Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 5. február 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 19C/337/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115221369
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Baranová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8115221369.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danielou Baranovou v právnej veci žalobkyne: D. J., F..

XX.X.XXXX, Q. T. Z. XX, XXX XX H. zastúpenej ADVOKÁTSKOU KANCELÁRIOU JUDr. Igor Šafanko,
so sídlom Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so
sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, o primerané finančné zadosťučinenie vo výške
200 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 200 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. P r i z n á v a žalobkyni voči žalovanému 100 % náhradu trov konania, o ktorej výške bude rozhodnuté
súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 13.8.2015 domáhala voči žalovanému

primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 200 eur, pričom svoj návrh odôvodnila tým, že „ v
konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 10C/291/2014 z 5.12.2014 bola ako žalobkyňa
v postavení spotrebiteľky. Žalobou sa domáhala určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky. V konaní
bola úspešná. Rozsah porušenia jej spotrebiteľského práva vyplýva z rozsudku a poukazuje na jeho
odôvodnenie, ako na súčasť jej skutkového tvrdenia. Okresný súd Prešov v rozsudku poukázal na
to, že zmluvná podmienka, ktorá je obsiahnutá v zmluve uzavretej medzi účastníkmi konania dňa
17.8.2011 ako žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere je v bode

8.1. neprijateľnou zmluvou podmienkou, keď určil, že bod 8.1 v znení „predmetom tejto dohody
o poskytnutí služby je záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie
uvedených podmienok služby spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok
úveru, resp. revolvingu poskytnutého na základe žiadosti zmluvy uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom
v možnosti odkladu maximálne ďalej ako úver revolving a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu
za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 367,44 eur“,
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, v zmluve uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 17.8.2011

ako žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere. Rozsudok Okresného
súdu Prešov sp.zn 10C/291/2014 z 5.12.2014 bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešov sp.zn.
15Co/70/2015 z 27.5.2015. Tým, že žalovaný v zmluve uviedol túto neprijateľnú podmienku - hneď pri
poukázaní sumy z úveru si ponechal plnenie z tejto podmienky vo výške 367,44 eura. Poukázala na
ustanovenie § 3 ods.5, tretia veta zákona č. 250/2007 Z.z., podľa ktorého spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti

ustanovenejtýmtozákonomaosobitnýmipredpismizodpovedá.Ujma,ktorúutrpelaspočívaužvtom,že
dodávateľ zneužil svoje postavenie, že sa dopustil nekalých obchodných praktík a vystavil spotrebiteľa
neprimeraným zmluvným podmienkam a právnej neistote. Primerané finančné zadosťučinenie má aj
svoju sankčnú zložku, teda jeho priznanie nezávisí iba od spôsobenej ujmy, ale aj od miery porušeniapovinnosti veriteľom. Pri posudzovaní primeraného finančného zadosťučinenia by mal súd prihliadnuť
na všetky okolnosti veci, najmä na to, že ide o vyrovnanie jej ujmy tým, že znášala stav právnej
neistoty, obávala sa o výške dlhu a jeho neustále narastanie, keď si žalovaný voči nej uplatňoval

nároky, ktoré pozostávali aj zo súm, na ktoré nemal nárok a ak by sa nebránila, ponechal by si ich.
Žalovaný nepostupoval s odbornou starostlivosťou, keď od nej ako spotrebiteľky požadoval a prijal
plnenia, aj napriek tomu, že na to nemal nárok, vzhľadom na už skôr vydané obdobné rozsudky voči
žalovanému v iných konaniach na súdoch SR a vzhľadom na jeho povinnosť postupovať podľa zákona.
Ako spotrebiteľka sa teda obracia so žalobou na súd a uplatňuje si satisfakciu za svoje práva, ktoré boli

zo strany žalovaného jednoznačne a preukázateľne porušené. Primerané finančné zadosťučinenie má
maťodradzujúcufunkciu,abysadodávateľužnedopúšťalrecidívy.Mámaťsankčnúpovahuarovnakoaj
odmeňujúcu za to, že spotrebiteľ sa podujal viesť spor s neporovnateľne silnejším subjektom. Finančné
zadosťučinenie požaduje vo výške 200 eur, aj keď žalovaný jej spôsobil svojím konaním a uplatnením
si úhrady z neprijateľnej zmluvnej podmienky vyššiu ujmu“.

