F. a W.
S. predáva svoj spoluvlastnícky podiel 1 žalovaný. Kúpna cena v uvedenej zmluve bola dohodnutá
v celkovej výške 4.750.000 Sk, s tým, že suma 2.375.000 Sk bude prevedená na označený účet
predávajúceho v rade 1/ a suma 2.375.000 Sk bude prevedená na označený účet predávajúceho v rade

2/. V konaní nebolo sporné, že kúpna cena bola zo strany kupujúcich riadne zaplatená.
39. Žalovaný a pôvodne aj označený žalovaný v rade2/, voči ktorému bolo konanie zastavené, v
priebehu celého konania tvrdili, že kúpna cena 4.750.000 Sk, na základe kúpnej zmluvy zo dňa
28.6.2007 predstavuje iba doplatok pôvodne dohodnutej kúpnej ceny 6.900.000 Sk. Z obsahu tejto
písomnej zmluvy však toto tvrdenie žalovaného nevyplýva. V danej veci sa nejedná o prípad, že by

obsah zmluvného dojednania medzi účastníkmi zmluvy bol nejasný a vyžadoval jeho výklad. Nielen
obsah dojednania o tom kto je predávajúcim v akom podiele a kto je kupujúcim a komu predávajúci
predávajú svoje podiely je jednoznačný ale v uvedenej zmluve je aj jasne uvedená kúpna cena
4.750.000Sk,beztoho,žebyvzmluveboloakékoľvek ustanovenieotom,žetátokúpnacenaprestavuje
doplatok ku kúpnej cene dohodnutej v iných zmluvách len so žalobcom, v ktorých vystupoval ako jediný

kupujúci, bez toho že by v nej bol akýkoľvek odkaz na zmluvu z 24.4.2007, ktorej W. S. ani nebol
zmluvnou stranou. Tvrdenie žalovaného, že medzi zmluvnými stranami bola dohodnutá kúpna cena
6.900.000 Sk je v rozpore s jazykovým prejavom v zmluve, ako bola vyhotovená písomne, keď opätovne
súd zdôrazňuje, že žalovaný predával svoj podiel 1 zmluvou zo dňa 28.6.2007 na kupujúceho W. S. a
nie na žalobcu, teda na inú osobu ako osobu s ktorou uzatváral predchádzajúce zmluvy a W. S. sa ani

nezúčastňoval rokovaní pri ich uzatváraní, uzatvoril ako zmluvná strana iba zmluvu zo dňa 28.6.2007,
čo vyplynulo aj s obsahu zmluvy ako aj z jeho výpovede na pojednávaní.
40. Ak vznikne o prejave vôle pochybnosť o tom, čo bolo dohodnuté prichádza do úvahy výklad
pomocou § 35 ods. 2 OZ. Toto ustanovenie formuluje výkladové pravidlá, ktoré ukladajú súdu aby tieto
pochybnosti odstránil výkladom založeným na tom, že vedľa jazykového vyjadrenia právneho úkonu

podrobí skúmaniu aj vôľu konajúcich osôb. Slovne vyjadrený obsah právneho úkonu ( zmluvy ) možno
vykladať podľa vôle toho, kto právny úkon urobil len za predpokladu, že tvrdenie vôle nie je v rozpore s
jednoznačnýmjazykovýmprejavom.Výkladompodľaust.§35ods.2OZpotomnemožnourobenýprejav
vôle doplňovať, meniť či dokonca nahradzovať. Použitie zákonných výkladových pravidiel smeruje iba k
tomu, aby obsah právneho úkonu vyjadreného slovami, ktorý urobili účastníci vo vzájomnej dohode, bol

