Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. január 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 16C/455/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115224579
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hanzlíková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2115224579.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou v právnej veci žalobcu: SPP- distribúcia

a.s.., Mlynské nivy 44/b, Bratislava, IČO 35910739, zast. Advokátska kancelária SOUKENÍK - ŠTRPKA,
s. r. o., Šoltésovej 14, Bratislava, proti žalovanému JY. zast. JUDr. Jana Hreňová, advokátka, Krížna 14,
Bratislava, o zaplatenie 1.893,64 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

1. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1.893,64 eur s 5,15% úrokom z omeškania ročne zo sumy
1.893,64 eur od 25. 06. 2014 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Žalobcovi súd priznáva plnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia žalovanej čiastky titulom náhrady

škody vzniknutej neoprávneným odberom zemného plynu v dôsledku porušenia zabezpečenia meradla
proti neoprávnenej manipulácii.

2.Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán, svedkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil
nasledovný skutkový stav:

3. Žalobca v konaní uviedol, že žiada, aby žalovaný bol zaviazaný na zaplatenie čiastky 1893,64 eur

s prísl. na tom základe, že žalovaný neoprávnene odoberal zemný plyn, čím vznikla žalobcovi škody.
Žalovaný na odbernom mieste odoberal plyn meradlom, na ktorom boli porušené zabezpečovacie
prvky plomby, odber plynu takýmto odberom je v zmysle ustanovení zákona o energetike v spojením
s ustanovenia zákona o metrológii neoprávnený. Podľa zákona o metrológii platnosť meradla, na
ktorom bol porušené zabezpečovacie prvky, zaniká. Dané odberné miesto bolo identifikované orgánmi
činnými v trestnom konaní, ktoré zadržali falšovateľské náčinie, spolu so zoznamami odberných miest
a upovedomili žalobcu, aby na daných odberných miestach vykonal kontrolu. Na odbernom mieste bola

vykonaní kontrola, meradlo bolo demontované a odoslané na znalecké skúmanie. Predložil oznámenie
Úrade hraničnej a cudzineckej polície. Znalec skúmaním potvrdil porušenie zabezpečovacích prvkov
na meradle. K predloženému oznámeniu, pokiaľ na ňom nefiguruje žalovaný, uviedol, že žalovaný bol
identifikovaný v tomto trestnom konaní, kde bol zadržaný zoznam odberných miest a jeho meno bolo
v zozname poškodených meradiel. Trestné konanie stále prebieha. Odberné miesto bolo v dome, nie
na verejnom mieste. Neoznačuje žalovaného ako osobu, ktorá by meradlo poškodila, avšak v zmysle
objektívnej zodpovednosti stačí, že plyn takýmto meradlom odoberal. Poukázal tiež na skutočnosť,

že v zozname, ktorý bol zadržaný orgánmi činnými v trestnom konaní, sú uvedené aj presné hodnoty
stavu plynomeru, s príslušnými dátumami, kde tieto sa zhodujú s výpisom interného systému žalobcu.
Manipuláciasmeradlombolavykonanáprofesionálneapribežnýchkontroláchnebolazistená.Posledná
kontrola bola 18.3.2013, deň pred neoprávneným odberom, ktorého dátum sa nedá určiť, kontrola bolavykonaná 18.6.2013. kedy nebolo zistené porušenie zabezpečovacieho prvku a deň po tejto kontrole do
zaistenia neoprávneného odberu považuje za neoprávnený odber. Kontroly sa robia raz ročne. Kontrola,
ktorou bol zistený neoprávnený odber, bola vykonaná na základe podnetu polície.

V konaní vedenom na tunajšom súde pod č. 16c 453/15, i 16C 418/2015 v obdobných veciach za
prítomnosti oboch zástupcov pracovník žalobcu Juraj Čorej k aktívnej legitimácii žalobcu uviedol, že táto
vyplýva z § 82 Zákona o energetike, kde žalobca je uvedený ako jeden z oprávnených subjektov, ktorí
si môžu uplatniť nárok na náhradu škody. Podstatnou je tá skutočnosť, že odberné miesto žalovaného
bolo pripojené do distribučnej siete žalobcu. Ostatné subjekty, a to prevádzkovateľ prepravnej siete,

resp. prevádzkovateľ zásobníka by si nárok na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom
plynu mohli uplatniť v prípade, ak by odberné plynové zariadenie bolo pripojené k prepravnej sieti alebo
k zásobníku. Dodávateľ zemného plynu si nárok na náhradu škody môže uplatniť v dvoch prípadoch
neoprávneného odberu a to v prípade, ak odberateľ nedodrží dodávateľom určené obmedzenia alebo
ak nedodrží zmluvne dohodnuté platobné podmienky. V žalobcom prevádzkovanej distribučnej sieti sa
nachádza plyn, ktorý do nej dodali všetci dodávatelia zemného plynu a zároveň plyn, ktorý do siete dodal

amusídodávaťžalobcazaúčelomzabezpečeniariadnehofungovaniasieteakrytiastrát.Zemnýplynnie
je individuálne určenou vecou a v prípade, ak dôjde k neoprávnenému odberu alebo inému úniku plynu,
nie je možné povedať, že plyn, ktorý bol takto odobratý, patril niektorému konkrétnemu dodávateľovi.
Za zemný plyn v distribučnej sieti zodpovedá žalobca, a to až do okamihu, kedy zemný plyn prejde
plynomerom, ktorý má platné overenie podľa zákona o metrológii. Pokiaľ k takejto situácii nedôjde, teda

zemný prešiel meradlom, ktoré nemalo platné overenie, nie je možné tento zemný plyn považovať za
plyn konkrétneho dodávateľa zemného plynu, a žalobca musí následne vo všetkých takýchto prípadoch
dodať do siete plyn, ktorý bol zo siete neoprávnene odobratý. V danom prípade výška škody nebola
určená podľa typového diagramu, ale podľa vyhlášky z dôvodu, že na odbernom mieste žalovaného v
zmysle výpisu zo zaisteného zoznamu, ktorého autenticita bola potvrdená orgánmi činnými v trestnom

konaní, na odbernom mieste žalovaného dochádzalo k viacnásobnému a dlhodobému neoprávnenému
odberu zemného plynu. Predložil rozhodnutie KS Trenčín zn. 17Co 135/2016, rozhodnutie KS Bratislava
zn. 5Co 169/2015, rozhodnutie KS Trnava zn. 11Co 171/2011, kde súdy v tomto prípade priznávajú
aktívnu legitimáciu, je v nich konštatovaná objektívna zodpovednosť a to, že sa nejedná o spotrebiteľský
spor a že škoda bola podľa vyhlášky vypočítaná správne. Tiež predložil Uznesenie OO PZ Cífer zn.

ČVS: ORP-1469/CI-TT-2014Am, ktorým bolo konanie zastavené a kde bol výsluch svedka. Z tohto
vyplýva, ako sa udalosti diali, keď osoba V.B. prišla za svedkyňou s ponukou, že sa dá stočiť stav
plynomeru. Za svedkyňou bola táto osoba viackrát. Teda nešlo iba o jeden zásah do meradla. Skutočnú
škodu v tomto ani v obdobných prípadoch nie je možné určiť. Prišlo k porušeniu zabezpečenia proti
manipulácii a zanikla tým podľa § 15 ods.6 zák. č. 142/2000 Z.z. platnosť úradného overenia plomby.

