Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 19, 2018

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 7Csp/26/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6618201328
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2018:6618201328.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5,

IČO:35724803,vzast.TOMÁŠKUŠNÍR,s.r.o.,advokátskakanceláriasosídlomBratislava,Pajštúnska
5, IČO: 36 613 843 proti žalovanému O. M., G.. XX.XX.XXXX, E. K. L., P. T. XXXX/XX, štátny občan SR,
v konaní o zaplatenie 948,08 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

súd žalobu o zaplatenie 948,08 Eur s prísl. z a m i e t a .

Súd žalovanému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia 948,08 Eur od žalovaného spolu s úrokom z
omeškania 8,05 % ročne zo sumy 759,15 Eur od 24.10.2015 až do zaplatenia a náhrady trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok podľa § 524 OZ dňa 23.10.2015
medzipostupcomSlovenskousporiteľňou,a.s.,Tomášikova4883237Bratislava,IČO:00151653došlo
kpostúpeniunažalobcupohľadávkuvočižalovanému.Postupcauzatvorilsožalovanýmdňa29.04.2004
Zmluvu č. 340022978/1/1 (ďalej len „zmluva“), ktorej súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky
postupcu v znení ich dodatkov (ďalej len „VOP“). Na základe zmluvy postupca poskytol žalovanému
peňažné prostriedky. Žalovaný neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť
podľa zmluvy a postupca podaním zo dňa 16.04.2015 vyhlásil mimoriadnu splatnosť povoleného

prečerpania, pričom vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy najneskôr do uplynutia výpovednej doby
uvedenej v podaní. Pohľadávka žalobcu tak predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky
sumu vo výške 948,08 Eur pozostávajúcu z istiny 759,15 Eur, riadneho úroku vo výške 106,35 Eur
a úroku z omeškania vo výške 46,77 Eur a z poplatku vo výške 35,81 Eur v súlade s prílohou k
Zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej
v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálne dlžnú sumu ku dňu
postúpenia pohľadávky. Žalovaný po postúpení pohľadávky nevykonal žiadnu úpravu. Žalobca si v

súlade s § 517 ods. 2 OZ počínajúc dňom nasledujúcim po postúpení pohľadávky, t.j. 24.10.2015
uplatňuje úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 759,15 Eur. Žalobca v rámci prostriedkov
procesného útoku predložil súdu písomné dôkazné prostriedky: Zmluva o postúpení pohľadávok č.
1237/2015/CE zo dňa 23.10.2015 (na č.l. 6 a nasl.), Zmluvu o kontokorentnom úvere zo dňa 17.08.2006
(na č.l. 13), Zmluvu o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby zo dňa 17.08.2006 (na
č.l. 14), Dohodu o pristúpení k právam a záväzkom s nečitateľným dátumom uzavretia (na č.l. 15 z
druhej strany), Dodatok č. 1 ku Zmluve o bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 28.04.2004

(na č.l. 16), Dodatok k Zmluve o bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 05.04.2006 (na č.l. 16
z druhej strany a nasl.), Zmluva o vydaní a používaní bankovej platobnej karty zo dňa 15.10.1999
(na č.l. 17 z druhej strany), Zmluva o vydaní a používaní bankovej platobnej karty zo dňa 05.11.2001
(na č.l. 18), Zmluva o vydaní a používaní bankovej platobnej karty zo dňa 31.07.2001 (na č.l. 19),Zmluva o vydaní a používaní kariet VISA Elektron k sporožírovému účtu zo dňa 23.06.1997 (na č.l.
20), Zmluva o sporožírovom účte zo dňa 25.04.1997 (na č.l. 21), Výpoveď zmluvy zo dňa 16.04.2015
(na č.l. 22), Všeobecné obchodné podmienky v znení Dodatku č. 1 zo dňa 01.01.2003 a Dodatku č.

2 zo dňa 30.09.2003 (na č.l. 23 a nasl.)Výzva zo dňa 17.09.2014 (na č.l. 87), Výpoveď zmluvy zo
dňa 16.04.2015 (na č.l. 88), Odstúpenie od zmluvy zo dňa 10.07.2015 (na č.l. 89), Platobnú históriu
(na č.l. 104-138), Výpis z účtu (na č.l. 139). Žalobca svojim podaním, ktorý reagoval na výzvu súdu
na doručenie dôkazov preukazujúcich výzvu, ktorá predchádzala zosplatneniu úveru, kde upozornil
žalovaného na uplatnenie práva podľa § 565 OZ vrátane dôkazu preukazujúceho podanie na pošte

zásielky, písomného dôkazu preukazujúceho doručenie, podanie na poštu výzvy na splatenie úveru
a výzvu na zaplatenie peňažného záväzku zo strany pôvodného veriteľa k dôkazom preukazujúcim
zaslanie, resp. doručenie žalovanému, ktorá predchádzala postúpeniu pohľadávky podľa § 92 ods.
8 zákona č. 423/2001 Z. z. o bankách uviedol, že dlžník bol v omeškaní so splnením čo len časti
svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a bol právnym
predchodcom žalobcu opakovane vyzývaný na úhradu omeškaných splátok. Za kvalifikovanú výzvu

právneho predchodcu žalobcu pritom možnom považovať nielen výzvu zo dňa 17.09.2004, ale aj
oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 16.04.2015. Takto je nesporné, že žalovaný bol
v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve banky v omeškaní so splnením čo len časti
svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a zo strany právneho
predchodcu žalobcu tak nedošlo k porušeniu bankového tajomstva. Zároveň žalobca zastáva názor,

že ustanovenie § 92 ods. 8 ZOB nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka
pohľadávky vzhľadom na systematické zaradenie tohto ustanovenia ako úpravy výnimiek z bankového
tajomstva. Žalobca poukázal na argumentáciu v rozhodnutiach Krajského súdu Prešov 9Co/20/2016 a
19Co/2/2016 a názoru Doc. JUDr. Kristiána Csacha, PhD, L.LM publikovanom v časopise Súkromné
právoč.1/2015.Žalobcatiežpoukázalnato,ževsúladesprílohouč.1kZmluveopostúpenípohľadávok

boli žalovaní ku dňu postúpenia pohľadávky v omeškaní po dobu 508 dní, teda súčet všetkých omeškaní
žalovaných so splnením čo len v časti toho istého peňažného záväzku voči banke presiahol 1 rok.
Vzhľadom na to vykonal právny predchodca žalobcu v súlade s § 92 ods. 8 ZOB a teda by neporušil
bankové tajomstvo aj v prípade ak by písomnú výzvu žalovaným nezasielal. Žalobca poukázal aj na to,
že podľa bodu 19.16 VOP klient výslovne súhlasil s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť

akékoľvek svoje pohľadávky. Vzhľadom na ustanovenie § 89 ods. 1 ZOB pripúšťa úpravu vzťahov
medzi bankou a klientom odchýlne od ustanovenia daného zákona, pričom zákon predmetnú odchýlku
nevylučuje. Preto došlo k platnému postúpeniu pohľadávky. Žalobca nesúhlasí s tým, že by predmetné
ustanovenie spôsobovalo nevyvážané postavenie zmluvných strán, nakoľko predmetné ustanovenie
je v súlade s § 524 ods. 1 OZ. Zákon o bankách umožňuje stranám upraviť si vzájomné vzťahy

odchýlne od predmetného zákona, čo je v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Podľa
žalobcu mimoriadna splatnosť úveru bola postupcom vyhlásená podaním zo dňa 16.04.2015, pričom
postup, ktorý postupca pri vyhlasovaní mimoriadnej splatnosti úveru zvolil je plne v súlade s odbornou
literatúrou, ktorej možno nájsť odpoveď ohľadom výkladu § 53 ods. 9 OZ v spojení s § 565 OZ. Postupca
preto využil svoje právo zosplatniť pohľadávku podaní zo dňa 16.04.2015 a upozornil žalovaného, že

si toto právo uplatňuje. Zároveň žalovaného týmto podaním vyzval do uplynutia výpovednej lehoty k
dobrovoľnej úhrade pohľadávky, t.j. k zosplatneniu úveru prišlo márnym uplynutím lehoty na zaplatenie
podľa § 53 ods. 9 OZ.

2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, napriek tomu, že mu bolo uznesenie zo dňa 09.10.2018, ktorého súd

vyzval na vyjadrenie k žalobe doručenej dňa 26.10.2018.