vyložený v súlade so stavom, ktorý existoval v dobe ich zmluvného dojednania. Ak je obsah právneho
úkonu zaznamenaný písomne, určitosť prejavu vôle je daná obsahom listiny, na ktorej je zaznamenaný,
nestačí že účastníkom je jasné, čo je predmetom zmluvy a aké sú ich práva a povinnosti ak to nie
je poznateľné z textu listiny. Určitosť prejavu vôle je objektívna kategória a taký prejav vôle by nemal
vzbudzovať dôvodné pochybnosti o jeho obsahu ani u tretích osôb. Kúpna zmluva zo dňa 28.6.2007

uzatvorená medzi zmluvnými stranami v nej označenými, je perfektným a platným písomným právnym
úkonom, jej obsah je jasný, určitý a zrozumiteľný. Z bodu II. tejto zmluvy jednoznačne vyplýva, že bola
dohodnutá kúpna cena vo výške 4.750.000 Sk. Je nesporné, že táto kúpna cena bola predávajúcim zo
strany kupujúcich riadne zaplatená.41.KrajskýsúdvŽilinevosvojomzrušujúcomuznesenívysloviljednoznačnýprávnyzáverkpôvodnému
prvostupňovému rozhodnutiu okresného súdu citovaný v bode 11 toho rozsudku, a to aj ohľadom kúpnej

zmluvy uzatvorenej dňa 24.4.2007, na ktorý súd v celom rozsahu odkazuje.

42. Tým, že žalovaný uzatvoril kúpnu zmluvu zo dňa 28.6.2007, ktorou previedol svoj spoluvlastnícky
podiel kpredmetnejnehnuteľnostinaW.S., ktorejvkladbolpovolený,stratilvlastníckeprávokpredmetu
kúpy a plnenie na základe kúpnej zmluvy zo dňa 24.4.2007, ktorú uzatvoril len so žalobcom, sa stalo

nemožným. Táto skutočnosť nastala vkladom vlastníckeho práva do katastra na základe kúpnej zmluvy
zo dňa 28.6.2007, ku ktorému došlo dňa 19.7.2007 na základe rozhodnutia Správy katastra Ž. pod
číslom V XXXX/XX. Týmto momentom zanikli práva a povinnosti zmluvných strán z kúpnej zmluvy
z 24.4.2007 pre nemožnosť plnenia, ktorým je v tomto prípade prevod vlastníckeho práva. Zánikom
práv a povinností z uzatvorenej zmluvy zo dňa 24.4.2007 odpadol právny dôvod plnenia kúpnej ceny
z tejto zmluvy. Plnenie, ktoré bolo žalovanému zo strany žalobcu vyplatené dňa 24.4.2007, vo výške

1.000.000 Sk, t. j. 33.193,92 eur, predstavuje tak na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie prijaté
na základe právneho dôvodu, ktorý odpadol (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka) a v zmysle ust. §
451 ods. 1 Občianskeho zákonníka vznikla žalovanému povinnosť predmet bezdôvodného obohatenia
vydať žalobcovi.
43. Pokiaľ ide o vrátenie bezdôvodného obohatenia, v danom prípade čas plnenia nebol dohodnutý

ani ustanovený právnym predpisom, alebo určený v rozhodnutí. Povinnosťou žalovaného bolo vydať
bezdôvodné obohatenie žalobcovi prvého dňa po tom, čo bol o plnenie požiadaný. Takáto situácia
nastala u žalovaného doručením oznámenia s výzvou na vrátenie predmetnej sumy dňa 11.5.2009.
Povinnosťou žalovaného bolo preto vydať požadované plnenie žalobcovi najneskôr dňa 12.5.2009.
Dňom 13.5.2009 sa dostal žalovaný do omeškania, a od tohto dňa je povinný zaplatiť žalobcovi úrok

z omeškania v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Požadovaný úrok z omeškania bol
uplatnený v súlade s ust. § 3 Vyhl. MS SR 87/1995 Z.z.
44. Na základe vyššie uvedených dôvodov súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel.
45. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ust. § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP.
Žalobca bol vo veci v celom rozsahu úspešný, preto mu súd priznal proti neúspešnému žalovanému

nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov

s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného
sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v zne