Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. jún 2007

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 15C/79/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6719200980
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Krnáčová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2007:6719200980.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd vo Zvolene, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou, v právnej veci

navrhovateľa M. L., nar. XX.X.XXXX,. trvale bytom T., K. XXX,. občan SR, zastúpený JUDr. M. G.,
advokátom, Advokátska kancelária B., H. X,. proti odporcom 1. Ing. M. Č., nar. XX.X.XXXX,. trvale bytom
S., S. XX,. občianky SR, zastúpenej JUDr. M. L., advokátkou, Advokátska kancelária Z., H. XX,. 2. Z. L.,
rod. Š., nar. XX.X.XXXX,. trvale bytom S. č. XXX,. 3. M. S., nar. X.X.XXXX,. bytom Z., Š. XXXX/XX, 4.
Z. S., rod. I., nar. XX.X.XXXX,. trvale bytom Z., Š. XXXX/XX,. obaja odporcovia v 3. a 4. rade zastúpení
JUDr. I. Š., advokátkou, Advokátska kancelária B. B., K. č. XX,. o určenie vlastníctva a neplatnosti
kúpnych zmlúv, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že vlastníkom nehnuteľností vedených Katastrálnym úradom B. B., Správa katastra Z.
na LV č. 2896 pre kat. úz. Z. a to budovy súpisné číslo XXX postavenej na parcele KNC č. 790 ako aj
pozemkov parcelné číslo KNC 789 - záhrada o výmere 643 m2 a parcela pac. č. KNC 790 - zastavaná
plocha o výmere 206 m2 j e navrhovateľ.

Kúpne zmluvy uzavreté medzi odporkyňou v 1. rade a odporkyňou v 2. rade a následne medzi
odporkyňou v 2. rade a odporcami v 3. a 4. rade, ktorých vklady Katastrálny úrad v B. B., Správa katastra

Z. právoplatne povolil pod č. vkladov V XXXX/XX. a V XXX/XX,. na základe ktorých postupne prešlo
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vedených na LV č. 2896 pre kat. úz. Z. na odporkyňu v 2. rade a
následne na odporcov v 3. a 4. rade sú n e p l a t n é .

V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Pôvodne podaným návrhom, ktorý došiel na súd dňa 13.11.2003 a smeroval len voči odporkyni v 1.

rade žiadal navrhovateľ určiť, že kúpna zmluva uzavretá medzi ním a odporkyňou v1. rade z dôvodu
odstúpenia od zmluvy je neplatná. V priebehu konania niekoľkokrát menil petit návrhu a rozšíril aj okruh
účastníkov konania o odporcov v 2., 3. a 4. rade. O procesných podaniach súd rozhodoval uznesením
s tým, že pripustil rozšírenie návrhu o ďalších účastníkov a zmenu návrhu konečným uznesením zo
dňa 25.9.2006, ktorým žiadal navrhovateľ určiť, že je vlastníkom nehnuteľností vedených na LV č. 2896
a to budovy súpisné číslo XXX s pozemkom nachádzajúcim sa v kat. úz. Z. ako parcela parc. číslo
KNC 789 - záhrada o výmere 643 m2 a parcela parc. číslo KNC 790 - zastavaná plocha o výmere

206 m2. Zároveň žiadal určiť, že kúpna zmluva uzavretá medzi ním a odporkyňou v 1. rade zo dňa
27.3.2002 odvkladovaná pod č. V 907/2002 a následne kúpna zmluva uzavretá medzi odporkyňou v 1.
rade a odporkyňou v 2. rade a medzi odporkyňou v 2. rade a odporcami v 3. a 4. rade, ktoré vklady
boli povolené pod vkladovými číslami V XXXX/XX. a V XXX/XX. sú neplatné. Návrh odôvodňoval tým,že platne odstúpil od kúpnej zmluvy, ktorú uzatvoril s odporkyňou v 1. rade s tým, že odporkyňa mu
nevyplatila dohodnutú kúpnu cenu. Podľa kúpnej zmluvy sa zaviazala vyplatiť kúpnu cenu vo výške
2.600.000,-Skatotak,žepolovicukúpnejcenyzaplatípripodpisezmluvyazvyšnúpolovicukúpnejceny

zaplatí po povolení vkladu do katastra nehnuteľností. K podpisu zmluvy a následne k podaniu návrhu
na zmenu zápisu vlastníctva na Správu katastra nehnuteľností Z. podával potom čo ho odporkyňa v
1. rade presvedčila dokladom z ČSOB o tom, že dala príkaz na prevod polovice kúpnej ceny na účet
navrhovateľa. Ako sám uviedol v tomto nemal vedomosť, že takýto príkaz môže byť vystavený aj napriek
tomu, že k samotnej realizácii bankovej operácie nedôjde. Keď zistil, že kúpna cena nebola uhradená

viackrát vyzýval odporkyňu v 1. rade na jej úhradu. Následne vyzval písomne výzvou zo dňa 6.10.2003
o čom doložil doklad a to výzvu a kópiu podacieho lístku o zasielaní zásielky doporučene. Tu uložil
odporkyni v 1. rade lehotu, v ktorej žiadal o vyplatenie dohodnutej kúpnej ceny a zároveň oznámil, že v
prípade nevyplatenia odstúpi od zmluvy v súlade s ustanovením § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Nakoľko nedošlo k vyplateniu kúpnej ceny odstúpil od kúpnej zmluvy listom zo dňa 23.10.2003, ktorý
opätovne zasielal doporučene. Ako uviedol nemal dôvod pochybovať o tom, že tieto zásielky neboli

odporkyni v 1. rade doručené, nakoľko sa nevrátili späť a odporkyňa to nikdy nenamietala. Naopak
sama jeho vyzvala listom, aby jej oznámil čo od nej chce, keď on jej dlhuje sám peniaze. Vzhľadom k
tomu, že došlo k platnému odstúpeniu od kúpnej zmluvy žiadal určiť neplatnosť kúpnej zmluvy, ktorú s
odporkyňou v 1. rade uzatvoril a určiť, že je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. V priebehu konania
zistil, že nehnuteľnosť bola prevedená na ďalšie subjekty, ktoré označil za účastníkov konania na

strane odporcov s tým, že žiadal určiť neplatnosť ďalších prevodov. Poukazoval na dôsledky platného
odstúpenia od zmluvy s tým, že okamihom odstúpenia od zmluvy sa stala zmluva od počiatku neplatnou,
došlo k zrušeniu a veci sa vrátili do pôvodného stavu. To znamená, že nadobudol vlastníctvo k spornej
nehnuteľnosti a táto následne nemohla byť prevádzaná na ďalšie subjekty.

Odporkyňa v 1. rade niekoľkokrát na pojednávanie nedošla. Prvý krát sa písomne k návrhu vyjadrila
v rámci ospravedlnenia podaním zo dňa 14.1.2004, kde uviedla, že navrhovateľovi nič nedĺži a práve
on jej dlhuje čiastku 3.710.000,- Sk o čom doložila kópiu výzvy zo dňa 9.12.2004 a kópiu príjmového
dokladu, na základe ktorej mal prevziať navrhovateľ od nej 3.500.000,- Sk dňa 6.10.2000. V priebehu
konania neustále poukazovala na uvedené doklady s tým, že nie ona, ale navrhovateľ jej dlhuje peniaze.

Následne došlo k zmene právneho zastúpenia u odporkyni v 1. rade a dňa 6.3.2007 sa osobne
odporkyňa v 1. rade dostavila na pojednávanie. Tu na pojednávaní prvý krát namietla potom ako sa
vyjadrila jej právna zástupkyňa, že nedošlo k platnému odstúpeniu od zmluvy, nakoľko jej nikdy toto
odstúpenie doručené nebolo. Tvrdila, že peniaze navrhovateľovi vyplatila. Následne po oboznámení
odporkyne v 1. rade s jej výpoveďou, ktorú uskutočnila dňa 7.4.2004 na Okresnom riaditeľstve PZ vo

Z., úradu justičnej a kriminálnej polície, kde uviedla, že peniaze pánovi L. nevyplatila a na pojednávaní
tvrdila niečo iné uviedla, že na polícii vypovedala preto tak, že nechcela poškodiť navrhovateľa a pritvrdiť
mu. Trvala na tom, že kúpnu cenu mu vyplatila, neklamala a neklame, len nechcela, aby bolo proti
nemu takéto oznámenie. Doslova uviedla, že neklamala len neuviedla pravdu. Potvrdila vyjadrenie
navrhovateľa v tom smere, že skutočne ona sprostredkovala kúpu tohto domu od pôvodného vlastníka

V. výrobné družstvo. Následne sa vyjadrovala k pôžičkám, ktoré ona mala poskytnúť navrhovateľovi a
ktoré vyplatené neboli a k príjmovému pokladničnému dokladu, ktorý nesúvisel so sporom. Na výslovnú
otázku zo strany súdu, či si započítala dlh voči navrhovateľovi kedy a akým spôsobom doslova uviedla,
že si voči nemu nič nezapočítala a nevyplatila.

Odporkyňa v 2. rade sa k návrhu nevyjadrila, na pojednávanie sa nedostavovala, doručenie mala riadne
a na čas vykázané. Súd v jej prípade postupoval podľa ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal
a rozhodol. Odporkyňa v 2. rade sa nedostavovala a ospravedlňovala vzhľadom na svoj vysoký vek a
sťaženú mobilitu. Zároveň jej dcéra - odporkyňa v 1. rade uviedla, že figurovala ako sprostredkovateľka
pri uzatváraní kúpnych zmlúv medzi ňou a matkou a všetko za matku vybavovala. Vzhľadom k týmto

skutočnostiam súd netrval na jej výpovedi, nakoľko bol predpoklad, že odporkyňa v 2. rade by sa k
návrhu vyjadriť nevedela, keďže všetky záležitosti ohľadom prevodu za ňu uskutočňovala jej dcéra -
odporkyňa v 1. rade.

Odporcovia v 3. a 4. rade s podaným návrhom nesúhlasili a žiadali ho ako nedôvodný zamietnuť. V

podstate namietali platné odstúpenie od kúpnej zmluvy s tým, že nie je preukázané, či toto odstúpenie
od kúpnej zmluvy bolo skutočne odporkyni v 1. rade doručené. Okrem toho uvádzali, že pokiaľ ide
o určenie vlastníctva naliehavosť právneho záujmu na takomto určení je nepreukázaná. V čase, keď
uzatvárali kúpnu zmluvu s odporkyňou v 2. rade ešte nebolo uskutočnené odstúpenie od kúpnej zmluvy.Potvrdili, že o predaji nehnuteľnosti sa dozvedeli od syna odporkyne v 2. rade R. Č., ako aj od samotnej
odporkyne v 1. rade. Povedali, že majú záujem predať túto nehnuteľnosť, preto sa odporca v 3. rade
s nimi skontaktoval. Kúpna cena, ktorú za uvedenú nehnuteľnosť vyplatili bola vyše 3.000.000,- Sk a

dá sa to zistiť z kúpnej zmluvy. Navyše odporcovia v 3. a 4. rade poukazovali na veľké investície, ktoré
po odkúpení do tejto nehnuteľnosti vniesli s tým, že nesúhlasili s určením vlastníctva na navrhovateľa.
Následne na pojednávaní 5.6.2007 prostredníctvom právnej zástupkyne namietali aj samotné doručenie
výzvy na plnenie odporkyni v 1. rade. Okrem toho namietali samotné znenie návrhu s tým, že pokiaľ sa
navrhovateľ domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi ním a odporkyňou v 1. rade nie

je možné sa takéhoto niečoho domáhať ak sa má za to, že platným odstúpením od kúpnej zmluvy došlo
k jej zrušeniu. Samotné odstúpenie deklaruje tú skutočnosť, že zmluva je od počiatku zrušená a teda
nie je možné domáhať sa jej neplatnosti. V tejto časti považovali návrh za absolútne nedôvodný. Ďalej
spochybňovali samotnú možnosť domáhať sa neplatnosti následných prevodov s tým, že tento stav
porovnávali obdobne s ustanoveniami občianskeho zákonníka upravujúcich odporovateľnosť právnych
úkonov. Podľa ich názoru nie je možné domáhať sa neplatnosti následných zmlúv od ďalších subjektov,

s ktorými nebol navrhovateľ v žiadnom vzťahu. Analogicky teda žiadali uplatniť § 43 Občianskeho
zákonníka aj na nárok navrhovateľa, ktorým sa domáhal určenia neplatnosti kúpnych zmlúv medzi
odporkyňou v 2. rade a odporcami v 3. a 4. rade, pretože sa takéto odstúpenie od zmluvy nemôže
dotýkať práv tretích osôb, teda odporcov 2., 3. a 4. Návrh považovali za absolútne nedôvodný a ako
taký ho žiadali v celom rozsahu zamietnuť.

Navrhovateľ k návrhu pripojil výpis z listu vlastníctva č. XXXX. vystavený dňa 6.4.2001, ktorý
preukazoval, že k uvedenému dátumu bol navrhovateľ vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti a to budovy
so súpisným číslom XXX postavenej na parcele KNC 790 a parciel parc. č. KNC 789 - záhrada o
výmere 643 m2 a parcely parc. č. KNC 790 - zastavanej plochy o výmere 206 m2 v kat. úz. Z.. Ako

titul nadobudnutia je uvádzaná kúpna zmluva V XXX/XX-XXXX/XX.. Zároveň pripojil aj kúpnu zmluvu V
XXX/XXXX,. na základe ktorej bol Správou katastra Z. vklad povolený dňa 30.7.2002.

Súd si vyžiadal zo Správy katastra Z. zapožičať všetky kúpne zmluvy týkajúce sa predmetnej
nehnuteľnosti. Zo spisu Katastrálneho úradu B. B., Správa katastra Z. V XXX/XX. bolo zistené, že dňa

30.7.2002 povolila Správa katastra Z. vklad vlastníckeho práva na kupujúcu Ing. M. Č. na základe kúpnej
zmluvy uzavretej medzi navrhovateľom a odporkyňou dňa 27.3.2002. Podľa uvedenej kúpnej zmluvy sa
zisťuje, že v časti II. bola dohodnutá kúpna cena vo výške 2.600.000,- Sk, pričom sa kupujúca zaviazala
uhradiť polovicu kúpnej ceny pri podpise zmluvy a zvyšnú polovicu po vklade do katastra nehnuteľností.
K návrhu na vklad je pripojený okrem kúpnej zmluvy aj znalecký posudok. Návrh na vklad došiel na

Správu katastra Z. dňa 15.4.2002. Následne zo spisu Katastrálneho úradu B. B., Správa katastra Z. sp.
zn. V 2114/02, ktorý došiel na správu katastra 2.8.2002 bolo zistené, že Ing. M. Č. (odporkyňa v 1. rade)
predávala spornú nehnuteľnosť odporkyni v 2. rade - Z. L.. Kúpna cena dohodnutá v kúpnej zmluve
uzavretej medzi účastníčkami konania bola dohodnutá na sumu 2.600.000,- Sk a zmluva je zo dňa
2.8.2002. Obsahom plne zodpovedá textu kúpnej zmluvy uzavretej medzi navrhovateľom a odporkyňou

v 1. rade. Následne podaním, ktoré bolo adresované Katastrálnemu úradu B. B., Správe katastra Z. dňa
4.2.2003 došlo k prevodu nehnuteľnosti z odporkyni v 2. rade na odporcov v 3. a 4. rade pod V XXX/
XX.. Návrh na vklad vlastníckeho práva došiel 4.2.2003 a k návrhu bola pripojená aj kúpna zmluva zo
dňa 15.1.2003. Ako predávajúca je na tejto kúpnej zmluve podpísaná Ing. M. Č., ktorá predávajúcu Z.
L. zastupovala na základe plnomocenstva zo dňa 20.12.2002.

Ďalšie listiny, ktoré doložil navrhovateľ do spisu bola výzva na zaplatenie zo dňa 6.10.2003 spolu s
pripojeným podacím lístkom o zasielaní tejto výzvy doporučene odporkyni zo dňa 7.10.2003. Z uvedenej
výzvyvyplýva,ženavrhovateľvyzvalodporkyňuv1.radenavyplateniekúpnejcenyvovýške2.600.000,-
Sk v lehote do 22.10.2003. Následne písomným odstúpením od kúpnej zmluvy zo dňa 23.10.2003, ktoré

opätovne doručoval doporučene tak ako to vyplýva z podacieho lístku pripojeného k výzve odstúpil od
kúpnej zmluvy z dôvodu nevyplatenia kúpnej zmluvy v dodatočnej lehote. Odstúpenie od kúpnej zmluvy
bolo adresované doporučene dňom 24.10.2003.