Stav spotreby, ktorý indikoval plynomer tak nie je možné použiť v obchodnom styku medzi účastníkmi.
To, že nie je možné určiť škodu mám na mysli to, že nie je možné určiť výšku škody. Samotný
vznik škody odôvodňuje tým, že žalovaným v rozhodnom období odoberal plyn žalobcu a odoberal
ho spôsobom, ktorý zákona o energetike kvalifikuje ako neoprávnený. Medzi poškodením plomby a
samotnýmodberomplynu,ktorýmodôvodňujevznikškodyjetásúvislosť,žeodbermeradlom,naktorom

je poškodená plomba zákon o energetike kvalifikuje ako neoprávnený odber. Pokiaľ ide o zánik platnosti
meradla, podľa neho nie je možné tento dátum. Museli by poznať presný deň poškodenia plomby.
Nie je to teda deň posledného zápisu. Vyhláška ministerstva hospodárstva určuje, že za neoprávnený
odber sa považuje obdobie od posledného fyzického odpočtu do dňa zdemontovania meradla. Medzi
obdobím neoprávneného odberu a zánikom platnosti meradla je súvislosť taká, že vyhláška ministerstva

hospodárstva vychádza z fikcie. Nevie, kedy došlo k poškodeniu meradla, je to vo vnútri. V týchto
prípadoch dodávateľom poskytujú údaje o stave počítadla. Ak je potvrdené, že zanikla platnosť meradla,
nemôžu dodávateľovi poskytnúť stav, ktorý bol v čase demontáže na plynomeri a dodávateľ tak za
obdobieodposlednéhofyzickéhoodpočtudodňademontážeplynomervyfakturujeodberateľovirovnaký
stav ako bolo pri poslednom fyzickom odpočte. Dodávateľ teda v tomto období odberateľovi plyn

nedodáva. Súvislosť medzi nárokom a takzvanou nulovou spotrebou je tým, že došlo k neoprávnenému
odberu, plyn, ktorý odberateľ odoberal, nebol plynom patriacim jeho dodávateľovi a dodávateľ nemohol
odberateľovi vyfakturovať stav spotreby, ktorý plynomer indikoval v deň jeho demontáže. Ak by plomba
nebola poškodená, dodávateľ by plyn fakturoval. Ak by údaj na plynomeri použili v obchodnom styku,
hrozilo by im uloženie sankcie podľa zákona o metrológii. Platnosť meradla zanikla. Uplatnenie náhrady

škody porušení mimozmluvnej povinnosti považujú za obchodný styk, je to vzťah dvoch účastníkov,
teda dodávateľa a odberateľa plynu. Nárok si voči žalovanému uplatňujú prvý raz, predpokladajú, že
neoprávnený odber bol 6-krát podľa záznamov osoby, u ktorej boli nájdené raznice. Bolo u neho 6
dátumov a má za to, že táto osoba bola u žalovaného 6-krát. V tomto vychádza zo zoznamu a poukázalv tomto smere aj na uznesenie OO PZ Cífer, hoci sa netýka odberného miesta žalovaného, týka sa
však osoby, u ktorej boli zoznamy zadržané. Zoznamy im boli poskytnuté v apríli 2013. Výpočet škody
bol prezentovaný v iných konaniach priamo zástupcovi žalovaného a škoda je vypočítaná v zmysle

zákona. Pokiaľ ide o kontroly na odbernom mieste, zástupca žalovaného predložil v prílohe vyjadrenia,
kedy začali byť vykonávané kontroly. Zaistené zoznamy boli žalobcovi poskytnuté v apríli 2013 a prvé
kontroly boli vykonané dňa 15.4.2013. Išlo o 487 kontrol, a nemá kapacity na to, aby vykonal všetky
kontroly za týždeň alebo mesiac. Ich činnosť to neohrozilo, ale bola to neočakávaná situácia, v súvislosti
s trestným konaním. K námietke premlčania uviedol, že nárok nie je premlčaný. Žalobca si škodu

mohol uplatniť, keď zistil, že mu vznikla, keď bola vyčíslená a keď zistil, voči komu si ju má uplatňovať.
Stalo sa to na základe potvrdenia neoprávneného odberu plynu znalcom. Posudok bol vypracovaný
15.6.2014, žaloba bola podaná 5.10.2015, teda nárok nie je premlčaný. V konaní bol vypočutý znalec,
ktorý posudok ozrejmil súdu a ak má zástupca žalovaného za to, že bol to práve znalec, ktorý plynomer
poškodil, môže na neho podať trestné oznámenie. Nález ÚS ČR priložený žalovaným je irelevantný,
vzhľadom na skutočnosť, že sa riadime právnym poriadkom SR. Vznik škody nepreukazuje opravnou

faktúrou vo výške 0 eur, ale preukazuje ju zákonom o energetike, v spojení so znaleckým posudkom.
Odberné miesto žalovaného nie je na verejne prístupnom mieste a v spojení s výpismi zo zaistených
zoznamov nebolo možné vypočítať škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov. Práve z
toho dôvodu je výška škody vypočítaná v zmysle vyhlášky MF SR. Objektívna premlčacia lehota začala
plynúť na konci neoprávneného odberu alebo od znaleckého posudku. Nulová faktúra je vydaná preto,

že podľa zákona o metrológii meradlo po zásahu stráca platnosť overenia. Následne dodávateľ nemôže
brať hodnoty na meradle do úvahy v obchodnom styku, lebo by bol postihnutý sankciami zo strany úradu
pre reguláciu sieťových odvetví. Nárok si neuplatňuje na základe opravnej faktúry.
V konaní 16C 463/2015 uviedol, že deň alebo dátum, kedy došlo k poškodeniu plomby uviesť
nevie. Začiatok subjektívnej lehoty podania návrhu začal podľa jeho názoru plynúť vtedy, kedy bolo

jednoznačne potvrdené, že zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo poškodené, a teda bolo
to v deň, kedy bol žalobcovi doručený posudok. Na rozdiel medzi sporným a kontrolným odtlačkom je
potrebný posudok, lebo znalec potvrdil a j poškodenie zabezpečenia a poškodenie zaisťovacích prvkov
plomby. Pri každej manipulácii je potrebný posudok. Pri demontáži mali podozrenie, že plomba nie je
originálna, preto bolo dané znalcovi a znalec zistil obsahovú nezhodu aj poškodenie. Znalec posudzuje,

či je alebo nie je poškodené zabezpečenie. Nevie sa vyjadriť k tomu, akými raznicami disponovala
osoba, ktorá plynomer v roku 2009 overovala, odtlačky mal k dispozícii znalec, ten posudzuje, či sa
jedná o originálnu alebo falšovanú plombu. Znalcovi boli raznice poskytnuté ich spoločnosťou, ale
nie jeho osobou. Znalec prevzal kontrolný odtlačok. Pôvod odtlačkov uviesť nemôže, lebo sa toho
nezúčastnil. Nevie, aká plomba bola na plynomeri, lebo ju nemontoval. Nevie sa vyjadriť k tomu,

či bolo znalcovi určené, ktorý kontrolný odtlačok má použiť. Predpokladá, že tento si vyberá znalec
podľa objednávky. Používal predpokladá raznice a odtlačky z roku, kedy sa vykonávala kontrola. Bolo
vykonaných niekoľko stoviek kontrol priebežne. Nevie, či majú na to dostatočnú kapacitu ľudí ani či
sa zvažovalo to, čo to ochromí našu činnosť. Škoda vznikla odobratím plynu spôsobom, ktorý zákon
definuje ako neoprávnený odber. Predkladaním zoznamom a dôkazov preukazujú to, že dochádzalo k

neoprávnenému odberu, v spojení s ostatnými dôkazmi, vrátane posudku. A obdobie neoprávneného
odberu určili s poukazom na ust. Vyhlášky 449/2012. Dodávateľovi môžu dať dátum iba od posledného
odpočtu. Pri predchádzajúcom odpočte poškodenie nezistili a nevedia, či tam bolo. V čase demontáže
už meradlo platné overenie nemalo, lebo bolo poškodené.
Z dôvodov hospodárnosti konania nebolo potrebné pracovníka žalobcu opakovane v tomto konaní

vypočúvať a žalovaný na jeho výsluchu neskôr ani netrval.

4. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že nedošlo k neoprávnenému odberu. Žalovaný
nezasahoval do plynomeru. Žalobca nepreukázal vzniku nároku na náhradu škody, a to vznik škody
a príčinnú súvislosť, v zmysle zákona o energetike si poškodený môže žiadať náhradu škody, len

vtedy, ak škoda skutočne vznikla, má za to, že toto preukázané nebolo. Znalec v posudku konštatoval
plombu ako takú, teda že je predpoklad, že plomba z predmetného plynomeru bola vytvorená tými
istými čeľusťami klieští, ako kontrolná plomba, ktorú poskytol žalobca znalcovi. Z posudku ďalej vyplýva,
že údajne bolo poškodené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Má to preukazovať obrázok
č.4. v ostatných obdobných veciach znalec konštatoval to, že plomba pravdepodobne nebola vytvorená

tým istým nástrojom, čo nie je tento prípad. Je teda otázne, čo je na fotke číslo 4. a či to spĺňa
skutkovú charakteristiku neoprávneného odberu. Teda nebol preukázaný neoprávnený odber. Znalec
skúmal iba porušenie zabezpečenia a neskúmal, či samotné meradlo meralo alebo nemeralo správne
hodnoty. Nie každý neoprávnený odber má za následok vznik škody v zmysle množstva plynu. Ak jeporušený kryt, neznamená to, že išlo o nesprávne meranie a že došlo k neoprávnenému odberu. Z
predloženého oznámenia polície nie je zrejmý samotný skutok a nie je zrejmé, o akú trestnú činnosť
sa má jednať. Toto vyjadrenie nie je ani podpísané. Výňatok zo zoznamu predloženého žalobcom

nepreukazuje neoprávnený odber.
Plynári prišli s tým, že idú meniť plynomer. Fotili si plynomer mobilom. Potom s pracovníkom išiel ku
sporáku, ku kotlu a druhý zostal pri plynomeri. K tomuto pracovníkovi sa vrátili, opýtal sa, či môže
plynomer odmontovať, a druhý pracovník povedal, že môže to začať robiť. Vonku si fotili aj drevo, ktoré
má na dvore. Prišli k plynomeru, niečím mastil spoje, nahodil plomby. Polícia u neho nebola, starý

plynomer zobrali plynári, zalepil ho a dal mu podpísať krabicu. Nevie, či mu dali podpísať niečo iné. Sám
s plynomerom nikdy nemanipuloval. Plyn používa na varenie a na ohrievanie teplej vody. Kúri drevom.
Zaistený zoznam bol 21.3.2013, pričom z iných konaní v obdobných vyplýva, že prvá známa kontrola
odberného miesta bola 9.9.2013. Kontrola odberného miesta žalovaného bola vykonaná 27.3.2014.
Kontroly boli od septembra 2013, do apríla 2014. Z im známych informácií postup žalobcu nepríde ako
efektívny a v súlade s § 415 OZ o všeobecnej povinnosti predchádzať škodám. Čím neskôr je kontrola

vykonaná, tým sa predlžuje z pohľadu žalobcu obdobie neoprávneného odberu a aj výška škody, ktorú
on považuje, že mu vznikla.
Kontrola bola v rozpore s § 76 zák. a teda všetky získané dôkazy sú potom nezákonné. Zápis na
montážnom liste bol podpísaný až po výmene meradla. Žiadal pôvodne zabezpečenia pracovníka,
ktorý sa vyjadrí k výpočtu škody, kedy dostali presne zaistené zoznamy, na základe akého postupu sa

plánovali kontroly, či kontroly obmedzili činnosť žalobcu, ku komunikácii medzi žalobcom a dodávateľom,
čo sa týka nulových faktúr a kto sa vie vyjadriť k tomuto postupu. Tieto okolnosti spochybňuje, ale nie
je jeho úlohou odstraňovať tieto nedostatky a je na žalobcovi, či v rámci dôkazného bremena na tieto
nedostatky bude reagovať. Vzniesol námietku premlčania. Objektívna premlčacia lehota začala plynúť
od momentu porušenia zabezpečenia a ten nie je známy, teda počiatok plynutia premlčacej lehoty nie

je možné určiť. Spornou môže byť plomba a vyhláška nemohla byť použitá, lebo sa týkala množstva
plynu a nemôžeme hovoriť o období neoprávneného odberu. Poškodenie plomby je jednorazová udalosť
a nie je rozhodujúce, ako dlho je plomba poškodená. Spochybňuje posudok, lebo z neho nevyplýva
postup znalca. Znalec uviedol, že navŕta plombu a vytrhne to a plombu môže poškodiť aj on. Uviedol,
že ak to on poškodil, úlomok je v plynomeri v meradle a ak to on nepoškodil, tak úlomok sa tam

nenachádza. Tieto tvrdenia nepreukázal a vzhľadom na postup znaleckého dokazovania je opakované
znalecké dokazovanie nemožné a má za to, že znalec mal urobiť zvukový alebo obrazový záznam z
demontáže. Žalobca uviedol, že zoznam získal v apríli 2013 a kontrola bola v marci 2014, teda o rok
neskôr. Je treba skúmať otázku spoluzavinenia, v prípade, ak by mal súd za to, že je preukázaný vznik
škody, príčinná súvislosti s poškodením zabezpečenia. Poukázal na nález ÚS ČR a pokiaľ by súd priznal

náhradu škody podľa vyhlášky, dôjde k porušeniu majetkových práv žalovaného, nakoľko vyčíslená
náhrada škody niekoľkonásobne prevyšuje reálne odbery a náhrada škody nemá kompenzačnú, ale
sankčnúfunkciu.Podľafaktúryreálnemnožstvoplynu,resp.podľaopravnej-preplatok-oprotižalovanej
sume je veľký nepomer. Opravnou faktúrou nie je možné preukazovať vznik škody. Ak by mal súd za to,
že došlo k inému plneniu prípadne bezdôvodného obohateniu, to nastáva okamihom vydania opravnej

faktúry a tento nárok nie je uplatnený v žalobe a nevyplýva zo skutkového stavu.
Žalobu teda žiadal zamietnuť z dôvodu nepreukázania základných predpokladov uplatňovaného nároku
na náhradu škody. V zmysle skutkového stavu, ktorý bol vymedzený žalobou sa žalobca môže domáhať
len takého nároku, ktorý mu z tohto stavu vyplýva. Vyplýva mu iba nárok na náhradu škody, za
predpokladu hodnovernosti znaleckého posudku a to nárok predstavujúci škodu - poškodenú plombu.

Nie množstvo plynu. V zmysle rozhodovacej činnosti okresných a krajských súdov, vrátane OS a
KS Trnava vyplýva, že na to, aby si žalobca uplatňoval náhradu škody určenú vyhláškou, nestačí
preukázať len poškodenie zabezpečenia, ale aj zásah do meradla - stočenie. Takýto zásah nebol ani
preukazovaný a ani tvrdený. Pokiaľ ide o opravné vyúčtovanie, postup žalobcu namietal, a to určenie
momentu zániku platnosti a ak by sa s týmto súd nestotožnil a mal by za to, že tento postup je správny,

teoreticky môže dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia. Tento nárok však vzniká až opravnou faktúrou
a nebol uplatnený v žalobe. Ak má súd za preukázaný vznik škody v priamej príčinnej súvislosti s
poškodení zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, je na mieste znížiť túto škodu s prihliadnutím
na spoluzavinenie žalobcu a rozhodnutie ÚS ČR. Má sa aplikovať princíp subjektívnej zodpovednosti,
v rámci konania zavinenie nebolo preukázané.

5. Z predložených dokladov vyplýva, že žalobca fakturoval žalovanému faktúrou č. 9000180865zo dńa
10. 6. 2014, splatnou 24. 6. 2014 škodu za neoprávnený odber zemného plynu meradlom, na ktorom
bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a taký odber je v zmysle § 82 ods. 1 písm.d / zák. č. 251/2012 Z. z. neoprávneným odberom. Škoda bola vyčíslená v zmysle vyhl. č. 449/2012
Z. z. vo výške 1893,64 eur, jedná sa o obdobie od 19. 6. 2013 do 27. 3. 2014. Vo vyčíslení škody boli
uvedené ako spotrebiče: spotrebič na varenie 2 ks, plynové vykurovanie.

Podľa Montážneho listu meradla č. 1300946233 zo dňa 27. 3. 2014 došlo k výmene určeného meradla,
za odberateľa podpísal montážny žalovaný. Podľa zápisu z tohto dňa plynomer je umiestnený vo dvore
RD - neprístupný, majú krb na drevo. Plynomer bude zaslaný na znalecké posúdenie..

6.Podľa Znaleckého posudku č. 377/PL-2014 vypracovaného IF. tento v posudku uviedol, že optickým

skúmaním povrchu plomby zistil poškodenie - odstránenie jedného zaisťovacieho prvku plomby.
Môže predpokladať, že sporný odtlačok čeľuste plombovacích klieští a kontrolný odtlačok neboli
vytvorené čeľusťou toho istého nástroja. Optickým skúmaním onačení, ktoré boli vytvorené čeľusťou
plombovacích klieští zistil obsahovú zhodu, tvarovú a rozmerovú podobnosť špecifických znakov
sporného a kontrolného odtlačku, zistil poškodenie odstránenie jedného zaisťovacieho prvku plomby.
Znalecvypočutývpostavenísvedkauviedol,žeposudokrobilnaobjednávkužalobcu,bolmupredložený

plynomer č. 9081026. Pri demontáži zistil, že plomba osadená v kryte číselníka ide demontovať pomerne
ľahko a pri optickom skúmaní zistil, že chýba na tejto plombe jeden zaisťovací prvok. Následne
porovnával znaky na plombe, s kontrolnými odtlačkami, ktoré má od pracovníkov SPP distribúcia, pričom
zistil, že tieto mohli byť vytvorené jedným nástrojom. Ak povedal, mohli, upresnil, že viacmenej boli.
Na základe týchto zistení odpovedal na otázky, zistil teda odstránenie jedného zaisťovacieho prvku, na

počítadle mohli byť vytvorené znaky tým istým nástrojom, je tam obsahovaná zhoda tvarová rozmerová
podobnosť špecifických znakov, a teda mohli byť vytvorené jedným nástrojom. Na otázku, či bolo
porušenie zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, uviedol, že zabezpečenie bolo mechanicky
poškodené. Nezistil mechonoskopické stopy po zásahu do meradla. Tým, že je plomba poškodená,
signalizuje, že bola vytiahnutá z krytu číselníka meradla. Po demontáž plomby je možné odskrutkovať

opevňovaciu skrutku číselníka, čím dôjde k tomu, že číselník je možné z meradla vybrať. Plyn teda prúdi
ale číselník ho nezaznamenáva. Pri takomto zásahu sa vyžaduje určitá znalosť konštrukcie meradla.
K vybratiu došlo bez poškodenia vrchnej časti plomby, čo naznačuje v podstate odbornosť toho, kto to
robil. Posudkov robil asi 700, plynomery majú rôzne typy plomb a týchto typov, ako je v tomto konaní,
a k poškodeniu dochádza tak, že ju vytrhne a poškodí on, druhá možnosť, že ju domontuje a plomba

je poškodená a tretia možnosť je, že ju domontuje a plomba sa nepoškodí - to je chyba plomby. Toto
bol ten druhý prípad. Možností poškodenia je veľa. A môže dôjsť aj k zjavnému poškodeniu, v prípadu
použitia šraubováka, vzduchovej pištole, teplom a podobne. Tu je plomba na prvý pohľad v poriadku.
Po odňatí plomby a vybratí číselníka, počítadlo je urobené z plastovej hmoty, je možné ho pretočiť aj
rukami, bez použitia nástroja. Plombu demontuje tak, že do nosnej časti plomby do stredu zaskrutkuje

skrutku a vytiahne to von. Pri vytiahnutí sa môžu poškodiť drážky na plombe. To je prípad, kedy plomba
funguje ako má fungovať, teda že zaisťovací prvok sa poškodí. Po preložením plomby konštatuje, že sa
môže poškodiť zaisťovací prvok. Na fotografi č. 4 posudku je poškodený zaisťovací prvok. Pri demontáži
plomby, kus ktorý chýba, zostáva v plynomeri. Keby to odtrhol on, musel by ho tam vidieť. Vylučuje, že
by tento kúsok mohol vypadnúť pri stole, kde robí. Jednak ide plomba ľahko von a je tam zvukový efekt,

keď plomba funguje správne, počuť, ako to praskne. Zostane to iba v šachte, nemá to kde inde byť.
Do posudku píše, či plombu poškodil. Keď je poškodený zaisťovací prvok, je možné pomocou podtlaku
plombu vytiahnuť, pomocou prípravku, po vysatí vzduchu, je to jedna z možností a tých je viac. O plombu
bysaopieralaibatesniacaguma,takžesatozistiťnedá.Plombajepripojenáktretiemuvýtlačkuposudku
a ten je u neho. Ak sú pri plombe vylomené drážky, sú tam priložené aj tie. Ak na obrázkoch posudku

všeobecne nie je vylomená časť je u neho, ale pre závery posudku je irelevantná. Plombu poškodiť
musí, aby videl znaky. Kontrolné odtlačky má fyzicky dvakrát, urobené sú jedným nástrojom, nezistil
rozdiely. Nie je tam dôvod na porovnávanie s obidvomi, keďže tam nebol zistený rozdiel. Porovnávanie
robí z odtlačkov, na ktoré najlepšie vidí. Odtlačky môžu byť rôzne zatlačené. A tomu sa snaží priblížiť.
Mal k dispozícii len kontrolné odtlačky, nie raznice. Nevie, či sa pri plombovaní používal väčší počet

