Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. február 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 15Cb/151/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2108218526
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Wilková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2108218526.24

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Janou Tóthovou v právnej veci navrhovateľky: D. Z., nar.

XX.XX.XXXX, V. XX, Y., zastúpená: AK Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., Nám. SNP 3, Trnava proti
odporcovi: Z. O., nar. XX.XX.XXXX, G. XXX, F.: XX XXX XXX, zastúpený opatrovníkom: S. H.
nar. XX.XX.XXXX, G. XXX, zastúpená: Mgr. Ing. Marián Galbavý, advokát, Piešťanská 3, Trnava, o
odstránenie vád a náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke sumu vo výške 2.389,96 eur a to do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti sa návrh z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 26.08.2008 doručeným súdu dňa 27.08.2008, domáhala vydania
rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť odstrániť vady na oplotení rodinného domu, alebo
alternatívne zaplatiť mu sumu 2.389,96 eur /72.000 Sk/ spolu s príslušenstvom a nahradiť jej trovy
konania.

Navrhovateľka podaním zo dňa 16.04.2010 žiadala pripustiť zmenu návrhu jeho rozšírením, čo
odôvodnila tým, že je v nadväznosti s uplatňovanými nárokmi z titulu vadného plnenia odporcu z
predmetnej zmluvy o dielo nútená odstrániť dielo resp. pozostatky z oplotenia zhotoveného odporcom.
Súčasné oplotenie nehnuteľnosti nespĺňa hospodársky účel resp. účel na ktorý malo slúžiť v zmysle
zmluvy o dielo berúc do úvahy predovšetkým ochranný a estetický účel, nakoľko čiastočná oprava
oplotenia vykonaná zhotoviteľom bola vykonaná neodborne, v dôsledku čoho má celé oplotenie
porušenú statiku a hrozí jeho spadnutie. Navrhovateľka si nechala spoločnosťou BMT stav Trnava s.r.o.

vyčísliť náklady spojené s odstránením oplotenia, pričom uvedená spoločnosť vykonávajúca búracie
práce predbežne vyčíslila náklady spojené s odstránením oplotenia vo výške 3.144 eur. Súčasný
havarijný stav oplotenia a nutnosť jeho odstránenia možno považovať za škodu, ktorú spôsobil odporca
svojím konaním a je povinný nahradiť navrhovateľovi škodu t.j. niesť ťarchu nákladov spojených s
odstránením oplotenia nehnuteľnosti a to uvedením do predošlého stavu.

Okresný súd Trnava uznesením zo dňa 13.08.2010 č.k. 15Cb/151/2008-121 pripustil zmenu návrhu jeho

rozšírením a to tak, že súd bude rozhodovať o nasledovnom petite návrhu: „Odporca je povinný uhradiť
navrhovateľovi peňažnú sumu vo výške 2.389,96 eur, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku. Odporca je povinný odstrániť na vlastné náklady oplotenie na pozemku parc. č. XXXXX/X,
druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 295 m2, zapísaného na LV č. XXXX, vedenéhoSprávou katastra Y., Katastrálny úrad Y. pre Katastrálne územie Y., Mesto Y., Okres Y., nachádzajúce
sa v juhovýchodnej časti parc. č. XXXXX/X, vedúceho od juhovýchodného rohu terasy rodinného domu,
ktorý leží na parc. č. XXXX/XX, zapísaného na LV č. XXXX, vedeného Správou katastra Y., Katastrálny

úrad Y. pre Katastrálne územie Y., Mesto Y., Okres Y. a končiaceho sa v južnom rohu parc. č. XXXXX/
X, v ktorom hraničí s parc. č. XXXXX/XX, zapísanou na LV č. XXXX, vedeného Správou katastra Y.,
Katastrálny úrad Y. pre Katastrálne územie Y., Mesto Y., Okres Y., a ktoré bolo zhotovené odporcom v
zmysle zmluvy o dielo zo dňa 02.06.2008, uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom, a to v lehote
najneskôr do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.“

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a svedkov, oboznámením sa s listinnými
dôkazmi a to so Zmluvou o dielo, s výzvou na odstránenie vád, s posúdením oplotenia zo dňa
18.08.2008, s rozpisom prác, s geometrickým plánom č. XX/XXXX, s fotodokumentáciou
ako aj s celým obsahom spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:

Navrhovateľka vkonaníuviedla,žeodporcajejnajprvrobilzámkovúdlažbu,neskôrsaponúkolvýstavbu
plotu s tým, že vypočítal spotrebu materiálu a navrhol plot z tehál. Dohodli sa na cene 66.000,- Sk, ktorá
mu bola zaplatená. Táto cena sa neskôr navýšila na 72.000,- Sk s tým, že navrhovateľka
mala zabezpečiť nákup dreva a tehly a odporca ďalší materiál potrebný na výstavbu plotu. Odporca plot
za domom vystaval do výšky do výšky dvoch metrov, avšak po 2 týždňoch spadol. Následne bol vyzvaný,

aby plot opravil. Odporcovi nebolo uvedené akým spôsobom má vady odstraňovať teda, že má byť
vystavaný zo štyroch tehál s tým, že v strede bude tyč zaliata betónom. Po tom, čo plot spadol nechala
si vypracovať odborné vyjadrenie F.. M.. O. ohľadom toho čo spôsobilo spadnutie plota. F.. O. uviedol
odporcovi, čo je nesprávne. Vady diela odstraňoval brat odporcu. Nakoľko odporca neodstraňoval vady
diela riadne, došlo k odstúpeniu od predmetnej zmluvy. Múrik, kde sa nachádzajú elektrohodiny nebol

súčasťou Zmluvy o dielo uzavretej dňa 02.06.2008. Za výstavbu múrika bola dohodnutá suma 5.000,- Sk
s tým, že výstavba múrika, kde sa nachádzajú elektrohodiny bola realizovaná skôr, ako výstavba plota.
Zmluva o dielo sa týkala len výstavby oplotenia v zadnej časti rodinného domu. Navrhovateľka uviedla,
že znenie zmluvy vypracovala jej mama spolu s osobou, ktorá to riešila po právnej stránke. Prednú časť
oplotenia staval odporca na základe ústnej dohody, pričom toto oplotenie sa robilo spolu so zámkovou

dlažbou. Odporca neposkytol žiaden rozpočet, v ktorom by bolo uvedené koľko materiálu a akú cenu
bude požadovať za zhotovenie oplotenia. Navrhovateľka uviedla, že zabezpečila tehly a drevo a zvyšok
materiálu odporca. Odporca v priebehu vykonávania diela uviedol koľko bude žiadať za výstavbu celého
oplotenia v zadnej časti, pričom cena za prednú časť oplotenia bola vyplatená v hotovosti a po určitých
čiastkach. Čo sa týka postupnosti ohľadom výstavby oplotenia a zámkovej dlažby, najprv sa kládla

zámková dlažby, potom boli obmurované elektrické a plynové hodiny, následne bol vyvýšený bočný
stĺpik odkiaľ ide odpadová rúra a nakoniec boli postavené ďalšie stĺpiky v prednej časti oplotenia a až
po ukončení prednej časti oplotenia a položení zámkovej dlažby bola vystavaná zadná časť oplotenia.
Dohoda o výstavbe zadnej časti oplotenia prebehla potom, čo bola vystavaná aj zaplatená predná časť
oplotenia. Pred ukončením prednej časti oplotenia ešte nevedela, že bude od odporcu žiadať vystavanie

zadnej časti oplotenia. Odporca mal vyhotoviť drevenú časť oplotenia medzi stĺpikmi v prednej časti,
pričom najskôr mu zaplatila za zhotovenie výstavby stĺpikov a zámkovej dlažby dohodnutú cenu a až
následne mal odporca vystaviť drevenú časť oplotenia. Drevo bolo dodané aj na prednú aj zadnú časť
oplotenia súčasne. Navrhovateľka ďalej uviedla, že je možné, že za výstavbu oplotenia a to drevenej
častivprednejčastioploteniazaplatilaodporcovinejakúsumu,nakoľkohradilanavýšenúsumuohľadom

zadnej časti oplotenia, keď bola dohodnutá cena 66.000,- Sk a odporcovi zaplatila 72.000,- Sk.

Právny zástupca navrhovateľky v konaní uviedol, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o
dielo dňa 02.06.2008, na základe ktorej mal odporca ako zhotoviteľ realizovať pre navrhovateľku dielo a
to oplotenie rodinného domu na parc. XXXX/X - V. ul., Y. s tým, že cena diela bola dohodnutá vo výške

66.000,- Sk a následne bola navýšená na sumu 72.000,- Sk. Navrhovateľka za vykonané dielo zaplatila
sumu 66.000,- Sk s tým, že dielo bolo odovzdané dňa 20.06.2008. O niekoľko dní pod vplyvom búrky
a vetra tento plot v prevažnej časti spadol. Navrhovateľka vyzval odporcu, aby si prišiel dielo pozrieť,
čo urobil, o čom svedčí aj podpísaný listinný doklad zo dňa 16.07.2008. V uvedený deň bol odporca
vyzvaný na odstránenie vád oplotenia. Ten však na výzvu nereagoval a vady neodstránil. Navrhovateľka

si nechal vypracovať posudok zo dňa 18.08.2008, kde sa konštatuje, že dielo nebolo realizované riadne
a vykazuje vady. Odporca žiadal navýšenie finančných prostriedkov na realizáciu tejto opravy. Následne
navrhovateľka odstúpila od Zmluvy o dielo a to ústne. Z dôvodu právnej istoty zaslala odstúpenie aj
písomne a to dňa 03.12.2009.Odporca v konaní uviedol, že navrhovateľka ho kontaktovala ohľadom výstavby zámkovej dlažby okolo
domu, pričom popri tejto práci ho informovala, že má projekt na výstavbu plota okolo domu, ktorý bol

však drahý a chcela poradiť lacnejší plot. Navrhovateľke navrhol, aby múrik vpredu bol do výšky jedného
metra, s čím súhlasila, nakoľko sa tam nachádzali už elektrické hodiny a vzadu malo byť oplotenie do
výšky dvoch metrov. Za výstavbu tohto oplotenia sa dohodli na cene 72.000,- Sk. Na základe Zmluvy
o dielo zo dňa 02.06.2008 vystaval celý plot, prednú aj zadnú časť a tiež múrik, kde sa nachádzajú
elektrické hodiny. Po celej dĺžke vykopal základy do hĺbky 25 cm a to aj tam, kde sa nenachádzali

stĺpiky teda v časti kde sa nachádzali drevené lišty. Následne na tento základ boli vystavané múriky na
šírku dvoch tehál s tým, že tieto tehly išli rovnobežne a nebol tam naliaty žiadny betón ani tam nebola
žiadna tyč. Uvedeným spôsobom bol vystavaný celý plot vzadu s tým, že boli dané aj drevené lišty.
Potom čo došlo k spadnutiu plota a po obhliadnutí oznámil navrhovateľke, že odstráni vady. Ohľadom
odstránenia vád s ním jednala matka navrhovateľky, ktorá mu oznámila, že je potrebné, aby bol plot
postavený na šírku štyroch tehál, nakoľko im to povedal statik. Výstavbu plota realizoval zamestnanec

S. H.. Vady na predmetnom plote sa odstraňovali tak, že bol odstránený celý plot do základov, ktoré
ponechali pôvodné, s tým, že na mieste kde mali byť stĺpiky sa vyvŕtali diery, do ktorých sa zasunuli
tyče. Následne začali obmurovávať tyče štyrmi tehlami, pričom uprostred bol naliaty betón. Základ pre
výstavbu múrika bol realizovaný tak, že v hĺbke 25 cm v zemi bol naliaty betón, na ktorý boli dané
tvárnice, šírka základov bola 25 cm. Keď bol múrik urobený z dvoch tehál bol do šírky 25 cm, keď

bol stĺpik urobený zo štyroch tehál bol do šírky 45 cm. Stĺpik zo štyroch tehál bol postavený na základ
tak, že z vonkajšej strany lemoval končiaci základ múrika a bol posunutý do vnútornej časti záhrady
navrhovateľky a bol nad základom múrika 25 cm, v prevísajúcej časti vystaveného múrika sa navŕtali
do základu múrika dve tyče, s tým, že sa odkopala časť spod múrika a vybetónovala sa táto časť, aby
sa upevnila prevísajúca časť. Takto boli vystavané stĺpiky do výšky jedného metra. Následne oznámil

navrhovateľke alebo jej matke, že je potrebné dokúpiť tehly, čo však navrhovateľka odmietala s tým,
že ich má zabezpečiť. Odporca ďalej uviedol, že sa neinformoval a ani nie informovaný, aké STN majú
byť splnené pri výstavbe takéhoto plota, pričom plot staval len na základe svojej úvahy, keďže takýto
plot už staval. Odporca tiež uviedol, že na odstránenie vád diela bolo potrebné zabezpečiť posledný stĺp
a to železnými výstužami, vzperami, t.j. bolo potrebné urobiť základ vedľa toho stĺpiku a upevniť ho s

týmtozákladomželeznoutyčou.Navrhovateľkenenavrholinýspôsobodstráneniavád,pretožezostrany
matky navrhovateľky mu bolo povedané, že tam bol už odborník, ktorý navrhol, ako má byť vada plotu
odstránená. Pri výstavbe plotu nepočítal s tým, že by mohol fúkať tak silný vietor, ako fúkal. Odporca
ďalej dodal, že podľa jeho názoru s navrhovateľkou neuzatvorili novú zmluvu o dielo ohľadom výstavby
nového oplotenia na šírku štyroch tehál. V cene, ktorá mu bola zaplatená pri uzavretí Zmluvy o dielo

boli aj viaceré práce, nielen spadnutá časť plota. Odstúpenie od zmluvy mu zo strany navrhovateľky
bolo doručené niekedy v januári 2010.Odporca ďalej uviedol, že prednú časť oplotenia staval zároveň
zo zadnou časťou oplotenia, s tým, že nevedel uviesť aká cena bola dohodnutá a aká cena mi bola
zo strany navrhovateľky vyplatená. Navrhovateľke nepredložil písomné vyhotovenie rozpočtu t.j. koľko
bude stáť celkové oplotenie a koľko materiálu bude potrebné zakúpiť. Odporca dodal, že najskôr bola

vyhotovená zámková dlažba v prednej časti a následne oplotenie v prednej aj v zadnej časti. Zmluva
o dielo bola uzavretá v písomnej podobe až dňa 02.06.2008, napriek tomu, že sa dielo začalo reálne
zhotovovať už skôr a to od februára 2008, keď predná časť oplotenia bola zhotovená na Veľký piatok.
Odporca sa nevedel vyjadriť ku skutočnostiam, prečo výstavba zadného oplotenia s poukazom na jeho
výpoveď trvala 2 mesiace po dokončení prednej časti. Uzatvorenie Zmluvy o dielo požadovala matka

navrhovateľa, pričom táto mu bola predložená na podpis. Odporca ďalej uviedol, že vady diela chcel
odstraňovať výstavbou rovnakého plota, pani Patvárošová mu však uviedla, že po dohovore so známym
sa rozhodli, že sa to nebude stavať o rozmeroch 30 x 30 cm, ale 45 x 45 cm. Navrhovateľke uviedol,
že je potrebné dokúpiť raz toľko tehál, táto mu však povedala, že je to jeho chyba a má to vystavať na
vlastné náklady. Drevo na výstavbu plota bolo dodané až potom, čo boli postavené stĺpiky aj v zadnej

časti plota. Hranoly boli použité horizontálne medzi stĺpiky a na tieto hranoly sa potom upevňovali dosky.
Hranoly boli použité vo vrchnej a spodnej časti plotu. Po dodaní dreva sa predmetné drevo namorilo a
následne sa upevnilo. Montáž predmetných dosiek na plot prednej aj zadnej časti trvala asi dva alebo tri
dni. Odmena za výstavbu plota bola vyplácaná po častiach, z toho dôvodu, že navrhovateľka uhrádzala
materiál zabezpečený z jeho strany a okrem toho ešte uhrádzala aj odmenu za realizáciu diela.

Právny zástupca odporcu žiadal návrh navrhovateľa zamietnuť. Uviedol, že dielo bolo odovzdané
navrhovateľke dňa 20.06.2008, pričom plot bol vybudovaný do výšky dvoch metrov s tým, že bol
postavený zo stĺpikov na šírku dvoch tehiel. S takto vykonaným oplotením navrhovateľka súhlasila.Následne bol odporca vyzvaný, aby sa dostavil pozrieť spadnuté oplotenie. Medzi účastníkmi bolo
dohodnuté, že vady diela budú odstránené spôsobom, že bude vybudovaný nový plot do výšky dvoch
metrov s tým, že stĺpiky budú na šírku štyroch tehál a nie dvoch ako predtým. Odporca realizoval

výstavbu nového plota s tým, že základy neboli nanovo vykopané o rozšírenú časť plotu, len bol použitý
betón o tejto šírke dodatočne spevnený s pôvodným betónom na šírku 4 tehál. Odporca vystavil tento
nový plot len do výšky jedného metra, nakoľko nemal ďalší materiál, s tým, že navrhovateľka žiadala,
aby zvyšná časť tehál bola zakúpená z prostriedkov odporcu, s čím nesúhlasil. Plot pozostával z
vymurovaniastĺpikov,medziktorýmisanachádzalidrevenéčastioplotenia.Materiálboldodanýzostrany

navrhovateľky, ostatné časti - kovové konštrukcie, betón, špárovanie, striešky boli dodané zo strany
odporcu. Predná časť oplotenia bola do výšky jedného metra. Právny zástupca ďalej uviedol, že pri
výstave oplotenia bolo potrebné, aby posledný stĺpik oplotenia v jednej časti, kde nie je ukončený na
oplotenie susediace, resp. na dom, bolo potrebné upevniť železným sperom a nedošlo by ku kmitaniu
tohto oplotenia v prípade vetra alebo iných klimatických zmien. Odporca chcel uvedeným spôsobom
odstrániť vady, avšak navrhovateľka chcel výstavbu nového plota. Ďalšou variantou bola tá, že niektoré

zo stĺpikov by sa spevnili tak, že sa vystavia zo štyroch tehál so železobetónovým jadrom a to posledný
stĺpik a stĺpik, ktorý je v uhle a ktorý spája bočnú a zadnú časť plotu. Navrhovateľka s návrhom, aby
boli takto spevnené tieto dva stĺpiky nesúhlasila a žiadala, aby boli takto spevnené všetky stĺpiky v
zadnej časti. Medzi účastníkmi došlo následne k dohode ohľadom odstránenia vád oplotenia a to tak,
že odporca vybuduje stĺpiky v zadnej časti plota zo štyroch tehál so železobetónovým jadrom, keď

navrhovateľka mala dodať tehly a odporca železobetón. Odporca takto dohodnuté odstraňovanie vád
realizoval, postavil stĺpiky zo štyroch tehál, ale len do výšky jedného metra, pretože mal k dispozícii len
toľko materiálu. Odporca zakúpil železné tyče a zalial betónom s tým, že tieto boli do výšky dvoch metrov,
avšak tehly boli dodané len do výšky jedného metra. Odporca požadoval od navrhovateľky dodanie
tehál, avšak táto nesúhlasila s takouto požiadavkou odporcu a uviedla, že si má tieto tehly zabezpečiť

a to v rámci odstraňovania vád, čiže bezplatne. Odporca s týmto nesúhlasil, keďže nemal k dispozícii
tehly, ukončil realizáciu odstraňovania vád a na oplotení už ďalej nepracoval.

Právny zástupca odporcu vo svojej záverečnej reči uviedol, že navrhovateľka presne nešpecifikovala
na čom je právne založený nárok či na škode alebo na bezdôvodnom obohatení, zároveň poukázal

na zásadu iura novit curia. Účastníci konania uzatvorili zmluvu o dielo, v ktorej síce chýbajú niektoré
základné náležitosti, ale možno rámcovo určiť, že predmetom diela malo byť vykonanie oplotenia a cena
mala byť určená iným spôsobom v tomto prípade rozpočtom. Na základe tejto zmluvy bolo odporcom
dielo zhotovené, odovzdané a navrhovateľkou prevzaté. Následne došlo vplyvom meteorologických
podmienok k pádu časti plota, čo navrhovateľa reklamovala a odporca o tejto reklamácii rozhodol,

že je oprávnená a akceptoval navrhovateľkou resp. v jej mene konajúcou matkou vybraný spôsobom
odstránenia vád a to vybudovaním nového oplotenia v požadovanej kvalite. Spor nastal v tom,
že navrhovateľka požadovala a žiadala vybudovanie plota v dvojnásobnej materiálnej náročnosti, to
znamená za použitia dvojnásobného množstva materiálu. Odporca vybudoval v rámci odstránenia vady
diela, dielo v polovičnej výške, namiesto dvojmetrovej výšky, jednometrové. Vzhľadom na to, že sa

s navrhovateľkou nedohodol na ďalšom dodaní potrebného materiálu ďalej vo veci nepokračoval.
Následneažpočassúdnehokonanianavrhovateľkaodstúpilaodzmluvyodieloenblock.Stavbaprednej
časti pred domom a obmurovania plynových hodín nebola žiadnym spôsobom postihnutá vadou a slúžila
účelu, na ktorý bola zhotovená, taktiež polovica výšky plotu v zadnej časti rovnako slúžila svojmu účelu.
Ak by bolo odstúpenie od zmluvy dôvodné, minimálne v tomto rozsahu nevznikol nárok na vrátenie

ceny za dielo. Ohľadom vzniku škody, navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala k
akej škode prišlo, akým zavinením a v akej kauzálnej súvislosti. V časti povinnosti odstránenia oplotenia
nebolo preukázané, či takéto oplotenie ešte stojí a v akom je stave.

Z výpovede svedka F.. K. O. súd zistil, že pri obhliadke oplotenia zistil, že toto nebolo realizované

riadne, pretože v strede nosných pilierov teda stĺpikov nebola železobetónová výstuž, t.j. 2 roxorové
tyče, ktoré mali byť zaliate betónom uprostred vymurovaného stĺpika. Plot bol vystavaný spôsobom,
že stĺpiky boli vymurované na vápennú maltu, bez železobetónovej výstuže, do základu, ktorý bol
nevhodný s tým, že stĺpiky boli postavené zo štyroch tehál dookola do výšky dvoch metrov. Obhliadku
realizoval v čase, keď bola časť plota spadnutá a už sa realizovala oprava. Táto sa začala realizovať

v zadnej ľavej časti plota s tým, že plot bol znova stavaný na pôvodnom základe, ktorý zo statického
hľadiska nevyhovoval s tým, že základ mal byť realizovaný len pod stĺpikmi, a to vykopaním do hĺbky
60 cm, o rozmeroch 50 x 50 cm. Po vykonaní sondy pod tento základ zistil, že nebol v tvare štvorca,
ale v tvare taniera a založený do hĺbky maximálne 30 cm, čo zo statického dôvodu nevyhovuje. Totom akým spôsobom sa má realizovať výstavba takéhoto stĺpika vyplýva z noriem zakladania stavieb.
Na jeho podnet dvaja pracovníci realizovali asanáciu spadnutého diela, boli poučení akým spôsobom
majú realizovať opravu oplotenia, to znamená, že im povedal, aby rozobrali stĺp. Pracovníci realizovali

opravu tak, že múrik, ktorý bol zo štyroch tehál vyplnili jednou roxorovou tyčou bez zaliatia betónu,
čo absolútne nevyhovovalo podmienkam pre založenie oplotenia a preto im uviedol, že je potrebné,
aby takýto stĺp bol opravený tak, že bude stĺpik vybudovaný z tehál po obvode a vo vnútri budú dve
roxorové tyče zaliate betónom. Uviedol im, že základ musí byť založený do hĺbky 60 cm. Uvedené osoby
začali opravovať plot pôvodným spôsobom, tak ako bol postavený, na čo ich zastavil a prikázal im, aby

realizovali opravu stĺpika spôsobom prostredníctvom železobetónovej výstuže, dvoch roxorových tyčí
zaliatych betónom a vybudovania riadnych základov. Odporučil štyri roxorové tyče o priemere 10 mm, čo
bolo následne zmenené zo strany osôb realizujúcich opravu na dve roxorové tyče, o priemere 12 mm.
Prítomná bola matka navrhovateľky a navrhovateľka. Svedok ďalej uviedol, že v danej veci komunikoval
len s majiteľkou a ak aj uviedol vo svojej výpovedi, že zastavil výstavbu oplatenia, uviedol to majiteľke
a nie osobám, ktoré túto opravu oplotenia realizovali. Oprava sa dala realizovať len tým spôsobom,

ktorý navrhol z dôvodu zachovania rovnakej architektúry, pričom vady murovanej časti plota sa nedali
odstrániť iným spôsobom, nakoľko pre takýto stĺpik je dôležité, aby mal železobetónovú konštrukciu
dostatočne ukotvenú do zeme. Spôsob výstavby stĺpiku, čo sa týka položenia tehál, roxorových tyčí
a zaliatia betónom je postačujúci, avšak stĺpik nie je postavený na dostatočnom základe, nakoľko pri
nárazovom vetre môže spôsobiť vykývanie a spadnutie týchto stĺpikov. V prípade, ak by bolo medzi

stĺpikmi použité len pletivo, vietor by mal voľný priestor a nenarážal by tak na plochu medzi stĺpikmi,
ktorá bola vyplnená drevom. Pri plote o výške jedného metra je potrebné pri založení akéhokoľvek plotu
vykopať základ pod nosné prvky plotu do hĺbky 60 cm, v tomto prípade bolo dôležité, že medzi stĺpikmi
sa nachádzala výplň z drevených líšt a preto bolo potrebné, aby plot mal oporu v stĺpikoch, ktoré by boli
riadne ukotvené v zemi do hĺbky 60 cm. Takáto hĺbka stĺpika by bola potrebná aj pri stĺpikoch oceľových,

ak by bolo použité v medzipriestore pletivo.

Z výpovede svedka S. H. vyplýva, že pracoval na výstavbe plotu, s tým, že realizoval výstavbu prednej
aj zadnej časti plotu. Na stavbe plotu sa zúčastňoval len ako pomocník, samotnú výstavbu plota robil
odporca. Stĺpiky o výške 2,20 metrov vystaval odporca z tehiel uprostred ktorých bola drevená výplň.

V prednej časti sa vystaval plot takým istým spôsobom, len ten bol o polovicu menší. Zadná časť plota
mala celoliaty základ, t.j. po celom obvode bol postavaný základ a to v šírke asi 30 cm, pričom dĺžka
betónového základu bola približne 20 metrov. Svedok tiež uviedol, že nebol prítomný, keď sa dojednávali
zmluvné podmienky a to ako má plot vyzerať. Po tom čo plot spadol a to asi v troch štvrtinách mu odporca
uviedol, že plot sa bude stavať novým spôsobom a to tak, že stĺpik bude postavený v jednom rade zo

štyroch tehál, uprostred bude železobetónová výplň, ktorú budú tvoriť štyri roxorové tyče, ktoré mali byť
zaliate betónom. Základu sa nemenil, ostal pôvodný a na tento sa nanovo stavali stĺpiky o šírke štyroch
tehál. Stĺpik tak, ako bol postavený prečnieval zo základov. Takýmto spôsobom sa vystavili stĺpiky len do
polovice výšky pôvodného stĺpika, pretože neboli k dispozícii tehly. Svedok ďalej uviedol, že bol osobne
pri tom, keď odporca oznámil navrhovateľovi, že je potrebné dodať tehly, pretože už boli všetky použité.

Navrhovateľka uviedla odporcovi akým spôsobom má plot opravovať, stalo sa tak v pondelok keď prišli
hneď po tom čo plot spadol, s tým že navrhovateľka sa ohľadom opravy s niekým poradila. V prednej
časti sa realizovala výstavba stĺpikov z dvoch tehál s tým, že boli spájané maltou a uprostred týchto
stĺpikov sa nenachádzalo nič, žiaden železobetón, ani betón. Tehly stĺpikov boli nalepené na základ
maltou.

Z výpovede svedka S. súd zistil, že navrhovateľka si kúpila rodinný dom, pričom bolo potrebné
vybudovať oplotenie v prednej a zadnej časti ako aj zámkovú dlažbu. Odporcu zohnala cez inzerát a
tento jej vystaval prednú časť oplotenia aj zámkovú dlažbu. Odporca musel najprv vybudovať prednú
časť okolo plynových a elektrických hodín, pretože bez toho by nemohol robiť zámkovú dlažbu. Ohľadom

zadnej časti oplotenia prišla navrhovateľka s odporcom dohodnúť sa, či jej požičia peniaze na zadnú
časť oplotenia. Odporca uviedol, že to postaví za cenu 66.000,- Sk. Svedkyňa ďalej uviedla, že trvala
na tom, aby bola zmluva o dielo v písomnej podobe, pričom bola prítomná, keď sa predmetná zmluva
podpisovala. Ak je v zmluve o dielo uvedené, že sa má vykonať výstavba oplotenia rodinného domu na
parc. č. XXXXX/X, mali tým účastníci zmluvného vzťahu na mysli oplotenie zadnej časti, aj keď to tam nie

je uvedené, pretože predná časť a zámková dlažba boli už zhotovené. Ak je v zmluve uvedené, že cena
bude podľa rozpočtu a dohody, bolo to z toho dôvodu, že odporca uviedol koľko bude stáť dlažba, ale
tiež uviedol, že cena sa môže navýšiť. Navrhovateľke poskytla na vybudovanie zadnej časti oplotenia
sumu 88.000,- Sk. Pri výstavbe zadnej časti oplotenia nebola prítomná, bola tam až po tom, čo plotspadol a to aj v prítomnosti Ing. arch. O.. V čase, keď Ing. O. oznámil, že plot bol postavený neodborne,
bol pri prítomný aj odporca. F.. O. uviedol odporcovi, prečo plot spadol, s tým, že neboli vystužené
stĺpiky. Zároveň sa rozprávali aj ohľadom odborných murárskych prác. Odporca priznal chybu a uviedol,

že sa to bude snažiť napraviť. Ohľadom odstránenia vád spadnutého oplotenia sa odporca rozprával
už len s navrhovateľkou. Následne bola prítomná, ešte pri jednom stretnutí s odporcom, kedy plot
nebol dostavaný a navrhovateľka sa s odporcom nemienila rozprávať, lebo bol pod vplyvom alkoholu.
Stretnutie skončilo tak, že odporca uviedol, že ak mu neposkytne peniaze na dostavbu oplotenia, odíde
preč.

Z doložených listín súd zistil, že navrhovateľka ako objednávateľ a odporca ako zhotoviteľ uzavreli dňa
02.06.2008 Zmluvu o dielo č. X/XXXX predmetom ktorej bolo vyhotovenie oplotenia rodinného domu
parcela č. XXXXX/X katastrálne územie Y.. V zmysle článku III. bola cena za dielo dojednaná
tak, že bude stanovená podľa rozpočtu a dohody.

Z podania označeného ako Výzva na odstránenie vád zo dňa 10.08.2008 vyplýva, že navrhovateľ
vyzval odporcu na odstránenie vytýkaných nedostatkov v lehote 7 dní a to nezakotvenie plotu najmä
murovaných častí do hĺbky 30 cm pod povrch- železobetón + 25 cm tvárnice; nerovné a nedostatočne
hrubé steny murovaných častí plotu, vykonanie diela tak, aby bol zhotovený plot dostatočne ukotvený
a stabilný. Odporca bol zároveň upozornený, že v prípade márneho uplynutia tejto lehoty a z dôvodu

porušenia povinností odporcu ako zhotoviteľa dôjde k odstúpeniu od zmluvy.

Z posúdenia oplotenia rodinného domu na parc. č. XXXX/X vypracovanom F. vyplýva, že oplotenie na
juhovýchodnej časti pozemku bolo realizované formou horizontálnych dosák kotvených do murovaných
stĺpikov z režného muriva 300x300 mm murovaných jednoduchou väzbou na vápennocementovú maltu.

Stĺpiky boli položené na základ z prostého betónu šírky 300 mm, osadeného do hĺbky 600 mm. Stĺpiky
o výške 2000 mm neboli stužené proti horizontálnym silám potrebnou statickou úpravou. Po reklamácii
diela sa odporca snažil chybu napraviť tak, že oplotenie začal prestavovať systémom murovaných
stĺpikov 300x300 mm, pričom do stredu vložil dva roxory ukotvené do betónového základového pásu.
Na nevhodnosť tejto varianty bol odporca upozornený a bolo navrhnuté riešenie. Z časti posúdenia

označenej ako Jestvujúci stav vyplýva, že stĺpiky 450 x 450 mm sú osadené na rozšírenom základe, ale
tento nespĺňa parametre rozšíreného základu v rozmeroch ani hĺbke.

Z písomného vyjadrenia navrhovateľky zo dňa 03.12.2009 vyplýva, že účastníci konania uzavreli zmluvu
o dielo, ktorej predmetom bolo zhotovenie oplotenia v zadnej časti

rodinného domu vo vlastníctve navrhovateľky. Tvrdenia odporcu o tom, že predmetom uzavretej
zmluvy o dielo malo byť aj oplotenie v prednej časti rodinného domu, sú nepravdivé a účelové.
Sám právny zástupcu odporcu na prvom pojednávaní uviedol, že „plot vybudovaný do výšky 2
metre bol odovzdaný.“ Plot s takýmito parametrami zhotovoval, resp. mal zhotoviť odporca len v
zadnej časti rodinného domu, naopak pot v prednej časti mal byť postavený len vo výške cca

necelého 1 metra. Prvotná obrana právneho zástupcu odporcu spočívala v tvrdení, že po prvom
neúspešnom vykonaní diela odporcom došlo k uzavretiu novej zmluvy o dielo. Samotný odporca
však sám na pojednávaní dňa 16.02.2010 výslovne uviedol, že žiadna ďalšia/nová zmluva nebola
uzavretá. Pád oplotenia bol spôsobený konštrukčnou vadou oplotenia (oploteniu chýbala výstuž a boli
urobené nepostačujúce základy oplotenia), tzn. pád oplotenia bol následkom jeho vadného/nie riadneho

zhotovenia diela odporcom. Uvedenú skutočnosť potvrdila na pojednávaní odborne spôsobilá osoba
v oblasti stavebníctva, Ing. K. O., ktorá jasne uviedla, že postavenie oplotenia, resp. murovaných
stĺpikov spôsob, ako to realizoval odporca, nie je v zmysle príslušných technických noriem možné za
účelom ich riadneho zhotovenia a následne funkčného užívania. Potom, ako došlo k pádu oplotenia,
bol odporca navrhovateľom vyzvaný na odstránenie vád diela, a zároveň aj informovaný zo strany

navrhovateľky, ako aj Ing. O., o príčinách pádu oplotenia. Taktiež bol žalovaný usmernený, ako by mohol
po technickej stránke postupovať pri jeho zhotovovaní. Aj napriek uvedenému odporca nikdy riadne
nezhotovil oplotenie. Preto navrhovateľka odstúpila od uzavretej zmluvy o dielo z dôvodu porušenia
povinnosti odporcu riadne vykonať dielo. Navrhovateľka má za to, že vymáhaná pohľadávka predstavuje
škodu, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti odporcu riadne vykonať dielo v zmysle

Obchodného zákonníka. V danom prípade boli naplnené zákonné predpoklady v podobe porušenia
povinnosti, vznikom škody a preukázaním príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti a vzniknutou
škodou pre priznanie náhrady škody navrhovateľke. Odporca ako zhotoviteľ diela nepostupoval v rámci
vykonávania diela s odbornou starostlivosťou. Dielo zhotovoval bez znalosti príslušných technickýchnoriem a spôsobom, v dôsledku ktorého dielo nikdy nemohlo byť funkčne zhotovené a slúžiť svojmu
účelu. Vadným zhotovením diela odporca porušil svoju povinnosť riadne vykonať dielo. Navrhovateľka
uhradila odporcovi sumu vo výške 2.389,96 eur titulom ceny diela. Uvedená suma predstavuje

skutočnú škodu na strane navrhovateľa ako majetkovú ujmu, o ktorú bol zmenšený majetok žalobcu,
nakoľko žalobca nenadobudol riadne zhotovené oplotenie ako ekvivalent uvedenej , ním uhradenej
sumy. Navrhovateľkou poskytnuté peňažné plnenie žalovanému spĺňa pojmové znaky bezdôvodného
obohatenia, nakoľko predstavuje úhradu za plnenie poskytnuté odporcom v podobe pracovnej činnosti
pri zhotovovaní ceny diela, tzn. ide o cenu jeho práce; nárok na cenu diela vzniká jeho riadnym

vykonaním, pričom odporcom poskytnuté plnenie v rámci zhotovovania oplotenia sa ukázalo byť po
vykonaní diela vadné ako celok, tzn. peňažná odplata bola navrhovateľkou poskytnutá z právneho
dôvodu, ktorý odpadol a odporca sa bezdôvodne obohatil tým, že prijal peňažné plnenie za riadne
zhotovenie oplotenia, ktoré však neuskutočnil. Pokiaľ by súd považoval za pravdivé tvrdenia odporcu
o tom, že predmetom zmluvy o dielo malo byť zhotovenie oplotenia aj v prednej časti rodinného domu,
uvedené nemá žiadny vplyv na právnu stránku veci. Odporca v konaní uviedol, že v rámci zhotovovania

oplotenia v prednej časti domu postupoval rovnako a staval ho bez výstuže. I v prípade oplotenia v
prednej časti domu navrhovateľka musela na vlastné náklady zabezpečiť jeho opravu, tzn. i v prípade
oplotenia v prednej časti domu zhotoviteľ porušil svoju povinnosť vykonať dielo riadne. Navrhovateľka
teda nemá z vykonanej práce odporcu, resp. z čiastkových výsledkov jeho práce, ktoré ostali po páde
oplotenia, žiadny prospech a nemôže ich žiadnym spôsobom využiť. Z uvedeného dôvodu v spojení

so skutočnosťou, že zhotoviteľ vykonáva dielo na vlastné nebezpečenstvo, navrhovateľka požaduje
odstránenie zvyšku nekvalitne vykonaného diela (zrúcaniny) a to vyprataním predmetnej nehnuteľnosti,
tzn. vrátením veci do pôvodného stavu po zániku zmluvy o dielo.

Z podania označeného ako Odstúpenie od zmluvy zo dňa 03.12.2009 vyplýva, že navrhovateľa odstúpil

od Zmluvy o dielo č. X/XXXX zo dňa 02.06.2008 medzi účastníkmi konania z dôvodu podstatného
porušenia zmluvy zo strany odporcu a následného neodstránenia vád diela v primeranej dodatočnej
lehote.

Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový

vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje týmto zákonom.

Podľa ustanovenia § 344 Obchodného zákonníka od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch,
ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon.

Podľa ustanovenia § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy
poskytla plnenie druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške
dojednanej v zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa § 502. Ak vracia plnenie strana, ktorá
odstúpila od zmluvy, má nárok na úhradu nákladov s tým spojených.

Podľa ustanovenia § 373 Obchodného zákonníka kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu,
je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo
spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

Podľa ustanovenia § 378 Obchodného zákonníka škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to

oprávnená strana požiada a ak to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého
stavu.

Podľa ustanovenia § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať
určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

Podľa ustanovenia § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci,
pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo
úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie,
montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.

Podľa ustanovenia § 560 ods. 1 Obchodného zákonníka dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá
výsledku určenému v zmluve.Podľa ustanovenia § 564 Obchodného zákonníka pri vadách diela platia primerane § 436
až 441. Objednávateľ však nie je oprávnený požadovať vykonanie náhradného diela, ak predmet diela
vzhľadom na jeho povahu nemožno vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi.

Podľa ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak mal účastník vo veci úspech len
čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu
trov právo.

Súd sa v danej veci najskôr zaoberal otázkou aký právny predpis je potrebné na daný právny vzťah
aplikovať. Zo spisu vyplynulo, že záväzkový vzťah bol medzi účastníkmi založený písomnou zmluvou
zo dňa 02.06.2008 uzatvorenou podľa ustanovenia § 536 a nasl. zákona č. XXX/XXXX Zb. Obchodného
zákonníka. Vyššie citované ustanovenie § 262 dáva možnosť stranám záväzkového vzťahu dohodnúť
sa,ženaichvzťahsabudevzťahovaťrežimObchodnéhozákonníka,atoajvprípadoch,keďtentovzťah
nemožno podriadiť režimu Obchodného zákonníka. Podmienkou je požiadavka písomnej formy takejto

dohody. V danom prípade účastníci konania v úvodných ustanoveniach zmluvy uviedli ustanovenia
Obchodného zákonníka, ktorými sa zmluva spravuje z čoho je zrejmý úmysel účastníkov zmluvného
vzťahu smerujúci k voľbe práva a niet pochybností o tom, že aj v prípade, ak zmluvné strany odkážu
na konkrétne ustanovenia Obchodného zákonníka týkajúce sa úpravy Zmluvy o dielo, ako je to v
tomto prípade, jasne vyplýva úmysel zmluvných strán, aby sa ich zmluvný vzťah spravoval Obchodným

zákonníkom. Záväzkový vzťah medzi účastníkmi v danej veci je teda platne podriadený v zmysle
ustanovenia § 262 Obchodného zákonníka ustanoveniam Obchodného zákonníka.

Súd sa ďalej zaoberal skutočnosťou, či uplatnený nárok navrhovateľky na zaplatenie sumy 2.389,96
je voči odporcovi dôvodný. Navrhovateľka preukázala, že dňa 02.06.2008 uzavrela ako objednávateľ s

odporcom ako zhotoviteľom písomnú zmluvu o dielo, predmetom ktorej bolo zhotovenie oplotenia na
pozemku parc. č. XXXXX/X zapísaného na LV č. XXXX.. Odporca v konaní namietal, že predmetom
písomnejzmluvybolotakoplotenieprednejakoajzadnejčastirodinnéhodomuanielenoploteniezadnej
časti domu ako tvrdí navrhovateľka. Z písomného znenia zmluvy síce vyplýva, ako už bolo uvedené,
že predmetom zmluvy je záväzok zhotoviteľa vykonať oplotenie rodinného domu parcela č. XXXXX/X,

avšak z výpovede navrhovateľky, ako aj svedkyne S. vyplýva, že uvedenou formuláciou mali účastníci
konania na mysli len oplotenie zadnej časti rodinného domu, nakoľko v čase uzatvorenia zmluvy bola
už predná časť oplotenia zhotovená a odovzdaná. Uvedenú skutočnosť potvrdil aj samotný odporca,
ktorý uviedol, že predná časť oplotenia bola ukončená a odovzdaná na Veľký piatok (t.j. 21.03.2008).
Z uvedeného vyplýva, že dielo- oplotenie prednej časti rodinného domu bolo odporcom odovzdané

viac ako dva mesiace predtým, ako malo údajne dôjsť k uzavretiu písomnej zmluvy ohľadom tohto
diela. Zároveň súd poukazuje aj na vyjadrenie právneho zástupcu odporcu, ktorý na prvom pojednávaní
uviedol, že plot vo výške dva metre bol vybudovaný s tým, že bol postavený zo stĺpikov, ktorých šírka
bola tvorená dvoma tehlami, pričom plot s uvedenými parametrami mal odporca zhotoviť len v zdanej
časti rodinného domu. Vzhľadom na uvedené má súd za preukázané, že predmetom Zmluvy o dielo bol

vykonanie oplotenia zadnej časti pozemku parc. č. XXXXX/X, pričom plot mal pozostávať zo stĺpikov
vo výške dvoch metrov, medzi ktorými sa mali nachádzať drevené časti oplotenia. Medzi účastníkmi
konania nebolo sporné, že odporca ukončil a odovzdal dielo dňa 20.06.2008. Následne v dôsledku vád
diela vplyvom poveternostných podmienok došlo k pádu uvedeného diela- oplotenia, čo navrhovateľka
riadne reklamovala a požadovala odstránenie vád diela jeho opravou. V konaní bolo preukázané

výpoveďou svedka Ing. O., že pád postaveného oplotenia bol spôsobený konštrukčnou vadou oplotenia,
pričom spôsob realizácie oplotenia nebol v súlade s príslušnými technickými normami. Sám odporca v
priebehu konania potvrdil, že sa neinformoval a ani nie je informovaný, aké technické normy majú byť
splnené pri výstavbe takéhoto plota, pričom tento staval len na základe svojej úvahy. Odporca uznal
zodpovednosť za vady a tieto sa zaviazal odstrániť. Dokazovaním mal súd preukázané, že odporca

pristúpil k odstraňovaniu vád oplotenia jeho opravou a to spôsobom, že stĺpiky oplotenia postavil na
šírku štyroch tehál, s tým, že v strede stĺpikov bola železobetónová výstuž, pričom takto zhotovené dielo
malo výšku jedného metra. Následne keďže nemal k dispozícii tehly, ukončil realizáciu odstraňovania
vád a na oplotení už ďalej nepracoval. Tvrdenia odporcu, že pri odstraňovaní vád postupoval v súlade
s pokynmi matky navrhovateľky, S., neobstoja, pričom v konaní nebolo preukázané, že by upozornil

navrhovateľku na nehodnoť pokynov, ktoré by bránili riadnemu vykonaniu diela resp. odstráneniu vád
diela opravou. Zároveň odporca nenavrhol navrhovateľke iný spôsob odstránenia vád diela, tak aby bolo
dielo vykonané riadne a s parametrami dojednanými medzi účastníkmi konania, teda, aby stĺpiky boli
vystavané do výšky dvoch metrov.Zuvedenéhovyplýva,žeodporcavadydielaneodstránilanavrhovateľketakvznikloprávonaodstúpenie
od predmetnej zmluvy, ktoré využila a od predmetnej zmluvy odstúpila. Odstúpenie od zmluvy bolo

odporcovi doručené, ako sám odporca potvrdil v januári 2010. Odstúpením od zmluvy zo strany
navrhovateľky zanikla zmluva o dielo a dňom jeho doručenia odporcovi zanikli všetky práva a povinnosti
vyplývajúce zo zmluvy. Ak si pred odstúpením od zmluvy účastníci poskytli nejaké plnenie, sú si
povinní toto plnenie vrátiť. Z vyjadrenia navrhovateľky ako aj z výpovede svedkyne S. D. K. vyplýva, že
účastníci si pri podpise zmluvy dojednali cenu za dielo vo výške 2.190,80 eur (66.000,-Sk), následne

po dohode zmluvných strán bola táto dojednaná vo výške 2.389,96 eur (72.000 Sk), s tým, že v konaní
nebolo sporné, že navrhovateľka uhradila odporcovi uvedenú cenu, pričom táto nezahŕňala materiál na
zhotovenie oplotenia v podobe tehál a dreva, ktorý zabezpečila a zaplatila navrhovateľka. Navrhovateľka
zaplatila odporcovi cenu za vykonanie diela vo výške 2.389,96 eur, ktorú je povinný odporca vrátiť a
preto súd uložil odporcovi povinnosť na zaplatenie žalovanej sumy.

Súd sa ďalej zaoberal skutočnosťou, či navrhovateľke vznikla škoda a či je oprávnená žiadať náhradu
tejto škody uvedením do pôvodného stavu. Vadné vykonanie diela je predpokladom tak zodpovednosti
za vady, ako aj zodpovednosti za škodu. Náhrada škody je upravená v ustanovení § 373 a nasl.
Obchodného zákonníka, pričom tu ide o objektívnu zodpovednosť, u ktorej sa síce neuplatňuje hľadisko,
či osoba, ktorá mala porušiť svoj záväzok, toto porušenie zavinila alebo nie, ale poškodený musí v

konaní najskôr bezpečne preukázať, že označený škodca porušil niektorú zo zmluvných povinností, v
danom konkrétnom prípade tvrdené porušenie povinnosti vykonať dielo riadne a že v príčinnej súvislosti
s porušením povinnosti vznikla škoda.

Škodu možno vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného,

je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, najmä
peňažného.Škodoujekaždámajetkováujma,kuktorejdošlonedovolenýmaleboprotiprávnymkonaním
iného subjektu, za čo tento subjekt zodpovedá. Obsahom pojmu majetková škoda, tak ako ju definuje
judikatúra, je zmenšenie majetku poškodeného. Ďalej musí byť škoda reálna, t. j. musí existovať v čase,
keď poškodený od škodcu požaduje náhradu škody, pretoželen tvrdenie, že škoda vznikne v budúcnosti,

nie je postačujúce. V zásade možno rozlišovať medzi škodou, ktorá sa prejavuje vo forme zníženia
aktív poškodeného (zničenie veci) alebo vo zvýšení jeho pasív (vynaloženie nákladov na odstránenie
následkov škody).

Vykonaním dokazovaním súd dospel k záveru, že v danej veci nemožno ustáliť splnenie podmienok

vzniku zodpovednosti odporcu za škodu podľa ustanovenia § 373 a nasl. Obchodného zákonníka,
pretože nemožno mať za to, že porušením zmluvnej povinnosti odporcom vznikla navrhovateľke škoda
čo spôsobuje absenciu jednej zo základných podmienok vzniku zodpovednosti za škodu. V danom
prípade nebolo preukázané, že by navrhovateľke vznikla ujma spočívajúca v zmenšení majetkového
stavu ktorá by predstavovala majetkové hodnoty, ktoré bolo nevyhnutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu

veci do predošlého stavu, pričom tvrdenie navrhovateľky, že by jej odstránením oplotenia vznikli náklady
je nepostačuje. Z uvádzaného teda vyplýva, že navrhovateľka nepreukázala súdu základný zákonný
predpoklad nároku na náhradu škody a to vznik škody, preto sa ďalej ostatnými zákonnými ani ďalej
nezaoberal. Súd vzhľadom na uvedené návrh navrhovateľky, na základe ktorého sa domáhala vydania
rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť odstrániť na vlastné náklady oplotenie na

pozemku parc. č. XXXXX/X, zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.
V danom prípade mala navrhovateľka úspech vo veci len čiastočný. Rovnako čiastočný úspech mal i
odporca. Keďže pomer úspechu účastníkov je rovnaký, rozhodol súd tak, že žiadny z účastníkov nemá

právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave.Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie s prípadnými prílohami treba predložiť dvojmo.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.