Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, January 17, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/64/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117211954
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8117211954.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobcu: R Collectors s.r.o., so sídlom
Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 50 094 297, právne zastúpeného Advokátskou
kanceláriou RELEVANS s.r.o., so sídlo Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471,
proti žalovanej H. I., nar. XX.XX.XXXX, P. K. B. XXX, XXX XX P. K. B., v konaní o zaplatenie 612,19 Eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 7Csp/113/2017-55 z
08.01.2018 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku III. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti

a vo výroku IV. o trovách konania.

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. V záhlaví tohto rozhodnutia označených strán sporu súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom
rozhodol nasledovne:

I. Súd zastavuje konanie v časti o zaplatenie sumy 40,00 Eur.

II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 172,40 Eur, kapitalizované úroky z omeškania vo výške
85,00 Eur, a úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 172,40 Eur odo dňa 01.04.2017 do
zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti žalobný návrh žalobcu zamieta.

IV. Žalobca nemá nárok na náhradu trov konania a žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 1 ods. 1, ods. 2, § 2 písm. a/, b/, § 9 ods. 1, ods.
2, § 11 ods. 1, ods. 2 zák. č. 129/2010Z.z. účinného k 04.07.2012, § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho
zákonníka a § 3 ( i keď v odôvodnení nesprávne označený ako § 2) nariadenia vlády SR č. 87/1995Z.z.
Výrok o trovách konania ustanovením § 255 ods. 2 CSP.

3. Vychádzal zo zistenia, že aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na podanie tejto žaloby mal za

preukázanú na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok číslo X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, kde
pohľadávka uplatnená v tomto konaní bola postúpená z postupcu spoločnosti V. O.. na žalobcu
spoločnosť R Collectors s.r.o. Uznesenie č. k. 7Csp 113/2017 - 49 zo dňa 12.10.2017, ktorým súd
pripustil zmenu strán sporu na strane žalobcu, nadobudlo právoplatnosť dňa 23.10.2017. Rovnako zvykonanéhodokazovaniaapredloženýchlistínmalsúdzapreukázané,žemedziprávnympredchodcom
žalobcu spoločnosťou V.. a žalovanou bola dňa 04.07.2012 uzatvorená Zmluva o pôžičke, na základe
ktorej poskytol žalobca žalovanej úver vo výške 700 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v

mesačnýchsplátkachpo40eursdátumomkonečnejsplatnosti09.07.2014aprvousplátkou09.08.2012,
úroková sadzba predstavovala 29,50 %, počet mesačných splátok 24, RPMN predstavovala 36,60
% a priemerná hodnota RPMN bola vo výške 46,52 %. Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy boli aj
Obchodné podmienky pre úver Dostupná pôžička. Výzvou zo dňa 18.02.2014 a 07.03.2014 vyzval
žalobca žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy. Z výpisu z účtu mal súd za preukázané, že žalobca poskytol

na účet žalovanej sumu dlžnej pôžičky. V písomnom podaní, ktoré bolo súdu doručené dňa 20.07.2017,
žalobca súdu uviedol, že žalovaná vykonala úhrady vo výške 487,60 eur, z ktorých bolo na poplatky
započítaná suma 44,18 eur, na úroky 355,61 eur a na istinu 87,81 eur. Zároveň žalobca uviedol, že
po podaní žalobného návrhu žalovaná dňa 12.04.2017 a 19.05.2017 zaplatila žalobcovi spolu sumu
40 eur. Nepochybne súd mal za preukázané, že uzatvorená Zmluva o úvere Dostupná pôžička zo
dňa 04.07.2012, ktorá bola uzatvorená medzi pôvodným žalobcom V. O.. a žalovanou, na základe

ktorej poskytol žalobca žalovanej pôžičku vo výške 700 eur, spĺňa charakter spotrebiteľskej zmluvy.
Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v § 52. Vychádzajúc
z týchto ustanovení spotrebiteľskou zmluvou sú všetky zmluvy, ak zmluvnými stranami sú na jednej
stranydodávateľanadruhejstranyspotrebiteľ,ktorýnemoholindividuálneovplyvniťobsahdodávateľom
vopred pripraveného návrhu na uzatvorenie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú
pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo
jej zmeny. Pojem spotrebiteľská zmluva možno vymedziť v širšom a užšom zmysle. Za spotrebiteľské

zmluvy v širšom zmysle možno považovať akékoľvek zmluvy uzavierané medzi dodávateľom a
spotrebiteľom, pri ktorých spotrebiteľ má možnosť ovplyvniť obsah zmlúv, na ktoré treba aplikovať
príslušnú osobitnú úpravu podľa toho, o aký typ zmluvy ide. Spotrebiteľské zmluvy v užšom zmysle
predstavujú osobitný typ zmlúv, pri ktorých spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvňovať ich obsah bez ohľadu
na to, podľa akého právneho predpisu sa zmluva uzatvorila a na ktoré treba aplikovať predovšetkým

