Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 29, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27CoP/68/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3718202490
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Záhumenská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3718202490.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň
JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej vo veci starostlivosti súdu o Y. bytom u matky,
zastúpeného D. T., dieťa rodičov X. a T., o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti
rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 08. októbra 2018, č.k. 14P/53/2018-28, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica č.k.
3P/23/2012-10 zo dňa 21.03.2012 tak, že otec je povinný od 28.08.2018 prispievať na výživu mal. L.
N., nar. XX.XX.XXXX výživným zvýšeným zo sumy 80 eur mesačne na sumu 130 eur mesačne vždy k
25. dňu v mesiaci vopred k rukám matky. Rozhodol, že zameškané výživné za obdobie od 28.08.2018
do 30.10.2018 na mal. L. N., nar. XX.XX.XXXX vo výške 106,45 eur je otec povinný zaplatiť do rúk

matky do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania
nepriznal. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o
rodine. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že od doby poslednej úpravy
výživného v marci 2012 (viď sp.zn. 3P/23/2012) sa podstatne zmenili pomery na strane mal. L., ktorý
je starší o 6 a pol roka, čím sa náklady na jeho výživu nepochybne zvýšili. Pomery sa však podstatne
zmenili aj na strane otca - a to tým, že kým v roku 2012 mal vyživovaciu povinnosť k dvom deťom (k mal.

X. a mal. L.), v súčasnosti má vyživovaciu povinnosť už iba k jednému dieťaťu - a to práve k mal. L..
V marci 2012 pritom otec uviedol, že má čistý mesačný príjem 400 eur mesačne (viď č.l. 8 spisu sp.zn.
3P/23/2012). Z vykonaného dokazovania je pritom zrejmé aj to, že v súčasnosti má otec z
brigád príjem min. 400 eur (otec sám uviedol, že brigádnicky pracuje 5 - 6 dní v týždni, pričom každý
deň pracuje 5 hodín a za každú odpracovanú hodinu žiada 4 eur); okrem toho má príjem z dohody
o pracovnej činnosti vo výške cca 64 eur mesačne. Vzhľadom na potreby XX ročného dieťaťa, na príjem
otca cca 464 eur mesačne a na to, že otec má v súčasnosti už iba jednu vyživovaciu povinnosť, súd prvej

inštanciedospelkzáveru,žeadekvátnevýživnévsúdenejvecije130eurmesačneapretovýživnézvýšil
na 130 eur, a to odo dňa podania návrhu. V súvislosti s príjmami otca považoval za potrebné poukázať
aj na to, že aj podľa ponúk práce predložených úradom práce je mesačný zárobok murára od 400 eur
do 500 eur. Poukázal aj na to, že pokiaľ sa otec v marci 2012 pri zárobku 400 eur zaviazal rodičovskou
dohodou platiť výživné celkom 190 eur (110 eur na X. + 80 eur na L.), je nepochybne v možnostiach otca
z príjmu okolo 464 eur platiť výživné 130 eur. Pokiaľ ide o návrh otca, aby na maloletého dávali matke

peniaze jeho ostatné deti, ktoré u nej bývajú, súd prvej inštancie dôvodil, že vyživovaciu povinnosť na
mal. L. má otec a matka, nie súrodenci mal. L.. Záverom konštatoval, že o výške výživného rozhoduje
súd a nie rodič, a teda nie je v súlade s právom ten postup otca, ktorý sa zjavne jednostranne rozhodol,že na L. bude platiť iba 60 eur mesačne - a to napriek rozsudku č. k. 3P/23/2012-10 a napriek tomu, že
návrh otca na zníženie výživného bol v konaní sp.zn. 6P/109/2013 zamietnutý. Podľa § 232 ods. 3 CSP
povolil otcovi dlh na výživnom zaplatiť v 60-dňovej lehote. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.

2. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec maloletého. Domáhal sa zmeny
napadnutého rozsudku s tým, že mu bude uložená vyživovacia povinnosť na mal. L. v sume 80 eur
mesačne s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku, resp. aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Dôvodil tým, že jeho celkový mesačný príjem

predstavuje sumu cca 176,95 eur, a nie sumu 464 eur mesačne ako uvádza súd prvej inštancie. V tejto
súvislosti poukázal na to, že na pojednávaní pred súdom prvej inštancie uviedol, že je zamestnaný u
L. na základe dohody o pracovnej činnosti, kde jeho mesačný príjem predstavuje sumu 61,95 eur. Tiež
poberá pomoc v hmotnej núdzi v sume 15 eur a zároveň si brigádne privyrába 5 - 6 hod. týždenne, kde
za každú odpracovanú hodinu má cca 4 eurá. Súdu prvej inštancie vytýkal, že nesprávne uvádza, že
brigádnicky pracuje 5 - 6 dní v týždni. Poukázal aj na skutočnosť, že v minulosti pracoval ako murár v

W. a M., kde zarobil aj 2.000 mariek a v súčasnosti si prácu murára už nehľadá. Uviedol, že pracoval
ako murár v zahraničí na živnosť, čo však bolo asi pred 10 rokmi. Zarobené peniaze pravidelne posielal
matke maloletého L., pričom z týchto peňazí mu mala platiť aj platby na sociálnej poisťovni. Neskôr
zistil, že tieto platby neuhrádza, v dôsledku čoho mu vznikol v sociálnej poisťovni dlh. Preto sa so
súrodencami dohodol, že im daruje svoj podiel na rodinnom dome súp. č. XXX v k.ú. H. Y. a oni za

neho vyplatia predmetný dlh, nakoľko mal naň exekúciu. Následne uviedol, že nie je pravdou, že si
robotu ako murár nehľadá. Oslovil niekoľko zamestnávateľov, ale o XX ročného murára nie je vôbec
záujem, po pohovore ho už žiaden zamestnávateľ viac nekontaktoval. Aj z tohto dôvodu sa snaží, aby
si zvýšil svoj príjem, privyrábať brigádnicky. S poukazom na uvedené trval na tom, že nie je v jeho
možnostiach, vychádzajúc z jeho celkového príjmu, aby na výživu mal. L. prispieval mesačne sumou

130 eur. Poukazoval na skutočnosť, že všeobecne platí, že výživné by nemalo byť určené tak, aby viedlo
k existenčným problémom povinného rodiča, čo v jeho prípade, vzhľadom na rozhodnutie súdu, neplatí.
Po zaplatení takto zvýšeného výživného mu zostane na živobytie cca 47 eur na celý mesiac, pričom
táto suma mu nepostačuje ani len na stravu, nehovoriac o iných potrebách. V súčasnom období žije so
svojou priateľkou A. F. v jej rodinnom dome v H. Y..

3. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca navrhol potvrdenie napadnutého rozsudku.
Uviedol, že sa pridržiava svojich doterajších vyjadrení a v plnom rozsahu sa stotožňuje s rozhodnutím
okresného súdu, ktoré plne rešpektuje záujem maloletého dieťaťa. Poukázal na to, že v roku 2012
bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný vyživovacou povinnosťou

voči maloletému vo výške 80 eur mesačne. Od uvedeného rozsudku ubehla značná doba. Maloletý
L. je vekovo starší, vyspelejší. Od roku 2019 nastupuje na L., čo predstavuje pre matku ďalšie
zvýšené náklady. Otec maloletého si plní vyživovaciu povinnosť voči maloletému len vo výške 60 eur
mesačne, čiže ani nie vo výške, ktorú mu stanovil Okresný súd Považská Bystrica. Žiadnym iným
spôsobom sa nepodieľa na výchove a starostlivosti o syna. Maloletého nekontaktuje, nezaujíma sa

oňho, nezabezpečuje žiadne jeho potreby. Matke maloletého finančne pomáhajú staršie deti, ktoré sú
už zamestnané.

4. Matka maloletého sa k odvolaniu otca písomne nevyjadrila.

5. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 65, § 66 CMP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že
napadnutý rozsudok je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.

6. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom právnom závere, že z vykonaného dokazovania

mal za preukázané, že od poslednej úpravy výživného, ktorá bola v marci 2012, sa podstatne zmenili
pomery na strane mal. L., ktorý je starší o 6 a pol roka a zmenili sa podstatne aj pomery na strane
otca tým, že kým v roku 2012 mal vyživovaciu povinnosť k X deťom, v súčasnosti má už vyživovaciu
povinnosť iba k jednému dieťaťu, a to práve k mal. L.. Vzhľadom na potreby XX-ročného dieťaťa, na
príjem otca cca 464 eur mesačne a na to, že otec má v súčasnosti už iba vyživovaciu povinnosť k mal.