2. Žalovaný s návrhom nesúhlasil a poukázal na to, že „ pokiaľ žalobkyňa odôvodňuje podanie návrhu
a uplatňovanie nároku poukazovaním na ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z., podľa
uvedeného ustanovenia - Proti porušeniu práv a povinnosti ustanovených zákonom s cieľom ochrany
spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa

môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil
protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú
len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských
práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy
spotrebiteľov“).Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinnostiustanovenej

týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto
za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva podmienka uplatnenie úspešného uplatnenia vlastného
práva alebo povinnosti ustanoveného zákonom, pričom v dôsledku porušenia práva alebo povinnosti
spotrebiteľa došlo ku vzniku ujmy. Na strane žalobkyne už žiadna ujma nevznikla, pretože v rámci

konania o žalobe na plnenie súd poskytol ochranu v zmysle príslušných právnych predpisov. Súčasne z
podaného návrhu nevyplýva žiadne odôvodnenie, podľa ktorého má byť zamietnutie žaloby (v prospech
žalobkyne) dôvodom pre aplikáciu časti z uvedeného zákonného ustanovenia. Posledná veta § 3 ods.
5 citovaného zákona sa dá aplikovať len za predpokladu splnenia tej podmienky, kedy súd rozhodnutím
vysloví porušenie práva alebo povinnosti (t.j. vo výrokovej časti, keďže tá je záväzná v zmysle

Občianskeho súdneho poriadku). Zároveň žalovaný poukázal na fakt, že požadovaný nárok na finančné
zadosťučinenie predstavuje excesívny nárok odporujúci právnemu poriadku, žalobkyňa sa podaným
návrhom domáha finančného zadosťučinenia vo výške, ktorá je vyššia ako nároky titulom náhrady za
bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Z podaného návrhu nevyplýva, kedy žalobkyňou tvrdená
ujma (ktorá sa má reparovať poskytnutím finančného zadosťučinenia) mala vzniknúť, v čom reálne

spočíva a či túto ujmu „nereparovalo“ samotné rozhodnutie všeobecného súdu (na ktoré žalobkyňa
vo svojom návrhu poukazuje). Okrem skutkovej a právnej nedôvodnosti podaného návrhu žalovaný
namieta premlčania tvrdeného nároku o zaplatenie finančného zadosťučinenia“.

3. V dôsledku podaného odvolania žalovaného Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 28.11.2017

č.k. 11Co/2/2017-60 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie s právnym
zdôvodnením, že napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné a zmätočné. Z obsahu odôvodnenia
nevyplýva, prečo súd prvej inštancie poukazuje na rozsudok č. k. 10C/291/2014-36 zo dňa 5.12.2014,
keď ho následne nespojil do kontextu s ďalším textom odôvodnenia. Treba tiež prisvedčiť odvolateľovi
v tom smere, že prvoinštančný súd nijakým spôsobom nezdôvodnil aplikáciu ust. § 3 ods. 5 Zákona

o ochrane spotrebiteľa, v spojení s neprijateľnosťou zmluvnej podmienky. Súd prvej inštancie taktiež
nezdôvodnil svoj postup pri určení výšky 200,- eur titulom primeraného finančného zadosťučinenia.Po
vrátení veci bude úlohou prvoinštančného súdu podrobne zdôvodniť aplikáciu ust. § 3 ods. 5 Zákona
o ochrane spotrebiteľa, zdôvodniť výšku prípadného priznaného finančného zadosťučinenia a náležite
sa vysporiadať s argumentmi žalovaného.4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, oboznámením listinných dôkazov: rozsudok
Okresného súdu Prešov vo veci 10C/291/2014, rozsudok Krajského súdu v Prešove vo veci
15Co/70/2015, vyjadrenie žalovaného,

spis Okresného súdu Prešov sp. zn. 10C/291/2014 a z neho najmä fotokópia žiadosti revolvingového
úveru, zmluva o revolvingovom úvere z č.l. 5, zmluvné dojednania, oznámenie veriteľa o schválení úveru
dlžníkovi, karta klientky, zápisnica o pojednávaní konanom dňa 5.12.2014 a zistil tento skutkový stav:

5. Žalobkyňa je fyzická osoba - spotrebiteľka.

6. Žalovaný je vedený v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I v oddieli Sro vo vložke č.
22160/B v predmete činnosti o.i. aj poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom z vlastných
zdrojov.

7. Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 5.12.2014 č.k. 10C/291/2014-36 v spojení s
potvrdzujúcim rozsudkom KJrajského súdu v Prešove zo dňa 27.mája 2015 sp.zzn. 15Co 70/2015, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 8.7.2015, bolo určené, že „Bod 8.1 v znení „predmetom tejto dohody o
poskytnutí služby je záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených
podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru, resp.

revolvingu poskytnutého na základe žiadosti zmluvy uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom v možnosti
odkladu maximálne ďalej ako úver revolving a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu za poskytnutie
služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 367,44 eur“, je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou, v zmluve uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 17.08.2011 ako žiadosť o
poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere.

Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že účastníci konania uzavreli dňa 22.08.2011 zmluvu o poskytnutí
revolvingového úveru, a to na základe písomnej žiadosti žalobcu, na základe ktorej mu bol poskytnutý
úver vo výške 1.500 eur s dohodnutou mesačnou splátkou 77,05 eur, kedy RPMN činila 70,01 %. Úver
bol poskytnutý žalobkyni na účet, a až následne zistila, že na účet jej neprišlo 1.500 eur, ale suma nižšia
o 367,49 eur, na čo jej obchodný zástupca žalovaného oznámil, že jedná sa o poplatok za poskytnutie

úveru. O tejto skutočnosti nebola upovedomená v procese dojednávania úveru, pričom aj z karty klienta
vyplýva, že vyplatená čiastka u žalobkyne činila 1.132,51 eur. Suma 367,49 eur bola zrazená žalobkyni
na základe bodu 8.1 v zmluve uzavretej medzi účastníkmi.

8. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že zmluva o revolvingovom úvere uzavretá medzi

účastníkmi konania je zmluvou spotrebiteľskou. Žalovaný konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti,
pričom žalobca ako fyzická osoba nekonala v rámci svojej obchodnej, či podnikateľskej činnosti. Je
nepochybné, že jedná sa o tzv. formulárovú zmluvu, kedy do pripravenej predtlače boli vpísané údaje
účastníkmi zmluvy, pričom pokiaľ žalovaný akceptoval návrh na uzavretie zmluvy v zmysle podmienok
uvedených žalobcom došlo k platnému uzavretiu tejto zmluvy. Spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať

ustanovenia,ktoréspôsobujúznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachtýchtozmluvnýchstrán,čo
neplatí v prípade individuálneho dojednania týchto povinností. Je nepochybné, že v danom prípade tieto
zmluvné ustanovenia neboli dojednané individuálne, žalobca nemal možnosť reálne ovplyvniť obsah
týchto dojednaní a o týchto ani nebol informovaný, ako to vyplynulo z jeho výsluchu. Bolo preukázané,
že žalobca žiadal o poskytnutie úveru vo výške 1.500 eur, pričom reálne obdržal sumu 1.132,51 eur,

teda sumu nižšiu o 367,49 eur, a to práve sumy, ktorá bola mu strhnutá už z poskytnutého úveru podľa
bodu 8.1 dohody za službu spočívajúcu v možnosti odkladu splatnosti maximálne troch akýchkoľvek
splátok úveru. Podľa názoru súdu tak vysoko koncipovaný poplatok za túto službu, ktorý predstavuje v
danom prípade cca. 25 % zo sumy poskytnutého úveru, je taký, že spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán. Za 25 % približne z poskytnutého úveru poskytol žalovaný

žalobcovi službu v tom, že je jeho záväzok poskytnúť mu na jeho žiadosť možnosť odkladu maximálne
troch splátok. Táto možnosť reálne značí pre spotrebiteľa to, že splátky musí zaplatiť, no neskôr, bez
toho, aby bol akýmkoľvek spôsobom penalizovaný. To znamená, že žalobca sa nemá možnosť domáhať
zaplatenia úroku z omeškania, ktorý však pri troch splátkach a pri dohodnutej dobe splatnosti 48 splátok,
teda 4 rokov, nie je dlhá. Tieto splátky je nutné splatiť na konci dohodnutej doby splácania, to znamená,

