Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 1. marec 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/180/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1105238015
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sedláčková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1105238015.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek

senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Haitovej v právnej veci žalobcu: CRH (Slovensko) a.s.,
Rohožník, IČO: 00 214 973, zast.: Advokátska kancelária VOZÁR s.r.o., Trenčianska 56/D, Bratislava,
IČO: 47 234 628 proti žalovanému: AIG EUROPE Limited, The AIG Building, 58 Fenchurch Street,
Londýn EC3M 4AB konajúca prostredníctvom organizačnej zložky: AIG EUROPE Limited, pobočka
poisťovne z iného členského štátu, AC Diplomat, Palisády 29, Bratislava, IČO: 47 241 128, zast.: Mgr.
JakubMalý,advokát,AdvokátskakanceláriaDETVAI,LUDIK,MALÝ,UDVAROS,Cukrová14,Bratislava
o zaplatenie sumy 77 651,23 eur a o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu

Bratislava I č.k. 26Cb 32/2006-507 zo dňa 5.2.2016 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 26Cb 32/2006-507 zo dňa 5.2.2016
v napadnutej zaväzujúcej časti p o t v r d z u j e a v časti, v ktorej súd žalobu vo zvyšku zamietol a
v súvisiacom výroku o trovách prvoinštančného konania z r u š u j e a vec vracia na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
35.286,36 eur s 13 % ročným úrokom z omeškania od 26.8.2005 do zaplatenia. Vo zvyšku žalobu
zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov ich náhradu nepriznal.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca Východoslovenské stavebné hmoty, a.s. sa
žalobou doručenou súdu dňa 10.11.2005 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 2.339.321 Sk (77
651,23 eur) s príslušenstvom. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 13.5.2003 uzatvoril so žalovaným
poistnú zmluvu č. 10/0492/03 za účelom poistenia majetku žalobcu vymedzeného v prílohe č. 1 a 2
zmluvy. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Všeobecné poistné podmienky pre poistenie majetku,
prerušenia prevádzky a vnútroštátnej prepravy tovaru schválené Ministerstvom financií SR pod č.j.

14536/98/94. Poistná doba bola dohodnutá od 1.5.2003 do 30.4.2004 vrátane. Poistné bolo dohodnuté
v úhrnnej výške 693.266 Sk so splatnosťou štvrťročne. Majetok žalobcu bol v zmysle zmluvy poistený
okrem iného aj pre prípad krádeže vlámaním. V prílohách č. 1 a 2 zmluvy označených ako Zoznam
nehnuteľného majetku resp. Zoznam hnuteľného majetku, je ako poistený majetok pod inventárnymi
číslami 0210094, 0210095, 0210096, 0210097, 0210098, a 0220247 uvedená Malá vodná elektráreň
s príslušenstvom vrátane jej vnútorného vybavenia a tiež technologická časť Malej vodnej elektrárne
(MVE). Začiatkom roka 2004 došlo v objekte MVE ku krádeži technológie a vnútorného vybavenia MVE

formou vlámania. O tejto skutočnosti bol žalovaný informovaný sprostredkovateľom poistenia Respect
Slovakia, s.r.o. oznámením zo dňa 3.3.2004. Na stretnutí účastníkov konania dňa 5.8.2005 žalovaný
prezentoval stanovisko, že MVE nebola krytá poistením nakoľko Krásna nad Hornádom (miesto kde sa
MVEnachádza),niejeuvedenáakomiestopoisteniavods.4osobitnýchzmluvnýchdojednaníZmluvy.Zuvedených záverov vychádza aj Záverečná správa o škode zo dňa 10.8.2005, ktorou žalovaný odmietol
poskytnúť poistné plnenie v prospech žalobcu.

3. Súd prvej inštancie medzitýmnym rozsudkom č.k. 26Cb 32/2006-171 zo dňa 25.10.2010 rozhodol
tak, že základ žalobného nároku je opodstatnený. Predmetný medzitýmny rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 6.12.2010.

4. Prvoinštnačný súd mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že podľa Poistnej zmluvy

č. 10/0492/03 a VPP-Oddiel A-Poistenie majetku čl. 2 bod 1 poistenie sa vzťahovalo na hnuteľný a
nehnuteľný hmotný investičný majetok. V poistnej zmluve nie je predmetom poistenia riziko prerušenia
prevádzky MVE a nie je v nej uvedené a ani vo VPP, že MVE musí byť v prevádzke a funkčnom
stave a vyrábať elektrickú energiu. Podľa čl. 2 bod 8 VPP musia byť v prevádzkyschopnom stave a
funkčné všetky zabezpečovacie zariadenia. Podľa Správy o kontrole MVE zo dňa 20.2.2004 MVE bola
zabezpečená tak mechanickým zabezpečením, ako aj elektronickým zabezpečovacím systémom. V

poistnej zmluve ani vo VPP nie je dojednané, aké zabezpečovacie zariadenia musia byť v danom objekte
namontované. K elektronickému zabezpečovaciemu systému a jeho funkčnosti súd prvej inštancie
nariadil znalecké dokazovanie. Zo záverov znaleckého posudku č. 39/20144 vyplýva, že elektronické
zabezpečovacie zariadenie (EZZ) bolo funkčné. V prípade zarušenia GSM brány jammerom (rušičkou
v pásme GSM) však bolo možné vstúpiť do objektu, aj keď bol vyvolaný poplach, ale poplachový

