Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, October 4, 2018

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 3T/70/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4417010324
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Cecília Melišková

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2018:4417010324.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Cecílii Meliškovej a

prísediacich Ladislava Csipáka a Alžbety Vargovej v trestnej veci obžalovaného D. R. pre zločin týrania
blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a), písmeno b), odsek 3 písmena
d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 04.10.2018 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný D. R., nar. XX.XX.XXXX v U. Q., trvale bytom Š., Š.U. č. XXXX/XX, t. č. vo väzbe v
Ústave na výkon väzby a v Ústave na výkon trestu odňatia slobody U. od 27.01.2017,

j e v i n n ý , ž e

od presne nezistenej doby, pravdepodobne do mesiaca jún 2008 až do 20.12.2016, v mieste trvalého
pobytu, v Š., v byte na Z. Š. č. XXXX/XX, psychicky a fyzicky týral svoju manželku T. R., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom Š., Š. č. XXXX/XX, s ktorou žil v spoločnej domácnosti, a to tým spôsobom,
že väčšinou pod vplyvom alkoholu ju opakovane fyzicky napádal, fackal ju, permanentne jej vulgárne
nadával, ponižoval ju, robil schválnosti, ako aj opakovane sa jej vyhrážal zabitím, bezdôvodne jej

odopieral stravu, ktorú kúpil on, zakazoval jej ísť na záchod, osprchovať sa, prať svoje oblečenie v
práčke, s odôvodnením, že ju kúpil on, opakovane jej prikazoval spať na zemi a následne ju v priebehu
noci kontroloval, permanentne ju vyhadzoval z bytu alebo ju z bytu vymkol, bral jej kľúče od bytu,
aby nemohla opustiť byt, zakazoval jej žehliť, aby šetril na elektrine, zakazoval jej pozerať televízor,
všetko aj za prítomnosti ich spoločných maloletých detí a finančne, v dostatočnej miere, neprispieval na
domácnosť a výživu ich spoločných maloletých detí, pričom
- v presne nezistený deň v júli 2015, v prítomnosti ich spoločných maloletých detí, po predchádzajúcej
hádke chytil poškodenú pod krk, natlačil ju na stenu v kuchyni ich spoločnej domácnosti a priložil jej na

krk nôž ostrím so slovami, že keď mu nezabezpečí veci do roboty, čím myslel stravu, tak ju podreže,
- ďalej dňa 24.12.2015, v prítomnosti ich spoločných maloletých detí, dal pri večeri facku poškodenej,
neskôr toho istého dňa, kopol poškodenú do oblasti ľavej lopatky,
čím poškodenej T. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Š., Š. č. XXXX/XX svojim konaním spôsoboval
psychické a fyzické utrpenie, a presne nezistené zranenia, čo vyústilo, zo strachu z obžalovaného do
jej odchodu s tromi maloletými deťmi zo spoločnej domácnosti, pričom vyhľadala pomoc krízového V.
E., R. č. XX/A, U.,

t e d a

blízkej osobe spôsobil fyzické a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, ponižovaním, pohŕdavým
zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu, stresu, bezdôvodným odopieraním stravy, oddychu,
spánku, odopieraním nevyhnutnej osobnej starostlivosti, hygieny a tento čin spáchal závažnejším
spôsobom konania - po dlhší čas,č í m s p á c h a l

zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a), písmeno b), odsek 3

písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 208 odsek 3 Trestného zákona, § 38 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona bez zistenia
poľahčujúcich okolností podľa § 36 Trestného zákona, s prihliadnutím na priťažujúcu okolnosť § 37
písmena m) Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 9 (deväť) rokov a 8 (osem) mesiacov.
Podľa § 48 odsek 2 písmena a) Trestného zákona pre výkon trestu sa zaraďuje do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresná prokuratúra Nové Zámky podala na obžalovaného obžalobu pre zločin týrania
blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a), písmeno b), odsek 3 písmeno d)
Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
od presne nezistenej doby, pravdepodobne do mesiaca jún 2008 až do 20.12.2016, v mieste trvalého
pobytu, v Š., v byte na Z. Š. č. XXXX/XX, psychicky a fyzicky týral svoju manželku T. R., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom Š., Š. č. XXXX/XX, s ktorou žil v spoločnej domácnosti, a to tým spôsobom,
že väčšinou pod vplyvom alkoholu ju opakovane fyzicky napádal, fackal ju, permanentne jej vulgárne
nadával, ponižoval ju, robil schválnosti, ako aj opakovane sa jej vyhrážal zabitím, bezdôvodne jej
odopieral stravu, ktorú kúpil on, zakazoval jej ísť na záchod, osprchovať sa, prať svoje oblečenie v
práčke, s odôvodnením, že ju kúpil on, opakovane jej prikazoval spať na zemi a následne ju v priebehu

noci kontroloval, permanentne ju vyhadzoval z bytu alebo ju z bytu vymkol, bral jej kľúče od bytu,
aby nemohla opustiť byt, zakazoval jej žehliť, aby šetril na elektrine, zakazoval jej pozerať televízor,
všetko aj za prítomnosti ich spoločných maloletých detí a finančne, v dostatočnej miere, neprispieval na
domácnosť a výživu ich spoločných maloletých detí, pričom
- v presne nezistený deň v júli 2015, v prítomnosti ich spoločných maloletých detí, po predchádzajúcej

hádke chytil poškodenú pod krk, natlačil ju na stenu v kuchyni ich spoločnej domácnosti a priložil jej na
krk nôž ostrím so slovami, že keď mu nezabezpečí veci do roboty, čím myslel stravu, tak ju podreže,
- ďalej dňa 24.12.2015, v prítomnosti ich spoločných maloletých detí, dal pri večeri facku poškodenej,
neskôr toho istého dňa, kopol poškodenú do oblasti ľavej lopatky,
čím poškodenej T. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Š., Š. č. XXXX/XX svojim konaním spôsoboval

psychické a fyzické utrpenie, a presne nezistené zranenia, čo vyústilo, zo strachu z obžalovaného do
jej odchodu s tromi maloletými deťmi zo spoločnej domácnosti, pričom vyhľadala pomoc krízového V.
E.Č., R. č. XX/A, U..
Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodenej, výsluchom svedkov Y. Q., H. Q.Á.,
Y. R., Ľ. R., Y. E., G.. E. E., prečítaním výpovede T. M. a M. M., znaleckým dokazovaním znalcov z

odboru psychológie a psychiatrie a to výsluchom znalcov PhDr. Igora Obucha, ako aj znalkyne MUDr.
Lucii Žlnayovej, PhD., vypočul svedkov, ktorých navrhol obžalovaný a to: G.. K. Z.Ú., O. Q., G. E., B..
A. T., K. F. a oboznámil na vec sa vzťahujúci spisový materiál a pripojený spis Okresného súdu Nové
Zámky, sp. zn. 0T 56/2016.
Obžalovaný spáchanie uvedeného zločinu od začiatku trestného stíhania popiera. Na svoju obranu

uviedol, že tvrdenie, ktoré udávala poškodená T. R. sa nezakladá na pravde. Nie je pravdou, že by sa
bol dopúšťal voči svojej manželke, takého konania, ktoré manželka popísala a konania, ktoré je uvedené
v obžalobe.
Na svoju obranu uviedol, že s manželkou uzavrel manželstvo dňa 21.10.2006. Z manželstva pochádzajú
tri maloleté deti. Počas manželstva sa snažil riadne pracovať. Od roku 2013 do roku 2014 bol

nezamestnaný a od roku 2014 sa zamestnal v E. O., kde pracoval až do zadržania. Počas manželstva
určitú dobu bývali na adrese Š., Š. XX, spoločne so svojou matkou Y. R.. Poprel, že by bolo dochádzalo
k nejakým vážnym hádkam medzi ním a poškodenou počas celého trvania manželstva. V pracovnom
pomere bol len on sám a preto všetky výdavky sa platili z finančných prostriedkov, ktoré zarobil. Na svoju
obranu uviedol, že tieto peniaze považoval za spoločné. Nikdy manželke nezakazoval, že elektrické veci

a ďalšie veci, ktoré sa zakúpili do domácnosti by nemohla užívať. Nie je pravdou, že by ju bol z bytuvymkol, že by jej bol bral kľúče od bytu, aby nemohla opustiť byt, že by jej zakazoval pozerať televízor,
zakazoval žehliť, z toho dôvodu, aby šetril na elektrine. Poprel, že by bol poškodenú chytil pod krk, tlačil
ju o stenu v kuchyni a že by jej bol priložil nôž na krk s tým, že ju podreže. Poprel, že by bol poškodenú

kopal a teda celkove poprel, že by bol poškodenej spôsoboval nejaké psychické a fyzické utrpenie.
Poškodená T. R. tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní uviedla, že manželstvo s
obžalovaným uzavrela v roku 2006. Z manželstva pochádzajú tri deti. Hádky a vulgárne správanie
obžalovaného začalo od roku 2008. Poškodená uviedla, že hádky začali vznikať ohľadne nedostatku
finančných prostriedkov, pretože zo začiatku všetky náklady, ktoré boli spojené s potrebami detí, či už s

