Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, July 27, 2017

Súd: Okresný súd Brezno
Spisová značka: 7Cb/122/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6310202899
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Gavalcová

ECLI: ECLI:SK:OSBR:2017:6310202899.30

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno, samosudkyňou JUDr. Alicou Gavalcovou, v právnej veci žalobcu Alojz Senárik

DREVOTES, so sídlom Palackého 3, 949 01 Nitra, IČO: 30 006 180, zast. JUDr. Máriou Habalčíkovou,
advokátkou, so sídlom Bakalárska 5, Prievidza proti žalovanému myWood Polomka Timber, s.r.o.,
so sídlom Osloboditeľov 50, 976 66 Polomka, IČO: 36 693 979, zastúpený: 1. JUDr. Ľubomírom
Messingerom, advokátom, so sídlom Skuteckého 23, Banská Bystrica a 2. Matejka & Haluška, s.r.o., so
sídlom Lazovná 20, Banská Bystrica o zaplatenie 36 697,30 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 36 697,30 Eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne
zo sumy 6 753,82 Eur od 15.4.2010 do zaplatenia, zo sumy 29 943,48 Eur od 27.4.2012 do

zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd p r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobným návrhom zo dňa 15.4.2010 uplatnil si žalobca voči žalovanému nárok na náhradu ušlého
zisku v sume 23 235,- Eur z dôvodu porušenia právnej povinnosti, ktorá vyplývala žalovanému z Kúpnej
zmluvy č. X/XXXX a č. X/XXXX, v zmysle ktorej sa žalovaný zaviazal odoberať od žalobcu smrekové
lamely v rozmeroch a kvalite dohodnutých v Zmluve, podľa Zmluvy č. X/XXXX v čase od X.XX.XXXX do
XX.X.XXXX, a v zmysle Kúpnej zmluvy č. X/XXXX od X.X.XXXX do XX.XX.XXXX. V zmysle Zmluvy č.

X/XXXX kúpna cena za 1 m3 lamiel bola dohodnutá 6 850,- Sk a podľa Zmluvy č. X/XXXX bola
dohodnutá cena za 1 m3 lamiel 6 500,- Sk. Podľa Zmluvy č. X/XXXX mal žalobca dodávať žalovanému
lamely v 51. týždni roku 2007 a dve dodávky v 1. týždni roku 2008, pričom jednou dodávkou sa rozumelo
množstvo, ktoré bolo možné naložiť do návesu kamióna, teda asi 50 m3. V zmysle Zmluvy č. X/XXXX
sa zmluvné strany dohodli na minimálnom mesačnom odbere tovaru 250 m3, čo za 1.
štvrťrok 2008 predstavovalo minimálne odberové množstvo 750 m3 dohodnutého tovaru.

2. Podľa tvrdenia žalobcu, žalovaný neodobral od žalobcu za 1. štvrťrok 2008 z celkového dohodnutého
množstva 850 m3 9,751 m3, za 2. štvrťrok 2008 z celkového minimálne dohodnutého množstva 750
m3 294,255 m3, teda porušil zmluvný záväzok odoberať mesačne minimálne 250 m3 a štvrťročne 750
m3 výrobkov.

3. V dôsledku porušenia tejto zmluvnej povinnosti vznikla na strane žalobcu škoda vo forme ušlého
zisku, ktorá je v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti žalovaného, a to odobrať dohodnuté

množstvá tovaru.

4. V dôsledku porušenia tejto zmluvnej povinnosti žalovaného, domáhal sa žalobca v konaní podľa § 381
Obchodného zákonníka náhrady ušlého zisku, pričom vypočítal že za 1. štvrťrok roku 2008 mu ušiel ziskvo výške 21 950,- Sk, za 2. štvrťrok 2008 750 922,- Sk. Celkove za obdobie 1. a 2. štvrťroka 737 872,-
Sk, resp. 24 492,86 Eur. Žalobca takto ustálil výšku svojho ušlého zisku, ale domáhal sa v konaní len
náhrady ušlého zisku v sume 700 000,- Sk, resp. 23 235,- Eur v zmysle § 381 Obchodného zákonníka, a

to ako náhradu zisku dosahovaného spravidla v poctivom obchodnom styku za podmienok obdobných
tým, ktoré pre zmluvné strany vyplývali z oboch uzavretých kúpnych zmlúv.

5. K žalobnému návrhu priložil žalobca aj výpočet ušlého zisku.

6. Na základe tvrdení žalobcu v žalobnom návrhu a predložených dôkazov vydal súd 12.5.2010 platobný
rozkaz, v ktorom návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel.

7. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor a uviedol, že z návrhu žalobcu nie je zrejmé, či sa
domáha skutočnej škody, teda skutočného ušlého zisku alebo náhrady zisku dosahovaného spravidla
v poctivom obchodnom styku. V prípade, že sa žalobca domáha náhrady obvykle dosahovaného zisku

podľa § 381 Obchodného zákonníka, nie je žalovanému zrejmé, z akého dôvodu potom vypočítava
skutočný ušlý zisk, a je toho názoru, že žalobca nepredložil jediný dôkaz, na základe ktorého určil výšku
zisku dosahovaného spravidla v poctivom obchodnom styku za podmienok obdobných podmienkam
porušenej zmluvy v okruhu podnikania, v ktorom podniká.

8. Ďalej sa žalovaný bránil tým, že 11.4.2008 na stretnutí žalovaného za účasti jeho zástupcov, a to pána
H., G., J. a G. (č.l. 36 súdneho spisu) bol žalobca informovaný o skutočnosti, že žalovaný nemá záujem
na ďalšom odoberaní tovaru od žalobcu, pričom žalovaný zároveň žalobcovi navrhol zrušenie Zmluvy
č. X/XXXX. Žalobca však odmietol zrušenie Zmluvy, teda dohodu o ukončení zmluvy podpísať s tým, že
si musí dôkladne preštudovať navrhovanú dohodu.

9. Ďalej žalobca bol žalovaným informovaný, v zastúpení pána J., že pokiaľ spoločnosti nebude do
XX.X.XXXX doručené ukončenie Zmluvy, nebude žalovaný v odbere pokračovať. Predmetom ďalšieho
stretnutia žalobcu a žalovaného dňa 9.5.2008 bolo ukončenie produkcie šalovacích dosiek v Polomke,
pričomodžalobcumalžalovanýnamiestolamielodoberaťiba"Gurtmateriál".Výsledkomtohtostretnutia

bol dohovor, že do 30.6.2008 odoberie žalovaný množstvo hotových lamiel, ktoré má žalobca na sklade.
Podľa tvrdenia žalovaného, v tom čase žalobca uviedol v zmysle protokolu, že je pripravený existujúcu
Zmluvu podľa týchto podmienok zmeniť a namiesto lamiel dodávať "Gurt materiál".

10. Z tvrdenia žalovaného ako obranu proti návrhu žalobcu teda malo vyplývať, že žalobca vedel, že

žalovaný nemá ďalej záujem na plnení Zmluvy č. X/XXXX, a bol povinný podľa § 384 Obchodného
zákonníka urobiť všetky opatrenia na odvrátenie hroziacej škody, keďže tak neurobil, nemá nárok na
náhradu škody.

11. Žalovaný pripojil k vyjadreniu Návrh zrušenia zmluvy č. X/XXXX napriek tomu, že vo svojom odpore

uvádzal stále Zmluvu č. X/XXXX, hoci tento Návrh zrušenia zmluvy č. X/XXXX podpísal
len žalovaný, ale nie je podpísaný žalobcom.

12. Dňa 14.7.2010 (č.l. 51 súdneho spisu) vyjadril sa žalobca k odporu žalovaného a uviedol, že z jeho
návrhu zo dňa 14.4.2010 je dostatočne zrejmé, že sa domáha náhrady škody, teda ušlého zisku podľa

§ 381 Obchodného zákonníka, a to za 1. a 2. štvrťrok 2008, a to, že súčasne uviedol aj skutočnú výšku
svojej škody na ušlom zisku zistenú matematickým výpočtom, slúži iba pre účely porovnania skutočne
zistenej výšky škody a podstatne nižšieho nároku, ktorého sa ako primeraného ušlého zisku v poctivom
obchodnom styku domáha s odvolaním sa na ust. § 381 Obchodného zákonníka.

13. Pokiaľ sa žalovaný bránil obsahom spoločného rokovania dňa X.X.XXXX, podľa žalobcu v čase
rokovania zmluvných strán, teda X.X.XXXX bola platná Zmluva č. X/XXXX medzi účastníkmi, ktorá mala
byť v budúcnosti zmenená dodatkom, teda písomne. Zo zápisnice vyplýva, že žalobca bol ochotný
pristúpiť na písomnú zmenu jestvujúcej Zmluvy, ale žiaden návrh žalobcovi predložený nebol. Naopak,
žalovaný ešte v auguste 2008 odoberal časť vyrobenej produkcie od žalobcu. Žalobca ďalej zdôraznil,

že sa domáha ušlého zisku len za 1. a 2. štvrťrok 2008 podľa § 381 Obchodného zákonníka.14. Na nariadenom pojednávaní obaja účastníci zhodne navrhli vykonanie znaleckého dokazovania
znalcom z príslušného odboru, pričom zároveň navrhli otázky, na ktoré by mal znalec pri vykonaní
znaleckého dokazovania odpovedať.

15. Súd nariadil znalecké dokazovanie uznesením zo dňa 24.5.2011 a ustanovil za znalkyňu z odboru
ekonómia a manažment, odvetvie kontroling, Ing. Z. G., ktorá mala zodpovedať na otázky, ktoré súd
definoval v uznesení 7Cb 122/2010 zo dňa 24.5.2011.

16. Znalkyňa vypracovala Znalecký posudok pod č. X/XXXX a pripojila aj Odborné vyjadrenie č. X/XXXX
vypracované znalcom z odboru: Elektrotechnika slaboprúdová č. kódu XXXX XX V.. U. W. a Znalecký
úkon č. XX/XXXX - odborné vyjadrenie vypracované znalcom v odbore: Lesníctvo - výrobky z dreva
Ing. N. H..

17. K Znaleckému posudku č. X/XXXX znalkyne Z. G. sa vyjadril žalobca a uviedol, že žiada doplnenie
znaleckého posudku, a to prepočet výslednej sumy primeraného ušlého zisku, pričom v doplnenom
znaleckom posudku by mal byť výpočet taký, že použité vstupné veličiny budú všetky alebo za obdobie
jedného štvrťroku alebo naopak za obdobie celého roka, a pri zohľadnení celej predpokladanej, resp.
minimálne zazmluvnenej výrobnej kapacity podniku žalobcu v roku 2008, pretože žalobca nevyrábal a

nepredával v roku 2008 iba typ výrobku dohodnutý so žalovaným.

18. K znaleckému posudku znalkyne Z. G. sa vyjadril žalovaný a uviedol, že zo záveru znalca je zrejmé,
že výšku spravidla dosahovaného zisku v poctivom obchodnom styku v zmysle § 381 Obchodného
zákonníka za podmienok obdobných tým, ktoré mali medzi sebou dohodnuté žalobca a žalovaný, znalec

nevie určiť, a k výške takto dosahovaného zisku ani žalobca nepredložil žiadne relevantné dôkazy, preto
má zato, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno pri preukazovaní ním požadovaného nároku, ktorý si
uplatnil v zmysle § 381 Obchodného zákonníka.

19. Ďalej žalovaný uviedol, že znalkyňa V.. Z. G. na otázku spravidla dosahovaného zisku v

drevospracujúcom priemysle, teda zisku zisteného v zmysle § 381 Obchodného zákonníka pri predaji
lamiel, resp. najpodobnejšej komodity odpovedala, že nie je možné získať databázu informácií
na konkrétny výrobok, resp. databázu najpodobnejšej komodity, a len skonštatovala, že priemerná
ziskovosť v drevárskom priemysle v roku 2008 bola na úrovni 0,91 %, pričom ziskovosť subjektu Z. G.
pri výrobe lamely A bola na úrovni 10,64 %, a toto je v zjavnom nepomere k priemernej ziskovosti v

drevárskom priemysle.

20.Nazákladezáverovznalkynedňa27.4.2012predložilžalobcanávrhnapripusteniezmenyžalobného
návrhu,tedarozšírenienávrhu,ktorýmsadomáhalnáhradyušléhoziskuza 2.štvrťrokroku2008v
sume23235,-Eur,keďžeznalkyňaustálilaušlýziskna1m3vyrobenýchlamielnastranežalobcuvsume

22,95 Eur pri žalobcom udávanom neodobratom množstve výrobkov za 2. štvrťrok 2008 284,255 m3 (č.l.
148 a návrh). Práve z toho dôvodu, že žalovaný neodobral od žalobcu dohodnutý predmet plnenia ani
za 3. a 4. štvrťrok roku 2008 žalobca rozšíril návrh aj za 3. štvrťrok 2008, keď žalovaný mal odobrať 750
m3 hotových výrobkov, ale odobral len 32,273 a za 4. štvrťrok 2008, keď bolo zazmluvnených 750 m3,
neodobral žiaden výrobok. Pri strate zisku za 1 m3 hotových výrobkov tak, ako ustálila znalkyňa 22,95

Eur, potom za 3. štvrťrok 2008 domáhal sa žalobca náhrady ušlého zisku 16 471,83 Eur a za 4. štvrťrok
2008 17 212,50 Eur. Žalobca teda predložil súdu návrh na pripustenie zmeny návrhu, ktorým žiadal, aby
súd pripustil zmenu návrhu, teda rozšírenie, ktorým si uplatňuje voči žalovanému nárok na zaplatenie
40 438,15 Eur, z toho za 3. štvrťrok 16 471,83 Eur pri neodobratom množstve hotových výrobkov
717,727 m3, za 4. štvrťrok 2008 sumu 17 212,50 Eur pri neodobratom množstve 750 m3 a za 2. štvrťrok

294,255 m3 v sume 6 753,82 Eur, teda spolu 40 438,15 Eur, pričom žiadal priznať aj úrok z omeškania.

21. Uznesením zo dňa 11.5.2012 súd zmenu návrhu pripustil.

22. K rozšírenému návrhu žalobcu sa vyjadril žalovaný svojím podaním zo dňa 12.10.2012. Navrhol, aby

súd vypočul za účelom objasnenia postupu znalkyne pri stanovení primeraného ušlého zisku, a takisto
za účelom ozrejmenia si termínov používaných v drevopriemysle pre účely súdneho konania znalca V..
N. H., pre ktorého zároveň navrhol, aby tento zodpovedal na otázky, a to:
1. Ako je možné definovať ihličnaté priemyselné výrezy?2. V znaleckom posudku sa uvádzajú IPV AB a IPV C. Z akého dôvodu sa v drevopriemysle rozlišuje
medzi týmito kategóriami?
3. Čo je reálna výťažnosť dreva? Je rozdiel medzi výťažnosťou IPV rôznych kategórií?

4. Aký je percentuálny podiel lamely kvality A, B a C s IPV C?
5. Je možné určiť objem lamiel kvality A o parametroch určených v Kúpnej zmluve č. X/
XXXX uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom dňa X.X.XXXX, ktorý možno vyrobiť z jednotlivých
kategórií IPV?
6. Aký objem lamiel kvality A o parametroch určených v Kúpnej zmluve č. X/XXXX uzavretej medzi

navrhovateľom a odporcom možno vyrobiť z objemu 371,25 m3 IPV C?
7. Aký objem lamiel kvality A o parametroch určených v Kúpnej zmluve č. X/XXXX uzavretej medzi
navrhovateľom a odporcom X.X.XXXX možno vyrobiť z objemu 183,81 m3 IPV AB?
8. Z akých údajov (objem IPV, aké kategórie IPV) znalec vychádzal pri určení výťažnosti 55 %?

23. Znalec V.. N. H. potvrdil oprávnenosť a reálnosť použitej výťaže 55 % lamiel kvality A20 spracovanej

ihličnatej guľatiny a následného spracovania ihličnatého reziva, pričom uviedol vo svojom Odbornom
vyjadrení č. XXX/XXXX, že 50 % výťaž je v praxi bežne dosahovaná pri použití podobnej technológie
spracovania drevnej hmoty na posudzovaný výrobok lamela kvality A vopred stanovenými rozmermi
a toleranciami. Zároveň navrhol vypočuť svedkov, ktorí sa vyjadria k spôsobu spracovania dreva a
efektivite pri spracovaní dreva.

24. Žalovaný za účelom objasnenia použitých ekonomických termínov v znaleckom posudku a spôsobu
výpočtu primeraného ušlého zisku navrhol vypočuť Ing. Z. G., ktorá mala odpovedať na otázky:
1. Čo možno rozumieť pod termínom rentabilita tržieb?
2. Čo vplýva na rentabilitu tržieb (aké náklady)?

3. Aká je rentabilita tržieb pána Z. G. v rokoch 2007 a 2008?
4. Aký je podiel odporcu, spoločnosti myWood Polomka Timber s.r.o. na rentabilite tržieb navrhovateľa
v rokoch 2007 a 2008?
5. Aké je zloženie ďalších obchodných partnerov navrhovateľa v rokoch 2007 a 2008?
6. Aké je produktové portfólio navrhovateľa z pohľadu výroby a z pohľadu predaja v rokoch 2007 a 2008?

Jednotlivé podiely produktov prosíme vyjadriť v m3 a takisto v peňažnom vyjadrení.
7. Mal navrhovateľ v rokoch 2007 a 2008 uzavreté podobné kontrakty s inými obchodnými partnermi?
8. Aká je hodnota kontraktov navrhovateľa s ďalšími obchodnými partnermi v roku 2007 a 2008 - napr.
cena za m3 výrobku (okrem odporcu)?
9. Je rozdiel medzi hodnotou kontraktu navrhovateľa s odporcom a kontraktov navrhovateľa s ďalšími

obchodnými partnermi?
10. V čom spočíva rozdiel medzi ziskovosťou navrhovateľa v roku 2008 a ziskovosťou výrobku lamely A?
11. Aká je príčina vysokej ziskovosti navrhovateľa pri výrobe lamely A, resp. akú ziskovosť musí
navrhovateľ dosahovať pri ďalších kontraktoch, aby bola ziskovosť navrhovateľa 0,33 %?

25. K nároku žalobcu, ktorý si uplatnil nárok na ušlý zisk za 3. a 4. štvrťrok roku 2008, vzhľadom na
to, že znalkyňa ustálila ušlý zisk za 2. štvrťrok 2008 za 1 m3 sumu 22,95 Eur, pričom žalobca použil
takto zistený ušlý zisk na 1 m3 hotových výrobkov aj pri výpočte ušlého zisku za 3. a 4. štvrťrok 2008,
žalovaný uviedol, že s týmto tvrdením nesúhlasí, pretože je toho názoru, že znalecké skúmanie znalkyne
Ing. Z. G. nie je možné použiť na výpočet primeraného ušlého zisku za 4. štvrťrok roku 2008 tak, ako

tvrdí žalobca, pretože znalkyňa pri výpočte primeraného ušlého zisku za 2. štvrťrok 2008 použila cenu
vstupného materiálu, ktorý žalobca skutočne nakúpil, a ktoré sa vzťahujú výlučne na 2.
štvrťrok roku 2008.

26. Žalovaný nesúhlasil s odpoveďami znalkyne na položené otázky, pretože znalkyňa neodpovedala

na tie otázky, na ktoré sa pýtal žalovaný, a preto žiadal návrh zamietnuť, prípadne rozhodnúť o ďalšom
kontrolnom znaleckom dokazovaní.

27. Pri výsluchu znalkyne položila právna zástupkyňa žalobcu znalkyni otázku, aby ustálila, či podľa jej
výpočtu ušlého zisku za 2. štvrťrok 2008, keď ustálila ušlý zisk sumou 6 753,82 pri neodobratom

množstve lamiel 294,255, je možné ustáliť, že výška ušlého zisku na 1 m3 neodobratých lamiel je 22,95,
pretože jej znalecký posudok takúto sumu presne ako ušlý zisk na 1 m3 22,95 neobsahuje, preto
sa právna zástupkyňa dotazovala znalkyne, či je možné ušlý zisk vypočítaný za 1 m3 neodobratého
množstva výrobkov za 2. štvrťrok použiť aj pri výpočte ušlého zisku za neodobraté výrobky v 3. a 4.štvrťroku 2008. Znalkyňa uviedla, že to by bolo možné, pokiaľ by sa nezmenili podmienky, to znamená,
že všetky vstupné ceny by ostali rovnaké. Na to právna zástupkyňa žalobcu predložila dôkaz, podľa
ktorého je zrejmé, že v 3. a 4. štvrťroku 2008 nakupoval žalobca vstupný materiál o niečo

lacnejšie podľa kúpnych zmlúv za všetky štvrťroky v roku 2008, teda pri nákupe lacnejšieho vstupného
materiálu v 3. a 4. štvrťroku 2008 ako v 2. štvrťroku 2008, by bola suma ušlého zisku na 1 m3
ešte vyššia, aj keď nepatrne, pretože iné vstupné údaje pre výpočet ušlého zisku sa nemenili.

28.SúdvypočultiežznalcaV..H.,ktorýmalzodpovedaťotázkuzakejguľatinybolastanovenávýťažnosť

vstupného materiálu tak, ako stanovil pri vypracovaní Odborného vyjadrenia č. XX/XXXX. V.. H. uviedol,
že to bolo z ihličnatej guľatiny, z takzvaných ihličnatých priemyselných výrezov, ktoré sa bežne používajú
v piliarskej výrobe. Zadávateľ, teda V.. G., mu zadala podstatné veci k piliarskej výrobe, ktorá sa rovná
klasickej piliarskej výrobe. Na základe toho stanovil výťažnosť 55 %, nakoľko takouto technológiou, ako
u žalobcu, keď sa spracováva guľatina bežne dodávaná od dodávateľa 3A, 3B, 3C, to sú kvalitatívne
triedy guľatiny, a takto bola dodávaná aj guľatina žalobcovi. Na tejto technológii, pokiaľ sa neporuší

technologický predpis piliarskej výroby, sa dosahuje výťažnosť reziva 68,5 %, čo znamená, že 68,5 %
sa delí na 45 % jadra reziva a 15,5 % bočného reziva. Ešte okrem toho napadne 8 % malorozmerového
reziva, to je rezivo od 1 do 2 metrov, ktorému sa v Slovenskej republike v piliarine hovorí kratina. Dnes sa
to volá malorozmerné rezivo, to znamená, že keď Ing. H. dostal podklady, že výrobca dostal okolo 780
m3, pričom túto sumu mu žalobca zdokladoval súpisom faktúr, tak z tohto množstva guľatiny vychádzal

na základe dodatku, ktorý bol urobený v zmluve o dodávke guľatiny, kde od mája do júna 2008 bolo
prevzaté 183,85 m3 guľatiny triedy A3B, a podľa toho potom aj narátal metre kubické. Presný prepočet
je v jeho vyjadrení, ktoré súdu predložil. Pri takomto množstve porezanej hmoty tohto kvalitatívneho
zastúpenia IPV je reálna výťažnosť 55 %, pričom ďalej uviedol, že nestanovil výťaž len k dodanej
guľatine 781 m3, ako je uvedené v zadaní, ale stanovil reálnu výťažnosť 55 % tej kvality lamiel, ktoré

boli vyrábané, ktorá musí byť pri dodržaní správneho technologického postupu na píle s klasickou
technológiou dodržaná. Na otázku, aká je vo všeobecnosti priemerná výťaž guľatiny, znalec uviedol, že
tozávisíodregiónu,závisítoodtoho,akojevtomktoromregiónezastúpenáguľatina3A,3Bku3C60,ku
40, 70, ku 30, resp. vo vojenských lesoch tam bol dodatok, bolo napísané, že bude zastúpené 50 na 50.
Na otázku, aká je výťažnosť lamiel z guľatiny A, B a C odpovedal, že z guľatiny 3A, 3B pri tej kvalite, ktorá

bola dohodnutá v zmluve medzi výrobcom a odberateľom, to je teda kvalita 3A, je dosažiteľná výťažnosť
60,5 % tak, ako ju stanovil. Čiže, keď hovorí o kategórii A a B z kategórie 3C je možné dosiahnuť o 5, 10
% nižšiu výťažnosť, ako z kategórie A a B, teda okolo 50. Na otázku, v čom sa odlišujú kategórie guľatiny
A, B a C tento uviedol, že kategória guľatiny A je ihličnatá piliarska výroba, ktorá je zaradená podľa
normy, pričom odpovedal písomne, odpoveď doručil súdu. Na ďalšiu otázku žalovaného, že guľatina

kvality C má vady, tento uviedol, že to má aj guľatina A a B, ale tie, ktoré sú v guľatine C časť z tých
vyhovuje kvalite lamiel, ktoré boli zadefinované v zmluve medzi žalobcom a žalovaným, čiže naďalej
tvrdil, že tam môže byť reálna výťažnosť dosiahnutá keď sa dodrží piliarska technológia a spracuje sa
komplet všetko rezivo, ktoré napadne takým spôsobom, ako výrobca robí, lebo potom by si robil stratu,
to potom nemá zmysel vyrábať. Žalovaný s takýmto názorom znalca na výťažnosť suroviny nesúhlasil.

29. Dňa 12.4.2013 doručil právny zástupcu žalovaného súdu vyjadrenie k dovtedajšiemu priebehu
konania, pričom sa vyjadril aj k znaleckému posudku, kde uviedol, že úlohou znalkyne bolo určiť
primeraný ušlý zisk podľa § 381 Obchodného zákonníka, keď podľa nálezu znalkyne nie je možné
určiť výšku zisku spravidla dosahovaného v poctivom obchodnom styku v zmysle § 381 Obchodného

zákonníka za podmienok obdobných tým, ktoré mali medzi sebou dohodnuté žalobca a žalovaný,
pretože nie je možné získať databázu informácií na konkrétny výrobok, resp. na najpodobnejšiu
komoditu. Vzhľadom nato, že znalkyňa konštatovala, že výšku zisku spravidla dosahovaného v poctivom
obchodnom styku v zmysle § 381 Obchodného zákonníka za podmienok obdobných tým, ktoré mali
medzi sebou dohodnuté žalobca a žalovaný nevie určiť a k výške takto dosahovaného zisku žalobca

nepredložil žiadne relevantné dôkazy, je žalovaný toho názoru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno
ohľadom preukázania ním požadovaného nároku. Okrem toho uviedol právny zástupca žalovaného,
že pokiaľ si žalobca uplatňuje nárok na náhradu primeraného ušlého zisku aj za 3. a 4. štvrťrok roku
2008 podľa kritérií, podľa ktorých bola stanovená výška ušlého zisku na 1 m3 za 1. štvrťrok roku
2008, nie je to správne, a preto navrhol, aby pokiaľ súd návrh nezamietne, bol vypracovaný kontrolný

znalecký posudok, ktorý by sa mal zamerať na zistenie toho, čo požaduje žalobca, teda na stanovenie
výšky ušlého zisku dosahovaného spravidla v poctivom obchodnom styku za podmienok obdobných
podmienkam porušenej zmluvy v okruhu podnikania, v ktorom podniká. Znalecký posudok V.. Z. G.
č. X/XXXX považuje žalovaný za neobjektívny so zásadnými chybami pri zodpovedaní na otázku č. 1 apri výpočte ziskovosti pre produkt žalovaného za 2. štvrťrok 2008, ktorá bola stanovená 10x vyššie ako
ziskovosť v drevárskej výrobe, resp. ako bola ziskovosť žalobcu v roku 2008.

30. K návrhu na ďalšie znalecké dokazovanie sa vyjadril žalobca 24.4.2013 a uviedol, že nesúhlasí s
nariadením ďalšieho kontrolného znaleckého dokazovania a uviedol, že pokiaľ doteraz žiadal priznať
žalovanú sumu ušlého zisku v zmysle § 381 Obchodného zákonníka, tak teraz mení právny základ,
na základe ktorého sa nároku domáha tak, že žiada zaplatenie skutočného ušlého zisku, ktorý vznikol
žalobcovi porušením zmluvných povinností žalovaného podľa Kúpnej zmluvy č. X/XXXX, pričom uviedol,

že takémuto odôvodneniu svojho nároku zodpovedajú aj doterajšie výsledky dokazovania, a to Znalecký
posudok č. X/XXXX a výsluch znalcov, ktoré sú dostatočným a relevantným podkladom
pre rozhodovanie súdu o zmenenom návrhu.

31. Na ďalšom súdnom pojednávaní sa k otázke množstva neodobratých lamiel za rok 2008 dosiahla
dohoda, keď obaja účastníci, žalobca aj žalovaný uviedli, že po vzájomnom odsúhlasení predstavuje

množstvo neodobratých lamiel žalovaným v roku 2008 1761,287 m3, keď za 1. štvrťrok roku 2008
nebolo odobraté podľa Zmluvy č. X/XXXX žalovaným od žalobcu 92,935 m3, za 2. štvrťrok 363,625
m3, za 3. štvrťrok 554,727 m3 a za 4. štvrťrok roku 2008 750 m3, teda spolu 1 761,287 m3. Násobkom
tohto množstva vznikne potom suma ušlého zisku. Teda už z tejto dohody medzi účastníkmi vyplýva,
že výška ušlého zisku požadovaná žalobcom za 2. štvrťrok 2008 nie je 6 753,82, ktorá suma bola

určená násobkom vypočítaného ušlého zisku za 1 m3 22,95 a dovtedy žalobcom tvrdeného množstva
neodobratýchlamielza2.štvrťrok2008vmnožstve294,255m3,alepodľavzájomnejdohodyúčastníkov
363,625 m3, teda výška zisku vypočítaná podľa množstva neodobratých lamiel za 2. štvrťrok 2008 pri
dohodnutom množstve 363,625 nebude predstavovať 6 753,82 ale 8 345,19. Žalobca si však za 2.
štvrťrokroku2008uplatnillennároknaušlýziskvsume6753,82Eurpodľapôvodneurčenéhomnožstva

neodobratých lamiel za 2. štvrťrok 294,255 m3.

32. Po vzájomnom odsúhlasení účastníkov o množstve neodobratých lamiel za jednotlivé štvrťroky roku
2008, pričom nárok za neodobraté množstvo lamiel za 1. štvrťrok 2008 si žalobca neuplatnil, zobral
žalobca návrh na pojednávaní dňa 25.4.2013 späť v časti o zaplatenie sumy 3 740,85 s príslušenstvom

a žiadal, aby súd v tejto časti konanie zastavil.

33. Súd uznesením 7Cb 122/2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť 13.7.2013 (č.l. 324 súdneho spisu)
konanievčastiozaplatenie3740,85spolusúrokomzomeškania9%ročneod20.4.2012dozaplatenia,
zastavil.

34. Na pojednávaní dňa 25.4.2013 účastníci vzájomne navrhli kontrolné znalecké dokazovanie s tým,
že žalovaný 9.5.2013 doručil súdu okruh otázok, na ktoré žiada, aby znalec pri kontrolnom znaleckom
dokazovaní tieto otázky zodpovedal a 7.5.2013 doručila právna zástupkyňa žalobcu okruh otázok, na
ktoré žiada, aby súd nariadil kontrolné znalecké dokazovanie.