signál nebol doručený na predvolený mobilný telefón a následne mohol páchateľ vykonať opatrenie
na zmarenie ďalšej činnosti EZS. V prípade, že užívateľ mobilného telefónu nemal v prevádzke
mobilný telefón, alebo osoba znalá, kde sa nachádza predmetný mobilný telefón tento zrušila a tak
nedošlo k doručeniu poplachovej správy, avšak po obnovení činnosti mobilného telefónu by sms bola
doručená. EZS nebol napojený na žiaden pult centrálnej ochrany. Po vyhodnotení zabezpečenia MVE

prvoinštančný súd ustálil, že MVE mala zabezpečenie mechanické i elektronické, pričom výstup z
elektronického zariadenia bol len na jeden mobilný telefón bez napojenia na pult centrálnej ochrany.
Objekt MVE sa nachádzal v odľahlej a pomerne neprístupnej oblasti hlavne v zimných mesiacoch.
Podľa tvrdení žalobcu fyzická obhliadka objektu bola uskutočňovaná raz za 3 týždne, resp. raz za
mesiac. V konaní však bolo preukázané, že v čase vlámania sa do objektu fyzická obhliadka objektu

nebola vykonaná v čase od 6.1.2004 do 20.2.2004 t.j. približne 7 týždňov. Súd prvej inštancie mal za
to, že aj sebalepšie mechanické a elektronické zabezpečenie bez výstupu na pult centrálnej ochrany,
len s jedným výstupom na mobilný telefón bez dlhodobej fyzickej kontroly je nedostatočné. Vzhľadom
na umiestnenie objektu v odľahlej časti, neúčinnosti zabezpečovacích zariadení a absenciu fyzickej
kontroly MVE vyhodnotil, že žalobca porušil povinnosti smerujúce k odvráteniu alebo zmenšeniu

nebezpečenstva a svojím pasívnym prístupom nedbal dôsledne na to, aby poistná udalosť nenastala.
Konajúci súd teda konštatoval, že žalovanému na základe uvedených skutočností vzniklo právo na
zníženie poistného plnenia podľa čl. 2 ods. 7 VPP. Výšku poistného plnenia si žalobca stanovil a
uplatnil na základe vyčíslenia škody zo dňa 19.4.2004, ktorú vyčíslila komisia zriadená žalobcom zo
zamestnancov žalobcu vo výške 2.292.461,70 Sk plus náklady na likvidáciu rozliateho oleja 46.860 Sk.

Žalovaný pôvodne v konaní namietal, že žalobca nepreukázal výšku škody, ktorú si uplatňuje a že zo
strany žalovaného bola poverená vyšetrovaním škodovej udalosti spoločnosť INSERVIS Slovakia s.r.o.,
ktorá škodu odhadla na 2.136.074 Sk. V ďalšom konaní žalovaný výšku škody zistenú Inservisom už
považoval za neprimeranú. Spoločnosť INSERVIS Slovakia s.r.o. na základe požiadavky žalovaného
na základe vlastných šetrení v odborným posúdením spolupracujúceho znalca vyhotovila Záverečnú

expertnú správu o škode krádežou technológie MVE, u ktorej okrem iného posúdila komplexnosť
technológie, posúdenie EZS, posúdenie činnosti vonkajšej ochrany MVE, poistné krytie a vyčíslila výšku
škody ako opravu a obnovu MVE na sumu 2.089.214,30 Sk (69.349,20 eur) plus náklady na odstránenie
rozliateho oleja v čiastke 46.860 Sk (1.555,46 eur), spolu 70.904,65 eur, bez odpočítania spoluúčastí.
Súd prvej inštancie sa stotožnil s výškou škody vyčíslenou INSERVISOM Slovakia s.r.o., z ktorej sumy

bolo potrebné odpočítať dohodnutú spoluúčasť vo výške 331,93 eur, na základe čoho výška vzniknutej
škody a poistného plnenia predstavuje sumu 70.572,73 eur. S poukazom na porušenie povinností zo
strany žalobcu smerujúce k odvráteniu alebo k zmenšeniu nebezpečenstva prvoinštančný súd ustálil,
že žalovanému vznikol nárok na zníženie poistného plnenia a vzhľadom na hrubé porušenie prevenčnej
povinnosti zo strany žalobcu súd ustálenú výšku poistného plnenia 70.572,73 eur znížil o 50 % na

sumu 35.286,36 eur a túto priznal žalobcovi aj s úrokmi z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obchodného
zákonníka. Vo zvyšku žalobu zamietol ako neoprávnenú. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.
2 O.s.p. (účinného do 30.6.2016).5. Proti tomuto rozsudku, proti zamietajúcej časti, podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov
podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. (účinného do 30.6.2016). Namietal záver súdu prvej inštancie
ohľadom ustálenia výšky poistného plnenia na sumu 70.572,73 eur vychádzajúc zo správy spoločnosti

INSERVIS Slovakia, s.r.o. Uviedol, že jeho zistenia a zistenia žalovaného (Inservis) nie sú v rozpore
s výnimkou dvoch položiek, a to vybavenie velína MVE v hodnote 36.588 Sk, ktoré podľa Inservis
nebolo poistené a elektrická prípojka v sume 166.659 Sk, ktorá mala zostať podľa Inservis nepoškodená.
Žalobca v tejto súvislosti vytýkal súdu prvej inštancie, že sa v napadnutom rozsudku nevysporiadal
s otázkou, či vybavenie velína bolo alebo nebolo kryté poistením a či elektrická prípojka bola alebo

nebola krádežou poškodená. Žalobca ďalej vyjadril nesúhlas so znížením poistného plnenia o 50 %, ku
ktorému pristúpil konajúci súd z dôvodu „hrubého porušenia prevenčnej povinnosti zo strany žalobcu“.
Toto porušenie prevenčnej povinnosti je zdôvodnené na str. 13 (posledné dve vety) rozsudku tak, že
vzhľadom na (1) umiestnenie objektu v odľahlej časti, (2) neúčinnosti zabezpečovacích zariadení a (3)
absenciu fyzickej kontroly MVE (i) žalobca porušil povinnosti smerujúce k odvráteniu alebo zmenšeniu
nebezpečenstva a svojim pasívnym prístupom nedbal dôsledne na to, aby poistná udalosť nenastala