že aj ak by spotrebiteľ bol v omeškaní s planením tohto svojho peňažného záväzku, v žiadnom prípade
nemôže dosiahnuť jeho povinnosť platiť úrok z omeškania sumu, ktorú mu okamžite pri poskytnutí
úveru strhol žalovaný. Podľa názoru súdu je to dojednanie, ktoré spôsobuje hrubú nerovnováhu v
právach a povinnostiach účastníkov konania, kedy žalovaný túto sumu zrazí hneď pri poskytnutí úverubez ohľadu na to, či reálne vôbec dôjde k reálnemu využitiu tohto inštitútu, to však nie je vo veci
relevantné. Relevantné je to, že táto dohoda je objektívne spôsobilá vyvolať hrubú nerovnováhu vo
vzťahu medzi účastníkmi konania, kde práve spotrebiteľ ako slabšia strana nemá možnosť sa brániť

takýmto ustanoveniam, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu.

9. Právny zástupca žalobkyne voči námietkám žalovanej strany uviedol, že ustanovenie zákona však
neuvádza, resp. nepodmieňuje vznik nároku na primerané finančné zadosťučinenie spotrebiteľa tým,
aby tomuto spotrebiteľovi ujma vznikla. Tento nárok je podmienený iba tým, že sa spotrebiteľ úspešne

ubráni voči porušeniu práva zo strany dodávateľa, v danom prípade toto bolo preukázané skorším
rozhodnutím súdu spotrebiteľskej veci.

10. Z výsluchu žalobkyne súd zistil, že pred týmto predmetným úverom, ohľadom ktorého neprijateľnosti
zmluvnej podmienky bolo rozhodnuté vo veci 10C/291/2014, nemala žiaden úver od žalovaného.
Vo vzťahu k tomuto úveru uplatňuje výšku primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 200 eur

tak, že túto odvádza od sumy, ktorá bola žalovaným nedôvodne uplatňovaná ako poplatok za službu
spočívajúcu v možnosti odkladu splatnosti max. 3 akýchkoľvek splátok. Tento poplatok vo výške 367,49
eura je približne dvojnásobok toho, čo v podstate teraz žiada ako primerané finančné zadosťučinenie.
Má za to, že vo vzťahu ku nej žalovaný porušil svoje povinnosti a porušil aj jej spotrebiteľské práva. V tom
čase nemala vedomosť o svojich spotrebiteľských právach, až neskôr keď už bola exekúcia vedená voči

nej na takú sumu, ktorú považovala za neprimerane vysokú vo vzťahu k požičaným sumám, vyhľadala
spotrebiteľské združenie, kde jej bolo poskytnuté aj primerané právne poučenie o spotrebiteľských
právach.

11. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

12. Predmetom konania je nárok žalobkyne na primerané finančné zadosťučinenie, ktorý nárok je
potrebné posúdiť podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom od 10.6.2013,
podľa ktorého spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej

týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto
za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
13. Účelom a zmyslom citovaného ustanovenia je odškodniť spotrebiteľa za diskomfort, ktorý mu v
každom prípade nastáva, ak je nútený uplatniť porušenie svojich práv spotrebiteľa alebo dovolať sa
povinnosti dodávateľa voči nemu súdnou cestou.

14. Súd v tomto ohľade poukazuje napr. na rozsudok Okresného súdu Prešov sp.zn. 9C 456/2015.
ktorý v právnom závere uvádza, že „Pri výklade § 3 ods.5 zákona č. 250/2007 Z.z. treba akcentovať, že
zákonodarca formuloval uvedené ustanovenie tak, že ak porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu bez toho, aby ujma
nastala alebo čo len hrozila. Postačuje spôsobilosť porušenia práva alebo povinnosti viesť k ujme

spotrebiteľa., a tak základ nároku na finančné zadosťučinenie je daný (arg. „má právo“). Ani
analogicky nemožno aplikovať § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka (Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce
zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej
osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch.), keďže zákon č. 250/2007 Z.z. žiadnu postupnosť satisfakčných prostriedkov neustanovuje

a rovnako neustanovuje, že k právu na finančné zadosťučinenie za porušenie spotrebiteľského práva
spôsobom, ktorý môže privodiť ujmu spotrebiteľovi je potrebná určitá intenzita. Súd má za to, že aj
bez stanovenia kritérií výšky primeraného finančného zadosťučinenia, treba vychádzať z toho, že toto
má plniť jednak funkciu satisfakčnú, jednak funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradilo dodávateľa
od nekalého konania, ktorého sa dopustil voči úspešnému spotrebiteľovi a jednak podľa názoru súdu

ho treba chápať aj ako odmenu za to, že sa spotrebiteľ pustil do sporu s nepochybne ekonomicky
a právne silnejším dodávateľom a svojím úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v
tom, že možno predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu, už voči ďalším
spotrebiteľom nedopustí, prípadne sa ho nedopustí v takej intenzite.“