35. Súd uznesením zo dňa 5.6.2013 7Cb 122/2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť 13.7.2013 nariadil
znalecké dokazovanie a stanovil za znalkyňu z odboru ekonómia, manažment, odvetvie kontroling V.. J.
I., pričom jej uložil povinnosť vypracovať znalecký posudok a zodpovedať nasledujúce otázky:
1. Je výška primeraného ušlého zisku, ktorý by žalobca dosiahol, pokiaľ by žalovaný splnil svoj zmluvný

záväzok a odobral od žalobcu v 2. štvrťroku 2008 množstvo tovaru 294,255 m3 , vypočítaná
v znaleckom posudku č. X/XXXX správna?
2. Je výška ziskovosti žalobcu pri výrobe "Lamely A" vo výške 10,64 % tak, ako je vypočítaná v
znaleckom posudku č. X/XXXX možná s porovnaním so ziskovosťou žalobcu v roku 2008 vo výške 0,33
% a s porovnaním ziskovosti v drevárskej oblasti v SR vo výške 0,91 %?

3. Je výška reálnej výťažnosti dreva, ktorého parametre sú uvedené v kúpnej zmluve č. XX/
XX/XX/XXXX a doplnku č. 1 k uvedenej zmluve, medzi kupujúcim Z. G. - DREVOTES a predávajúcim
VojenskélesyamajetkySR-štátnypodnik,odštepnýzávodKežmarok,použitéhonavýrobusmrekových
lamiel suchých s vlhkosťou 10 % +/- 3 % o rozmeroch SM = FM 22mm*5,74,86,104 mm, 1500 mm a
2000 mm (min. + 15 mm), 3000 mm (min. + 25 mm), tolerancia v mm: hrúbka -1 mm do +2 mm, šírka

-0,3 mm, kvality A vo výške 55 % správna? Aký je najmenší hraničný podiel vstupu guľatiny kvality IPV
AB pri výrobe Lamiel A?
4. Aký je priemerný podiel vstupu guľatiny kvality IPV AB pri výrobe Lamiel A u žalobcu pri zohľadnení
výroby u žalobcu v rokoch 2007 a 2008?5. Je správne použiť výpočet jednotkového zisku pre 2. štvrťrok 2008 tak, ako ho vypočítala znalkyňa V..
G. v znaleckom posudku č. X/XXXX, keď brala do úvahy len údaje za 2. štvrťrok 2008 a nie celoročné
údaje aj pre výpočet zisku za 3. a 4. štvrťrok 2008?

6. Aká je výška ušlého zisku na strane žalobcu za 1 m3 neodobratých hotových výrobkov v 1.
štvrťroku 2008?
7. Aká je výška ušlého zisku na strane žalobcu za 1 m3 neodobratých hotových výrobkov v
2. štvrťroku 2008?
8. Aká je výška ušlého zisku na strane žalobcu za 1 m3 neodobratých hotových výrobkov v

3. štvrťroku 2008?
9. Aká je výška ušlého zisku na strane žalobcu za 1 m3 neodobratých hotových výrobkov v
4. štvrťroku 2008?

36. Dňa 28.6.2014 odovzdala znalkyňa V.. J. I. súdu Znalecký posudok, ktorý vypracovala pod č. XX/
XXXX v troch vyhotoveniach.

37. Ku kontrolnému znaleckému posudku znalkyne V.. I. vyjadril sa žalovaný 4.8.2014 a podľa jeho
názoru znalecký posudok č. XX/XXXX obsahuje chyby a nepresnosti. Žalovaný uviedol, že znalkyňa
V.. I. pri zodpovedaní na otázku č. 1 vyčíslila ušlý zisk za 2. štvrťrok 2008 vo výške 13 689,64, kým V..
G. 6 753,82, pričom V.. I. vychádzala pri výpočte ušlého zisku za 2. štvrťrok 2008 pri

posudzovaní nákladov na výrobu lamiel A podľa položiek kalkulačného vzorca len z podkladov, ktoré
má k dispozícii zo znaleckého posudku V.. G., žiadne iné doklady si nevyžiadala, a ďalej uviedol, že pri
výpočte materiálových nákladov pracovala s výťažnosťou dreva tak, ako stanovil znalec Ing. H., ktorý
určil reálnu výťažnosť 55 % lamiel kvality B zo spracovanej ihličnatej guľatiny, ale predmetom kúpnej
zmluvy bola dodávka lamiel kvality A, a nie kvality B, pričom znalkyňa automaticky použila výťažnosť vo

výške 55 % bez toho, aby si túto výťažnosť nejakým spôsobom overovala. Rovnako namietal výpočet
priamych miezd, ktoré sú uvedené v znaleckom posudku V.. I., ktorá pracovala len s údajmi, ktoré
zistila z posudku V.. G., a tieto údaje si nepreverovala, pričom obidve znalkyne vychádzali z kalkulácie z
predpokladu pána W. o dĺžke výkonu práce za jednu zmenu. Ak pán W. uviedol, že plánovaná rámová
píla počas jednej zmeny je v prevádzke 7 hodín, a z toho rátal spotrebovanú energiu, rovnako 7 hodín

za zmenu, rátali znalkyne pre mzdový náklad gátristu. Znalkyne neskúmali, či gátristovi platí za zmenu
8 hodín, či 7,5 hodiny, hoci gátrista nastupuje a vykonáva svoju prácu v predstihu pred zapnutím píly
a končí po vypnutí píly, a za to má aj zaplatené. Tým by sa mzdové náklady zvýšili a znížil by sa
zisk. V položke Ostatné priame náklady obidve znalkyne sa nezaoberali otázkou, či priamo do produktu
nepatria ešte ďalšie variabilné náklady, ktoré so zvýšením výroby rastú. Sem by mali byť zaradené

napríklad fixné náklady, ako sú odpisy zariadení, ktoré sa používajú výlučne pre istý sortiment výrobku.
Teda pri zodpovedaní otázky č. 1 namietal žalovaný spôsob výpočtu nákladov, a to jednak priamych
materiálových nákladov, priamych miezd, výrobnú réžiu, správnu réžiu. Ďalej uviedol, že pri výpočte
výrobnej a správnej réžie existuje na jej výpočet názor Ing. G., proti ktorému stojí názor Ing. I., a proti
ktorému stojí zase názor žalovaného. Na výpočet réžií sú tri názory, a prečo práve názor Ing. I. by mal

byť ten správny.

38. Pri zodpovedaní na otázku č. 2 vyčítal žalovaný znalkyni, že nezdôvodnila prečo vyčíslila výšku
ziskovosti žalobcu pri výrobe lamely A vo výške 21,56 % oproti pôvodnej ziskovosti, ktorú vyčíslila
znalkyňa Ing. G. a oproti ziskovosti v drevárskej výrobe vo výške 0,91 %, a pokiaľ teda znalkyňa zle

vypočítala zisk za 1 m3 lamiel A, tak je nesprávne vyčíslená aj celková ziskovosť žalobcu.

39. Na otázku č. 3 podľa žalovaného znalkyňa vôbec nezodpovedala, len sa odvolala na znalecký úkon
znalca Ing. H., ktorý stanovil výťažnosť na 55 % za reálnu a v bežnej praxi dosažiteľnú. Podľa názoru
žalovaného nekonzultovala s nikým tento názor, ani nikoho nepožiadala o posúdenie takto stanovenej

výťažnosti, a to aj napriek tomu, že žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 10.4.2013 uviedol, že nemá k
dispozícií okrem konštatovania Ing. H. žiadny základ jednotlivých výťažností po jednotlivých stupňoch,
a tieto čísla vznikli len odhadom na základe konzultácie v dvoch iných firmách.

40. Vypracovanú odpoveď na otázku č. 4 spochybnil žalovaný, keď uviedol, že výťažnosť dreva pri

podiele guľatiny IPV AB vo výške 34,28 % a podiele guľatiny kvality IPV C vo výške 65,72 % na výrobu
lamiel A nemôže dosiahnuť 55 %.41. V odpovedi na otázku č. 5 odpoveď na otázku namietal, keď znalkyňa V.. I. konštatovala, že postup
V.. G. nebol správny, ale podľa názoru žalovaného, ani postup V.. I. pri výpočte jednotkového zisku za
2. štvrťrok 2008 nebol správny.

42.Odpoveďnaotázkuč.6namietal,žeajpriodpovedinatútootázkupracovalaznalkyňasvýťažnosťou
drevavovýške55%,arovnakoajprivýpočtevýrobnejasprávnejréžiepostupovalaakoprizodpovedaní
otázky č. 1, čiže k skutočnej produkcii pripočítala aj neodobraté množstvo lamiel A za rok 2008, a teda
postupovala nesprávne.

43. Rovnako tak vyčítal správnosť odpovede na otázku č. 7, keď podľa názoru žalovaného pracovala
znalkyňa s nesprávnymi podkladmi pre výpočet ušlého zisku za 2. štvrťrok 2008, pretože neodobraté
množstvo lamiel A za 2. štvrťrok 2008 bolo 363,625 a nie ako uvádza 294,255. Celkové množstvo
neodobratých lamiel za rok 2008 nebolo 1 771,73, ale 1 761,287.

44. Odpoveď na otázku č. 8 rovnako spochybnil práve v dôsledku nesprávne určeného množstva
neodobratých lamiel za 2. a 3. štvrťrok 2008 a zase namietal, že celkom neodobraté množstvo lamiel
za rok 2008 nie je 1 771,73 ale 1 761,287. Ušlý zisk za 3. štvrťrok vypočítala za neodobraté množstvo
717,727, hoci správne má byť 554,727. Rovnako takú istú nepresnosť vyčítal znalkyni pri odpovedi na
otázku č. 9. Z toho dôvodu žiadal, aby súd nariadil ďalšie znalecké dokazovanie, a aby bol vypracovaný

ďalší, teda kontrolný znalecký posudok, ktorý by sa mal predovšetkým zamerať na zistenie reálnej
výťažnosti dreva pri výrobe lamiel A, čo má zásadný vplyv na výpočet ziskovosti a na zistenie toho, čo
požaduje žalobca, a to stanovenie výšky ušlého zisku dosahovaného spravidla v poctivom obchodnom
styku za podmienok obdobným podmienkam porušenej zmluvy v okruhu podnikania, v ktorom podniká.

45. Dňa 6.3.2015 doručil k stanovisku žalovaného k znaleckému posudku V.. I. vyjadrenie žalobca a
uviedol, že na námietky, ktoré vyslovil žalovaný k odpovediam znalkyne V.. I., sa vyjadrovať nebude, lebo
očakáva, že s týmito námietkami sa vysporiada súd, ale pokiaľ ide o hlavnú námietku žalovaného, a to
stanovenie výťažnosti vstupného materiálu pre výrobu lamiel, ktoré spochybnil žalovaný vypracovaným
"Technologicko-technickým zhodnotením kvantitatívno-kvalitatívnej vťažnosti Sm prírezov - lamiel pri

piliarskom spracovaní výrezov v závode Plaveč" (bez dátumu vyhotovenia) - č.l. 390 - 392 doc. S. proti
dovtedajším vyjadreniam znalcov V.. G., V.. I. a V.. H., uviedol, že dokument predložený žalovaným
vypracovaný doc. S. nie je dokladom relevantným, pretože doc. S. neposudzoval výrobný program
žalobcu. Za vstupnú surovinu pripúšťa doc. S. výrezy kvality 3 (AB a 3) C a uvažuje o znížení výťaže
lamiel A kvôli kvalite, pritom v zmluve ku tomuto výrobnému programu č. X/XXXX je uvedené, že výrobný

program sa bude vyrábať z guľatiny kvality 3 (B a 3)/C - výber závery doc. S. teda kladú vyššie výrobné
nároky na kvalitu lamiel, než aká bola pre dotknutý výrobný program žalobcu potrebná. S.. S. uvádza
výťaž bočného a stredového reziva 72 %, ktoré zaradil do akostných tried reziva I, II a III s výrazným
podielom akosti reziva akosti II a III, čo je v posudzovanej spornej veci irelevantné, nakoľko žalobca
nemal zaradené rezivo do akostných tried podľa STN a kvalita výrobkov žalobcu bola špecifikovaná

priamo v zmluve a podľa potreby výrobného programu v jednotlivých kúpnych zmluvách si žalobca a
žalovaný názov a špecifikáciu výrobku dohodli a pomenovali rôzne, napríklad Kúpna zmluva č. X/XXXX
je to lamela A, podľa Kúpnej zmluvy č. X/XXXX je označenie výrobku iba lamela, jej pomenovanie
ako kvalita A je len interným kvalitatívnym pomenovaním žalobcu pre prípad rozšírenia spolupráce
medzi žalobcom a žalovaným, ak by žalovaný zadefinoval požiadavku na inú kvalitu výrobkov, aby bola

dosiahnutá jasná komunikácia medzi zmluvnými stranami. V stanovisku doc. S. sa uvádza, že výťaž
reziva je 45,1 - 57,3 %, pričom dostaneme maximálne 35,8 % lamiel akosti A a vysvetlenie ku tejto časti
stanoviska doc. S. je uvedené v druhej časti jeho stanoviska, kde uvažuje s iným spôsobom výroby
lamiel s výťažnosťou cca 36 % z dôvodu, že dané lamely určené pre žalovaného je možné vyrábať
len so stredového reziva, a v tomto pochybení spočíva vysvetlenie, prečo doc. S. vyšla takto nízka

výťažnosť, a zároveň poukázal žalobca na to, že doc. S. uvažuje úplne iným kvalitatívnym výstupom,
teda konečným výrobkom. Žalobca sa domnieva, že doc. S. uvažuje ako s konečným výrobkom, tzv.
okennou lamelou, čo je úplne odlišný výrobok než ten, ktorý mal pre žalovaného vyrábať a dodávať
žalobca. Ten výrobok lamela, ktorý mal pre žalovaného vyrábať a dodávať žalobca je možné vyrobiť
aj z bočného reziva, aj sa z bočného reziva vyrábal a na základe tejto skutočnosti ustálili znalci určení

súdom vyššiu výťažnosť, teda 55 %, než ku akej dospel doc. S.. Ďalej pokiaľ doc. S. stanovil vo svojom
odbornomstanoviskusušenierezivavrozmedzí120-130hodín,takétojehotvrdenievyvraciažalobcova
prax, jeho program nedosahoval takúto dĺžku sušenia reziva ani počas najväčšej zimy a pri použití
zamrznutého reziva. Ďalej pokiaľ doc. S. uviedol vo svojom odbornom stanovisku, že daný výrobokdohodnutý zmluvne medzi účastníkmi nie je možné vyrábať porezom na ostro cez neomietané rezivo, a
ani kapovaním a doporučuje výrobu cez prizmu, tu znova žalobca konštatuje omyl doc. S., keď žalobca
roky vyrábal, a výroba sa mu osvedčila ním použitým spôsobom, a to z týchto dôvodov: pri výrobe

lamiel cez stredové rezivo by musel byť urobený výrobný úkon naviac, a to buď omietnutie na presný
rozmer alebo ohobľovanie (z dôvodu, že dané lamely sú určené na lepenie, a vtedy je kladená vysoká
požiadavka na kvalitu rezu bočných hrán tých, ktoré sa ku sebe lepia) a na presnosť šírky z tohto dôvodu
nie je možné použiť priamo rezivo z gátra (rámovej píly). Takže spôsob výroby cez porez prizmovaním
by sa stal technologicky náročnejším, prácnejším a zároveň by klesla celková výťaž vstupného materiálu

o ďalšie opracovanie. Sušenie stredového reziva je náročnejšie čo do možností vzniku vád, výrobný
proces by bol pomalší, a zároveň by vznikol sušiarenský výmet, čo by tiež ponížilo výťažnosť vstupného
materiálu. Výroba lamiel z neomietaného, čiže aj z bočného reziva a formou rozmietania je ekonomicky
výhodnejšia, nakoľko takýmto spôsobom výroby optimalizuje výťaž, zabezpečuje požadovanú šírkovú
toleranciu a rez na bočnej hrane lamely je vhodný na lepenie. Na záver skonštatoval, že stanovisko
doc. S. ako odborníka bolo vypracované zrejme z podkladov, ktoré mu dodal žalovaný, ale zrejme išlo

o nesprávne definovaný problém, ktorý mal tento odborník riešiť, pretože, podľa názoru žalobcu, tento
posudzoval výrobu okennej lamely, a nie tej lamely, ktorú žalobca mal vyrábať pre žalovaného. Zásadný
problém bol v tom, že pokiaľ by doc. S. dostal od žalovaného správne zadanie, vyšla by mu totožná
výťaž ako súdom určeným znalcom, nakoľko tie lamely, ktoré mal podľa zmluvy žalobca vyrábať pre
žalovaného, je možné vyrábať nielen zo stredového, ale aj z bočného reziva.

