Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, December 12, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7CoP/65/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616201121
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:1616201121.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej

a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci starostlivosti súdu o
maloletú: Z. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Čadca, so sídlom 022 01 Čadca, Matičné námestie 1617, dieťa rodičov: otca -
Q. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX K. XXX, právne zastúpený: Mgr. Iveta Vajdová, advokátka so
sídlom 821 08 Bratislava, Bárdošová 25, IČO: 30 798 221 a matky - M. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX
XX E. nad E., E. XXXX, právne zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík s.r.o.,
so sídlom 022 01 Čadca, Potočná 2835/1 A, IČO: 36 866 849, za účasti Krajskej prokuratúry Žilina, o

úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného
súdu v Čadci, č.k. 11P/31/2016-951 zo dňa 7. júna 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým bola maloletá Z. zverená do osobnej starostlivosti
matke, vo výroku II. o výživnom p o t v r d z u j e .

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. o zastupovaní maloletej, III. o úprave stretávania, IV. trovách
konania, VI. trovách štátu m e n í tak, že :

Obidvaja rodičia sú oprávnení mal. Z. zastupovať a spravovať jej majetok.

Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s mal. Z. každú párnu sobotu v mesiaci v čase od 10.00 hod. do
17.00 hod. za prítomnosti matky, a to v mieste bydliska matky. Otec je p o v i n n ý minimálne 24 hodín
vopred matke oznámiť v prípade, že sa nebude môcť uskutočniť stretnutie.

Otec maloletej je p o v i n n ý zaplatiť trovy štátu vo výške 478,09 € a matka maloletej je povinná zaplatiť

trovy štátu vo výške 1.078,09 €, a to Slovenskej republike na účet Okresného súdu Čadca, vedený v N.
S., a.s., IBAN: K XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie maloletú Z. zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju
bude zastupovať a spravovať jej majetok. Otca zaviazal povinnosťou výživného na maloletú Z. mesačne
sumou 100 € vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom právoplatnosti

rozsudku. Upravil, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou Z. každý posledný týždeň v mesiaci
v piatok od 16.00 hod. do 20.00 hod. v mieste bydliska matky, v prítomnosti matky. Vyslovil, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Otca zaviazal zaplatiť Slovenskej republike trovy
konania vo výške 1.556,18 €, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.2. V danej veci si podali návrh na zverenie maloletej Z. do osobnej starostlivosti matka aj otec, pričom
OkresnýsúdMalackyuznesenímč.k.8P/435/2015-34zodňa8.2.2016zamietolobanávrhyapredbežne

ponechal maloletú Z. v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Na odvolanie otca Krajský súd v
Bratislave uznesením č.k. 20CoP/25/2016-81 zo dňa 29.4.2016 zmenil vyššie uvedené uznesenie tak,
že zveril predbežným opatrením maloletú Z. do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom
súde Malacky pod sp. zn. 8P/435/2016 do osobnej starostlivosti matky, otcovi určil výživné vo výške
120 € mesačne a upravil styk s maloletou. Krajský súd tak rozhodol z dôvodu, že otec napriek tomu, že

bola určená striedavá starostlivosť, odmietal dieťa matke odovzdať v určenom čase, čím nerešpektoval
rozhodnutie súdu a nepriaznivo pôsobil na zdravý vývoj maloletej tak, že konal v rozpore so záujmami
maloletej. Po tom, čo sa matka presťahovala do E. H. E., Okresný súd Malacky preniesol svoju
príslušnosť na Okresný súd Čadca. Zo správ kolízneho opatrovníka mal preukázané, že maloletá Z. sa
v E. nad E. veľmi dobre adaptovala ako do rodinného, tak aj školského prostredia, dobre sa učí, má veľa
kamarátov, bratrancov, sesterníc a dobre sa cíti v tomto prostredí. Má silnú citovú väzbu na matku, avšak

má rada oboch rodičov. Bytové podmienky má matka veľmi dobré, má zariadenú samostatnú bytovú
jednotku. Samotná maloletá Z. na prvom pojednávaní uviedla, že chce bývať s mamou a s otcom sa
stretávať v K.. Na poslednom pojednávaní však uviedla, že už do K. nechce chodiť, lebo sa bojí, že by
s otcom havarovala, chce, aby otec chodieval za ňou, pričom chce, aby pri stretávaní bola prítomná
aj matka.

3. Zo znaleckého posudku a vyjadrení znalkýň mal súd preukázané, že otec dieťaťa netrpí duševnou
chorobou, ale ide o dominantnú osobnosť s vysokým sebahodnotením a sebavedomím, ktorý má
tendenciu u osôb v okolí vyvolávať pocit neistoty, úzkosti a strachu. Chce dosiahnuť zmenu v kontakte s
dcérou. Aj keď je jeho vonkajší komunikačný prejav kultivovaný, cítiť však výraznú neistotu a potláčaný

nepokoj. Je kritický a autoritatívny k okoliu, jeho empatia s okolím je slabšia. Matka trpí duševnou
poruchou, alebo chorobou, schizoafektívnou psychózou. Po preliečení dosiahla remisiu ochorenia, bez
výraznejších reziduálnych zmien osobnosti, s tým, že pokračuje v liečbe a prognóza ďalšieho vývoja
jej ochorenia je priaznivá. Osobnosť matky na rozdiel od otca je naopak skôr introvertná, uzavretejšia,
s potrebou udržiavať priateľské vzťahy, vychádzať ľuďom v ústrety so snahou ku kompromisom. V

kontakte s dominantnými osobnosťami je v submisívnej pozícii. V danom prípade však jej emočné puto
a citový vzťah k dcére sú tak silné, že napriek svojim dispozičným osobnostným vlastnostiam, vošla
do boja o dieťa. Matka napriek vyhrotenej situácii neprežíva nenávisť voči otcovi maloletej, jej motívom
nie je poškodiť otca dieťaťa. Jej motívom je láska k dcére a možnosť starostlivosti o dcéru. Matka na
otca nenadáva, neuráža ho, vyjadruje smútok z toho, ako to dopadlo, má z neho strach. Paradoxom

je, že otec, aj keď sa o matke vyjadruje - M., vo svojich vyjadreniach nepovedal nič pozitívne na jej
osobu. Obaja rodičia sú citovo naviazaní na maloletú Z., maloletá však jednoznačne preferuje matku, u
ktorej sa cíti bezpečne, pokojne, pričom premiestnenie od matky by prežívala psychotraumatizujúco, s
následkami na psychike osobnosti s možnými konverznými samovegetatívnymi symptómami. Dieťa pri
matkeintelektovoprospieva,matkasamuvenuje,výsledkyvškolemádobré.Mánovýchkamarátov,čím

sa rozširujú sociálne väzby. Maloletá má rada aj svojho otca, ale jeho správanie t.č. vníma ako tlačiace
na jej osobu, nepríjemné a neúctivé voči matke, ktorú má rada. Z tohto správania má úzkosť, obavy,
psychické napätie, preto sa u nej začína objavovať aj vyhýbavé správanie, ako obranný mechanizmus,
ktorý má účel maloletej osobnosti uľahčiť. Vzťah maloletej k samotnému otcovi vo veľkej miere práve
závisí od jeho správania a zníženia jeho naliehavosti voči maloletej. Psychologické vyšetrenie maloletej

Z. bolo nutné vykonať za prítomnosti matky, keďže dieťa na otázky o vzťahu k otcovi neodpovedalo,
opakovane plakalo, híkalo, triaslo sa, pričom išlo z jeho strany o manipuláciu, aby sa vyhlo potrebe
vyjadriť sa o svojom vzťahu k otcovi. Maloletá bez problémov hovorila o kontaktoch s deťmi, v rodine,
v škole, o vzťahu k svojej matke, avšak uviedla, že sa bojí hovoriť o otcovi. Na otázku znalkyne, či sa
otca bojí, súhlasne kývala hlavou a plakala. Taktiež psychicky stŕpla, keď si psychologička dohovárala

konkrétny termín s matkou na spoločné sedenie s otcom. Maloletá vyslovene uvádzala, že nechce ísť
k otcovi do K., ani na víkend, ani cez prázdniny, keďže sa bojí, že otec a starí rodičia budú nadávať
na mamu, že ju mame nevrátia. Chce, aby otec chodieval ku nej na Kysuce, taktiež sa bojí toho, že
havarujú, keďže videla otca, ako si pri šoférovaní prekladal nohu, pomáhal si rukou. S poukazom na
psychologické vyšetrenie maloletej Z., táto, aj keď má rada svojho otca, má v súčasnosti z neho určitý

strach, vzhľadom na jeho veľký nátlak z jeho strany na jej osobu, z čoho má maloletá úzkosť, psychické
napätie, čo jednoznačne neprispieva jej ďalšiemu priaznivému psychickému vývoju. Preto maloletú
v súlade s jej názorom, odporúčaním kolízneho opatrovníka, ako aj okresnej prokurátorky, zveril doosobnejstarostlivostimatky.Jetohonázoru,ževsúčasnosti,vzhľadomnazhoršenýzdravotnýstavotca,
by otec nebol schopný tohto času sám bez pomoci ďalších osôb zabezpečiť všetky potreby maloletej Z..

4. Otec sa v danom konaní snažil preukázať najmä duševnú poruchu matky, v dôsledku ktorej by nebola
schopná postarať sa o maloleté dieťa. Z tohto dôvodu žiadal aj nariadiť znalecké dokazovanie znalcom
z odboru psychiatria, napriek tomu, že súd vypracovanie takéhoto znaleckého posudku nepovažoval za
potrebné,keďžezosprávyodMUDr.E.malpreukázané,žezdravotnýstavmatkyjevsúčasnostivdobrej
remisii, kompenzovaný. Aj z ďalších správ od kolízneho opatrovníka, Mesta Krásna nad Kysucou, školy,

mal preukázanú riadnu starostlivosť matky o dcéru. Duševnú chorobu, alebo poruchu matky preukázanú
mal, táto v žiadnom prípade nemá za následok nespôsobilosť matky maloletej poskytovať maloletej Z.
riadnu starostlivosť. Naopak, z celého vykonaného dokazovania vyplýva, že matka maloletej poskytuje
riadnu starostlivosť a je medzi nimi vytvorený veľmi pekný vzťah. Jednoznačne v záujme maloletého
dieťaťa by bola vzájomná komunikácia rodičov, ktorá by prispela k harmonickému vývoju maloletej Z..
Maloletá Z. trpí tým, ako sa správa otec k matke, že pri styku otca s maloletou rodičia spolu vôbec

nekomunikujú.

5. Počas konania došlo k zmene pomerov na strane otca, zhoršil sa mu zdravotný stav, od novembra
2017 je dlhodobo práceneschopný. Z tohto dôvodu ani nerealizuje styk s maloletou už pol roka. Taktiež
došlo k zmene správania sa maloletej Z., ktorá ešte na prvom pojednávaní uviedla, že sa chce stretávať

s otcom v K. počas víkendov, ako aj prázdnin, ale postupom času vzhľadom na správanie sa otca,
ktoré vníma ako tlačiace na jej osobu, z ktorého má úzkosť, obavy, psychické napätie, sa začína u nej
objavovať vyhýbavé správanie, ako ochranný osobnostný mechanizmus, ktorým si chce situáciu uľahčiť.
Dieťa nedokázalo pred znalkyňami bezprostredne odpovedať na otázky o otcovi, neustále opakovane
plakalo, aby sa vyhlo odpovedi. Bez problémov však hovorila o vzťahu k matke, o kontaktoch s deťmi v

rodine a škole. Maloletá uviedla, že sa bojí ísť k otcovi do K., lebo ju tam nechá, nevráti ju mame, bojí sa,
že po ceste s otcom havarujú, lebo videla, ako si musí pomáhať rukou, keď kladie nohu na brzdu. Taktiež
má strach z toho, že v K. budú na mamu pred ňou nadávať starí rodičia, keďže si pamätá, že dedo mamu
zbil. Samotné znalkyne uviedli, že dieťa otca má rado, ale má z neho strach. Ak by súd rozhodol tak, že
má ísť maloletá Z. do K., mala by z toho veľký strach a úzkosť, vyvolalo by to u nej afektívne prejavy.

Maloletá Z. však možnosť ísť do K. jednoznačne odmieta. Aj počas výpovede pred sudkyňou neustále
točila hlavou, že tam ísť nechce, aj keby ju tam doviezol niekto iný. Vzhľadom na tieto skutočnosti, veľké
obavy maloletej Z.sť do K., súd upravil styk v mieste bydliska matky a za prítomnosti matky.

6. S poukazom na zhoršenie zdravotného stavu otca, v dôsledku ktorého už pol roka nerealizuje styk s

maloletou, ako mu to vyplýva z neodkladného opatrenia, neupravil stretávanie s maloletou ako doposiaľ
každú párnu sobotu v mesiaci, nakoľko by išlo o neúčinné, nevykonateľné rozhodnutie v rozpore so
záujmami maloletého dieťaťa. Dieťa by muselo takéto rozhodnutie rešpektovať, bolo by ním viazané,
každú párnu sobotu by muselo čakať pripravené na otca. Otec by fyzicky nemohol prísť aj z finančných
dôvodov, ktoré sú prekážkou stretávania sa nielen na strane otca, ale aj na strane matky. Z rozsudku č.k.

5P/15/18-60 zo dňa 5.4.2018 vyplýva, že v tomto konaní bol upravený styk maloletej so starými rodičmi
každý posledný piatok v mesiaci od 16.00 do 18.00 hod. aj za prítomnosti krstných rodičov, ako aj otca
počas práceneschopnosti, kedy nie je spôsobilý sám realizovať osobný kontakt s dieťaťom. S poukazom
na tento rozsudok upravil styk otca v súlade s týmto rozsudkom, ale zároveň ho predĺžil do 20.00 hod.
Takýto rozsudok bude účinný, vykonateľný v súlade so zmenou pomerov, ktorá nastala na strane otca.

Pokiaľ dôjde k opätovnej zmene pomerov na strane otca spočívajúce v zlepšení jeho zdravotného stavu,
nič nebráni tomu, aby požiadal o novú úpravu styku. Rovnako, ak sa zmení vzťah otca a maloletej Z.,
ktorý na ňu neprestajne vyvíja nátlak, neustále vyšetrovať, všetko zisťovať a maloletá sa prestane báť
ísť do K., nič nebude brániť tomu, aby bol styk upravený tak, že maloletá sa s otcom bude stretávať v
K. ako počas víkendov, tak aj cez prázdniny.

7. Pri určovaní výživného vychádzal z odôvodnených potrieb maloletej, ako aj zo schopností a možností
povinného otca. Príjem otca od novembra 2015 do februára 2016 tvorili nemocenské dávky 690 Eur,
v marci 2016 príspevok v nezamestnanosti 179 € a podpora z úradu práce 419 €, od apríla 2016 do
septembra 2016 podpora z úradu práce od 550 do 618 €, október a november 2016 nemal žiaden

príjem, otcovi zanikol nárok na podporu. Od 1.11.2016 bol zamestnaný s príjmom 2,98 € na hodinu.
Od novembra 2017 je práceneschopný a poberá toho času čiastočný invalidný dôchodok vo výške 255
€ a nemocenské dávky 10 €/deň, čo sa rovná 300 € na mesiac. Matka bola od 1.8.2016 zamestnaná
s vymeriavacím základom 380 až 405 €. Od 1.8.2016 do decembra 2017 bola nezamestnaná. Oddecembra 2017 sa zamestnala so zárobkom 400 € a tiež poberá čiastočný invalidný dôchodok 230 €.
Otec vlastní rodinný dom, na ktorý si vzal úver a tento spláca po 219 € mesačne. Ďalej má náklady
na elektriku 52,80 €, plyn 77 €, životnú poistku Z. 18,12 €, internet 13 €, výživné na maloletú Z. 120

€, lieky 60 € mesačne, cestovanie, pokiaľ mohol cestovať za dcérou dvakrát do mesiaca 140 Eur plus
bežné cestovanie k lekárovi. Matka býva spolu s dieťaťom u svojich rodičov, ktorým prispieva na energie
60 €, školské pomôcky 14,50 € mesačne, ZRPŠ 9 € mesačne, obedy v škole 20 € mesačne. Od
doby stanovenia výživného predbežným opatrením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 20 CoP
25/2016 zo dňa 29.04.2017 nastala podstatná zmena pomerov na strane otca, ktorý je od novembra

2017 dlhodobo práceneschopný a jeho príjem tvorí čiastočný invalidný dôchodok vo výške 255 € a
nemocenské dávky. Vzhľadom na svoj zdravotný stav má otec odporúčané, aby požiadal o plný invalidný
dôchodok. Naopak, u matky mal preukázané, že od doby, ako sa odsťahovala zo K. až do decembra
2017, bola nezamestnaná, kedy sa zamestnala ako pracovná sila do kuchyne s príjmom 400 € v čistom.
Vzhľadomnatietoskutočnostizaviazalplatiťotcavýživnénamaloletúodprávoplatnostirozsudkusumou
100 €.

8. Telefonický kontakt otca s maloletou neupravil, nakoľko zo znaleckého posudku je preukázané, že na
otázku znalkyne, či sa teší maloletá na telefonáty s otcom, rada s ním telefonuje, táto neodpovedala,
naopak sklopila oči a tiekli jej slzy. Preto je v záujme maloletého dieťaťa, ako aj zo zdravotného hľadiska,
aby zakaždým nemuselo telefonovať s otcom celú hodinu. Samotná psychologička poukazovala na

to, aby otec na maloletú netlačil, aby mu sama maloletá bezprostredne porozprávala o tom, čo sa
stalo, ako sa mala, čo sa jej páčilo, resp. nepáčilo. Pokiaľ dieťa už vyrozprávalo svoje zážitky a nemá
potrebu viac telefonovať s otcom, je potrebné tento telefonický kontakt skončiť. Telefonický kontakt
upravený neodkladným opatrením bol v rozsiahlom rozsahu, a to trikrát za týždeň po jednu hodinu,
pričom jednoznačne to súd neupravoval so zámerom, aby maloletá zakaždým telefonovala s otcom celú

hodinu. Uvedené nebolo možné od maloletého dieťaťa žiadať. Pokiaľ bude maloletá alebo otec chcieť,
bezprostredne si zavolajú, aby si mohli vyrozprávať svoje zážitky, pocity a nie nasilu trvať na telefonovaní
v určenom rozsahu, nejakým súdnym rozhodnutím.

9. O trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 52 Civilného mimosporového poriadku

(ďalej len „CMP").

10. O trovách štátu rozhodol podľa § 57 CMP, keď na návrh otca bolo nariadené znalecké
dokazovanie a za vypracovanie znaleckého posudku bola priznaná odmena vo výške 2.156,18 €, ktorá
bola v sume 600 € vyplatená z preddavku zloženého otcom a v sume 1.556,18 € z rozpočtových

prostriedkov súdu. Zadávateľom znaleckého úkonu bol štát v zmysle § 2 ods. 4 zákona č. 382/2004 Z.
z., a preto zodpovedá za zaplatenie znalečného. Vzhľadom na to že, otec navrhoval vykonať znalecké
dokazovanie a toto bolo predovšetkým v jeho záujme, rozhodol, že trovy vzniknuté na základe vyplatenia
znalečného vo výške 1.556,18 € je povinný zaplatiť otec na účet súdu.

11. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podal odvolanie otec. V plnom rozsahu sa s ním
nestotožňuje. Má za to, že tak z právneho, ako aj z faktického hľadiska je nesprávne, vykazujúce znaky
arbitrárnosti. Poukázal na to, že pri prvom rozhodovaní o zverení do striedavej starostlivosti maloletej
oboch rodičov, matka na radu pracovníčky ÚPSVaR Malacky ho obvinila zo sexuálneho zneužívania
maloletej a týmto konala v rozpore so záujmom maloletej a preukázala, že nemá morálne vlastnosti

rozumne predpokladané u rodiča, ktorý má zabezpečiť zdravú výchovu maloletého dieťaťa. Následne
Krajský súd v Bratislave rozhodoval uznesením č.k. 20CoP/25/2016-81, zrejme na základe oznámenia
kolízneho opatrovníka o trestnom oznámení na otca a rozhodol tak, že maloletá bola zverená do
starostlivosti matky a otcovi, ktorý sa staral prevažne o maloletú 7 rokov, umožnil styk s dcérou len v
prítomnostimatky.Vtomtorozhodnutíkrajskýsúdkonštatoval,žeotecnerešpektovalzáujemmaloletého

dieťaťa, kedy nebola v danom čase striedavá starostlivosť realizovaná, pričom vo svojom rozhodnutí
uviedol, že matka uviedla, že uzavreli s otcom mediačnú dohodu, kde sa dohodli na tom, že matka
v párnom týždni bude navštevovať maloletú v škole, kde si potom pre maloletú príde do školy otec.
Každý deň bude otec vodiť maloletú na ihrisko, kde sa matka s maloletou bude stretávať. Matka tiež
uviedla, že po 2.5.2016 bude stretnutie na prehodnotenie mediačnej dohody, kde matka bude trvať

na riadnom plnení striedavej starostlivosti. K uvedenému došlo na základe rady riaditeľa základnej
školy, aby si postupne na matku zvykala. Matka však mediáciu zrušila, v mieste bydliska rozširovala
informácie, že na otca bolo podané trestné oznámenie zo zneužívania maloletej a následne maloletú
odviedla do miesta súčasného bydliska. Maloletá v tom čase matku žiadala, že sa chce vrátiť späť doK., čo nerešpektovala, ani neumožnila kontakt maloletej s rodinnými príslušníkmi otca. Uvedené bolo v
rámci dokazovania predložené do spisu 5P/29/2016, zvuková nahrávka maloletej. Súd prvej inštancie v
čase, keď maloletá prejavovala vôľu ísť späť do pôvodného bydliska, nepovažoval za potrebné vypočuť

maloletú a tento dôkaz nedal k dispozícii ani súdom určenej znalkyni. Rovnako nepredložil CD nosiče,
na ktorých je útok matky na otca dáždnikom, kde maloletá Z. plače, aby matka prestala. Rovnako súdu
doručil CD nosič, na ktorom matka hovorí dcére, že sú baby a spoja sa vždy proti otcovi. Ani s týmto sa
znalkyňa neoboznámila, čo bolo podstatné pri zodpovedaní otázky, ktorý z rodičov ovplyvňuje maloletú
voči druhému rodičovi. Maloletá pred súdom na pojednávaní uviedla, že chce bývať v Krásne a s otcom

sa chce stretávať cez víkendy a navštevovať ho cez prázdniny. Na ďalšom pojednávaní uviedla, že chce,
aby ocko chodieval na Kysuce, lebo sa bojí, že pokiaľ by ju brával do K., mohol by havarovať, lebo keď
brzdí, musel si rukou pomôcť, aby si mohol nohu položiť na brzdu. Tiež sa vyjadrila, že telefonovanie s
otcom sa jej páči a chce, aby pri stretnutí bola prítomná aj matka. Podľa jeho názoru ide o manipuláciu
maloletej zo strany matky. Maloletá naposledy bola s otcom v aute cca pred jedným rokom a vždy sedela
pripútaná v autosedačke, preto nemohla vidieť, ako si otec údajne musí rukou pomáhať. Z tohto maloletá

nebola ani vypočutá. O manipulácii zo strany matky svedčí aj to, že maloletá pred znalkyňami potvrdila,
že celá rodina bola v kuchyni a vraveli, aby nešla do K., ale ona tam nechcela ísť, bála sa. Maloletá nikdy
nezažila situáciu, že by starí rodičia na matku nadávali. Maloletá mení svoje výpovede v závislosti od
prítomnosti matky, čo je zrejmé aj zo znaleckého posudku, kde maloletá dokonca jediný krát uviedla, že
nemá tatu rada a babka zo K. bola protivná. V iných výpovediach sa uvedené neopakuje a sama matka

pred súdom potvrdila, že maloletá Z. má starých rodičov zo strany otca rada. Matka pred súdom uviedla,
že s maloletou sa rozpráva o svojom manželstve a takto ju zbytočne zaťažuje problémami dospelých a
nevedie ju k úcte a rešpektu k druhému rodičovi. Zrejme v rámci tejto debaty udáva maloletej obavy, že
by ju nevrátili a starí rodičia na ňu pred maloletou nadávali. Zrejme na základe rozoberania manželstva
maloletá s odstupom času pred znalkyňami uviedla, že rodičia sa hádali, viac sa hádal oco, na mamu

kričal. Matka svoje tvrdenia o tom, že otec manipuluje maloletú, ničím nepodložila. I znalkyňa matke
vysvetľovala, že je nevyhnutné, aby sa na výchove dieťaťa podieľal aj otec, avšak sa bojí a evidentne
prenáša vlastné obavy na maloletú. Niekoľkokrát sa pokúšal s matkou dohodnúť mimosúdne, avšak
vždy žiada čas na rozmyslenie a právny zástupca matky oznámil, že matka trvá na styku tak, ako je
upravený súdom. Ak by matka súhlasila, že maloletá by mohla s ním tráviť prázdniny, mohlo dôjsť k

upokojeniu situácie a maloletá by s odstupom času nezačala udávať nejasné obavy z havárie, že by
ju nevrátili a nadávali by na matku. Znalkyni na otázku, že keď má maloletá strach z otca, prečo v
poslednej dobe s ním komunikuje s dešpektom, uviedli, že uvedené by mala odkontrolovať matka a
maloletá to môže mať odpozorované aj od kamarátov. Uvedené preukazuje nesprávny výchovný vplyv
matky na maloletú. Súd sa nezaoberal obrázkami, ktoré maloletá kreslila pri návštevách otca otcovi a

starým rodičom, z ktorých vyplýva pozitívny vzťah k starým rodičom. Znalkyňa nevedela odpovedať na
otázku, odkiaľ si myslí, že maloletá má presvedčenie, že otec ju napríklad nevráti, že budú mať haváriu
a podobne a kde sa dostala k týmto informáciám. Znalkyne sa vyjadrili, že obaja rodičia sú schopní
zabezpečiť vzhľadom na svoj zdravotný stav výchovu a vývoj osobnosti dieťaťa, teda v celom rozsahu
posúdiť svoje správanie a následky svojho konania vo vzťahu k dlhodobému výchovnému procesu.

Aktuálne ani jeden z rodičov vedome negatívne neovplyvňuje maloletú voči druhému rodičovi. Opäť
poukázal na to, že znalkyne neboli oboznámené s CD nosičmi ako dôkazným materiálom a tiež na to,
že maloletá mu viackrát napísala SMS správy, v jednom prípade aj počas sedenia u psychiatričky, prečo
sa neozýva, nakoľko bola zvyknutá na telefonické kontakty. Nariadenia telefonického styku sa domáhal
s poukazom na to, že matka odmietala dať maloletú k telefónu. Poukazoval na závery znaleckého

posudkuohľadneúpravystyku,akoajnanávrhkolíznehoopatrovníkaupraviťstykbezprítomnostimatky
a v širšom rozsahu. Znalkyne potvrdili, že maloletá potrebuje kontakt s otcom a navrhovali spočiatku
kratší časový interval, napríklad od soboty do nedele, aby si maloletá pomaly zvykla, nech nevymizne
kontakt s otcom. Počas celého konania neboli produkované dôkazy, že by sa otec alebo jeho rodina
nevhodne vyjadrovali pred maloletou o jej matke. Opäť poukázal na to, že viackrát sa snažil s matkou

dohodnúť aj prostredníctvom jej právnej zástupkyne, čo však matka maloletej odmietla, čím konala opäť
v rozpore so záujmom maloletej. Matka tak konala úmyselne, aby mala väčší priestor manipulovať s
maloletou, aby táto zmenila svoju prvú výpoveď a vyjadrovala rôzne obavy, a to hlavne, keď matka sa s
maloletoubavíosvojommanželstve.Avizovalnevhodnésprávaniesamatkypočasrealizáciestyku,jeho
zosmiešňovanie, dokonca zmlátenie matkou dáždnikom pred maloletou, čím sa súd v rámci hodnotenia

dôkazov a vyhodnotenia záujmov maloletého dieťaťa absolútne nezaoberal. Po odsťahovaní sa do
súčasného bydliska matka otcovi neumožňovala po dobu viac ako troch týždňov styk otca s maloletou
alebo poskytla len zmätočné a neúplné informácie. Až za súčinnosti polície sa podarilo uskutočniť
výkon predbežného opatrenia 2.6.2016. Niekoľkokrát narušila však dôstojný priebeh výkonu súdnehorozhodnutia a súd vo veci 5Em/2/2016 zaslal výzvu podľa ust. § 379 ods. 2 CMP. Uvedené je však v
neprospech matky a súd nehodnotil v rámci odôvodnenia predmetné rozhodnutie. Pokiaľ ide o znalecké
dokazovanie, maloletá doniesla namaľované obrázky ku znalkyni, teda nekreslila ich priamo pred

znalkyňou a dcéra bola vyšetrovaná v prítomnosti matky. Uvedené znalkyňa odôvodnila, že maloletá
plakala, híkala, vykazovala labilitu. Kým maloletá žila v K., nikto neregistroval takéto správanie, aké má
maloletá po prvom pojednávaní konanom 5.12.2016. Práve vtedy sa maloletá pred psychologičkou prvý
a poslednýkrát vyjadrovala o otcovi a babke v K. negatívne. Nikdy viac tak maloletá nevypovedala. Plač
bol prítomný aj pri vypočúvaní v ďalšom konaní, keď mala uviesť, že sa bojí ísť s otcom autom. Je

zrejmé, keďže na pojednávaní 10.5.2018 maloletá už opakovala toto klamstvo opätovne pred súdom
bez plaču, že maloletá začne plakať vtedy, keď musí na priamy alebo nepriamy tlak zo strany matky
klamať, a pokiaľ uvedené už viackrát opakuje, stáva sa to pre ňu pravdivou informáciou. Pokiaľ ide o
jeho práceneschopnosť, túto nemožno považovať za zmenu pomerov v takej miere, aby ho súd vytesnil
ako druhého rodiča s rovnakými právami z kontaktu s maloletou dcérou. Maloletej, ako aj matke bolo
oznámené, že nebude realizovať styk z tohto dôvodu, preto maloletá nemusela zbytočne čakať, či otec

príde za ňou alebo nie. Pokiaľ súd poukazoval na negatíva zo znaleckého posudku na otca, je jasné,
že maloletá tak vypovedala pod vplyvom matky, a to s poukazom aj na to, že znalkyne sa neoboznámili
s útokom matky na otca na CD nosiči a ďalšími ním produkovanými dôkazmi. Súd nikdy neuviedol,
že maloletá sa vyjadrila, že má kamarátov v K., že má otca rada a počas posledného vypočutia pred
súdom neuviedla, že sa obáva, že budú na mamu nadávať starí rodičia. Nestotožňuje sa so záverom,

že vzhľadom na jeho zhoršený zdravotný stav by bez pomoci ďalších osôb nevedel zabezpečiť všetky
potreby maloletej. Všetky svoje potreby si zabezpečuje sám, a teda vedel by zabezpečiť aj potreby
maloletej a je toho názoru, že lepšie ako matka, ktorá má duševnú chorobu. Nie je pravdou, že sa
snažil preukázať duševnú poruchu matky, tá existovala a existuje na základe vyšetrení lekárov, a to
schizoafektívnu poruchu - meniacu sa medzi depresívnym, manickým a zmiešaným typom. Mal za to,

že je právo a nie povinnosť realizovať styk s maloletou a ak by súd rozhodoval v záujme maloletého
dieťaťa, a to aj na základe odporúčania súdnych znalkýň, ktoré sa zúčastnili na pojednávaní a boli
oboznámené so zdravotným stavom otca, bol by upravil minimálne v rozsahu odporučenia znalkýň styk s
maloletoustým,žeotec,pokiaľnebudeschopnýrealizovaťstyksmaloletou,jepovinnýtooznámiťmatke
v určitom časovom úseku dopredu, aby maloletá zbytočne nečakala na otca, tak ako súdy štandardne

rozhodujú. Súd sa nezaoberal ani tým, že keď matka bola tá, ktorá odcestovala a odviedla maloletú
z miesta trvalého bydliska v K., kde maloletá vyrastala 7 rokov, že by to mala byť práve matka, ktorá
by dieťa doviedla k otcovi, finančné hľadisko vzhľadom na ceny cestovných lístkov a súčasný príjem
matky absolútne neobstojí. Obaja rodičia majú rovnaké rodičovské práva a povinnosti, čo sa prejavuje
aj pri rozhodovaní súdov o styku rodiča, ktorý nemá maloleté dieťa v osobnej starostlivosti. V zásade

platí, že má nárok na stretávanie sa s dieťaťom v rozsahu polovice jeho voľného času. Pokiaľ ide
o neprávoplatné rozhodnutie o úprave styku starých rodičov s maloletou, podľa jeho názoru tento je
upravený tak, aby nebol fakticky realizovateľný, starí rodičia majú umožnený styk raz do mesiaca na 2
hodiny opätovne v mieste bydliska matky, a to v piatok podvečer, kedy je najproblematickejšia doprava.
Úprava styku starých rodičov s maloletou a styku otca s maloletou si zároveň vnútorne logicky odporujú.

Ak by otec bol práceneschopný, mohol by realizovať styk v čase od 16.00 hod do 20.00 hod. a starí
rodičia by na neho čakali niekde 2 hodiny a v čase, ak nebude práceneschopný, bude môcť podľa
jedného rozsudku realizovať stretnutie od 16.00 hod. do 20.00 hod., ale nie v čase od 16.00 hod. do
18.00 hod. spolu so starými rodičmi. Súdu musí byť známe, že režim práceneschopnosti je dočasného
charakteru a nemožno upravovať styk otca v nadväznosti na práceneschopnosť. Aj v uvedenom prípade

bol akcentovaný záujem matky, nie maloletého dieťaťa. Z akého dôvodu sa prvoinštančný súd zaoberá
len záujmami matky, že matka nemá ako cestovať, nemá finančné prostriedky, bojí sa (v jej bydlisku asi
mať už obavy nebude) a neberie do úvahy záujem maloletého dieťaťa na zachovaní rodinných väzieb
aj po otcovej línii a do úvahy vek starých rodičov? Matka nemá strach ísť do K. a má možnosť sa tam
dostaviť, keď si bola zobrať veci, ktoré zanechala v rodinnom dome otca. Poukázal na článok 9 ods. 3

Dohovoru o právach dieťaťa, v zmysle ktorého sa uznáva právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo
oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi. Poukázal na judikatúru ESĽP, v
zmysle ktorej je v záujme dieťaťa, aby udržiavalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo
odtrhnuté od svojich rodičov. Medzi záujmom maloletého dieťaťa a jeho rodiča sa musí nájsť spravodlivá
rovnováha. Súd nerešpektoval záujem maloletého dieťaťa, keď upravil styk formálne, fakticky zo strany

otca a rodinných príslušníkov nerealizovateľne. Už vôbec nebol preukázaný žiadny dôvod, aby boli
jeho práva zásadne obmedzené na realizovanie styku otca s maloletou v bydlisku matky a za jej
prítomnosti, bez úpravy styku počas prázdnin a Vianočných sviatkov. Maloletá je v súčasti pod vplyvom
preferenčného rodiča matky. Matka sama priznala krivé obvinenie otca zo sexuálneho zneužívaniamaloletej, matka nie je rodičom, ktorý by maloletú viedol k lepšiemu budovaniu vzťahu medzi otcom a
maloletou a súd vydal rozhodnutie, ktorým sa maloletá postupne odcudzí od otca, nebude mať mužský
vzor, čo môže mať katastrofálne následky v budúcnosti. Súd nezobral do úvahy vyjadrenie znalkýň,

aby stretávanie prebiehalo bez prítomnosti matky, ako aj počas prázdnin a Vianočných sviatkov. Súd
neupravil telefonický kontakt otca s maloletou, nakoľko zo znaleckého posudku mal preukázané, že na
uvedenú otázku maloletá neodpovedala, a naopak sklopila oči a tiekli jej slzy. Pritom výpoveď maloletej
zo dňa 10.5.2018 pred sudkyňou, že s otcom rada telefonuje, žiadnym spôsobom súd nevyhodnotil,
ako aj nevyhodnotil maloletou posielané SMS, že je už čas, aby volal. Psychologička sa vyjadrila, že

najideálnejšie by bolo, ak by telefonický styk nebol striktne upravený, na druhej strane sa však vyjadrila,
že matka je submisívna osoba, ktorá potrebuje autoritatívne rozhodnutie, čo znamená, že nie je ochotná
sadohodnúťasúdujeznáme,žeprávematkabránilabezsúdnejúpravytelefonickémustyku.Maloletáje
nesprávne usmerňovaná matkou, nakoľko po doručení rozsudku maloletá napísala otcovi, nech zavolá
o 19.00 hod. Keď otec zavolal, maloletá začala opäť komunikovať s dešpektom a na otázku, prečo sa
tak správa, zložila telefón a následne napísala „Tata prepáč". Maloletú matka teda nevedie k úcte k

druhému rodičovi, ani k tomu, aby s otcom normálne komunikovala a tak budovala rešpekt maloletej k
otcovi. Nielen etika príbuzenských vzťahov, ale aj zákon zaväzuje deti k povinnosti svojich rodičov ctiť
a rešpektovať ich, kým rodičovská zodpovednosť za riadnu výchovu detí je prikázaná obom rodičom.
Maloletá vypovedala, že telefonovanie s otcom sa jej páči a môže to ostať tak, ako to bolo doposiaľ
upravené. S maloletou má normálny telefonický kontakt vtedy, keď v jej prítomnosti nie je matka. Súd

nepripustil ďalšie dokazovanie ním navrhované a to, predloženie súkromného znaleckého posudku a
za tým účelom § 210 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP") uložiť stranám, aby sa dostavili
k znalcovi, ako aj prehrávky na CD nosičoch, ktoré súdu doložil a dokazovanie o tom, či má už matka
plnoletú dcéru, o ktorú v minulosti prišla, ako tvrdila v K.. Je zrejmé, že počas súdneho konania o úpravu
práv a pomerov k maloletej sa matka snaží v čo najväčšej miere a čo najlepšie starať o maloletú, avšak,

ak v minulosti prišla o dcéru, ako tvrdila je uvedené zistenie dôležité na posúdenie spôsobilosti matky
riadne sa starať o dieťa. Je toho názoru, že súd nemôže rozhodnúť o tej skutočnosti, že nepripustí
súkromný znalecký posudok. K znaleckému dokazovaniu nemala byť podrobená vyšetrovaniu maloletá.
Predmetný znalecký posudok chcel dať vypracovať vzhľadom na nedostatky v znaleckom posudku
predloženom súdu v oblasti psychiatrie. Postupom súdu mu bolo zabránené realizovať jeho procesné

práva a súd postupoval v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa.

12. Má za to, že súd nesprávne posúdil príjmy rodičov a potreby maloletej a zaviazal ho k neprimerane
vysokému výživnému. Matke sa zvýšil príjem o 400 € v čistom a jej príjem je celkom v čistom 630 €.
Pokiaľideoodôvodnenierozsudkuvčastitrovkonania,rozsudokbolvyhlásený7.6.2018avrozsudkusa

uvádza, že uznesenie č.k. 11P/31/2016-863 zo dňa 21.3.2018 nadobudlo právoplatnosť dňa 5.6.2018 a
vykonateľnýmsastalo9.6.2018,tedadvadnidobudúcnosti.Nestotožňujesasodôvodnenímvčasti,kde
bol zaviazaný zaplatiť trovy štátu, nakoľko znalecké dokazovanie bolo vykonané v záujme maloletého
dieťaťa a v konečnom dôsledku v záujme oboch rodičov maloletej, ktoré nepochybne by mali sledovať
obaja rodičia v najlepšom záujme maloletého dieťaťa (viď rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica

14CoP/1/2018). Súdnej znalkyni napokon neboli položené otázky tak, ako ich navrhoval, ani v takom
rozsahu. Pokiaľ sa týka výšky odmeny znalca, jeho sťažnosť bola zamietnutá uznesením, ktoré bude
predmetom podania na Ústavný súd SR, nakoľko súd prvej inštancie rozhodol arbitrárne a nevysporiadal
sa riadne s jednotlivými položkami a vyúčtovanie nedoručil, čím porušil právo na spravodlivý súdny
proces.

13. Napokon súd prvej inštancie v rozsudku neodôvodnil, z akého dôvodu bol pozbavený svojho
rodičovského práva a povinností zastupovať maloletú a spravovať jej majetok. V tejto súvislosti poukázal
na ust. § 28 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine.

14. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu, vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Dal
do pozornosti rozhodnutie Okresného súdu Čadca, sp. zn. 5P/50/2016, kde bolo viacero obdobných
vecí - rovnaká zákonná sudkyňa, rovnaké znalkyne, rovnaký ošetrujúci psychiater matky, matka trpiaca
schizoafektívnou poruchou, vzdialenosť medzi bydliskom matky a otca približne rovnaká a rozdielnosti

- obaja rodičia nepočujúci, dieťa nižšieho veku, otec sa nestaral takmer sám o dieťa do veku 7 rokov,
matka neobvinila otca zo sexuálneho zneužívania maloletej, maloletá nebola ovplyvňovaná matkou a
jej rodinnými príslušníkmi proti otcovi, príjem otca bol cca 324 € mesačne, matkin dôchodok 291 €
mesačne. Napriek tomu v tomto rozhodnutí rozhodol rozdielne, keď upravil stretávanie s maloletou nacelý víkend aj počas letných prázdnin, vianočných sviatkov, veľkonočných sviatkov a jarných prázdnin,
a to bez prítomnosti matky.

15. Je toho názoru, že súd prvej inštancie nevykonal riadne dokazovanie, neumožnil mu realizovať
jeho procesné práva, keď nepripustil súkromný znalecký posudok a neprihliadal na ním produkované
dôkazy,nevykonalzisťovanie,čimatkavminulostimaladieťaanepripustilaniotázky,ktoréžiadalpoložiť
na pojednávaní konanom dňa 10.5.2018 matke, z čoho vyplýva, že súd akcentoval len záujem matky
a nie maloletého dieťaťa. Dokonca matke ani nevysvetlil, aby začala komunikoval s otcom ohľadne

maloletej. Zdôrazňoval, že otec s matkou nekomunikuje, pričom otec súdu oznámil, že matka bola tá,
ktorá odmietla komunikovať a počas návštevy maloletej mu posielala SMS, aby ukončil stretnutie podľa
súdneho rozhodnutia. To, že si nezoberie od matky nič na pitie, ak ho náhodou nechá položené na
stole, je logické, nakoľko sa matky obáva, keďže ho pred maloletou zmlátila dáždnikom, podala naňho
trestné oznámenie, vyhrážala sa mu, že si na Kysuciach všetko vybaví a maloletú už nikdy neuvidí.
Súd v odôvodnení viackrát konštatoval, že otec má problém s nohami, že si musí pomáhať rukou pri

brzdení, ktoré veci tvrdila len matka, neskôr od nej tento patern prevzala maloletá a otec predkladal súdu
lekárske správy, avšak ani v jednej lekárskej správe lekár nezakázal otcovi jazdu motorovým vozidlom,
čo znamená, že je schopný normálneho vedenia motorového vozidla. Navrhuje, napadnutý rozsudok
zrušiť, keďže nie sú podmienky na zmenu rozhodnutia a vrátiť späť na ďalšie konanie.

16.Okresnýprokurátorsakodvolaniuotcavyjadril,žesodvolanímotcaniejemožnésúhlasiť.Rozsudok
súdu prvej inštancie je zákonný a dôvodný, vydaný na základe dostatočne vykonaného dokazovania,
s ktorým rozhodnutím súhlasí, pričom poukazuje najmä na závery znaleckého posudku č. 48/2017, z
ktorého vyplýva, že osobnosť maloletej je senzitívna, citlivá, začína sa u nej v dôsledku správania sa
otca fixovať separačná úzkosť z možného oddelenia od matky a maloletá aktuálne otcovi nedôveruje,

vytvorila sa u nej obava odísť od matky sama s otcom do jeho bydliska.

17. Matka k odvolaniu otca uviedla, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom. Snaží
sa konať v čo najlepšom záujme maloletej, pričom všetky invektívy produkované otcom vo vzťahu k
jej osobe počas celého konania považuje za účelové, v snahe otca dosiahnuť zverenie maloletej do

jeho osobnej starostlivosti a výchovy. Jej úmyslom nie je očierňovať otca, ak však poukazuje na jej
„morálne vlastnosti", považuje za vhodné, aby sa otec rozpamätal, aké okolnosti viedli k jej odchodu
zo K., kedy ju starý otec maloletej fyzicky napadol pred očami maloletej a jej kamarátov. Domnieva
sa, že práve prostredie v K. a vplyv starých rodičov maloletej, s ktorými otec žije v jednej domácnosti,
nie sú vhodné pre riadny vývoj maloletej. Otcovi neboli odňaté žiadne jemu prináležiace práva. Mal

priestor na vymedzenie otázok znalkyniam a následne bolo na zvážení súdu, akým spôsobom vymedzil
znalkyniam otázky. Znalkyne mali k dispozícii celý spisový materiál. Nesúhlasí s tvrdeniami otca, že
maloletú manipuluje. Má s ňou vybudovaný vrúcny vzťah, rozprávajú sa spolu o všetkom, avšak maloletá
je už vo veku, kedy si vie sama vytvoriť názor na svet a na situáciu, ktorá sa v súčasnosti odohráva
v rodine. Jediný, kto sa v rodine snaží maloletú manipulovať, je otec maloletej, čo konštatovali i

znalkyne. Pravidelne ju pred maloletou uráža, slovne napáda a vysmieva sa jej, čo rozhodne nemá
priaznivý vplyv na maloletú. Maloletú neučila odpovede na určité otázky. Táto pred súdom vyjadrila svoj
vlastný názor dňa 10.5.2018, pričom v pojednávacej miestnosti sa nenachádzala, a ani otec maloletej.
Maloletá vypovedala samostatne, slobodne a bez nátlaku. Tvrdenia otca v odvolaní sú založené na jeho
domnienkach, ktoré však nevychádzajú z reálneho stavu veci. Otcom navrhovaná mimosúdna dohoda

nebola v záujme maloletej, pričom otec v priebehu celého konania trval na zverení maloletej do jeho
osobnej starostlivosti a výchovy. Dohoda vzhľadom na tieto skutočnosti nebola možná. K upokojeniu
situácie by došlo jedine vtedy, ak by otec v plnom rozsahu dosiahol zámer mať maloletú zverenú do
jeho starostlivosti. Musí si uvedomiť, že v záujme maloletej nie je vždy len to, čo je plne súladné s
jeho predstavami, čo koniec koncov potvrdil i prvoinštančný súd. Jeho návrhy na výkon rozhodnutia

boli vyhodnotené súdom ako nedôvodné, nakoľko ona plne dodržiava všetky právoplatné a vykonateľné
súdne rozhodnutia. Nesporne vážny je zdravotný stav otca, ktorý už dlhšie ako pol roka nenavštevuje
maloletú. Ak by bol jeho stav optimálny, nepochybne by o maloletú javil záujem a túto navštevoval i
osobne. Na rozdiel od toho, jej zdravotný stav je stabilizovaný, dlhodobo v remisii, pričom sa o maloletú
stará svedomito. Rozsah styku otca s maloletou považuje za primeraný, nakoľko dlhodobá pracovná

neschopnosť otca je v tomto prípade nepochybne takou zmenou pomerov, pre ktorú došlo k zmene
rozsahu styku. Nakoľko v súčasnosti maloletá telefonuje so svojim otcom bezprostredne, nie je daná
potreba úpravy telefonickej komunikácie súdnym rozhodnutím. Presne stanovený čas, kedy má dôjsť
k telefonickému kontaktu, na maloletú vytváral neprimeraný tlak, čo jednoznačne nebolo v jej záujme.Nie je dôvod na vypracovanie akéhokoľvek ďalšieho znaleckého posudku, nakoľko znalecký posudok
vypracovaný v konaní nemal žiadne nedostatky. V plnom rozsahu sa venovali osobnosti otca, matky i
maloletej, pričom závery obsiahnuté v znaleckom posudku si znalkyne riadne obhájili i na pojednávaní.

Tvrdenia, že jej súd môže uložiť povinnosť dostaviť sa k znalcovi, ktorého si vyberie otec za účelom
podania súkromného znaleckého posudku, nemajú oporu v zákone. Výživné stanovené súdom považuje
za neprimerane nízke, má zato, že nedošlo k takej zmene pomerov, aby bolo znížené výživné
zo sumy 120 € na 100 €. Pokiaľ ide o trovy štátu, má za to, že tie má hradiť otec, nakoľko tento
vehementnetrvalnaznaleckomdokazovaní.Rozsudokpovažujezasprávnyaplnevsúladesozákonom

a je irelevantné pre rozhodnutie súdu poukazovanie na iné rozhodnutia Okresného súdu Čadca, ktoré
nemôže byť záväzné, nakoľko v každom konaní sa vyskytujú osobitosti, ktoré musia byť v danom
prípadezohľadnené.Napadnutýrozsudoknavrhujepotvrdiťakosprávnyauplatňujesitrovyodvolacieho
konania.

18. Otec v replike k vyjadreniu matky uviedol, že starý otec síce napadol matku, ale nie pred očami

maloletej a dôvodom odchodu matky zo K. bolo, že matka krivo obvinila otca so sexuálneho zneužívania
maloletej a po K. rozšírila, že otec je trestne stíhaný pre sexuálne zneužívanie maloletej. Tvrdenie matky,
že prostredie v K. a vplyv starých rodičov nie je vhodný na riadny vývoj maloletej, nebolo hodnotením
znalkýň. Maloletá v K. vyrastala od narodenia takmer 7 rokov, mala výborný prospech a uvedené len
dokazuje, čo matka opakovane tvrdila, že dosiahne, aby sa maloletá nestretávala s nikým z rodiny otca,

pričom znalkyne uviedli, že nemožno odpísať z výchovy a stretávania sa druhého rodiča. Znalkyne
potvrdili, že neboli oboznámené s CD nosičmi otca, ktoré preukazovali pozitívny vzťah maloletej k
rodine otca a útok matky na otca dáždnikom a úpenlivom prosení maloletej, aby matka prestala otca
biť. Matka počas konania tvrdila, že otec manipuluje maloletou, avšak neprodukovala žiadny dôkaz.
Nemôže ju manipulovať, keďže, ako ďalej tvrdí, otec sa s maloletou nestretol viac ako pol roka. Pokiaľ

ide o výsluch maloletej, tak rodičia neformulujú otázky, ktoré má súd položiť maloletému dieťaťu. V
odvolaní podrobne rozpísal, že maloletá je manipulovaná matkou. To, že požadoval zverenie maloletej
do jeho starostlivosti, nebolo dôvodom, aby mu matka neumožnila stráviť čas cez prázdniny či sviatky s
maloletou a toto bolo rozhodne v rozpore so záujmami maloletej. Čo sa týka zdravotného stavu, matka
je momentálne v remisii. V minulosti bola trikrát hospitalizovaná z dôvodu relapsu a znalkyňa nevedela

uviesť, kedy môže dôjsť k relapsu, ani či matka dodržuje predpísanú liečbu. Pokiaľ ide o telefonický
kontakt po vydaní rozsudku, tento prebieha tak, že maloletá otcovi napíše, kedy má zavolať, a keď
zavolá na ten čas, buď nedvihne telefón alebo s otcom komunikuje s dešpektom a opakovane sa mu
potomospravedlňuje.Uvedenépripisujezlémuvýchovnémupôsobeniumatky.Napokonpoukazujeajna
zhoršené známky na konci školského roka a taktiež výrazne stúpla vymeškanosť hodín. K výživnému sa

podrobne vyjadril v odvolaní a u matky evidentne nie je zdravý logický úsudok, keď ako zmenu pomerov
vidí práceneschopnosť otca, ale ako zmenu pomerov nevidí pokles príjmu otca, ale hlavne podstatné
zvýšenie príjmu na jej strane. Pokiaľ ide o to, že trval na znaleckom dokazovaní, keďže sa jedná o
ťažkú duševnú chorobu u matky, aj bez návrhu otca by súd musel nariadiť dokazovanie a na znaleckom
dokazovaní trvala aj matka, ktorá uvádzala, že v minulosti sa otec liečil na duševnú poruchu. Matka sa

ani raz nevyjadrila ku skutočnosti, že už v minulosti mala dieťa. Tak, ako matka uviedla, komunikácia
s otcom je minimálna, v podstate nulová. Matka správne konštatuje, keďže ho odmieta informovať o
veciach maloletej, jej prospechu, či chorobe, lebo jej to nie je nariadené súdom, čím koná v rozpore so
záujmami maloletej.

19. Matka k vyjadreniu prokurátora k odvolaniu otca uviedla, že súhlasí s tvrdením prokurátorky okresnej
prokuratúry, keď táto považuje odvolanie otca za nedôvodné, pričom v plnom rozsahu zotrváva na
skutočnostiach ňou uvádzaných vo vyjadrení k odvolaniu. V celosti považuje rozsudok súdu prvej
inštancie za správny, plne v súlade so zákonom.

20. Otec podaním doručeným súdu dňa 5.9.2018 doplnil nové skutkové tvrdenia a dôkazy v zmysle §
63 CMP, pričom poukazoval na to, že matka opakovane nerešpektuje neodkladné opatrenie súdu. Čo
sa týka telefonického styku upraveného neodkladným opatrením, ten sa realizuje sporadicky, keď otec
zavolal, niekoľkokrát počul ako matka diktuje dcére, kedy má zavolať, keď zavolá, maloletá väčšinou
už nedvíhala telefón, resp. maloletá napísala otcovi SMS, kedy má zavolať a keď jej volal, maloletá

nedvíhala telefón. Nepriamy styk je teda negatívnym pôsobením matky minimalizovaný oproti minulosti.
Otec bol dlhodobo práceneschopný, z ktorého dôvodu nerealizoval stretnutia v zmysle neodkladného
opatrenia. Maloletej, resp. matke dal vždy dopredu vedieť, že nepríde, nakoľko je práceneschopný. Po
ukončení práceneschopnosti otec oznámil dňa 24.8.2018 matke, že príde v sobotu, stretnutie otca smaloletou sa malo realizovať 25.8.2018. Nedal dopredu v priebehu týždňa vedieť matke, že stretnutie
nebude realizovať kvôli práceneschopnosť. Po ceste na Kysuce o 11.06 hod. oznámila matka otcovi,
že maloletá je s ňou v Čechách s tým, že jeho SMS si prečítala až 25.8. o 11.00 hod. a že v Čechách

je od piatku 24.8. Matka klamala a donútila klamať aj dcéru, že otec mal vedomosť o tom, že idú na
víkend preč a nepodložila to ani žiadnym dôkazom. Ak by matka hovorila pravdu, potom by si dohodli
s otcom náhradný termín. Kontaktoval políciu, pričom príslušník polície otcovi oznámil, že matka mu
uviedla, že v Čechách sú od pondelka. Viackrát počas konania poukazoval na to, že matka mu bráni
kontaktu, či priameho alebo nepriameho s dcérou, učí ju klamať, na súd vôbec neprihliadol, pričom

sa mal touto skutočnosťou vážne zaoberať, keďže mal vedomosť, že matka trpí vážnou duševnou
chorobou a viackrát bola z dôvodu prepuknutia choroby hospitalizovaná. Poukázal na článok 18 ods. 1
Dohovoru o právach dieťaťa, na článok 24 Charty základných práv Európskej únie, ako aj na článok
41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a napokon na § 24 ods. 1, 4 Zákona o rodine s tým, že súd
dbá na to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov
a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho

osobného styku s obidvoma rodičmi. Zo spisu vyplýva, že otec sa pokúšal s matkou viackrát dohodnúť
na styku s maloletou mimo súdneho rozhodnutia, avšak matka nesúhlasila. Upozorňoval, že neprebieha
nepriamy styk tak, ako súd prvej inštancie upravil neodkladným opatrením. Pripája nové dôkazy, že
matka nerešpektuje styk otca s maloletou otca a jeho rodinou, s ktorou maloletá vyrastala od narodenia
do takmer 7 rokov, chce ich vytesniť zo života maloletej, čím nie je schopná a ochotná rešpektovať

maloletej citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia.

21. Krajský prokurátor, ktorý vstúpil do konania podaním doručeným súdu dňa 10.7.2018, po
oboznámení sa s obsahom otca o doplnení podľa § 63 CMP, zotrval na vyjadrení prezentovanom
okresnou prokuratúrou zo dňa 2.7.2018 a navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny

potvrdiť.

22. Otec sa vyjadril k vyjadreniu matky opísané v bode 19. tohto rozhodnutia, v ktorom poukazoval na
prieťahy v konaní súdom prvej inštancie, a že predmetné vyjadrenie z 6.7.2018 mu bolo doručené až
14.9.2018 na vyjadrenie. Matka sa nevyjadruje po vecnej stránke, ale vyjadruje iba súhlas s rozsudkom,

z ktorého dôvodu sa k nemu nebude vyjadrovať.

23. Matka v duplike na repliku otca (bod 18. odôvodnenia) uvádza, že nemôže sa vyjadriť k celému
vyjadreniu otca, nakoľko právnemu zástupcovi nebolo doručené vyjadrenie v celosti. Absentuje tretia
strana, a preto žiada o opakované doručenia tohto vyjadrenia. Uviedla, že skutočnosti, ktoré ju viedli k

odchodu zo K., sú nepochybné, pričom útok starého otca maloletej bol riešený v samostatnom konaní
a spis týkajúci sa daného útoku je podľa jej vedomosti pripojený k spisovému materiálu v tejto veci.
Obsahujeifotodokumentáciu,zktorejjezrejmé,akúintenzitutentoútokmalaakébolijehonásledky.Nie
je pravdou, že by sa maloletá v čase útoku hrala v dome s deťmi. Táto bola prítomná spolu s kamarátmi,
videla a vnímala celý priebeh činu. K invektívam otca ohľadne bránenia jeho rodiny v styku s maloletou

poukázala na to, že starí rodičia majú upravený styk s maloletou súdnym rozhodnutím, avšak ani raz
tento styk nerealizovali, a to bez vysvetlenia a patričného ospravedlnenia. Maloletá v čase, keď sa mal
styk realizovať, opakovane očakávala ich príchod, avšak tí svoju neprítomnosť neospravedlnili, neuviedli
žiadny pádny dôvod, pre ktorý neprišli. Otec maloletú nenavštívil po dobu 10 mesiacov i napriek tomu, že
ho maloletá opakovane očakávala. Skutočnosť, že v stanovený čas nepríde, žiadnym spôsobom vopred

neoznámil, čo u maloletej vyvolávalo opakovane len sklamanie. Otec sám zo svojej vôle nevyužíva
možnosť priameho styku s maloletou, čo takisto rešpektuje. Prevažná väčšina tvrdení otca vo vyjadrení
je nielenže zveličených, ale i prekrútených. Počas osobných stretnutí otec maloletej ju zhadzoval a
urážal pred maloletou, a to aj napriek viaznucej komunikácii. Tvrdenia, že v minulosti mala dieťa, sú
nepravdivé a nie je jej zrejmé, z akého dôvodu otec tieto absurdné tvrdenia produkuje. Nie je pravda,

že otca neinformuje o veciach maloletej, a v tejto súvislosti poukazuje na vyjadrenie k odvolaniu otca
voči uzneseniu o zamietnutí návrhu na vydanie neodkladného opatrenia o uložení povinnosti matke
podávať informácie o maloletom dieťati. Opäť navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať jej nárok
na náhradu trov konania.

24. Matka k doplneným novým skutočnostiam otca podľa § 63 CMP uviedla, že nie je pravdou, že
by opakovane nerešpektovala neodkladné opatrenie súdu, nakoľko má možnosť kontaktovať maloletú
telefonicky i osobne a je len na ňom, kedy a akým spôsobom toto jeho právo realizuje. Nikdy
maloletej nediktovala, kedy má otcovi zavolať. Maloletá má vlastný mobilný telefón, cez ktorý s otcomtelefonuje, čo žiadnym spôsobom neovplyvňuje a maloletej do telefonických rozhovorov s jej otcom
nezasahuje. Maloletú sa snaží viesť k tomu, aby si budovala rovnocenný vzťah k nej i k otcovi. V tejto
súvislosti považuje za potrebné zdôrazniť, že vzťah s maloletou si musí budovať prioritne otec sám a

nemôže očakávať od iných, že ho budú v tomto suplovať. Otec maloletej ju nijakým spôsobom osobne
neinformoval o jeho dlhodobej práceneschopnosti, pričom jej nie je známy jeho aktuálny zdravotný stav.
Jedine čo vie je, že otec maloletú dlhodobo, približne po dobu 10 mesiacov, nenavštevuje. Vždy v deň,
keď má otec realizovať styk s maloletou v súlade s vydaným neodkladným opatrením, maloletá otca
doma čakala. Otec však po celú tú dobu 10 mesiacov nedal vedieť, že sa nedostaví, čo u maloletej

vyvolávalo značné sklamanie. Nemá vedomosť v súčasnosti, či otec je práceneschopný, a nakoľko
maloletú dlhé obdobie nenavštevoval, išli na víkend na výlet a maloletá túto skutočnosť oznámila
otcovi telefonicky vopred počas ich telefonického rozhovoru a má za to, že otec bol o tejto skutočnosti
vopred informovaný. Nijakým spôsobom nebráni priamemu ani nepriamemu styku otca s maloletou.
Naopak, je to otec, ktorý maloletú 10 mesiacov nenavštívil, priamy styk nerealizoval. Zotrváva na svojich
predchádzajúcich vyjadreniach a navrhuje rozsudok potvrdiť.

25. Otec k vyjadreniu prokurátora zo dňa 12.9.2018 poukazuje na to, že mal sa vyjadriť k jeho podaniu,
ktorým oznamoval nové skutočnosti a prokurátor sa k týmto vôbec nevyjadril. Opäť udával skutočnosti
ako v odvolaní ohľadne zverenia maloletej do striedavej starostlivosti a napokon do starostlivosti matky
nazákladerozhodnutiaKrajskéhosúduvBratislave,omediácii,akoajorozhovoresriaditeľomzákladnej

školy, že matka mala v mieste bydliska otca rozniesť informácie o tom, že je trestne stíhaný a pod. V
tejto súvislosti uviedol, že ak malo byť nedodržanie striedavej starostlivosti zo strany otca dôvodom na
zmenu zverenia maloletej do osobnej starostlivosti matky, potom otec maloletej žiada logické a právne
zdôvodnenieprokuratúryargumentačneudržateľnévdemokratickomaprávnomštáte,aksaprokuratúra
oboznámila so spisom, obsahom odvolania otca proti rozsudku súdu prvej inštancie a doplnenia nových

skutkových tvrdení a dôkazov, z akého dôvodu sa nevyjadrila prokuratúra k obsahu odvolania a podaniu
otca zo dňa 4.9.2018 a z akého dôvodu žiada rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

26. Otec k vyjadreniu matky (bod 20. odôvodnenia) ohľadne doplnených skutočností podľa § 63 CMP
trvánatom,žematkanegatívnepôsobínarealizáciutelefonickéhostyku,očomzaložildosúdnehospisu

dôkazy. Dal maloletej handsfree, avšak matka trvala na tom, aby používala reproduktor a bolo zrejmé,
že počúvala, o čom sa otec s maloletou rozpráva. Telefonický styk sa znormalizoval po posledných
podaniach otca. O jeho práceneschopnosti bola matka informovaná prostredníctvom podaní na súd, že
je dlhodobo práceneschopný, taktiež prostredníctvom SMS. Matka bola informovaná, že styk nebude
prebiehať z dôvodu práceneschopnosti otca. Ak mala byť maloletá sklamaná, že otec nerealizoval

styk, potom sa opakovane potvrdzuje, že maloletá má veľmi pozitívny vzťah k otcovi a k jeho rodine.
Matka opätovne uvádza nepravdy a neprodukuje žiadny dôkaz, že obsahom podania zo 4.9.2018 bolo
úmyselné konanie, aby sa nerealizoval styk otca s maloletou, plytkým spôsobom sa snaží ospravedlniť
z nerealizácie styku a úmyselného marenia výkonu súdneho rozhodnutia, keďže po dlhšom období otec
chcel realizovať styk a matka úmyselne tento zmarila a odišla s dcérou do Českej republiky.

27. Otec k duplike matky, kde uvádzala, že jej nebolo doručené celé vyjadrenie, poukazuje na to, že
napriek tomu sa matka v SMS vyjadrila otcovi k bodu 8., teda deň po doručení vyjadrenia otca zo dňa
4.7.2018, doručeného súdu dňa 5.7.2018, kde sa matka vyjadrila k prospechu dcéry zo dňa 18.9.2018
k bodu 8. vyjadrenia otca zo dňa 4.7.2018. Matkinou jedinou argumentáciou, ako dôvod odchodu zo

K. je, že bola napadnutá starým otcom, avšak opomína skutočnosti, ktoré k uvedenému viedli. Matka
opakovane uviedla, že dala na otca trestné oznámenie pre sexuálne zneužívanie maloletej, resp. podnet
na radu pracovníčky ÚPSVaR Malacky, že tak sa budú veci riešiť rýchlejšie. Založil do súdneho spisu
dôkazy, posledné SMS od matky, ktoré svedčia o tom, že matka je nevystabilizovaná osobnosť, keďže
tvrdí, že za všetky hriechy sa vyspovedala a Boh jej odpustil. Pokiaľ vo vyjadrení matky sa uvádza,

že invektívy otca ohľadom bránenia jeho rodine v styku s maloletou, poukázala na sémantický význam
slova „invektívum", čo znamená útočnú reč, útočný článok, ostré napadnutie niekoho. On len konštatoval
vo svojom podaní, a to v bode 3., pozitívny vzťah maloletej k rodine otca. Konštatuje, že starí rodičia
komunikujú s maloletou telefonicky. Z podaní starých rodičov je zrejmé, že nerealizujú styk s maloletou
z dôvodu, že súdom upravený styk je jednoducho pre nich nerealizovateľný, a to nielen z časového

hľadiska, ale aj s ohľadom na ich vek a možnosti dopravy. Zakladá do spisu dôkaz, že vždy oznámil,
že nebude realizovať styk, nakoľko bol dlhodobo práceneschopný. O tejto skutočnosti mala matka
vedomosť a opäť poukázal na to, že uvedené svedčí o tom, že maloletá má k nemu pozitívny vzťah.
Matka k útoku dáždnikom na otca v prítomnosti maloletej samozrejme opätovne mlčí. Matka sa správanevhodne, v poslednom období napríklad napísala otcovi, že mu udrelo na mozog, opakovane, nech sa
dá liečiť, atď. Keďže matka sa tak správa k otcovi, je zrejmé, že nemôže viesť maloletú k rešpektu a úcte
k otcovi ako sa snaží tvrdiť, čo bolo zrejmé z viacerých SMS maloletej, že sa začína správať k otcovi s

dešpektom.Nemalsnahuočierniťmatkupredsúdomohľadnetoho,čivminulostimalaužinédieťa,jelen
jednoducho opatrný, keďže matka pred sobášom zamlčala rozhodné skutočnosti ohľadom jej duševnej
choroby, o ktorej sa dozvedel až po narodení maloletej dcéry. Má dôvodné obavy o zdravý vývoj dcéry,
preto požiadal súd, aby preskúmal, či matka v minulosti mala dcéru, keď sama priznala, že 14 rokov
neužívala lieky, k čomu sa priznala. Zakladá do súdneho spisu dôkazy, že matka ho neinformovala o

podstatných skutočnostiach. Podľa SMS komunikácie považuje zrejme za podstatné skutočnosti, že
maloletá má psíka Ťapka a kocúrika Murka, že tam má kamarátky, že doma sa najradšej hráva s R. a
Z.. Matka opätovne neprodukovala žiadny dôkaz na podporu svojich tvrdení.

28. Matka po doručení celej repliky otca z 4.7.2018, keď sa k nej čiastočne vyjadrovala podaním z
19.9.2018 (bod 23. odôvodnenia), doplnila svoje vyjadrenie, že otec v tomto podaní uvádza opakovane

tie isté tvrdenia, ako produkoval v ním podanom odvolaní. Zotrvala na potvrdení rozsudku súdu prvej
inštancie.

29. Podaním zo dňa 26.10.2018 otec predložil doplnenie nových skutkových tvrdení a dôkazov v
zmysle § 63 CMP. Predložil SMS komunikáciu s matkou, ktorá bola medzi rodičmi v dobe nariadenia

striedavej starostlivosti Okresným súdom Malacky a v dobe rozhodovania Krajského súdu Bratislava.
Preukazujetým,ženiejepravdivébránenierealizáciestykumedzimatkouadcérou.Matkazačalachodiť
k mediátorke a psychologičke a dohodli sa na postupnom prechode na striedavú starostlivosť, aby sa
maloletá zvykla. Opäť poukázal na krivé obvinenie zo strany matky ohľadne sexuálneho zneužívania,
že založil do spisu veľa dôkazov, z ktorých je zrejmé, že z neho matka nemá strach, ako vyplynulo zo

znaleckého dokazovania. V čase, keď bola v podnájme, prišla na dom bez kľúčov za otcom a maloletou
a keď videla, že je prítomná aj stará matka v dome, chytila záchvat zúrivosti, zobrala otcove kľúče,
zamkla všetkých v dome a odišla. Keďže nemal ďalšie kľúče, musel zavolať policajtov a následne
policajná hliadka vyzdvihla matku v práci a doviezla k domu, aby ich odomkla. Následne v SMS sa
mu ospravedlnila, že urobila veľkú chybu. Správanie matky vykazuje známky nepredvídateľnosti a

absolútneho nedostatku empatie. SMS správami preukázal, že sa informoval o matke, o zdravotnom
stave maloletej. Naposledy matka odpísala otcovi, že Z. je zdravá, má sa dobre, dostáva jednotky a
dvojky. Taktiež uviedla, že Z. prilbu nosiť nechce, že chodí po vedľajšej ceste, kde nejazdia nákladné
autá. Odmietla ho informovať o nákladoch na maloletú s tým, že otec to obráti proti nej. Poukazuje tým,
že necháva maloletú jazdiť bez prilby a odmieta otca riadne informovať o podstatných veciach maloletej.

Matka má nedbalý prístup k životu maloletej, keď ju samú púšťa na bicykli bez prilby po hlavnej ceste, ale
súd prvej inštancie nevyvodil žiadne opatrenia v záujme maloletej, ani na tieto tvrdenia otca neprihliadal
pri svojom rozhodovaní tak, ako na všetky dôkazy produkované otcom. Matka neprodukovala žiadne
dôkazy na podporu svojich tvrdení.

30. K vyššie uvedenému doplneniu zo strany otca sa vyjadrila matka, ktorá poukazuje na to, že nemôže
sa vyjadriť k SMS správam, nakoľko tieto netvorili prílohu podania, ktoré jej boli doručené. Vo zvyšku
zotrváva na jej predchádzajúcich vyjadreniach uvádzaných počas celého konania, pričom rozsudok
považuje za presvedčivý a po právnej stránke odôvodnený. Navrhuje rozsudok potvrdiť a priznať jej
trovy konania.

31. Kolízny opatrovník sa nevyjadril k odvolaniu otca, ani k iným podaniam účastníkov konania v rámci
odvolacieho konania.

32. Krajský súd Žilina, ako odvolací súd (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podal včas účastník

konania proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP)
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), preskúmal rozhodnutie v rozsahu ust. §
65, § 66 a § 67 CMP a napadnutý rozsudok vo výroku I. o zverení maloletej do starostlivosti matke a vo
výroku II. o vyživovacej povinnosti otca potvrdil ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP. Vo výroku I.
o spravovaní majetku maloletej, III. o stretávaní sa otca s maloletou, IV. o trovách konania a V. o trovách

štátu podľa § 388 CSP zmenil tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

33. V preskúmavanej veci nie je sporné, že rodičia maloletej Z. nežijú v spoločnej domácnosti niekedy
od jarných mesiacov 2016 a v súčasnej dobe sa pred Okresným súdom Malacky vedie konanie o rozvodmanželstva. (To, že znalkyne v znaleckom posudku uviedli, že sú už rozvedení nezakladá nesprávnosť
znaleckého posudku.) Medzi rodičmi je spor komu bude zverená do osobnej starostlivosti maloletá Z.
a obidvaja rodičia sa navzájom obviňujú z ovplyvňovania maloletej v neprospech toho druhého rodiča.

V konaní bolo vykonané znalecké dokazovanie, ktorého závery sú podrobne uvádzané v napadnutom
rozsudku súdu prvej inštancie, preto odvolací súd ich nebude opätovne opisovať a iba v niektorých
súvislostiach poukáže na tieto závery nižšie.

34. Odvolací súd považuje za nutné podotknúť, že konanie starostlivosti o maloleté dieťa, je konania

ktoré je vedené v záujme maloletého dieťaťa. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že obaja rodičia
sú schopní zabezpečiť starostlivosť o maloletú a sú citovo naviazaní na maloletú. Maloletá však v
citových väzbách jednoznačne preferuje matku, pri ktorej sa cíti bezpečne, pokojne, dostáva emočnú
podporu a ochranu od matky. Premiestnenie od matky by prežívala psychotraumatizujúco, s následkami
na psychike, osobnosti, aj možnými konvernými samotovegetatívnymi symptómami. Maloletá má rada
aj otca, avšak toho času vníma jeho správanie ako tlačiace na jej osobu, nepríjemné, neúctivé voči

matke, ktorú má rada. Z takéhoto správania má úzkosť, obavy, psychické napätie, preto sa začína u
nej objavovať vyhýbavé správanie a jej vzťah k otcovi vo veľkej miere závisí od správania a znižovania
naliehavosti zo strany otca. Maloletá sa pred znalkyňami jednoznačne vyjadrila, že s otcom má záujem
sa stretávať, avšak odmieta ísť do jeho bydliska, ktoré stanovisko maloletej podľa názoru odvolacieho
súdu je v súčasnej dobe nutné rešpektovať, aby to nezanechalo určité následky na jej psychike.

35. Obaja rodičia majú navzájom obavu z toho, že ten druhý rodič ovplyvňuje maloletú Z. proti nemu.
Na uvedené zodpovedal tiež znalecký posudok, že ani jeden z rodičov aktuálne vedome negatívne
neovplyvňuje maloletú voči druhému rodičovi. Matka je submisívna a počas znaleckého dokazovania
nevyplynulo, že by ovplyvňovala maloletú a aj v prípade, keď bolo vykonávané psychologické vyšetrenie

maloletej dňa 19.10.2017 za prítomnosti matky (str. 58 znaleckého posudku, č.l. 762 spisu, z dôvodu,
že maloletá plakala, kričala), matka do tohto vyšetrenia nezasahovala, neangažovala sa a maloletej
nepodsúvala odpovede. Napokon dňa 25.10.2017 bolo vykonané spoločné sedenie znalcov s otcom,
matkou a maloletou (str. 62 znaleckého posudku, č.l. 766 spisu), kde sa na začiatku konštatuje, že pri
príchode znalkýň v čakárni sedel otec a stará matka z jeho strany, ktorí sa rozprávali s maloletou a

matka maloletej sedela bokom od nich, kde si čítala. Následne do miestnosti so znalcami vstúpili najskôr
sama maloletá a pred znalkyňami sa vyjadrila, že chce ostať na Kysuciach, nechce chodiť k otcovi (ako
sa vyjadrila predtým na súde) na prázdniny a víkend. Následne vstúpil do miestnosti otec a uvedené
maloletá zopakovala, že nechce chodiť do K. aj pred otcom. A napokon po vstupe do miestnosti aj matky
maloletá sa vyjadrila, že matka ju nenúti, aby nechodila do K. a napokon potvrdila tvrdenie otca, že

bola situácia, keď bola celá rodiny v kuchyni na Kysuciach a vraveli, aby nešla do K., ale zdôraznila,
že ona tam nechcela ísť, lebo sa bála. Keď matka navrhla, že ak by chcela ísť do K., že ju pustí,
maloletá opakovala, že tam nechce ísť a pritom plakala. Otec počas tohto sedenia (aj v prítomnosti
maloletej) poukazoval na to, že matka sa o maloletú nestarala, varila len chlieb vo vajci, halušky, vytýkal
že výchova matky nie je dobrá, lebo maloletá ukradla v reštaurácii čaje a klame. Obvinil matku, že robí z

neho najhoršieho človeka na svete. Odvolací súd konštatuje, že takéto správanie otca pred maloletou je
neadekvátne, nie je možné maloletú zaťahovať do záležitosti, ktoré si má vysporiadať s matkou maloletej
a uvedené riešiť mimo maloletej. V závere znalkyne konštatovali, že otec sa správal silne dominantne,
tlačil na matku, vytváral psychický tlak a matka sa bojí.

36. Je nutné podotknúť, že konanie začalo tým, keď obidvaja rodičia chceli zveriť maloletú do
svojej starostlivosti, na základe čoho Okresný súd Malacky uznesením nariadil predbežné opatrenie,
ktorým maloletú zveril do striedavej starostlivosti v týždenných intervaloch. Otec predmetné rozhodnutie
nerešpektoval a matke umožnil iba určitý časový úsek, kedy sa mohla s maloletou stretnúť na detskom
ihrisku v jeho prítomnosti. Následne odvolací súd - Krajský súd Bratislava na základe odvolania otca

uvedené uznesenie zmenil tak, že maloletú zveril do osobnej starostlivosti matke a otcovi upravil
stretávanie s maloletou a určil mu vyživovaciu povinnosť. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že
odvolací súd pristúpil k zmene rozhodnutia práve z dôvodu nerešpektovania otcom nariadenej striedavej
starostlivosti. V odôvodnení tohto rozhodnutia sa nekonštatuje, že maloletá bola zverená do osobnej
starostlivosti matke z dôvodu, že matka podala na otca trestné oznámenie a hoci otec po celé konanie

na uvedenú skutočnosť poukazuje, ani z jedného rozhodnutia v rámci tohto konania (napr. niekoľko
rozhodnutí o neodkladnom opatrení) nevyplýva, že by súdy vychádzali z tohto trestného oznámenia
matky. Napokon matka pri opustení spoločnej domácnosti si zabezpečila nájom v mieste vtedajšiehobydliska a k svojej rodine na Kysuce aj s maloletou sa presťahovala potom, ako ju starý otec zo strany
otca fyzicky napadol pred maloletou.

37. Vychádzajúc z konštatovaného odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne rozhodol, keď
maloletú Z. zveril do osobnej starostlivosti matke. V starostlivosti matky o maloletú neboli zistené žiadne
nedostatky, v škole dosahuje dobré výsledky, maloletá je u nej spokojná a sama prejavila záujem bývať
u matky.

38. Odvolací súd nepopiera, že obaja rodičia majú rovnaké rodičovské práva a povinnosti voči maloletej.
Avšak v situácii, keď rodičia nežijú v spoločnej domácnosti musia sa snažiť, aby ich dieťa čo najmenej
pociťovalo, že nevyrastá v kompletnej rodine. Vzťah otec - dcéra v súčasnej dobe je mierne narušený aj
z dôvodu autoritatívneho vystupovania otca voči maloletej. Je nutné si uvedomiť, že ide o dieťa vo veku
8,5 roka, ktoré má určité školské povinnosti, záujem stretávať sa s kamarátmi a hrať sa s nimi, ale tiež byť
v kontakte aj so svojimi rodičmi. Preto je potrebné zo strany oboch rodičov na tieto skutočnosti prihliadať

a snažiť sa prispôsobiť program maloletej ku všetkým týmto jej aktivitám. V neposlednej rade neriešiť
neustále s ňou, ktorého rodiča má radšej, s ktorým rodičom chce žiť a predovšetkým nepoužívať ju ako
médium na riešenie svojich dospeláckych problémov, ktoré rodičia medzi sebou majú. Je povinnosťou
oboch rodičov vytvárať pre maloletú také prostredie, aby sa maloletá dobre cítila s každým z nich, a to aj
navzájom otec - matka, matka - otec. V súčasnej dobe je na otcovi, aby si postupne vytvoril priaznivejší

vzťah s maloletou zaujímaním sa o to čo maloletú zaujíma z hľadiska jej detského veku, nevytvárať na
ňu tlak, aby ho navštívila v mieste bydliska a postupne maloletá takýmto postupom môže zmeniť svoj
názor na trávenie prázdnin pri otcovi v mieste jeho bydliska. Samozrejme takúto povinnosť má i matka,
i táto je povinná pripravovať dcéru na takúto situáciu. V prípade, že rodičia zmenia komunikáciu, obaja
spoločne budú komunikovať o problémoch svojej dcéry (bez vzájomného napádania sa), keď raz ich

dcéra vyrastie, túto ich snahu ocení.

39. Pokiaľ ide o určenie vyživovacej povinnosti odvolací súd sa stotožnil s výškou výživného stanovenou
napadnutýmrozhodnutím,akoajsozmenouodprávoplatnostirozsudku,keďvyživovaciapovinnosťbola
stanovená v predchádzajúcom období predbežným opatrením vydaným Krajským súdom v Bratislave

a takto stanovená výška postačovala na krytie potrieb maloletej a bola v možnostiach a schopnostiach
povinného otca. V súčasnej dobe sa majetkové pomery otca zmenili, keď jeho príjem pozostáva z
čiastočného invalidného dôchodku vo výške 255 € a nemocenských dávok cca 300 € mesačne. Pokiaľ
otec avizoval, že mu má byť priznaný plný invalidný dôchodok, do súčasnej doby súd túto skutočnosť
nemal ničím preukázanú. Z takého príjmu je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu

maloletej v sume 100 € mesačne. Matka náklady mesačne na stravu 220 €, mesačne na chod
domácnosti prispieva rodičom (bývajú spoločne v jednom dome) 100 €, telefón 30 €, internet 9 €, lieky
10 €, a obedy v škole a družina 27 €. Okrem toho sú náklady ohľadne hygieny, oblečenia, školských
potrieb a bežných výdavkov. Vzhľadom na uvedené rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o výživnom
ako vecne správy potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

40. Otec v odvolaní namietol aj výrok, ktorým bola matka ustanovená na zastupovanie maloletej a
spravovanie jej majetku. Odvolací súd poukazuje na to, že zastupovanie dieťaťa navonok je právo konať
za dieťa s právnymi účinkami, ktoré je odrazom práva rodičov o dieťati rozhodovať. Zásadne v bežných
veciach môže rozhodovať každý z rodičov samostatne. V iných než bežných veciach (ktoré Zákon o

rodine v § 35 nazýva podstatné veci) sú rodičia povinní sa dohodnúť. Pokiaľ sa nedohodnú, rozhodne na
návrh jedného z rodičov súd. Správa majetku dieťaťa predstavuje právo rodiča obhospodarovať majetok
dieťaťa v súlade s jeho záujmami. Aj toto právo patrí obom rodičom, pokiaľ sú známi, žijú a nebolo
im súdom zasiahnuté do spôsobilosti na právne úkony, ani do výkonu rodičovských práv a povinností.
Nositeľmi práva zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok sú obaja rodičia a zasiahnuť do výkonu

rodičovských práv a povinností môže súd rodičovi výlučne z dôvodov, ktoré sú uvedené v § 38 Zákona
o rodine, a to buď pozastavením výkonu, obmedzením výkonu alebo úplným pozbavením výkonu
rodičovských práv a povinností. Preto možno v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
rozhodnúť výlučne tak, že súd ponechá právo zastupovať dieťa a spravovať majetok obom rodičom
zachované. Realizovať ho budú v bežných veciach každý samostatne na základe svojho rozhodnutia,

v podstatných veciach môže dieťa zastúpiť aj jeden z rodičov, avšak len po dohode s druhým rodičom,
keď o podstatných veciach musia rozhodovať spoločne. V tomto prejednávanom prípade neboli zistené
žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali zasiahnuť do výkonu rodičovských práv a povinností otca, pretoodvolací súd podľa § 388 CSP zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti a rozhodol, že právo
zastupovať maloletú Z. a spravovať jej majetok majú obaja rodičia.

41. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o úprave stretávania sa otca
s maloletou. Dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav veci a posúdil ho
podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, ktoré však nesprávne aplikoval. Právo styku rodiča s
dieťaťom je právo, ktoré vznikne tomu rodičovi, ktorému nie je dieťa rozhodnutím súdu zverené do
osobnej starostlivosti. Právo styku vychádza z Ústavy Slovenskej republiky, keď podľa čl. 41 ods. 4

Ústavy SR „starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a
starostlivosť". Právo styku vyplýva z viacerých ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa, kde je upravené
v čl. 7 ako právo dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť, v čl. 8, ktorý zakotvuje
právo dieťaťa na zachovanie jeho rodinných zväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných
zásahov, v čl. 29 bod. 1, podľa ktorého má výchova dieťaťa viesť k posilňovaniu úcty k rodičom dieťaťa,
ale najmä čl. 9 bod 3, podľa ktorého „štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa

oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi,
iba, že by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa" a súvisiacim čl. 18 bod. 1, ktorý priznáva obom rodičom
spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Vzájomná radosť rodiča a dieťaťa z blízkosti toho
druhého je základným prvkom rodinného života. Je chránené čl. 8 Európskeho dohovoru o ochrane
ľudských práv a slobôd, z ktorého vyplýva tiež pozitívny záväzok štátu chrániť záujmy rodiny a prispievať

aktívne k udržiavaniu a obnovovaniu rodinnoprávnych väzieb.

42. Právo rodiča, ktorému nebolo dieťa zverené do výchovy, stretávať sa s týmto dieťaťom je jedným z
jeho základných práv. Na rozdiel od iných rodičovských práv a povinností môže súd upraviť stretávanie
rodiča s dieťaťom len vtedy, ak sa rodičia v tejto otázke nedohodli (§ 25 ods. 1, 2 Zákona o rodine). Vzťah

dieťaťa a rodiča je prirodzeným biologickým vzťahom a každé dieťa potrebuje pre zdravý vývoj pocit
spolupatričnosti nielen so svojou matkou, ale aj so svojím otcom. Len ich vzájomné pozitívne pôsobenie
v rámci výchovného procesu dáva záruku riadneho vývoja dieťaťa. Výchovné pôsobenie len zo strany
jedného z rodiča má spravidla za následok nedostatky spávania a myslenia dieťaťa. Negatívne dôsledky
vznikajú v situácii, keď jeden z rodičov bráni druhému stretávať sa s dieťaťom, hoci druhý nedáva k tomu

dôvod. Pri rozhodovaní o úprave styku je povinnosťou súdu starostlivo posúdiť časové vymedzenie a
miesto styku. Rozhodujúce budú tak okolnosti na strane maloletého dieťaťa, najmä jeho vek, zdravotný
stav, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá v osobnej starostlivosti, denný režim, najmä so zreteľom na školské
povinnosti, ako aj okolnosti na strane rodičov, ich vzájomný vzťah, časové a hospodárske možnosti,
rodinné pomery a vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a rodiča. Rodič, ktorému maloleté dieťa nebolo

zverené do osobnej starostlivosti, uplatňuje pri stretnutí s ním svoju úlohu pri výchove dieťaťa danú mu
v ust. § 26 Zákona o rodine.

43. Súd prvej inštancie na základe nepochybného zistenia, že sa rodičia v tejto otázke nedohodli, upravil
styk autoritatívne rozhodnutím súdu, avšak tento ustálil chybne, keď čas stretávania otca s maloletou

koliduje s časom stretávania sa starých rodičov zo strany otca s maloletou a tiež ho stavil v minimálnom
rozsahu. Ako už bolo vyššie konštatované aj maloletá má záujem stretávať sa s otcom, avšak iba
odmieta chodiť do miesta bydliska otca. Je nutné vybudovať silnejšie puto medzi otcom a maloletou
dcérou, ktoré je možné iba častejším stretávaním sa, avšak bez autoritatívneho správania otca, ako bolo
vyššie konštatované (vyplývajúce aj počas znaleckého skúmania, a tiež z písomných podaní v spise,

neustále sa vracanie k veciam do minulosti, keď väčší prínosom bude zaoberať sa budúcnosťou). Z
uvedeného dôvodu, zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a upravil stretávanie otca s maloletou na
každú párnu sobotu v čase od 10.00 hod. do 17.00 hod. v prítomnosti matky a v mieste bydliska matky.
Postupom času pri trpezlivom budovaní si vzájomných vzťahov môže dôjsť k rozšíreniu stretávania sa
otca s maloletou aj v neprítomnosti matky. Je nutné upozorniť tiež na to, že je povinnosťou aj matky

(ktorá má maloletú v osobnej starostlivosti) pripravovať maloletú na stretávanie s otcom, a to v kladnom
svetle. Na zdravý vývoj maloletej bude prispievať ak aj rodičia budú pred maloletou spolu komunikovať,
a to bez konfliktov, obaja sa spoločne zaujímať o potreby maloletej.

44. Odvolací súd zároveň otcovi stanovil povinnosť, v prípade, že sa nebude môcť z určitých dôvodov

zúčastniť stretnutia, túto skutočnosť oznámiť matke maloletej minimálne 24 hodín vopred. Odvolací súd
túto povinnosť uložiť otcovi voči matke (aj keď maloletá má svoj mobil) aj z dôvodu, aby sa rodičia
naučili spolu komunikovať, pokiaľ ide o záujem ich maloletej dcéry a aby samotná maloletá videla, že jej
rodičia sa snažia spolu komunikovať. Z tejto povinnosti otca zároveň vyplýva i povinnosť matky čítať sisprávy od otca týkajúce sa stretávania sa otca s maloletou, aby nenastala situácia ako v auguste 2018,
keď si matka správu otca o tom, že po skončení práceneschopnosti chce tento uskutočniť stanovené
neodkladným opatrením stretnutie s maloletou, údajne prečítala až na ďalší deň.

45. V rámci tohto konania súd neupravoval telefonický kontakt otca s maloletou. Ako vyplynulo z konania
maloletá má vlastný mobil, z ktorého môže sama otcovi zatelefonovať, otec jej rovnako môže zavolať.
Samozrejme pri tomto je nutné rešpektovať denný režim maloletej (školské povinnosti, hry, kamarátov,
spolužiakov a pod.).

46. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že pokiaľ vznikli trovy štátu v súvislosti
s nariadeným znaleckým dokazovaním, a to z dôvodu toho, že objednávateľom znaleckého úkonu
bol štát, a tento podľa § 2 ods. 4 zák. č. 382/2004 Z.z. zodpovedá za zaplatenie znalečného, je
úlohou súdu vysporiadať sa s tým, ktorý z účastníkov a v akom rozsahu má zaplatiť trovy štátu.
Nesprávne však postupoval pri závere, kto navrhoval vykonať znalecké dokazovanie a v koho prospech

bolo vykonané. Znalecké dokazovanie navrhoval otec maloletej ohľadne toho, či matka je schopná
vykonávať starostlivosť o maloletú vzhľadom na jej duševnú poruchu. Avšak i matka v priebehu konania
sa vyjadrovala, že i otec mal v minulosti navštevovať psychiatra a vzhľadom k tomuto tvrdeniu bolo
nutné vyšetriť duševný stav i otca maloletej. Napokon znalecké dokazovanie bolo vykonané v záujme
maloletej, aby bolo jednoznačne preukázané, či niektorý z rodičov nevykazuje znaky, ktoré by ho

vylučovali z osobnej starostlivosti o maloletú. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že
obaja rodičia nesú rovnakú zodpovednosť za vznik trov štátu na znalecké dokazovanie. Celkové náklady
na znalecké dokazovanie boli vo výške 2.156,18 €, pričom boli čiastočne hradené z preddavku vo výške
600 € zloženého otcom maloletej a čiastočne vo výške 1.556,18 € z rozpočtových prostriedkov súdu.
Vychádzajúc z rovnakej zodpovednosti oboch rodičov za tieto trovy štátu (2.156,18 : 2 = 1.078,09)

odvolací súd zmenil podľa § 388 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie a zaviazal otca zaplatiť trovy
štátu vo výške 478,09 € (1.078,09 - 600 = 478,09) a matku vo výške 1.078,09 €.

47. Otec v odvolaní namietal, že neboli vykonané dôkazy ním navrhované a tiež žiadal o súčinnosť
za účelom predloženia súkromného znaleckého posudku ohľadne zdravotného stavu matky maloletej.

Odvolací súd je toho názoru, že vzhľadom na vyššie konštatovaný skutočný stav vo veci, že vzťahy
medzi rodičmi sú navzájom narušené, matka je skôr submisívna a otec autoritatívny, nepovažoval za
nutnéoboznamovaťsasnahrávkaminaCDnosičoch,znalkynemalidostatokmateriálunavypracovanie
znaleckého posudku, vykonali si svoje šetrenie. Odvolací súd nepopiera, že v zmysle ust. 209 CSP
súkromný znalecký posudok má váhu znaleckého posudku súdom ustanoveného znalca. V danom

prípade však otec žiadal o poskytnutie súčinnosti vo vzťahu k matke maloletej podľa § 210 CSP. V tejto
súvislosti je však nutné podotknúť, že pri súkromnom znaleckom posudku nie je možné vynucovať
súčinnosť účastníkov konania a tretích strán (napr. predvedenie osoby, uloženie poriadkovej pokuty
a pod.). Z týchto dôvodov súd prvej inštancie procesne nepochybil, keď nevykonal dôkazy vypočutím
nahrávok, a nevynútil súčinnosť matky maloletej, ako účastníčky konania na vypracovanie súkromného

znaleckého posudku.

48. O trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle § 396 ods. 2 CSP, aplikujúc ustanovenie § 52
CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak. Ustanovenia upravujúce konanie súdu o starostlivosti o maloleté deti ohľadne trov

konania, neustanovuje inak. Nejedná sa o prípad upravený v ust. § 53 CMP (určenie rodičovstva
a notárske úschovy), a v danom prípade nezistil žiadne okolnosti, na základe ktorých by sa javilo
spravodlivé priznať náhradu trov konania (§ 55 CMP). Preto rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania.

49. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

(§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)