Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 24. november 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 13C/361/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115222909
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Revický

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8115222909.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom Mgr. Petrom Revickým v právnej veci žalobcu: WM Consulting &

Communication, s.r.o., Sad A. Kmeťa 24, 921 01 Piešťany, IČO: 34 127 798, zastúpeného spoločnosťou
Roman Kvasnica a partneri s.r.o., advokátska kancelária, Žilinská cesta 130, 921 01 Piešťany,
proti žalovanému: Q. X., K.. XX.X.XXXX, K. O. J. XXX, XXX XX V., o zaplatenie 10.896,07 Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.909,64 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
8 % ročne z tejto sumy od 26.9.2014 do zaplatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

Náhradu trov konania stranám n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu 2.9.2015 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu
sumu 10.896,07 Eur spolu s 15,8% ročným úrokom zo sumy 6.512,99 Eur od 26.9.2014 do zaplatenia
a 8% ročným úrokom z omeškania zo sumy 6.512,99 Eur od 26.9.2014 do zaplatenia a náhradou trov
konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 9.9.2009
poskytol jeho právny predchodca Slovenská sporiteľňa, a.s. žalovanému úver vo výške 4.934,- Eur s
dohodnutou pevnou ročnou úrokovou sadzbou vo výške 15,80 %. Uviedol, že podpísaním zmluvy o
úvere sa žalovaný v zmysle časti I. článku I. bod 1. zmluvy o úvere zaviazal poskytnutý úver splatiť, platiť
úroky a poplatky, a to všetko v 120-tich pravidelných mesačných splátkach vo výške 84,01 Eur mesačne,
splatných k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, pričom prvá splátka úveru bola splatná dňa 20.9.2009.
Ročná percentuálna miera nákladov bola dohodnutá v výške 18,83% a priemerná hodnota ročnej

percentuálnej miery nákladov vo výške 17,46%.Výzvou zo dňa 30.7.2015 Slovenská sporiteľňa, a.s.
písomne vyzvala žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy do 15 dní od doručenia danej výzvy. Žalovaný
však na túto výzvu vôbec nereagoval. Nakoľko žalovaný porušil povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o
úvere, Slovenská sporiteľňa a.s. pristúpila v zmysle bodu 7.6.1 všeobecných zmluvných podmienok
k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti poskytnutého úveru, a to ku dňu 2.9.2013, v dôsledku čoho sa
celá pohľadávka Slovenskej sporiteľne, a.s. voči žalovanému stala splatnou. Dňa 25.9.2014 bola táto
pohľadávka zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE postúpená na žalobcu. Oznámením zo

dňa 7.10.2014 upovedomila Slovenská sporiteľňa, a.s. žalovaného o postúpení pohľadávky. Na výzvu
právneho zástupcu žalobcu na zaplatenie pohľadávky zo dňa 16.3.2015 žalovaný vôbec nereagoval.3. Žalobca ďalej tvrdil, že žalovaný si svoje povinnosti, vyplývajúce zo zmluvy o úvere, neplnil riadne,
v dôsledku čoho ku dňu 25.9.2014, t.j. ku dňu postúpenia pohľadávky, dosiahla výška splatného dlhu
žalovaného celkom sumu 10.896,07 Eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 6.512,99 Eur (pozn. súdu:

bez vymedzenia čo sa istinou myslí, keďže úver bol poskytnutý vo výške 4.934,- Eur, a bol aj čiastočne
splatený - viď nižšie), a príslušenstva vo výške 4.383,08 Eur (pozn. súdu: bez toho, aby bolo zrejmé
ako tento dlh a jednotlivé sumy vznikli, resp. ako a na základe čoho ich vypočítal, a to aj v súvislosti s
otázkami premlčania, kedy dlh resp. jeho jednotlivé časti vznikli a stali sa splatnými).

4. Súd vyzval žalobcu, aby v zmysle ust. § 150 ods. 2 CSP doplnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré
odôvodňujú uplatnený nárok čo do základu a výšky, t.j. presne špecifikoval z čoho pozostáva žalovaná
suma (napr. poskytnuté peňažné prostriedky, istina, poplatky, úroky, úroky z omeškania, a pod.) a z čoho
(akých konkrétnych skutočností) odvodzuje ich výšku, kedy boli peňažné prostriedky poskytnuté, a kedy
dlh resp. jeho jednotlivé časti vznikli, a uviedol tiež aké sumy a kedy žalovaný v predmetnom zmluvnom
vzťahu celkovo uhradil, a na aké platby (istina, úroky, úroky z omeškania, poplatky, a pod.) boli jednotlivé

splátky zarátané, s upozornením, že v zmysle ust. § 132 ods. 2 CSP opísanie rozhodujúcich skutočností
nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca k tomu vo vzťahu k istine vo výške 6.512,99
Eur uviedol, že sa jedná o peňažné prostriedky poskytnuté právnym predchodcom žalobcu a vyčerpané
žalovaným. Tvrdil, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bolo dohodnuté (pozn. súdu:
neuviedol ako a kde, najmä či v písomnej zmluve, poukázal k tomu len na bod 5.5.7.1. Obchodných

podmienok Slovenskej sporiteľne, a.s.) tzv. zložené úročenie úveru - kapitalizácia úrokov a poplatkov, v
zmysle ktorého zmluvne dohodnuté úroky a poplatky, ktoré neboli úhradami realizovanými žalovaným
uhradené včas, boli pripočítané v deň ich splatnosti k istine, čím sa stali jej súčasťou a v ďalšom období
boli úroky následne počítané z novej istiny (tzv. anatocizmus). Okrem úvah o tom, že takúto formu
úročenia považuje za najčastejšiu a zákonnú, žalobca k tomu ďalej uviedol už len to, že výška splatnej

istiny vyplýva z prehľadu transakcií na účte žalovaného, ktorý priložil na CD-nosiči (pozn. súdu: teda
odôvodnil ju iba odkazom na označené dôkazy, bez toho aby tieto transakcie konkrétne opísal tak, aby
bol zrejmý a dal sa overiť dátum a spôsob postupného vzniku dlhu, teda dôvodnosť výpočtu istiny).
Ďalšia suma (príslušenstvo) mala pozostávať z úrokov vo výške 3.033,59 Eur vyčíslených z uvedenej
istiny za obdobie od 15.10.2011 do 25.9.2014 pri úročení úrokom vo výške 15,80% p.a., a z úrokov z

omeškania vo výške 1.349,49 Eur vyčíslených „z aktuálne splatnej istiny za obdobie do 25.9.2014, pri
úročení aktuálnej splatnej istiny úrokom z omeškania vo výške 8 % p.a.“ (pozn. súdu: teda bez toho aby
bolo zrejmé z akej sumy a za aké obdobie). Doplnil, že žalovaný zaplatil celovo iba sumu 564,51 Eur.

5. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, hoci ho na to súd pri príprave pojednávania uznesením vyzval, a

žaloba s prílohami mu po rozsiahlom šetrení jeho pobytu napokon bola doručená ešte dňa 30.8.2017.
Zmenu adresy na doručovanie následne súdu neoznámil, a preto aj ďalšie písomnosti mu súd s účinkami
doručenia zasielal na poslednú známu adresu.

6. Na prejednanie veci bolo nariadené pojednávanie, na ktoré sa žalovaný, hoci naňho bol riadne a

včas predvolaný, nedostavil, a preto súd v zmysle ust. § 180 CSP vec prejednal v jeho neprítomnosti,
a prihliadol pritom na obsah spisu a vykonané dôkazy (doručené a protistranou nespochybnené listiny
podľa § 204 CSP).

7. V zmysle ustanovenia § 132 ods. 1 CSP musí žalobca v žalobe uviesť pravdivé a úplné opísanie

rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok (povinnosť tvrdenia), teda vymedziť
skutkové okolnosti, ktoré majú byť podkladom rozhodnutia, a označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení (dôkazná povinnosť). Podľa § 132 ods. 2 CSP opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno
nahradiť odkazom na označené dôkazy.

8. V sporovom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou, platí, že súd je viazaný žalobou.
Nárok uplatnený žalobou je charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými žalobca svoj
nárok odôvodňuje, a skutkovým základom opísaným v žalobe v spojení so žalobným petitom je
potom vymedzený základ nároku uplatneného žalobou, ktorý je predmetom konania. Rozhodujúcimi
skutočnosťami sa rozumejú (všetky) údaje, ktoré sú celkovo nutné k tomu, aby bolo jasné, o čom a na

akom základe má súd rozhodnúť, a ktoré, ak budú preukázané, umožňujú žalobe vyhovieť (porovnaj
tiež napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 23. januára 2002, sp. zn. 25 Cdo 643/2000, in Soubor
rozhodnutí Nejvyššího soudu, nakladateľstvo C.H.Beck, zväzok 13, publ. pod označením C 962).9. Rozsah nutných údajov, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok čo do základu a výšky (bremeno tvrdenia),
je pritom určovaný hypotézou právnej normy, ktorá sa má na daný právny vzťah resp. skutkový stav
aplikovať.