razníc. Pokiaľ zistí nezhodu, píše, že jednoznačne neboli vytvorené tým istým nástrojom a ak zistí zhodu
alebo podobnosť, uvádza ju v rovine pravdepodobnosti. Aby bol posudok efektívny. Existuje možnosť, že
stopy po nástrojoch nemajú špecifické znaky a nie sú vhodné na individuálnu identifikáciu nástroja. Ak
by to mal v tomto prípade vylúčiť, musel by ísť pod mikroskop. Pri posudku to nerobil. Pravdepodobnosť,
ktorú uviedol bola asi 99%. Nemôže skúmať funkčnosť meradla. Nevie rozlíšiť, ktoré posudky robil

v súvislosti so zadržanými osobami. Dostane plynomer a žiadosť. Niektoré veci robil aj pre trestné
konanie, v súvislosti so zadržanými osobami. Znalcom je od roku 2007, pre SPP distribúcia robí od roku
2012, bol nimi oslovený. Nikdy u nich nepracoval.7. Za obdobie od 19. 6. 2012 do 18. 9. 2013 podľa faktúry SPP č. 7425146895 bol u žalovaného
nameraný odber plynu 1750 m3, za obdobie 1. 7. 2013 - 26. 3. 2014 mal dodané množstvo 17031 KWH,
preplatok 129,07 eur, za obdobie od 19. 6. 2014 do 18. 6. 2015 mu faktúrou č. 7121076531 mu bol

vyčíslený nedoplatok 213,50 eur, dodané množstvo 21510 KWH. Faktúrou č. 7230552350 za obdobie
od 27. 3. 2014 do 18. 6. 2014 preplatok 229,91 eur, dodané množstvo 2430 KWHV zmysle opravnej
faktúry za plyn č. 7010502289 bol žalovanému vrátený preplatok za obdobie od 1. 7. 2013 do 26. 3.
2014 vo výške 762,25 eur.

8. Z oznámenia Prezídia Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície Národná jednotka
bola proti nelegálnej migrácii Banská Bystrica vyplýva, že v súvislosti s osobou žalovaného nebol u
menovaného zaistený žiadny plynomer ani neboli zistené žiadne relevantné informácie smerujúce k
trestnému stíhaniu jeho osoby. U podozrivého R. bol v osobnom vozidle zaistený zošit, kde okrem iných
mien je uvedené meno osoby D. s uvedením dátumov a čísel. Súdu bola táto listina zaslaná, pri mene
žalovaného sú dátumy 1. 1. 09, 18. 6. 09, 1. 1. 10, 18. 6. 10, 18. 6. 11, 18. 6. 12 a odpočty.

9.Podľa § 82 ods. 1 písm. d/ zák. č. 251/2012 Z. z. neoprávneným odberom plynu je odber plynu
meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii,
alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete, Podľa ods. 2 Odberateľ,
ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej

siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak
vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk
dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.
Podľa § 85 ods. 5 zákona Prevádzkovateľ distribučnej siete je oprávnený vykonať potrebné technické
opatrenia v distribučnej sieti na účel zabránenia neoprávnenému odberu.

Podľa § 76 ods. 1 zák. č. 251/2012 Dodávku plynu je povinný merať prevádzkovateľ distribučnej
siete vlastným určeným meradlom, ktoré koncovému odberateľovi plynu bezodplatne montuje, udržiava
a pravidelne zabezpečuje jeho overenie. Podľa odseku 10 Prevádzkovateľ prepravnej siete a
prevádzkovateľ distribučnej siete je povinný písomne informovať odberateľa plynu o termíne plánovanej
výmeny určeného meradla aspoň 30 dní vopred; to neplatí, ak odberateľ plynu súhlasí s neskorším

oznámením termínu plánovanej výmeny určeného meradla. Prevádzkovateľ prepravnej siete alebo
prevádzkovateľ distribučnej siete pri výmene určeného meradla je povinný informovať odberateľa
plynu o stave odobratého množstva plynu a zároveň je povinný oznámiť stav určeného meradla pred
výmenou a stav nového určeného meradla po výmene. Ak sa odberateľ plynu nezúčastní výmeny
určeného meradla, je prevádzkovateľ siete povinný písomne informovať odberateľa plynu o výmene,

stave určeného meradla pred výmenou a stave nového určeného meradla po výmene a uskladniť
demontované určené meradlo minimálne po dobu 60 dní na účel umožnenia kontroly stavu určeného
meradla zo strany odberateľa plynu. Podľa odseku 11 Odberateľ plynu je povinný prevádzkovať odberné
plynové zariadenie tak, aby nepoškodil určené meradlo. Akýkoľvek zásah do určeného meradla v
rozpore s osobitným predpisom je zakázaný. Podľa § 85 ods. 5 zákona č. 251/2012 Z. z. prevádzkovateľ

distribučnej siete je oprávnený vykonať potrebné technické opatrenia v distribučnej sieti na účel
zabránenia neoprávnenému odberu a v takom prípade neplatí ust. § § 76 .

10.Podľa § 15 ods. 6 zákona č. 142/2000 Z. z. platnosť overenia určeného meradla zaniká, ak a/ uplynul
čas jeho platnosti, b/ boli vykonané zmeny alebo úpravy meradla, ktoré mohli ovplyvniť jeho metrologické

vlastnosti, c/ meradlo bolo poškodené tak, že mohlo stratiť niektorú vlastnosť rozhodujúcu pre jeho
overenie, d/ bola poškodená, pozmenená, odstránená alebo inak porušená overovacia značka alebo
zabezpečovacia značka, e/ je zjavné, že meradlo stratilo požadované metrologické vlastnosti, i keď
nebola porušená overovacia značka.

11.V danom prípade bola medzi SPP /resp. ZSE Energia a.s/ a žalovaným uzavretá spotrebiteľská
zmluva, bližšie upravená zák. č. 251/2012 Zb. o energetike v znení neskorších predpisov v spojení
s nar. vl. č. 409/2007, ktorým sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie trhu s plynom. Žalovaný teda
bola v priamom vzťahu ako spotrebiteľ so ZSE, nie však s distribútorom. Vzťah žalovaného vo
vzťahu k žalobcovi teda nie je spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko tento si neuplatňuje cenu plynu,

ale náhradu škody. Vzťah medzi žalobcom a žalovaným sa však netýka dodávky plynu (žalobca
nie je dodávateľom plynu, nie je sporná napr. správnosť fakturácie dodaného plynu), uplatnený nárok
nevyplýva zo zmluvného práva, ale o ide o nárok na náhradu škody podľa § 82 ods. p2 zákona č.251/2012 o energetike zákona o , ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s neoprávneným odberom v zmysle
§ 82 ods. 1 písm. a/ bod. 2 zákona o energetike.

