Uznesenie ,
Zastavujúce odvolacie konanie, Zrušujúce Judgement was issued on Monday, December 17, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/107/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817214114
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3817214114.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek
senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobcu: Q. M., bytom R. XXX/
XX, W., právne zastúpený: JUDr. Ján Polák, advokát, so sídlom Miletičova 64, Bratislava, IČO: 31 817
432,protižalovanému:F.M.,bytomJ.T.XXX/X,W.,právnezastúpený:JUDr.RóbertMonsbergerKozák,
advokát, so sídlom Štúrova 17, Liptovský Mikuláš, o určenie vlastníckeho práva a zaplatenie 4.600 eur

s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu a žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č.k.
11C/35/2017-33 zo dňa 31. januára 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e.

II. Žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. konanie zastavil, výrokom II. žalobcovi vrátil
súdny poplatok vo výške 368,80 eur a výrokom III. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradutrovkonania.Vodôvodnenísvojhorozhodnutiauviedol,žežalobcasažaloboudomáhalvydania
rozhodnutia, ktorým súd určí, že žalobca je výlučným vlastníkom bytu č. X, na 2. poschodí, bytového
domu č.s. XXXXX, vchod č. XX, na parc. č. XXXX/X, na ul. R., zapísaný na LV č. XXXX, podiel priestoru
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu s.č. 30160, parc. č. 2559/1, k.ú.

Prievidza, zapísaný v LV č. 6355 o veľkosti 556/30353, spoluvlastnícky podiel na pozemku parc.č.
2559/1, registra „C“ o výmere 876 m2 - zastavané plochy a nádvoria, zapísaný v LV č. 8779 o veľkosti
556/30353 a určí, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 4.600 eur spolu s úrokom z omeškania
vovýške5%ročneod12.02.2017dozaplatenia,dotrochdníodprávoplatnostitohtorozhodnutia,pričom
uplatnil aj trovy konania. S poukazom § 159 a § 161 ods. 1, 2 CSP, súd prvej inštancie skonštatoval, že
dňa 14.09.2017 bola podaná vec vedená pod sp. zn. 16C/30/2017, s rovnakými účastníkmi a s rovnakým

predmetom konania. Vec vedená pod sp. zn. 11C/35/2017 bola podaná dňa 07.12.2017 s rovnakými
účastníkmi konania a s rovnakým predmetom konania. Súd kedykoľvek za konania skúma, či sú splnené
podmienky konania, a preto keďže skôr začaté konanie bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na
súde iné konanie, rozhodol o zastavení konania, ktoré bolo podané neskôr. O vrátení súdneho poplatku
rozhodol súd prvej inštancie podľa § 11 ods. 3,4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení
neskorších zmien a doplnkov a o trovách konania podľa § 257 CSP.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, a to proti výroku III., že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Mal za to, že tento výrok vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Strana sporu, ktorá procesne zavinila zastavenie konania je povinná znášať
náhradu trov konania a pokiaľ chce súd postupovať v zmysle § 257 CSP, musí skúmať dopad priznania
alebo nepriznania náhrady trov konania nielen na stranu, ktorá sa v súdnom konaní javí ako povinná, ale

aj na stranu oprávnenú. Uviedol, že v tejto veci procesne nezavinil zastavenie konania a preukázateľne
mu vznikli účelne vynaložené výdavky v súvislosti s poskytnutím právnej služby zo strany jeho právnehozástupcu. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu SR zo dňa 21.02.2017, sp. zn. III. ÚS
638/2016. Podľa názoru žalovaného mal súd prvej inštancie konanie bezodkladne zastaviť ihneď potom
ako zistil nedostatok procesných podmienok konania v zmysle § 161 ods. 2 CSP a nie ho vyzývať na

vyjadrenie k žalobe (uznesenie súdu prvej inštancie č.k. 11C/35/2017-12 zo dňa 22.januára 2018). Z
tohto dôvodu nemožno nepriznaním náhrady trov konania potrestať žalovaného, ktorý iba vykonával
svoje ústavné práva, podaním vyjadrenia si plnil súdom uloženú povinnosť a nijako procesne nezavinil
zastavenie konania v tejto veci, a to ani sčasti. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd zmenil
výrok III. napadnutého uznesenia tak, že žalovanému prizná náhradu trov konania v celom rozsahu.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie aj žalobca, ktorý uviedol, že
konanie vedené pod sp. zn. 16C/30/2017 zastavil súd prvej inštancie uznesením č.k. 16C/30/2017-38
zo dňa 02.11.2017 z dôvodu, že súdny poplatok bol zaplatený po lehote. Na základe tejto skutočnosti
podal žalobca žalobu opätovne dňa 07.12.2017 a súdny poplatok včas zaplatil. Ku dňu 31.01.2018
nejestvovala žiadna zákonná prekážka konania a záver súdu o prekážke litispendencie vychádza podľa

žalobcu z nesprávne zisteného skutkového stavu. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil a uložil súdu prvej inštancie konať bez ďalších prieťahov.

4. Skôr než odvolací súd vo veci rozhodol právny zástupca žalobcu oznámil, že žalobca v priebehu
konania zomrel. Z uznesenia Okresného súdu Prievidza, č.k. 7D/74/2018 zo dňa 19.07.2018, odvolací

súd zistil, že dedičské konanie po poručiteľovi JY.i (t.j. pôvodnom žalobcovi v tomto konaní) bolo
zastavené pre nemajetnosť poručiteľa a majetok nepatrnej hodnoty bol vydaný V. V., ktorá sa postarala
o pohreb poručiteľa.

5. Podľa § 63 ods. 1, 2 zákona č. zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), ak

strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu,
či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať. V konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide
o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých
podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa
skončí konanie o dedičstve.

6. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, dedič zodpovedá do výšky ceny
nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy,
ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.

7. Podľa § 188 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“),
ak poručiteľ zanechal majetok nepatrnej hodnoty alebo ak majetok poručiteľa nedosahuje výšku
primeraných nákladov spojených s pohrebom poručiteľa, môže ho súd vydať tomu, kto sa postaral o
pohreb, a konanie o dedičstve zastaviť.

8. Po preštudovaní spisu odvolací súd dospel k záveru, že z hľadiska prechodu povinnosti a
zodpovednosti dedičov za dlhy poručiteľa nastala v konaní situácia, že pôvodný žalobca nemá dedičov,
ktorí by zodpovedali za jeho dlhy. Skutočnosť, že žalobca zomrel ako nemajetný a jeho majetok
nepatrnej hodnoty bol vydaný osobe, ktorá sa postarala o pohreb poručiteľa, neumožňuje v konaní ďalej
pokračovať. Pokračovať v konaní s dedičmi poručiteľa len čo sa skončilo konanie o dedičstve možno

len, ak je to objektívne možné. Pokiaľ neexistuje osoba, na ktorú podľa právneho poriadku prešlo právo
alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, v takomto konaní nie je možné pokračovať. V danom prípade bolo
dedičské konanie po žalobcovi zastavené, pretože nezanechal žiadny majetok vo vzťahu ku ktorému by
prichádzalo do úvahy právne nástupníctvo. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd, v zmysle § 63 ods. 1,
2 CSP, skonštatoval, že v predmetnom konaní je procesná prekážka nedostatku procesnej subjektivity

na strane žalobcu, a preto v konaní nie je možné pokračovať.

9. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd, v zmysle § 378 ods. 1 CSP v spojení s § 389 ods.
1 písm. a) CSP, napadnuté uznesenie zrušil a konanie zastavil (§ 391 ods. 1 CSP).

10. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 257 CSP. Toto zákonné ustanovenie vždy
dopadá na tú stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Predpokladom jeho
použitia je však existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania
inak úspešnej strane sporu a existencia výnimočnosti daného prípadu. Z obsahu súdneho spisu jezrejmé, že nárok na náhradu trov odvolacieho konania vznikol žalovanému, keďže dôvod zastavenia
konania nastal na strane žalobcu. Avšak, s poukazom na vyššie uvedený § 63 ods. 1 CSP, ak neexistuje
právny nástupca zomrelej strany konania, ktorého zákon v § 470 Občianskeho zákonníka, dosadzuje do

právneho postavenia zomrelého vo vzťahu k jeho povinnosti, neexistuje v danom prípade ani subjekt,
ktorý by mohol byť zaviazaný na náhradu trov odvolacieho konania. Uvedenú skutočnosť považoval
odvolací súd za dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP, a preto o náhrade trov odvolacieho
konania rozhodol tak ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia.

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).