15. V danom prípade žalobkyňa v konaní vedenej na Okresnom súde Prešov sp.zn. 10C 291/2014
žalovalaourčenieneprijateľnostizmluvnejpodmienkyvzmluvezodňa22.8.2011,nazákladektorejmala
zaplatiť poplatok vo výške 367,49 eura za službu spočívajúcu v možnosti odkladu splatnosti maximálne
troch akýchkoľvek splátok úveru, čím si tento poplatok žalovaný okamžite započítal a tak popri úroku70,01% ročne, ktorý jednoznačne je úrokom úžerným a v rozpore s dobrými mravmi, ešte zaťažil úver
ďalším plnením absolútne neprimeraným k službe, ktorá mala byť poskytnutá čo do obsahu aj výšky.

16. Takýmto nekalým konaním žalovaný, pokiaľ by sa nebola bránila podaním tejto žaloby, by ju bol obral
o finančné prostriedky najmenej vo výške 367,49 eura a tak finančné zadosťučinenie, ktoré požaduje
vo výške 200 eur považuje súd vzhľadom na okolnosti prípadu za primerané.

17. Súd sa nestotožňuje s námietkami žalovaného voči uplatnenému nároku, pokiaľ tento tvrdí, že

nedošlo u žalobkyne k vzniku ujmy, pretože v rámci konania o žalobe na plnenie, súd poskytol ochranu
žalobkyni a zároveň poukázal na fakt, že požadovaný nárok predstavuje excesívny nárok odporujúci
právnemu poriadku, pretože žalobkyňa sa podaným návrhom domáha finančného zadosťučinenia vo
výške, ktorá je vyššia ako nároky titulom náhrady za bolesť a sťaženia spoločenského uplatnenia, pričom
zo žaloby nevyplýva, kedy žalobkyňou tvrdená ujma mala vzniknúť, v čom reálne spočíva a či túto
ujmu nereparovalo samotné rozhodnutie všeobecného súdu. Zároveň aj vzniesol námietku premlčania

tvrdeného nároku o zaplatenie finančného zadosťučinenia.

18. Ohľadom vznesenej námietky premlčania súd poukazuje na ustanovenie § 101 OZ a aj na to,
že premlčanie je jeden z tradičných a významných inštitútov súkromného práva. Hlavným zmyslom
existencie premlčania je stimulovať veriteľa k rýchlemu a včasnému uplatneniu jeho práva a zároveň

snaha predchádzať v konkrétnych prípadoch dôkaznej núdzi na strane veriteľa v súdnom konaní a
prispieť aj k právnej istote účastníkov občianskoprávnych vzťahov. Ak by totiž veriteľ po tom, čo mu
vznikla možnosť uplatniť svoje práva príliš dlho s uplatnením svojho práva otáľal, sťažila by sa tým
možnosť dopátrať sa skutkového stavu a sťažilo by to aj dôkazné konanie a zároveň by vznikol na dlhú
dobu trvajúci nevyriešený právny vzťah a tento by neprispieval k právnej istote.

Z tohto dôvodu je teda zrejmé, že žalobkyňa hneď po tom, čo sa dozvedela o tom, že úspešne uplatnila
porušenie spotrebiteľského práva, podala žalobu o primerané finančné zadosťučinenie, preto nemohlo
dôjsť k premlčaniu nároku v 3 ročnej premlčacej lehote.
Z tohto dôvodu súd neprihliadol k námietke premlčania.

19. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovení §§ 255 a 262 CSP., podľa ktorých
súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá
na náhradu trov konania právo.
O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

20. Súd ustaľuje, že žalobca mal vo veci plný úspech, a preto mu priznal voči žalovanému nárok na
100% náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od

doručenia rozhodnutia na Okresný súd Prešov. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov

sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha. (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej

patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej

obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné
uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má
vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. (§ 365 CSP).