Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. máj 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 19Csp/147/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116222344
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Baranová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8116222344.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danielou Baranovou v právnej žalobkyne: I. J., L.. X.X.XXXX, J.

S. G. XX, XXX XX G., zastúpenej ADVOKÁTSKOU KANCELÁRIOU JUDr. Igor Šafranko, so sídlom
Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a. s.; skrátený názor:
VÚB, a. s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, zastúpenému Beňo &
partners advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Nám. Egídia 93, 058 01 Poprad, o primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 300 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o vi n n ý zaplatiť žalobkyni 300 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Priznáva žalobkyni voči žalovanému nárok na 100 % náhradu trov konania, o ktorej výške bude
rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 2.11.2016 domáhala primeraného finančného
zadosťučinenia na základe toho, že v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov sp.zn. 17C/83/2014
o určenie úveru za bezúročný a bez poplatkov bola ako žalobkyňa v postavení spotrebiteľky úspešná.

2. Žalovaný s návrhom nesúhlasil a poukázal na to, že právo na finančné zadosťučinenie vzniká len
v osobitných dôvodoch, nezakladá ho iba vedenie spotrebiteľského súdneho sporu, a teda nevzniká

automaticky.
Podľa právneho názoru žalovaného žalobkyňa tento nárok žiadnym relevantným spôsobom
neodôvodnila. Poukázal na to, že účelom finančného zadosťučinenia je odčinenie útrap, keď sú voči
spotrebiteľovi uplatňované nezákonné nároky, alebo je vystavený bezprostrednej hrozbe nezákonných
nárokov, je bezdôvodne sankcionovaný, znevýhodňovaný, či diskriminovaný. Pri rozhodovaní o tomto
nároku súd musí prihliadať napríklad na intenzitu, povahu a spôsob neoprávneného zásahu, na
charakter a rozsah zasiahnutej hodnoty osobnosti, na trvanie a šírku ohlasu vzniknutej nemajetkovej

ujmy pre postavenie a uplatnenie postihnutej fyzickej osoby v spoločnosti - spotrebiteľa a pod.

3. V záverečnej reči doplnil svoje nesúhlasné dôvody o tvrdenia, že „právo na finančné zadosťučinenie
podľa § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa nevzniká v každom prípade úspešného uplatnenia
spotrebiteľského práva. Má za to, že zákonodarca nemal na mysli v čase, keď toto ustanovenie do
zákona dával, že toto právo má každý spotrebiteľ a od úvahy súdu závisí iba jeho výška. Má za to,
že zo samotného pojmu finančné zadosťučinenie je potrebné vyvodiť, že ide o nemajetkovú ujmu.

Nemajetkovúujmuobdobnúprípadomochranyosobnostiaprípadomzodpovednostištátuzaspôsobenú
škodu,prípadnepodobnéprávneinštitúty.Jetedazrejmé,ževofinančnomzadosťučinenísaodškodňuje
to, čo nie je možné inak vyčísliť v peniazoch, to znamená, predstavuje to určitý psychický aleboiný nemateriálny zásah do práv spotrebiteľa. Takýto zásah je potrebné v každom prípade osobitne
preukázať.
V prejednávanej veci je zrejmé, že žalobkyňa si viackrát požičala peňažné sumy od žalovaného na

základevlastnejžiadosti,ktoréjejžalovanývždypožičal.Vprípadekonsolidovanejpôžičkyvýškasplátky
konsolidovanej pôžičky nebola vyššia, než súhrn dovtedy platených splátok, to znamená, žalovaný
nedostal žalobkyňu do horšej majetkovej situácie, než v ktorej bola pred uzavretím tejto pôžičky. Navyše
najpodstatnejšie na celej veci je to, že žalobkyňa uspela v spore o bezúročnosť tejto pôžičky. Úspech
v spore znamenal, že nebola povinná vrátiť nič iné, iba istinu, čiže to, čo si reálne od žalovaného

požičala. Uplatnením tejto osobitnej ochrany práv spotrebiteľa sa jej dostalo satisfakcie, ktorá bola
pre ňu najdôležitejšia a to tá, že nebola povinná platiť príslušenstvo pohľadávky. Už v prvom konaní
zásahom štátnej moci prostredníctvom súdu bola poskytnutá dostatočná ochrana práv žalobkyne ako
spotrebiteľky a nie je potrebná ochrana ďalšia. Pokiaľ by súd mal názor, že v danom prípade je dôvodná
ešte ďalšia ochrana spočívajúca v priznaní finančného zadosťučinenia, žiada, aby súd uviedol, z akého
dôvodu dospel k tejto úvahe. Osobitne poukázal na výpoveď samotnej žalobkyne, ktorá vo výpovedi

pred týmto súdom neuviedla žiadnu okolnosť, ktorá by významným spôsobom bola spôsobila, privodila
jej ujmu okrem jednej jedinej skutočnosti a tej, že mala finančné problémy a nevládala pôžičky splácať
a tiež nevedela tiež, koľko má platiť. Táto samotná okolnosť, to znamená, koľko má platiť, v akej výške,
bola vyriešená už rozhodnutím predchádzajúceho súdu. Žiadnu ujmu psychickú, ani inú žalobkyňa v
konaní neuviedla a ani z jej strany nebola žiadnym spôsobom preukazovaná“.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov: sp. zn. 17C/83/2014 a z neho najmä
žaloba zo dňa 4.3.2014, o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, vyjadrenie žalovanej strany z
25.6.2014, stanovisko žalobcu k tomuto vyjadreniu zo dňa 14.8.2014, zápisnica o pojednávaní zo dňa
1.10.2014 obsahujúca aj výsluch žalobkyne, rozhodnutie Okresného súdu Prešov zo dňa 1.10.2014

o určení, že úver je bez poplatkov a bezúročný sp.zn. 17C/83/2014-47, rozsudok Krajského súdu v
Prešove zo dňa 26.11.2015, ktorý bol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdený, zmluva o poskytnutí
pôžičky zo dňa 11.8.2010 vrátane všetkých príloh a výpisov z účtu, dokladov, ktoré slúžili k zisteniu bonity
žalobkyne, zmluva o poskytnutí bezúčelovej pôžičky 7097348 zo dňa 9.8.2011 a k nej pripojené listinné
dôkazy o zisťovaní bonity žalobkyne a zistil tento skutkový stav:

5. Dňa 12.8.2010 uzavrela žalovaná na formulárovom tlačive Slovenskej požičovne spoločnosti
Consumer Finance Holding, a. s. Zmluvu o poskytnutí pôžičky č. 7077748, na základe ktorej bol
poskytnutý úver vo výške 700 eur, ktorý mala mesačne splácať v splátkach vo výške 24 eur s tým, že
celková suma pôžičky predstavovala 1.440 eur a celkové náklady spotrebiteľa 740 eur. Počet splátok

bol stanovený na 60 a termín konečnej splatnosti 08/2015, ročná úroková sadzba bola stanovená na
38,62 %, RPMN 38,62 % a priemerná hodnota RPMN 51,49 %.

6. Podľa potvrdenia z internetovej stránky www.nbs.sk o výške priemerných
úrokových mier, bola v auguste 2010 u nových spotrebiteľských a ostatných úveroch priemerná úroková

miera u úverov so splatnosťou od 1- 5 rokov vo výške 11,76 %.

7. Dňa 9.8.2011 uzavreli tieto zmluvné strany Zmluvu o poskytnutí bezúčelovej pôžičky, na základe
ktorej bola poskytnutá žalobkyni pôžička vo výške 700 eur s celkovou sumou pôžičky 1.380 eur, počet
splátok 60 eur s termínom konečnej splatnosti 08/2016, sadzba poistenia 6,9 %, splátka vo výške 23

eur, mesačná výška poistenia 1,59 %, celkové náklady spotrebiteľa 630 eur s tým, že ročná úroková
sadzba predstavuje 35,57 %, RPMN 35,57 %, priemerná hodnota RPMN 46,56 %.

8. Podľa potvrdenia z internetovej stránky www.nbs.sk o výške priemerných
úrokových mier, bola v auguste 2011 u nových spotrebiteľských a ostatných úveroch priemerná úroková

miera u úverov so splatnosťou od 1- 5 rokov vo výške 11,23 %.

9. Dňa 16.2.2012 uzavreli strany sporu Zmluvu o úvere, predmetom ktorej bolo pospájanie zostatkov
týchto dvoch úverov: zostatok u pôžičky č.7077748 bol vo výške 616,58 eura, zostatok u pôžičky č.
7097348 bol vo výške 694,95 eura., ako aj poskytnutie finančnej hotovosti vo výške 500 eur žalobkyni,

kde schválená výška pôžičky bola 1.811,53 eura, úroková sadzba bola stanovená na 32 %.
Podľa potvrdenia z internetovej stránky www.nbs.sk o výške priemerných
úrokovýchmier,bola vofebruári2012unovýchspotrebiteľskýchaostatnýchúverochpriemernáúroková
miera u úverov so splatnosťou nad 5 rokov vo výške 14,25 %.10. Dňa 4.3.2014 podala žalobkyňa na tunajšom súde žalobu o určenie tohto ostatného úveru za
bezúročný a bez poplatkov, ktorá vec sa viedla pod sp.zn. 17C/83/2014.

11. Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 1.10.2014 sp.zn. 17C/83/2014-47 tak, že určil, že úver
podľa zmluvy o poskytnutí pôžičky č. 50 122 44 je bezúročný a bez poplatkov.

12. V dôsledku podaného odvolania rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 26.11.2015 č.k. 21

Co 10/2015-74 odvolací súd potvrdil rozsudok prvej inštancie. Poukázal na to, že „ v predmetnej veci nie
je sporné, že účastníci konania uzatvorili zmluvu ako zmluvu spotrebiteľskú s poukazom na podmienky,
za akých bola zmluva uzatvorená s poukazom na ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. V danom
prípade ide o zmluvu formulárovú, individuálne nedojednanú a súd rozhodujúci spotrebiteľský právny
vzťah má povinnosť prihliadať na neprijateľné podmienky z úradnej povinnosti (§ 153 ods. 3 O. s. p. v
spojení s ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). V danom prípade ide o úverovú zmluvu uzatvorenú

v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Keďže zmluva bola uzatvorená medzi spotrebiteľom
a dodávateľom, ide zároveň o spotrebiteľský úver v zmysle ust. § 1 ods. 2, § 2 písm. a) a b) zákona
č. 129/2010 Z. z.
Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného ku dňu 03.02.2012,

poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom
úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/,
r/ a y/ a § 10 ods. 1.
Výklad a aplikácia ust. § 11 citovaného zákona musí byť v súlade so zmyslom a účelom citovaného
zákona.Tým,žezákonnédodržanieibaniektorýchobsahovýchnáležitostízmluvy,akoajpísomnejformy

postihuje neplatnosťou, robí z týchto náležitostí nevyhnutné podstatné obsahove náležitosti zmluvy.
Predpísaná písomná forma musí byť zachovaná vo vzťahu k esenciálnym, teda podstatným obsahovým
náležitostiam zo zmluvy vyplývajúcimi jednak z ust. § 497 Obchodného zákonníka a jednak vo vzťahu k
tým náležitostiam, ktoré sú vymenované v § 9 ods. 2 citovaného zákona a zároveň aj v § 11 ods. 1 písm.
a) citovaného zákona. Pokiaľ zmluva uzavretá medzi účastníkmi niektorú z náležitostí vymenovaných

v ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z neobsahuje, nie je zároveň vo vzťahu k tejto náležitosti
zachovaná písomná forma a poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Uvedený
výklad zodpovedá zmyslu a účelu Zákona č. 129/2010 Z. z..
Odvolací súd poukázal aj na ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Tento výklad dopadá

