Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. november 2011

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 23Er/819/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711212246
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana ŠtubniakováKochanová
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2011:6711212246.2

Uznesenie

Okresný súd Zvolen v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. IČO : 35 807 598, so sídlom
v Bratislave, Pribinova 25, zast. Advocate, s.r.o., Advokátska kancelária so sídlom 811 09 Bratislava,
Pribinova 25 proti povinnému Ľ. L., N.. XX.XX.XXXX, A. R. XXX, XXX XX R., vedenej pod značkou
EX 11719/11 súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad so sídlom v Bratislave,
Záhradnícka 62, na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 379,-Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo
dňa 11.08.2011 z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 28.06.2011 sa oprávnený domáha vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie
sumy 379,-Eur s príslušenstvom, na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok
vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. so

sídlom v Bratislave zo dňa 06.05.2011 sp. zn. SR 02893/11, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
13.06.2011 a vykonateľnosť dňa 16.06.2011.

V exekučnom titule bola uložená povinnému povinnosť na zaplatenie sumy 379,-Eur spolu s 0,25 %
zmenkovým úrokom z omeškania denne zo sumy 379,-Eur od 16.10.2010 do zaplatenia, zákonným
úrokom vo výške 6% ročne zo sumy 379,-Eur od 30.12.2010 do zaplatenia a náhrady trov konania vo

výške 159,43 Eur, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Z predloženého spisového
materiálu vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe zmluvy o úvere uzatvorenej
dňa 11.06.2010, záväzky z ktorej povinný riadne a včas neplnil. Účastníci konania zabezpečili svoj
záväzkový vzťah (zmluvu o úvere) neúplnou zmenkou (blankozmenka) vystavenou dňa 11.06.2010.
Povinný si svoju povinnosť vyplývajúci zo záväzkového vzťahu riadne nesplnil, čím sa stal dlh v zmysle
dohodnutých podmienok splatný vcelku dňa 16.10.2010. Oprávnený vyplnil dňa 25.12.2010 zmenku v

zmysle dohody o vyplnení zmenky na sumu 379,-Eur s dátumom začiatku úročenia dňa 16.10.2010 a
táto bola povinnému predložená na zaplatenie dňa 30.12.2010.

V odôvodnení sa ďalej uvádza, že účastníci v zmysle rozhodcovskej doložky dohodli, že všetky spory,
ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť budú riešené pred Stálym rozhodcovským
súdom, zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., ak žalujúca strana podá žalobu na

rozhodcovskom súde. Tento rozhodol a priznal oprávnenému hore špecifikované plnenia.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu sozákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Pri právnom posudzovaní predmetného vzťahu, t.j. či je neexistuje rozpor žiadosti o udelenie
poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, súd vychádzal jednak
z vnútroštátnych právnych noriem, a jednak z noriem európskeho práva.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba,
ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Súd preskúmal predmetnú žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul v zmysle ustanovenia § 44 ods.2 Exekučného poriadku, pričom zistil
nasledovný stav: oprávnený ako dodávateľ a povinný ako spotrebiteľ uzavreli dňa 11.06.2010 zmluvu
o úvere. Súd posúdil predmetný právny vzťah ako spotrebiteľský s ohľadom na predmet činnosti

dodávateľa na výpise z Obchodného registra, ako aj vzhľadom k tomu, že súdu je z rozhodovacej
činnosti známe, že oprávnený v obdobných prípadoch rovnakého druhu a neurčitého počtu vystupuje
opätovne. Ako vyplýva z odôvodnenia predmetného rozhodcovského rozsudku zmluva bola uzatvorená
podľa Obchodného zákonníka. Z okolností utvárania zmluvy a najmä s ohľadom na povahu strán zmluvy
- subjektov právneho vzťahu je zrejmé, že veriteľ pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci svojej

podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril s povinným ako fyzickou osobou nepodnikateľom. To, že
formulár, na ktorom je zmluva uzatvorená má názov „zmluva o úvere“, ktorej právna úprava je v systéme
vnútroštátneho práva SR obsiahnutá v Obchodnom zákonníku nemá za následok skutočnosť, že na
predmetný právny vzťah sa nevzťahuje pôsobnosť príslušných vnútroštátnych a európskych noriem
o ochrane spotrebiteľa. V zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa ustanovenia o ochrane

postavenia spotrebiteľa použijú vždy pokiaľ je účastníkom právneho vzťahu spotrebiteľ. Táto zmluva má
povahu spotrebiteľskej zmluvy nielen s poukazom na povahu subjektov právneho vzťahu a okolnosti
uzatvorenia, ale aj s poukazom znenie § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj poukazom na
znenie § 1 ods. 2 a ods. 3 a § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom týmto zákonom bola v zmysle
jeho prílohy č. 3 prebratá do právneho poriadku SR smernica Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o

aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú
spotrebiteľského úveru (Ú.v. ES L 42, 12.2.1987) v znení smernice Rady 90/88/EHS z 22. februára 1990
(Ú.v. ES L 61, 10.3.1990) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/7/ES zo 16. februára 1998
(Ú.v. ES L 101, 1.4.1998). Smernica 87/102/EHS v článku 2 ods. 1 obsahuje negatívne vymedzenie na
ktoré druhy úverov sa nevzťahuje, táto úprava smernice je v podstate zhodná s citovaným ustanovením

§ 1 ods. 2 a 3 zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa článku 1 ods.1 smernice 87/102/EHS sa táto
smernica vzťahuje na zmluvy o úvere, teda na všetky úvery s výnimkou tých, ktoré sú z jej pôsobnosti
vylúčené článkom 2 ods. 1. Z uvedeného teda vyplýva, že na základe zásady nepriameho účinku je bez
výnimky na právny vzťah zo zmluvy o úvere daná pôsobnosť ustanovení predmetnej smernice 87/102/
EHS, ale aj predpisu ktorým bola do právneho poriadku SR implementovaná - zákona o spotrebiteľských

úveroch. Ďalej s poukazom na povahu subjektov právneho vzťahu je na uvedený právny vzťah v
súlade so zásadou nepriameho účinku daná aj pôsobnosť ustanovení smernice Rady 93/13/EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka,
prostredníctvom ktorých bola implementovaná do právneho poriadku SR. Pôsobnosť smernice 93/13/
EHS je daná bez ohľadu na to, že predmetná zmluva bola uzatvorená podľa Obchodného zákonníka,

nakoľko pri vymedzení svojho cieľa smernica v článku 6 ods. 1 výslovne uvádza, že členské štáty
zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany
predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli pre spotrebiteľa záväzné. Je teda
zrejmé a absolútne nepochybné, že Obchodný zákonník je súčasťou vnútroštátneho práva SR a nazmluvy podľa neho uzatvorené je daná pôsobnosť smernice 93/13/EHS, ak sú účastníkmi na jednej
strane osoba konajúca s cieľom vzťahujúcim sa k svojim obchodom, podnikaniu a povolaniu a na
druhej strane spotrebiteľ, tak ako je tomu v prípade predmetnej zmluvy o úvere. Teda pri posudzovaní

otázkypôsobnostieurópskychavnútroštátnychnoriemoochranespotrebiteľajeokolnosť,žepredmetná
zmluva bola zmluva uzatvorená podľa Obchodného zákonníka bez významu.

Súd pri posudzovaní daného vzťahu ako spotrebiteľského zobral do úvahy povahu poskytnutého
úveru, ktorý bol poskytnutý na základe zmluvy o úvere, postavenie zmluvných strán, ale aj okolnosti,

ktoré sprevádzali uzatvorenie zmluvy, to znamená, že zmluva bola uzatvorená vopred pripravenom
predtlačenom formulári, ktorý oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa opakovane. Na
základe toho mal súd jednoznačne preukázané, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah
medzi účastníkmi je nutné okrem ustanovení Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, na ktoré
sa odôvodnenie rozhodcovského rozsudku odvoláva, aplikovať aj príslušné ustanovenia smernice
Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, smernice Rady 87/102/

EHS o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré
sa týkajú spotrebiteľského úveru, Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a zákona o
spotrebiteľských úveroch, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na
dohodu strán a bez ohľadu na to či zmluva bola uzatvorená podľa Obchodného alebo Občianskeho
zákonníka.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito jasne a

zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné zmluvné podmienky individuálne dohodnuté.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.

Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka obsahuje exemplikatívny, príkladný, a teda
neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet je zo strany
vnútroštátneho zákonodarcu neustále dopĺňaný a precizovaný. Týmto spôsobom zákonodarca reaguje
nanesprávnuaplikačnúprax.Toznamená,žesúdpriposudzovaníneprijateľnýchzmluvnýchpodmienok

týmto výpočtom nie je viazaný, rozhodujúce sú ciele, účinky a dôsledky zmluvných podmienok. V
posudzovanej veci je podkladom pre vykonanie exekúcie exekučný titul vydaný rozhodcovským súdom,
ktorý vo veci rozhodoval na základe rozhodcovskej doložky obsiahnutej vo Všeobecných podmienkach
poskytnutia úveru. Dojednanie rozhodcovskej doložky so spotrebiteľom je nielen podmienkou, ktorá
je v zmysle čl. 2 písm. a) smernice 93/13/EHS v spojení s ustanovením prílohy ods. 1 písm.) q)

smernice 93/13/EHS výslovne nekalá, ale ide aj o podmienku, ktorej účinkom a dôsledkom bolo to,
že rozhodcovský súd oprávnenému priznal ako náhradu za neplnenie záväzku zo strany spotrebiteľa
neprimerane vysokú sankciu - zmenkový úrok 0,25 % denne, tak ako si ho oprávnený v rozhodcovskom
konaní uplatnil. „Zmluvné“ dojednanie zmenkového úroku vo výške 0,25% denne obsiahnuté vo
Všeobecných podmienkachposkytnutiaúverujepodľacit.ustanovenísmernice93/13/EHSsamoosebe

nekaloupodmienkouuvedenouvspotrebiteľskejzmluve,aleúčinkomdojednaniarozhodcovskejdoložky
bolo, že ustanovený rozhodcovský súd plnenie na základe tejto neprimeranej podmienky oprávnenému
priznal.Podľa § 4 ods. 2 písm. j) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom
úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase

uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 4 ods. 3 druhá veta zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ak však zmluva o
spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

V posudzovanej veci sa oprávnený domáha návrhom na vykonanie exekúcie vymoženia sumy 379,-
Eur so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy 379,- Eur od 16.10.2010 do

zaplatenia, zákonným úrokom 6% ročne zo sumy 379,-Eur od 30.12.2010 do zaplatenia, čo predstavuje
v prípade úroku 0,25% denne 91,25% ročne. Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok. Ako
vyplýva z odôvodnenia predmetného rozhodcovského rozsudku, účastníci konania zabezpečili svoj
záväzkový vzťah (zmluvu o úvere) neúplnou zmenkou (blankozmenka) vystavenou dňa 11.06.2010.
Povinný si svoju povinnosť vyplývajúci zo záväzkového vzťahu riadne nesplnil, čím sa stal dlh v zmysle

dohodnutých podmienok splatný vcelku dňa 16.10.2010. Oprávnený vyplnil dňa 25.12.2010 zmenku v
zmysle dohody o vyplnení zmenky na sumu 379,-Eur s dátumom začiatku úročenia dňa 16.10.2010
a táto bola povinnému predložená na zaplatenie dňa 30.12.2010. Právnym dôvodom vzniku záväzku
medzi účastníkmi je teda zmluva o úvere, zmenkový vzťah je len akcesorický právny vzťah, ktorý iba
zabezpečuje základný úverový právny vzťah medzi účastníkmi. Akcesorický záväzok nemôže vzniknúť

bez hlavného záväzku, ku ktorému sa viaže a ktorý má zabezpečovať.

Ako vyplýva z odôvodnenia predmetného rozhodcovského rozsudku strany, ale aj zo Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru, strany sa „dohodli“, že všetky spory, ktoré vzniknú z uzavretej zmluvy,
vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené výlučne pred Stálym rozhodcovským

súdom, zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu
na rozhodcovskom súde. Ako uvedené v predchádzajúcich častiach odôvodnenia tohto uznesenia,
rozhodcovský súd nielenže opomenul aplikáciu príslušných európskych a vnútroštátnych právnych
noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa a neskúmal neprijateľné zmluvné podmienky uvedené v
predmetnej spotrebiteľskej zmluve, ale priznal oprávnenému aj plnenie v rozpore s dobrými mravmi,

a to zmenkový úrok v sadzbe 0,25 % denne, čo predstavuje 91,25 % ročne. Dojednanie sankcie
za neplnenie zmluvnej povinnosti v tejto výške je nielen v rozpore s príslušnými ustanoveniami
vnútroštátneho a európskeho práva o ochrane spotrebiteľa, ale pre rozpor s dobrými mravmi je
aj v príkrom rozpore so zásadou ekvity, ktorá je pre oblasť súkromného práva určujúcou. Sankcia
v uvedenej výške je sama osebe je v hrubom nepomere vo vzťahu k zabezpečovanej zmluvnej

povinnosti plniť včas. Rozhodcovský súd neskúmal ani skutočnosť, že predmetná zmluva o úvere
neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN), pričom podľa zákona o spotrebiteľských
úveroch ide o jednu z obligatórnych náležitostí zmluvy o úvere, ktorej účastníkom je spotrebiteľ a
zákon sankcionuje absenciu tejto náležitosti, tým, že v takom prípade sa poskytnutý úver v zmysle
§ 4 ods. 3 druhá veta zákona o spotrebiteľských úveroch považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Teda navonok v súlade s pozitívnym právom sa javí využitie inštitútu - dojednania rozhodcovskej
doložky, ktoré je právnym úkonom, vo všeobecnosti právom dovoleným a predvídaným. Avšak, v
tomto prípade dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom vo
svojich dôsledkoch viedli k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana ktorú mu poskytujú príslušné
ustanoveniasmernice93/13/EHSasmernice87/102/EHS,akoajustanoveniaObčianskehozákonníkao

spotrebiteľských zmluvách a zákona o spotrebiteľských úveroch, čo je zrejmé a preukázateľné vzhľadom
na priznané plnenie a absolútne nerešpektovanie príslušných kogentných európskych a vnútroštátnych
noriem o ochrane spotrebiteľa. Horeuvedené dôsledky dojednania rozhodcovskej doložky sú teda, z
hľadiska predmetných noriem nežiadúce, nepredpokladané a zakázané. Podľa názoru súdu je teda z
hľadiska vnútroštátneho práva dojednanie rozhodcovskej doložky v posudzovanom právnom vzťahu

právnym úkonom obchádzajúcim zákon, ktorý je sankcionovaný absolútnou neplatnosťou, na čo má súd
povinnosť prihliadnuť ex offo.Teda na základe uvedeného súd po zvážení a zohľadnení všetkých uvedených okolností uzatvárania
zmluvy, povahy účastníkov zmluvy, predmetnej právnej úpravy a judikatúry Súdneho dvora dospel k
názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou

podmienkou, ktorá vo svojich účinkoch a dôsledkoch viedla k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá
ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách, smernice Rady 87/102/EHS o aproximácii zákonov, iných právnych
predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru, Občianskeho
zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľ ňou nie viazaný a táto je v rozpore

príslušnými ustanoveniami najmä Občianskeho zákonníka, zákona o spotrebiteľských úveroch ako aj v
rozpore s ustanoveniami smernice 93/13/EHS. Na základe uvedeného súd žiadosť súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia zo dňa 11.08.2011 zamietol a rozhodol tak ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal

súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie
sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na
rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Odvolanie treba podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia na tunajší súd, a to písomne

v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie
náležitosti,musíbyťzpodaniazjavné,ktorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorejvecisatýkaačosleduje
a musí byť podpísané a datované a treba ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,

aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné).