Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. september 2008

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 15C/82/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6705212955
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2008
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Krnáčová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2008:6705212955.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou, v právnej veci navrhovateľa

V. B. - S., M. S. J. č. XXX, IČO: XXXXXXXX,. proti odporcovi J. S., nar. XX.X.XXXX,. občanovi SR, trvale
bytom K., S. XXX/XX,. o zaplatenie 44.559,- Sk s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 40.599,- Sk spolu so 7% ročným úrokom z
omeškania od 21.3.2006 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Pôvodne podaným návrhom, ktorý došiel na súd dňa 15.12.2005 žiadal navrhovateľ zaviazať odporcu
na zaplatenie istiny vo výške 198.883,- Sk spolu so 16,5% ročným úrokom z omeškania od 11.6.2002 do
zaplatenia, ako aj uhradiť trovy konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že odporca spôsobil navrhovateľovi
škodu vo výške 198.883,- Sk v dôsledku nepozornej jazdy dňa 10.6.2002 kedy neoprávnene použil
osobné motorové vozidlo patriace navrhovateľovi. Znaleckým posudkom v rámci trestného konania bolo
zistené, že v čase jazdy a dopravnej nehody mal v krvi 1,53 promile alkoholu. Za tento skutok bol
odsúdený rozhodnutím Okresného súdu Senica zo dňa 13.9.2005 spisová značka 1T 34/03 na trest

odňatia slobody v trvaní jeden rok, ktorého výkon mu podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní
dvoch rokov. S nárokom na náhradu škody bol navrhovateľ v rámci trestného konania odkázaný na
občiansko-právne konanie.

Po vydaní platobného rozkazu dňa 16.1.2006 podal v zákonom stanovenej lehote odporca voči
platobnému rozkazu odpor. V odpore namietal, že výška škody nesúhlasí, nakoľko časť tejto sumy už
bola zaplatená tým, že bola krátená na mzde odporcovi. Okrem toho poukazoval na to, že poisťovacia

spoločnosť na základe poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
škodu navrhovateľovi uhradila.

Písomnýmpodanímadresovanýmsúdu5.4.2007zobralnavrhovateľnávrhvčastiozaplatenie154.274,-
Sk späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť. Táto čiastka titulom nároku na náhradu škody bola
uhradená poisťovňou U., a.s. o čom doložil aj doklad o výške poistného plnenia. Uznesením zo dňa
11.4.2007 súd konanie o zaplatenie 154.274,- Sk zastavil. Vo zvyšku navrhovateľ na návrhu trval.

Odporca podaný návrh považoval za nedôvodný. Uviedol, že navrhovateľ mu zadržal 10.000,- Sk, na
ktoré mal nárok a ktoré mu mal vyplatiť. Okrem toho mu nevyplatil ani časť výplaty za máj, jún a júl
2002, keď u neho pracoval. Uviedol, že rozviazal s ním pracovný pomer s tým, že bol práceneschopný,prišiel za ním a aby mu poradil čo má robiť. Navrhovateľ mu povedal, že si má najskôr vyplatiť dlh, ktorý
voči nemu mal a potom s ním rozviaže pracovný pomer. Dôkaz o tom, že mu výplatu zadržal a že mu
nebola vyplatená nemal. Z tohto dôvodu žiadal vypočuť svedkov R. Š., D. S. a P. M., ktorí boli v tom

čase jeho spolupracovníci.

Súd si predvolal svedkov D. S. a P. M., ktorých v konaní vypočul. Pokiaľ išlo o R. Š. tohto nevypočul,
nakoľko tento žije ako bezdomovec a nie je možné zistiť adresu, na ktorej sa zdržiava. D. S. uviedol,
že v tom čase, keď došlo k dopravnej nehode pracoval u navrhovateľa. Nerozišiel sa s ním práve v

najlepšom, nakoľko mu nevyplatil výplatu. Podľa jeho slov v tom čase pracoval síce pre navrhovateľa,
ale na inom pracovisku než odporca. Nemal mzdu stanovenú pracovnou zmluvou, nakoľko pracovnú
zmluvu vôbec s navrhovateľom uzatvorenú nemal. Peniaze dostával od neho v obálke na ruku okolo
15.000,- Sk mesačne. Nevedel sa vyjadriť k tomu, či bolo niečo strhávané z výplaty odporcu alebo nie,
v akej výške a ani akým spôsobom mal vyplácané mzdy samotný odporca alebo ostatní zamestnanci.
Rovnako aj svedok P. M. potvrdil, že nikdy nebol pritom, keď sa vyplácala mzda odporcovi. Potvrdil,

že nemal ani on uzatvorenú riadnu pracovnú zmluvu s navrhovateľom. Peniaze dostával na ruku bez
výplatnej pásky. Nevedel sa vyjadriť k tomu, či si navrhovateľ uplatnil náhradu škody voči odporcovi a
či túto škodu mu z platu strhol. Nevedel sa k vyjadreniam odporcu vyjadriť.

Súd si vyžiadal a pripojil spis Okresného súdu Senica, spisová značka 1T 34/03, z ktorého bolo zistené,

že dňa 7.4.2003 došla na Okresný súd v Senici na odporcu obžaloba pre trestný čin neoprávneného
používaniacudziehomotorovéhovozidlapodľa§249aods.1,2Trestnéhozákonavjednočinnomsúbehu
s trestným činom ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 201, písm. d/ Trestného zákona.
Okresný súd dňa 13.9.2005 rozhodol rozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosť 14.9.2005 s tým, že
odporcu J. S. (obžalovaného) uznal za vinného, že dňa 10.6.2002 asi o 00.15 hod. v S. vo dvore

rodinného domu č. XXX. bez povolenia svojho nadriadeného V. B. zobral osobné motorové vozidlo
značky Š. F. C., evidenčné číslo S.-XXX A., s ktorým jazdil do B. S. J., pričom v km 3,200 po prejazde
železničného priecestia v ľavotočivej zákrute v dôsledku nepozornej jazdy havaroval a spôsobil škodu
firme S. B. M. S. J. vo výške 198.883,- Sk znaleckým posudkom z odboru zdravotníctva, súdneho
lekárstva bolo zistené, že v čase jazdy a dopravnej nehody mal 1,53 promile alkoholu v krvi, teda

neoprávnene prechodne používal cudzie motorové vozidlo, ktoré mu bolo zverené a spôsobil týmto
činom väčšiu škodu, vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej
látky činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na
majetku a spôsobil takým činom z nedbanlivosti väčšiu škodu na cudzom majetku, čím spáchal trestný
čin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 249aa ods. 1,2 Trestného zákona

v jednočinnom súbehu s trestným činom ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 201, písm. d/
Trestného zákona. Za tento skutok bol odsúdený podľa § 249aa ods. 2 Trestného zákona s použitím
§ 35 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní jeden rok, výkon ktorého
sa mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní dvoch rokov. Zároveň mu bol uložený i trest
zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na dobu dva roky a

poškodený V. B. bol odkázaný so svojim nárokom na náhradu škody v občiansko-právnom konaní.
Ďalej z trestného spisu súd zistil, že pri svojom výsluchu navrhovateľ dňa 12.2.2003 pred príslušníkmi
policajného zboru SR, úradom justičnej a kriminálnej polície nevedel uviesť výšku spôsobenej škody
a túto si ani neuplatnil. Následne výšku škody uplatnil až 20.10.2003 na hlavnom pojednávaní o čom
svedčí zápisnica o hlavnom pojednávaní. Pri konfrontácii konanej dňa 19.2.2003 doložil do spisu len

daňový doklad - faktúru zo dňa 22.1.2003. Ani tu si neuplatnil nárok na náhradu škody.

Listom z poisťovne U. zo dňa 10.2.2003 bolo zistené, že navrhovateľ si uplatnil u príslušnej poisťovni
nárok na náhradu škody faktúrou vo výške 198.883,- Sk. Z toho poisťovňa vylúčila nesúvisiace položky
vo výške 3.342,- Sk a DPH vo výške 33.147,- Sk. 5% zo zmluvnej spoluúčasti predstavovalo 8.120,- Sk.

Celkovávýškatedapoistnéhoplneniapoodpočítaníuvedenýchpoložiekbola154.274,-Sk.Následnena
výzvu súdu spoločnosť U. doručila súdu faktúru č. 325066 ako daňový doklad predložený navrhovateľom
na plnenie, z ktorej vyplýva ktoré položky boli ako nesúvisiace s dopravnou nehodou vylúčené z plnenia.
Jednalo sa o materiál a prácu ako aj DPH tam započítané.

Navrhovateľ na výzvu súdu doložil do spisu pracovnú zmluvu zo dňa 20.11.2001, ktorou preukázal, že
odporcu u seba zamestnal, ďalej výplatné listiny za mesiac jún a júl 2002, z ktorých súd nezistil žiadne
zrážky zo mzdy, ako aj žiadosť o rozviazanie pracovného pomeru zo dňa 14.2.2003 a následne dohodu
o skončení pracovného pomeru zo dňa 19.2.2003 uzavretú medzi účastníkmi konania.Súd sa oboznámil aj s prehlásením odporcu urobeným do trestného spisu založeného na čl. 170 a 171
trestného spisu. Jednalo sa o oznámenie o vzniku poistnej udalosti z poistenia zodpovednosti za škodu

spôsobenú pri výkone povolania, kde odporca prehlásil a mzdou učtárňou to bolo potvrdené, že jeho
príjem je 5.000,- Sk.

Zo správy S. P., P. S. bolo zistené, že navrhovateľ mal prihlásené na poistenie zamestnancov, medzi
ktorými bol aj odporca. Poisťovňa voči nemu eviduje dlh na poistnom.

Podľa ustanovenia § 135 ods. 1 O.s.p. súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý
právny predpis je v rozpore s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská
republika viazaná [§ 109 ods. 1 písm. b)]. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd
viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný

správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o
osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti a o zápise základného imania; súd však nie je viazaný
rozhodnutím v blokovom konaní.

Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej

povinnosti.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 1, veta prvá a ods. 2 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku

úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podaným návrhom žiadal navrhovateľ zaviazať odporcu na náhradu škody, ktorá mu vznikla v dôsledku
trestného činu, ktorého sa dopustil odporca. S poukazom na ustanovenie § 135 ods. 1 O.s.p. je súd
viazaný rozhodnutím Okresného súdu Senica v konaní vedenom pod spisovou značkou 1T 34/03 o

tom, že bol spáchaný trestný čin, kto ho spôsobil. To, že vznikla v dôsledku tohto protiprávneho konania
odporcu navrhovateľovi škoda je nesporné. Navrhovateľ žiadal pôvodne návrhom priznať celú sumu,
ktorú mu vyfaktúrovala spoločnosť opravujúca osobné motorové vozidlo, ktoré bolo poškodené. Celková
suma a faktúra bola vystavená na čiastku 198.883,- Sk. V priebehu konania zobral návrh o 154.274,-
Sk späť čo bolo zastavené z dôvodu plnenia poisťovňou U. a vo zvyšku v časti 44.599,- Sk navrhovateľ

zotrvával na svojom návrhu. Súd si vyžiadal stanovisko poisťovne U. ohľadom plnenia poistnej udalosti
s tým, aby ozrejmila poisťovňa z akého dôvodu došlo ku kráteniu pôvodne uplatňovaného nároku
a čo sú nimi považované za nesúvisiace položky. Nesúvisiace položky bolo 5% spoluúčasť čo súd
navrhovateľovi, DPH čo taktiež bolo súdom priznané a následne náhradné diely, ktoré podľa správy
poisťovne U. nesúviseli s dopravnou nehodou. To znamená, že súd v časti uplatneného návrhu v

sume 40.599,- Sk považoval nárok navrhovateľa za dôvodný. Vo zvyšku, teda v časti 4.010,- Sk čo
predstavujú náhradné diely a súčiastky použité na opravu vozidla, avšak nesúvisiace so škodou v tejto
časti považoval návrh za nedôvodný a zamietol ho. Okrem istiny žiadal priznať navrhovateľ aj úrok z
omeškania odo dňa nasledujúceho po dni nehody, t.j. od 11.6.2002. Podľa názoru súdu sa odporca
dostal do omeškania až od okamihu, od ktorého sa dozvedel, že je povinný navrhovateľovi hradiť

škodu a v akej výške. Nemohol sa dostať do omeškania odo dňa nasledujúceho po dopravnej nehode,
nakoľko v tom čase ešte nebolo zrejmé v akej výške zodpovedá za škodu. V rámci trestného konania
si síce prvý krát uplatnil náhradu na náhradu škody, ale voči odporcovi to bolo až po doručení návrhu
spolu s platobným rozkazom dňa 20.3.2006. V rámci trestného konania ani raz nevyzval na úhradu
náhrady škody len vo svojej výpovedi uviedol, že si uplatňuje náhradu škody na hlavnom pojednávaní

dňa 20.10.2003. Keďže súdom odporcovi platobný rozkaz spolu s návrhom bol doručený 20.3.2006 o
čom svedčí doručenka pripojená v tomto spise, odo dňa nasledujúceho, t.j. 21.3.2006 sa dostal podľa
názoru súdu odporca do omeškania s úhradu dlžnej sumy. S poukazom na ustanovenie § 517 ods. 1 a
2 Občianskeho zákonníka má nárok na priznanie úroku z omeškania navrhovateľ s tým, že výška úroku
z omeškania je stanovená Nariadením vlády č. 87/95 Z.z. § 3 vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby

stanovenej Národnou bankou Slovenska k prvému dňu omeškania. K uvedenému dátumu diskontná
sadzba bola 3,5%, teda dvojnásobok predstavuje 7% ročne z dlžnej sumy. Preto v prevyšujúcej časti
pokiaľ ide o príslušenstvo ako aj dátum odkedy žiadal priznať navrhovateľ úrok z omeškania bol návrh
tiež ako nedôvodný zamietnutý.O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého
ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že

žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu
trov konania právo, nakoľko v časti uplatneného nároku v sume 154.274,- Sk bolo konanie zastavené
pre späťvzatie navrhovateľa. To, že bolo konanie zastavené zavinil navrhovateľ, nakoľko návrh podal
na súd v čase, keď istinu mal poisťovňou uhradenú. Istina bola uhradená poisťovňou 10.2.2003 a návrh
na tunajší súd došiel 15.12.2005. To znamená, že v tejto časti nebol nárok uplatnený žalobou dôvodný.

Dôvodných ostáva čiastka 40.599,- Sk, pričom návrh bol nedôvodný v časti uplatnenej sumy 158.274,-
Sk. Dôvodný bol len v čiastke 40.599,- Sk. Z tohto dôvodu súd rozhodol o trovách konania tak ako je
vyššie konštatované s poukazom práve na toto zákonné ustanovenie.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 2 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta

O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého

druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251

ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.

1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedotastočne zistil skutkový stav

9) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
10) bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,

4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O. s. p.).