aj na zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle citovaného zákona s poukazom na § 1 ods. 8 Zákona
č. 129/2010 Z.z., kde je vyjadrená subsidiarita Občianskeho zákonníka, ako aj subsidiarita osobitných
predpisov.Podstatouspotrebiteľskejochranyje,žesaspotrebiteľocitávofaktickomnerovnompostavení
s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii,
vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho dodávateľa, lepšiu znalosť práva a lepšiu

dostupnosť právnych služieb a konečne možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou
formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu pochádza
spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený, pri kontraktácii
je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosť spotrebiteľa. Spoločným znakom právnej úpravy
spotrebiteľských zmlúv je snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia

autonómie vôle. Autonómia vôle, ktorá je elementárnou podmienkou fungovania materiálneho právneho
štátuniejeúplneabsolútna,alejelimitovanávrámcispotrebiteľskýchvzťahovprincípomochranyslabšej
strany (spotrebiteľa).
Práve z tohto dôvodu bol prijatý aj zákon č. 129/2010 Z. z. a ustanovil osobitné náležitosti spotrebiteľskej
úverovej zmluvy tak, aby za účelom odstránenia vyššie uvedenej faktickej nerovnováhy bol spotrebiteľ

účinným spôsobom informovaný o podmienkach spotrebiteľského úveru a vedel lepšie ako pri
nespotrebiteľskej úverovej zmluve posúdiť všetky právne dôsledky vyplývajúce pre neho z uzatvorenej
úverovej zmluvy. Niektoré ustanovené náležitosti zákonodarca v prospech ochrany spotrebiteľa
preferoval až do takej miery, že ich neuvedenie v písomnej forme sankcionoval bezúročnosťou a
bezpoplatnosťou úveru ako sankciou pre dodávateľa, ktorý nerešpektuje zákon a tým spotrebiteľa

vystavuje nerovnému postaveniu.
Pre správnosť rozhodnutia a záver súdu o tom, že úver je bezúročný a bez poplatkov bolo postačujúce,
ak súd prvého stupňa zistil, že v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere chýba čo i len jedna
z náležitostí vymenovaných v ods. 1 § 11 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch vznení účinnom ku dňu 03.02.2012, pretože cit. zákon nepredpokladá kumulatívne nesplnenie všetkých
zákonom predpísaných podmienok (náležitostí písomnej zmluvy) vymenovaných v ust. § 9 ods. 2, aby
úver bolo možné považovať za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 192/2010 Z.z. o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka18) musí obsahovať tieto náležitosti:
y/ priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver

pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.
Odvolací súd sa stotožňuje s názorom prvostupňového súdu, že zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá
neobsahuje obligatórnu náležitosť priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov zverejnenej

za príslušný kalendárny štvrťrok, je potrebné zo zákona považovať za bezúročnú a bez poplatkov. V
predmetnom spore bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že predmetná zmluva o revolvingovom
úvere neobsahuje obligatórnu náležitosť spočívajúcu v uvedení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej
miery nákladov zverejnenej za príslušný kalendárny štvrťrok. Predložené dôkazy zo strany žalobcu
priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov neobsahujú.

Hoci absencia určitého údaju o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov je sama osebe
dostatočným dôvodom na zamietnutie návrhu navrhovateľa a uvedené závery súdu prvého stupňa sú
dôvodom pre potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, odvolací súd sa stotožňuje aj jeho názorom na
nedostatok ďalších špeciálnych podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to náležitostí
upravených v § 9 ods. 2 písm. k) Zákona č. 129/2010 Z. z. účinného v čase uzatvorenia zmluvy.

Pod písmenom k) je upravená náležitosť „výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia“. Táto náležitosť v predmetnej
zmluve absentuje. Účelom tejto náležitosti je informovanie spotrebiteľa, aby vedel rozlíšiť, aká časť
splátky. Účelom náležitosti ustanovenej v § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona č. 129/2010 Z.z. je, aby spotrebiteľ

vedel rozlíšiť aká časť splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky, čo mu tiež umožňuje
zorientovať sa v danej situácii, pretože potom nie je dostatočne určité, akú časť istiny zaplatil, ako bude
s jeho platbou naložené a akú časť úveru platí na úroky a ďalšie poplatky, teda odplatu pre žalobcu.
Keďže v zmluve nie je náležite určené, v akej časti má byť započítaná splátka na istinu, v akej časti
na úrok z istiny, alebo poplatku, spotrebiteľ by nemal vedomosť v akej časti má zaplatenú istinu (v akej

časti ju veriteľ započítal na zaplatenie istiny) a v akej časti ostatné poplatky. Práve i z tohto dôvodu
zákonodarca uvedené označil ako podstatnú náležitosť spotrebiteľskej zmluvy o úvere, bez ktorého
uvedenia sa považuje úver za bezúročný a bez poplatkov“.

13. Z výsluchu žalobkyne na pojednávaní konanom dňa 30.11.2017 súd zistil, že „pokiaľ má vysvetliť

v čom a aká jej prípadne vznikla ujma, v podstate jej najviac prekážalo to, že ju žalovaný zavádzal v
tom, koľko má vlastne uhradiť a musela sa takto voči nemu brániť, pretože chcela mať vedomosť o
skutočnej výške dlhu.“

14. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

15. Predmetom konania je nárok žalobkyne na vydanie primeraného finančného zadosťučinenia vo
výške 300 eur v súvislosti s porušením práva, ktorého s úspešným uplatnením porušenia práva zo strany
žalovaného na základe na základe rozsudku Okresného súdu Prešov sp.zn. 17C/83/2014, na základe
ktorého súd určil, že úver podľa zmluvy o poskytnutí pôžičky č. 50 122 44 je bezúročný a bez poplatkov.

16. Podľa § 3 ods. 5 tretia veta Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľ, ktorý na súd
úspešne uplatnil porušenie práva alebo povinnosti ustanovené týmto zákonom osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti týmto
zákonom osobitnými predpismi zodpovedá.

17. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.18. Podľa ustálenej praxe súdov / napr. uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011 č.k. IV.ÚS
55/2011-19, rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26.apríla 2012, sp.zn. 5Cdo 26/2011/ dobrými mravmi
sú pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ

fundamentálneho hodnotového poriadku. Je pravidlom, že súlad obsahu právneho úkonu s dobrými
mravmimusíbyťposudzovanývždy,bezohľadunato,čibolprípadnevýsledkomslobodnéhodojednania
medzi účastníkmi zmluvy., pričom v spotrebiteľskej zmluve vždy je spotrebiteľ považovaný za slabšiu
stranu. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne
presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším

úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek.

19. Súd poukazuje v tejto súvislosti aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 23.6.2016
č.k. 17Co/107/2016, podľa ktorého „úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú súdnej
kontrole vo svetle princípu dobrých mravov (§ 39 Občianskeho zákonníka). Doterajšia judikatúra súdov
nespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti

v prevažnej miere uznávané a predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena plnenia tak teda nie
je vyňatá zo súdnej kontroly, pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti a ani kontroly podľa generálnej
klauzuly (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom
je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú určenú
najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokových sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov

alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu sa vzhľadom
najvyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako o 100%
oproti priemeru bánk. Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri
porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom.
Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.

zn. 1M Cdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009, podľa ktorého: „Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za
užívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym
predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená.
Dohoda o výške úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka , teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny

úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.“ Ak dodávateľ
predformuluje v spotrebiteľskej zmluve klauzuly, ktoré sú v rozpore s ustanovením § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka , tak sa dostáva do
rozporu so zákonom a takéto klauzuly sú neplatné (§ 39, § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka ).
Pokiaľ ide o možnosť moderácie výšky úrokov, odvolací súd v tomto smere poukazuje na článok 6 ods. 1
smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica“).
Z uvedeného článku vyplýva, že vnútroštátne súdy sú povinné iba neuplatniť nekalú podmienku, aby
nebola záväzná pre spotrebiteľa, nemôžu však zmeniť jej obsah. Pokiaľ by vnútroštátny súd mohol

meniť obsah nekalých podmienok, ktoré sú uvedené v takýchto zmluvách, mohlo by sa tým ohroziť
splnenie dlhodobého cieľa uvedeného v článku 7 smernice. Táto možnosť by totiž mohla prispieť k
odstráneniu odstrašujúceho účinku pre predajcov alebo dodávateľov spočívajúceho v tom, že sa takéto
nekalé podmienky voči spotrebiteľovi jednoducho neuplatnia, keďže predajcovia alebo dodávatelia by
sa totiž mohli pokúšať dotknuté podmienky používať, pretože by vedeli, že aj keby bolo rozhodnuté o ich

neplatnosti, mohol by vnútroštátny súd zmeniť zmluvu v potrebnom rozsahu, a tak by ich záujmy ostali
zabezpečené. Článok 6 ods. 1 smernice 93/13 nemožno chápať
tak,ževnútroštátnemusúduvprípade,žezistíexistenciunekalejpodmienkyvzmluveuzatvorenejmedzi
predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, umožňuje zmeniť obsah uvedenej podmienky namiesto
toho, aby ju voči spotrebiteľovi jednoducho neuplatnil (rozsudok Súdneho dvora EÚ C-618/10 Banco

Espanol de Crédito SA proti Joaquínovi Calderónovi Caminovi, bod 65, 69, 71).
Nariadenie vlády č. 238/2008 Z. z. a ani
žiadny všeobecne záväzný predpis nijako neobmedzil súdy, aby korigovali neprimerane vysoké úroky,
ktoré sú síce zložkou pre výpočet RPMN, no nie sú vyňaté z posudzovania dodržania imperatívu dobrých
mravov zo strany súdu. Nemecký BGH v rozsudku z 13. 3. 1990 AZ XI ZR 252/89 vyhlásil úver s

rozdielom o 12% percentuálnych bodov oproti priemeru na trhu pre obdobný úver za nemravný a žalobu
zamietol pre rozpor plnenia s dobrými mravmi (civilnoprávna úžera). Švajčiarsky spolkový súd znížil v
roku 1967 rozhodnutím z 1.4.1967 úrokovú sadzbu v prípadoch úverov pre spotrebiteľov z 26% na 18%
a sadzbu 26% vyhlásil za odporujúcu dobrým mravom“.20. V danom prípade súd pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia prihliadol na to, že
žalobkyňa potrebovala finančné prostriedky na krytie svojich bezprostredných nákladov na živobytie

sebaasvojejdomácnosti,pričomvovšetkýchtrochprípadochbolasňouuzavretáúverovázmluva,ktorá
nielen neobsahovala obligatórne náležitosti podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a
to až na údaj o priemernej hodnote RPMN, rovnaké, pre ktoré aj úver, ktorý obsahoval pospájané úvery
bol vyhlásený za bezúročný a bezpoplatkov, ale navyše s úžernou úrokovou sadzbou.

21. U prvej pospájanej pôžičky pritom v auguste 2010 bola u nových spotrebiteľských a ostatných úverov
priemerná úroková miera u úverov od 1- 5 rokov vo výške 11,76 %. , to znamená, že dohodnutá úroková
miera viac ako trojnásobne prevyšovala priemernú úrokovú sadzbu, a je potrebné považovať za úver
jednoznačne úžerný v rozpore s § 39 Občianskeho zákonníka.

22. U druhej pospájanej pôžičky v auguste 2011 bola u nových spotrebiteľských a ostatných úveroch
u úverov od 1-5 rokov priemerná úroková miera 11,23 %., čo znamená, že v tejto zmluve dohodnutá
úroková miera taktiež viac ako trojnásobne prekračuje túto úrokovú mieru, a je potrebné aj tento
úver považovať za jednoznačne úžerný a v rozpore s dobrými mravmi podľa § 39 a nasl. Občianskeho
zákonníka.