46.Ajnapriektomu,žestanoviskodoc.S.jebezdátumuvypracovaniaadokumentjeopatrenýpečiatkou
Drevárskej fakulty vo Zvolene, súdu žalovaný neoznámil, z akého podnetu Drevárska fakulta vo Zvolene
tento dokument vypracovala.

47. Na potvrdenie správnosti svojho názoru priložil žalobca k svojmu vyjadreniu znalecký posudok
znalkyne V.. S. R., ktorá vypracovala tento znalecký posudok pre potreby Okresného súdu v Liptovskom
Mikuláši pre účely konania 4Cb/36/2010, pričom týmto chcel podporiť svoje stanovisko o správnosti
určenia výťažnosti vstupnej suroviny pri výrobe lamiel A, pretože aj v spore vedenom pre Okresným
súdom v Liptovskom Mikuláši 4Cb/36/2010 sa jednalo o skutkovo totožný spor o náhradu škody titulom

ušlého zisku, a totožný bol aj žalobca a odporcom bola odlišná právnická osoba s tzv. skupiny M..
Na strane 11 tohto znaleckého posudku aj táto znalkyňa ustálila výťažnosť vstupného materiálu pri
výrobe lamiel na 55 % ako výťaž v praxi bežne dosahovanú, a tento údaj potvrdil ako správny aj ňou
prizvaný konzultant. Zo strany 11 takto predloženého znaleckého posudku súd zisťuje, že znalkyňa
pri vypracovaní tohto znaleckého posudku použila rovnako ako základný údaj pri stanovení výťažnosti

vstupnej ihličnatej guľatiny pri výrobe lamiel 55 %.

48. Keďže žalovaný namietal správnosť zistení znalkyne pri vypracovaní znaleckého posudku č. XX/
XXXX, súd vykonal ďalší dôkaz, a to vypočutie znalkyne na nariadenom pojednávaní, pričom žalovaný
spracoval okruh otázok, na ktoré mala znalkyňa počas vypočutia v priebehu súdneho pojednávania

odpovedať. Žalovaný žiadal, aby znalkyňa odpovedala na otázky:
1. Prečo pri zodpovedaní otázky č. 1 pri výpočte výrobnej a správnej réžii znalkyňa prepočítala réžiu k
skutočne vyrobenému aj neodobratému množstvu lamiel za celý rok?
2. Nemala by sa výrobná a správna réžia prepočítala len na skutočne vyrobené množstvo, čo vyplýva
z jednotlivých položiek kalkulačného vzorca, ktorý obsahuje úplné vlastné náklady výkonu, t.j. len to, čo

sa skutočne vyrobilo a nie čo sa malo vyrobiť?
3. Ako bola stanovená predajná cena lamiel A vo výške 6 500,- Sk/m3?
4. Je výrobná a správna réžia už zahrnutá aj pri stanovení predajnej ceny lamiel A, keďže sa
predpokladá, že predajná cena v sebe zahŕňa náklady navrhovateľa a aj jeho maržu a v rámci nákladov
zahŕňa aj réžiu? Nie je takto odporca pri výpočte postihnutý 2x tou istou sumou?

5. Aká bola ziskovosť (rentabilita tržieb) žalobcu v roku 2007 a v roku 2008?
6. V čom vidí znalkyňa zásadný rozdiel medzi ziskovosťou žalobcu tak, ako ju vypočítala ona
oproti výpočtu ziskovosti žalobcu podľa znaleckého posudku V.. G. č. X/XXXX a ziskovosťou v
drevospracujúcej oblasti v SR?
7. Pri výpočte ušlého zisku vychádzala znalkyňa hlavne z podnikateľského zámeru navrhovateľa, a

preto sa chceme spýtať s akými údajmi z podnikateľského zámeru pracovala, lebo žiadne údaje z
podnikateľského zámeru v posudku neuviedla?
8. Ako je možné, že navrhovateľ v roku 2007 pri príjmoch vo výške 55,138.197,- Sk z toho príjmy z
predaja lamiel A žalovanému vo výške 18,015.500,- Sk čo je podiel na príjmoch vo výške 32,67 %dosiahol zisk vo výške 495.160,- Sk čo je ziskovosť vo výške 0,90 % a v roku 2008 pri príjmoch vo výške
23,573.341,- Sk z toho príjmy z predaja lamiel A žalovanému vo výške 9,318.775,- Sk čo je podiel na
príjmoch vo výške 39,53 % dosiahol zisk vo výške 77.932,- Sk čo je ziskovosť vo výške 0,33 %?

9. Ak stanovila výšku ziskovosti lamiel vo výške 21,56 % nemala by byť celková ziskovosť navrhovateľa
v roku 2007 pri 32,67 % podiele predaja lamiel A výrazne vyššia?
10. Je možné ak by sme k zisku navrhovateľa za rok 2008 vo výške 77.932,- Sk pripočítali ušlý zisk
vypočítaný znalkyňou vo výške 81.523,33,- Sk t.j. 2,455.972,- Sk t.j. spolu vo výške 2,533.904,- Sk a
pri príjmoch vo výške 23,573.341 + 11,516.265 (1.771,733 m3 neodobratých lamiel x 6.500,- Sk/m3) t.j.

spolu 35,089.605,- Sk a podiele lamely A na príjmoch vo výške 59,38 % bola ziskovosť navrhovateľa
len vo výške 7,22 % oproti ňou stanovenému zisku za lamelu A vo výške 21,56 %?
11. Znalkyňa vo svojom posudku vypočítala, že Z. G. dosiahol pri predaji lamely A do Rettenmeier
Polomka Timber ziskovosť 21,56 %. Z. G. dosiahol za celý rok 2008 ziskovosť 0,33 % (77.792,- Sk zisk
pri obrate 23,573.341,- Sk). Ak zoberieme, že by bol výpočet ziskovosti vo výške 21,56 % správny, aký
priemerný výnos potom dosiahla firma Z. G. v roku 2008 zo všetkými ostatnými zákazníkmi?

12. Na základe akých iných odborných poznatkov, resp. konzultácií dospela znalkyňa k záveru, že výška
reálnej výťažnosti dreva vo výške 55 %, ktorú stanovil znalec p. H. je správna?
13. Ako vlastne znalkyňa zodpovedala otázku č. 3 vo svojom znaleckom posudku?
14. Má stanovenie reálnej výťažnosti dreva IPV pri výrobe lamiel A vplyv na výšku miery ziskovosti
žalobcu pri výrobe lamiel A?

15. Je výška ušlého zisku stanoveného znalkyňou za 1. - 4. štvrťrok 2008 výškou skutočného ušlého
zisku alebo tzv. abstraktného zisku podľa § 381 Obchodného zákonníka?
16. Je takto stanovený ušlý zisk žalobcu porovnateľný so ziskom dosahovaným spravidla v poctivom
obchodnom styku za podmienok obdobným podmienkam porušenej zmluvy v okruhu podnikania, v
ktorom žalobca podniká?

17. Je ziskovosťou navrhovateľa v roku 2008 tak ako bola vypočítaná znalkyňou porovnateľná so
ziskovosťounavrhovateľavroku2007kedypodielvýrobylamelyAnapríjmochnavrhovateľabolvýrazne
vyšší ako v roku 2008?
18. Aká je ziskovosť ostatných podnikov drevospracujúceho priemyslu v SR pri výrobe lamiel A v roku
2007 a 2008?

49. V priebehu pojednávania znalkyňa na prvú žalovaným položenú otázku odpovedala, že pri kalkulácii
nákladov, čo je zistenie nákladov na jednu kalkulačnú jednotku, teda na jeden meter kubický, použila
kalkulačný vzorec, pričom vo všeobecnosti položky kalkulačného vzorca sa rozčleňujú do dvoch skupín
- na priame náklady a na nepriame náklady. Priame náklady sú také, ktoré priamo súvisia priamo s

výkonom, a ktoré sa na kalkulačnú jednotku určujú priamo. Nepriame náklady, čiže režijné náklady, sa
týkajú viacerých výkonov, s ktorými priamo nesúvisia. A ďalej vysvetlila, ako pracovala s priamymi a
nepriamymi nákladmi pri odpovedi na túto otázku.

50. Pri zodpovedaní na otázku č. 2 uviedla, že jej úlohou bolo vypočítať ušlý zisk, z toho dôvodu pri

výpočte správnej a výrobnej réžie vychádzala z množstva, ktoré sa malo vyrobiť.

51. Pri odpovedi na otázku č. 3 uviedla, že stanovená predajná cena lamiel 6 500,- Sk za 1 m3 bola
stanovená v zmluve č. X/XXXX.

52. Pri odpovedi na otázku č. 4 uviedla, že výška predajnej ceny bola dohodnutá v kúpnej zmluve a
jej prepočet, resp. výpočet v zmysle cenotvorby nebol k vypracovaniu znaleckého posudku predložený
a výpočet stanovenia výšky kúpnej ceny nebol úlohou znalca. Ušlý zisk vypočítala ako rozdiel medzi
nákladmi výkonu, čiže priamy materiál, priame mzdy, výrobnú a správnu réžiu a predajnou cenou.

53. Pri odpovedi na otázku č. 5 uviedla, že pri výpočte ziskovosti vychádzala z predložených účtovných
výkazov žalobcu, teda z výkazu o príjmoch a výdavkoch.

54. K odpovedi na otázku č. 6 uviedla znalkyňa, že rozdiel medzi ziskovosťou žalobcu tak, ako ju
vypočítala znalkyňa V.. I., oproti tomu, ako ju vypočítala znalkyňa V.. G. uviedla, že je zásadný rozdiel

predovšetkým pri výpočte správnej a výrobnej réžie. Je to preto, že pri výpočte zisku a zohľadňovaní
výrobnej a správnej réžie zobrala za prepočet skutočne vyrobené a skutočne neodobraté množstvo za
celý rok 2008, pričom uviedla, že tento jej názor vychádza z odborných znalostí, pretože nie je možné
pomerovať ročné náklady k štvrťročnej produkcii.55. Pri odpovedi na otázku č. 7 uviedla, že pri výpočte ušlého zisku vychádzala z kalkulácie nákladov,
a nie z konkrétneho podnikateľského zámeru navrhovateľa, teda žalobcu.

56. Pri odpovedi na otázku č. 8 uviedla, že nepomer ziskovosti k výške príjmov za rok 2007 a rok 2008 vie
zdôvodniť hlavne tým, že v danom prípade je irelevantné porovnávať ukazovatele ziskovosti zistených z
predložených účtovných výkazov so ziskovosťou konkrétnej komodity, a to lamiel A, pričom odpovedala,
že najväčší dôvod vidí v tom, že žalobca vedie jednoduché účtovníctvo.

57. Na otázku č. 9 uviedla, že výšku ziskovosti lamiel nestanovila, výšku ziskovosti vypočítala ako pomer
zisku k predajnej cene.

58. Na otázku č. 10 uviedla, že ziskovosť počítala za rok 2007 aj za rok 2008 z predložených účtovných
výkazov, kým ušlý zisk, a teda ziskovosť pri výrobe lamely A počítala na základe kalkulácií, a tieto dva

ukazovatele nie je možné porovnávať. Jej úlohou nebolo vypočítať zisk, resp. stratu z iných produktov,
ktoré žalobca vyrába, resp. pokiaľ vykonáva aj inú činnosť. Zamerala sa na výpočet ziskovosti u lamely
A. V ďalšej otázke spochybnil konateľ spoločnosti žalovaného výpočet ušlého zisku, pričom znalkyňa
uviedla, že ušlý zisk vypočítala na základe kalkulačného vzorca.

59. Konateľ spoločnosti žalovaného nesúhlasil so stanovením reálnej výťažnosti dreva vo výške 55
%, ktorú stanovil V.. H., a ktorý údaj prevzala pre spracovanie svojho znaleckého posudku aj V.. I..
Znalkyňa potvrdila, že pri spracovaní svojho znaleckého posudku vychádzala z tohto odborného názoru
znalca V.. H., rovnako ako V.. G.. Znalkyňa sa vo svojej odpovedi zaoberala aj odpoveďou na otázku, či
ňou vypočítaný zisk je skutočný ušlý zisk za 1. - 4. štvrťrok roku 2008 alebo tzv. abstraktný zisk podľa

§ 381 Obchodného zákonníka. Znalkyňa uviedla, že pri výpočte ušlého zisku vychádzala zo zmluvy,
kde je uvedená predajná cena. Abstraktne ušlý zisk je zisk porovnávaný v okruhu podnikania, pričom
na strane 22 svojho znaleckého posudku rozpísala, že komodita, ktorá bola predmetom znaleckého
skúmania, je špecifická a nie je možné získať databázu informácií na tento konkrétny výrobok, preto
neurčilaziskakoabstraktnýziskpodľa§381Obchodnéhozákonníka.Jejúlohoubolovypočítaťskutočný

ušlýzisk,anieabstraktnýzisk.Aninaďalšiuotázkužalovaného,atoakájeziskovosťostatnýchpodnikov
drevospracujúceho priemyslu v Slovenskej republike pri výrobe lamely A v roku 2007 a v roku 2008
znalkyňa neodpovedala, tieto otázky neboli predmetom znaleckého dokazovania. Databáza informácií
na konkrétny výrobok nie je dostupná.

60. Konateľ spoločnosti žalovaného spochybnil odpovede znalkyne na ním položené otázky, a zároveň
navrhol právnej zástupkyni žalobcu možnosti ukončil spor zmierom, pričom navrhol ako primeranú sumu
sumu 20 000,- Eur. Tento návrh žalobca neprijal.