3. Podľa § 219 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“): Vo veciach,
v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej

päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

4. Podľa § 297 písm. b) CSP: Súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je
potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán

nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.5. Súd v súlade s § 219 ods. 3 a § 297 písm. b) CSP rozhodol vec bez nariadenia pojednávania, nakoľko
išlo o vec jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu
bez príslušenstva neprevyšovala 1 000,- Eur.

6. Súd na základe predložených písomných dôkazov zistil nasledovný skutkový stav. Právny predchodca
žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s., Suché mýto 4, Bratislava, IČO: 00 151 653 uzatvoril so žalovaným
dňa17.08.2006Zmluvuoposkytnutíbalíkaproduktovaslužiebprefyzickéosoby(nač.l.14),predmetom
ktorej bolo vedenie bežného účtu č. 0340022978/0900. K bežnému účtu bolo na základe Zmluvy o

kontokorentnom úvere uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným uzavretá dňa
29.04.2004 zmluva, ktorej predmetnom bolo poskytnutie kontokorentného úveru č. 0340022978/1/1 vo
výške úverového rámca 14 000 Sk pri úrokovej sadzbe 10,85 % p.a. so splatnosťou úroku k 31.12.
kalendárneho roka v konečnej splatnosti úveru 28.04.2005. Úrok z prečerpania bol určený vo výške
26,40 % p.a. Právny predchodca žalobcu ku dňu 16.04.2015 v podaní označenom ako Výpoveď zmluvy
vyhlásil mimoriadnu splatnosť povoleného prečerpania, pričom výška pohľadávky právneho predchodcu

žalobcu predstavovala sumu 888,12 Eur ku dňu nadobudnutia účinnosti.

7. Žalobca nepredložil súdu dôkaz o tom, že by uvedené mimoriadne zosplatnenie bolo doručované
žalovanému. Obdobne žalobca predložil súdu výzvu zo dňa 17.09.2014, ktorou právny predchodca
žalobca oznámil, že splácanie pohľadávky ku dňu 31.08.2014 je v omeškaní so sumou 86,78 Eur,

avšak bez uvedenia možnosti zosplatnenia, pričom uvedená výzva napriek výzve súdu žalobcovi nebola
doručená s podacím hárkom, resp. doručenkou, ktorá by preukazovala, že skutočne žalovanému bola
doručovaná (na č.l. 87). Taktiež žalobca predložil súdu Odstúpenie od zmluvy zo dňa 10.07.2015 k
účtu XXXXXXXXXX/XXXX, kde právny predchodca žalobcu oznamuje žalovanému, že predmetom
pohľadávky je suma 935,82 Eur bez dôkazu preukazujúceho doručenie alebo podanie na poštu.

8. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1237/2015/CE zo dňa 23.10.2015 (na č.l. 6 a nasl.) v
nadväznostinaprílohukzmluveopostúpenípohľadávok(nač.l.12)právnypredchodcažalobcupostúpil
pohľadávku voči žalovanému na žalobcu.

9. Podľa § 261 ods. 3 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“) účinného k
29.04.2004: Touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: zo
zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti
(§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o
tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o

bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716),

10. Podľa § 497 OBZ: Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

11. Podľa § 23a ods. 1, 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom k 29.04.2004:
(1) Typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých
prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. (2) Typová
zmluva nesmie obsahovať

a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a
povinnosťami zmluvných strán, najmä
1.podmienky, ktoré viažu predaj výrobku alebo poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo na
prevzatie inej služby,
2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby požiadavkou, aby

spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo
podobnú zmluvu;
b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

12. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) účinného k

29.04.2004. t. j. ku dňu uzavretia úverovej zmluvy: (1) Spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva,
zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa
§ 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý
nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.(2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (3) Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 39 OZ účinného k 23.10.2015 (t. j. ku dňu postúpeniu pohľadávky): Neplatný je právny
úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým
mravom.

14. Podľa § 53 ods. 9 OZ účinného k 16.04.2015 t. j. ku dňu mimoriadneho zosplatnenia: Ak ide o plnenie
zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa §
565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil
spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

15. Podľa § 54 ods. 1, 2 OZ účinného k 29.04.2004. t. j. ku dňu uzavretia úverovej zmluvy: (1) Zmluvné

podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. (2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv
platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

16. Podľa § 524 ods. 1 OZ účinného k 23.10.2015 (t.j. k postúpeniu pohľadávky): Veriteľ môže svoju
pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

17. Podľa § 525 ods. 1 OZ účinného k 23.10.2015: Postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká
najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani

pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.