23. Zmluva o úvere, ktorá mala pospájať tieto pôžičky, bola dohodnutá s úrokovou sadzbou 32%, pričom
podľa potvrdenia o výške úrokových sadzieb z internetovej stránky www.nbs.sk u
nových spotrebiteľských úverov nad 5 rokov bola priemerná výška úrokovej miery vo februári 2012 14,25
%, čiže aj v tomto prípade došlo k podstatnému prekročeniu priemernej úrokovej miery a to viac ako

dvojnásobne.

24. Z tohto dôvodu: 1. ak si žalobkyňa požičala v auguste 2010 sumu 700 eur a mala uhradiť sumu
1 440 eur a z tejto sumy uhradila k februáru 2012 sumu predstavujúcu rozdiel medzi touto sumou a
výškou záväzku uvedenou v tretej zmluve - t.j. 616,58 eura, uhradila sumu 823,42 eura, teda preplatila

istinu úveru o 123,42 eur.,
2.aksipožičalavauguste2011sumu700euraamalauhradiť1380euraztejtosumyuhradilakfebruáru
2012 sumu predstavujúcu rozdiel medzi touto sumou a výškou záväzku uvedenou v tretej zmluve t.j.
694,95 eur, uhradila celkom sumu 685,05 eura a tak dôvodne mala uhradiť len sumu 14,95 eur.,
teda v súčte: preplatila oba úvery o rozdiel medzi sumou 123,42 eura a sumou 14,95 eura t.j. o 108,47

eur.

25.Ak jej tretím úverom žalovaný vnútil pospájanie úverov, z ktorých už žiaden dôvodný zostatok
nemala, práve naopak, preplatok vo výške 108,47 eur a vnútil jej akože odmenu za pospájanie úverov v
hotovosti vo výške 500 eur, ktorú taktiež ale mala zaplatiť, nemožno inak než považovať takéto konanie

žalovaného ako nekalé a ničím ospravedlniteľné., a keďže na tretí úver žalobkyňa zaplatila celkom 968
eur, pričom mala nanajvýš vrátiť istinu 500 eur vnútenú týmto tretím úverom - žalovaný sa na jej úkor
obohatil
o sumu predstavujúcu súčet 108,47 eura a 468 eura, teda o sumu 576,47 eura.

26. Pokiaľ sa teda žalobkyňa domáha primeraného finančného zadosťučinenia v súvislosti s porušením
jej práva spotrebiteľky, ktoré porušenie bolo vyslovené a konštatované rozsudkom vo veci 17C/83/2014
súd poukazuje na tú skutočnosť, že samotný úžerný úrok v takej výške, aký žalovaný od žalobkyne
požadoval je v hrubom rozpore s dobrými mravmi a žalovaný sa na jej úkor obohatil a takéto konanie
nemôže požívať právnu ochranu a žalovaný nemá žiadne právo požadovať od žalobkyne, aby ešte

preukazovala ujmu, ktorá jej mala vzniknúť.
Pokiaľ by žalobkyňa nebola podala žalobu o určenie tretieho úveru za bezúročný a bezpoplatkový, bol
by žalovaný od nej získal bezdôvodne sumu prevyšujúcu 4 000 eur, už to samo osebe je dôvod pre
priznanie primeraného finančného zadosťučinenia a ak
žalobkyňa požaduje za takéto porušenia svojho spotrebiteľského práva finančné zadosťučinenie vo

výške 300 eur, súd ho považuje vzhľadom na okolnosti prípadu za primerané a jej nároku v celom
rozsahu vyhovel.27. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovení §§ 255 a 262 CSP., podľa ktorých
súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá

na náhradu trov konania právo.
O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

28. Súd ustaľuje, že žalobkyňa mala vo veci plný úspech, a preto jej priznal voči žalovanému nárok na
100% náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od
doručenia rozhodnutia na Okresný súd Prešov. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha. (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej
obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné
uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má
vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania. (§ 365 CSP).