Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, November 23, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/198/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6417209374
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6417209374.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a

sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu, v spore žalobcu Prvá stavebná sporiteľňa, a. s.,
so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, proti žalovanej 1/ K. R., nar. XX.XX.XXXX,
trvalým pobytom Q. XX, XXX XX J. K. a žalovanému 2/ Z. R., nar. XX.XX.XXXX, trvalým pobytom Q. XX,
XXXXXJ.K.,ozaplatenie17.963,87eurspríslušenstvom,oodvolanížalobcuprotirozsudkuOkresného
súdu Žiar nad Hronom č. k. 24Csp/126/2017-71 zo dňa 29. marca 2018 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalobu vo zvyšnej časti zamietol (III. výrok) a v
závislom výroku o trovách konania (IV. výrok) p o t v r d z u j e.

II. Žalovaná 1/ m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa
29. marca 2018 konanie voči žalovanému 2/ zastavil (I. výrok), žalovanej 1/ uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 17.963,87 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,0 % ročne zo sumy 17.963,87
eur od 25.01.2017 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia (II. výrok), vo zvyšnej
časti súd žalobu zamietol (III. výrok), žalobcovi priznal voči žalovanej 1/ nárok na náhradu trov konania
vo výške 100 % (IV. výrok) a žalovanému 2/ nárok na náhradu trov konania nepriznal (V. výrok). Z
dôvodov rozsudku vyplýva, že predmetom konania začatého 24.08.2017 bolo zaplatenie 17.963,87 eur

s príslušenstvom na základe zmluvy o medziúvere č. 0992662 9 03 a stavebnom - spotrebiteľskom úvere
č. 0992662 1 02 zo dňa 18.10.2011; medziúver bol poskytnutý vo výške 18.500,- eur. Žalovaní dlžníci
sa do pridelenia cieľovej sumy zaviazali splácať úroky z medziúveru mesačnou splátkou 101,60 eur
splatnou do 15. dňa mesiaca a platiť poplatok za poistenie 7,40 eur. Zároveň sa zaviazali vkladať na účet
stavebného sporenia pravidelne mesačne 29,60 eur. Žalovaní svoju povinnosť riadne a včas medziúver
splácať porušili, preto ich žalobca listom zo 06.12.2016 vyzval na doplatenie omeškaných splátok a
upozornil na možnosť predčasného zosplatnenia úveru. Dňa 24.01.2017 žalobca vyhlásil mimoriadnu

splatnosť úveru a jeho príslušenstva. Žalovaná suma 17.963,87 eur pozostáva z istiny 16.828,31 eur, z
nezaplatených úrokov za úver 6,59 % ročne zo sumy 18.500,- eur do 24.01.2017 vo výške 737,96 eur,
z nezaplatených poplatkov 183,- eur a z nezaplatených poplatkov za poistenie od septembra 2014 do
januára 2017 vo výške 214,60 eur. Podaním zo 07.03.2018 vzal žalobca žalobu späť voči žalovanému
2/ z dôvodu vyhlásenia konkurzu dňa 02.01.2018.

1.2 Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania preukázané, že dňa 18.10.2011 žalobca ako

veriteľ a žalovaná 1/ ako dlžník a žalovaný 2/ ako ďalší dlžník uzatvorili zmluvu o medziúvere a
stavebnom spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorej v zmysle čl. I. bod 1. bolo poskytnutie medziúveru
pod číslom 0992662 9 03 vo výške 18.500,- eur, pričom po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom
sporení, na základe ktorej bol mimoriadny medziúver poskytnutý, a súčasne pri dodržaní všetkýchzmluvných podmienok ako aj všeobecných podmienok pre stavebné sporenie pre fyzické osoby sa
medziúver mal zúčtovať bez osobitnej dohody s nasporenou sumou na účte stavebného sporenia na
stavebný úver pod číslom 0992662 1 02 vo výške cca 11.330,68 eur. Výška stavebného úveru sa

mala rovnať rozdielu cieľovej sumy a nasporenej sumy pri pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom
sporení. Stavebný/spotrebiteľský bol dohodnutý na dobu určitú. Cieľová suma zmluvy o stavebnom
sporení bola 18.500,- eur, celková výška medziúveru/stavebného spotrebiteľského úveru 18.500,- eur
a celková čiastka medziúveru/stavebného spotrebiteľského úveru, ktorú musí dlžník zaplatiť 41.596,92
eur. Výška mesačného vkladu na účet stavebného sporenia bola 29,60 eur, úroková sadzba vkladov

2 % p. a.. Mesačné vklady na účet stavebného sporenia boli splatné vždy k prvému dňu mesiaca,
ich počet bol 176. Úroková sadzba medziúveru 6,59 % p. a. bola dohodnutá ako fixná na dobu 5
rokov. Ročná percentuálna miera nákladov medziúveru bola 7,52 % a jej priemerná hodnota 20,16 %.
Výška mesačnej splátky úrokov z medziúveru vrátane poplatku za prijatie do poistenia bola 109,- eur,
splatnosť splátok úrokov z medziúveru mesačne vždy k prvému dňu mesiaca, počet splátok úrokov z
medziúveru do pridelenia cieľovej sumy 176. Do pridelenia cieľovej sumy sa dlžník zaviazal vkladať na

účet zmluvy o stavebnom sporení č. 0992662 I 02 pravidelné mesačné vklady minimálne vo výške 29,60
eur, splácať úroky z medziúveru pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 101,60 eur a súčasne
platiť poplatok za poistenie typu A pravidelnými mesačnými platbami vo výške 7,40 eur, t. j. celkovo 109,-
eur. V čl. V. sa dlžník zaviazal najmä: 1. všetky splátky medziúveru, resp. stavebného úveru uhradiť
riadne a včas, 2. uhradiť všetky náklady a poplatky súvisiace s poskytnutým medziúverom a stavebným

úverom v zmysle bodov XXIII. všeobecných podmienok a sadzobníka poplatkov. V prípade omeškania
dlžníka s viac ako dvoma splátkami alebo jednou splátkou po dobu dlhšiu ako 3 mesiace je veriteľ
oprávnený požadovať zaplatenie celého zostatku dlhu pred dohodnutou dobou splatnosti. Podľa bodu
4. v prípadoch uvedených v odseku 3. článku VI. tejto zmluvy má veriteľ právo účtovať si pri medziúvere
5 % p. a. úrok z omeškania nad dohodnutú úrokovú sadzbu z celého zostatku dlhu. Právny vzťah

medzi zmluvnými stranami sa riadi aj všeobecnými podmienkami. Spoludlžník sa zaviazal splatiť dlh
spoločne a nerozdielne so stavebným sporiteľom. Dňa 06.12.2016 žalobca oznámil žalovaným, že dňa
23.12.2016 vyhlási mimoriadnu splatnosť úveru. Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru
zo dňa 24.01.2017 im oznámil, že ku dňa 24.01.2017 nastala mimoriadna splatnosť celého úveru a
požiadal ich o vrátenie celej dlžnej sumy vrátane príslušenstva, ktorá ku dňu 24.01.2017 predstavovala

17.963,87 eur. Táto čiastka pozostávala z istiny 16.828,31 eur, nezaplatených poplatkov 397,60 eur a
nezaplatených úrokov za úver 737,96 eur. Suma nasporená na účte stavebného sporenia k 24.02.2017
činila 1.671,69 eur.

1.2.1 Okresný súd Banská Bystrica uznesením sp. zn. 3OdK/588/2017 zo dňa 22.12.2017 vyhlásil

konkurz na majetok dlžníka Z.C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XX, XXX, XX Q.; obchodné meno
Z. R., s miestom podnikania Q. XX, XXX XX Q., IČO: 40 395 77. Dlžníka oddlžil tak, že ho zbavuje
všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v tomto konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené
v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia.

1.3 Keďže žalobca podaním zo dňa 07.03.2018 zobral žalobu voči žalovanému 2/ späť z dôvodu
vyhláseniakonkurzunajehomajetok, okresnýsúd vsúlades§145ods.2Civilnéhosporovéhoporiadku
(ďalej aj „ C.s.p.) konanie voči nemu zastavil.

1.4 Po citácii § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 2, 3, 4 a § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka súd

prvej inštancie zmluvu o medziúvere a stavebnom spotrebiteľskom úvere vyhodnotil ako typovú alebo
formulárovú zmluvu vyhotovenú pre širší neurčený okruh spotrebiteľov s ich minimálnou možnosťou
zasiahnuť do obsahu zmluvy a tak ho podstatným spôsobom ovplyvniť. Tento právny vzťah považoval za
spotrebiteľský, preto ho posudzoval nielen podľa ustanovení Obchodného zákonníka o zmluve o úvere,
ale aj podľa ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich spotrebiteľské zmluvy. Aplikoval aj § §

52 ods. 2 poslednú vetu, ktorá sa vzťahuje tiež na právne vzťahy založené pred 01.05.2014 v zmysle
rozhodnutí NS SR sp. zn. 3MCdo 12/2014 a 3MCdo 14/2014. Celkový dlh žalovaných ku dňu vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti úveru bol vo výške 17.963,87 eur. Žalovaní skutkové tvrdenia žalobcu výslovne
nepopreli, preto sa považujú za nesporné. Na základe takto zisteného skutkového stavu okresný súd
žalovanej 1/ uložil povinnosť zaplatiť uvedenú sumu.