nákupompomôcokdoškolyaleboinéuhrádzalaonazosvojhoúčtu,pričomdispozičnéprávoktomutojej
účtumalajobžalovaný.Neskôrpoukončenímaterskejdovolenky,keďženaúčtenemalažiadnepeniaze,
hospodárili s finančnými prostriedkami obžalovaného, ku ktorému nemala dispozičné právo. Uviedla,
že veci mohla nakupovať len podľa zoznamu a rozvrhu, ktorý jej dal obžalovaný. Po nákupe zvyšok
finančných prostriedkov mu musela vrátiť, na viac ako bolo uvedené v zozname nemohla kúpiť žiadnu
vec.Potvrdila,žeobžalovanýpožívalalkoholickénápoje.Podvplyvomalkoholujufyzickynapádal,fackal

a neustále jej vulgárne nadával, ponižoval. Pod vplyvom alkoholu sa jej vyhrážal zabitím. Bezdôvodne jej
odopieral požívať stravu, ktorú kúpil on alebo ktorá sa kúpila z jeho finančných prostriedkov. Zakazoval je
používať záchod, sprchovať sa, zakazoval jej prať jej oblečenie v práčke. Tieto zákazy odôvodňoval tým,
že práčku kúpil on a preto ju nebude používať. Uviedla, že vyhadzoval ju opakovane z bytu, vymkol ju z
bytu, bral jej kľúče od bytu preto, aby byt nemohla opustiť. Uviedla, že počas tohto obdobia jej zakazoval

pozerať televízor a donútil ju, aby spávala s maloletými deťmi v ich miestnosti na zemi. Potvrdila, že aj
deti videli agresívne konanie, ktorého sa dopúšťa voči nej a žiadali ho, aby v tomto konaní prestal. V
čase, keď všetkým zakázal opustiť byt, prosili ho, aby ich pustil z bytu, ale aj tak to neurobil. Potvrdila,
že agresivita v jeho správaní stúpala, keď bol pod vplyvom alkoholu. Pod vplyvom alkoholu jej vulgárne
nadával a tieto vulgárne nadávky voči jeho osobe používal aj pred deťmi. Potvrdila, že jeho konania sa

bála a keď bol opitý, konanie bolo tak agresívne, že sa domnievala, že by ju mohol zabiť. K fyzickým
útokom dochádzalo aj v prítomnosti detí a pred agresivitou obžalovaného ho v mnohých prípadoch
bránila jej najstaršia dcéra a niekedy aj syn. V priebehu dokazovania pri výsluchu v prípravnom konaní
a na hlavnom pojednávaní tiež potvrdila, že obžalovaný v roku 2015 ju chytil pod krk, dal jej nôž pod krk.
Toto konanie videli aj deti, často ju pred deťmi fyzicky napádal, fackoval ju a vyhrážal sa jej, že ju zabije,

z čoho mali strach nielen ona, ale aj maloleté deti. Príkorie a agresivitu obžalovaného nevedela zniesť
a už na jar v roku 2016 sa rozhodla odísť z domu aj s deťmi, avšak v tomto jej zabránil obžalovaný a
dva dni spolu s deťmi bola zatvorená v byte. Nedovolil, aby deťom zobrala nejaké veci, pretože tieto
zakúpil on. Tak na hlavnom pojednávaní, ako aj v prípravnom konaní potvrdila, že z takéhoto správania
obžalovaného bola už na konci so svojimi silami. Nemala iné východisko a dozvedela sa o organizácii V.

E. U. a v totálnom zúfalstve pri odchode z domu jej potom pomáhali aj pracovníci Mestského úradu Š..
Celý odchod z domu do uvedeného azylového domu V. E. U. sa realizoval po dohode prostredníctvom
pracovníčiek V. E. U. a pracovníčiek Mestského úradu v Š..
Svedkyňa Y. Q. v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní uviedla, že s poškodenou nejaký
bližší kontakt neudržiavala. O tom, že sestra má nejaké problémy v manželstve sa dozvedela len od

jej rodičov, ktorí jej uviedli, že obžalovaný sa k nej správa agresívne, vyhráža sa jej a nedáva jej
peniaze. Svedkyňa potvrdila, že so sestrou neudržiavala nejaký hlbší kontakt z dôvodu, že to zakazoval
obžalovaný, pretože obžalovaný potreboval, aby poškodená počúvala len jeho, podriaďovala sa len
jemu, poslúchala ho a takto obžalovaný obmedzoval kontakty poškodenej s jej rodinou. Udávala, že s
poškodenou T. R. nadviazala vzťahy až neskôr a to v septembri 2016, kedy videla, že poškodená má z