L., dospel k záveru, že adekvátne výživné na maloletého je 130 eur mesačne, z ktorého dôvodu výživné
zvýšil zo sumy 80 eur na sumu 130 eur mesačne.7. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie,
ktorým bolo výživné zo strany otca na maloletého L. zvýšené v uvedenej výške.

8. Odvolací súd po preskúmaní danej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel k správnym
skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil a stotožňuje sa aj s odôvodnením napadnutého
rozsudku v celom rozsahu v zmysle § 387 ods. 2 CSP. K odvolacím námietkam otca uvádza nasledovné:

9. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti

nie sú schopné sa samé živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 1,
2 Zákona o rodine). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov (§ 62 ods. 4
Zákona o rodine).

10. Rozhodnutie o výživnom nie je rozhodnutím nemenným. Priznané výživné možno v zmysle § 78 ods.
1 Zákona o rodine zmeniť v prípade, ak sa zmenia pomery. Citované zákonné ustanovenie vychádza
z predpokladu, že výživné sa vždy určuje podľa stavu, ktorý existuje v čase, keď súd rozhoduje o
výživnom. Plynutím času môže však nastať zmena pomerov ako na strane maloletých detí, a to v
dôsledku pribúdajúceho veku, nárastom ich odôvodnených potrieb, nákladov na štúdium, tak aj na

strane rodičov, a to zvýšením alebo znížením ich príjmu, prípadne pribudnutím alebo odbudnutím ich
vyživovacích povinností.

11. V danom prípade z obsahu spisu vyplýva, že naposledy bolo rozhodované o úprave práv a povinností
k mal. L. rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 3P/23/2012-10 zo dňa 21.03.2012, ktorým

bola schválená dohoda rodičov, na základe ktorej otec sa zaviazal prispievať na v tom čase mal. X. 110
eur a mal. L. 80 eur mesačne. Maloletý L. bol v tom čase žiakom X.ročníka A.. Obaja rodičia mali v tom
čase ešte vyživovaciu povinnosť aj k plnoletému R., na ktorého otec prispieval výživným v sume 110
eur mesačne a ktorý študoval na strednej škole. Otec v tom čase pracoval s priemerným mesačným
netto príjmom 400 eur.

12. Od poslednej úpravy výživného do rozhodnutia súdu prvej inštancie uplynulo viac ako 6 a pol
roka. Pomery mal. L. sa nepochybne zmenili, nakoľko nastala zmena spočívajúca v plynutí času a
jeho vzrastajúcim vekom. Maloletý L. navštevuje X.ročník základnej školy, čím nepochybne vzrástli jeho
odôvodnené náklady. Tieto skutočnosti otec v podstate vo svojom odvolaní nespochybnil. Tvrdil však,

že s poukazom na výšku jeho príjmu nie sú splnené predpoklady pre zvýšenie výživného.

13. Pokiaľ ide o majetkové pomery otca maloletého, súd prvej inštancie vychádzal z potencionality
príjmu otca, ktorý by mohol otec dosahovať, ak by vyvinul väčšie úsilie na to, aby získal lepšie platenú
prácu vo svojom odbore (murár), pričom bolo preukázané, že pracovné ponuky v odbore murár v čase

rozhodovania o zvýšení výživného skutočne boli a súd mal za to, že otec nevynakladá všetko úsilie na
to, aby získal väčší príjem, aby si mohol riadne plniť vyživovaciu povinnosť k maloletému.

14. Odvolací súd poukazuje na to, že princíp potencionality príjmov je inštitútom výrazne ochraňujúcim
záujmy oprávneného. Záujem zákonodarcu na tom, aby v rámci majetkových vzťahov odvodených

od príslušných osobných rodinnoprávnych vzťahov, boli uspokojené potreby subjektov týchto vzťahov,
siaha až do tej miery, že umožňuje hodnotiť nielen jeho životné okolnosti a pomery, ktoré sú reálne
dané (prednosť pred princípom fakticity), ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať.
Zdôvodnenie sa vidí v existenčnom charaktere výživného a v potrebe zabrániť povinnému, aby
svojim konaním znižoval jeho rozsah. V rámci výpočtu zákon uvádza vzdanie sa výhodnejšieho