Vzhľadom na námietky odporcov v 3. a 4. rade súd robil dopyt na Slovenskú poštu ohľadom prevzatia

zásielok doručovaných navrhovateľom odporkyni v 1. rade doporučene a to výzvy na plnenie a
odstúpenie od zmluvy. Podľa oznámenia zo dňa 10.1.2007 sa doklady a údaje o zásielke uchovávajú tri
roky odo dňa vybratia zásielky. Ak ide o podacie doklady alebo tri roky odo dňa dodania ak ide o dodacie
doklady. Z dôvodu toho, že zásielky boli podané v mesiaci október 2003 už nie je možné poskytnúťpožadované údaje. Rovnakú správu zo slovenskej pošty doložil aj navrhovateľ, ktorý sám po námietkach
prezentovaných na pojednávaní právnou zástupkyňou odporcov v 3. a 4. rade robil dopyt na slovenskú
poštu.

Súd si zapožičal na nahliadnutie a oboznámenia sa aj spis Okresného súdu Bratislava spisová značka
2T 38/06, pred ktorým prebieha konanie voči navrhovateľovi M. L., na ktorého bola podaná Krajskou
prokuratúrouvB.obžalobapretrestnýčinpodvodupodľa§250ods.1a5Trestnéhozákona.Ztrestného
spisu bolo zistené, že v konaní bola vypočúvaná ako svedkyňa aj odporkyňa v 1. rade Ing. M. Č..

Vzhľadom k tomu, že sa navrhovateľ v rámci tohto konania bránil tým, že peniaze, ktoré mu prišli na účet
považoval za peniaze od menovanej odporkyni v 1. rade. Súd zisťoval aj tieto skutočnosti. Odporkyňa v
1. rade bola vypočúvaná 7.4.2004, kde uviedla, že nemala uzatvorenú s navrhovateľom žiadnu kúpno-
predajnú zmluvu a o žiadnej zmluve nevie. Potom čo jej bola príslušným vyšetrovateľom táto kúpna
zmluva predložená povedala, že sa jedná o jej podpis a že sa vie vyjadriť ohľadom tejto kúpnej zmluvy a
uzatvorila ju. Následne uviedla, že peniaze pánovi L. teda navrhovateľovi za predaj spomenutej budovy

nevyplatila, ani pri podpise zmluvy, ani po zápise do katastra. Opätovne bola vypočúvaná rok na to
6.5.2005, kde sa k otázke odkúpenia nehnuteľnosti od pána L. nechcela vyjadriť. Uviedla tu však v tejto
svojej výpovedi, že mu vyplatila čiastku 2.600.000,- Sk. Následne na to bola vykonávaná konfrontácia,
ktorá však nepriniesla žiadne nové skutočnosti, nakoľko obaja trvali na svojich vyjadreniach. Súd sa
oboznámil aj s výpoveďou právnej zástupkyne výrobného družstva V. JUDr. A. C., ktorá dňa 24.2.2005

potvrdila, že odkúpil od nich M. L. - navrhovateľ nehnuteľnosť na základe sprostredkovania Ing. M. Č..
V podstate táto prejavila o kúpu nehnuteľnosti záujem, s ňou boli dohodnuté aj podmienky predaja a
nakoniec táto oznámila, že predmetnú nehnuteľnosť bude kupovať pán M. L., ktorého osobne doviedla
do V. výrobného družstva Z.. Na polícii bol vypočúvaný aj syn odporkyne v 1. rade R. Č., ktorý potvrdil,
že sa s navrhovateľom pozná a on zoznámil matku, teda odporkyňu v 1. rade s M. L.. K predmetu sporu

sa nevyjadroval.