úpravu o neprijateľných podmienkach ako aj príslušnú osobitnú úpravu podľa toho, o aký typ zmluvy ide.

4. Súd podrobil Zmluvu o úvere zo dňa XX.XX.XXXX súdnej kontrole v zmysle ochrany spotrebiteľa,
pričom mal za to, že táto zmluva neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona číslo
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, o úveroch a iných pôžičkách pre spotrebiteľov účinného

v čase uzatvorenia zmluvy, a to predpoklady pre výpočet RPMN. To spôsobuje, že poskytnutý úver
sa považuje za úver poskytnutý spotrebiteľovi bez úrokov a bez poplatkov s poukazom na § 11 ods.
1, 2 zákona číslo 129/2010 Z. z. účinného v čase uzatvorenia zmluvy. Žalobca poskytol žalovanej
úver vo výške 700 eur, z ktorého žalovaná zaplatila úhrady vo výške 487,60 eur a dňa 12.04.2017 a
19.05.2017 sumu 40 eur, spolu sumu 527,60 eur. S poukazom na prijatý právny záver súdu o tom, že

úver poskytnutý žalovanej dňa 04.07.2012, sa pre absenciu predpokladov pre výpočet RPMN považuje
za úver poskytnutý bez úrokov a bez poplatkov, má tak žalobca ako dodávateľ nárok na zaplatenie iba
rozdielu medzi poskytnutou sumou úveru vo výške 700 eur a úhradami, ktoré uskutočnila žalovaná vo
výške 527,60 eur, spolu iba na sumu 172,40 eur. Túto sumu súd žalobcovi priznal. Zároveň žalobný
návrh žalobcu považoval súd za dôvodný v časti kapitalizovaných úrokov z omeškania z dlžnej sumy

istinykudňu31.03.2017vovýške85eur,ktoréboližalobcovipriznané.Deňnasledujúciodtohtodátumu,
t. j. od 01.04.2017, priznal súd žalobcovi aj ním požadovaný úrok z omeškania z dlžnej sumy istiny, t. j.
zo sumy 172,40 eur. Žalobný návrh žalobcu vo zvyšnej časti s poukazom na prijatý právny záver súdu
o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru súd ako nedôvodný zamietol.

5. Zároveň súd ešte považoval za potrebné reagovať na písomné podanie žalobcu, ktoré bolo súdu
doručené dňa 20.07.2017, v ktorom samotný žalobca uviedol, že žalovaná zaplatila žalobcovi sumu
487,60 eur, z ktorej bolo na poplatky započítaných 44,18 eur, na úroky 355,61 eur a na istinu 87,81
eur. Podľa názoru súdu takéto započítanie pohľadávky žalobcu je nesprávne a v rozpore s ochranou
spotrebiteľa. Súd poukázal na právny záver Krajského súdu v Prešove v rozhodnutí sp. zn. 20Co

176/2014 zo dňa 26.05.2015, podľa ktorého platná právna úprava sa nezmieňuje o poradí započítania
čiastočného plnenia peňažného dlhu vo vzťahu k úrokom a k istine. Navrhuje sa explicitne riešiť formou
dispozitívnej právnej normy započítanie čiastočného plnenia v prvom rade na istinu a až potom na
úroky. Ustanovenia Občianskeho zákonníka v súčasnej podobe výslovne neriešia otázku čiastočnéhoplnenia dlžníka pri peňažnom dlhu. Naproti tomu úprava v obchodno záväzkových vzťahoch v § 330
ods. 2 Obchodného zákonníka uvádza, že plnenie dlžníka sa započítava najprv na úroky až potom
na istinu, ak dlžník neurčí inak. Je nepochybné, že len dlžníkovi prináleží pri plnení dlhu určiť, ktorý