18. Podľa § 565 OZ. účinného k 16.04.2015 t. j. ku dňu mimoriadneho zosplatnenia: Ak ide o plnenie v
splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to
bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti

najbližšie nasledujúcej splátky.

19. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného k 29.04.2004 t. j.
ku dňu uzavretia úverovej zmluvy: Zákon sa ďalej nevzťahuje na úver formou preddavku na bežný účet
poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditné karty.

20. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách (ďalej len „ZoB“) účinného k 23.10.2015
(t.j. ku dňu postúpenia pohľadávky): Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej
banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti
svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka

zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou
zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta.
Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len

časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu

ustanovených týmto zákonom.

21. Súd posudzoval uvedenú Zmluvu o kontokorentnom úvere tak, že v zmysle § 1 ods. 3 zákona č.
258/2001 Z. z. sa na túto nevzťahoval predmetný zákon, pretože forma kontokorentného úveru v tom
čase predstavovala preddavok na bežný účet poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditné úvery.

Súd však bol toho názoru, že je síce pravdou, že uvedený úver je absolútnym obchodom s poukazom
na § 261 ods. 3 písm. d) OBZ a § 497 OBZ a nasl., kde sa spravuje treťou časťou OBZ bez ohľadu
na povahu účastníkov úverovej zmluvy. Predmetná zmluva však v čase jej uzavretia, t.j. 29.04.2004
bola upravená aj zákonom č. 634/1992 Zb. a ustanoveniami OZ a teda ide o typický občianskoprávnyvzťah, nakoľko je zrejmé, že išlo o typovú formulárovú zmluvu podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb.,
uzavieranú vo viacerých prípadoch, kde je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje, o čom svedčí predtlačená forma zmluvy a všeobecných obchodných podmienok. Je v

súlade s princípom ochrany spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov
súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu úpravu občianskych právach a nie podnikateľské právo.
Keďže účinnosťou zákona č. 150/2004 Z. z. od 01.01.2004 došlo k zmene spotrebiteľského práva,
keď nevýhodné zmluvné klauzuly sa dostali do rozporu s § 54 ods. 1 OZ, podľa ktorého si spotrebiteľ
nesmie ani inak zhoršiť svoje postavenie a zároveň podľa § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. typová

zmluva nesmie obsahovať podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi. Preto súd nesúhlasil s
argumentáciou žalobcu, kde podľa bodu 19.16 VOP žalovaný ako spotrebiteľ vopred výslovne súhlasil
s možnosťou banky kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky na tretie osoby. Súd takúto
klauzulu považuje za rozpornú s § 53 ods. 1 OZ, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa, nakoľko spotrebiteľ sa vzdáva svojich
možností, ktoré mu zabezpečuje § 92 ods. 8 ZoB a v rozpore s § 54 ods. 1 OZ, kde spotrebiteľ si nemôže

ani inak zhoršiť vopred svoje zmluvné postavenie. Súd preto považoval takúto podmienku v zmysle § 53
ods. 4 OZ za neplatnú. Súd zároveň poukazuje na to, že predpokladom postúpenia pohľadávky podľa §
524 ods. 1 a § 525 ods. 1 OZ je skutočnosť, že postupca - banka písomne vyzve dlžníka - žalovaného,
ktorý je v omeškaní nepretržite dlhšie ako 90 dní a až tak môže bez súhlasu klienta - žalovaného postúpiť
peňažný záväzok na inú osobu. V praxi dochádza zo strany banky k zosplatneniu úveru a vyzve dlžníka.

Súd poukazuje nato, že zároveň vzhľadom na uvedené by sa jednalo aj o porušenie podmienku, ktorá
by podľa súdu bola v rozpore s dobrými mravmi podľa § 23a ods. 2 písm. b) zákona č. 634/1992 Zb.,
keď banka na vopred pripravenom formulári (zmluva s odkazom na VOP) predložila žalovanému skrytú
podmienku, kde si žalovaný spotrebiteľ výrazne zhoršil svoje postavenie oproti stavu, ktorý mu umožňuje
§ 92 ods. 8 ZoB, bez toho, aby sa žalovaný toho výslovne dožadoval.