(formulácia prevzatá z § 809 ods. 1 OZ, teda žalobca zrejme naplnil toto ustanovenie) a (ii) žalovanému
vzniklo právo na zníženie poistného plnenia podľa čl. 2 ods. 7 VPP. Žalobca má za to, že nenaplnil
zákonné ustanovenie § 809 ods. l Občianskeho zákonníka, čo by mohlo viesť k postupu podľa § 809
ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súčasne má za to, že neporušil ustanovenia poistných podmienok,
čo by žalovanému založilo právo znížiť poistné plnenie podľa čl. 2 ods. 7 VPP. Umiestnenie objektu

MVE bolo rovnaké pri dojednaní poistenia (máj 2003), ako v čase vzniku poistnej udalosti (január -
február 2004). Žalovaný toto riziko vyhodnotil a premietol do výšky poistného. Vytýkať žalobcovi, že MVE
bola umiestnená v odľahlej časti nie je preto právne relevantné. Zabezpečovacie zariadenia, ktorými
bola MVE vybavená, boli funkčné a účinné. Je potrebné zdôrazniť, že od dojednania poistenia MVE
(máj 2003) do vzniku poistnej udalosti (január - február 2004) sa na zabezpečení MVE nič nezmenilo,

teda MVE bola zabezpečená rovnako v čase uzatvorenia poistnej zmluvy i v čase vzniku poistnej
udalosti. Žalobca neporušil povinnosti uvedené v čl. 2 bode 8 VPP, keď zabezpečovacie zariadenia,
ktorými bola MVE vybavená na začiatku poistenia boli v prevádzke a vo funkčnom stave. Žalovaný,
rovnako ako pri umiestnení MVE i pri jej zabezpečení vyhodnotil riziko poistenia takto zabezpečeného
majetku žalobcu a premietol ho do výšky poistného. Dodatočne vytýkať žalobcovi, že elektronický

zabezpečovací systém MVE nebol napojený na pult centrálnej ochrany nie je právne relevantné, pretože
MVE nikdy nebola napojená na pult centrálnej ochrany. Žalobca to nikde neuvádzal, ani nedostal takú
podmienku od žalovaného pri dojednávaní poistenia MVE. Žalobca ďalej poukázal na zabezpečenie
objektu stavidla, turbín a budovy (velína), pričom aj sám znalec v posudku č. 39/2014 konštatoval, že
elektronický zabezpečovací systém bol funkčný (str. 8 bod 1 záveru). Taktiež na str. 7 posudku uvádza,

že prenos poplachového signálu bol riešený: 1. sirénou, ktorá sa rozozvučala pri poplachu, 2. SMS
správouavolanímnamobilnýtelefón,3.zapnutímvonkajšiehoosvetleniaobjektuMVE.MVEbolaokrem
EZS chránená aj mechanickými zábranami (oplotením, ostnatým drôtom, dverami s bezpečnostnou
zámkou, mrežou a visiacimi zámkami) a fyzickou kontrolu strážnej služby žalobcu. Fyzická kontrola
MVE vlastnou strážnou službou nebola medzi žalobcom a žalovaným v poistnej zmluve dohodnutá.

Takáto povinnosť (nechať si strážiť majetok bezpečnostnou službou) nevyplýva ani z právneho predpisu.
Podľa presvedčenia žalobcu právne neobstojí zníženie poistného plnenia o 50 % z dôvodu, že fyzická
obhliadkaobjektustrážnouslužbounebolavykonanávčaseod6.1.2004do20.2.2004.Žalobcavzmysle
§ 809 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka vedome neporušil žiadne povinnosti smerujúce k odvráteniu
alebo zmenšeniu nebezpečenstva uložené mu právnymi predpismi, ani tie, ktoré na seba prevzal

poistnou zmluvou. Žalobca vytýkal prvoinštančnému súdu, že v napadnutom rozsudku ani neuviedol,
konkrétne aké právnymi predpismi uložené povinnosti alebo poistnou zmluvou prevzaté povinnosti
žalobca porušil. Konajúci súd tiež neuviedol, prečo porušenie právnych alebo zmluvných povinností tak
podstatne prispelo ku vzniku poistnej udalosti alebo k zväčšeniu rozsahu jej následkov, že zníženie
poistného plnenia až o 50 % je primerané. Žalobca ďalej uviedol, že bolo vecou a obchodným rizikom

žalovaného, ako poistiteľa, aby ešte pred dojednávaním poistenia (i stanovení výšky poistného) predmet
poistenia obhliadol, preveril jeho stav, vyhodnotil si všetky riziká a poistenie MVE alebo odmietol alebo
naopak dojednal, prípadne dojednal s premietnutím určitých povinností poisteného do poistnej zmluvy
(napr. napojenie objektu na pult centrálnej ochrany, permanentné stráženie bezpečnostnou službou,
obhliadky v pravidelných denných, týždenných, mesačných intervaloch a pod.), čo sa však nestalo.