12.Aktívna legitimácia žalobcu vyplýva z ust. § 82 ods. 2 zák. č. 251/2012 Z. z., v zmysle ktorého
odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi
prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne
vzniknutú škodu, ak vznikla.
Následkom porušenia zabezpečenia meradla proti jeho neoprávnenej manipulácii je nemožnosť

vykonanie riadneho vyúčtovania plynu jeho dodávateľom. Žalovaný nepreukázal, že za rozhodné
obdobie uplatňoval náhradu za dodávku plynu jeho dodávateľ, takúto fakturáciu nepredložil. Súd nemal
preto pochybnosti o tom, že hoci v rozhodnom období bol plyn na odberné miesto žalovaného dodaný,
pre výmenu meradla z dôvodu porušenia overovacej značky nebol dodávateľom vyúčtovaný. Dodávateľ
plynu preto žalobcovi neuhradil cenu plynu dodanú k odbernému miestu žalovaného podľa uzatvorenej
distribučnej zmluvy. V príčinnej súvislosti s neoprávneným odberom tak vznikla žalobcovi škoda. Hoci

v ustanovení § 82 ods. 2 sa uvádzajú ako osoby oprávnené na náhradu škody popri prevádzkovateľovi
distribučnej siete i dodávateľ, škodu si uplatnil výlučne žalobca.

13.Znaky zodpovednosti za škodu sú: existencia protiprávneho úkonu, škoda a príčinnú súvislosť
medzi existenciou protiprávneho úkonu a škodou. Nie je potrebné skúmať zavinenie, keďže v danom

prípade sa jedná o objektívnu zodpovednosť, teda zodpovednosť bez zreteľa na zavinenie, pričom je tu
potrebné zdôrazniť fakt, že odberateľ zodpovedá (už len) za to, že odoberal plyn. V danom prípade bola
preukázaná existencia všetkých znakov zodpovednosti za škodu, a to existencia protiprávneho úkonu,
ktorý protiprávny úkon spočíva v neoprávnenom odbere - odber zemného plynu meradlom, na ktorom
bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii.

V danom prípade sa nejednalo o meradlo na verejne prístupnom mieste.

To, že žalovaný odoberal neoprávnene plyn bolo jednoznačne preukázané tým, že na meradle bol
zaznamenaný odber plynu.. Pokiaľ sa týka škody, táto takisto vznikla, a to už len tým, že sa odoberal

plyn, teda, že došlo k neoprávnenému odberu. V zmysle zákona o energetike neoprávnený odber sa
rovnáškode.Príčinnásúvislosťvdanomprípadetakistoexistuje,keďžekodberuplynudošloporušeným
meradlom, a potom dodávateľ neuhradil cenu plynu žalobcovi.

14. Súd sa stotožnil so závermi znaleckého posudku, doplneného výpoveďou znalca, ktorý potvrdil

odborný zásah do meradla, potvrdil, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo
mechanicky poškodené. Znalec dostatočne vyčerpávajúco odôvodnil posudok a zdôvodnil svoje závery,
z ktorých je jednoznačné mechanické poškodenie zabezpečenia. Súd nemal dôvod pribrať do konania
kontrolného znalca a nepovažoval to ani za hospodárne a účelné. Znalec vo svojom vyjadrení potvrdil,
že že plomba osadená v kryte číselníka ide demontovať pomerne ľahko a pri optickom skúmaní zistil,

že chýba na tejto plombe jeden zaisťovací prvok, zabezpečenie bolo mechanicky poškodené. Tým, že
je plomba poškodená, signalizuje, že bola vytiahnutá z krytu číselníka meradla. Po demontáž plomby je
možné odskrutkovať opevňovaciu skrutku číselníka, čím dôjde k tomu, že číselník je možné z meradla
vybrať. Plyn teda prúdi, ale číselník ho nezaznamenáva. K vybratiu došlo bez poškodenia vrchnej časti
plomby, čo naznačuje v podstate odbornosť toho, kto to robil. Plomba bola na prvý pohľad v poriadku,

po jej odňatí a vybratí číselníka, je možné ho pretočiť aj rukami, bez použitia nástroja. Znalec podrobne
popísal demontáž plomby a celý postup. Pravdepodobnosť, ktorú uviedol bola asi 99%. Nemôže skúmať
funkčnosť meradla.
Súd nemal pochybnosti o hodnovernosti a odbornosti posudku a pokiaľ žalovaný namietal množstvo
posudkov vypracovaných znalcom pre žalobcu, táto námietka je irelevantná. Znalec je nezávislý subjekt,

ktorý vykonáva svoju činnosť samostatne a nezávisle od žalobcu, nie sú dôvody na spochybňovanie
jeho osoby a vysokej odbornosti.

15. V konaní nebolo sporné, že plynomer sa nachádza v dome žalovaného, teda nie na verejne
prístupnom mieste.

16. Žalobca vyčíslil škodu v zmysle vyhl. č. 449/2012 Z. z. a táto výška a spôsob jej vyčíslenia neboli
v zásade v konaní namietané. Podľa vyhlášky sa určuje výška škody pri neoprávnenom odbere. Jej
aplikácia nie je podmienená nemožnosťou zistenia rozsahu škody inak.Porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané
žalobcom predloženým posudkom znalca Ing. H. i jeho výpoveďou, keď posudok nevykazuje žiadne
vady, pre ktoré by ho nebolo možno považovať za hodnoverný dôkaz. Znalec vysvetlil odborný zásah

do meradla, ktorý mal za následok skutočnosť, že s meradlom bolo možné manipulovať. Tento posudok
nebol relevantným spôsobom vyvrátený a spochybnený - skutočnosť, že znalec nebol pri demontáži
meradla, nie je rozhodujúca. Nie je tiež rozhodujúce, ak žalovaný sám žiaden zásah do overovacej
značky na meradle neuskutočnil. Podľa názoru súdu povaha veci vylučuje, aby zodpovednosť za škodu,
ktorá vznikne prevádzkovateľovi distribučnej siete v súvislosti s neoprávneným odberom plynu, bolo

možné založiť na subjektívnom princípe, t.j. na preukazovaní zavinenia odberateľa prevádzkovateľom
distribučnej siete. Takáto požiadavka by podľa názoru súdu predovšetkým so zreteľom na početnosť
odberných miest vybavených meradlom celkom paralyzovala činnosť žalobcu , vykonávanú nepochybne
ivoverejnomzáujme.Okremtohojevšeobecneznáme,žebezpoškodeniaoverovacejznačkynemožno
manipulovať s číselníkom meradla. Ťažko si potom predstaviť situáciu, ku ktorej došlo i v tomto prípade,
aby celkom nezainteresovaná osoba len nepoškodila, ale zisteným sofistikovaným spôsobom vymenila

zabezpečenie na meradle na odbernom mieste žalovaného. Tu súd odkazuje i na rozhodnutie KS
Bratislava 5Co 160/2015.

17. Súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/99/2012zo dňa 12.03.2015,
a nadväzujúci na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/107/2008, ktorý posudzoval situáciu

za platnosti Zák. č. 70/1998 Z. z., avšak nelíšil sa v podstate od úpravy objektívnej zodpovednosti
odberateľa v prípade ak je zistený odber plynu meraný meradlom, na ktorom bolo porušené
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Z citovaných rozhodnutí vyplýva, že v právnej úprave
je konkretizovaných niekoľko skutkových podstát, ktoré označované za neoprávnený odber plynu,
pričom z hľadiska posúdenia druhu zodpovednosti odberateľa plynu za škodu spôsobenú dodávateľom

plynu neoprávneným odberom treba dôsledne odlišovať, od ktorej skutkovej podstaty neoprávneného
odberu dodávateľ plynu odvíja uplatnený nárok na náhradu škody. Prichádza totiž do úvahy tak
subjektívna zodpovednosť odberateľa plynu (napr. pri neoprávnenom odbere plynu spojenom s
neoprávneným zásahom odberateľa do meradla), ako aj objektívna zodpovednosť, teda zodpovednosť
bez zreteľa na zavinenie ako je tomu pri neoprávnenom odbere plynu s meradlom, na ktorom

bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. V prípade objektívnej zodpovednosti
odberateľ zodpovedá už len za to, že odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii, pričom porušenie tohto zabezpečenia mohol spôsobiť ktokoľvek. Je
tak zrejmé, že závery o objektívnej zodpovednosti žalovaného sa zakladajú na zákona platného
v rozhodnom období, ktoré sú súladné s názormi Najvyššieho súdu SR vo vyššie citovaných

rozhodnutiach /KS Trenčín 17Co 135/2016, KS Trnava 11Co 171/2011/. Znaky zodpovednosti za
škodu sú: existencia protiprávneho úkonu, škoda a príčinnú súvislosť medzi existenciou protiprávneho
úkonu a škodou. Nie je potrebné skúmať zavinenie, keďže v danom prípade sa jedná o objektívnu
zodpovednosť, teda zodpovednosť bez zreteľa na zavinenie, pričom je tu potrebné zdôrazniť fakt, že
odberateľ zodpovedá (už len) za to, že odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie

proti neoprávnenej manipulácii, pričom porušenie zabezpečenia meradla mohol spôsobiť ktokoľvek.
Teda porušenie meradla proti neoprávnenej manipulácii nie je viazané len na odberateľa samotného.
Spôsob výpočtu škody vyplýva z vyhl. MH SR č. 449/2012 Z. z. . Podľa ust. § 1 ods. 9 ak nemožno
zistiť dobu trvania neoprávneného odberu plynu, odber plynu sa účtuje odo dňa, ku ktorému bol na
predmetnom mieste prevádzkovateľom siete vykonaný posledný fyzický odpočet určeného meradla

predchádzajúci dňu zistenia neoprávneného odberu.
Za neoprávnený odber sa považuje obdobie od posledného fyzického odpočtu do dňa zdemontovania
meradla. Treba prihliadnuť na skutočnosť, že poškodenie tak, ako tomu bolo v tomto prípade, nie je
viditeľné bez demontáže meradla a jeho následného preverenia.
V tejto súvislosti je potrebné poukázať tiež na faktúru týkajúcu sa odberu plynu žalovaným za sporné

obdobie, podľa ktorej bol za celé obdobie nameraný nulový odber plynu.
Žalobca vychádzal zo zoznamu osôb, nájdených u inej osoby, ktoré sú z činnosti súdu z iných
konaní známe a táto skutočnosť je predmetom trestného konania. Na základe tohto vykonával kontrolu
u odberateľov. V danom prípade sú záznamy od r. 2008. Náhrada škody v dôsledku porušenia
zabezpečovania meradla nie je uplatnenie nároku titulom odberu plynu ako za bežných okolností -

tu sa jedná o vzťah dodávateľ-spotrebiteľ, teda SPP /prípadne iný dodávateľ/ a žalovaný. Objektívne
potom vzhľadom na poškodené meradlo nie je možné určiť reálnu spotrebu a za tým účelom práve tento
výpočet určuje uvedená vyhláška. Porušením plomby platnosť overenia meradla zanikla, a teda údaj
uvedený na číselníku nie je potom možné ani akceptovať ako množstvo spotrebovaného plynu. Za tentopriamy dodávateľ žalovaného ani neúčtoval žiadnu čiastku, resp. vyúčtoval preplatok, vykazoval nulovú
spotrebu.
Vznik škody je daný tým, že k odberu plynu došlo, dodávateľ tento neúčtoval /bola vykázaná nulová

spotreba/, žalobca ako distribútor do distribučnej siete plyn dodával a dodávať musel, pričom na
charakter predmetu dodávky /plyn/ nie je možné určiť, ktorému dodávateľovi patrí. Žalobca neodvodzuje
svoj nárok od „nulovej“ spotreby žalovaného, ale o zákonný nárok z dôvodu neoprávneného odberu
plynu.
Podľa § 82 ods. 3 zák. č. 251/2012 Z. z. ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe

objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným
odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm.
l/.
V danom prípade s poukazom na uvedené nebolo možné vyčísliť na základe objektívnych a spoľahlivých
údajov, a preto bolo potrebné použiť vyhl. MH SR č. 449/2012 Z.z.. Spôsob výpočtu škody je uvedený v
§ 1 vyhlášky - v ods. 14: k škode spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa pripočítajú nevyhnutné

náklady prevádzkovateľa siete spojené so zisťovaním a s odstraňovaním neoprávneného odberu plynu.
Podľa § 82 ods. 4 Ak ide o prvý neoprávnený odber plynu odberateľa plynu v domácnosti meraný
meradlom umiestneným na verejne prístupnom mieste, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácii podľa odseku 1 písm. d), výška škody spôsobenej neoprávneným odberom
plynusaurčíakocenaneoprávneneodobratéhomnožstvaplynuurčenéhopomocoutypovéhodiagramu

dodávky. Pre výpočet škody spôsobenej druhým a ďalším takým neoprávneným odberom plynu na tom
istom odbernom mieste sa použije postup podľa ods. 3.
V danom prípade pre výpočet škody je rozhodujúca skutočnosť, že meradlo nebolo umiestnené na
verejne prístupnom mieste, a teda nebolo potrebné použiť typový diagram - a potom nie je rozhodujúce,
či sa jedná o prvý neoprávnený odber.

Samotná výška škody je v zmysle vyhlášky a nejedná sa podľa vyčíslenia iba o cenu plynu, ale
tiež náklady žalobcu. Výška náhrady škody v prípade neoprávneného odberu nemá predstavovať
cenu priemerne odberaného plynu - tak tomu môže približne byť v prípade potreby použitia typového
diagramu, o taký prípad sa však nejedná, nakoľko plynomer nebol umiestnený na verejne prístupnom
mieste. Pokiaľ žalovaný poukazuje na nález ÚS ČR, súd nie je týmto rozhodnutím viazaný a vychádza

zo zákonov platných na území SR a ak tým žalovaný poukazuje na sankčný charakter uplatnenia
takejte náhrady škody, súd má za to, že žalobca je povinný postupovať v zmysle platných právnych
predpisov, a teda vyhl. č. 449/2012 Z.z.. Táto vyhláška jednoznačne stanovuje spôsob výpočtu náhrady
škody a vychádza z objektívnej zodpovednosti a tiež zo skutočnosti, že reálne nie je možné určiť
spotrebu odobratého zemného plynu, na druhej strane tiež musí osoba, ktorá neoprávnene odoberala

plyn, niesť aj zodpovednosť. Škoda, ktorú si žalobca uplatňuje, nemôže spočívať len v poškodení
zabezpečovacieho zariadenia - jeho ceny, ako to uvádza žalovaný, a to práve s poukazom na znenie
vyhlášky, ktorá je určená práve pre obdobné prípady neoprávneného odberu zemného plynu. Žalobca
nemôže vychádzať ani z čiastky, ktorá bola opravnou faktúrou vrátená žalovanému, nakoľko tu sa jedná
o vzťah dodávateľa a žalovaného, nie vo vzťahu k žalobcovi, ktorého právny nárok je odlišný a neodvíja

sa od spotrebiteľského vzťahu. Nemá teda dôvod domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia a
jediným právnym dôvodom, ktorý mu vyhláška umožňuje a výslovne ukladá, je uplatnenie si nároku
na náhradu škody. Z citovaného ustanovenia zákona o metrológii vyplýva aj zánik platnosti meradla v
dôsledku jeho poškodenia, v dôsledku ktorej skutočnosti nemožno ani objektívne určiť reálnu spotrebu
odobratého plynu. Tu treba poukázať opätovne na ust. § 82 zák. č. 251/2012 Z. z., keď odberateľ,

ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu,
prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.
K námietke premlčania je potrebné uviesť, že táto nie je dôvodná.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110).

Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Podľa odseku 2 najneskoršie sa právo
na náhradu škody premlčí za tri roky odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla.

Žaloba bola podaná 5. 10. 2015, subjektívna premlčacia lehota začala plynúť odo dňa nasledujúceho
po vypracovaní posudku /ktorým bolo preukázané, že škoda vznikla a kto za ňu zodpovedá/, t. j. 6. 6.
2014, keď posudok bol vypracovaný 5. 6. 2014 /prípadne jeho odovzdaním žalobcovi, to však v tomtoprípade nemá vplyv na uplynutie premlčacej doby, nakoľko aj od momentu vypracovania posudku do
podania žaloby premlčacia lehota neuplynula/ a uplynula dňom 6. 6. 2016.
Nie je tiež možné stotožniť sa s námietkou žalovaného a prípadne znížiť vyčíslenú škody o

spoluzavinenie žalobcu. Žalobca začal vykonávať kontroly bezprostredne po zistení podozrenia z
poškodenia zabezpečovacích zariadení, jednalo sa o veľké množstvo kontrol a objektívne nebolo možné
tieto vykonať v krátkom časovom rozpätí. Nebolo preukázané, že by žalobca úmyselne vykonal kontrolu
u žalovaného v dlhšom časovom odstupe a z toho dôvodu sa tak škoda zvýšila.
Obrana žalovaného sa s poukazom na uvedené javí potom ako účelová a nedôvodná, v snahe vyhnúť

sa zodpovednosti za škodu. Žalovaný žiadnym relevantným spôsobom nevyvrátil tvrdenia žalobcu a ním
predložené dôkazy.

18. Žalobca i v ostatných konaniach /v ktorých bol účastný aj zástupca žalovaného/ predložil
dôkaz - Uznesenie OO PZ Cífer ČVS:ORP-1469/CI-TT-2014 AM a tento mal súd za doplňujúci
dôkaz k zoznamom, na základe ktorých žalobca vykonával kontrolu meradiel. Uznesenie sa netýka

prejednávanej veci, nasvedčuje však postupu osoby, ktorá vykonávala zásahy do meradiel /je zrejmá z
činnostitunajšiehosúduvinýchkonaniach/aopakovanezaodplatuzaúčelommanipuláciesmeradlami.

19. V danom prípade teda boli naplnené podmienky nároku na náhradu škody, ktorá je v danom prípade
objektívnou zodpovednosťou, keď v dôsledku a v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného vznikla

žalobcovi škoda. Nárok vyplýva žalobcovi z citovaných ustanovení zákona bez ohľadu na zavinenie
žalovaného. Súd z hľadiska objektívnej zodpovednosti odkazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 3Cdo/99/2012zo dňa 12.03.2015, a naväzujúci na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
1Cdo/107/2008 /ktoré riešili objektívnu zodpovednosť i keď v súvislosti s náhradou škody v dôsledku
iných skutočností, princíp objektívnej zodpovednosti je však zhodný/.

Objektívna zodpovednosť má za následok, že sa jedná o zodpovednosť bez zreteľa na zavinenie,
pričom je tu potrebné zdôrazniť fakt, že odberateľ zodpovedá (už len) za to, že odoberal plyn. Žalobcu
nezaťažuje dôkazné bremeno v preukazovaní zavinenia na strane žalovaného. Znaleckým posudkom
bolo preukázané porušenie zabezpečenia meradla proti neoprávnenej manipulácii, v dôsledku čoho
v zmysle zákona dochádza k neoprávnenému odberu, a teda aj príčinná súvislosť. Protiprávny

úkon spočíva v neoprávnenom odbere - odber zemného plynu meradlom, na ktorom bolo porušené
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, v dôsledku čoho a v príčinnej súvislosti vznikla škoda.
Škoda v zmysle citovanej vyhlášky nie je a objektívne nemôže byť zhodná s priemernou spotrebou, resp.
sumou vyčíslenou v opravnej faktúre. Keďže poškodenie nie je pri bežnej kontrole viditeľné, je potrebné
použiť výpočet - „fikciu“ podľa vyhlášky. Ak dôjde k poškodeniu zabezpečenia meradla a tým i možnosti

„stáčania“ počítadla na meradle, nie je možné vylúčiť, že boli za takého stavu používané i iné spotrebiče,
bežne a denne v domácnosti nepoužívané, prípadne i s väčším odberom zemného plynu. Pri poškodení
zabezpečenia meradla nie je potom možné vyčísliť skutočnú a reálnu spotrebu plynu a práve za tým
účelom na taký výpočet slúži uvedená vyhláška. Ak aj namieta žalovaný, že sa jedná o sankciu, treba
len konštatovať, že súd je týmto právnym predpisom viazaný. Spoluzavinenie žalobcu nemôže spočívať

v tom, že veľký počet kontrol nemohol objektívne vykonať v krátkom časovom rozpätí, nejednalo sa o
štandardné kontroly, ale neočakávanú situáciu v nadväznosti na oznámenie polície o zadržaní osoby
podozrivej z poškodzovania meradiel. Nie je potom rozhodujúce, či táto osoba bola za skutok stíhaná,
ale skutočnosť, že znaleckým posudkom skutočne poškodenie zabezpečenia meradla preukázané bolo.

20. Z uvedených dôvodov súd konštatoval, že nárok je v celom rozsahu dôvodný a preukázaný, preto
žalobe vyhovel v celom rozsahu. Spolu s istinou priznal súd žalobcovi aj príslušenstvo pohľadávky od
splatnosti faktúry do zaplatenia.

21.Podľa ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky

z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
Podľaustanovenia§517ods.1vetaprváaods.2Občianskehozákonníka,dlžník,ktorýsvojdlhriadne a
včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

.Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného od 1. 1. 2009 výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vzniklo žalobcovi právo požadovať od
žalovaného ako dlžníka popri plnení, úroky z omeškania z vyššie uvedenej sumy, keďže ide o omeškanie
s plnením peňažného dlhu. Úroky z omeškania súd priznal v zmysle návrhu odo dňa omeškania odporcu

do zaplatenia pohľadávky vo výške určenej nar. vl. č. 87/95 Z. z.

22.O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, keď žalobca bol úspešný v celom
rozsahu, a teda mu súd priznal plnú náhradu trov konania, ktorých výška bude určená osobitným
rozhodnutím v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje

inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).