Aj navrhovateľ podal na odporkyňu v 1. rade trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného
činu podvodu podľa § 250 ods. 4 Trestného zákona. Z trestného oznámenia bolo zistené, že odporkyňa
v 1. rade Ing. M. Č. uviedla navrhovateľa do omylu tým, že deklarovala výplatu polovicu kúpnej ceny

v zmysle kúpnej zmluvy, nakoľko pri podpisovaní kúpnej zmluvy zo dňa 27.3.2002 sa preukázala
opečiatkovaným prevodným príkazom z Č. O. B.. Prevodný príkaz jej vystavil pán K. zo spoločnosti
F., ktorá jej mala poskytnúť finančnú pôžičku vo výške 1.300.000,- Sk a mala slúžiť na úhradu časti
kúpnej ceny predmetných nehnuteľností. Po vykonaní dokazovania bolo trestné stíhanie zastavené voči
obvinenej M. Č., nakoľko skutok nie je trestným činom. Uznesenie o zastavení trestného stíhania je

právoplatnédňom25.3.2006ajepodpísanývzastúpeníJ.G.zaOkresnúprokuratúruZvolen.Uznesenie
je vydané pod spisovou značkou 1Pv 403/04.

Podľa ustanovenia § 80, písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo
najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ
právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok
týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa ustanovenia § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to
v tomto zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

Podľa ods. 2 vyššie citovaného zákonného ustanovenia odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku

zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podaným návrhom sa navrhovateľ domáhal určenia, že je vlastníkom spornej nehnuteľnosti a zároveň
určenia, že kúpne zmluvy, ktoré uzatvoril on s odporkyňou v 1. rade dňa 27.3.2002 a následne kúpne
zmluvy uzavreté medzi odporkyňou v 1. rade a odporkyňou v 2. rade a odporkyňou v 2. rade a odporcami

v 3. a 4. rade sú neplatné. To, že medzi účastníkmi došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy dňa 27.3.2002
nikto z účastníkov nespochybňoval. Podľa uvedenej kúpnej zmluvy mala vyplatiť odporkyňa v 1. rade
navrhovateľovi kúpnu cenu vo výške 2.600.000,- Sk spôsobom tam vopred dohodnutým. Navrhovateľ
tvrdil, že táto kúpna cena mu vyplatená nebola s tým, že vyzval odporkyňu v 1. rade na vyplateniekúpnej ceny najneskôr do 22.10.2003 a následne 23.10.2003 odstúpil od kúpnej zmluvy s poukazom
na ustanovenie § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Výzvu ako aj odstúpenie od zmluvy adresoval
odporkyni v 1. rade doporučene. Odporkyňa v 1. rade na pojednávaní v roku 2007 kedy sa prvý krát

dostavila po vyjadrení právnej zástupkyne namietla tú skutočnosť, že jej bolo odstúpenie od zmluvy
doručené.Vzhľadomnačasovýodstupoddoručovaniaodstúpeniaodzmluvyavzneseniatejtonámietky
zo strany odporkyni v 1. rade nebolo možné dopytom na poštu zistiť kedy a kto prevzal toto odstúpenie
od zmluvy. Podľa vyjadrenia navrhovateľa sa mu zásielka nevrátila ako nedoručená, ani v prípade
výzvy na plnenie, ani v prípade odstúpenia od zmluvy. Samotnú neplatnosť odstúpenia od zmluvy

namietala najprv právna zástupkyňa odporcov v 3. a 4. rade s tým, že až po jej vyjadrení si toto tvrdenie
osvojila aj odporkyňa v 1. rade a jej právna zástupkyňa. Do tohto pojednávania, ktoré bolo 6.3.2007 zo
strany odporkyne v 1. rade, ani jej právnych zástupcov takéto námietky vznášané neboli. Navyše až do
vyhlásenia rozhodnutia odporkyňa v 1. rade nikdy nenamietala, že jej nebola doručená výzva na plnenie.
Vzhľadom na takéto správanie a postup mal súd za to, že tvrdenia odporkyne v1. rade boli účelové a
vznášané boli až potom čo v decembri 2006 na takúto možnosť upozornila právna zástupkyňa odporcov

v 3. a 4. rade, ktorá na pojednávaní 7.12.2006 uviedla, že je potrebné vypočuť samotnú odporkyňu v 1.
rade a až po jej vyjadreniach sa budú vedieť vyjadriť aj odporcovia v 3. a 4. rade. Až následne po zmene
právneho zástupcu u odporkyni v 1. rade a potom čo takúto možnosť naznačila právna zástupkyňa
odporcov v 3. a 4. rade, ktorí v podstate účastníkmi zmluvného vzťahu založeného na základe kúpnej
zmluvyzodňa27.3.2002medzinavrhovateľomaodporkyňouvX..radeanineboli,začalaodporkyňav1.