Žalobca platil žalovanému poistné 632.266 Sk ročne. Žalovaný sa nemôže po vzniku poistnej udalosti
vyhovárať, že stav poisteného majetku nepoznal, nevedel kde leží, ako je zabezpečený, či je užívaný,
v akom je technickom stave a pod. Na záver odvolania žalobca uviedol, že podľa poistnej zmluvy boli
objekty MVE poistené na nové ceny, t.j. na sumu vyššiu, ako boli ich obstarávacie ceny. Vysokémupoistnému stanovenému z vyšších cien (poistné žalobca platil žalovanému v sadzbe 0,76 promile z takto
navýšenej novej ceny poisteného majetku), mala zodpovedať aj dohodnutá výška poistného plnenia
v prípade vzniku poistnej udalosti. Napriek tomu, že poistná udalosť nastala, MVE bola predmetom

poistenia, v tomto prípade zostalo len pri plnení si povinnosti žalobcu platiť poistné, ročne vo výške
632,266 Sk. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti žalobca navrhoval, aby odvolací súd napadnutý
rozsudoksúduprvejinštanciezmeniltak,žežalobevcelomrozsahuvyhovie,alternatívneabynapadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 26.6.2017 uviedol, že zisťovanie výšky škody
komisiou žalobcu je jednostranným úkonom žalobcu, ktorý nemôže mať vplyv na skutočnú výšku škody
preukázanú objektívnymi zisteniami znalca. Domnienky žalobcu o výške škody vyjadrené vlastným
zisťovaním žalobcu preto treba posudzovať ako prosté tvrdenia, ktoré žalobca v konaní nepreukázal.
Bez ohľadu na skutočnosť, že žalovaný popiera nárok žalobcu na vyplatenie poistného plnenia v celom
rozsahu, stotožňuje sa žalovaný s právnym názorom súdu prvej inštancie v otázke, že žalobca naplnil

podmienky § 802 ods. 1 Občianskeho zákonníka, teda nepravdivo informoval žalovaného o okolnostiach
dojednávaného poistenia, ako aj podmienky § 809 ods. 1 Občianskeho zákonníka tým, že opomenul
dbať, aby poistná udalosť nenastala, čo založilo oprávnenie žalovaného postupovať podľa § 802 ods.
2 a § 809 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Neobstojí tvrdenie žalobcu, že žalovaný ako poisťovateľ bol
povinný zohľadniť okolnosti zabezpečenia Malej vodnej elektrárne pred uzatvorením Poistnej zmluvy č.

10/0492/03 a že tieto okolnosti boli zahrnuté vo vyčíslení poistného, ktoré žalobca ako poistený platil,
vzhľadom na to, že žalobca podstatne zanedbal svoju povinnosť zabezpečiť MVE ako poistený majetok
pred vznikom škody až po uzatvorení poistnej zmluvy a žalovaného o tom neinformoval, pričom žalovaný
sa o takejto neskoršej zmene nemohol dozvedieť, resp. nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby
vykonával pravidelné vlastné šetrenie okolností zabezpečenia poisteného majetku počas celého trvania

poistnej zmluvy. Žalovaný navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil
a vec vrátil na ďalšie konanie alebo aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu
zamietol.

7. Žalobca v rámci svojej repliky zo dňa 20.7.2017 uviedol, že žalovaný popiera nárok žalobcu na

vyplatenie poistného plnenia v celom rozsahu, pričom odmieta poistné plnenie vyplatiť v akejkoľvek
výške. Po právoplatnosti medzitýmneho rozsudku už nie z dôvodu, že miesto, kde sa MVE nachádza
(Krásna nad Hornádom) nie je uvedené v poistnej zmluve, ale z rôznych dôvodov v priebehu súdneho
konania neustále sa meniacich, resp. pribúdajúcich. Podľa vyjadrenia žalovaného zo dňa 26.6.2017
mal žalobca naplniť ustanovenie § 802 ods. 1 Občianskeho zákonníka tým, že „nepravdivo informoval

žalovaného o okolnostiach dojednávaného poistenia“. Ustanovenie § 802 ods. 1 však priamo odkazuje
na ustanovenie § 793 Občianskeho zákonníka a tam zakotvenú povinnosť „odpovedať pravdivo a
úplne na všetky písomné otázky poistiteľa týkajúce sa dojednávaného poistenia“. Žalobca mohol
naplniť ustanovenie § 802 ods. 1 len pri porušení povinnosti zakotvenej v § 793 ods. 1, preto je
žalovaný povinný uviesť, na akú písomne položenú otázku žalovaného odpovedal žalobca nepravdivo

a neúplne pri dojednávaní poistenia. Žalovaný je tiež povinný preukázať svoje tvrdenie, že žalobca
naplnil ustanovenie § 802 ods. 1 Občianskeho zákonníka, teda nepravdivo informoval žalovaného
o okolnostiach dojednávaného poistenia, čo žalovanému umožňuje postupovať podľa § 802 ods. 2
Občianskeho zákonníka a odmietnuť výplatu poistného plnenia. Žalobca súčasne dodal, že taký dôkaz
žalovaný súdu nepredložil a neexistuje, preto ide len o tvrdenie žalovaného, ktoré však nemá žiadnu

oporu vo vykonanom dokazovaní. Žalobca ďalej uviedol, že v súdnom konaní nebolo žalovaným
preukázané, ako a čím mal žalobca porušiť povinnosť dbať, aby poistná udalosť nenastala, či toto
porušenie bolo zo strany žalobcu vedomé a či podstatne prispelo ku vzniku poistnej udalosti alebo k
zväčšeniu rozsahu jej následkov. Zároveň žalobca uviedol, že ak by aj toto žalovaný preukázal, prislúcha
mu právo primerane znížiť poistné plnenie, nie poistné plnenie úplne odmietnuť.