61. Dňa 19.5.2015 zaslal súdu vyjadrenie právny zástupca žalovaného k vykonanému znaleckému

dokazovaniu V.. I., ako aj k odpovediam znalkyne na otázky položené jej žalovaným k ňou
vypracovanému znaleckému posudku, pričom skonštatoval, že znalkyňa na jednotlivé otázky tak v
znaleckom posudku, ako aj na pojednávaní 21.4.2015 odpovedala veľmi povrchne alebo v podstate
nezodpovedala vôbec, pričom v odpovedi na otázku č. 1 ničím, okrem svojho názoru, neodôvodnila
prečo pri výpočte výrobnej a správnej réžie prepočítala réžiu k už skutočne vyrobenému a aj

neodobratému množstvu lamiel za celý rok a svoj názor nepodporila žiadnym odborným stanoviskom,
resp. odbornou literatúrou. V odpovedi na otázku č. 4 len potvrdila, že správna réžia je už zahrnutá
v predajnej cene lamiel v zmysle kalkulačného vzorca, ale vôbec neodpovedala na druhú časť otázky
žalovaného, že tým, že je výrobná a správna réžia zahrnutá už v predajnej cene, že pri jej spôsobe
výpočtu ušlého zisku je vlastne odporca dvakrát postihnutý tou istou sumou. Podľa názoru žalovaného

by sa výrobná a správna réžia mala prepočítať len na skutočne vyrobené množstvo, čo vyplýva aj z
jednotlivých položiek kalkulačného vzorca, ktorý obsahuje úplné vlastné náklady výkonu. V odpovedi na
otázkuč.6potvrdila,žerozdielprivýpočteziskovostivznaleckomposudkuV..G.avznaleckomposudku
V.. I. je práve pri výpočte výrobnej a správnej réžie. Iný názor ako V.. I. a V.. G. má na to žalovaný, a
žalovanýtvrdí,ženepodporilatentosvojnázorznalkyňažiadnouodbornouliteratúrou,resp.nevysvetlila,

prečo je tento jej názor správny. Pri zodpovedaní na otázku č. 7 uviedla, že pri výpočte ušlého zisku
vychádzalalenzkalkuláciíaniezkonkrétnehopodnikateľskéhozámeružalobcu,alenastrane10svojho
znaleckého posudku pri definícii ušlého zisku správne uviedla, že z ekonomickej stránky pri výpočte
ušlého zisku vychádza z podnikateľského zámeru, kalkulácií, ale je potrebné sledovať aj nadväznosťna minulosť, ktorú získame z finančnej analýzy. Ak sa na tento pojem pozeráme z pohľadu budúcnosti,
potom ušlý zisk je to, čo by poškodený mohol získať, nebyť vzniku škody. Podľa názoru žalovaného,
znalkyňa pri výpočte ušlého zisku sa nedržala tohto svojho konštatovania a vychádzala len z kalkulácií,

hoci potvrdila, že platí teoretické vymedzenie ekonomických ukazovateľov pri výpočte ušlého zisku, a
preto mala vychádzať aj z podnikateľského zámeru a sledovať aj nadväznosť na minulosť, ktorú mala
získať z finančnej analýzy žalobcu. Otázka č. 9 a č. 10 v podstate, nebola znalkyňou zodpovedaná,
keď len skonštatovala, že výšku ziskovosti lamiel vypočítala ako pomer zisku a predajnej ceny. To
znamená, že ak je zle vypočítaný zisk, tak je zle vypočítaná aj ziskovosť. Opätovne potvrdila, že ušlý zisk

vypočítala len z predložených kalkulácií, pričom svojím kontrolným posudkom mala preveriť, či báza dát
pre kalkulácie je objektívna. Prečo sa uspokojila len s tým, že za základ do kalkulácií vzala len výpoveď
zamestnancov žalobcu a ich popis ako pracovný proces prebieha v trvaní jedného dňa, či jednej zmeny,
a toto uplatnila ako neomylný zdroj dát pre úplné vlastné náklady výrobku pre celý rok. Neboli overené
výrobné fázy, ich trvanie, komplexnosť dát z pohľadu času a vstupných zdrojov. Dáta, s ktorými obidve
znalkyne pracovali boli nespoľahlivé, nepreukázali použitie správnej metódy pri výpočte ušlého zisku.

62. Pri odpovedi na otázku č. 12 len konštatovala, že vychádzala z podkladov V.. H., ktorého prizvala ako
konzultanta znalkyňa V.. G., pretože považovala za neekonomické privolať ďalšieho konzultanta, a teda
sa nevysporiadala vôbec s námietkou žalovaného, ktorý namietal reálnu výťažnosť dreva stanovenú V..
H. vo výške 55 %. V odpovedi na otázku č. 15 a 16 uviedla, že stanoviť výpočet zisku podľa

§ 381 Obchodného zákonníka nie je možné, lebo nie je databáza, z ktorej by mohla čerpať informácie
a potvrdila tým aj stanovisko Ing. G.. Z tohto názoru znalkyne vychádzal žalovaný, a potom uviedol, že
znalkyňa nevenovala patričnú pozornosť vypracovaniu posudku a považuje jej posudok za neobjektívny
so zásadnými chybami v podstate na všetky otázky, ako aj pri výpočte ziskovosti za jednotlivé štvrťroky
roku 2008.

63. Podľa názoru žalovaného boli vypracované dva znalecké posudky, ktoré napriek tomu, že vychádzali
z rovnakých podkladov, sú významne rozdielne čo do výšky vypočítaného skutočného ušlého zisku.
Ani jedna znalkyňa vo svojom posudku nevypočítala výšku zisku dosahovaného spravidla v poctivom
obchodnom styku v drevospracujúcom priemysle pri predaji lamiel v zmysle § 381 Obchodného

zákonníka, preto navrhol vypracovanie ďalšieho kontrolného znaleckého posudku, ktorý by sa mal
zamerať predovšetkým na zistenie reálnej výťažnosti dreva pri výrobe lamiel A, čo má zásadný
vplyv na výpočet ziskovosti a na zistenie toho, čo požaduje žalobca, a to stanovenie výšky ušlého
zisku dosahovaného spravidla v poctivom obchodnom styku za podmienok obdobných podmienkam
porušenej zmluvy v okruhu podnikania, v ktorom podniká, a keďže podľa názoru žalovaného žalobca

nepreukázal zisk v zmysle § 381 Obchodného zákonníka, žiadal návrh zamietnuť.

64. Právna zástupkyňa žalobcu sa vyjadrila k návrhu na ďalšie znalecké dokazovanie, že nesúhlasí,
pričom podľa tvrdenia žalobcu dvoma znaleckými posudkami bolo preukázané, že výťažnosť prvotnej
suroviny pri výrobe lamiel je taká, ako je ustálili znalci cca 55 %, a zároveň ešte sa odvolala na

znalecký posudok V.. R. predložený spolu s vyjadrením k znaleckému posudku, ktorý bol vypracovaný
ako znalecký posudok pre účely súdneho konania pred Okresným súdom v Liptovskom Mikuláši v spore,
ktorý je obdobný ako vec 7Cb 122/2010.

65. Na nariadenom pojednávaní 12.11.2015 účastníci nemali žiadne návrhy na vykonanie dokazovania.

Žalobca žiadal návrhu vyhovieť, žalovaný návrh zamietnuť, keď poukázal na to, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno, a to preukázať porušenie povinnosti žalovaného vyplývajúce z kúpnej zmluvy.
Rovnako neuniesol dôkazné bremeno pri určení výšky ušlého zisku v zmysle § 381 Obchodného
zákonníka, a tiež namietal, že podľa § 384 Obchodného zákonníka zo strany žalobcu nebolo
preukázané, žeby vynaložil všetko úsilie k tomu, aby mohol odvrátiť hroziacu škodu, keď už v apríli 2008

vedel, že žalovaný nebude dodávať a plniť kúpnu zmluvu a nepredložil jeden dôkaz o tom, žeby vynaložil
maximálne úsilie na odvrátenie hroziacej škody, a preto žiadal návrh zamietnuť.

66. Po vykonanom dokazovaní súd zistil nasledovný skutkový stav:

67. Dňa 8.1.2008 uzavrel žalobca so žalovaným dve kúpne zmluvy označené ako X/XXXX a X/XXXX,
pričom išlo o kúpne zmluvy podľa § 409 a nasl. Obchodného zákonníka. Na základe Kúpnej zmluvy č.
X/XXXX vznikol žalobcovi záväzok vyrobiť a predať žalovanému smrekové lamely suché v rozmeroch a
kvalite(vlhkosť)vzmluvejednoznačnedohodnutýchvčaseod1.12.2007do31.1.2008.Kúpnacenaboladohodnutá v sume 6 850,- Sk za 1 m3 lamiel, a podľa tejto zmluvy mal žalobca dodať žalovanému dve
dodávky tovaru v týždni 51/2007 a dve dodávky tovaru v týždni X/XXXX. Jednou dodávkou sa rozumie
množstvo, ktoré je možné naložiť do návesu kamióna cca 50 m3.

68. Na základe Kúpnej zmluvy č. X/XXXX vznikol žalobcovi záväzok vyrábať a predávať žalovanému
smrekové lamely suché v čase od 1.1.2008 do 31.12.2008, pričom zmluvné strany sa v tejto zmluve
dohodli na minimálnom mesačnom odbere tovaru 250 m3, čo predstavuje za 1. štvrťrok minimálne
odberové množstvo 750 m3 hotových výrobkov. Tu bola dohodnutá kúpna cena za 1 m3 lamiel 6 500,-

Sk. Prílohou tejto zmluvy bol aj časový harmonogram plnenia, ktoré mal žalobca dodať žalovanému
a tento ho mal od žalobcu prevziať pre obdobie 1. štvrťroku 2008. Táto príloha zahŕňala aj záväzok z
predošlejzmluvyč.X/XXXX vrozsahudvochdodávok,tedacca100m3výrobkov,ktorémalibyťsplnené
v 1. štvrťroku roku 2008. Podľa obidvoch týchto kúpnych zmlúv mal teda žalobca vyrábať a dodať
žalovanému tovar od 51. týždňa 2007 až do 31.12.2008. Miestom plnenia bola dohodnutá prevádzka
žalobcu píla v Plavči. Už v 1. štvrťroku roku 2008 z dôvodov na strane žalovaného prestal tento odoberať

od žalobcu celé dohodnuté mesačné množstvá, ktoré však žalobca naďalej vyrábal a skladoval. Dňa
9.5.2008 sa stretli zástupcovia oboch strán na spoločnom rokovaní s tým, že v budúcnosti by malo dôjsť
kuzatvoreniudodatkukjestvujúcejKúpnejzmluveč.X/XXXX,ktorýmbymalodôjsťkzmenešpecifikácie
tovaru, teda žalobca mal pre žalovaného vyrábať iný tovar. K uzatvoreniu ale žiadneho dodatku nedošlo
napriek ochote žalobcu uzatvoriť tento dodatok, a preto žalobca ďalej v súlade s platnou zmluvou vyrábal

tovar, ktorý bol zaviazaný žalovanému dodávať podľa Zmluvy č. X/XXXX a č. X/XXXX. V 1. štvrťroku roku
2008 mal žalobca dodať žalovanému až 850 m3 tovaru, ako to vyplynulo z plánu dodávok predloženého
žalobcom. V ďalších štvrťrokoch roku 2008 už časový plán odberov žalovaný žalobcovi nepredložil,
podľa zmluvy však bol zaviazaný odoberať najmenej 250 m3 lamiel mesačne, teda 750 m3 štvrťročne,
to znamená, že aj v období 2. štvrťroku 2008. Žalovaný odoberal tovar aj po skončení 1.

štvrťroku napriek absencii predloženého plánu odberu, aj v 2. a 3. štvrťroku 2008. Posledné odbery
boli vykonané začiatkom mesiaca 08/2008. Ako vyplynulo zo vzájomného odsúhlasenia dodaného a
neodobratého množstva lamiel v priebehu pojednávania dňa 24.3.2013 účastníci zhodne skonštatovali,
že za 2. štvrťrok roku 2008 žalovaný neodobral od žalobcu tovar v množstve 363,625 m3, za 3. štvrťroku
554,727 m3 a za 4. štvrťrok 755 m3. Žalovaný tak, podľa tvrdenia žalobcu, porušil svoj zmluvný záväzok

odoberať mesačne a štvrťročne zmluvne dohodnuté množstvá tovaru, a preto podľa § 373 Obchodného
zákonníka, keďže porušil svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť žalobcovi škodu
týmspôsobenú.Keďžežalovanýsvojímkonaním,nedodržanímzmluvnýchzáväzkov,spôsobilžalobcovi
škodu, tento škodu vyčíslil, a to v podobe ušlého zisku tak, že vypočítal rozdiel medzi tržbami za obdobie
1. a 2. štvrťroku v roku 2008 pri dodržaní odberových limitov, vypočítal výšku ušlého zisku za 1. štvrťroku

roku 2008 sumou 21 950,- Sk, za 2. štvrťroku 2008 sumou 715 922,- Sk, spolu za
obdobie 1. a 2. štvrťroku spolu 737 872,- Sk, resp. 24 492,86 Eur a podal žalobný návrh, v ktorom
sa domáhal zaplatenia ušlého zisku v sume 700 000,- Sk, teda 23 235,- Eur ako nároku podľa ust. §
381 Obchodného zákonníka, teda ako náhrady zisku dosahovaného spravidla v poctivom obchodnom
styku za podmienok obdobných tým, ktoré pre zmluvné strany vyplývali z oboch vyššie uvedených

kúpnych zmlúv a v tom okruhu podnikania, v akom žalobca podnikal. Žalovaný namietal, že by porušil
právnu povinnosť z uzavretej zmluvy, v súvislosti s porušením ktorej by vznikla žalobcovi škoda, teda
ušlý zisk, a ďalej uviedol, že žalobca nedostatočne zdôvodnil, či požaduje náhradu ušlého zisku alebo
požaduje náhradu obvyklého zisku, teda zisku dosahovaného v poctivom obchodnom styku podľa § 381
Obchodného zákonníka. Na opakovanú námietku právneho zástupcu žalovaného, že z návrhu žalobcu

nie je zrejmé, akého zisku sa vlastne domáha a po konštatovaní oboch znalkýň o tom, že nejestvuje
databáza informácií ohľadom zistenia, z ktorých by mohli čerpať údaje pri určení zisku pri výrobe lamiel
typu A, preto obidve znalkyne skonštatovali, že vypočítali skutočný ušlý zisk, a nie obvykle dosahovaný
zisk v zmysle § 381 Obchodného zákonníka. Právna zástupkyňa žalobcu zdôvodnila, že sa domáha
náhrady ušlého zisku podľa § 373 Obchodného zákonníka, § 378 a 379 Obchodného zákonníka, nie

podľa§381Obchodnéhozákonníkaatvrdila,ževýškuušléhoziskužalobcapreukázalprávevykonaným
znaleckým dokazovaním.

69. Z vykonaného dokazovania teda vyplynulo, že účastníci vzájomne odsúhlasili a dosiahla sa zhoda o
množstve neodobratých lamiel, ktoré boli zazmluvnené Zmluvou č. X/XXXX medzi účastníkmi

za 2. štvrťrok roku 2008 žalovaný neodobral od žalobcu tovar v množstve 363,625 m3, za 3. štvrťrok
roku 2008 554,727 m3 a za 4. štvrťrok 755 m3. Neodobraté množstvo za 1. štvrťrok roku 2008 nie
je predmetom žalobného návrhu. Potom, ako účastníci odsúhlasili, že žalovaný neodobral od žalobcu
tieto množstvá tovaru, ostalo medzi účastníkmi sporné aká je výška ušlého zisku za 1 m3 neodobratýchlamiel, či žalovaný tým, že neodobral od žalobcu dojednané množstvá lamiel podľa Zmluvy č. X/XXXX
porušil právnu povinnosť, následkom ktorej vznikla žalobcovi škoda, teda ušlý zisk a aká je výška
zisku dosahovaného spravidla v poctivom obchodnom styku podľa ust. § 381 Obchodného zákonníka,

keď žalobca opätovne uviedol, že hoci sa v návrhu domáhal priznania ušlého zisku podľa ust. § 381
Obchodného zákonníka, po vykonanom znaleckom dokazovaní sa domáha náhrady skutočného ušlého
zisku podľa § 373, § 378 a § 379 Obchodného zákonníka. Rovnako medzi účastníkmi zostala sporná
skutočnosť, či žalobca vediac o tom, že žalovaný nebude odoberať od žalobcu v ďalších štvrťrokoch
roku 2008 tovar zazmluvnený podľa Zmluvy č. X/XXXX urobil všetko pre to, aby predišiel vzniku škody.

