Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 19, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/145/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814010036
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Javorková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3814010036.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Javorkovej a sudcov
JUDr. Ondreja Samaša a JUDr. Františka Kováča na verejnom zasadnutí konanom dňa 19. februára
2019 prejednal odvolania prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza a obžalovaného

Y. L.,

nar. XX.XX. XXXX v R., trvale bytom N. U. H. č. XXX, okres D., t. č. bytom H., D. XXXX, N. XX,

ktoré podali proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 3T/10/2014 zo dňa 06. augusta 2018 a
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolania obžalovaného a prokurátora z a m i e t a j ú , pretože nie sú dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 3T/10/2014 zo dňa 06.08.2018 bol obžalovaný Y. L.
uznaný vinným v bode 1) z trestného činu výtržníctva podľa § 202 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31. 12.

2005; v bode 2) z trestného činu útoku na verejného činiteľa podľa § 155 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm.
b) Trestného zákona účinného do 31. 12. 2005; v bode 3) z trestného činu útoku na verejného činiteľa
podľa § 156 ods. 1 písm. b) Tr. zák. účinného do 31. 12. 2005; v bode 4) z prečinu ublíženia na zdraví
podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. účinného od 1. 1. 2006 v jednočinnom súbehu s prečinom nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. e) Tr. zák. účinného od 1. 1. 2006 a prečinu výtržníctva
podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Trestného zákona účinného od 1. 1. 2006 s poukazom na

ustanovenie § 138 písm. a) Trestného zákona účinného od 1. 1. 2006, pretože 1) dňa 1. 4. 2005 okolo
23.30 h v bare L. z N. U. H., okres D. po tom, čo C. L. a G. R. vyvolali nedorozumenie a fyzicky napadli
poškodených D. D. a C. N., do nedorozumenia zasiahol obžalovaný Y. L. tým, že urážal a vulgárne
nadával D. D., snažil sa ho poudierať päsťami, ktorý útok poškodený sčasti odvrátil, po čom chcel z
miesta odísť a vtedy ho obžalovaný sotil do sklenenej výplne okna baru, ktoré poškodený D. D. pri
náraze rozbil, ale neutrpel také zranenie, ktoré by si vyžiadalo lekárske ošetrenie, 2) dňa 1. 4. 2005 okolo

23.50 h pred barom L. v N. U. H., okres D., po tom čo bola na miesto predchádzajúcej bitky privolaná
hliadka OO PZ U. A. a člen hliadky práp. C. D. predvádzal k služobnému motorovému vozidlu účastníka
bitky C. L., obžalovaný chytal poškodeného práp. C. D. za ruky a bránil mu v predvádzaní, opakovane
udrel poškodeného do tváre, poškodený sa bránil a pred ďalším útokom si zakrýval tvár rukami, z
ktorých mu obžalovaný vyrazil baterku, sácal do poškodeného, po čom boli proti obžalovanému použité
donucovacie prostriedky, v dôsledku napadnutia poškodený práp. C. D. utrpel zranenia - pomliaždenie

nosa s krvácaním, pomliaždenie ľavej spánkovej oblasti, pomliaždenie hlavy, čo si vyžiadalo narušenie
obvyklého spôsobu života v trvaní 8 dní, 3) dňa 8. 6. 2005 okolo 17.00 h vo dvore rodinného domustarej matky obžalovaného v N. U. H. číslo XXX, okres D., keď policajt OO PZ U. A. A. T. doručoval
obžalovanému poštovú zásielku z Okresného súdu Prievidza, obžalovaný sa vyhrážal, že ak pôjde do
väzby, za to, že 1. 4. 2005 napadol policajta C. D., zastrelí alebo zabije ho, zabije aj policajtovi deti, ktoré

vyhrážky vzbudili v poškodenom C. D. obavu o seba a svoju rodinu a 10. 6. 2005 podal na obžalovaného
trestné oznámenie, 4) dňa 26. 8. 2006 okolo 20.45 hodine v bare O. v N. U. H., okres D., v prítomnosti
viacerých hostí napadol poškodeného G. I., opakovane ho poudieral do tváre, následne ho popolníkom
poudieral po hlave a pri útoku sa poškodenému vyhrážal, že má istú guľku do hlavy, že do polhodiny sa
vráti do baru a zabije ho, čím v poškodenom vzbudilo obavu, že hrozby splní a napadnutím poškodený

utrpel zranenia - tržnozmliaždenú ranu pravej temennej oblasti, čo si vyžiadalo narušenie obvyklého
spôsobu života v trvaní 14 dní.
Podľa § 44 Trestného zákona súd upustil od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 Trestného zákona,
pretožemázato,žetrest,ktorýboluloženýobžalovanémuY.L.rozsudkomOSPrievidzač.1T137/2009
zo dňa 24. 3. 2010 v spojení s uznesením KS Trenčín č. 2 To 48/2010 zo dňa 27. 5. 2010 v trvaní 6 rokov
11 mesiacov nepodmienečne v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia je na ochranu

spoločnosti a nápravu páchateľa dostatočný.

Rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho odvolaním podaným ihneď po vyhlásení rozsudku
čo do výroku o vine napadol obžalovaný, a v zákonnej lehote na podanie odvolania aj prokurátor.
Obžalovaný svoje odvolanie okrem toho, že namietol skutočnosti, ktoré môžu byť uvedené v rozsudku

a to, že súd vychádzal z nevierohodných výpovedí svedkov bližšie nezdôvodnil.

Prokurátor vo svojom odvolaní uviedol, že napáda nesprávny výrok o treste, ktorý nepovažuje za
dostatočný. Podľa názoru prokurátora do úvahy prichádzalo nielen uloženie súhrnného trestu k
odsúdeniu Okresného súdu Prievidza sp. zn. 1T/137/2009, ale aj sp. zn. 2T/171/2013. V tejto trestnej

veci rozhodoval Krajský súd Trenčín, ktorý v rozhodnutí vydanom pod sp. zn. 23To/98/2014 pozmenil
rozhodnutie súdu prvého stupňa v tom, že upustil od uloženia súhrnného trestu podľa § 44 Tr.zák.,
pretožesiobžalovanýpovykonaníčastitrestu/4rokya8mesiacov/,vytvorilpodmienkynapodmienečné
prepustenie a následne sa zamestnal. Z tohto krajský súd vyvodil záver, že pôvodne uložený trest je
dostatočný tak z hľadiska prevýchovy obžalovaného, ako aj ochrany spoločnosti. Je potrebné však

uviesť, že obžalovaný sa od roku 2005 do roku 2009 dopustil celkovo 17 trestných činov, spáchaných
dvanástimi skutkami, z čoho až 3 trestné činy boli zločiny. Všetky tieto trestné činy boli pritom násilnej
povahy. Ani vznášanie mu obvinení zo strany polície neodradilo obžalovaného od páchania trestnej
činnosti, čo vyústilo až do jeho väzobného stíhania. Vzhľadom na uvedené okolnosti má prokurátor
za to, že nie je možné opätovne využiť inštitút podľa § 44 Tr.zák. Navyše ak obžalovaný potom, čo

bol prepustený z výkonu trestu odňatia slobody dňa 17.10.2013 neviedol riadny život, minimálne dňa
26.03.2016 sa dopustil dopravného priestupku, za ktorý mu bola uložená pokuta vo výške 60 euro. Za
dva dopravné priestupky bol potrestaný v roku 2018 pokutami vo výške 20 euro. Dňa 02.09.2017 bolo
začaté trestné stíhanie pre prečin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej
uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 1 Tr.zák. Trestné stíhanie bolo odovzdané

do H. konfederácie, pričom ku skutku malo dôjsť tak, že mal byť vo H. predložený vodičský preukaz
na meno Y. L. na výmenu, hoci takýto vodičský preukaz v SR nebol vyrobený a v evidencii SR sa
nenachádza. Navrhol preto, aby krajský súd rozsudok vo výroku o upustení od uloženia súhrnného
trestu zrušil a uložil obžalovanému podľa § 323 ods. 2, § 42 ods. 1, § 41 ods. 1 a § 38 ods.2 Tr.zák.
nepodmienečný trest odňatia slobody v hornej polovici upravenej trestnej sadzby so zaradením do

ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň navrhol zrušiť výroky o trestoch
uložené mu rozhodnutiami Okresného súdu Prievidza sp. zn. 1T/137/2009 a 2T/171/2013.

Na verejné zasadnutie konané o odvolaniach obžalovaného a prokurátora sa obžalovaný nedostavil
a svoju neprítomnosť neospravedlnil. Súd preto vykonal verejné zasadnutie v jeho neprítomnosti.

Prokurátorka prítomná na verejnom zasadnutí na odvolaní podanom podriadeným prokurátorom
zotrvala. Odvolanie obžalovaného ako nedôvodné navrhla zamietnuť.

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť odvolaniami
napadnutých výrokov rozsudku , ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo

a dospel k záveru, že odvolania obžalovaného a prokurátora nie sú dôvodné.Pokiaľ ide o procesný postup súdu prvého stupňa, v tomto smere nebola v odvolaní vytýkaná žiadna
chyba, pričom ani odvolací súd nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa §
371 ods. 1 Tr. por.

K odvolaním obžalovaného napadnutému výroku o vine uvádza senát odvolacieho súdu nasledovné.
Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v rozsahu dostatočnom na rozhodnutie vo veci, dôkazy
podrobne zhodnotil tak jednotlivo, ako aj v celku, a tieto aj náležite právne vyargumentoval.

Obžalovaný je zo skutku usvedčovaný podrobnými a dostačujúcimi výpoveďami svedkov a
poškodených, ktorí od začiatku prípravného konania, až po konanie na súde zotrvali na svojich
výpovediach, že obžalovaný slovne aj fyzicky napadol D. D., príslušníka PZ C. D., vyhrážal sa C. D., a
napadolajG.I..H.svedkovapoškodenýchsúidentické,atvoriaspoluucelenúreťazdôkazovsmerujúcu
k jedinému záveru a tým je, že obžalovaný je vinný zo skutkov tak, ako mu boli kladené za vinu
obžalobou.

Konanie obžalovaného dokumentujú aj listinné dôkazy nachádzajúce sa v spisovom materiály
preukazujúce zranenia poškodených, jednak lekárske správy , ale aj znalecký posudok znalca z odboru
zdravotníctva.

Prvostupňový súd preto správne považoval výpoveď obžalovaného, v ktorej poprel spáchanie trestnej
činnosti a uviedol, že táto je vykonštruovaná políciou na základe vymyslených výpovedí svedkov za
účelovú, a urobenú v snahe obžalovaného vyhnúť sa trestnej zodpovednosti, najmä s poukazom na
všetky vo veci vykonané dôkazy.

Na základe takto vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní po vyhodnotení jeho výsledkov súd
prvého stupňa správne dospel k záveru, že obžalovaný svojim konaním naplnil všetky zákonné znaky
trestných činov podľa § 202 ods. 1 Tr.zák. , § 155 ods. 1 písm. a/, ods.2 písm. b/ Tr.zák., a § 156 ods.1
písm. b/ Tr.zák. účinného do 31.12.2005, ako aj trestného činu podľa § 156 ods.1 Tr.zák. a § 360 ods.1 ,
ods.2 písm. e/ Tr.zák. a § 364 ods. 1 písm. a/, ods.2 písm. a/ Tr.zák. s poukazom na § 138 písm. a/

Tr.zák. účinného od 01.01.2006. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa aj náležite právne odôvodnil, na
ktoré odôvodnenie krajský súd v celom rozsahu odkazuje.

Vzhľadom k uvedenému krajský súd odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol.

K odvolaním prokurátora napadnutému výroku o treste uvádza senát odvolacieho súdu nasledovné.
Obžalovaný je stíhaný za 3 skutky, z toho dva sú spáchané v roku 2005, a jeden skutok je spáchaný v
roku 2006. Obžaloba bola v tejto trestnej veci na súd podaná dňa 24.01.2014. Prípravné konanie trvalo
teda temer 9 rokov, a súdne konanie viac ako 4 roky, pričom sa nejedná o skutkovo, či právne náročnú
vec. Skoršími rozsudkami, v súvislosti s ktorými prichádzalo do úvahy uloženie súhrnného trestu a

to Okresného súdu Prievidza sp. zn. 1T/137/2009 zo dňa 24.03.2010 a sp. zn. 2T/171/2013 zo dňa
24.03.2014, bolo rozhodované o potrestaní obžalovaného za závažnejšiu trestnú činnosť, jednak zločin
podľa § 323 ods.2 Tr.zák. s trestnou sadzbou 3 roky až 8 rokov, ako aj zločin podľa § 189 ods. 1 Tr.zák.
s trestnou sadzbou 2 roky až 6 rokov.

Súčasne je však potrebné uviesť, že pri skúmaní podmienok pre upustenie od uloženia súhrnného
trestu podľa § 44 Tr. zák. súd rozhodujúci neskoršie prioritne posudzuje, či skoršie uložený trest možno
považovať za dostatočný na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa, zohľadniac aj to, či tento nie
je uložený pod dolnou hranicou trestnej sadzby, ktorá by obžalovanému hrozila v aktuálne vedenom
trestnom konaní.

V prípade Okresného súdu Prievidza sp. zn. 1T/137/2009 bol obžalovanému uložený týmto skorším
rozsudkomnepodmienečnýtrestodňatiaslobodyvtrvaní6rokova11mesiacov,sozaradenímdoústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Obžalovaného by v tomto trestnom konaní mohol postihnúť trest za trestný čin najprísnejšie trestný a
to trestný čin podľa § 155 ods. 2 Tr.zák. účinného do 31.12.2005 vo výmere 2 roky až 8 rokov.Z výkonu trestu uloženého mu skorším rozsudkom vo výmere 6 rokov a 11 mesiacov bol odsúdený
pozitívne hodnotený, čo preukázalo, že výkon trestu odňatia slobody plnil svoj účel a následne bol
aj z tohto trestu podmienečne prepustený. Hoci sa dopustil dopravných priestupkov, tieto nesúvisia s

trestnou činnosťou kladenou mu za vinu, navyše sa v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z
výkonu trestu odňatia slobody osvedčil dňa 07.02.2018.

Trestné konanie aktuálne prebiehajúce voči obžalovanému, nie je podľa správy Okresnej prokuratúry
Prievidza doposiaľ ukončené. H. konfederácia odmietla prevziať trestné stíhanie, preto rešpektujúc

zásadu prezumpcie neviny uvedené nemôže byť voči obžalovanému pričítané v jeho neprospech.

Senát odvolacieho súdu sa s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti stotožnil s úvahami súdu prvého
stupňa o dostatočnosti takto skôr uloženého trestu. Uložením trestu odňatia slobody obžalovanému po
temer trinástich rokoch po spáchaní skutkov by absentoval akýkoľvek prevýchovný účel trestu.

Z takto rozvedených dôvodov aj senát odvolacieho súdu považoval skorší trest uložený obžalovanému
vo výmere 6 rokov a 11 mesiacov nepodmienečne, so zaradením do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia za dostatočný pre naplnenie účelu trestu, akým je ochrana spoločnosti
a náprava páchateľa. Preto odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny
opravný prostriedok.