8. Proti tomuto rozsudku, proti jeho zaväzujúcej časti, podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný
z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a), d) a f) O.s.p. (účinného do 30.6.2016) žiadajúc jeho
zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalovaný zastáva názor, že v
predmetnom konaní sa preukázala úplná absencia účinného spôsobu zabezpečenia MVE. Poukázal

na ustanovenie § 809 ods. 1 Občianskeho zákonníka a uviedol, že toto nevyžaduje len plnenie
explicitne stanovených povinností zákonom alebo vyplývajúcich z poistnej zmluvy č. 10/0492/03,
resp. stanovených všeobecnými poistnými podmienkami pre poistenie majetku, porušenia prevádzky
a vnútroštátnej prepravy tovaru, ale umožňuje širší výklad. Žalovaný má za to, že pasívny prístupžalobcu k údržbe MVE, ako aj zabezpečeniu MVE je v rozpore s týmto ustanovením. Mimo iné mal
žalobca možnosť odstrániť z objektu MVE, ktorý sa nachádza v odľahlej lokalite, odinštalovať technické
zariadenia a ďalší majetok, ktorý mal hodnotu a premiestniť ich do iných svojich objektov, ktoré sú

užívané resp. obsadené a pravidelne navštevované a lepšie zabezpečené, pričom to, že tak neurobil
svedčí podľa názoru žalovaného o prístupe k ochrane svojho majetku, ktorý nie je možné považovať
za starostlivosť dobrého hospodára. Vzhľadom na tieto skutočnosti má žalovaný za to, že žalobca
zásadným spôsobom zanedbal svoje prevenčné povinnosti na prechádzanie poistnej udalosti, s čím
sa stotožnil aj prvoinštančný súd. Žalovaný ďalej uviedol, že ak by bol oboznámený so skutočnosťou,

že elektronický zabezpečovací systém žalobca nenapojí na pult centrálnej ochrany, neuzatvoril by
so žalobcom poistnú zmluvu. Žalovaný vytýkal súdu prvej inštancie, že otázku podmienky funkčnosti
MVE a jej zariadení vyhodnotil nesprávne, keď konštatoval, že MVE funkčná a prevádzkovaná na
účely poistenia nemusela byť, a dospel teda k nesprávnemu skutkovému zisteniu a taktiež nesprávne
právne vec posúdil. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti poukázal žalovaný na svoje právo
poistné plnenie odmietnuť v zmysle § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka a čl. 7 bodu 4. všeobecných

poistných podmienok pre poistenie majetku, porušenia prevádzky a vnútroštátnej prepravy tovaru, v
zmysle ktorého „ak sa poistiteľ dozvie aj po poistnej udalosti, že jej príčinou je skutočnosť, ktorú
pre vedome nepravdivé alebo neúplné žalovaný nemohol zistiť pri dojednávaní poistenia, a ktoré
pre uzatvorenie zmluvy boli podstatné, je oprávnený poistné plnenie odmietnuť. Odmietnutím plnenia
dojednané poistenie zanikne“. Nakoľko žalobca neoznámil v čase podpisu poistnej zmluvy nefunkčnosť

MVE, pričom ak by aj MVE v čase uzatvárania poistnej zmluvy funkčná bola a k jej poškodeniu
došlo neskôr, bol povinný to oboznámiť žalovanému podľa čl. 2 bodu 3 VPP: „poistený je povinný
bezodkladne a písomne oznámiť poistiteľovi všetky skutočností meniace charakter rizika, pre ktoré
je poistenie dojednané“. Žalovaný vyjadril súhlas so záverom súdu prvej inštancie ohľadom práva
na zníženie poistného plnenia podľa čl. 2 ods. 7 VPP, ale súčasne mal za to, že mu vzniklo právo

na odmietnutie plnenia, pretože nie je splnená podmienka poistnej udalosti podľa čl. 1 bod 4 VPP,
tiež mu vzniklo právo na odmietnutie plnenia pre nenapojenie MVE na pult centrálnej ochrany a
zároveň mal možnosť neposkytnúť poistné plnenie z dôvodu postupného zhoršovania stavu MVE pre jej
nefunkčnosť a neprevádzkovanie. Žalovaný ďalej namietal, že súd pri určovaní výšky škody považoval
za relevantnú správu Inservisu, avšak základom pre výpočet škody Inservisom bola hodnota funkčného

a prevádzkovateľného zariadenia MVE. Keďže podľa názoru žalovaného bola podmienkou poistenia
funkčnosť MVE, škoda vyčíslená Inservisom nemôže byť pre určenie výšky škody a poistného plnenia
relevantná. Na záver odvolania žalovaný namietal, že prvoinštančný súd nezdôvodnil, prečo priznal
právo na zníženie poistného plnenia práve o 50 %. S poukazom na uvedené skutočnosti žalovaný
navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na nové konanie

alebo aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne.

9. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 11.5.2016 uviedol, že žalovaný má za to, že
žalobca mal zabezpečiť MVE častými osobnými kontrolami, kamerovým systémom, a predovšetkým
napojením MVE na pult centrálnej ochrany a súčasne zastáva názor, že v konaní sa preukázala úplná

absencia účinného spôsobu zabezpečenia MVE. Tieto tvrdenia žalovaného sú podľa žalobcu úplným
popretím faktu, že MVE bola zabezpečená v čase vzniku poistnej udalosti rovnako, ako pri vzniku
poistnej zmluvy. Žalovaný ju takto zabezpečenú poistil i proti riziku krádeže vlámaním a bral za poistenie
nemalé poistné. Po vzniku poistnej udalosti žalovaný nemôže oprávnene odmietať platiť poistné plnenie
z dôvodu, že zabezpečenie MVE malo byť (podľa jeho predstavy) úplne iné (stráženie častými osobnými

kontrolami, kamerovým systémom a napojením MVE na pult centrálnej ochrany), než bolo. Takéto
zabezpečenie nebolo medzi žalobcom a žalovaným dohodnuté ani žalovaným vymienené. V roku 2003
(v čase uzatvorenia poistnej zmluvy), resp. začiatkom roka 2004 (v čase vzniku poistnej udalosti)
ani nebolo bežné a obvyklé, aby objekty typu MVE boli strážené, napojené na kamerový systém, či
na pult centrálnej ochrany. Ak by tomu tak bolo, poistenie pre prípad krádeže vlámaním by bolo pre

žalobcu zbytočné, pretože toto riziko by bolo zanedbateľné. Ak bol žalovaný toho presvedčenia, že
MVE je nedostatočne proti krádeži vlámaním zabezpečená (blízkosť rómskej osady, ťažšia dostupnosť v
niektorých mesiacoch, nenapojenie EZS na pult centrálnej ochrany), nemal MVE proti krádeži vlámaním
poistiť, resp. ju mal proti tomuto riziku poistiť až potom, ako by žalobca zabezpečenie MVE kvalitatívne
i kvantitatívne zmenil, podľa požiadaviek poistiteľa. Toto však žalovaný neurobil. Žalobca zopakoval,

že žalovaný dokonca ani poistné plnenie (po ukončení šetrenia poistnej udalosti) neodmietol plniť z
dôvodu nedostatočného zabezpečenia MVE, ale odmietol ho vyplatiť z dôvodu, že miesto, kde sa MVE
nachádza, nie je uvedené ako miesto poistenia v poistnej zmluve. Ide tak o dodatočne a po ukončení
šetrenia poistnej udalosti vykonštruovaný dôvod, pre ktorý žalovaný tvrdí, že mu v zmysle čl. 7 ods. 4VPP vzniklo právo poistné plnenie odmietnuť. K naplneniu ustanovenia čl. 7 ods. 4 VPP žalobca uviedol,
že v konaní nebolo preukázané žiadnym dôkazom, ani nebolo tvrdené žalovaným, že by žalobca pred
uzatvorením poistnej zmluvy deklaroval, uvádzal, tvrdil, že MVE je napojená na pult centrálnej ochrany

(resp. zabezpečená inak, ako v skutočnosti bola). Žalobca tak v tomto smere neposkytol žalovanému
vedome nepravdivé alebo neúplné odpovede. Podľa žalobcu nedošlo ani k porušeniu ustanovenia
§ 809 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Je nesprávne vykladať toto ustanovenie tak široko ako si to
žiada žalovaný a vytýkať žalobcovi to, že neodstránil, neodinštaloval a nepremiestnil z objektu MVE
technické zariadenia a hodnotnejší majetok. Toto by bolo možné považovať za rozumné (starostlivé)

opatrenie zo strany vlastníka, keby majetok (MVE) vlastník opúšťal, keby ho už nijako nezabezpečoval
a nechránil, keby už nemal byť majetok využívaný (teda mohol byť rozobratý a hodnotnejšie diely
odvezené) a hlavne, keby neplatil vysoké poistné aj pre riziko krádeže. Žalobca ďalej uviedol, že v
poistnej zmluve a ani v oddiele A VPP sa neuvádza, že by MVE mala, resp. musela byť v prevádzke (teda
vyrábať elektrickú energiu), aby sa na ňu vzťahovalo poistenie majetku. Povinnosť prevádzky by mala
zmysel pri poistení prerušenia prevádzky MVE (čo však dohodnuté nebolo), nie pri všeobecnom poistení

majetku, ktorý sa ako hodnota poisťuje bez ohľadu na to, či je alebo nie je užívaný, prevádzkovaný,
skolaudovaný a pod. V čl. 2 bode 8 VPP sa uvádza, že v prevádzke a funkčnom stave musia byť
zabezpečovacie zariadenia, ktorými je poistený majetok vybavený. V konaní bolo preukázané, že tieto
zabezpečovacie zariadenia boli v prevádzke a vo funkčnom stave. Konštatovanie žalovaného, že pri
dojednávaní poistenia vychádzal zo skutočnosti, že MVE a jej zariadenia boli kompletné a funkčné, čo

sa neskôr ukázalo ako nepravda, čo mu zakladá právo v zmysle § 802 ods. 2, resp. čl. 7 bodu 4 VPP
odmietnuť poistné plnenie, je v spore novým konštatovaním. Rovnako ako pri zabezpečení MVE i tu
platí, že k naplneniu ustanovenia čl. 7 ods. 4 VPP v konaní nebolo preukázané žiadnym dôkazom, ani
nebolo tvrdené žalovaným, že by žalobca pred uzatvorením poistnej zmluvy deklaroval, uvádzal, tvrdil,
že MVE je plne funkčná, vyrába el. energiu. Žalobca tak v tomto smere neposkytol žalovanému vedome

nepravdivé alebo neúplné odpovede.

10. Žalovaný v rámci svojej repliky zo dňa 26.6.2017 uviedol, že sa pridržiava svojho právneho
názoru uvedeného v odvolaní, v ktorom, rovnako ako vo svojich vyjadreniach počas celého priebehu
konania spochybňuje samotnú celkovú účinnosť zabezpečenia objektu MVE proti rizikám podobným

ako predmetná poistná udalosť. Absenciou pripojenia objektu MVE na pult centrálnej ochrany a
absenciou notifikácie žalobcu o vzniknutom vlámaní a krádeži argumentuje žalovaný ako okolnosťami
preukazujúcimi celkové zanedbanie primeraných bezpečnostných opatrení žalobcom v danom čase,
ktoré vyústili do skutočnosti, že žalobca sa napriek existencii elektronického zabezpečovacieho systému
v čase krádeže, ani bezodkladne po krádeži, o nej nedozvedel napriek tomu, že sa o krádeží mohol a mal

dozvedieť, a nemohol preto vykonať opatrenia na zabránenie krádeži alebo zmiernenie jej následkov
(v zmysle prevenčnej povinnosti podľa § 415 Občianskeho zákonníka a náležitej starostlivosti dobrého
hospodára o vlastný majetok).

11. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie bolo podané v

rámci účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, avšak o odvolaní rozhodoval odvolací
súd po nadobudnutí účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok dňa 1.7.2016, a preto
postupoval podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok s poukazom na § 470 ods. 1, podľa
ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti.

12. Odvolací súd prejednal vec podľa § 379 - 380 CSP a dospel k záveru, že rozsudok je v napadnutej
zaväzujúcej časti vecne správny, keď súd prvej inštancie v tejto časti dostatočne zistil skutkový stav,
správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec posúdil správne aj po právnej stránke. Súčasne dospel k
záveru, že v časti, v ktorej súd prvej inštancie žalobu zamietol, je potrebné napadnutý rozsudok zrušiť

a vec vrátiť v tejto časti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

13. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie

správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie
týkajúce sa zaväzujúcej časti, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s § 220 ods. 2 CSP.14. Súd prvej inštancie v konaní ustálil, že v dotknutej poistnej zmluve nie je predmetom poistenia
riziko prerušenia prevádzky MVE a súčasne, že v poistnej zmluve ani vo všeobecných obchodných
podmienkach nie je uvedené, že MVE musí byť v prevádzke a že musí vyrábať elektrickú energiu. S

uvedených záverom prvoinštančného súdu sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a nepovažuje
námietku žalovaného o nefunkčnosti MVE a v tej súvislosti jeho argument o možnosti odmietnuť poistné
plnenie, za relevantné.

15. Žalovaný v odvolaní poukázal tiež na skutočnosť, že mu vzniklo právo odmietnuť poistné plnenie aj z

dôvodunenapojeniaMVEnapultcentrálnejochrany.Uvedenúnámietkujetakistonevyhnutnéodmietnuť
ako neopodstatnenú. Žalobca nikdy netvrdil, že predmet poistenia je/bude napojený na pult centrálnej
ochrany a žalovaný v konaní nepreukázal, že ide o povinnosť, ktorú mal žalobca splniť a že jej vedomé
porušenie podstatne prispelo ku vzniku poistnej udalosti alebo k väčšiemu rozsahu jej následkov.

16. Keďže žalovaný v podanom odvolaní neuviedol také relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé

spochybniťalebovyvrátiťzáversúduprvejinštancieo(čiastočnej)opodstatnenostinárokužalobcu,preto
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zaväzujúcej časti podľa § 387 ods.
1 a 2 CSP potvrdil.

17. V súvislosti s výrokom rozhodnutia, ktorým konajúci súd žalobu vo zvyšku zamietol, súd prvej

inštancie ustálil, že MVE mala zabezpečenie mechanické i elektronické, pričom výstup z elektronického
zariadenie bol len na jeden mobilný telefón bez napojenia na pult centrálnej ochrany. Súčasne ustálil,
že zabezpečenie predmetu poistenia prostredníctvom jedného mobilného telefónu bez napojenia na
pult centrálnej ochrany a bez dlhodobej fyzickej kontroly je nedostatočné. S uvedeným konštatovaním
sa podľa názoru odvolacieho súdu nemožno stotožniť, nakoľko z neho nie je dostatočne zrejmé,

ako súd prvej inštancie k prezentovanému názoru dospel, keď sám súd prvej inštancie uviedol, že v
poistnej zmluve ani vo všeobecných poistných podmienkach nie je dojednané, aké zabezpečovacie
zariadenia musia byť v danom objekte namontované. Súčasne konajúci súd vyhodnotil, že žalobca
porušil povinnosti smerujúce k odvráteniu alebo zmenšeniu nebezpečenstva, a to s poukazom na
umiestnenie objektu v odľahlej oblasti, neúčinnosti zabezpečovacích zariadení a absenciu fyzickej

kontroly MVE, na základe čoho konštatoval, že žalovanému vzniklo právo na zníženie poistného plnenia
podľa čl. 2 ods. 7 VPP.

18. Podľa § 809 ods. 1 Občianskeho zákonníka je poistený povinný dbať, aby poistná udalosť nenastala;
najmä nesmie porušovať povinnosti smerujúce k odvráteniu alebo zmenšeniu nebezpečenstva, ktoré sú

mu právnymi predpismi uložené alebo ktoré vzal na seba poistnou zmluvou.