22. Nakoľko žalobca nepreukázal, že by došlo k doručeniu takejto výzvy právneho predchodcu žalobcu
a to napriek výzve súdu nepredložil žalobca doručenku, ani podací hárok, mal súd za to, že takéto
postúpenie záväzku voči žalovanému na žalobcu je v rozpore s § 92 ods. 8 ZOB a teda jedná sa o
neplatný právny úkon podľa § 39 OZ. Žalobca takto nie je aktívne legitimovaný voči žalovanému s

prihliadnutím na čo súd žalobu zamietol.

23. Súd v tejto situácii poukazuje na to, že vecná legitimácia vychádza z hmotného práva a je to
vyplývajúci stav svedčiaci o tom, kto je nositeľom uplatneného práva alebo povinnosti v konkrétnom
prípade. Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že strana nie je nositeľom práva, o ktoré ide v

konkrétnom konaní. Ak teda nie je splnený niektorý z predpokladov v zmysle § 92 ods. 8 ZOB,
pohľadávka banky nie je postupiteľná. § 92 ods. 8 ZoB ako lex specialis požíva prednosť pred
všeobecnouprávnouúpravouv§524OZ.Akajdošlokpostúpeniu,ideoprávnyúkonodporujúcizákonu,
preto je neplatný v súlade s § 39 OZ. Zmluvné dojednanie v čl. 19.16 VOP je takto v rozpore s § 92
ods. 8 ZoB a zhoršuje postavenie spotrebiteľa. Ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB je potrebné vykladať v

spojení s § 525 ods. 1 OZ, pretože za pohľadávku, ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil, treba
považovať aj pohľadávku banky voči klientovi. Postúpenie pohľadávky z banky na inú osobu, ktorá
nepodlieha špecifickým požiadavkám vrátane prísneho bankového tajomstva určeným v § 27 a nasl.
ZoB sa podstatným spôsobom mení obsah právneho vzťahu medzi veriteľom - bankou a žalovaným -
dlžníkom v porovnaním vo vzťahu medzi veriteľom - bankou a dlžníkom. Ustanovenie § 525 ods. 1 OZ

bráni postúpeniu pohľadávok z právnych vzťahov, v ktorých je veriteľ povinný zo zákona zachovávať
mlčanlivosť v záležitostiach dlžníka. Vzhľadom n a uvedené § 92 ods. 8 ZoB dovoľuje banke postúpiť
pohľadávku voči dlžníkovi len za splnenia tam uvedených podmienok. Ak určitá pohľadávka nie je
postupiteľná, jej postúpenie je neplatné v zmysle § 39 OZ nielen medzi stranami zmluvy o postúpení,
ale aj voči dlžníkovi navonok. Ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB dáva možnosť postúpenia pohľadávky

aj bez súhlasu klienta - dlžníka - žalovaného, avšak musia byť naplnené tam uvedené podmienky.
V takomto nevyžadovaní súhlasu klienta je potrebné vidieť prelomenie bankového tajomstva, avšak
jednou z podmienok prípustnosti je preukázanie doručenia písomnej výzvy klientovi. Súd poukazuje v
tejto súvislosti na rozsudok NS SR sp. zn. 7Cdo/26/2017, kde je uvedené, že: „Podmienka podľa § 92
ods. 8 vety prvej zákona o bankách za splnenia, ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku inému

subjektu sú z povahy veci podmienkami bez splnenia, ktorých k postúpeniu prísť nesmie (je zakázané).
nerešpektovanie takejto úpravy má potom za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky
pre rozpor so zákonom (§ 39 OZ).“ Keďže žalobca nepreukázal doručenie písomnej výzvy bankyžalovanému podľa § 92 ods. 8 ZoB, nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky a naplneniu ustanovení §
92 ods. 8 ZoB, čo je dôvodom zamietnutia žaloby pre nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu.

24. Podľa § 255 ods. 1 CSP: Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25. O trovách konania súd rozhodol tak, že žalobcovi ako neúspešnému účastníkovi konania náhradu
trov konania nepriznal. Žalovaný by mal nárok na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 OZ, keďže
mu však v konaní nevznikli ďalšie trovy, súd rozhodol tak, že náhradu trov konania mu nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd v
Lučenci, Dr. Herza č. 14, písomne, v štyroch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 389 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno

napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.