konania obžalovaného strach a sama jej ponúkla, aby celú situáciu nahlásila na polícii, čo poškodená
v tomto čase ešte odmietala. Z počutia poškodenej vedela o agresívnom správaní obžalovaného počas
celého obdobia ich manželstva.
Svedok H. Q. sa k spolunažívaniu obžalovaného a poškodenej T. R. bližšie vyjadriť nevedel. Uviedol,
že len z počutia od jeho manželky vedel, že poškodená má problémy s obžalovaným, nežijú dobre a že

musí zo spoločnej domácnosti odísť. Uviedol, že pomáhal poškodenej odviesť veci do V.Y. E. v U..
Svedkyňa Y. R., matka obžalovaného uviedla, že krátko žila v spoločnej domácnosti s rodinou
obžalovaného. Uviedla, že podľa nej v kritikom období od roku 2008 do septembra 2016 obžalovaný s
manželkou žil normálne. Potvrdila, že k bežným hádkam dochádzalo. Od detí nevedela, že by v rodine
obžalovaného bolo násilie, že by sa deti obžalovaného báli alebo že by zo strany obžalovaného nebolo

o deti postarané.
Z výpovedi T. Z., starej matky obžalovaného bolo preukázané, že do rodiny obžalovaného nechodila.
Pokiaľjunavštívilobžalovanýsrodinou,nikdysaunejnehádali,obžalovanýnebolpodvplyvomalkoholu.
V žiadnom prípade nemala taký pocit, že by obžalovaný s poškodenou nežil dobre.Z výpovedi svedkyni Ľ. R. mal súd preukázané, že táto pracovala v V. E. v U. od augusta 2016 do
mája 2017. Potvrdila, že toto centrum poskytuje núdzové bývanie pre týrané matky a toto zariadenie
prijíma klientky na základe osobného kontaktu týraných žien alebo na základe tretej osoby, ktorou je

lekár a podobne. Potvrdila, že poškodená ich kontaktovala prostredníctvom krízovej linky a na základe
tohto rozhovoru potom bolo vykonané prešetrenie terénu. Toto sa zrealizovalo hneď na druhý deň.
Šetrenie a rozhovor s poškodenou sa vykonalo na mestskom úrade a jednoznačne dospeli k záveru,
že poškodená je osobou, ktorá by mala byť ako klientka prijatá do R. Ž. N. U.. Svedkyňa jednoznačne
popísala, že aj pri tomto rozhovore a pri prešetrení týchto pomerov poškodená zotrvávala na tom,

že obžalovaný sa správa agresívne, chcel ju vyhodiť z balkóna, čo videli aj deti, obmedzoval ju v
bežnom spôsobe života, nútil ju spávať na zemi a zakazoval jej jesť zo spoločných hrncov a nedával jej
peniaze, aby mohla kupovať stravu pre deti. Na základe týchto skutočností celý odchod z domu potom
zrealizovali prostredníctvom Mestskej polície Š., sestry poškodenej Q. a H. Q.. Svedkyňa potvrdila,
že pri realizácii odchodu poškodenej a detí z uvedeného bytu sama videla, že veci, ktoré popísala
poškodená boli v súlade s realitou v tomto byte. Potvrdila, že deti pri odchode do R. Ž. N. sa správali

štandardným spôsobom a dokázali utajiť tú skutočnosť, že z domu odchádzajú a doslova sa tešili, keď z
bytu odchádzali. Samé potvrdzovali, že v tomto byte už nechcú byť a s mamou, t. j. s poškodenou chcú
ísť do lepšieho zariadenia. Táto svedkyňa potvrdila, že pri rozhovore s viacerými osobami, s riaditeľkou
školy a škôlky dospela k záveru, že tieto kompetentné osoby o situácii vedeli a toto neriešili z toho
dôvodu, že matka detí sa bála nejakým ráznym spôsobom svoje príkorie a príkorie svojej rodiny vyriešiť.

Z výpovedi ďalších svedkov G.. G. D., G.. E. E. a G.. Y. E., ktoré boli pedagogičkami na základnej škole,
ktorú navštevovali deti poškodenej a G.. Y. E. bola aj školskou psychologičkou na uvedenej škole, mal
súd preukázané, že pokiaľ išlo o maloleté dieťa U. R., táto bola veľmi skromná, tichá a priateľská mala
rečovú vadu a mala ťažkosti v učení a preto bola na pomoc zavolaná školská psychologička.
G.. E. E. potvrdzovala, že bola triednou G.. U. R., táto sa dobre učila, bola komunikatívna, vždy bolo o

ňu postarané. Maloletú väčšinou do školy vodila matka. Táto svedkyňa uviedla, že maloletá sa jej nikdy
nesťažovala, že by rodičia mali nejaké problémy, že by sa hádali a podobne.
Svedkyňa G.. Y. E. potvrdila, že ako školská psychologička sa dostala do kontaktu s U. R. a U. R..
Potvrdila, že ako psychologičku ich najskôr navštívila ich matka, popísala problémy a konflikty v rodine
a potom zistila, že U. má problémy s učením, rečové poruchy a preto chodila na konzultácie. Potvrdila,

že aj deti samé hovorili o konfliktoch v rodine, že popísali verbálnu agresiu. Tvrdili, že otec ich nepustil
von z bytu a bil matku. Potvrdila, že poškodená z takéhoto postupu, ktorý zvolila mala strach a žiadala
ju, aby sa o tomto jej postupe nedozvedel obžalovaný, pretože by to bolo vrcholilo agresívnym konaním
zo strany obžalovaného. Svedkyňa potvrdila, že na správaní detí sa dalo vidieť, že tieto deti majú z
konania obžalovaného strach.

Z výpovedi svedkyne G.. K. Z. mal súd preukázané, že pokiaľ ide o poškodenú T. R., táto navštevovala
jej psychiatrickú ambulanciu od roku 2003, kedy bola u nej diagnostikovaná úzkostná, somatoformná
porucha disponovanej astenickej osobnosti, teda pacientka bola príliš citlivá, bola u nej znížená
tolerancia. Poškodená na kontroly chodila pravidelne v roku 2003 až do októbra 2006, do kedy užívala
lieky.Poškodenábolakompenzovaná,stabilizovanáaliekysajejznižovali.Voktóbri2006udávala,žejej

stavjekompenzovaný,cítisadobreapostupnechcelavysadiťlieky.Bolapoučenáospôsobe znižovania
liekov a v prípade, že by nastala recidíva, tak bola poučená o tom, že opätovne by mala navštíviť
psychiatrickú ambulanciu. Od tejto doby sa nepodriaďovala žiadnej liečbe, psychiatrickú ambulanciu
nenavštívila a z toho dôvodu, ona ako lekárka dospela k záveru, že stav poškodenej je stabilizovaný.
Svedkovia G. E., B.. A. T. a svedok K. F. potvrdili, že obžalovaného poznajú, nakoľko bývajú v

spoločnom dome činžového domu. O tom, že by obžalovaný mal nejaké problémy s manželkou nevedeli
a obžalovaného hodnotili ako osobu, ktorá sa vždy správala dobre k svojim deťom, manželke, ako aj
ostatným spolubývajúcim. Podľa týchto svedkov išlo o nekonfliktnú osobu.
Zo znaleckého dokazovania znalcov z odboru psychológie a psychiatrie, ktorí vypracovali znalecké
posudky ohľadne obžalovaného D. R., ako aj poškodenej T. R. a z výsluchu obidvoch znalcov a to PhDr.

Igora Obucha a MUDr. Lucie Žlnayovej, PhD. mal súd preukázané, že obidvaja títo znalci zotrvali na
záveroch písomne podaných znaleckých posudkov.
Obidvaja znalci pokiaľ ide o znalecký posudok, ktorý vypracovali na obžalovaného D. R., jednoznačne
dospeli k záveru a tento záver aj potvrdili na hlavnom pojednávaní, že u obžalovaného bol zistený
intelektový vývoj v pásme podpriemeru populácie vzhľadom na dosiahnutý fyzický vek. Konštatovali, že

myslenie obžalovaného je menej produktívne, zjednodušujúce, povrchnejšie, pričom procesy myslenia
sú rigidné, málo pružné. Osobnosť obžalovaného hodnotili ako osobnosť, ktorá je jednoduchá, málo
diferencovaná s disharmonickými rysmi. Jeho prístup k okoliu je zjednodušujúci, povrchný. Je zvýšene
zameraný na seba a uspokojenie svojich potrieb sa snaží presadiť v prospech seba. Emotivita jejednoduchá, slabšie diferencovaná a emočné reakcie sú impulzívnejšie a emočný impulz menej
kontroluje racionálne. Znalci potvrdili, že tendencia k agresívnemu správaniu v zmysle snahy ubližovať
iným je zvýšená. K agresívnym prejavom môže prichádzať v stave frustrácie, resp. neuspokojenia

vlastných potrieb. Uspokojenie vlastných potrieb a presadenie sa voči iným zvyšuje jeho sebavedomie.
Znalci jednoznačne potvrdili, že u obžalovaného boli zistené disharmonické osobnostné rysy, ťažšia
prispôsobivosť a zvýšené zameranie na seba. Potvrdili, že obžalovaný sa nedokázal adaptovať na
existujúcu situáciu, na narastajúce nároky v rodine, ktoré súviseli aj so zvyšovaním počtu detí. Potvrdili,
že bol nespokojný s tým, ako fungujú, pritom ale nekriticky k svojmu správaniu. Nebol schopný, resp.

ochotný regulovať svoje potreby, bral veľmi malý ohľad na potreby iných. Potvrdili, že „vinu“ hľadal v
okolí, v správaní sa manželky, ktorá nebola podľa neho ochotná sa zamestnať, aby zlepšila rodinnú
situáciu. Vlastnú nespokojnosť a frustráciu kompenzoval zvýšeným požívaním alkoholu, čo vlastne
zväčšovalo jeho impulzívne správanie v rodine. Jednoznačne potvrdili, že u obžalovaného bol zistený
sklon k agresívnemu správaniu, sklon túžby ubližovať iným. Vyšetrením bolo zistené, že obžalovaný je
zvýšene zameraný na seba, na uspokojovanie vlastných potrieb v rámci čoho má menej pochopenia pre

potreby iných. Ťažko toleruje, keď jeho potreby nie sú uspokojené a vždy sa snaží hľadať vinu v okolí
a je málo kritický k svojmu vlastnému správaniu. Vzhľadom k tomuto agresívne reakcie z jeho strany,
boli najjednoduchším spôsobom ako sa presadiť, resp. dosiahnuť svoje. Znalci jednoznačne potvrdili,
že obžalovaný bol nespokojný s tým ako sa situácia v rodine vyvíjala, nebol dostatočne kritický k svojmu
správaniu, nebol schopný vnímať svoj podiel na existujúcej situácii a príčinu hľadal v konaní iných, najmä

manželky, preto ju trestal, mal na ňu neprimerané požiadavky, dostal sa do situácie, ktorú nedokázal
zvládnuť, resp. snažil sa ju zvládať iným spôsobom, ktorý išiel na úkor iných.
Zo znaleckého posudku ohľadne poškodenej T. R., z výsluchu obidvoch znalcov bolo preukázané, že
poškodená je veľmi jednoduchá osobnosť, schopnosť správneho vnímania a interpretovania reality
je zachovaná, myslenie je rigidnejšie, obsahovo chudobné. V sociálnom kontakte voči ľuďom je

nastavená pozitívne. Je neistá, je zvýšene citlivá na prejavy zo strany okolia a celkovo ťažšie toleruje
záťažové a stresové situácie. Znalci potvrdili, že u poškodenej neboli zistené žiadne patologické funkcie
intelektu. Poškodená je schopná realitu správne vnímať, interpretovať aj reprodukovať. Je veľmi vysoko
pravdepodobné, že bola schopná správne vnímať, zapamätať si a reprodukovať udalosti a okolnosti,
prežitý dej, ktorým bola svedkom v súvislosti so správaním obžalovaného. Neboli u nej zistené žiadne

známky, ktoré by poukazovali na tendenciu skresľovať realitu. Vylúčili sklony ku konfabulácii s tým,
že jej výpoveď možno hodnotiť ako vierohodnú. Znalci potvrdili, že u poškodenej nie sú prítomné
žiadne príznaky psychickej ujmy a potvrdili aj tú skutočnosť, že emócie poškodenej sú povrchnejšie,
menej diferencované, môžu rýchlejšie vznikať, ak je na to podnet, ale aj zanikať (keď sa podnet stratí).
Jednoznačne potvrdili, že poškodená potvrdila, že situácia sa zhoršovala, boli kolísania, keď bolo lepšie

a keď bolo horšie. Vzhľadom na povahu poškodenej potvrdili, že v niektorých chvíľach sa poškodená
cítila horšie (túto situáciu riešila odchodom z domu) a jej pocit z príkoria a utrpenia tiež v priebehu
celého spolunažívania kolísal, čo sa prejavovalo tak, že boli situácie horšie, boli situácie lepšie, keď
podnet zanikol. Potvrdili, že netrpí žiadnou duševnou poruchou, ani chorobou v pravom slova zmysle a
schizoafektívna porucha je u nej dlhodobo stabilizovaná.

Z vykonaného dokazovania bolo súdu preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku tak, ako to bolo
uvedené v obžalobe Okresnej prokuratúry Nové Zámky. Bolo preukázané, že obžalovaný s poškodenou
T. R. uzavrel manželstvo dňa 21.10.2006. Z manželstva pochádzali tri maloleté deti: U. R., U. R.Á. a
E. R.. Po uzavretí manželstva, manželstvo bolo usporiadané, čo potvrdzoval tak obžalovaný, ako aj
poškodená T. R.. Nezrovnalosti, hádky a agresívne správanie zo strany obžalovaného začalo vznikať v

júni 2008 a vlastne pretrvávalo až do doby, keď sa poškodená s maloletými deťmi odsťahovala do R. Ž.
N. V. E. v U., čo bolo potvrdené predovšetkým výpoveďou poškodenej T. R. a aj výpoveďou svedkyne
Ľ. R.Č.. Z výpovedi poškodenej bolo preukázané, že počas celého tohto obdobia obžalovaný vo väčšej
miere požíval alkoholické nápoje. Pod vplyvom alkoholu ju fyzicky napádal, fackal, vulgárne jej nadával,
ponižoval ju, robil schválnosti, opakovane sa jej vyhrážal zabitím, bezdôvodne jej odopieral stravu, ktorú

kúpil on, zakazoval jej ísť na záchod, osprchovať sa, prať svoje oblečenie v pračke s odôvodnením,
že ju kúpil on, opakovane jej prikazoval spať na zemi a vyhadzoval ju z bytu, vymkol ju, zobral
kľúče od bytu, aby nemohla poškodená opustiť byt. Tieto násilné konania boli preukázané výpoveďou
poškodenej T. R., ktorá výpoveď vlastne bola aj potvrdená a podporená znaleckým dokazovaním,
znalcami z odboru psychológie znalcom PhDr. Igorom Obuchom a psychiatrie MUDr. Luciou Žlnayovou,

PhD., ktorí jednoznačne potvrdili osobnostné črty obžalovaného R. tak, ako to v celej svojej výpovedi
tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní popísala poškodená T. R., pretože znalci
jednoznačnepotvrdili,žepokiaľišlooosobnostnéčrtyobžalovanéhoR.,bolozistené,žetentojezvýšene
zameraný na seba. Uspokojenie svojich potrieb sa snaží presadiť, čo podporuje jeho sebavedomie ajednoznačne potvrdili, že vinu zo situácie vždy hľadal v okolí, v správaní manželky, ktorá nebola ochotná
plniť jeho príkazy. Výpoveď poškodenej T. R. je potom aj v súlade s výsledkami znaleckého dokazovania,
ktoré bolo opäť vykonané znalcami z odboru psychológie PhDr. Igorom Obuchom a znalkyňou MUDr.

Luciou Žlnayovou, PhD., ktorí jednoznačne potvrdili, že osobnosť poškodenej je veľmi jednoduchá, málo
diferencovaná, je schopná reprodukovať okolnosti, ktoré prežila, nemá sklony ku skresľovaniu situácie,
nemá sklony ku konfabulácii. Jej výpoveď možno hodnotiť ako vierohodnú, pričom znalci jednoznačne
potvrdili,žeemóciepoškodenejsúpovrchnejšie,súmenejdiferencovanéapretomôžurýchlejšievznikať
a keď sa podnet stratí, tak môžu zanikať v dôsledku čoho poškodená celkovú situáciu, spolunažívanie s

obžalovaným považovala ako obdobie kolísania, v rámci ktorého bolo raz lepšie a raz horšie a v súlade
s týmito závermi znaleckého posudku jednoznačne potom vyplýva a je potvrdená aj jej výpoveď tak z
prípravného konania, ako aj z hlavného pojednávania.
Takéto konanie obžalovaného voči poškodenej bolo preukázané potom aj výpoveďami ďalších svedkov,
predovšetkým svedkyne Y. Q.H., H. Q., následne rodičmi poškodenej, ktorí jednoznačne potvrdzovali,
že vedeli o tom, že správanie obžalovaného voči poškodenej je agresívne a pretrvávalo dlhú dobu. Tieto

skutočnosti boli potvrdené aj výpoveďou svedkyne E., ktorá bola školskou psychologičkou základnej
školy, ktorú navštevovali mal. dcéry obžalovaného a z tejto výpovede bolo jednoznačne preukázané,
že u mal. detí pretrvával strach zo správania obžalovaného a táto skutočnosť bola potom potvrdená aj
znalcom z odboru psychológie MUDr. Petrom Molnárom, ktorý jednoznačne potvrdil, že deti vyrastali v
rozvrátenom prostredí. Z výpovedi svedkyne R.O. taktiež mal súd preukázané, že pri realizácii odchodu

poškodenej do R.T. N. V. E. v U. sa tento odchod realizoval prostredníctvom oznámenia na krízovej linke,
ktoré oznámenie zrealizovala poškodená. Pri prešetrovaní pomerov, bolo jednoznačne preukázané, že
poškodená má z obžalovaného strach a vlastne poškodená pri tomto prešetrovaní pomerov popísala
správanie obžalovaného tým istým spôsobom, ako to popisovala v prípravnom konaní a potom aj
na hlavnom pojednávaní. Táto svedkyňa potvrdila, že v čase realizácie odchodu poškodenej s deťmi

do centra E. sama bola svedkom toho, že poškodená musela spávať na zemi, jedna miestnosť v
byte bola zamknutá, do ktorej poškodená nemala prístup a v súlade s výpoveďou poškodenej boli
aj reálne zariadené priestory v byte. Potvrdila, že na deťoch bolo vidieť, že sú stresované, že žijú v
disharmonickom prostredí a úplne sa tešili, že s matkou odchádzajú do bezpečia. Z výpovede svedkyne
G.. Z. mal súd preukázané, že poškodená navštevovala psychiatrickú ambulanciu od roku 2003 do roku

2006, kedy jej stav bol stabilizovaný a od tejto doby u nej v psychiatrickej ambulancii na kontrole nebola.
Toto tvrdenie G.. Z. bolo v súlade so závermi znaleckého posudku.
Po vyhodnotení všetkých dôkazov, ktoré boli vykonané tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom
pojednávaní mal súd preukázané, že obžalovaný sa dopustil konania tak, ako je to uvedené vo výroku
tohto rozsudku. Bolo preukázané, že obžalovaný dlhú dobu od roku 2008 do decembra 2016 sa správal

voči poškodenej T. R. ako osobe blízkej (svojej manželke) spôsobom, ktorým je spôsobil fyzické a
psychické utrpenie a to bitím, kopaním, údermi, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním,
vyvolaním strachu a stresu, bezdôvodným odopieraním stravy oddychu, spánku, odopieraním hygieny,
pričom bolo preukázané, že tento čin spáchal závažnejším spôsobom konania a to po dlhší čas. Tento
skutok obžalovaného, ktorý je popísaný vo výroku rozsudku, súd právne kvalifikoval ako zločin týrania

blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a), písmeno b), odsek 3 písmena d)
Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona.
Vina obžalovanému bola preukázaná predovšetkým výpoveďou poškodenej T. R., ostatných svedkov,
ktorých výpovede sú hore uvedené, ale predovšetkým znaleckým dokazovaním znalcov z odboru
psychiatrie a psychológie, ktoré znalecké dokazovanie bolo vykonané tak ohľadne osoby obžalovaného

D. R., ako aj poškodenej T. R., ktoré znalecké posudky jednoznačne potvrdzujú a dokresľujú agresívne
správanie D. R., ako aj správanie poškodenej T. R..
Obžalovaný z miesta bydliska je hodnotený dobre. Z miesta pracoviska je tiež dobre hodnotený. Z odpisu
z registra trestov je preukázané, že v minulosti bol raz súdne trestaný trestným rozkazom Okresného
súduNovéZámky,sp.zn.0T56/2016zodňa15.06.2016,ktorýnadobudolprávoplatnosťdňa15.06.2016

a ktorým bol uznaný vinným pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1
Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiace, výkon bol podmienečne
odložený na skúšobnú dobu 12 mesiacov a bol mu uložený trest zákazu činnosti na dobu 18 mesiacov,
ktorý trest mu končil dňa 15.12.2017, pričom bolo preukázané, že aj tejto násilnej trestnej činnosti sa
obžalovaný dopúšťal počas plynutia skúšobnej doby.

Pokiaľ ide o poľahčujúce okolnosti, súd u obžalovaného nevzhliadol žiadnu poľahčujúcu okolnosť a
pokiaľ ide o priťažujúce okolnosti bolo preukázané, že bol súdne trestaný. Tento trest nemá zahladený a
uvedený zločin páchal aj počas skúšobnej doby tohto uloženého trestu a tieto skutočnosti súd vyhodnotil
ako priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmena m) Treného zákona. Keďže súd žiadnu poľahčujúcuokolnosť nevzhliadol a u obžalovaného bola vzhliadnutá jedna priťažujúca okolnosť, potom súd ukladal
obžalovanému trest v upravenej trestnej sadzbe podľa § 38 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona, teda
taktoupravenejtrestnejsadzbepodľa§208odsek3Trestnéhozákonasdolnouhranicoutrestnejsadzby

9 rokov a 8 mesiacov a s hornou hranicou trestnej sadzby 15 rokov.
Na základe všetkých skutočností, ktoré sú rozhodujúce pri výmere o treste, predovšetkým na základe
zásad uvedených v § 34 Trestného zákona súd obžalovanému uložil trest na dolnej hranici trestnej
sadzby s tým, že výkonom tohto trestu bude zabezpečená individuálna prevencia, ako aj všeobecná
prevencia.

Keďže obžalovaný v posledných desiatich rokoch nebol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný
trestný čin, súd ho pre výkon tohto trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na súde proti ktorého rozsudku smeruje a to do l5 dní od
oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok

doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku, ( § 309
odsek l Trestného poriadku).
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti
konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo, (§ 311 odsek l Trestného poriadku).