70. Súd sa teda zaoberal námietkami žalovaného proti tvrdeniu žalobcu, keď žalovaný namietal aj
správny výpočet ušlého zisku, ktorý bol určený v rôznej výške za 2. štvrťrok roku 2008 posudkom
znalkyne Ing. Z. G., posudkom č. XX/XXXX, ktorá ustálila výšku ušlého zisku za 2. štvrťrok roku 2008
v sume 6 753,82 Eur, keď brala do úvahy neodobraté množstvo lamiel 294,255 m3. V tomto prípade
znalkyňa pracovala s neodobratým množstvom lamiel 294,255 m3, ktoré množstvo jej uviedol žalobca,

hoci následne po vzájomnom odsúhlasení neodobratého množstva tovarov za celý rok 2008 účastníci
vzájomne odsúhlasili, že za 2. štvrťrok 2008 neodobral žalovaný od žalobcu 363,625 m3. Hoci znalkyňa
pracovala s množstvom neodobratého tovaru 294,255 m3 a ustálila výšku zisku za takto neodobraté
množstvo tovaru 6 753,82 Eur, vydelením vypočítaného zisku neodobratým množstvom tovaru žalobca
ustálil, že výška ušlého zisku na 1 m3 neodobratého tovaru predstavuje 22,95 Eur. S touto sumou

ušlého zisku za 1 m3 neodobratého množstva lamiel pracoval žalobca aj následne pri rozšírení návrhu
tak, že o ušlý zisk za neodobraté množstvo tovaru za 3. a 4. štvrťrok návrh rozšíril.

71. Podľa Znaleckého posudku V.. J. I. č. XX/XXXX ušlý zisk žalobcu za 2. štvrťrok 2008
predstavoval sumu 13 689,64 Eur, pričom znalkyňa pracovala s rovnakým množstvom neodobratého

tovaru ako znalkyňa Ing. G., teda s množstvom 294,255 m3, a potom aj výška ušlého zisku na 1 m3
neodobratých lamiel predstavuje oveľa vyššiu sumu, ako ju ustálila znalkyňa Ing. G., ale žalobca zotrval
na svojom návrhu a požadoval ušlý zisk len v sume 22,95 Eur na 1 m3 neodobratých lamiel.

72. Námietka žalovaného, že znalkyňa pracovala za 2. štvrťrok 2008 s neprávnymi číslami, teda že sa

zaoberala neodobratým množstvom lamiel 294,255 m3, hoci si už účastníci ustálili na predchádzajúcom
pojednávaní, že za 2. štvrťrok bolo neodobraté množstvo 363,625 m3, nemá vplyv na stanovenie výšky
ušlého zisku za 1 m3, pretože je zrejmé, že pokiaľ znalkyňa pracovala s množstvom 294,255 m3 a
ustálila výšku ušlého zisku sumou 13 689,64 Eur, vydelením celkovo vyčísleného ušlého zisku za 2.
štvrťrok 2008 a množstvom lamiel, s ktorými pracovala ako neodobratými za 2. štvrťrok 2008, by súd

získal ušlý zisk na 1 m3 lamiel, ktorý by bol nepomerne vyšší ako ušlý zisk vypočítaný znalkyňou V.. G..
Žalobca sa domáhal ale len náhrady ušlého zisku za 1 m3 neodobratých lamiel vo výške 22,95 Eur.

73. Na namietaný výpočet výšky skutočného ušlého zisku oboma znalkyňami súd vychádzal zo záverov
oboch znaleckých posudkov. V oboch znaleckých posudkoch skonštatovali znalci, že vychádzajúc z

podkladov evidovaných v jednoduchom účtovníctve u žalobcu, žalobca by bol dosiahol, pokiaľ by
žalovaný splnil svoj zmluvný záväzok odobrať zazmluvnené množstvá tovaru, zisk. Spôsob výpočtu
zisku znalkyňou Ing. G. a znalkyňou Ing. J. I. je podľa názoru súdu odbornou otázkou, práve preto súd na
vyriešenie tejto odbornej otázky nariadil znalecké dokazovanie, a je v konkrétnom prípade toho názoru,
že žalobca sa domáha náhrady skutočného ušlého zisku podľa znaleckého posudku, ktorý ustálil výšku

ušlého zisku v menšom rozsahu, ako ustálil ďalší znalecký posudok Ing. I., pričom táto uviedla, že výška
zisku ňou vypočítaná predstavuje vyššiu sumu práve z toho dôvodu, že do nepriamych a priamych
nákladov zahrnula iné položky ako znalkyňa V.. G..

74. Keďže sa žalobca domáhal náhrady ušlého zisku za 1 m3 v menšom rozsahu ako ustálila znalkyňa

V.. I., súd ďalej rozdiely v spôsobe výpočtu ušlého zisku v jednom aj v druhom znaleckom posudku
neriešil. Podľa názoru súdu bolo by potrebné riešiť túto otázku ďalším znaleckým dokazovaním, pokiaľ
by sa žalobca domáhal náhrady ušlého zisku podľa znaleckého posudku Ing. I., ktorá určila ušlý zisk
vyššou sumou, ako ho určila V.. G..

75. Pri otázke výpočtu ušlého zisku bola podstatná námietka zo strany žalovaného, že je nesprávne
stanovená pre výpočet ušlého zisku výťažnosť vstupnej drevnej hmoty, z ktorej mal lamely pre
žalovaného žalobca vyrábať. Obidve znalkyne využili pre vyriešenie tejto otázky, a to výťažnosť vstupnej
ihličnatej guľatiny, odborné znalosti znalca V.. H., ktorý stanovil výšku výťažnosti na 55 %, pričom totosvoje stanovisko podrobne zdôvodnil v odbornom posudku. Zdôvodnil ho aj na pojednávaní a súd vzal za
správne stanovisko V.. H. ako odborníka, ktorý pre stanovenie výťažnosti vstupnej drevnej hmoty poznal
spôsob piliarskej výroby u žalobcu, na rozdiel od iného odborného názoru, ktorý predložil žalovaný, a

to názor doc. V.. S., ktorý vo svojom odbornom vyjadrení spochybnil výťažnosť určenú znalcom Ing. H.,
ktorý uvažoval s výťažnosťou vstupnej suroviny pri výrobe lamiel len cca na 36 % z dôvodu, že dané
lamely určené pre žalovaného je možné vyrábať len zo stredového reziva, keď podľa názoru žalobcu v
jeho výrobnom programe sa pri výrobe lamiel (v Kúpnej zmluve č. X/XXXX nie je uvedený typ lamiel, ani
kvalita A, ani kvalita B), používa na výrobu lamiel aj bočné rezivo. Žalobca teda vyvrátil tvrdenie doc. S.

o tom, že lamely, ktoré mal žalobca vyrábať pre žalovaného možno vyrábať len zo stredového reziva,
pretože žalobca uviedol, že lamely tak, ako ich vyrábal pre žalovaného, vyrábal ich aj z bočného reziva,
a teda pokiaľ sa vyrábali lamely zo vstupnej suroviny aj z bočného aj zo stredového reziva, je výťažnosť
55 %, a je stanovená optimálne.

76. Na podporu tohto svojho stanoviska predložil žalobca aj znalecký posudok V.. R., ktorý pre svoje

rozhodnutievpodobnomspore,kdejetotožnýžalobcaaodporcomjeinýsubjektzoskupinyRettenmeier
a pred Okresným súdom v Liptovskom Mikuláši bola v konaní 4Cb/36/2010 tiež riešená otázka náhrady
ušlého zisku, a znalkyňa pracovala s výťažnosťou vstupnej suroviny 55 %.

77. Súd teda vzal za správny názor Ing. H., ktorý tento vyjadril vo svojom odbornom stanovisku majúc

za to, že tento znalec pozná výrobné pomery, spôsob výroby v piliarskej výrobe u žalobcu, preto
neakceptoval námietku žalovaného o nedostatočnom zistení výťažnosti zo vstupnej suroviny pri výrobe
lamiel.

78. Súd sa ďalej zaoberal obranou žalovaného, ktorý namietal, že neporušil žiadnu povinnosť

vyplývajúcu mu z uzavretej zmluvy, a teda keď nedošlo z jeho strany k porušeniu povinnosti odobrať
dojednané množstvá tovaru, nie je daná ani jeho zodpovednosť na náhradu ušlého zisku. Z Kúpnej
zmluvy č. X/XXXX, na základe ktorej si žalobca svoj nárok uplatňuje, jednoznačne vyplýva, že žalovaný
sa zaviazal odoberať od žalobcu smrekové lamely suché v čase od 1.1.2008 do 31.12.2008, pričom
sa zmluvné strany dohodli na minimálnom odbere po 250 m3, teda za 1. štvrťrok 750 m3 hotových

výrobkov. Cena za 1 m3 bola dohodnutá 6 500,- Sk. Následne, v priebehu konania si účastníci ustálili
množstvo neodobratých lamiel za 2., 3. a 4. štvrťrok 2008. Pokiaľ žalovaný uvádzal v odpore proti
platobnému rozkazu, že najneskôr 11.4.2008 po stretnutí žalobcu so žalovaným, žalobca mal vedomosť
o tom, že žalovaný nemá záujem na ďalšom dodávaní tovaru, pričom zároveň navrhol žalobcovi dohodu
o zrušení zmluvy, ktorú ale žalobca odmietol podpísať, je zrejmé, že zmluvný vzťah, teda povinnosť

žalobcu vyrábať a povinnosť žalovaného odoberať vyrobený tovar, naďalej trval v priebehu celého roku
2008. Účastníci v plnení podľa Zmluvy č. X/XXXX pokračovali, keď žalovaný posledný odber lamiel
vykonal v auguste 2008. Žalovaný ale neodobral od žalobcu zmluvne dojednané množstvá tovaru,
a keďže ani nedošlo medzi účastníkmi k zmene jestvujúcej zmluvy o objednávaných a dodávaných
množstvách tovaru za jednotlivé štvrťroky 2008, ani k zrušeniu Zmluvy č. X/XXXX, pokiaľ žalovaný

neodobral dojednané množstvá tovaru tak podľa názoru súdu porušil svoje zmluvné povinnosti odobrať
dohodnutý tovar od žalobcu a v súvislosti s tým vznikla na jeho strane zodpovednosť za náhradu škody,
resp. na ušlý zisk.

79. Okresný súd Brezno na základe vykonaného dokazovania dňa 26.11.2015 vo veci rozhodol a

žalobnému návrhu žalobcu vyhovel.

80. Proti rozsudku okresného súdu podal žalovaný odvolanie, kde ako rozhodnú skutočnosť namietal,
že súd prvej inštancie nerozhodol o zmene návrhu, pretože podľa jeho názoru súd nemôže bez toho, aby
sa so zmenou návrhu procesne vysporiadal a rozhodol o pripustení zmeny návrhu nahradiť primeraný

ušlý zisk podľa § 381 Obchodného zákonníka, ako požadoval žalobca, skutočným ziskom podľa § 379
Obchodného zákonníka. Ďalej v odvolaní uviedol, že znalkyňa V.. Z. G. v Znaleckom posudku č. X/XXXX
a znalkyňa Ing. J. I. v Znaleckom posudku č. XX/XXXX vypočítali skutočný ušlý zisk napriek tomu, obidve
znalkyne nevychádzali z rovnakých podkladov, každá z nich vypočítala úplne iná výšku skutočného
ušlého zisku. Ďalej poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie nepripustil vypracovanie kontrolného

znaleckého posudku s odôvodnením, že sa žalobca domáhal náhrady ušlého zisku za 1 m3 v menšom
rozsahu ako ustálila znalkyňa V.. I., a ďalej potom rozdiely v spôsobe výpočtu ušlého zisku v jednom aj
v druhom znaleckom posudku neriešil. Podľa názoru odvolateľa rozsudok súdu nemôže byť postavený
na nesprávnom výpočte ušlého zisku s odôvodnením, že žalobca sa vyššieho zisku nedomáha. Podľajeho názoru rozsudok súdu vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Ďalej namietal, že
okresný súd sa nevysporiadal so základnou otázkou, či boli splnené všetky podmienky pre stanovenie
vzniku zodpovednosti za škodu žalovaným. Namietal existenciu porušenia povinnosti žalovaného z

uzavretej Kúpnej zmluvy č. X/XXXX a uviedol, že v zmysle podmienok uzavretej Kúpnej zmluvy sa
žalobca ako predávajúci zaviazal dodávať kupujúcemu smrekové lamely A. Zmluvné strany sa v čl. II
Kúpnej zmluvy dohodli na celkovom odbere na základe štvrťročného plánu dodávok, avšak mesačný
objem nemal presiahnuť množstvo 250 m3. V čl. III bod 3.1 Zmluvy sa dohodli, že štvrťročné objednávky
budú zasielať minimálne mesiac dopredu, t.j. malo sa vychádzať zo štvrťročných objednávok. Plán

dodávok medzi zmluvnými stranami bol tiež dohodnutý iba na 1. štvrťrok roku 2008. Z uvedeného
dojednania v Kúpnej zmluve vyplýva, že povinnosť žalovaného odoberať lamely nevznikla teda priamo
zo znenia Zmluvy. Jeho povinnosť by bola daná vtedy, ak by existoval štvrťročný plán dodávok, resp.
štvrťročná objednávka, čo sa ale nikdy nestalo. Ďalej poukázal na čl. IV bod 4.1 Kúpnej zmluvy, v zmysle
ktorého predávajúci bol povinný informovať kupujúceho o expedícii lamiel prostredníctvom písomného
oznámenia alebo telefonicky. V prípade, že žalobca vyzval žalovaného na expedíciu lamiel, žalovaný

si zabezpečil dopravu lamiel, a tieto od žalobcu aj prevzal. Chýbajú však výzvy žalobcu na expedíciu
tovaru ako základný predpoklad k tomu, aby žalovaný ako kupujúci mohol vyrobený tovar prevziať. Ďalej
poukázal na skutočnosť, že na stretnutí zástupcov žalobcu a žalovaného dňa 9.5.2008 bolo dohodnuté,
že žalobca dodá žalovanému do konca mája vyrobené lamely v množstve cca 400 m3, pričom z tejto
dohody vyplýva, že žalovaný nebol povinný na základe Kúpnej zmluvy č. X/XXXX odoberať 750 m3

lamiel A štvrťročne, ale sa tak malo diať až na základe štvrťročných objednávok. Mailom zo dňa
22.4.2008 žalovaný oznámil žalobcovi, že po odobratí množstva 400 m3 lamiel pozastavuje vyzdvihnutie
ďalšieho tovaru. Žalovaný na základe tohto konštatoval, že povinnosť žalovaného odoberať od žalobcu
lamely nevznikla, a teda zo strany žalovaného ani nedošlo k porušeniu jeho povinností vyplývajúcich z
Kúpnejzmluvyč.X/XXXX.Žalovanýtiežpoukázalnaust.§384Obchodnéhozákonníka,ktorýnedodržal

žalobca, keď mu žalovaný listom zo dňa 22.4.2008 oznámil, že nebude od júna 2008 odoberať ďalší
tovar, žalobca neprijal žiadne opatrenia na odvrátenie hroziacej škody. Žalovaný nesúhlasil s názorom
okresného súdu, že tým, že sa žalobca domáha náhrady ušlého zisku, nie je možné použiť ust. § 384
Obchodného zákonníka. Podľa jeho názoru citované ustanovenie sa týka škody, a podľa ust. § 379
Obchodného zákonníka sa nahrádza skutočná škoda a ušlý zisk, preto povinnosť odvrátiť hroziacu

škodu sa dotýka tak prípadu, že sa jedná o náhradu skutočnej škody, ako aj prípadu, že sa jedná o
náhradu ušlého zisku.

