Decision was made at the court Okresný súd Nitra
Judgement was issued by JUDr. Soňa Vacková
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoP/48/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4618201725
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Vacková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4618201725.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a členiek senátu
JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej v právnej veci navrhovateľa: Y. Y., nar. XX.XX.XXXX,
bytom T. XXXX/X, XXX. XX M.., zastúpeného: JUDr. Mariana Pirťanová, advokátka so sídlom
Moyzesová 471/1, 959 01 Partizánske, proti otcovi: Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/X, XXX
XX M., o určenie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Topoľčany zo dňa 14. septembra 2018 č.k. 6Pc/18/2018-35, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania p
o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil otcovi navrhovateľa povinnosť prispievať
na výživu navrhovateľa mesačne sumou 150 eur vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám
navrhovateľa s účinnosťou od 01.07.2018. Zameškané výživné za čas od 01.07.2018 do 31.08.2018
vo výške 100 eur povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 20 eur spolu s bežným výživným
pod následkom straty výhody splátok a exekúcie. V ostatnej časti návrh zamietol. O trovách konania
rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil
ustanoveniami § 62 ods. 1, 2, 3, § 75 ods. 1, 2, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 Zákona o rodine.
1.2. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že návrh navrhovateľa je čiastočne dôvodný. Zistil, že
navrhovateľ je študentom 4. ročníka strednej školy, s čím sú spojené výdavky súvisiace s ukončením
štúdia a stužkovou. Preto je naďalej svojou výživou odkázaný na vyživovaciu povinnosť zo strany
rodičov. Matka si túto povinnosť plní riadne. Otec si je vedomý svojej vyživovacej povinnosti a za
primeranú považuje výšku výživného 100 eur mesačne.
1.3. Pri určení výživného bral na zreteľ odôvodnené potreby navrhovateľa, teda životné náklady, ktoré
súvisia s jeho prípravou na budúce povolanie, ale aj s jeho kultúrnym a športovým vyžitím, ako
aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča. Navrhovateľ vyčíslil svoje výdavky
v priemere mesačne cca 600 eur. Zistil, že otec navrhovateľa pracuje a jeho priemerný mesačný
zárobok je 619,26 eura, iný príjem nemá. S prihliadnutím na otcove pravidelné mesačné výdavky
dospel k záveru, že za primeranú výšku výživného k odôvodneným potrebám navrhovateľa, ako i k
schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca možno považovať výšku výživného v sume
150 eur mesačne. Dodal, že prípadné pokračovanie navrhovateľa v štúdiu na vysokej škole bude mať
vplyv na zmenu pomerov na jeho strane, keďže sa mu zvýšia celkové výdavky spojené so štúdiom,
čo bude odôvodňovať možnosť podania návrhu na zvýšenie výživného. Zameškané výživné za čas od
01.07.2018 do 31.08.2018 vo výške 100 eur (nakoľko otec v tomto období prispieval mesačne po 100
eur) povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 20 eur spolu s bežným výživným pod následkomstraty výhody splátok a exekúcie. Keďže navrhovateľ žiadal výživné vo výške 200 eur mesačne, z vyššie
uvedených dôvodov, v ostatnej časti návrh navrhovateľa zamietol.
1.4. O trovách konania rozhodol podľa § 52 Civilného sporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania.
2.1. Navrhovateľ podal v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie zmenil a uložil otcovi povinnosť prispievať na jeho výživu sumou 200 eur mesačne. Dôvodil
ustanovením § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP.
2.2. Namietal, že určené výživné je nedostatočné, vzhľadom na jeho odôvodnené potreby a vzhľadom
na skutočnosť, že otec do rozvodu rodičov prispieval na jeho výživu sumou 200 eur mesačne na základe
dohody rodičov. Tvrdil, že pomery otca sa nezmenili, má rovnaký príjem a rovnaké výdavky, ako pred
rozvodom. Tvrdil, že nevidí dôvod, aby po rozvode manželstva rodičov mal znížiť svoje nároky a potreby
a že otec mu nad rámec vyživovacej povinnosti neprispieva.
3. Otec vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že s ním nesúhlasí. Určené výživné považuje za
nadštandardné. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.
4. Navrhovateľ vo vyjadrení žiadal, aby odvolací súd odvolaniu vyhovel. Zopakoval svoju argumentáciu
uvedenú v odvolaní.
5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom
konania v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že
spĺňa náležitosti § 363 CSP, neviazaný rozsahom odvolania (§ 65 CMP), neviazaný dôvodom odvolania
(§ 66 CMP), prejednal odvolanie navrhovateľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP), s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP), pretože nepovažoval za potrebné
zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 68 CMP). Dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie
je potrebné v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania, ako výroku závislého, podľa § 387
ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.
6. Konanie vo veciach výživného plnoletých osôb je upravené v Civilnom mimosporovom poriadku
zákonomč.161/2015Z.z.účinnomod01.07.2016.Podľa§2 ods.1CMPnakonaniepodľatohtozákona
sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
8. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
9. Podľa § 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
10.1. V predmetnej veci sa navrhovateľ domáhal voči otcovi určenia výživného. Dôvodil, že ako plnoletý
žije v spoločnej domácnosti s matkou, ktorá mu na výživu prispieva dobrovoľne. Žiadal priznať výživné
vo výške 200 eur mesačne. Otec s navrhovanou výškou výživného nesúhlasil s poukazom na svoj čistý
príjem a mesačné výdavky.
10.2. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ je študentom 4. ročníka I. Má výdavky na stužkovú 10 eur,
oblečenie a obuv cca 100 eur, kozmetiku 10 eur, lieky a vitamíny 10-20 eur, poplatok v tanečnej škole 30
eur, mobil 10 eur, poistenie 36 eur, stravu 100 eur, vreckové 80-100 eur, mimoriadne výdavky 100-150
eur (bol v H. cez X., vodičský preukaz, bol v E., kúpalisko, aquaparky, kino, oblek na stužkovú, výlet do
T., T.), spolu 486 až 566 eur mesačne. Navyše by potreboval kvalitnejší počítač. Matka navrhovateľa
má priemerný čistý mesačný príjem 828,59 eura. Otec navrhovateľa má priemerný čistý mesačný príjem
619,26 eura. Obaja rodičia spoločne platia hypotekárny úver na 3-izbový byt vo vlastníctve staršieho
spoločného syna T. Y., v ktorom bývajú spoločne matka, navrhovateľ a T.. Otec býva u priateľky v jej 1-
izbovom byte. Obaja rodičia majú bežné výdavky na bývanie, stravu a osobnú spotrebu.
10.3. Súd prvej inštancie uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľa sumou 150 eur
mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám navrhovateľa s účinnosťou od 01.07.2018 a zameškané
výživné za čas od 01.07.2018 do 31.08.2018 vo výške 100 eur povolil otcovi splácať v mesačnýchsplátkach po 20 eur spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok a exekúcie. V
ostatnej časti návrh zamietol. Zamietajúca časť rozsudku súdu prvej inštancie a výrok o trovách konania
je na základe odvolania navrhovateľa predmetom skúmania odvolacím súdom.
11. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie v danej veci vykonal v dostatočnom rozsahu
dokazovanie na zistenie, či sú dôvody na určenie výživného plnoletému dieťaťu a v akej výške. Po
zistení, že navrhovateľ je odkázaný na výživu rodičov, zistil jeho odôvodnené potreby, ako aj schopnosti,
možnosti a majetkové pomerov oboch rodičov. Po vykonanom dokazovaní správne vyhodnotil zistený
skutkový stav a vec aj správne právne posúdil. Určené výživné, spolu s výživným poskytovaným matkou
a prídavkom na dieťa, zodpovedá odôvodneným potrebám zdravého dieťaťa vo veku 18 rokov, ktoré
navštevuje strednú školu v mieste bydliska, a aj možnostiam a schopnostiam otca. Odvolací súd,
zhodne so súdom prvej inštancie, zastáva názor, že potreby navrhovateľa sú limitované schopnosťami
a možnosťami otca, ktoré neodôvodňujú priznanie vyššieho príspevku na výživu. Z uvedených dôvodov
súd prvej inštancie správne poukázal na skutočnosť, že výdavky navrhovateľa vyčíslené na sumu cca
600 eur mesačne, sú ohraničené príjmom otca, ktorý je vo výške 619,26 eura mesačne, a s prihliadnutím
na otcove mesačné výdavky dospel k záveru, že suma 150 eur mesačne je primeraným príspevkom
otca na výživu navrhovateľa. Odvolací súd sa s uvedeným záverom v plnom rozsahu stotožnil, preto
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti ako vecne správny potvrdil.
12. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva, že výživné určené
dieťaťu (aj plnoletému) slúži na uspokojovanie všetkých životných potrieb potrebných pre jeho
všestranný telesný a duševný vývoj. Odôvodnené potreby dieťaťa sú dané jednak jeho vekom a stupňom
vzdelávania, ale aj zdravotným stavom. Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované
schopnosťami,možnosťamiamajetkovýmipomermirodičov.Aksúreálnemožnostiaschopnostírodičov
väčšie, odôvodnenými sú potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti
konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Ak sú reálne možnosti, schopnosti a
majetkové pomery rodičov obmedzené, sú odôvodnenými potrebami len bežné potreby dieťaťa, ktoré
nepresahujú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. V danej veci je
zrejmé, že zistené majetkové pomery otca nedovoľujú uznať všetky navrhovateľom vyčíslené potreby
zaodôvodnené.Potomjenamieste, žeajnavrhovateľsamusívuspokojovanísvojichpotriebuskromniť,
alebo, vzhľadom na svoj vek, využiť možnosť pokryť svoje potreby z vlastnej brigádnickej činnosti.
13. Odvolací súd sa podľa § 387 ods. 3 CSP zaoberal podstatnými námietkami navrhovateľa uvedenými
vodvolaní.Snámietkounavrhovateľavovzťahukvýškeurčenéhovýživnéhosaodvolacísúdnestotožnil
zdôvodovuvedenýchvbode12.Poukazovanienavrhovateľananezmenenépomeryotcaoprotiobdobiu
pred rozvodom rodičov, kedy otec platil vyššie výživné, odvolací súd nepovažoval za podstatné,
V danej veci ide o určenie výživného na návrh, a preto nebolo dôvodné skúmať zmenu pomerov
na strane otca oproti predchádzajúcemu obdobiu. K tvrdeniu navrhovateľa, podľa ktorého nevidí
dôvod, aby po rozvode manželstva rodičov mal znížiť svoje nároky a potreby, odvolací súd opätovne
poukazuje na dôvody uvedené v bode 12. Odvolací súd nespochybňuje, že otec navrhovateľovi nad
rámec vyživovacej povinnosti neprispieva, keďže otec takúto skutočnosť ani netvrdil, ani nevyplynula
z vykonaného dokazovania. Napriek tomu odvolací súd, zhodne so súdom prvej inštancie, považoval
určené výživné za primerané.
14. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zamietajúcej
časti a v časti trov konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP, potvrdil.
15. Podľa § 57 CMP o nároku na náhradu trov, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na
návrh. Úspešný otec v odvolacom konaní nežiadal priznať náhradu trov konania podľa § 55 CMP. Z
uvedeného dôvodu odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 52 CMP v spojení s
§ 396 ods. 1 CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Vo veci ide o konanie podľa
Civilného mimosporového poriadku, ktorý stanovuje, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak, pričom žiadne ustanovenie upravujúce nárok na
náhradu trov konania podľa CMP na danú vec nedopadá.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.