dlh plní, respektíve, ktorú jeho časť. Ani v prípade, že dlžník výslovne neurčí, ktorú časť svojho dlhu
plní, neprichádza právo veriteľa určiť, či započítať plnenú peňažnú sumu na dlh v ľubovoľnom poradí. Z
hľadiska zásad na ktorých stoja občianskoprávne vzťahy a ich povahu sa v súčasnej dobe dá vyvodiť to,
že pri plnení peňažného dlhu sa plnenie má najprv započítať na istinu a až potom na úroky v prípade, ak
dlžník neurčí inak. Právna úprava však reaguje na situácie, keď priamo najmä v spotrebiteľskej zmluve

si poskytovateľ služby priamo vymienil, že plnenie dlžníka sa bude najprv započítavať na úroky až potom
na istinu. Takáto podmienka by mohla byť zo strany súdu vnímaná ako neprijateľná podmienka podľa
§ 53 Občianskeho zákonníka. Pre slabšiu zmluvnú stranu nie je jedno, či sa jej plnenie započíta najprv na
úroky a až potom na istinu. S poukazom na vyslovený právny názor odvolacieho súdu, súd tak považoval
započítanie veriteľa ako nesprávne a v rozpore so zásadami ochrany spotrebiteľa.

6. Tento rozsudok, čo do výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti (III.), a čo do výroku o
trovách konania (IV.) odvolaním napadol žalobca majúc za to, že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že jeho rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci, a že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. f/, h/,d/ CSP). Jeho odvolacie námietky možno zhrnúť

do nasledovných rovín: (i) nepreskúmateľnosť rozsudku - iná vada, čo do záveru, že zmluva z predmetu
sporu neobsahuje údaj o predpokladoch výpočtu RPMN a z toho dôvodu je potrebné považovať úver
za bezúročný a bezpoplatkov a (ii) nesprávny výklad ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a/ ZoSÚ účinného k
31.12.2012, v zmysle ktorého na to, aby sa mohol úver považovať za bezúročný a bezpoplatkov, musia
byť kumulatívne splnené obe podmienky v tomto ustanovení uvedené, a to, že zmluva nemá písomnú

formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/, a y/ a § 10 ods.
1, čo vyplýva z gramatického i logického výkladu spojky „a“. Na základe uvedeného navrhol rozsudok
v ním napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,
alternatívne ho zmeniť a jeho žalobnému návrhu zohľadňujúc čiastočné späťvzatie vyhovieť v plnom
rozsah a priznať mu trovy konania v rozsahu 100%.

7. Žalovaná sa ku podanému odvolaniu nevyjadrila.

8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti

ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na
úradnej tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
nie je dôvodné.

9. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v kontexte
s namietanými nesprávnymi skutkovými zisteniami, s nesprávnym právnym posúdením veci a inou
vadou, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné
právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení

rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale
iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (pozri napr. Ústavný súd SR, sp.
zn. II.ÚS 78/05).

11. Žalobca tvrdí, že na základe vykonaných dôkazov súd prvej inštancie dospel k nesprávnym

skutkovým zisteniam. Tu odvolací súd uvádza, že vykonané dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie dôkazov súd uvedie v
odôvodnení rozsudku. Voľné hodnotenie dôkazov súdom, prirodzene neznamená ľubovôľu hodnotenia.
Súd hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti. Po „individuálnej selekcii“následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam z
vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov,
alebo porušením pravidiel formálnej logiky.

12. Žalobca ďalej tvrdí, že rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom posúdení
veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je
omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn.
7 Cdo 7/2010).

13. Žalobca ďalej namietal i nepreskúmateľnosť rozsudku, čo podľa neho zakladá inú vadu konania. Tu
odvolací súd uvádza, že prípadnú nepreskúmateľnosť rozsudku možno subsumovať iba pod odvolací

dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. /b CSP - porušenie práva na spravodlivý proces, a nie pod odvolací
dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. d/ CSP - inú vadu, lebo tento odvolací dôvod dopadá na akékoľvek
pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody,
avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

14. K nepreskúmateľnosti rozsudku odvolací súd uvádza, že iba také rozhodnutie je nepreskúmateľné,
ktorého právne závery sú v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami, resp. tieto
právne závery v žiadnej možnej interpretácii z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplývajú. Z
odôvodnenia tu napadnutého rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu
pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi súdu na strane druhej. Za daného stavu

potom odôvodnenie tu napadnutého rozsudku rešpektuje kautely určujúce minimálnu mieru racionality
a konzistencie skutkovej a právnej argumentácie, teda je preskúmateľné.

15. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v prejednávanom spore správne zistil skutkový stav
v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočnosti a na základe vykonaného dokazovania

dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávaný spor aj správne právne posúdil. Ako už bolo
vyššie spomenuté, z odôvodnenia tu napadnutého rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami
a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi súdu na strane druhej.
Naproti tomu v priebehu odvolacieho konania žalobca nepredostrel relevantný argument majúci súvis s
prejednávanou vecou, ktorý by bol takej povahy, že by mohol priniesť pre neho priaznivejšie rozhodnutie.

16. Možno teda naproti námietkam odvolateľa uzavrieť, že aj podľa právneho názoru odvolacieho
súdu dal súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí zrozumiteľnú a presvedčivú odpoveď na podstatné
argumenty strán sporu, pričom tak učinil v snahe garantovať stranám sporu ich právo na spravodlivé
súdne konanie. Skutočnosť, že v tomto rozhodnutí neboli naplnené očakávania žalobcu, teda súd prvej

inštancie nerozhodol v súlade s jeho právnym názorom ešte neznamená, že došlo k porušeniu jeho
základného práva na spravodlivé súdne konanie. Súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu totiž
postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a majúc na pamäti základné právo
strán sporu na súdnu ochranu, túto stranám sporu poskytol v požadovanej kvalite.

17. Odvolací súd osvojujúc si závery súdu prvej inštancie na zdôraznenie vecnej správnosti a v súvislosti
s odvolacími námietkami žalobcu dopĺňa nižšie uvedené.

18. K náležitosti zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 písm. j/ ZoSÚ odvolací súd uvádza, že v zmysle tohto
ustanovenia účinného v čase uzatvorenia Zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných

náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú
čiastku,ktorúmusíspotrebiteľzaplatiť,vypočítanénazákladeúdajovplatnýchvčaseuzatvoreniazmluvy
o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej
miery nákladov. Ustanovenie § 2 písm. i/ ZoSÚ definuje ročnú percentuálnou mierou nákladov
(ďalej len ,,RPMN“) celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako

ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19. Celkovými nákladmi spotrebiteľa
spojenými so spotrebiteľským úverom sú podľa ustanovenia § 2 písm. g/ ZoSÚ celkovými nákladmi
spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a
poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskomúvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady
na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ
musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo

aby ho získal za ponúkaných podmienok.

19. Neuvedenie náležitosti uvedených vyššie v zmluve zákon o spotrebiteľských úveroch postihuje tým,
že predmetný spotrebiteľsky úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

20. K výkladu ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a/ ZoSÚ odvolací súd dáva do pozornosti z rovnakého
obdobia úpravu uvedenú v § 9 ods. 1 prvá veta ZoSÚ (Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu) kôli systematickému výkladu, logickému výkladu a teleologickému výkladu. Ak niet
písomnej formy nemožno uvažovať vôbec o platnej zmluve a logicky o to viac o bezúročnosti
a bezpoplatkovosti pre nedostatok písomnej formy kumulatívne s nedostatkami pod jednotlivými
písmenami v § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/ ZoSÚ. Túto úpravu ZoSÚ účinnú do 31.12.2012

možno hodnotiť ako tzv. legislatívny lapsus zákonodarcu rovnajúci sa obsolentnosti právnej normy, čo
si zákonodarca aj uvedomil, ak k 01.01.2013 pristúpil k jej novelizácii.

21. Potom správnemu výroku vo veci samej zodpovedá i správny výrok o trovách konania.

22. Preto odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1, ods. 2 CSP, stotožňujúc sa s dôvodmi v
rozhodnutí uvedenými, rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej zamietavej časti a vo výroku o
trovách konania ako vecne správny potvrdil.

23. V odvolacom konaní žalobca nebol úspešný. Naopak fakticky plne úspešná bola žalovaná, ktorej

vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s §
396 ods. 1 CSP). Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná bola v odvolacom konaní pasívna, k odvolaniu sa
nevyjadrila, náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnila, a podľa obsahu spisu jej ani žiadne trovy
v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúcim
procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP

o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady
trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen
nelogické, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).