81. Podľa vyjadrenia žalobcu k odvolaniu žalovaného zmena právnej kvalifikácie nároku žalobcu tak, ako
to urobil žalobca, nie je zmenou návrhu, o ktorej musí súd rozhodovať. Právna kvalifikácia uplatneného

nároku je vecou súdu, aby tento nárok správne kvalifikoval, z uvedeného dôvodu navrhol napadnutý
rozsudok v odvolacom konaní potvrdiť.

82. Krajský súd v Banskej Bystrici na základe odvolania podaného žalovaným rozsudok Okresného súdu
v Brezne uznesením zo dňa 31.1.2017 č. 41Cob/10/2016 zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie

konanie. Podľa záverov zrušujúceho uznesenia krajského súdu bod 41 vyplýva, že súd prvej inštancie
sa nedostatočne zaoberal vznesenou obranou žalovaného, ktorú vzniesol vo svojom písomnom podaní
zo dňa 9.10.2012, keď skonštatoval, že nebola jednoznačne zistená existencia porušenia povinnosti
žalovaného z uzavretej Kúpnej zmluvy č. X/XXXX, keďže žalovaný namietal, že: z "Kúpnej zmluvy č.
X/XXXX nevyplýva pre žalovaného povinnosť predkladať žalobcovi štvrťročné objednávky a rovnako

nevyplýva pre žalovaného povinnosť predkladať štvrťročný plán dodávok." Zdôraznil, že plán dodávok
bol medzi zmluvnými stranami dohodnutý iba na 1. štvrťrok 2008. Tvrdil, že z uvedeného dojednania
kúpnej zmluvy vyplýva, že povinnosť žalovaného odoberať lamely "A" nevznikla priamo zo znenia
zmluvy. Povinnosť žalovaného odoberať lamely "A" by vznikla až v momente, keď by existoval štvrťročný
plán dodávok, resp. štvrťročná objednávka. Toto sa ale podľa názoru žalovaného nikdy nestalo."

83. Ďalej krajský súd v bode 42 zrušujúceho uznesenia uviedol, že odôvodnenie rozhodnutia okresného
súdu v zrušenom rozsudku v časti námietky žalobcu v zmysle ust. § 384 Obchodného
zákonníka je nepreskúmateľné pre absenciu jeho náležitého odôvodnenia. Konštatovanie súdu prvej
inštancie, že na ušlý zisk uplatnený podľa ust. § 379 Obchodného zákonníka nemožno aplikovať ust. §

384 Obchodného zákonníka neobstojí pre úplnú absenciu dôvodov jeho uplatnenia.

84.Záveromkrajskýsúdkonštatoval,ževzhľadomnato,žeodôvodnenienapadnutéhorozhodnutiasúdu
prvej inštancie je nepreskúmateľné, čo malo za následok porušenie práva odvolateľa na spravodlivýproces, pričom tento nedostatok nebolo možné napraviť v odvolacom konaní, krajský súd rozsudok
okresného súdu zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom sa bude musieť
vysporiadať s vyššie uvedenými dôvodmi odvolacím súdom.

85. Teda krajský súd v bode 40, 41 a 42 svojho uznesenia uviedol skutočnosti, ktorými sa mal okresný
súd pri opätovnom prejednávaní veci zaoberať a o nich rozhodnúť.

86. Pokiaľ ide o bod 40 zrušujúceho uznesenia, podľa názoru odvolacieho súdu nebola jednoznačne

zistená existencia porušenia povinnosti žalovaného z uzavretej Kúpnej zmluvy č. X/XXXX, a to: že
pre žalovaného nevyplýva povinnosť predkladať žalobcovi štvrťročné objednávky, a nevyplýva pre neho
ani povinnosť predkladať štvrťročný plán dodávok. Okresný súd konštatuje, že vo svojom rozsudku
ako porušenie právnej povinnosti žalovaného neustálil nesplnenie povinnosti žalovaného predkladať
žalobcovi štvrťročné objednávky a štvrťročný plán dodávok, ale ako porušenie zmluvnej povinnosti
okresnýsúdvosvojomrozsudkuskonštatoval,žežalovanýporušilzmluvnúpovinnosťvyplývajúcumuzo

Zmluvy č. X/XXXX, a to nie predkladať štvrťročné objednávky, resp. mesačné objednávky, ale povinnosť
odobrať dohodnuté množstvá výrobkov mesačné, resp. kvartálne, za celý rok 2008, a to v minimálnom
množstve 250 m3 lamiel za jeden mesiac roku 2008. Žalobca nikdy netvrdil, že žalovaný porušil zmluvnú
povinnosť predložiť štvrťročný plán dodávok, resp. štvrťročné objednávky. Rovnako tak žalovaný nikdy
netvrdil, že neporušil svoju povinnosť predložiť plán dodávok, resp. štvrťročné objednávky. Ale aj napriek

takémuto záveru krajského súdu v bode 40, okresný súd sa znova zaoberal obranou žalovaného, ktorú
žalovaný v konaní použil, a to že neporušil zmluvnú povinnosť odobrať dohodnuté množstvá výrobkov
vzhľadom na to, že nejestvoval štvrťročný plán dodávok a štvrťročný plán objednávok.

87. Súd sa už raz vysporiadal v zrušenom rozsudku so skutočnosťou, že žalovaný a žalobca si v Zmluve

č. X/XXXX dohodli minimálne štvrťročné množstvá tovaru, ktoré žalovaný od žalobcu odoberie, teda
porušenie zmluvnej povinnosti Okresný súd v Brezne na strane žalovaného ustálil na základe zistení, že
žalovaný neodobral minimálne dojednané množstvá tovaru v dohodnutom množstve 250 m3 mesačne.

88. Súd teda nariadil pojednávanie a vykonal opätovné dokazovanie ohľadom zistenia existencie

porušenia zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného, ktoré malo za následok na strane žalobcu vznik
škody vo forme ušlého zisku.

89. Právna zástupkyňa žalobcu odôvodnila existenciu uplatneného nároku podrobným rozborom a
výkladom prejavenej vôle zmluvných strán pri stanovení povinnosti kupujúceho odobrať - odkúpiť

dojednané množstvo výrobkov v zmysle platnej Kúpnej zmluvy č. X/XXXX. Právna zástupkyňa uviedla,
že minimálny dohodnutý štvrťročný objem tovaru, ktorý sa zaviazal žalovaný odobrať od žalobcu, bol
750 m3 hotových výrobkov za štvrťrok, resp. 250 m3 hotových výrobkov za mesiac.
Z doslovného výkladu Kúpnej zmluvy č. X/XXXX vyplýva, že množstvo odobratého tovaru v každom
štvrťroku 2008 mohlo byť rôzne, ale muselo byť najmenej 250 m3 tak, ako to bolo dojednané v Kúpnej

zmluve. Plán dodávok medzi účastníkmi bol dohodnutý len na 1. štvrťrok 2008, pričom z tohto plánu
dodávok, a to nebolo medzi účastníkmi sporné, bolo zrejmé, že dodané malo byť väčšie množstvo ako
750 m3 výrobkov. Teda zo vzájomného súvisu Zmluvy č. X/XXXX a štvrťročného plánu dodávok na 1.
štvrťrok 2008 je nesporná existencia dvoch výrazov pre dohodnuté množstva výrobkov, a to základný
minimálny odber a záväzný odber, čiže množstvo tovaru, ktoré bolo dohodnuté na základe štvrťročného

plánu dodávok. Pokiaľ sa žalovaný bránil, že jeho zmluvná povinnosť odobrať za každý štvrťrok 2008
minimálne 750 m3 výrobkov nie je daná a nevyplýva z Kúpnej zmluvy č. X/XXXX, žalobca uviedol, že aj
napriek tomu, že sa bráni žalovaný tým, že nebola daná jeho povinnosť, pretože nebol štvrťročný plán
dodávok, ani štvrťročný plán objednávok, napriek tomu bez existencie tohto plánu a objednávok v 2.
aj 3. štvrťroku 2008 odoberal od žalobcu výrobky, pričom ten počet nedosiahol 750 m3 za štvrťrok,

teda aj bez vzájomného plánu odoberal žalovaný od žalobcu výrobky v 2. aj v 3. štvrťroku,
poslednýkrát v auguste 2008. V 4. štvrťroku žalovaný neodobral od žalobcu ani jeden m3 hotových
výrobkov. Množstvá skutočne odobratých výrobkov si strany ustálili, a táto skutočnosť nebola medzi nimi
sporná. Sporný bol len výklad čl. II ods. 2.1 Kúpnej zmluvy č. X/XXXX v tom smere, či zhodnou vôľou
oboch účastníkov kúpnej zmluvy bolo záväzne odoberať a dodávať najmenej 750 m3 hotových výrobkov

v každom štvrťroku alebo či ide v danom prípade o rozpor medzi jazykovým prejavom a skutočnou vôľou
strántak,akojejazykovovyjadrenávKúpnejzmluveč.X/XXXX.Pripoužitívýkladovéhointerpretačného
pravidla tak, ako je uvedené v § 266 ods. 3 Obchodného zákonníka, ktorý predpis uprednostňuje a
akceptujeskutočnúvôľuúčastníkovobchodnéhozáväzkovéhovzťahupredjejslovnýmvyjadrením,kedyje nutné vziať náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, vrátane praxe, ktorú si strany
medzi sebou zaviedli a následné správanie sa strán po uzatvorení zmluvy.

90. Podľa § 266 ods. 1 prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane,
ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.

91. Podľa § 266 ods. 2 Obchodného zákonníka v prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa
odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení

osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu,
ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá.

92. Podľa § 266 ods. 3 Obchodného zákonníka pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý
zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú
strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.

93. Je nesporné, že aj bez existencie štvrťročného plánu dodávok dodával žalobca a žalovaný odoberal
hotové výrobky v 2. aj 3. štvrťroku 2008. Z tejto praxe a následného správania sa zmluvných strán teda
je nutné vykladať čl. II ods. 2.1 Kúpnej zmluvy tak, že záväzok odoberať minimálne 750 m3 hotových
výrobkov v každom štvrťroku je záväzkom žalovaného v zmysle dojednanej Kúpnej zmluvy č. X/XXXX.

Pokiaľ by štvrťročný plán dodávok pre jednotlivé štvrťroky roku 2008 existoval, mohol byť tzv. celkový
odber hotových výrobkov v príslušnom kvartáli iný, avšak vždy iba vyšší ako minimálne štvrťročne 750
m3.

94. Pokiaľ ide o druhý dôvod odvolacieho súdu, pre ktorý bol zrušený rozsudok Okresného súdu v

Brezne, tu žalobca uviedol, že sa pri uplatnení nároku na náhradu ušlého zisku pôvodne domáhal
abstraktného ušlého zisku podľa § 381 Obchodného zákonníka.

95.V priebehu konania však v súvislosti s vykonaným znaleckým dokazovaním bolo zistené, že znalci
nedokážu ustáliť abstraktný zisk zistený podľa § 381 Obchodného zákonníka, preto žalobca využil svoje

právo a domáhal sa namiesto abstraktného zisku skutočného zisku podľa § 379 Obchodného zákonníka.

96. Žalovaný v priebehu konania nepreukázal, žeby na jeho strane existovala okolnosť vylučujúca
jeho zodpovednosť za škodu podľa § 374 Obchodného zákonníka, a taktiež nepreukázal, žeby škoda,
prípadne jej časť, vznikla úplne alebo čiastočne konaním poškodenej strany alebo nedostatkom

súčinnosti so strany žalobcu, na ktorú súčinnosť by bol žalobca povinný.

97. Taktiež z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný nekonal v súlade s § 377 Obchodného
zákonníka, teda nesplnil si svoju oznamovaciu povinnosť. Obsahom oznamovacej povinnosti, keď forma
tejto oznamovacej povinnosti síce nie je zákonom upravená, ale jej obsahom je povaha prekážky, ktorá

bráni alebo bude brániť v plnení povinnosti žalovaného - odobrať hotové výrobky, a dôsledky prekážky,
a to jej rozsah a predpokladaný čas jej trvania.

98. Je síce pravdou, že strany sporu rokovali v mesiaci apríl a máj 2008, ich rokovania však neviedli ku

zmene Kúpnej zmluvy č. X/XXXX, a ani listiny majúce pôvod v týchto rokovaniach, ktoré sa nachádzajú
v súdnom spise, nespĺňajú náležitosti splnenia si oznamovacej povinnosti žalovaným voči žalobcovi.
Samotný žalovaný sa napriek týmto rokovaniam z apríla a mája 2008 ďalej správal tak, že ten istý
výrobok a v tých istých cenách naďalej od žalobcu odoberal, a to až do posledného odberu v auguste
v roku 2008.

99. Až na oznamovaciu povinnosť podľa § 377 Obchodného zákonníka, ktorú si žalovaný nesplnil,
nadväzuje prevenčná povinnosť poškodenej strany, teda žalobcu, resp. strany, ktorej škoda hrozí.

100. Prevenčná povinnosť je upravená v § 384 Obchodného zákonníka. Uplatnenie sankčných

dôsledkov vyplývajúcich z § 384 Obchodného zákonníka pre stranu žalujúcu ako stranu, ktorej škoda
vznikla, resp. v tom roku jej hrozila, je však viazané na existenciu časovo skoršej zákonnej povinnosti,
ktorá by jej musela predchádzať, a to splnenie si oznamovacej povinnosti strany škodcu, resp. budúceho
škodcu, teda stranou žalovanou.101. Preventívna povinnosť na strane žalobcu podľa § 384 Obchodného zákonníka vznikne až vtedy,
keď sa hrozba škody dá zistiť, a tento okamih sa primárne spája s právnou skutočnosťou splnenia si

oznamovacej povinnosti žalovaným, a to ako povinností vyplývajúcich z § 377 Obchodného zákonníka.

102. Žalobca teda nemal preventívnu zakročovaciu povinnosť za účelom zmiernenia výšky škody alebo
hroziacej škody, a to práve pre absenciu plnenia si oznamovacej povinnosti zo strany žalovaného. To,
že si žalovaný nesplnil oznamovaciu povinnosť, nemožno pričítať na ťarchu žalobcu. Napriek tomu

žalobca konal a robil úkony, ktorými sa snažil zmierniť rozsah v tom čase hroziacej mu škody. Ku tejto
skutočnosti sa vyjadril v priebehu konania na súde, ale vzhľadom na špecifickosť finálneho výrobku,
ktorý pre žalovaného vyrobil a mal mu dodávať, nebolo možné napríklad odpredať už hotové výrobky
tretej osobe, ani nie za prípadne zníženú cenu oproti tej, ktorú si žalobca a žalovaný vzájomne vyjednali v
Kúpnej zmluve č. X/XXXX. To, že s jednalo o špecifický finálny výrobok vyplýva aj z priebehu znaleckého
dokazovania, keď ani obaja znalci nedokázali obstarať podklady pre výpočet tzv. abstraktného ušlého

zisku, pretože údaje o výrobe a predaji toho istého, prípadne veľmi príbuzného výrobku na trhu v
Slovenskejrepublikeabsentovali.Tedatentovýroboknevyrábalaniinývýrobca,anisnímneobchodoval.
Ak by aj žalobca nebol takto konal, čiže mal snahu osloviť vo svojej profesii známe firmy s eventuálnou
ponukou na odkúpenie hotových výrobkov, aj keby teda takto nekonal, žalobca má zato, že mu vôbec
prevenčná povinnosť nevznikla podľa § 384 Obchodného zákonníka, a to z toho dôvodu, že vopred si

nesplnil oznamovaciu povinnosť sám žalovaný podľa § 377 Obchodného zákonníka.