1.5 Okresný súd v odôvodnení rozsudku ďalej uviedol, že do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru
boli žalovaní povinní splácať úroky z medziúveru vo výške 6,59 % ročne. V dôsledku vyhlásenia
predčasnej splatnosti úveru došlo k zmene záväzku privodenej omeškaním žalovaných a predčasnýmzosplatnením úveru zo strany žalobcu. K predčasnému zosplatneniu záväzku žalovaných došlo
konaním žalobcu, ktorý v súvislosti so zmenou obsahu záväzku určil režim ďalšieho plnenia záväzku
svojím jednostranným adresovaným právnym úkonom. Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje

vo svojej povahe jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje žalobcovi zmenou záväzku
požadovať jednorazové, okamžité vrátenie celej požičanej istiny. Pri predčasnom mimoriadnom
zosplatnení úveru žalobcovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru vrátane úrokov
kapitalizovaných ku dňu zosplatnia úveru. Ak teda nastal stav, kedy žalovaní spotrebitelia už nemajú
právny titul mať peňažné prostriedky u seba a užívať ich, niet dôvodu ani na to, aby žalobca inkasoval

úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov žalovanými. Z uvedeného
dôvodu okresný súd žalobu v časti uplatneného zmluvného úroku za obdobie po vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru zamietol. Okamihom predčasného zosplatnenia záväzku má žalobca nárok len na úroky
z omeškania spojené so zosplatnenou neuhradenou časťou pohľadávky.

1.6 Okresný súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z prisúdenej istiny vychádzajúc

z úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania (25.01.2017) do
zaplatenia.

1.7 O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1
a 2 C.s.p.. Žalobca procesne zavinil zastavenie konania voči žalovanému 2/. Keďže žalovanému 2/ v

konaní žiadne trovy nevznikli ani si nárok na ich zaplatenie neuplatnil a dôvodom späťvzatia žaloby bolo
vyhlásenie konkurzu na žalovaného 2/ a jeho oddlženie, okresný súd mal za to, že boli naplnené dôvody
hodné osobitného zreteľa a žalovanému 2/ nárok na náhradu trov konania nepriznal. Vo vzťahu k
žalovanej1/žalobcadosiaholvkonaníplnýúspech(neúspešnýbollenvčastiuplatnenéhopríslušenstva
pohľadávky), preto mu okresný súd voči žalovanej 1/ priznal nárok na náhradu 100 % trov konania.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Proti III. výroku rozsudku okresného súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie namietajúc,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

písm. h/ Civilného sporového poriadku) a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ C.s.p.). Navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý výrok
rozsudku súdu prvej inštancie zmenil a žalovanej 1/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok vo výške
6,59 % ročne zo sumy 16.828,31 eur od 25.01.2017 do zaplatenia. Uplatnil si nárok na náhradu trov
odvolacieho konania vo výške 100 %.

2.2 V dôvodoch odvolania žalobca uviedol, že platenie úroku z medziúveru do okamihu splnenia
podmienok na poskytnutie stavebného úveru bolo odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov
žalobcom žalovaným skôr, ako boli splnené podmienky pre poskytnutie stavebného úveru. K vyhláseniu
mimoriadnej splatnosti úveru pristúpil žalobca vzhľadom na to, že sa žalovaný dostavil do omeškania

so splácaním úveru. Zmluva o úvere sa ako absolútny obchod spravuje ustanoveniami Obchodného
zákonníka. Jeho § 497 priznáva veriteľovi právo požadovať nielen vrátenie poskytnutých peňažných
prostriedkov, ale aj právo požadovať úroky za úver. V zmysle § 502 Obchodného zákonníka je
dlžník povinný s vrátením poskytnutého úveru zaplatiť aj dojednané úroky do dňa úplného vrátenia
poskytnutých peňažných prostriedkov. Analogicky možno túto povinnosť vyložiť k ustanoveniu § 503

ods. 3 Obchodného zákonníka, podľa ktorého dlžník, ktorý vráti peňažné prostriedky skôr ako bolo
dohodnuté, je povinný platiť úroky len do momentu vrátenia peňažných prostriedkov. Povinnosť dlžníka
platiť dohodnutý úrok za úver zaniká až úplným vrátením poskytnutých peňažných prostriedkov. Žalobca
bol nútený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru pre porušenie povinnosti žalovanými. Naďalej pretrváva
stav, kedy veriteľ nedisponuje peňažnými prostriedkami, ktoré sa naďalej sústredia u žalovaných, u

ktorých naďalej pretrváva zvýhodnený stav užívania peňažných prostriedkov od žalobcu bezodplatne,
keďže financie stále nevrátili. Splatnosťou nezanikla povinnosť dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné
prostriedky a zaplatiť úroky za úver, zmenili sa len podmienky, za ktorých je dlžník povinný túto
povinnosť splniť. Povinnosť vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky za úver nie je novou
povinnosťou,nejdeonovédohodnutéúroky,zmenaspočívavtom,žesacelápohľadávkastávasplatnou

bez ohľadu na dohodnutú lehotu vrátenia. Ak by porušením povinností dlžníka došlo k vyhláseniu
mimoriadnej splatnosti úveru, dlžník by získal pre seba výhodnejšie postavenie, keďže by sa zbavil
povinnosti plniť zmluvne dohodnuté plnenie. Išlo by o konanie v rozpore s dobrými mravmi aj s účelom
právnych predpisov vzťahujúcich sa na daný právny vzťah. Z § 497 a § 502 Obchodného zákonníkavyplýva, že úrok z úveru je vlastne cenou za užívanie poskytnutých peňažných prostriedkov, preto ho
má dlžník zásadne platiť za skutočnú dobu užívania, t. j. do doby skutočného vrátenia poskytnutých
peňažných prostriedkov veriteľovi. Žalobca (ďalej aj „odvolateľ“) uvažuje za nelogické, aby dlžníci, ktorí

prestali úver splácať, mali užívať peňažné prostriedky, ktoré dostali od veriteľa a ktoré nevrátili, bez
platenia odplaty za ich poskytnutie. Žalobca nevidí dôvod, aby bol sankcionovaný tým, že mu súd
prvej inštancie odoprie nárok na úrok za úver, ktorý mu vyplýva priamo z platných právnych predpisov.
Nepriznanie úroku za úver spôsobuje značnú nerovnováhu medzi stranami sporu. Žalovaní sú ako
porušovatelia povinností neprimerane zvýhodnení voči dlžníkom, ktorí si svoje povinnosti plnia riadne

a včas. V právnom štáte je neakceptovateľné, aby sa osoba porušením svojich povinností dostala do
výhodnejšej pozície, ako mala pri riadnom plnení svojich povinností. Aj § 13 ods. 3 zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch predpokladá platenie úrokov za úver do splatenia istiny. Poukázal na
rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 11.01.2018 sp. zn. 5Co 237/2017, aj na rozhodnutie NS
SR sp. zn. 4Obo 143/98 z 01.07.2000.

3. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila (§ 373 ods. 4 C.s.p.).

4. Odvolací súd po zistení, že odvolanie podala včas strana sporu proti rozsudku, proti ktorému je
odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach
odvolania žalobcu (§ 380 ods. 1 C.s.p.) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a

contrario) dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením
napadnutého rozsudku (§ 387 ods. 2 C.s.p.), so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie,
ktorý v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie prejednávaného sporu a
svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C.s.p.. Z odôvodnenia rozsudku
vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami aj úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a

právnymi závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná
skutočnosť alebo okolnosť, súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a
náležite vyhodnotil. Argumentácia okresného súdu je koherentná a jeho rozhodnutie konzistentné,
argumenty podporujú záver o neexistencii nároku žalobcu na zaplatenie (zmluvného) úroku a poplatkov.
Rozhodnutie okresného súdu je logické a presvedčivé, premisy v ňom zvolené aj závery, ku ktorým

na ich základe okresný súd dospel sú prijateľné pre právnickú aj laickú verejnosť. Žalobca v odvolaní
neuvádza relevantné skutočnosti, ktoré by neboli zistené a vyhodnotené v konaní pred súdom prvej
inštancie. Odvolací súd preto s poukazom na § 387 C.s.p. odvolaním napadnutý III. výrok aj závislý IV.
výrok o trovách konania ako vecne správne potvrdil. Na zdôraznenie správnosti rozsudku okresného
súdu a vzhľadom na potrebu vysporiadať sa s tvrdeniami žalobcu v odvolaní odvolací súd dopĺňa ďalšie

dôvody.

5. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo
222/2009 zo dňa 26. februára 2010). Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie

skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také
predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne
spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale
ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav
ju nesprávne aplikoval (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 2 MCdo 4/2009).

6. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

7. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie

prípustnej výške.

8. Podľa § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť
použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia akorok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých
peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

9. Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

10. Podľa § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné
prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do

vrátenia peňažných prostriedkov.

11. Odvolateľ správne poukazoval na to, že má v zmysle § 502 Obchodného zákonníka nárok na
zaplatenie úroku v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na
základe zákona. Jeho tvrdenie, že dlžník je povinný zaplatiť s vrátením poskytnutého úveru dojednané
úroky, a to do dňa úplného vrátenia poskytnutých prostriedkov vychádzajúce z druhej vety § 503 ods.

3 Obchodného zákonníka (ďalej aj „ObZ“) je však potrebné posudzovať v celom kontexte tejto právnej
normy, ktorá podľa jeho prvej vety zakotvuje oprávnenie dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky
pred dobou určenou v zmluve. Druhú vetu § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka nemožno interpretovať
ani bez spojitosti s prvou vetou jeho odseku 1, podľa ktorej záväzok platiť úroky je splatný spolu so
záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Úroky zo splátky sú v prípade plnenia v splátkach splatné

v deň splatnosti splátky (§ 503 ods. 2 Obchodného zákonníka), ak sa však má vrátiť zvyšok poskytnutých
peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú (§ 503 ods. 1 tretia veta Obchodného
zákonníka). Tieto ustanovenia právnej normy (spolu s § 497 Obchodného zákonníka) teda explicitne
upravujú nielen záväzok dlžníka zaplatiť úroky, ale aj splatnosť tohto záväzku. Z uvedeného vyplýva,
že úrok z úveru patrí len za požičanie peňazí, ku ktorému po zániku zmluvného vzťahu nedochádza.

Doba splatnosti zmluvných úrokov sa zhoduje s dobou splatnosti úveru, čo znamená, že celková suma
úrokov musí byť zaplatená najneskôr zaplatením poslednej splátky úveru. Na tieto závery poukazujú aj
viaceré rozhodnutia odvolacích súdov, napr. rozsudky Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/104/2012
z 31.07.2012 alebo sp. zn. 5Co/196/2016 zo dňa 28.06.2016, rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo
dňa 05.10.2016 sp. zn. 9Co/604/2015, rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 30.11.2016 sp. zn.

25Co/615/2015, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 12.05.2015 sp. zn. 16Co/322/2015,
alebo rozsudok Krajského súdu v Prešove z 30.06.2015 sp. zn. 6Co/190/2014. Dôležité je poukázať
aj na judikatúru, konkrétne rozhodnutie NS SR publikované ako R 59/98, v zmysle ktorého veriteľovi
patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov iba do splatnosti dlhu, v danom
prípade do dňa predčasnej splatnosti.

12. Pri posudzovaní pozície dlžníka, ktorý by podľa odvolateľa porušením povinnosti získal výhodnejšie
postavenie je potrebné brať do úvahy aj následok tohto porušenia, ktorým je predčasná (mimoriadna)
splatnosť celej pohľadávky. Dlžník v prípade mimoriadnej splatnosti úveru síce nemá povinnosť platiť
(zmluvné) úroky, na druhej strane stráca výhodu splátok a je povinný zaplatiť celý (zvyčajne nie malý)

dlh naraz a skôr, ako bolo pôvodne zjednané. Z pozície veriteľa to znamená, že síce stráca nárok na
úroky, ale na druhej strane má nárok na zaplatenie celého dlhu naraz bez (zvyčajne niekoľkoročného)
čakania na jeho úhradu, ako je to v prípade postupného splácania.

13. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania žalobcu voči žalovanej 1/ súd prvej inštancie

aplikoval správnu právnu úpravu (§ 255 C.s.p.) a žalobcovi ako úspešnému priznal nárok na náhradu
trov konania voči žalovanej 1/ vo výške 100 %. Odvolaním nenapadnutý výrok rozsudku (I. výrok) zostal
nedotknutý (§ 367 ods. 3 C.s.p.).

14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255

ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Žalovaná 1/ bola i v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešná a vznikol jej proti žalobcovi nárok na
náhradu trov odvolacieho konania, ktorý jej odvolací súd priznal v plnom rozsahu.

15. V zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd

prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

16. Odvolaním nenapadnuté výroky rozsudku (I., II. a V. výrok) zostali nedotknuté (§ 367 ods. 3 C.s.p.).17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,

pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu satoto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).