rade namietať nedoručenie odstúpenia od zmluvy a takéto považovala za neplatné. Ohľadom účelovosti
tvrdeníodporkynev1.radesvedčínielenjednotliváčasovápostupnosť,aleajsamotnýfakt,žeotakýchto
krokoch navrhovateľa vedela, mala vedomosť o tom, že chce od nej vyplatiť peniaze a že odstúpil od
zmluvy čo pripustila vo svojej výpovedi, keď sa bránila jednak aj v písomných podaniach adresovaných
súdu v priebehu konania a aj vo svojej výpovedi, kde uviedla, že ona potom čo od nej chcel navrhovateľ

peniaze ho vyzvala na vrátenie pôžičky, ktorú od nej mal. Nikdy v priebehu konania, ani pred konaním
a v priebehu rokov 2000 - 2007 nevzniesla námietku započítania a doslova na pojednávaní uviedla,
že nikdy si svoju protipohľadávku voči navrhovateľovi nezapočítala. Vzhľadom k tomu sa súd týmito
vyjadreniami nezaoberal a neskúmal platnosť a hodnovernosť pokladničného dokladu, na ktorý v konaní
účastníci poukazovali a ktorý bol z októbra 2000. S predmetom sporu nesúvisel. Vzhľadom k tomu, že

súd považoval odstúpenie od zmluvy za platné skúmal, či mal navrhovateľ naliehavý právny záujem na
určení, že je vlastníkom spornej nehnuteľnosti. Je potrebné uviesť, že odstúpením od zmluvy došlo k
zrušeniu zmluvy okamihom kedy tento právny úkon došiel do dispozičnej sféry druhého subjektu bez
toho, aby to bolo podmienené súhlasom tohto druhého účastníka, teda odporkyne v 1. rade. Platným
odstúpením od zmluvy došlo k zrušeniu zmluvy od začiatku, preto nebolo potrebné určovať, že kúpna

zmluva uzavretá dňa 27.3.2002 medzi navrhovateľom a odporkyňou v 1. rade je neplatná. Platným
odstúpením od zmluvy došlo zo zákona k jej zrušeniu (§ 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka) a preto nie je
možné určiť, že je neplatná, keďže bola odstúpením od zmluvy zrušená. Navyše súd skúmal naliehavosť
právneho záujmu v súlade s ustanovením § 80, písm. c/ O.s.p. a dospel k názoru, že je na strane
navrhovateľa daný naliehavý právny záujem na tom, aby bolo určené, že po zániku právneho vzťahu

z kúpnej zmluvy je opäť vlastníkom tejto nehnuteľnosti, ktorú kúpnou zmluvou previedol na odporkyňu
v 1. rade. Z dôvodu platného odstúpenia od zmluvy o prevode nehnuteľnosti v zmysle ustanovenia §
517 ods. 1 v spojení s ustanovením § 48 Občianskeho zákonníka došlo k zániku záväzkovo právneho
vzťahu, ktorý takouto zmluvou vznikol. Nedošlo však k zániku vecného práva, ktoré vzniklo vkladom do
katastra nehnuteľností po príslušnom konaní a rozhodovaní správneho orgánu. Preto odstúpením od

kúpnej zmluvy navrhovateľom nie je samo o sebe dôvodom pre obnovenie jeho vlastníckeho práva k
prevádzanej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností. Tieto účinky môžu byť odstránené, keďže dohoda
medzi účastníkmi neprichádzala do úvahy len na základe rozhodnutia súdu vydaného v konaní o
určenie vlastníckeho práva v zmysle ustanovenia § 80, písm. c/ O.s.p. Vzhľadom k tomu súd, keďže
považoval odstúpenie od tejto kúpnej zmluvy za platné rozhodol, že vlastníkom sporných nehnuteľností

je navrhovateľ. Okrem určenia, že je vlastníkom a neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 27.3.2002 uzavretej
medzi navrhovateľom a odporkyňou v 1. rade sa domáhal navrhovateľ aj určenia neplatnosti následných
kúpnych zmlúv medzi odporkyňou v 1. rade a odporkyňou v 2. rade a odporkyňou v 2. rade a odporcami v
3.a4.rade,ktorýchvkladybolipovolenéKatastrálnymúradomvB.B.,SprávakatastraZ.podč.VXXXX/
XX. a V XXX/XX.. Súd vychádzal z toho, že odstúpením od zmluvy došlo ku situácii a nastal právny

stav aký tu bol pred uzavretím samotnej kúpnej zmluvy z 27.3.2002 a to nielen z hľadiska obligačných
účinkov zmluvy, ale aj účinkov vecno právnych o čom svedčí rozhodnutie o určení vlastníckeho práva
v prospech navrhovateľa. Tieto účinky sa prejavujú aj v tom, že je vlastníkom sporných nehnuteľností
práve navrhovateľ bez zreteľa k uzatvoreniu kúpnych zmlúv, ktoré následne nastali. Podľa názoru súduak teda odstúpil navrhovateľ od zmluvy o prevode nehnuteľností uzavretej s odporkyňou v 1. rade potom
čo ona previedla nehnuteľnosti na ďalší subjekt dochádza odstúpením od zmluvy k zrušeniu účinkov
vkladu vlastníckeho práva aj voči novému vlastníkovi a teda ďalšiemu nadobúdateľovi. Nakoľko nastáva

právny stav taký aký tu bol pred uzavretím kúpnej zmluvy zo dňa 27.3.2002. Ani samotná okolnosť, že
odporcovia v 3. a 4. rade boli pri uzatváraní kúpnej zmluvy v dobrej viere, že nehnuteľnosť kupujú od
vlastníka, (čo v prípade odporkyne v 2. rade je dosť spochybnené vzhľadom k tomu, že sa jedná o matku
odporkyne v 1. rade a navyše všetky úkony súvisiace s predajom robila za ňu odporkyňa v 1. rade, ktorá
presne opísala pôvodnú kúpnu zmluvu s rovnakou kúpnou cenou akú mala uzatvorenú dňa 27.3.2002

s navrhovateľom vo veľmi krátkom časovom období a následne bola splnomocnená svojou matkou na
sprostredkovanie ďalšej kúpy odporcom v 3. a 4. rade), tu nie je rozhodné, pretože samotná dobrá viera
nadobúdateľov v tomto smere má právny význam len vtedy ak by to stanovil zákon. Práva odporcov v
2., 3. a 4. rade na vrátenie plnenia z bezdôvodného obohatenia nie sú dotknuté. Súd bol toho názoru, že
platným odstúpením od zmluvy došlo k zrušeniu zmluvy od počiatku z toho dôsledku aj následne kúpne
zmluvy, ktoré boli uzatvárané medzi odporcami 2., 3. a 4. sú neplatné. Vzhľadom k tomu vyhovel v tejto

časti návrhu navrhovateľa a určil, že tieto zmluvy sú neplatné.

V konaní bol navrhovateľ čiastočne úspešný voči odporkyni v 1. rade, keď súd určil, že je vlastníkom
spornej nehnuteľnosti, avšak časti určenia neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 27.3.2002 bol neúspešný.
Preto pri rozhodovaní voči uplatneným trovám odporkyni v 1. rade vychádzal z ustanovenia § 142

ods. 2 O.s.p. Voči odporcom v 2., 3. a 4. rade bol v plnom rozsahu úspešný, preto mu prináležalo
právo na náhradu trov konania v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. Súd pri rozhodovaní voči
odporcom v 2., 3. a 4. rade vychádzal z ustanovenia § 150 O.s.p. a dôvody hodné osobitného zreteľa
videl na strane týchto v tom, že nezavinili samotný spor v podstate celá záležitosť vyplýva zo vzťahov
medzi navrhovateľom a odporkyňou v 1. rade a podľa názoru súdu práve vzťah medzi týmito dvomi

bol dôsledkom aj následného rýchleho prevodu sporných nehnuteľností na odporkyňu v 2. rade, ktorá
je navyše osoba vo vysokom veku a odporcov v 3. a 4. rade, ktorí o celých transakciách medzi
navrhovateľom, odporkyňou v 1. rade a odporkyňou v 2. rade nemali žiadnu vedomosť. Ak by súd
zaviazal týchto na náhradu trov konania bolo by to podľa názoru v rozpore s dobrými mravmi a preto
voči nim navrhovateľovi náhradu trov konania hoci bol úspešný nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 5 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta
O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého
druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným

počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O. s. p.).