Podľa § 809 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak poistený vedome alebo následkom požitia alkoholu alebo
návykových látok porušil povinnosti uvedené v odseku 1 a toto porušenie podstatne prispelo ku vzniku
poistnej udalosti alebo k väčšiemu rozsahu jej následkov, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy

primerane znížiť. To isté platí, ak porušil tieto povinnosti vedome alebo následkom požitia alkoholu alebo
návykových látok ten, kto s poisteným žije v spoločnej domácnosti.

19. V zmysle citovaného ustanovenie požiadavka „dbať, aby poistná udalosť nenastala“ nemôže byť
absolútneho charakteru v zmysle, či poistený vykonal všetky možné úkony, ktoré by zabránili vzniku

poistnej udalosti, preto posúdenie medzí nemožno vyhraniť zodpovedaním otázky, či by k poistnej
udalosti nedošlo, ak by poistený pristúpil k určitému úkonu. V súvislosti s nárokom poistiteľa primerane
znížiť poistné plnenie Občiansky zákonník vyžaduje, aby porušenie povinností bolo vedomé a súčasne,
že toto vedomé porušenie povinností má podstatný charakter. Sankcia poisťovne vo forme zníženia
poistného plnenia pre porušenie povinností nie je prípustná v každom prípade, ale iba v prípade,

ak porušenie povinností malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu
následkov poistnej udalosti.

20. V tejto súvislosti je nutné poukázať na skutočnosť, že ak spôsob a charakter zabezpečenia existujúci
v čase vzniku poistnej zmluvy postačoval na to, aby bol predmet poistenia vzatý do poistenia, potom

podľa názoru odvolacieho súdu neobstojí obrana žalovaného, že takýto druh a charakter zabezpečenia
už nepostačuje na poistné plnenie v rozsahu 100 %. Prvoinštančný súd krátil poistné plnenie o 50 % s
poukazom na porušenie povinností smerujúcich k odvráteniu alebo zmenšeniu nebezpečenstva, a to s
poukazom na umiestnenie objektu v odľahlej oblasti, neúčinnosti zabezpečovacích zariadení a absenciufyzickej kontroly MVE. Ako bolo uvedené vyššie aplikovať ustanovenie § 809 ods. 2 Občianskeho
zákonníka poisťovňou ako dôvod na primerané zníženie poistného plnenia je možné len vtedy, ak
poisťovňa má za preukázané, že poistený vedome alebo následkom požitia alkoholu alebo návykových

látok porušil povinnosti uvedené v odseku 1 (t.j. dbať, aby poistná udalosť nenastala, najmä neporušovať
povinnosti smerujúce k odvráteniu alebo zmenšeniu nebezpečenstva, ktoré sú právnymi predpismi
uložené alebo ktoré vzal poistený na seba poistnou zmluvou) a toto porušenie muselo podstatne prispieť
k vzniku poistnej udalosti alebo k zväčšeniu rozsahu jej následkov.

21. Výšku poistného plnenia ustálil prvoinštančný súd na sumu 70.904,65 eur, a to s odkazom
na záverečnú expertíznu správu vypracovanú spoločnosťou INSERVIS Slovakia s.r.o. na základe
požiadavky žalovaného. V tejto súvislosti je nutné vytknúť konajúcemu súdu nedostatočné odôvodnenie
svojho rozhodnutia, keď neuviedol, prečo za základ pre určenie poistného plnenia zobral do úvahy
práveuvedenúexpertíznusprávuspoločnostiINSERVISSlovakias.r.o.,ktorásaodvyčísleniapoistného
plnenia vypracovaného žalobcom líšila len v dvoch položkách, a to vybavenie velína MVE v hodnote

36.588 Sk, ktoré podľa spoločnosti INSERVIS Slovakia s.r.o. nebolo poistené a elektrická prípojka v
sume 166.659 Sk, ktorá mala zostať podľa spoločnosti INSERVIS Slovakia s.r.o. nepoškodená. Konajúci
súd sa tak nevysporiadal s otázkou, či vybavenie velína bolo alebo nebolo kryté poistením a či elektrická
prípojka bola alebo nebola krádežou poškodená.

22. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti, v ktorej
prvoinštančný súd žalobu zamietol, podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušil a podľa § 391
ods. 1 CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Úlohou prvoinštančného súdu bude
opätovne posúdiť nárok žalovaného na zníženie poistného plnenia s poukazom na závery odvolacieho
súdu uvedené vyššie, najmä posúdiť splnenie povinnosti žalovaného tvrdiť a preukázať, že v danom

prípade žalobca vedome porušil svoje povinnosti podľa § 809 ods. 1 Občianskeho zákonníka a že toto
vedomé porušenie povinností podstatne prispelo k vzniku poistnej udalosti alebo k zväčšeniu rozsahu
jej následkov. V prípade posúdenia opodstatnenosti nároku žalobcu v tejto časti bude úlohou súdu prvej
inštancie zaoberať sa výškou poistného plnenia, konkrétne v sume 36.588 Sk (vybavenie velína MVE ) a
v sume 166.659 Sk (elektrická prípojka), ktoré položky boli jediné odlišné od vyčíslenia poistného plnenia

predloženého žalobcom. Svoje nové rozhodnutie odôvodní v súlade s § 220 ods. 2 CSP.

23. O nároku na náhradu trov konania vrátane trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie
v novom rozhodnutí o veci v súlade s § 396 ods. 3 CSP.

24. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č.
757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).