103. Žalovaný pri opätovnom prejednávaní veci pred okresným súdom trval na svojich argumentoch,
ktorými sa bránil uplatnenému nároku žalobcu s tým, že neporušil žiadnu zmluvnú povinnosť, ktorá by
mu vyplývala z uzavretej Kúpnej zmluvy č. X/XXXX, keďže jeho povinnosť odoberať výrobky od žalobcu

by bola daná len v prípade, žeby medzi účastníkmi bol aj za 2., 3. a 4. štvrťrok 2008 dohodnutý štvrťročný
plán dodávok, resp. jestvovali by štvrťročné objednávky. Keďže ani štvrťročný plán, ani štvrťročné
objednávky nejestvovali, nebol žalovaný povinný odoberať od žalobcu akékoľvek množstvá výrobkov,
a to ani tie minimálne, ktoré boli uvedené v Kúpnej zmluve č. X/XXXX, teda 250 m3 mesačne a 750
m3 za štvrťrok.

104. Okrem tejto skutočnosti žalovaný takisto tvrdil, že žalobca si nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu
mu z ust. § 384 Obchodného zákonníka, keď neprijal žiadne opatrenia na zmiernenie vzniknutej
škody. Okrem tejto obrany právny zástupca žalovaného JUDr. I. doplnil dôvody, pre ktoré považoval
žalovaný nárok voči žalovanému za neopodstatnený, pričom vo svojom vyjadrení poukázal na čl.

IV bod 4.7 Kúpnej zmluvy č. X/XXXX, ktorý znie: "Pri ukončení alebo zrušení tejto
zmluvy sa kupujúci zaväzuje odobrať začatú produkciu podľa podmienok tejto zmluvy. Začatá produkcia
nesmie prekročiť dvojmesačné výrobné množstvo." S poukazom na takéto zmluvné dojednanie právny
zástupca žalovaného tvrdil, že práve toto ustanovenie vylučuje nárok žalobcu tak, ako je uplatnený v
tomto konaní. Podľa tohto ustanovenia by sa malo postupovať v konkrétnom prípade, pretože toto

si zmluvné strany dojednali pre prípad zániku záväzkov z Kúpnej zmluvy č. X/XXXX.
Toto ustanovenie sa, podľa jeho názoru, vzťahuje na prípady ukončenia alebo zrušenia zmluvy ináč
ako dohodou strán, teda jednostranným prejavom vôle jednej z nich, a to súdiac podľa subsidiárneho
obsahu analyzovaného bodu, ktorý ukladá povinnosť osobe kupujúceho, a to povinnosť zmierniť
majetkové dôsledky zániku zmluvy vo sfére predávajúceho práve prejavom vôle, resp. úkonom zo strany

kupujúceho, teda žalovaného. Trval na tom, že bol 4.7 v čl. IV Zmluvy rieši práva a povinnosti strán
pre prípad, ak žalovaný skončí jednostranne zmluvu. Pokiaľ by aj preto žalovanej strane sporu zo
samotnej kúpnej zmluvy skutočnej vznikol záväzok odobrať v danom období určitý minimálny objem
tovaru tak, ako to tvrdí žalobca, žalovaný je presvedčený, že samotná Kúpna zmluva č. X/XXXX vo
svojom bode 4.7 čl. IV upravujúcom následky jej jednostranného zrušenia, nevyhnutne predpokladá

existenciu oprávnenia kupujúceho spôsobiť zánik záväzkov zo zmluvy, vrátane prípadného záväzku na
minimálny mesačný odber počas obdobia kalendárneho roku 2008, a to aj bez dohody s predávajúcim,
k čomu v prejednávanej veci napokon skutočne aj došlo. Žalovaný poukázal na písomnú komunikáciu
strán založenú v súdnom spise, vrátane záznamov z rokovania, ale osobitne poukázal na list, ktorým
reagoval na e-mail pána Ekkera, v ktorom žalobca priamo používa pojem zrušenie kontraktu a hovorí o

tom, že verí, že zrušenie kontraktu zo strany kupujúceho je treba považovať za predčasné, že samotný
žalobca považoval správanie a konanie žalovaného, teda kupujúceho za konanie, ktorým zrušil kontrakt
a tvrdil, že na takéto zrušenie kontraktu mal v zmysle zmluvy žalovaný oprávnenie. Pokiaľ právny
zástupca žalovaného poukázal na dojednanie účastníkov v čl. IV bod 4.7 Kúpnej zmluvy č. X/XXXX stým, že žalobca by sa prípadne bol mohol domáhať svojho nároku súdnou cestou v zmysle čl. IV bod
4.7, keďže, podľa jeho názoru, nárok tak, ako si ho uplatnil žalobca (nárok na náhradu ušlého zisku z
dôvodu porušenia právnej povinnosti žalovaného) vôbec nie je dôvodný, súd zisťoval akým spôsobom

došlo k ukončeniu Kúpnej zmluvy č. X/XXXX, pretože bod 4.7 čl. IV Zmluvy rieši situáciu, keď došlo
k ukončeniu alebo zrušeniu zmluvy. Právny zástupca žalovaného uviedol (č.l. 7 zápisnice), že netvrdí,
že došlo k zrušeniu alebo ukončeniu zmluvy a nelimituje, že to bolo zrušenie. V každom prípade išlo o
úkon, podľa jeho názoru, ktorý predpokladá bod 4.7 čl. IV Zmluvy.

105. Po opätovnom prejednaní veci, keď účastníci nemali žiadne ďalšie návrhy na vykonanie
dokazovania, súd vyhlásil dokazovanie za skončené a o veci rozhodol rovnako, ako rozsudkom z
26.11.2015 a návrhu žalobcu vyhovel.

106. Súd sa pri opätovnom prejednávaní veci zaoberal skutočnosťami, ktoré mu prikázal prejednať a
o nich rozhodnúť krajský súd vo svojom zrušujúcom uznesení zo dňa 31.1.2017. Ako súd už uviedol

v predchádzajúcich odsekoch, krajský súd vytýkal okresnému súdu, že jednoznačne nebola zistená
existencia porušenia povinnosti žalovaného z uzavretej Kúpnej zmluvy č. X/XXXX (bod 40 zrušujúceho
uznesenia krajského súdu), a tiež že okresný súd nedostatočne zdôvodnil prečo nie je možné použiť
na daný prípad ust. § 384 Obchodného zákonníka ako povinnosť žalobcu. Súd sa teda pri opätovnom
prejednávaní veci zaoberal len týmito vytýkanými nedostatkami.

107. Podľa § 373 Obchodného zákonníka kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný
nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené
okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
108. Podľa § 379 Obchodného zákonníka ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná

škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku
záväzkovéhovzťahuakomožnýdôsledokporušeniasvojejpovinnostipredvídalaaleboktorúbolomožné
predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala
poznať pri obvyklej starostlivosti.

109. Pokiaľ teda krajský súd vytýkal okresnému súdu, že jednoznačne nezistil existenciu porušenia
povinnosti žalovaného z uzavretej Kúpnej zmluvy č. X/XXXX, keďže žalovaný namietal, že jeho zmluvná
povinnosť odoberať mesačne, resp. štvrťročne dojednané minimálne množstvá výrobkov nebola daná,
súd na zdôvodnenie svojho rozhodnutia, že žalovaný porušil svoju povinnosť odobrať dojednané
minimálne množstvá výrobkov podľa Kúpnej zmluvy č. X/XXXX, ktoré porušenie zmluvnej povinnosti je

v príčinnej súvislosti so vznikom škody - ušlého zisku na strane žalobcu, uvádza:

110. Žalobca a žalovaný sa v zmysle Kúpnej zmluvy č. X/XXXX dohodli, že minimálne mesačné
množstvá tovaru, ktoré je žalovaný povinný odobrať je 250 m3 výrobkov mesačne, štvrťročne minimálne
750 m3 výrobkov. Účastníci si v Kúpnej zmluve č. X/XXXX nedohodli kto je povinný spracovať štvrťročný

plán dodávok. Skutočnosť, ktorá bola z dokazovania nesporná je, že za 1. štvrťrok roku 2008 odobral
žalovaný od žalobcu väčšie množstvo výrobkov ako 750 m3 a za toto obdobie 1. štvrťroku 2008 bol
medzi účastníkmi dohodnutý štvrťročný plán dodávok. Ďalej je nesporné, že medzi účastníkmi na 2., 3.
a 4. štvrťrok 2008 nebol dohodnutý plán dodávok, a ani neboli predložené mesačné, resp. štvrťročné
objednávky,aninebolopreukázané,žebyžalobcavyzvalžalovanéhonaodberhotovýchvýrobkov.Avšak

medzi účastníkmi bolo nesporné, že v 2. aj 3. štvrťroku 2008 odoberal žalovaný od žalobcu dojednané
výrobky, hoci nie v minimálne dojednanom množstve 250 m3 mesačne, resp. 750 m3 na štvrťrok.

111. Teda bolo nesporne preukázané, že aj napriek neexistencii objednávok a neexistencii plánu
dodávok v 2. a 3. štvrťroku 2008 žalovaný odoberal od žalobcu výrobky, ale neodobral ich v takom
množstve, ktoré bolo dohodnuté ako minimálne množstvo výrobkov.

112. Taktiež z vykonaného dokazovania bolo zrejmé, že v máji 2008 došlo medzi stranami k rokovaniu o

zmene existujúcej Kúpnej zmluvy č. X/XXXX, ale výsledkom týchto rokovaní nebolo ukončenie zmluvy,
tzn. dohoda o ukončení zmluvného vzťahu, resp. výpoveď, resp. nebola dohodnutá akákoľvek forma
ukončenia tohto zmluvného vzťahu taká, aká vyplýva zo zákona, resp. zo samotnej Kúpnej zmluvy č.
X/XXXX.113. Pokiaľ sa žalovaný bránil ustanovením čl. IV bod 4.7 Kúpnej zmluvy č. X/XXXX, súd sa nestotožnuje
s jeho výkladom ustanovenia čl. IV bod 4.7 zmluvy, ktorý rieši prípad, kedy medzi účastníkmi dôjde k

ukončeniu zmluvného vzťahu, a to či už zákonnou alebo zmluvne dohodnutou formou. Podľa názoru
súdu, nie je možné aplikovať na riešený prípad ustanovenie čl. IV bod 4.7 zmluvy, pretože žalovaný
súdu nepreukázal, že zmluvný vzťah založený Kúpnou zmluvou č. X/XXXX bol ukončený niektorým zo
zákonných, resp. zmluvných spôsobov.

114. V závere súd konštatuje, že súhlasí s rozborom a výkladom prejavu vôle zmluvných strán v Kúpnej
zmluve č. X/XXXX pri dojednaní povinnosti žalovaného odobrať - odkúpiť minimálne množstvo výrobkov
tak, ako ho predniesla právna zástupkyňa na pojednávaní dňa 18.7.2017, keď tiež poukázala na
zaužívanú prax medzi účastníkmi v priebehu roku 2008, keď účastníci v 2. aj 3. štvrťroku 2008, aj napriek
neexistencii objednávok a napriek neexistencii plánu dodávok, žalovaný odoberal od žalobcu výrobky,
a to až do augusta 2008. Z uvedeného vyplýva, že obaja účastníci zmluvného vzťahu akceptovali

existenciu zmluvného vzťahu, pretože na základe dojednaní v Kúpnej zmluve č. X/XXXX aj o
cene výrobkov hodnotu odobratej produkcie žalovaný žalobcovi aj zaplatil, teda je zrejmé, že účastníci
rešpektovali ustanovenia dojednanej Kúpnej zmluvy č. X/XXXX, ale žalovaný svoju povinnosť odobrať
dohodnuté množstvo výrobkov, a to v minimálnom množstve tak, ako súd už skonštatoval, nesplnil. Súd
preto ustálil, že povinnosť žalovaného vyplývajúca mu z Kúpnej zmluvy č. 1/2008 odobrať minimálne

dojednané množstvá výrobkov bola porušená, preto súd návrhu žalobcu vyhovel.

115. Ďalší nedostatok, ktorý vytýkal krajský súd okresnému súdu je, že nedostatočne zdôvodnil
nemožnosť aplikovať na daný prípad ust. § 384 Obchodného zákonníka o zakročovacej povinnosti
žalobcu proti vzniku škody.

116. Podľa § 384 ods. 1 Obchodného zákonníka osoba, ktorej hrozí škoda, je povinná s prihliadnutím
na okolnosti prípadu urobiť opatrenia potrebné na odvrátenie škody alebo na jej zmiernenie. Povinná
osoba nie je povinná nahradiť škodu, ktorá vznikla tým, že poškodený túto povinnosť nesplnil.

117. Podľa názoru okresného súdu v ustanovení § 384 Obchodného zákonníka vymedzuje zákonodarca
povinnosť budúceho poškodeného zakročiť proti hroziacej škode. Škoda je majetková ujma prejavujúca
sa v majetkovej sfére poškodeného, o ktorú sa majetok poškodeného zmenšil, teda ide o hodnoty, o

ktoré sa preukázateľne majetok poškodenej strany zmenší. Žalobca si v predmetnom konaní uplatňuje
náhradu skutočne ušlého zisku, nie náhradu škody, teda uplatňuje si hodnoty, o ktoré sa jeho majetok
v dôsledku protiprávneho konania žalovaného nezväčšil. Je spravodlivé a reálne v súlade s ust. §
384 Obchodného zákonníka od budúceho poškodeného požadovať pokiaľ má vedomosť o vzniku
budúcej škody, aby sa správal tak, aby vzniku škody, teda zmenšeniu svojho majetku zabránil. Podľa

názoru okresného súdu je ale pri strate zisku reálne nemožné, aby budúci poškodený ujme vo forme
straty zisku, teda zväčšeniu svojho majetku reálne zabránil. V konkrétnom prípade nebolo v moci
žalovaného zabrániť strate zisku, teda zväčšeniu svojho majetku v dôsledku protiprávneho konania
žalovaného. Okresný súd je toho názoru, že ust. § 384 Obchodného zákonníka rieši zakročovaciu
povinnosť poškodeného pre prípad vzniku škody, a nie pre prípad straty zisku. Škoda a ušlý zisk sú

samostatne definované pojmy s rôznymi významami, hoci zákon stanovuje pre obidve veličiny splnenie
rovnakých podmienok pre prípad zodpovednosti, a to aj za škodu, aj za ušlý zisk, ale zákonodarca v ust.
§ 384 Obchodného zákonníka explicitne určuje povinnosť zakročiť proti hroziacej škode pre budúceho
poškodeného, a to pre prípad vzniku škody, a nie pre prípad straty zisku, preto súd obranu žalovaného,
pokiaľ sa bránil tým, že žalobca bol povinný zakročiť proti strate zisku v zmysle § 384 Obchodného

zákonníka, neakceptoval a návrhu žalobcu vyhovel.

118. Keďže bol žalobca v spore úspešný, súd mu priznal náhradu trov konania v zmysle § 255 ods. 1 a §
262 ods. 1 Civilného sporového poriadku s tým, že o náhrade konania rozhodne Okresný súd v Brezne
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomnevdvochvyhotoveniach,prostredníctvom podpísanéhosúdunaKrajskýsúdvBanskejBystrici.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody sú uvedené v § 365 ods. 1 CSP.

Akpovinnýdobrovoľnenesplní,čomuukladávykonateľnérozhodnutiemáoprávnenýprávopodaťnávrh
na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok).