Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, July 18, 2018

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 12Csp/80/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116222647
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Heinrichová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2018:4116222647.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci žalobkyne: S. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., Y. XXX/X, zastúpená

JUDr. Vladimír Sidor, advokát, so sídlom Hlohovec, Železničná 4/A, proti žalovanému: Provident
Financial, s.r.o., IČO: 35 805 731, so sídlom Bratislava, Mlynské nivy 49, zastúpený PR Legal Cosp.,
s.r.o. so sídlom Bratislava, Humenské nám. 4, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 687,98
eura, sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto

r o z h o d o l :

I.Súd konanie v časti zaplatenia sumy 123,49 eura zastavuje.

II.Súd žalobu v časti zaplatenia sumy 478,49 eura zamieta.

III.Súd priznáva žalovanému náhradu trov konania v plnej výške, ktorú je povinná žalovanému zaplatiť
žalobkyňa s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 25.8.2016 domáhala od žalovaného zaplatenia sumy
601,98 eura s príslušenstvom z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, čo odôvodnila tým, že dňa
26.8.2011 uzatvorila zmluvu o spotrebiteľskom, zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky -
neprimeraná výška úrokovej sadzby, neuvedená výška splátky istiny, úrokov a poplatkov, neuvedená

doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti, absencia adresy veriteľa na podanie reklamácie a
sťažnosti, zmluva o zabezpečení splátok úveru je neplatná, preto úver zo dňa 26.8.2011 je bezúročný
a bez poplatkov, žalobkyňa mala povinnosť splatiť len istinu 700 eur a žalobkyňa uhradila 941,48 eura
ako aj odmenu zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru vo výške 360,50 eura, spolu 1.301,98 eura, teda
o 601,98 eura viac a túto sumu žiada titulom bezdôvodného obohatenia vydať.

2.Okresný súd Nitra vo veci vydal dňa 17.10.2016 platobný rozkaz č.k. 12Csp/80/2016-27, proti ktorému

podal žalovaný odpor, kde namietal, že žalovaná zaplatila sumu 1.178,49 eura, nie 1.301,98 eura,
zmluva o zabezpečení splátok úveru bola individuálne dojednaná, je platná, bola uzatvorená až po
uzavretí zmluvy o úvere, jednalo sa o nadštandardnú doplnkovú službu spočívajúcu v pravidelnom
preberaní splátok v mieste trvalého pobytu žalobkyne, nemusela ju uzavrieť, odmena bola určená
dohodou strán, k zmluve o úvere uviedol, že odplata za úver neprevyšovala odplatu obvykle požadovanú
na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch, RPMN nebola v rozpore so zákonom,
súdna prax uznáva úrokovú sadzbu 25 %, čo sa týka konečnej splatnosti, úver bol poskytnutý na 60

týždňov a termín konečnej splatnosti je 7. deň 60.týždňa po dni uzavretia zmluvy, výklad žalobkyne
je až za hranicou formálnosti, dodávateľ v rámci zmluvy nemusí samostatne uvádzať výšku, počet a
termíny splátok a samostatne výšku, počet a termíny splátok úrokov a poplatkov. Vzniesol námietku
premlčania, namietal, že žalobkyňa nevyjadrila synalagmatický vzťah v petite žaloby.3. Žalobkyňa podaním doručeným súdu dňa 5.6.2017 zobrala žalobu späť v časti zaplatenia sumy
123,49 eura. Vyjadrila sa k podanému odporu, namietala zmluvu o zabezpečení splátok úveru, ako

nezákonný postup žalovaného, celková odmena žalovaného za úver 700 eur za 60 týždňov bola
601,98 eura, odmenu rozdelil na tri časti - úrok, ktorý je za hranicou primeranosti, administratívny
poplatok, vyberaný za nešpecifikované služby a odmenu z doplnkovej služby, ktorá je viac ako úrok
+ administratívny poplatok. Doplnková zmluva je neplatná, uzatvorená v rozpore s dobrými mravmi,
žalovaný si vymienil nárok na odmenu podľa doplnkovej zmluvy, nie je dohodnutá žiadna možnosť zo

strany spotrebiteľa túto zmluvu ukončiť, odmeny by mala byť zahrnutá do výpočtu RPMN, nie je v
zmluve uvedený dátum konečnej splatnosti úveru, v zmluve nie je uvedené rozdelenie splátok na istiny,
úroky a poplatky.

4. Súd vo veci pojednával v súlade s ustanovením § 180 CSP v neprítomnosti strán sporu a ich
právnych zástupcov a vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu a to žalobou, zmluvou

o spotrebiteľskom úvere, výzvou, zmluvou o zabezpečení splátok úveru a úvere, odporom, rozsudkom
15C/244/2014 OS Martin, OS Michalovce 19C/164/2010, OS Žiar nad Hronom 5C/114/11, OS Topoľčany
7C/138/2014, OS Prievidza 8C/183/14, maximálnou výškou odplaty, úrokovými sadzbami Poštovej
banky, OTP banky, rozsudkom Súdneho dvora C/42/15, vyjadrením žalobcu a zistil tento skutkový a
právny stav:

5.Medzi žalobkyňou ako spotrebiteľom a žalovaným ako dodávateľom bola dňa 26.8.2011 uzatvorená
Zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 700 eur,
za dohodnutý úrok vo výške 23,57 % ročne, vyjadrený pevnou sumou 100,78 eura a administratívny
poplatok vyjadrený pevnou sumou vo výške 140,70 eura, RPMN bola dojednaná vo výške 70,38 %,

priemerná hodnota RPMN vo výške 45,11 %, celkovo sa zaviazala zaplatiť sumu 941,48 eura v 60
týždenných splátkach po 15,70 eura, výška poslednej splátky bola 15,18 eura. Za poskytnutý úver vo
výške 700 eur sa žalovaná zaviazala zaplatiť odplatu vo výške 241,48 eura tvorenú úrokom vo výške
100,78 eura administratívnym poplatkom vo výške 141,70 eura. Úver bol poskytnutý 26.8.2011 na dobu
60 týždňov, konečná splatnosť úveru nastala 7. deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy. V ten istý deň

dňa26.8.2011 uzatvorila žalobkyňa so žalovaným aj Zmluvu o zabezpečení splátok úveru, predmetom
ktorej bolo poskytovanie služby spočívajúcej v preberaní peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky
spotrebiteľského úveru v mieste trvalého bydliska žalobkyne, za čo sa žalobkyňa zaviazala zaplatiť
odmenu vo výške 360,50 eura v 60 týždenných splátkach po 6 eur a poslednú splátky vo výške
6,50 eura. Žalobkyňa z oboch vyššie uvedených zmlúv mala žalovanému zaplatiť sumu 941,48 eura

zo zmluvy o úveru a sumu 360,50 eura zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru. Žalobkyňa zaplatila
žalovanému sumu spolu 1.178,49 eura, čo však splnila pred lehotou splatnosti v dôsledku čoho jej bola
poskytnutá „zľava „ vo výške 123,49 eura. Obe zmluvy boli uzatvárané dňa 26.8.2011 na dobu 60
týždňov, to znamená na obdobie 15 mesiacov, konečná splatnosť úveru tak mala nastať po uplynutí
15 mesiacov teda, v novembri 2012. Žalovaný v podanom odpore uviedol, že žalobkyňa splnila pred

lehotou splatnosti, teda pred novembrom 2012. Žalovaný vzniesol námietku premlčania, žaloba bola
súdu doručená dňa 25.8.2016.

6.Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskými
zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto
zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane
spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na

uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 100 ods.1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej /§ 101 až

110/. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno
premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto

sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný

plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak
toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť

druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 458 ods. 1 OZ musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je
dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z., tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace
s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky
poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu
celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia
na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/ 2010 Z.z., spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá
zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom

médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

7.Zmluvu o úvere a zmluvu o zabezpečení splátok úveru súd posudzoval v zmysle ustanovení
Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch to z nasledovných
dôvodov. Z obsahu spisu je nesporné, že žalovaný pri uzatváraní oboch zmlúv vystupoval ako
veriteľ, t. j. osoba, ktorá konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalobkyňa vystupovala ako
spotrebiteľ, t. j. osoba, ktorá nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Je pritom nesporné, že predmetná zmluva o úvere a zmluva o zabezpečení splátok úveru

má podobu štandardnej formulárovej zmluvy, ktorá je typická tým, že sa uzatvára vo viacerých
prípadoch a spotrebiteľ spravidla jej obsah nemení, pričom na ďalšie všeobecné podmienky odkazuje.
Spotrebiteľská zmluva je teda akákoľvek súkromnoprávna zmluva s uvedenými znakmi a to bez ohľadu
na to, či je upravená v Občianskom, Obchodnom zákonníku alebo inom osobitnom zákone. Podľa
predchádzajúceho zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z., ako aj zákona č. 129/2010

Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení a doplnení
niektorých zákonov je spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
S poukazom na uvedené aj predmetnú zmluvu je potrebné považovať svojou povahou za zmluvu
spotrebiteľskú. Aplikáciou zásady lex specialis derogata lex generalis, t. j. pokiaľ špeciálny predpis

obsahuje odlišnú právnu úpravu, má prednosť pred všeobecným zákonom, je špeciálnou právnou
úpravou v prejednávanej veci zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj ust. § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka, upravujúce problematiku spotrebiteľského práva, ktorá má prednosť pred
všeobecnou právnou úpravou, ktorou je v tomto prípade Obchodný zákonník, a preto je nevyhnutné
posudzovať predmetný právny vzťah medzi stranami sporu podľa ustanovení Občianskeho zákonníka

Zároveň vždy je potrebné mať na zreteli, že úverová zmluva vykazuje znaky spotrebiteľskej zmluvy,
pričom v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa tu vyvstáva požiadavka, aby v prípade duplicitnej
právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva bola aplikovaná právna úprava obsiahnutá v
Občianskom zákonníku, a nie v Obchodnom zákonníku. Správnosť aplikácie občiansko-právnej úpravy,
ktorá má zároveň spotrebiteľský charakter z ústavno-právneho hľadiska nespochybňuje ani Ústavný

súd SR (uznesenie ÚS SR z 19. 06. 2013 sp. zn. I.ÚS 402/2013). Súd poukazuje aj na rozsudok
NS SR zo dňa 14. 09. 2017 č. k. 3Cdo 87/2017, v ktorom rozhodnutí sa Najvyšší súd SR zaoberal
predchádzajúcimi rozhodnutiami Najvyššieho súdu, ktoré riešili otázku aplikácie Obchodného alebo
Občianskeho zákonníka, súd poukazuje na závery uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu, ktorý
podrobil prieskumu všetky doterajšie rozhodnutia týkajúce sa danej problematiky, vrátane rozhodnutia

NS SR sp.zn. 6MCdo 4/2012, a dospel k záveru, že nie je dôvod spochybňovať názor žalobcu, že úver je
tzv. absolútnym obchodom a že naň dopadá tretia časť Obchodného zákonníka. Na druhej strane je však
potrebné mať na zreteli, že úverová zmluva vykazuje aj znaky spotrebiteľskej zmluvy a vzhľadom na
princíp ochrany spotrebiteľa dospel k záveru, že v prípade duplicity právnej úpravy rovnakých inštitútov
súkromného práva je potrebné aplikovať právnu úpravu obsiahnutú v Občianskom zákonníku, a nie v

Obchodnom zákonníku. Poukázal na to, že úverovú zmluvu treba v danom prípade považovať za zmluvu
spotrebiteľskú, čo vyplýva i zo Smernice Rady 87/102/EHS z 22. 12. 1986, ktorá klienta úverového
vzťahu, ktorému je úver poskytovaný, sama definuje označením "spotrebiteľ". Korigujúcim ustanovením
však v prípade spotrebiteľských zmlúv, resp. spotrebiteľského vzťahu, ktorým je aj prejednávaný prípad,
je už vyššie spomínané ustanovenie § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka. Právna úprava týkajúca sa

spotrebiteľských zmlúv obsiahnutá v uvedených ustanoveniach Občianskeho zákonníka, je vo vzťahu
k úprave zmluvného záväzkového práva obsiahnutej v Obchodnom zákonníku špeciálnou právnou
úpravou, upravujúcou spotrebiteľské zmluvy. Zákonodarca s účinnosťou od 01.04.2015 (zákonom č.
102/2014Z.z.)precizovaldovtedyúčinnéustanovenie§52ods.2Občianskehozákonníka,podľaktorého
ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je
spotrebiteľom tak, že do tohto ustanovenia zapracoval aj toto znenie: Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď
by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa názoru súdu účinná právna úprava stanovujepovinnosť prednostne použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na charakter účastníkov
zmluvy v postavení dodávateľa a spotrebiteľa ako aj vzhľadom na tzv. formulárový typ zmluvy, keď
spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, je potrebné na tento právny vzťah

aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákona a zákona o ochrane spotrebiteľa. Podľa §
23a) ods. 2 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa sa na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli
priamo uzavreté podľa Občianskeho zákonníka použijú primerane ustanovenia Občianskeho zákonníka
(rozsudok KS Žilina z 30.09.2010 sp. zn. 9Co/312/2010, rozsudok KS Žilina z 13.10.2010 sp. zn.
7Co/284/2010). Súd posudzoval vec podľa Občianskeho zákonníka. Aj tu treba dodať, že súdna prax

sa takto ustálila až v posledných rokoch.

8. Keďže žalovaný vzniesol námietku, súd sa v prvom rade zaoberal otázkou, či nárok žalobkyne je
alebo nie je premlčaný. Súd dospel k záveru, že žalobkyňa sa domáha od žalovaného zaplatenia sumy
601,98 eura, po čiastočnom späťvzatí žaloby vo výške 123,49 eura, zaplatenia sumy 478,49 eura z
titulu vydania bezdôvodného obohatenia a jej nárok je premlčaný s poukazom na ustanovenie § 107

ods.1,2 Občianskeho zákonníka a preto súd žalobu v časti zaplatenia sumy 478,49 eura zamietol, v časti
zaplatenia sumy 123,49 eura konanie zastavil s poukazom na čiastočné späťvzatie žaloby a ustanovenie
§ 145 ods. 2 CSP. Žaloba bola súdu doručená dňa 25.8.2016 a žalobkyňa žalovanému úver predčasne
vyplatila, pričom splatnosť úveru mala nastať v novembri 2012, súd považoval nárok žalobkyne za
premlčaný, pretože dvojročná subjektívna premlčacia lehota uplynula v čase, kedy splnila svoj záväzok

voči žalovanému, čo bolo ešte pred novembrom 2012, to znamená, že najneskôr v novembri 2014,
žaloba bola súdu doručená 25.8.2016. Preto počiatok plynutia subjektívnej dvojročnej premlčacej doby
súd stanovil deň vyplatenia sumy žalovanému a od tohto okamihu začala žalobkyni plynúť dvojročná
subjektívna premlčacia lehota. Pri premlčaní práva na vydanie bezdôvodného obohatenia pre začiatok
plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený dozvedel, že

na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto na jeho úkor bezdôvodné obohatenie získal.
Okrem toho uplynula aj trojročná objektívna premlčacia doba najneskôr v novembri 2015. Podľa názoru
súdu došlo k ubehnutiu subjektívnej dvojročnej premlčacej doby , aj trojročnej objektívnej premlčacej
doby od úhrady dlhu pred novembrom 2012 do doručenia žaloby na súd dňa 25.8.2016. Žalobkyňa sa
nevyjadrila k vznesenej námietke premlčania, nevyjadrila sa kedy sa o svojom nároku dozvedela. V deň

úhrady úveru žalobkyňa presne vedela koľko uhradila a z akého dôvodu. Objektívna premlčacia doba
je trojročná, nemôžeme uvažovať o desaťročnej premlčacej dobe, pretože zo strany žalovaného nebol
preukázaný úmysel sa obohatiť na úkor žalobkyne, a žalobkyňa ani takéto tvrdenia nevzniesla. Začiatok
plynutia subjektívnej a objektívnej premlčacej doby je upravený odlišne, avšak tieto dve premlčacie doby
začínajú plynúť, plynú a končia nezávisle od seba. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie

jednejznich,právosapremlčí,atoajnapriektomu,žepoškodenémuešteplyniedruhápremlčaciadoba.
Samostatne plynie subjektívna aj objektívna premlčacia doba. Súd však vyhodnotil, že obe začali plynúť
prednovembrom2012aobekudňudoručeniažalobynasúdajuplynuli,prezačiatokplynutiaobjektívnej
premlčacej doby je rozhodujúci okamih, keď k získaniu bezdôvodného obohatenia skutočne došlo, čo
bolo v momente splatenia úveru, k čomu došlo zo strany žalobkyne predčasne, ešte pred termínom

november 2012, čo bol dátum konečnej splatnosti úveru. Keďže súd nárok žalobkyne považoval za
premlčaný, podstatou sporu a ostatnými tvrdenia žalobkyne sa súd nezaoberal.

9.Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

10.O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému súd náhradu
trov konania priznal v plnej výške, pretože vo veci mal plný úspech, v sporových konaniach sa uplatňuje
zásada úspechu, teda strana, ktorá mala v konaní plný úspech, čo je v tomto prípade žalovaný, keďže
žaloba bola zamietnutá a v časti bolo konanie zastavené, keďže v tejto časti ani nebola žaloba podaná
dôvodne, má právo na náhradu trov konania proti neúspešnej strane, pričom dôvody hodné osobitného

zreteľa s poukazom na ustanovenie § 257 súd nevzhliadol a z obsahu spisu nevyplývajú. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník /§ 262 ods. 2 CSP/.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona,akideorozhodnutieovýchovemaloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný

sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Podľa § 365CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania