Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. február 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 15Cb/151/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2108218526
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vincent Szabó

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2108218526.27

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Vincentom Szabóom v právnej veci žalobkyne: D. Z., nar.

XX.XX.XXXX, bytom V. XX, Y., zastúpená: AK Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 3,
Trnava, proti žalovanému: Z. O., nar. XX.XX.XXXX, s miestom podnikania G. XXX, F.: XX XXX XXX,
zastúpený: Mgr. Ing. Marián Galbavý, advokát so sídlom Piešťanská 3, Trnava, o zaplatenie 2.389,96
eur s príslušenstvom a o odstránenie oplotenia, takto

r o z h o d o l :

Konanie v časti uloženia povinnosti žalovanému odstrániť na vlastné náklady oplotenie na pozemku
parc. č. XXXXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, zapísaného na
LV č. XXXX, vedeného Správou katastra Y., Katastrálny úrad Y. pre Katastrálne územie Y., Mesto Y.,

Okres Y., nachádzajúce sa v juhovýchodnej časti parc. č. XXXXX/X, vedúceho od juhovýchodného rohu
terasy rodinného domu, ktorý leží na parc. č. XXXX/XX, zapísaného na LV č. XXXX, vedeného Správou
katastra Y., Katastrálny úrad Y. pre Katastrálne územie Y., Mesto Y., Okres Y. a končiaceho sa v južnom
rohu parc. č. XXXXX/X, v ktorom hraničí s parc. č. XXXXX/XX, zapísanou na LV č. XXXX, vedeného
Správou katastra Trnava, Katastrálny úrad Trnava pre Katastrálne územie Y., Mesto Y., Okres Y., a ktoré
bolo zhotovené žalovaným v zmysle zmluvy o dielo zo dňa 02.06.2008 uzavretej medzi žalobkyňou a
žalovaným, a to v lehote najneskôr do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, z a s t

a v u j e .

Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a .

Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanému trovy konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 26.08.2008, doručenou súdu dňa 27.08.2008, a upresnenou podaním
zo dňa 04.11.2008 (č.l. 19 spisu) domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť jej sumu 2.389,96 eur /72.000,- Sk/ a trovy konania titulom náhrady škody za vadne

vykonané dielo.

2. Žalobkyňa podaním zo dňa 16.04.2010 (č.l. 99 spisu), spolu s jeho upresnením podaním zo dňa
16.06.2010 (č.l. 117 spisu) žiadala pripustiť zmenu žalobného návrhu jeho rozšírením, čo odôvodnila
tým, že je v nadväznosti s uplatňovanými nárokmi z titulu vadného plnenia žalovaného z predmetnej
zmluvy o dielo nútená odstrániť dielo, resp. pozostatky z oplotenia zhotoveného žalovaným. Súčasné
oplotenie nehnuteľnosti nespĺňa hospodársky účel, resp. účel, na ktorý malo slúžiť v zmysle zmluvy

o dielo berúc do úvahy predovšetkým ochranný a estetický účel, nakoľko čiastočná oprava oplotenia
vykonaná zhotoviteľom bola vykonaná neodborne, v dôsledku čoho má celé oplotenie porušenú statiku
a hrozí jeho spadnutie. Žalobkyňa si nechala spoločnosťou BMT stav Trnava s.r.o. vyčísliť náklady
spojené s odstránením oplotenia, pričom uvedená spoločnosť vykonávajúca búracie práce predbežnevyčíslila náklady spojené s odstránením oplotenia vo výške 3.144 eur. Súčasný havarijný stav oplotenia
a nutnosť jeho odstránenia možno považovať za škodu, ktorú spôsobil odporca svojím konaním a je
povinný nahradiť navrhovateľovi škodu, t.j. niesť ťarchu nákladov spojených s odstránením oplotenia

nehnuteľnosti a to uvedením do predošlého stavu.

3. Okresný súd Trnava uznesením zo dňa 13.08.2010, č.k. 15Cb/151/2008-121 pripustil zmenu
žalobného návrhu jeho rozšírením a to tak, že súd bude rozhodovať o nasledovnom petite žaloby:
„Žalobca je povinný uhradiť žalobkyni peňažnú sumu vo výške 2.389,96 eur, a to do troch dní odo dňa

právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovaný je povinný odstrániť na vlastné náklady oplotenie na pozemku
parc. č. XXXXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, zapísaného na LV
č. XXXX, vedeného Správou katastra Y., Katastrálny úrad Y. pre Katastrálne územie Y., Mesto Y., Okres
Y., nachádzajúce sa v juhovýchodnej časti parc. č. XXXXX/X, vedúceho od juhovýchodného rohu terasy
rodinnéhodomu,ktorýležínaparc.č.XXXX/XX,zapísanéhonaLVč.XXXX,vedenéhoSprávoukatastra
Y., Katastrálny úrad Y. pre Katastrálne územie Y., Mesto Y., Okres Y. a končiaceho sa v južnom rohu

parc. č. XXXXX/X, v ktorom hraničí s parc. č. XXXXX/XX, zapísanou na LV č. XXXX, vedeného Správou
katastra Y., Katastrálny úrad Y. pre Katastrálne územie Y., Mesto Y., Okres Y., a ktoré bolo zhotovené
žalovaným v zmysle zmluvy o dielo zo dňa 02.06.2008, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným, a to
v lehote najneskôr do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.“

4. Na pojednávaní dňa 27.10.2016 vzala žalobkyňa späť žalobu v časti výroku, v rámci ktorého sa
domáhala odstránenia oplotenia na pozemku parcela č. XXXXX/X, zastavané plochy a nádvoria vo
výmereXXXm2,zapísanéhonaLVXXXXvedenéhoOkresnomúradY.,katastrálnyodbor,atozdôvodu,
že s odstupom času už pominul dôvod, prečo sa žalobkyňa domáhala uplatnenia tohto nároku voči
žalovanému. Žalobkyňa bola nútená vzhľadom na dĺžku konania odstrániť toto oplotenie svojpomocne.

Navrhla preto, aby súd pokračoval ďalej v konaní a rozhodol už len o žalobnom návrhu, v ktorom sa
domáha zaplatenia peňažnej sumy vo výške 2 389,96 eur. Žalovaný s čiastočným späťvzatím žaloby
súhlasil.

5. Podľa § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak je žaloba

vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v
rozhodnutí vo veci samej.

6. Späťvzatie žaloby je jednostranný procesný úkon, ktorým žalobca prejavuje svoju vôľu nepokračovať
ďalej v konaní s úmyslom dosiahnuť jeho zastavenie bez meritórneho rozhodnutia Súd je povinný

dispozičný prejav vôle žalobcu rešpektovať a po späťvzatí žaloby pokračuje v konaní tak, aby bolo toto
konanie bez ďalšieho prejednania veci zastavené, resp. sčasti zastavené.

7. Vzhľadom na to, že žalobkyňa vzala v uvedenej časti svoju žalobu späť, pričom žalovaný s týmto
späťvzatím súhlasil, súd rešpektoval vôľu žalobkyne a v ňou požadovanej časti konanie podľa § 145

ods. 2 CSP zastavil.

8. Vo zvyšnej časti vykonal súd dokazovanie výsluchom sporných strán a svedkov, oboznámením sa
s listinnými dôkazmi, a to so Zmluvou o dielo zo dňa 02.06.2008 (č.l. 5 spisu), listom o uznaní vád zo
dňa 16.07.2008 (č.l. 6 spisu), výzvou na odstránenie vád zo dňa 01.08.2008 (č.l. 8 spisu), posúdením

oplotenia zo dňa 18.08.2008 (č.l. 10 spisu), rozpisom prác (č.l. 74 spisu), odstúpením od zmluvy zo
dňa 03.12.2009 (č.l. 75 spisu), podacím lístkom (č.l. 76 spisu), fotodokumentáciou obsahujúcou stav
oplotenia (č.l. 81 - obsah prílohovej obálky), geometrickým plánom č. 52/2008 (č.l. 112 spisu), dodacím
listom zo dňa 19.06.2008 (č.l. 146 spisu), ako aj s celým obsahom spisového materiálu a zistil tento
skutkový a právny stav:

9.Žalobkyňa vkonaníuviedla,žežalovanýjejnajprvrobilzámkovúdlažbu,neskôrsaponúkolvýstavbou
plotu s tým, že vypočítal spotrebu materiálu a navrhol plot z tehál. Dohodli sa na cene 2.190,80 eur
(66.000,- Sk), ktorá mu bola zaplatená. Táto cena sa neskôr navýšila na 2.389,96 eur (72.000,- Sk) s
tým, že žalobkyňa mala zabezpečiť nákup dreva a tehly a žalovaný ďalší materiál potrebný na výstavbu

plotu. Žalovaný plot za domom vystaval do výšky dvoch metrov, avšak po 2 týždňoch spadol. Následne
bol vyzvaný, aby plot opravil. Žalovanému nebolo uvedené, akým spôsobom má vady odstraňovať teda,
že má byť vystavaný zo štyroch tehál s tým, že v strede bude tyč zaliata betónom. Po tom, čo plot spadol
nechala si vypracovať odborné vyjadrenie F.. M.. O. ohľadom toho, čo spôsobilo spadnutie plota. Ing.O. uviedol žalovanému, čo je nesprávne. Vady diela odstraňoval brat žalovaného. Nakoľko žalovaný
neodstraňoval vady diela riadne, došlo k odstúpeniu od predmetnej zmluvy. Múrik, kde sa nachádzajú
elektrohodiny nebol súčasťou Zmluvy o dielo uzavretej dňa 02.06.2008. Za výstavbu múrika bola

dohodnutá suma 165,97 eur (5.000,- Sk) s tým, že výstavba múrika, kde sa nachádzajú elektrohodiny
bola realizovaná skôr, ako výstavba plota. Zmluva o dielo sa týkala len výstavby oplotenia v zadnej
časti rodinného domu. Žalobkyňa uviedla, že znenie zmluvy vypracovala jej mama spolu s osobou,
ktorá to riešila po právnej stránke. Prednú časť oplotenia staval žalovaný na základe ústnej dohody,
pričom toto oplotenie sa robilo spolu so zámkovou dlažbou. Žalovaný neposkytol žiaden rozpočet, v

ktorom by bolo uvedené koľko materiálu a akú cenu bude požadovať za zhotovenie oplotenia. Žalovaný
v priebehu vykonávania diela uviedol, koľko bude žiadať za výstavbu celého oplotenia v zadnej časti,
pričom cena za prednú časť oplotenia bola vyplatená v hotovosti a po určitých čiastkach. Čo sa týka
postupnosti ohľadom výstavby oplotenia a zámkovej dlažby, najprv sa kládla zámková dlažba, potom
boli obmurované elektrické a plynové hodiny, následne bol vyvýšený bočný stĺpik, odkiaľ ide odpadová
rúra a nakoniec boli postavené ďalšie stĺpiky v prednej časti oplotenia a až po ukončení prednej časti

oplotenia a položení zámkovej dlažby bola vystavaná zadná časť oplotenia. Dohoda o výstavbe zadnej
časti oplotenia prebehla potom, čo bola vystavaná aj zaplatená predná časť oplotenia. Pred ukončením
prednej časti oplotenia ešte nevedela, že bude od žalovaného žiadať vystavanie zadnej časti oplotenia.
Žalovanýmalvyhotoviťdrevenúčasťoploteniamedzistĺpikmivprednejčasti,pričomnajskôrmuzaplatila
za zhotovenie výstavby stĺpikov a zámkovej dlažby dohodnutú cenu a až následne mal žalovaný vystaviť

drevenú časť oplotenia. Drevo bolo dodané aj na prednú aj zadnú časť oplotenia súčasne. Žalobkyňa
pripustila, že je možné, že za výstavbu oplotenia, a to drevenej časti v prednej časti oplotenia zaplatila
žalovanému nejakú sumu, nakoľko hradila navýšenú sumu ohľadom zadnej časti oplotenia, keď bola
dohodnutá cena 2.190,80 eur (66.000,- Sk) a žalovanému zaplatila 2.389,96 eur (72.000,- Sk).

10. Právny zástupca žalobkyne v konaní uviedol, že medzi stranami bola uzavretá zmluva o dielo
dňa 02.06.2008, na základe ktorej mal žalovaný ako zhotoviteľ realizovať pre žalobkyňu dielo a to
oplotenie rodinného domu na parc. XXXX/X - V. ul., Y. s tým, že cena diela bola dohodnutá vo výške
2.190,80 eur (66.000,- Sk) a následne bola navýšená na sumu 2.389,96 eur (72.000,- Sk). Žalobkyňa
za vykonané dielo zaplatila sumu 2.190,80 eur (66.000,- Sk) s tým, že dielo bolo odovzdané dňa

20.06.2008. O niekoľko dní pod vplyvom búrky a vetra tento plot v prevažnej časti spadol. Žalobkyňa
vyzvala žalovaného, aby si prišiel dielo pozrieť, čo urobil, o čom svedčí aj podpísaný listinný doklad zo
dňa 16.07.2008. V uvedený deň bol žalovaný vyzvaný na odstránenie vád oplotenia. Ten však na výzvu
nereagoval a vady neodstránil. Žalobkyňa si nechala vypracovať posudok zo dňa 18.08.2008, kde sa
konštatuje, že dielo nebolo realizované riadne a vykazuje vady. Žalovaný žiadal navýšenie finančných

prostriedkov na realizáciu tejto opravy. Následne žalobkyňa odstúpila od Zmluvy o dielo, a to ústne. Z
dôvodu právnej istoty zaslala odstúpenie aj písomne, a to dňa 03.12.2009.

11. Žalovaný v konaní uviedol, že žalobkyňa ho kontaktovala ohľadom výstavby zámkovej dlažby okolo
domu, pričom popri tejto práci ho informovala, že má projekt na výstavbu plota okolo domu, ktorý bol

však drahý a chcela poradiť lacnejší plot. Žalobkyni navrhol, aby múrik vpredu bol do výšky jedného
metra, s čím súhlasila, nakoľko sa tam nachádzali už elektrické hodiny a vzadu malo byť oplotenie
do výšky dvoch metrov. Za výstavbu tohto oplotenia sa dohodli na cene 2.389,96 eur (72.000,- Sk).
Na základe Zmluvy o dielo zo dňa 02.06.2008 vystaval celý plot, prednú aj zadnú časť a tiež múrik,
kde sa nachádzajú elektrické hodiny. Po celej dĺžke vykopal základy do hĺbky 25 cm a to aj tam, kde

sa nenachádzali stĺpiky, teda v časti, kde sa nachádzali drevené lišty. Následne na tento základ boli
vystavané múriky na šírku dvoch tehál s tým, že tieto tehly išli rovnobežne a nebol tam naliaty žiadny
betón ani tam nebola žiadna tyč. Uvedeným spôsobom bol vystavaný celý plot vzadu s tým, že boli
dané aj drevené lišty. Potom, čo došlo k spadnutiu plota a po obhliadnutí oznámil žalobkyni, že odstráni
vady. Ohľadom odstránenia vád s ním jednala matka žalobkyne, ktorá mu oznámila, že je potrebné,

aby bol plot postavený na šírku štyroch tehál, nakoľko im to povedal statik. Výstavbu plota realizoval
zamestnanec S. Vady na predmetnom plote sa odstraňovali tak, že bol odstránený celý plot do základov,
ktoré ponechali pôvodné, s tým, že na mieste, kde mali byť stĺpiky sa vyvŕtali diery, do ktorých sa zasunuli
tyče. Následne začali obmurovávať tyče štyrmi tehlami, pričom uprostred bol naliaty betón. Základ pre
výstavbumúrikabolrealizovanýtak,ževhĺbke25cmvzemibolnaliatybetón,naktorýbolidanétvárnice,

šírkazákladovbola25cm.Keďbolmúrikurobenýzdvochtehálboldošírky25cm,keďbolstĺpikurobený
zo štyroch tehál bol do šírky 45 cm. Stĺpik zo štyroch tehál bol postavený na základ tak, že z vonkajšej
strany lemoval končiaci základ múrika a bol posunutý do vnútornej časti záhrady žalobkyne a bol nad
základom múrika 25 cm, v prevísajúcej časti vystaveného múrika sa navŕtali do základu múrika dve tyče,s tým, že sa odkopala časť spod múrika a vybetónovala sa táto časť, aby sa upevnila prevísajúca časť.
Takto boli vystavané stĺpiky do výšky jedného metra. Následne oznámil žalobkyni alebo jej matke, že
je potrebné dokúpiť tehly, čo však žalobkyňa odmietala s tým, že ich má zabezpečiť. Žalovaný ďalej

uviedol, že sa neinformoval a ani nie informovaný, aké STN majú byť splnené pri výstavbe takéhoto
plota, pričom plot staval len na základe svojej úvahy, keďže takýto plot už staval. Žalovaný tiež uviedol,
že podľa jeho názoru na odstránenie vád diela bolo potrebné zabezpečiť posledný stĺp a to železnými
výstužami, vzperami, t.j. bolo potrebné urobiť základ vedľa toho stĺpiku a upevniť ho s týmto základom
železnou tyčou. Žalobkyni nenavrhol iný spôsob odstránenia vád, pretože zo strany matky žalobkyne mu

bolo povedané, že tam bol už odborník, ktorý navrhol, ako má byť vada plotu odstránená. Pri výstavbe
plotu nepočítal s tým, že by mohol fúkať tak silný vietor, ako fúkal. Žalovaný ďalej dodal, že podľa jeho
názoru so žalobkyňou neuzatvorili novú zmluvu o dielo ohľadom výstavby nového oplotenia na šírku
štyroch tehál. V cene, ktorá mu bola zaplatená pri uzavretí Zmluvy o dielo boli aj viaceré práce, nielen
spadnutá časť plota. Odstúpenie od zmluvy mu zo strany žalobkyne bolo doručené niekedy v januári
2010. Žalovaný ďalej uviedol, že prednú časť oplotenia staval zároveň zo zadnou časťou oplotenia, s

tým, že nevedel uviesť, aká cena bola dohodnutá a aká cena mu bola zo strany žalobkyne vyplatená.
Žalobkyni nepredložil písomné vyhotovenie rozpočtu, t.j. koľko bude stáť celkové oplotenie a koľko
materiálu bude potrebné zakúpiť. Žalovaný dodal, že najskôr bola vyhotovená zámková dlažba v prednej
časti a následne oplotenie v prednej aj v zadnej časti. Zmluva o dielo bola uzavretá v písomnej podobe až
dňa 02.06.2008, napriek tomu, že sa dielo začalo reálne zhotovovať už skôr a to od februára 2008, keď

predná časť oplotenia bola zhotovená na Veľký piatok. Žalovaný sa nevedel vyjadriť ku skutočnostiam,
prečo výstavba zadného oplotenia s poukazom na jeho výpoveď trvala 2 mesiace po dokončení prednej
časti. Uzatvorenie Zmluvy o dielo požadovala matka žalobkyne, pričom táto mu bola predložená na
podpis. Žalovaný ďalej uviedol, že vady diela chcel odstraňovať výstavbou rovnakého plota, pani K. mu
však uviedla, že po dohovore so známym sa rozhodli, že sa to nebude stavať o rozmeroch 30 x 30 cm,

ale 45 x 45 cm. Žalobkyni uviedol, že je potrebné dokúpiť raz toľko tehál, táto mu však povedala, že je
to jeho chyba a má to vystavať na vlastné náklady. Drevo na výstavbu plota bolo dodané až potom, čo
boli postavené stĺpiky aj v zadnej časti plota. Hranoly boli použité horizontálne medzi stĺpiky a na tieto
hranoly sa potom upevňovali dosky. Hranoly boli použité vo vrchnej a spodnej časti plotu. Po dodaní
dreva sa predmetné drevo namorilo a následne sa upevnilo. Montáž predmetných dosiek na plot prednej

aj zadnej časti trvala asi dva alebo tri dni. Odmena za výstavbu plota bola vyplácaná po častiach, z toho
dôvodu, že žalobkyňa uhrádzala materiál zabezpečený z jeho strany a okrem toho ešte uhrádzala aj
odmenu za realizáciu diela.

12. Právny zástupca žalovaného žiadal žalobu žalobkyne zamietnuť. Uviedol, že dielo bolo odovzdané

žalobkyni dňa 20.06.2008, pričom plot bol vybudovaný do výšky dvoch metrov s tým, že bol postavený zo
stĺpikov na šírku dvoch tehiel. S takto vykonaným oplotením žalobkyňa súhlasila. Následne bol žalovaný
vyzvaný, aby sa dostavil pozrieť spadnuté oplotenie. Medzi stranami bolo dohodnuté, že vady diela budú
odstránené spôsobom, že bude vybudovaný nový plot do výšky dvoch metrov s tým, že stĺpiky budú
na šírku štyroch tehál a nie dvoch ako predtým. Žalovaný realizoval výstavbu nového plota s tým, že

základy neboli nanovo vykopané o rozšírenú časť plotu, len bol použitý betón o tejto šírke dodatočne
spevnený s pôvodným betónom na šírku 4 tehál. Žalovaný vystavil tento nový plot len do výšky jedného
metra, nakoľko nemal ďalší materiál, s tým, že žalobkyňa žiadala, aby zvyšná časť tehál bola zakúpená
z prostriedkov žalovaného, s čím nesúhlasil. Plot pozostával z vymurovania stĺpikov, medzi ktorými sa
nachádzali drevené časti oplotenia. Materiál bol dodaný zo strany žalobkyne, ostatné časti - kovové

konštrukcie, betón, špárovanie, striešky boli dodané zo strany žalovaného. Predná časť oplotenia bola
dovýškyjednéhometra.Právnyzástupcaďalejuviedol,žeprivýstavbeoploteniabolopotrebnéposledný
stĺpik oplotenia v jednej časti, kde nie je ukončený na oplotenie susediace, resp. na dom, upevniť
železným sperom a nedošlo by ku kmitaniu tohto oplotenia v prípade vetra alebo iných klimatických
zmien. Žalovaný chcel uvedeným spôsobom odstrániť vady, avšak žalobkyňa chcela výstavbu nového

plota. Ďalším variantom bolo to, že niektoré zo stĺpikov by sa spevnili tak, že sa vystavia zo štyroch tehál
so železobetónovým jadrom a to posledný stĺpik a stĺpik, ktorý je v uhle a ktorý spája bočnú a zadnú
časť plotu. Žalobkyňa s návrhom, aby boli takto spevnené tieto dva stĺpiky nesúhlasila a žiadala, aby
boli takto spevnené všetky stĺpiky v zadnej časti. Medzi stranami došlo následne k dohode ohľadom
odstránenia vád oplotenia a to tak, že žalovaný vybuduje stĺpiky v zadnej časti plota zo štyroch tehál

so železobetónovým jadrom, keď žalobkyňa mala dodať tehly a žalovaný železobetón. Žalovaný takto
dohodnutéodstraňovanievádrealizoval,postavilstĺpikyzoštyrochtehál,alelendovýškyjednéhometra,
pretožemalkdispozíciilentoľkomateriálu.Žalovanýzakúpilželeznétyčeazalialbetónomstým,žetieto
boli do výšky dvoch metrov, avšak tehly boli dodané len do výšky jedného metra. Žalovaný požadovalod žalobkyne dodanie tehál, avšak táto nesúhlasila s takouto požiadavkou žalovaného a uviedla, že si
má tieto tehly zabezpečiť a to v rámci odstraňovania vád, čiže bezplatne. Žalovaný s týmto nesúhlasil,
keďže nemal k dispozícii tehly, ukončil realizáciu odstraňovania vád a na oplotení už ďalej nepracoval.

13. Právny zástupca žalovaného vo svojej záverečnej reči (č.l. 285 spisu) uviedol, že žalobkyňa presne
nešpecifikovala, na čom je právne založený nárok, či na škode alebo na bezdôvodnom obohatení,
zároveň poukázal na zásadu iura novit curia. Strany uzatvorili zmluvu o dielo, v ktorej síce chýbajú
niektoré základné náležitosti, ale možno rámcovo určiť, že predmetom diela malo byť vykonanie

oplotenia a cena mala byť určená iným spôsobom, v tomto prípade rozpočtom. Na základe tejto
zmluvy bolo žalovaným dielo zhotovené, odovzdané a žalobkyňou prevzaté. Následne došlo vplyvom
meteorologických podmienok k pádu časti plota, čo žalobkyňa reklamovala a žalovaný o tejto reklamácii
rozhodol, že je oprávnená a akceptoval žalobkyňou, resp. v jej mene konajúcou matkou vybraný
spôsobom odstránenia vád a to vybudovaním nového oplotenia v požadovanej kvalite. Spor nastal v
tom, že žalobkyňa požadovala a žiadala vybudovanie plota v dvojnásobnej materiálnej náročnosti, to

znamená za použitia dvojnásobného množstva materiálu. Žalovaný vybudoval v rámci odstránenia vady
diela, dielo v polovičnej výške, namiesto dvojmetrovej výšky, jednometrové. Vzhľadom na to, že sa so
žalobkyňou nedohodol na ďalšom dodaní potrebného materiálu ďalej vo veci nepokračoval. Následne
až počas súdneho konania žalobkyňa odstúpila od zmluvy o dielo en bloc. Stavba prednej časti pred
domom a obmurovania plynových hodín nebola žiadnym spôsobom postihnutá vadou a slúžila účelu,

na ktorý bola zhotovená, taktiež polovica výšky plotu v zadnej časti rovnako slúžila svojmu účelu. Ak
by bolo odstúpenie od zmluvy dôvodné, minimálne v tomto rozsahu nevznikol nárok na vrátenie ceny
za dielo. Ohľadom vzniku škody, žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala, k akej škode
prišlo, akým zavinením a v akej kauzálnej súvislosti. V časti povinnosti odstránenia oplotenia nebolo
preukázané, či takéto oplotenie ešte stojí a v akom je stave.

14. Z výpovede svedka Ing. K. O. vyplýva, že pri obhliadke oplotenia zistil, že toto nebolo realizované
riadne, pretože v strede nosných pilierov teda stĺpikov nebola železobetónová výstuž, t.j. 2 roxorové
tyče, ktoré mali byť zaliate betónom uprostred vymurovaného stĺpika. Plot bol vystavaný spôsobom, že
stĺpiky boli vymurované na vápennú maltu, bez železobetónovej výstuže, do základu, ktorý bol nevhodný

s tým, že stĺpiky boli postavené zo štyroch tehál dookola do výšky dvoch metrov. Obhliadku realizoval
v čase, keď bola časť plota spadnutá a už sa realizovala oprava. Táto sa začala realizovať v zadnej
ľavej časti plota s tým, že plot bol znova stavaný na pôvodnom základe, ktorý zo statického hľadiska
nevyhovoval s tým, že základ mal byť realizovaný len pod stĺpikmi, a to vykopaním do hĺbky 60 cm,
o rozmeroch 50 x 50 cm. Po vykonaní sondy pod tento základ zistil, že nebol v tvare štvorca, ale

v tvare taniera a založený do hĺbky maximálne 30 cm, čo zo statického dôvodu nevyhovuje. O tom,
akým spôsobom sa má realizovať výstavba takéhoto stĺpika vyplýva z noriem zakladania stavieb. Na
jeho podnet dvaja pracovníci realizovali asanáciu spadnutého diela, boli poučení akým spôsobom majú
realizovať opravu oplotenia, to znamená, že im povedal, aby rozobrali stĺp. Pracovníci realizovali opravu
tak, že múrik, ktorý bol zo štyroch tehál vyplnili jednou roxorovou tyčou bez zaliatia betónu, čo absolútne

nevyhovovalo podmienkam pre založenie oplotenia a preto im uviedol, že je potrebné, aby takýto stĺp bol
opravený tak, že bude stĺpik vybudovaný z tehál po obvode a vo vnútri budú dve roxorové tyče zaliate
betónom. Uviedol im, že základ musí byť založený do hĺbky 60 cm. Uvedené osoby začali opravovať
plot pôvodným spôsobom, tak ako bol postavený, na čo ich zastavil a prikázal im, aby realizovali opravu
stĺpika spôsobom prostredníctvom železobetónovej výstuže, dvoch roxorových tyčí zaliatych betónom

a vybudovania riadnych základov. Odporučil štyri roxorové tyče o priemere 10 mm, čo bolo následne
zmenené zo strany osôb realizujúcich opravu na dve roxorové tyče, o priemere 12 mm. Prítomná bola
matka žalobkyne a žalobkyňa. Svedok ďalej uviedol, že v danej veci komunikoval len s majiteľkou a ak
aj uviedol vo svojej výpovedi, že zastavil výstavbu oplatenia, uviedol to majiteľke a nie osobám, ktoré
túto opravu oplotenia realizovali. Oprava sa dala realizovať len tým spôsobom, ktorý navrhol z dôvodu

zachovania rovnakej architektúry, pričom vady murovanej časti plota sa nedali odstrániť iným spôsobom,
nakoľko pre takýto stĺpik je dôležité, aby mal železobetónovú konštrukciu dostatočne ukotvenú do zeme.
Spôsob výstavby stĺpiku, čo sa týka položenia tehál, roxorových tyčí a zaliatia betónom je postačujúci,
avšak stĺpik nie je postavený na dostatočnom základe, nakoľko pri nárazovom vetre môže spôsobiť
vykývanie a spadnutie týchto stĺpikov. V prípade, ak by bolo medzi stĺpikmi použité len pletivo, vietor by

mal voľný priestor a nenarážal by tak na plochu medzi stĺpikmi, ktorá bola vyplnená drevom. Pri plote o
výške jedného metra je potrebné, pri založení akéhokoľvek plotu, vykopať základ pod nosné prvky plotu
do hĺbky 60 cm, v tomto prípade bolo dôležité, že medzi stĺpikmi sa nachádzala výplň z drevených líšt
a preto bolo potrebné, aby plot mal oporu v stĺpikoch, ktoré by boli riadne ukotvené v zemi do hĺbky 60cm. Takáto hĺbka stĺpika by bola potrebná aj pri stĺpikoch oceľových, ak by bolo použité v medzipriestore
pletivo.

15. Z výpovede svedka S. H. vyplýva, že pracoval na výstavbe plotu, s tým, že realizoval výstavbu
prednej aj zadnej časti plotu. Na stavbe plotu sa zúčastňoval len ako pomocník, samotnú výstavbu plota
robil žalovaný. Stĺpiky o výške 2,20 metrov vystaval žalovaný z tehiel, uprostred ktorých bola drevená
výplň. V prednej časti sa vystaval plot takým istým spôsobom, len ten bol o polovicu menší. Zadná časť
plota mala celoliaty základ, t.j. po celom obvode bol postavaný základ a to v šírke asi 30 cm, pričom dĺžka

betónového základu bola približne 20 metrov. Svedok tiež uviedol, že nebol prítomný, keď sa dojednávali
zmluvné podmienky a to, ako má plot vyzerať. Po tom, čo plot spadol a to asi v troch štvrtinách mu
žalovaný uviedol, že plot sa bude stavať novým spôsobom a to tak, že stĺpik bude postavený v jednom
rade zo štyroch tehál, uprostred bude železobetónová výplň, ktorú budú tvoriť štyri roxorové tyče, ktoré
mali byť zaliate betónom. Základ sa nemenil, ostal pôvodný a na tento sa nanovo stavali stĺpiky o šírke
štyrochtehál.Stĺpiktak,akobolpostavenýprečnievalzozákladov.Takýmtospôsobomsavystavilistĺpiky

len do polovice výšky pôvodného stĺpika, pretože neboli k dispozícii tehly. Svedok ďalej uviedol, že bol
osobne pri tom, keď žalovaný oznámil žalobkyni, že je potrebné dodať tehly, pretože už boli všetky
použité. Žalobkyňa uviedla žalovanému, akým spôsobom má plot opravovať, stalo sa tak v pondelok,
keď prišli hneď po tom, čo plot spadol, s tým že žalobkyňa sa ohľadom opravy s niekým poradila. V
prednej časti sa realizovala výstavba stĺpikov z dvoch tehál s tým, že boli spájané maltou a uprostred

týchto stĺpikov sa nenachádzalo nič, žiaden železobetón, ani betón. Tehly stĺpikov boli nalepené na
základ maltou.

16. Z výpovede svedka S. D. K. súd zistil, že žalobkyňa si kúpila rodinný dom, pričom bolo potrebné
vybudovať oplotenie v prednej a zadnej časti ako aj zámkovú dlažbu. Žalovaného zohnala cez inzerát

a tento jej vystaval prednú časť oplotenia aj zámkovú dlažbu. Žalovaný musel najprv vybudovať prednú
časť okolo plynových a elektrických hodín, pretože bez toho by nemohol robiť zámkovú dlažbu. Ohľadom
zadnej časti oplotenia prišla žalobkyňa so žalovaným dohodnúť sa, či jej požičia peniaze na zadnú časť
oplotenia. Žalovaný uviedol, že to postaví za cenu 66.000,- Sk. Svedkyňa ďalej uviedla, že trvala na
tom, aby bola zmluva o dielo v písomnej podobe, pričom bola prítomná, keď sa predmetná zmluva

podpisovala. Ak je v zmluve o dielo uvedené, že sa má vykonať výstavba oplotenia rodinného domu na
parc. č. XXXXX/X, mali tým účastníci zmluvného vzťahu na mysli oplotenie zadnej časti, aj keď to tam
nie je uvedené, pretože predná časť a zámková dlažba boli už zhotovené. Ak je v zmluve uvedené, že
cena bude podľa rozpočtu a dohody, bolo to z toho dôvodu, že žalovaný uviedol, koľko bude stáť dlažba,
ale tiež uviedol, že cena sa môže navýšiť. Žalobkyni poskytla na vybudovanie zadnej časti oplotenia

sumu 88.000,- Sk. Pri výstavbe zadnej časti oplotenia nebola prítomná, bola tam až po tom, čo plot
spadol a to aj v prítomnosti F. O.. V čase, keď F. oznámil, že plot bol postavený neodborne, bol pri
prítomný aj žalovaný. F.. O. uviedol žalovanému, prečo plot spadol, s tým, že neboli vystužené stĺpiky.
Zároveň sa rozprávali aj ohľadom odborných murárskych prác. Žalovaný priznal chybu a uviedol, že
sa to bude snažiť napraviť. Ohľadom odstránenia vád spadnutého oplotenia sa žalovaný rozprával už

len so žalobkyňou. Následne bola prítomná, ešte pri jednom stretnutí so žalovaným, kedy plot nebol
dostavaný a žalobkyňa sa so žalovaným nemienila rozprávať, lebo bol pod vplyvom alkoholu. Stretnutie
skončilo tak, že žalovaný uviedol, že ak mu neposkytne peniaze na dostavbu oplotenia, odíde preč.

17. Z doložených listín súd zistil, že žalobkyňa ako objednávateľ a žalovaný ako zhotoviteľ uzavreli dňa

02.06.2008 Zmluvu o dielo č. X/XXXX, predmetom ktorej bolo vyhotovenie oplotenia rodinného domu
parcela č. XXXXX/X katastrálne územie Y.. V zmysle článku III. bola cena za dielo dojednaná
tak, že bude stanovená podľa rozpočtu a dohody.

18. Z podania označeného ako Výzva na odstránenie vád zo dňa 10.08.2008 vyplýva, že žalobkyňa

vyzvala žalovaného na odstránenie vytýkaných nedostatkov v lehote 7 dní a to nezakotvenie plotu najmä
murovaných častí do hĺbky 30 cm pod povrch - železobetón + 25 cm tvárnice; nerovné a nedostatočne
hrubé steny murovaných častí plotu, vykonanie diela tak, aby bol zhotovený plot dostatočne ukotvený
a stabilný. Žalovaný bol zároveň upozornený, že v prípade márneho uplynutia tejto lehoty a z dôvodu
porušenia povinností žalovaného ako zhotoviteľa dôjde k odstúpeniu od zmluvy.

19. Z posúdenia oplotenia rodinného domu na parc. č. XXXX/X vypracovanom F.. M.. M.. K. O.
vyplýva, že oplotenie na juhovýchodnej časti pozemku bolo realizované formou horizontálnych dosák
kotvených do murovaných stĺpikov z režného muriva 300x300 mm murovaných jednoduchou väzbou navápennocementovú maltu. Stĺpiky boli položené na základ z prostého betónu šírky 300 mm, osadeného
do hĺbky 600 mm. Stĺpiky o výške 2000 mm neboli stužené proti horizontálnym silám potrebnou
statickou úpravou. Po reklamácii diela sa žalovaný snažil chybu napraviť tak, že oplotenie začal

prestavovať systémom murovaných stĺpikov 300x300 mm, pričom do stredu vložil dva roxory ukotvené
do betónového základového pásu. Na nevhodnosť tohto variantu bol žalovaný upozornený a bolo
navrhnuté riešenie. Z časti posúdenia označenej ako Jestvujúci stav vyplýva, že stĺpiky 450 x 450 mm
sú osadené na rozšírenom základe, ale tento nespĺňa parametre rozšíreného základu v rozmeroch ani
hĺbke.

20. Z písomného vyjadrenia žalobkyne zo dňa 03.12.2009 vyplýva, že strany uzavreli zmluvu o
dielo, ktorej predmetom bolo zhotovenie oplotenia v zadnej časti rodinného domu vo vlastníctve
žalobkyne. Tvrdenia žalovaného o tom, že predmetom uzavretej zmluvy o dielo malo byť aj oplotenie
v prednej časti rodinného domu, sú nepravdivé a účelové. Sám právny zástupca žalovaného na
prvom pojednávaní uviedol, že „plot vybudovaný do výšky 2 metre bol odovzdaný.“ Plot s takýmito

parametrami zhotovoval, resp. mal zhotoviť žalovaný len v zadnej časti rodinného domu, naopak plot
v prednej časti mal byť postavený len vo výške cca necelého 1 metra. Prvotná obrana právneho
zástupcu žalovaného spočívala v tvrdení, že po prvom neúspešnom vykonaní diela žalovaným došlo k
uzavretiu novej zmluvy o dielo. Samotný žalovaný však sám na pojednávaní dňa 16.02.2010 výslovne
uviedol, že žiadna ďalšia/nová zmluva nebola uzavretá. Pád oplotenia bol spôsobený konštrukčnou

vadou oplotenia (oploteniu chýbala výstuž a boli urobené nepostačujúce základy oplotenia), tzn. pád
oplotenia bol následkom jeho vadného (nie riadneho) zhotovenia diela žalovaným. Uvedenú skutočnosť
potvrdila na pojednávaní odborne spôsobilá osoba v oblasti stavebníctva, F., ktorá jasne uviedla, že
postavenie oplotenia, resp. murovaných stĺpikov spôsob, ako to realizoval žalovaný, nie je v zmysle
príslušných technických noriem možné za účelom ich riadneho zhotovenia a následne funkčného

užívania. Potom, ako došlo k pádu oplotenia, bol žalovaný žalobkyňou vyzvaný na odstránenie vád
diela, a zároveň aj informovaný zo strany žalobkyne, ako aj F.. O., o príčinách pádu oplotenia. Taktiež
bol žalovaný usmernený, ako by mohol po technickej stránke postupovať pri jeho zhotovovaní. Aj
napriek uvedenému žalovaný nikdy riadne nezhotovil oplotenie. Preto žalobkyňa odstúpila od uzavretej
zmluvy o dielo z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného riadne vykonať dielo. Žalobkyňa má za

to, že vymáhaná pohľadávka predstavuje škodu, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s porušením
povinnosti žalovaného riadne vykonať dielo v zmysle Obchodného zákonníka. V danom prípade boli
naplnené zákonné predpoklady v podobe porušenia povinnosti, vznikom škody a preukázaním príčinnej
súvislosti medzi porušením povinnosti a vzniknutou škodou pre priznanie náhrady škody žalobkyni.
Žalovaný ako zhotoviteľ diela nepostupoval v rámci vykonávania diela s odbornou starostlivosťou. Dielo

zhotovoval bez znalosti príslušných technických noriem a spôsobom, v dôsledku ktorého dielo nikdy
nemohlo byť funkčne zhotovené a slúžiť svojmu účelu. Vadným zhotovením diela žalovaný porušil svoju
povinnosť riadne vykonať dielo. Žalobkyňa uhradila žalovanému sumu vo výške 2.389,96 eur titulom
ceny diela. Uvedená suma predstavuje skutočnú škodu na strane žalobkyne ako majetkovú ujmu, o
ktorú bol zmenšený majetok žalobkyne, nakoľko žalobkyňa nenadobudla riadne zhotovené oplotenie

ako ekvivalent uvedenej, ňou uhradenej sumy. Žalobkyňou poskytnuté peňažné plnenie žalovanému
spĺňa pojmové znaky bezdôvodného obohatenia, nakoľko predstavuje úhradu za plnenie poskytnuté
žalovaným v podobe pracovnej činnosti pri zhotovovaní ceny diela, tzn. ide o cenu jeho práce; nárok na
cenu diela vzniká jeho riadnym vykonaním, pričom žalovaným poskytnuté plnenie v rámci zhotovovania
oplotenia sa ukázalo byť po vykonaní diela vadné ako celok, tzn. peňažná odplata bola žalobkyňou

poskytnutá z právneho dôvodu, ktorý odpadol a žalovaný sa bezdôvodne obohatil tým, že prijal peňažné
plnenie za riadne zhotovenie oplotenia, ktoré však neuskutočnil. Pokiaľ by súd považoval za pravdivé
tvrdenia žalovaného o tom, že predmetom zmluvy o dielo malo byť zhotovenie oplotenia aj v prednej
časti rodinného domu, uvedené nemá žiadny vplyv na právnu stránku veci. Žalovaný v konaní uviedol,
že v rámci zhotovovania oplotenia v prednej časti domu postupoval rovnako a staval ho bez výstuže. I v

prípade oplotenia v prednej časti domu žalobkyňa musela na vlastné náklady zabezpečiť jeho opravu,
tzn. i v prípade oplotenia v prednej časti domu zhotoviteľ porušil svoju povinnosť vykonať dielo riadne.
Žalobkyňa teda nemá z vykonanej práce žalovaného, resp. z čiastkových výsledkov jeho práce, ktoré
ostali po páde oplotenia, žiadny prospech a nemôže ich žiadnym spôsobom využiť. Z uvedeného dôvodu
vspojenísoskutočnosťou,žezhotoviteľvykonávadielonavlastnénebezpečenstvo,žalobkyňapožaduje

odstránenie zvyšku nekvalitne vykonaného diela (zrúcaniny), a to vyprataním predmetnej nehnuteľnosti,
tzn. vrátením veci do pôvodného stavu po zániku zmluvy o dielo.21. Z podania označeného ako Odstúpenie od zmluvy zo dňa 03.12.2009 vyplýva, že žalobkyňa
odstúpila od Zmluvy o dielo č. X/XXXX zo dňa 02.06.2008 medzi stranami z dôvodu podstatného
porušenia zmluvy zo strany žalovaného a následného neodstránenia vád diela v primeranej dodatočnej

lehote.

22. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len
„Obchodný zákonník“) strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy
uvedené v § 261, sa spravuje týmto zákonom.

23. Podľa ustanovenia § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ
vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

24. Podľa ustanovenia § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci,
pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo

úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie,
montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.

25. Podľa ustanovenia § 560 ods. 1 Obchodného zákonníka dielo má vady, ak vykonanie diela
nezodpovedá výsledku určenému v zmluve.

26. Podľa ustanovenia § 564 Obchodného zákonníka pri vadách diela platia primerane § 436
až 441. Objednávateľ však nie je oprávnený požadovať vykonanie náhradného diela, ak predmet diela
vzhľadom na jeho povahu nemožno vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi.

27. Podľa ustanovenia § 344 Obchodného zákonníka od zmluvy možno odstúpiť iba v
prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon.

28. Podľa ustanovenia § 324 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak dlžník poskytne vadné plnenie a veriteľ
nemá právo odstúpiť od zmluvy alebo toto právo nevyužije, mení sa obsah záväzku spôsobom, ktorý

zodpovedá nárokom veriteľa vzniknutým z vadného plnenia, a záväzok zaniká ich uspokojením.

29. Podľa ustanovenia § 437 ods. 2 Obchodného zákonníka dokiaľ kupujúci neuplatní nárok na zľavu z
kúpnej ceny alebo neodstúpi od zmluvy podľa odseku 5, je predávajúci povinný dodať chýbajúci tovar a
odstrániť právne vady tovaru. Ostatné vady je povinný odstrániť podľa svojej voľby opravou tovaru alebo

dodaním náhradného tovaru; zvoleným spôsobom odstránenia vád však nesmie spôsobiť kupujúcemu
vynaloženie neprimeraných nákladov.

30.Podľaustanovenia§373Obchodnéhozákonníkaktoporušísvojupovinnosťzozáväzkovéhovzťahu,
je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo

spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

31. Podľa ustanovenia § 378 Obchodného zákonníka škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to
oprávnená strana požiada a ak to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého
stavu.

32. Podľa ustanovenia § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka uspokojenie, ktoré možno dosiahnuť
uplatnením niektorého z nárokov z vád tovaru podľa § 436 a 437, nemožno dosiahnuť uplatnením nároku
z iného právneho dôvodu.

33. V danej veci rozhodol súd rozsudkom č.k. 15Cb/151/2008-294 zo dňa 27.12.2015, ktorým uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 2.389,96 eur do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku, vo zvyšnej časti návrh zamietol a žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania.

34. Na základe odvolaní podaných žalobkyňou a žalovaným, Krajský súd v Trnave uznesením č.k.

31Cob/60/2015-318 zo dňa 31.03.2016 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia okrem iného uviedol, že dokazovanie
vykonané súdom prvej inštancie zatiaľ jednoznačne nepreukazuje, že odstúpenie od zmluvy bolo
žalovanému doručené v januári 2010. V prvom rade bude úlohou súdu prvého stupňa sa dôslednevysporiadať s právnym úkonom samotného odstúpenia od zmluvy v spojení so zistením a preukázaním
existenciedôvodovpretakýtoprávnyúkonaustálenia,čisajednáoodstúpenieplatnéateda,čizostrany
žalovaného nastalo také porušenie zmluvy, na základe ktorého má žalobkyňa právo odstúpiť od zmluvy.

Žalovaný ako zhotoviteľ reklamáciu nepopieral a začal vady diela (spadnutý plot) odstraňovať tým, že
staval už plot na šírku 4 tehál, ako v rámci spôsobu odstraňovania vád požadovala žalobkyňa. Žalovaný
ako zhotoviteľ nerozporoval porušenie svojich povinností a nezbavoval sa zodpovednosti za vadu, ktorú
začal odstraňovať. Je nesporné, že sa jedná o vadu odstrániteľnú a ako vyplynulo i z dokazovania,
žalobkyňa súhlasila s tým, že žalobca začal vady diela odstraňovať. Ďalej dokazovanie preukázalo, že k

tomu, aby mohla byť vada odstránená opravou a bol postavený plot v šírke 4 tehál, oproti pôvodnej šírke
2 tehál, bolo logicky potrebné zabezpečiť väčšie množstvo materiálu, ako bolo pôvodne predpokladané.
Materiál - tehly, z pôvodne postaveného oplotenia žalovaný opäť použil v rámci odstraňovania vád,
ale nakoľko pôvodné množstvo materiálu nepostačovalo na opravu plota v šírke 4 tehál a výške 2m,
žalovaný žiadal od žalobkyne zabezpečiť ďalší stavebný materiál, aby mohol pri odstraňovaní vád diela
pokračovať. Žalobkyňa potvrdila, že odmietla zabezpečiť žalovanému ďalší stavebný materiál a mala za

to,žetentostavebnýmateriálsimázabezpečiťsám.Akžalobkyňaneposkytlapotrebnúsúčinnosťaďalší
materiál nezabezpečila, nemohol žalovaný pokračovať v odstraňovaní vád opravou, teda nezapríčinil,
že na odstraňovaní vád diela nepokračoval a v takomto prípade nemožno dospieť k záveru, že by
odstúpenie od zmluvy zo strany žalobkyne z dôvodu nečinnosti žalovaného bolo dôvodné.

35. V priebehu ďalšieho konania právny zástupca žalobkyne uviedol, že nie je vôbec relevantné pre ďalší
postup v konaní vyhodnotenie otázky, či došlo k odstúpeniu od zmluvy, a to vzhľadom na tú skutočnosť,
že vychádzajúc zo zmluvy o dielo č. 1/2008 uzatvorenej medzi stranami sporu bola dohodnutá cena
diela ako fixná, a to vo výške 66 000 Sk. Keďže zmluva neuvádza spôsob úhrady je potrebné uplatniť
§ 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého nárok na cenu diela vzniká vykonaním diela.

Zhotoviteľ mal dielo vykonať a odovzdať k 20.06.2008, pričom je zrejmé, že dielo nevykonal riadne,
nakoľko dielo ako také bolo zničené a to v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti zhotoviteľa, ktorý
si chybu aj priznal. Pokiaľ tu teda bol nejaký nárok na cenu diela, tak ten odpadol, pričom akýkoľvek
iný nový nárok zhotoviteľa na cenu diela nevznikol. Zhotoviteľ priamo v zmluve v článku 2 vyhlasuje,
že žalobkyni aj v budúcnosti uhradí všetky náklady súvisiace s opravou skrytých vád predmetu zmluvy

o dielo, ak sa tieto v budúcnosti vyskytnú. A tieto sa nepochybne vyskytli. Zhotoviteľ tak nemá podľa
zmluvy o dielo právo na akékoľvek peňažné plnenie nad rámec dohodnutej sumy 66.000 Sk. Žalobkyňa
zaplatila žalovanému dokonca vyššiu sumu ako 66.000 Sk, a to sumu 88.000 Sk, čo žalovaný potvrdil.
Žalovanému nárok na cenu diela nikdy nevznikol a ani nikdy nemohol vzniknúť za žiadnych okolností. Či
už by šlo o nárok z bezdôvodného obohatenia alebo náhrady škody, je zrejmé, že žalovaný nevykonal

dielo riadne, Na základe písomnej zmluvy o dielo bola dohodnutá cena diela, pri tom nebola dohodnutá
splatnosť, bol dohodnutý Obchodný zákonník, z ktorého vyplýva podľa § 548, že nárok na cenu diela
vzniká riadnym vykonaním diela. K tomuto nikdy nedošlo a teda otázka odstúpenia od zmluvy je vo
vzťahu k vyššie uvedenému irelevantná pre ďalšie rozhodovanie súdu vo veci samej, s prihliadnutím
na závery odvolacieho súdu.

36. Právny zástupca žalovaného v písomnom vyjadrení zo dňa 09.11.2016 uviedol, že súd nie je právnou
kvalifikáciou sporovej strany viazaný. Okresný súd Trnava, ako aj Krajský súd v Trnave na základe
skutkového stavu, ktorý nebol doplnený o žiadne nové skutočnosti, právne kvalifikoval nárok uplatnený
žalobou ako nárok, ktorý má vyplynúť z uplatnenia zodpovedností za vady, následného odstúpenia od

zmluvy a s tým súvisiacej povinností vrátiť všetko, čo účastník zmluvy na základe zmluvy dostal z titulu
bezdôvodnéhoobohatenia.Vprejednávanejveciniejedôvodnazmenuprávnejkvalifikácieuplatneného
nároku, ktorá bola ustálená prvoinštančným, ako aj odvolacím súdom, nakoľko žalobkyňa neuviedla
žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali prekvalifikovanie uplatneného nároku.

37. Okrem toho na pojednávaní uviedol, že naďalej trvajú na tom, v zhode s odôvodnením rozhodnutia
krajského súdu, že neboli splnené ani formálne, ani materiálne znaky odstúpenia, t.j. odstúpenie od
zmluvy nebolo žalovaným doručené, resp. táto skutočnosť nebola v konaní preukázaná, rovnako neboli
splnené materiálne dôvody na odstúpenie od zmluvy, a to či už zmluvou alebo zákonom stanovených.
Žalovaný od počiatku nepopiera, že v dôsledku vady diela došlo k jeho poškodeniu v jeho časti, avšak

na základe dohody medzi zmluvnými stranami, dielo na vlastné náklady v rozsahu hlavnej časti traktu
odstránil a vybudoval podľa pokynov žalobkyne do takej miery, do akej mu bola poskytnutá súčinnosť,
t.j. v polovičnom rozsahu, pretože len na toľko mu postačoval poskytnutý materiál. Keďže na oprave
diela nemohol pre neposkytnutie súčinnosti pokračovať, v takomto stave dielo odovzdal žalobkyni.38. V ďalšom konaní (po zrušení rozsudku a vrátení veci odvolacím súdom) neboli stranami navrhnuté
ani predložené žiadne ďalšie dôkazy, teda nedošlo ani k zmene skutkových zistení súdu, preto súd

viazaný právnym názorom odvolacieho súdu dospel k nasledovnému právnemu záveru:

39. Zo spisu vyplynulo, že záväzkový vzťah bol medzi stranami založený písomnou zmluvou zo
dňa 02.06.2008 uzatvorenou podľa ustanovenia § 536 Obchodného zákonníka. Ustanovenie § 262
Obchodného zákonníka dáva možnosť stranám záväzkového vzťahu dohodnúť sa, že na ich vzťah sa

bude vzťahovať režim Obchodného zákonníka, a to aj v prípadoch, keď tento vzťah nemožno podriadiť
režimu Obchodného zákonníka. Podmienkou je požiadavka písomnej formy takejto dohody. V danom
prípade strany v úvodných ustanoveniach zmluvy uviedli ustanovenia Obchodného zákonníka, ktorými
sazmluvaspravuje,zčohojezrejmýúmyselúčastníkovzmluvnéhovzťahusmerujúcikvoľbeprávaaniet
pochybností o tom, že aj v prípade, ak zmluvné strany odkážu na konkrétne ustanovenia Obchodného
zákonníka týkajúce sa úpravy Zmluvy o dielo, ako je to v tomto prípade, jasne vyplýva úmysel zmluvných

strán, aby sa ich zmluvný vzťah spravoval Obchodným zákonníkom. Záväzkový vzťah medzi stranami v
danej veci je teda platne podriadený v zmysle ustanovenia § 262 Obchodného zákonníka ustanoveniam
Obchodného zákonníka.

40. Súd sa ďalej zaoberal skutočnosťou, či uplatnený nárok žalobkyne na zaplatenie sumy 2.389,96 eur

je voči žalovanému dôvodný. Žalobkyňa preukázala, že dňa 02.06.2008 uzavrela ako objednávateľ so
žalovaným ako zhotoviteľom písomnú zmluvu o dielo, predmetom ktorej bolo zhotovenie oplotenia na
pozemku parc. č. XXXXX/X zapísaného na LV č. XXXX. Žalovaný v konaní namietal, že predmetom
písomnej zmluvy bolo tak oplotenie prednej, ako aj zadnej časti rodinného domu a nie len oplotenie
zadnej časti domu ako tvrdí žalobkyňa. Z písomného znenia zmluvy síce vyplýva, že predmetom zmluvy

je záväzok zhotoviteľa vykonať oplotenie rodinného domu parcela č. XXXXX/X., avšak z výpovede
žalobkyne, ako aj svedkyne S. D. K. vyplýva, že uvedenou formuláciou mali strany na mysli len
oplotenie zadnej časti rodinného domu, nakoľko v čase uzatvorenia zmluvy bola už predná časť
oplotenia zhotovená a odovzdaná. Uvedenú skutočnosť potvrdil aj samotný žalovaný, ktorý uviedol,
že predná časť oplotenia bola ukončená a odovzdaná na Veľký piatok (t.j. 21.03.2008). Z uvedeného

vyplýva, že dielo - oplotenie prednej časti rodinného domu bolo žalovaným odovzdané viac ako dva
mesiace predtým, ako malo údajne dôjsť k uzavretiu písomnej zmluvy ohľadom tohto diela. Zároveň
súd poukazuje aj na vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného, ktorý na prvom pojednávaní uviedol,
že plot vo výške dva metre bol vybudovaný s tým, že bol postavený zo stĺpikov, ktorých šírka bola
tvorená dvoma tehlami, pričom plot s uvedenými parametrami mal žalovaný zhotoviť len v zadnej časti

rodinného domu. Vzhľadom na uvedené má súd za preukázané, že predmetom Zmluvy o dielo bolo
vykonanie oplotenia zadnej časti pozemku parc. č. XXXXX/X, pričom plot mal pozostávať zo stĺpikov vo
výške dvoch metrov, medzi ktorými sa mali nachádzať drevené časti oplotenia. Medzi stranami nebolo
sporné, že žalovaný ukončil a odovzdal dielo dňa 20.06.2008. Následne v dôsledku vád diela vplyvom
poveternostných podmienok došlo k pádu uvedeného diela - oplotenia, čo žalobkyňa riadne reklamovala

a požadovala odstránenie vád diela jeho opravou. V konaní bolo preukázané výpoveďou svedka F.,
že pád postaveného oplotenia bol spôsobený konštrukčnou vadou oplotenia, pričom spôsob realizácie
oplotenia nebol v súlade s príslušnými technickými normami. Sám žalovaný v priebehu konania potvrdil,
žesaneinformovalaaniniejeinformovaný,akétechnickénormymajúbyťsplnenéprivýstavbetakéhoto
plota, pričom tento staval len na základe svojej úvahy. Žalovaný uznal zodpovednosť za vady a tieto sa

zaviazalodstrániť.Vdanomprípadeišlooodstrániteľnúvadu,pričomdokazovanímmalsúdpreukázané,
že žalovaný pristúpil k odstraňovaniu vád oplotenia jeho opravou tak, že tehly z pôvodne postaveného
oplotenia žalovaný opäť použil v rámci odstraňovania vád a to spôsobom, že stĺpiky oplotenia postavil
na šírku štyroch tehál, s tým, že v strede stĺpikov bola železobetónová výstuž, pričom takto zhotovené
dielo malo výšku jedného metra. K tomu, aby mohla byť vada odstránená opravou a bol postavený plot

v šírke 4 tehál, oproti pôvodnej šírke 2 tehál, bolo potrebné zabezpečiť väčšie množstvo materiálu, ako
bolo pôvodne predpokladané. Žalobkyňa potvrdila, že odmietla zabezpečiť žalovanému ďalší stavebný
materiál a mala za to, že tento stavebný materiál si má zabezpečiť sám. Následne, keďže žalovaný
nemal k dispozícii ďalší stavebný materiál (tehly), ukončil realizáciu odstraňovania vád a na oplotení už
ďalej nepracoval.

41. Ustanovenia § 436 a § 437 Obchodného zákonníka upravujú dôsledky porušenia zmlúv podľa
toho, či išlo o podstatné, resp. nepodstatné porušenie zmluvy v nadväznosti na ust. § 345 a § 346
Obchodného zákonníka. Základným kvalifikačným znakom porušenia zmluvy podstatným spôsobomje, že oprávnená strana stratí záujem na plnení zmluvy, ktorý súvisí s tým, že v dôsledku porušenia
zmluvy nemôže očakávať ten výsledok, aký mal byť dosiahnutý, keby nedošlo k porušeniu zmluvy. Ak
oprávnená strana právo od zmluvy včas odstúpiť nevyužije, nestratí síce právo od zmluvy odstúpiť, ale

môže využiť len režim nepodstatného odstúpenia od zmluvy. V danom prípade niet pochýb o tom, že zo
strany žalovaného došlo k podstatnému porušeniu zmluvy o dielo, nakoľko vadne skonštruovaný plot
neplnil nielen estetickú funkciu, ale ani svoju základnú úžitkovú funkciu (zabránenie vnikaniu cudzích
osôb, zvierat, zveri na pozemok).

42. Podmienkou uplatnenia nároku z vadného plnenia je to, že objednávateľ musí vady zhotoviteľovi
oznámiť a zvoliť si nárok z vadného plnenia. V predmetnej veci bol žalovaný (zhotoviteľ diela)
upozornený na vady, ktoré so súhlasom žalobkyne (objednávateľky) i odstraňoval, a to opravou diela.

43. Napriek tomu, že žalobkyňa predložila súdu znenie odstúpenia od zmluvy zo dňa 03.12.2009
(č.l. 75 spisu), podací lístok (č.l. 76 spisu) a doručenie odstúpenia od zmluvy potvrdil na pojednávaní

dňa 16.02.2010 aj samotný žalovaný (č.l. 96 spisu), podľa názoru odvolacieho súdu vykonané
dokazovanie jednoznačne nepreukazuje doručenie odstúpenia od zmluvy žalovanému, a keďže v
ďalšom konaní neboli v tomto smere zo strany žalobkyne produkované žiadne ďalšie dôkazy, súd
viazaný právnym názorom odvolacieho súdu považoval odstúpenie žalobkyne od predmetnej zmluvy o
dielo za nepreukázané.

44. Keďže odstúpenie od zmluvy vyhodnotil súd za nepreukázané a neopodstatnené (prihliadajúc
na závery odvolacieho súdu), ďalej sa nezaoberal zisťovaním a hodnotením existencie dôvodov pre
odstúpenie od zmluvy, resp. (ne)platnosťou odstúpenia od zmluvy.

45. Z ustanovení Obchodného zákonníka, upravujúcich nároky z vád pri porušení zmluvy vyplýva,
že ak objednávateľ uplatní včas vady a nárok na odstránenie vád opravou v poskytnutej primeranej
dodatočnej lehote a zhotoviteľ tieto vady neodstráni, resp. oznámi objednávateľovi, že ich neodstráni
v tejto lehote, môže objednávateľ uplatniť nárok na zľavu z ceny diela. Vykonaným dokazovaním však
nebolo preukázané a žalobkyňou ani tvrdené, že by si voči žalovanému v rámci zodpovednosti za vady

uplatnila nárok na zľavu z ceny diela.

46. V zmysle § 324 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak dlžník poskytne vadné plnenie a veriteľ
nemá právo odstúpiť od zmluvy alebo toto právo nevyužije, mení sa obsah záväzku spôsobom, ktorý
zodpovedá nárokom veriteľa vzniknutým z vadného plnenia, a záväzok zaniká ich uspokojením. Z

uvedeného vyplýva, že pôvodný záväzok nezaniká poskytnutím vadného plnenia, ale až uspokojením
nárokuzvadnéhoplnenia,ktorýsineuspokojenýveriteľuplatnil.Keďžežalobkyňanemalaprávoodstúpiť
od zmluvy (resp. nebolo ani preukázané, že by od zmluvy odstúpila), mohla voči žalovanému uplatňovať
nároky z vád tovaru v zmysle ustanovenia § 437 ods. 2 Obchodného zákonníka.

47. V zmysle § 437 ods. 3 Obchodného zákonníka (primerane aplikovaného na vady diela) ak
objednávateľ požaduje odstránenie vád, nemôže pred uplynutím dodatočnej primeranej lehoty, ktorú
je povinný poskytnúť na tento účel zhotoviteľovi, uplatniť iné nároky z vád, okrem nároku na náhradu
škody a na zmluvnú pokutu, ibaže mu zhotoviteľ oznámi, že nesplní svoje povinnosti v tejto lehote.
V zmysle ods. 5 tohto ustanovenia (primerane aplikovaného na vady diela) ak zhotoviteľ neodstráni

vady v lehote vyplývajúcej poskytnutej primeranej lehote, môže objednávateľ uplatniť nárok na zľavu z
kúpnej ceny alebo od zmluvy odstúpiť, ak upozorní zhotoviteľa na úmysel odstúpiť od zmluvy pri určení
dodatočnej primeranej lehoty alebo v primeranej lehote pred odstúpením od zmluvy. Zvolený nárok
nemôže objednávateľ bez súhlasu zhotoviteľa meniť.

48. V danom prípade došlo medzi stranami k dohode o odstraňovaní vád diela jeho opravou. Keďže
žalobkyňa žalovanému odstránenie vád diela opravou neumožnila nedodaním potrebného stavebného
materiálu, nevznikol jej nárok na odstúpenie od zmluvy a teda následne ani na vrátenie poskytnutého
plnenia (sumy 2.389,96 eur), pričom nárok na zľavu z diela si voči žalovanému neuplatnila. Rešpektujúc
názor odvolacieho súdu, dospel súd na základe vyššie uvedeného k záveru, že vzhľadom na to,

že žalobkyňa neposkytla žalovanému potrebnú súčinnosť a ďalší stavebný materiál nezabezpečila,
nemohol žalovaný pokračovať v odstraňovaní vád opravou, teda nezapríčinil, že na odstraňovaní vád
diela nepokračoval, preto žalobkyni nevzniklo právo na odstúpenie od zmluvy z dôvodu nečinnosti
žalovaného.49. Súd sa ďalej zaoberal skutočnosťou, či žalobkyni vznikla škoda. Vadné vykonanie diela je
predpokladom tak zodpovednosti za vady, ako aj zodpovednosti za škodu. Náhrada škody je upravená

v ustanovení § 373 a nasl. Obchodného zákonníka, pričom tu ide o objektívnu zodpovednosť, u ktorej
sa síce neuplatňuje hľadisko, či osoba, ktorá mala porušiť svoj záväzok, toto porušenie zavinila alebo
nie, ale poškodený musí v konaní najskôr bezpečne preukázať, že označený škodca porušil niektorú zo
zmluvných povinností, v danom konkrétnom prípade tvrdené porušenie povinnosti vykonať dielo riadne
a že v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti vznikla škoda.

50. Cestou uplatňovania zodpovednosti za škodu, nie je možné dosiahnuť odčinenie majetkovej ujmy
objednávateľa diela spočívajúce v samotnej vadnosti zhotovenej veci alebo prevedenej opravy (úpravy).
Náprava tejto majetkovej ujmy môže byť objednávateľovi priznaná vždy len v rámci zodpovednosti
zhotoviteľa za vady. Obchodný zákonník v ustanovení § 440 ods. 2 vylučuje súbeh nárokov z vád diela
(zo zodpovednosti za vady) s nárokom na náhradu škody. Uvedené ustanovenie § 440 ods. 2 určuje,

že uspokojenie ktoré možno dosiahnuť uplatnením niektorého z nárokov z vád tovaru podľa § 436 a
437 nemožno dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho dôvodu, teda ani z titulu náhrady škody.
Pri rozlíšení medzi tým, kedy má majetková ujma objednávateľa povahu vady diela a kedy má povahu
škody, je potrebné vychádzať z toho, že zatiaľ čo o vadu ide tam, kde ujma spočíva vo vadnom prevedení
diela (vo vadnosti vykonaného diela), ujma, ktorá vznikla ako následok tohto vadného plnenia, je škodou

objednávateľa. Keďže nárok na náhradu škody je len subsidiárnym nárokom vo vzťahu k nárokom z
vád tovaru, nebolo možné priznať žalobkyni ňou uplatnenú sumu ani titulom náhrady škody, ktorá mala
spočívať práve vo vadách diela.

51. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej

úspechu vo veci.

52. Podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná
náhradu trov konania protistrane.

53. V prípade, ak žalobca vezme v priebehu konania účinne žalobný návrh sčasti späť, súd prihliadne k
tomu, kto späťvzatie (a s ním spojené čiastočné zastavenie konania) z procesného hľadiska zavinil. Ak je
tu dané zavinenie žalobcu, je treba vyvodiť, že v tomto rozsahu nemal vo veci úspech. Ak však bola pre
správaniežalovanéhovzatásčastispäťžaloba,ktorábolapodanádôvodne,malžalobcaztohtopohľadu
vo veci plný úspech. Uvedené platí obdobne aj v prípade, kedy došlo k čiastočnému zastaveniu konania

z iného dôvodu, než pre účinné späťvzatie žaloby. Pokiaľ však zavinil zastavenie konania žalovaný,
platí, že žalobca mal vo veci plný úspech. Vždy platí, že kto zavinil čiastočné zastavenie konania, mal
ohľadne tejto časti žaloby neúspech a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta
opačnej strane sporu. (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. marca 2008, sp.
zn. 3 M Cdo 1/2007, uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. januára 2011, sp. zn. 6 M Cdo 19/2010)

54. Na základe uvedeného rozhodol súd o náhrade trov konania podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP.
V danom prípade späťvzatím žaloby v časti výroku, v rámci ktorého sa domáhala odstránenia oplotenia
procesne zavinila žalobkyňa čiastočné zastavenie konania a vo zvyšnej časti veci bol úspešný žalovaný,
preto mu súd priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde
Trnava. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.)