zamestnania, zárobku a majetkového prospechu. V konkrétnom prípade môže byť takouto okolnosťou
napríklad zmena zamestnania, na základe ktorej povinný dosahuje nižší príjem. Obdobne možno
posudzovať situáciu zamestnanca s určitou kvalifikáciou, v dôsledku čoho môže vykonávať prácu v
lepšie ohodnotenej, vyššej funkcii. Ďalšie prvky potencionality nachádzame pri posudzovaní výdavkov
rodiča, keď súd pri výdavkoch, ktoré vo vzťahu k prioritnej vyživovacej povinnosti rodičov nemožno

považovať za nevyhnutné, vychádza z pomerov rodiča, ako by k takýmto výdavkom vôbec nebolo došlo.

15. K odvolacej námietke otca, v ktorej uviedol, že nie je pravdou, že si robotu ako murár nehľadá, oslovil
niekoľko zamestnávateľov, toto jeho tvrdenie je v rozpore s tým, čo uviedol v inej časti svojho odvolania,ako aj s tým, čo uviedol na pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa 17.09.2018, kde uviedol: „Ja v
súčasnosti si prácu ako murár nehľadám, nakoľko jednak mám už vyšší vek, t.j. XX rokov, a jednak ani
nie je dopyt po murároch.“ Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil voľné pracovné miesta na

pracovnú pozíciu murár, stavebný robotník, obkladač, výkonom ktorých by otec mohol dosahovať príjem
480 eur mesačne. V uvedenej súvislosti nemožno ponechať bez povšimnutia ani tú skutočnosť, že už v
odôvodnení rozsudku okresného súdu zo dňa 01. októbra 2015 č.k. 6P/109/2013-102, ktorým bol návrh
otca o zníženie výživného zamietnutý, sa konštatuje, že hoci povinnosti uchádzača o zamestnanie si
otec plní, sám si iniciatívne prácu nehľadá. Už v tom čase mal súd prvej inštancie za preukázané od

agentúrnych spoločností, ktoré zamestnávali ľudí v obvode Y. T. F., že pokiaľ by si otec detí hľadal prácu
prostredníctvom nich, bola by mu práca poskytnutá s tým, že podľa názoru súdu 400 eur, ktoré otec detí
zarábal v čase posledného určovania výživného, by zarábal aj v čase rozhodovania súdu o zamietnutí
jehonávrhuozníženievyživovacejpovinnosti.Naviacotecnasvojetvrdenieotom,žesiiniciatívneprácu
hľadá, nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Pokiaľ súdu prvej inštancie vytýkal, že súd
nesprávne uvádza, že brigádnicky pracuje 5 - 6 dní v týždni, v dôsledku čoho jeho celkový mesačný

príjem nie je 464 eur mesačne ako uviedol súd prvej inštancie, ale 176,95 eur, odvolací súd jeho tvrdenie
považuje za účelové, a to s poukazom na jeho výpoveď pred súdom prvej inštancie zo dňa 08.10.2018,
kde otec uviedol, že brigádnicky pracuje 5 - 6 dní v týždni, pričom každý deň pracuje 5 hodín a za každú
odpracovanú hodinu žiada 4 eurá. Prípadnú nesprávnu protokoláciu svojej výpovede nenamietal.

16. Súd prvej inštancie preto správne vychádzal z toho, že je v schopnostiach a možnostiach otca platiť
od 28.08.2018 zvýšené výživné na mal. L. v sume 130 eur mesačne, keď odvolací súd prihliadol aj na
tú skutočnosť, že otec už ďalšiu vyživovaciu povinnosť okrem mal. L. nemá. Námietky otca uvádzané
v odvolaní neboli dôvodné.

17.Odvolacísúdpretorozsudoksúduprvejinštanciepodľa§387ods.1CSPakovecnesprávnypotvrdil.

18. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP. Ide o mimosporové
konanie, pre ktoré platí zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Každý z
účastníkov si teda sám znáša trovy, ktoré v konaní platil.

19. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza (§ 76 CMP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne

príslušného súdu podľa zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok.

Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa
Exekučného poriadku, a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky,
prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím inýchmajetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných
papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.

Rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná
povinnosť vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou súdneho výkonu rozhodnutia podľa zákona č.
161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, a to odňatím maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia
nemá byť a odovzdaním tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie
priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene

premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.