10. Podľa § 153 ods. 1 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania.

11. Podľa § 215 ods. 1 a 2 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav
sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

12. „Všeobecné, vágne a paušálne tvrdenia žalobcu neumožňujú súdu ich vecné preskúmanie a nie sú
spôsobilébyťpredmetomdokazovania.Takétonesubstancovanéprejavyžalobcusúdvkonanílegitímne

opomenie a nevykonáva vo vzťahu k ich pravdivosti žiadne dokazovanie. ... žalovanému musí byť
umožnené vyjadriť sa k všetkým tvrdeným skutočnostiam a vykonaným dôkazom. Toto svoje právo
nemôže žalovaný efektívne realizovať v prípade neurčitého skutkového tvrdenia, ktoré samo o sebe
vylučuje vysvetlenie alebo relevantnú reakciu, pri zachovaní náležitej miery vecnosti a zrozumiteľnosti.
Pokiaľ samotná žaloba nevykazuje vady, pre ktoré by ju súd odmietol v zmysle § 129 ods. 3 CSP,

nie je osobitne procesne sankcionované to, že žalobca nedostatočne substancoval svoje skutkové
tvrdenia, resp. že sú jeho skutkové tvrdenia neúplné alebo neurčité. Tieto okolnosti sa však prejavia
v ďalšom procesnom postupe súdu (napr. nevykonanie dôkazu, neúplne zistený skutkový stav a pod.)
a v jeho konečnom rozhodnutí (zamietnutie žaloby, prípadne zastavenie konania), za čo nesie plnú
zodpovednosť procesne neaktívny žalobca. V záujme jeho vlastného procesného úspechu vyžaduje

sporové konanie od žalobcu adekvátnu mieru vigilancie a diligencie, teda bdelosti a dôslednosti“ (in:
Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný
sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 670)

13. Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo

spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

14. Na otázku súdu, aby strana žalobcu vysvetlila akým spôsobom bol žalovaný zaviazaný obchodnými
podmienkami na ktoré sa v súvislosti s kapitalizovaným uplatňovaním úrokov odvoláva, právny zástupca
žalobcu na pojednávaní poukázal iba na bod II.2 zmluvy o splátkovom úvere, v zmysle ktorého dlžník v
zmluve všeobecne vyhlásil, že sa oboznámil so súčasťami úverovej zmluvy, ktorými sú VOP, Úverové
podmienky, Sadzobník a podmienky určené Zverejnením, za ktorých sa Bankový produkt v zmysle

úverovej zmluvy poskytuje. Podľa názoru žalobcu úverovými podmienkami sú myslené obchodné
podmienky, na ktoré poukázali.

15. Súd sa vo veci oboznámil so žalobou, vykonal dokazovanie všetkými predloženými listinami, ktorých
odpis bol stranám sporu v priebehu konania doručený (§ 204 CSP), a na základe zhodných (resp.

nespochybnených) tvrdení strán (§ 186 ods. 2 CSP) a vykonaných dôkazov zistil tento skutkový stav:

16. Dňa 9.9.2009 uzatvoril právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. ako banka so
žalovaným ako dlžníkom písomnú zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX. Podľa článku I.
predmetom tejto zmluvy bolo poskytnutie splátkového úveru bankou dlžníkovi v sume, mene a za

podmienok dohodnutých v tejto zmluve o úvere. Dlžník sa v nej zaviazal za dohodnutých podmienok
poskytnutý úver splatiť, platiť úroky a plniť ďalšie podmienky dohodnuté v úverovej zmluve. Medzi
základným podmienkami bolo uvedené: výška úveru 4.934,- Eur, typ a výška úrokovej sadzby: fixná
do splatnosti 15,80 % p.a. v deň uzatvorenia úverovej zmluvy, spôsob poskytnutia úveru: jednorazovo
bezhotovostne, spracovateľský poplatok 122,78 Eur, poplatok za správu úveru 1,99 Eur mesačne,

výška splátky a splatnosť od 20.9.2009 vo výške 84,01 Eur mesačne k 20. dňu v kalendárnom mesiaci
(splátka vo výške istiny, úrokov, úrokov z omeškania, poplatkov, nákladov banky spojených s úverom) -
pozn. sudu: uvedené naznačuje mesačné splácanie úrokov, počet splátok 120 od 20.9.2009, konečná
splatnosť úveru 20.8.2019, ročná percentuálna miera nákladov 18,83 %, priemerná hodnota RPMN17,46 %, celkové náklady spojené s úverom 5.268,53 Eur. Spôsob počítania zmluvných úrokov, teda
spôsob uplatňovania úrokovej sadzby úveru, a to ako, z akej sumy a odkedy a dokedy sa uplatňuje,
prípadne že dohodnuté úroky a poplatky sa pripočítavajú k úveru (tzv. zaúčtovanie s kapitalizáciou -

tak ako vyplýva z odôvodnenia výpočtu dlžnej sumy žalobcom) a podľa dohody zmluvných strán sa
stávajú súčasťou poskytnutých peňažných prostriedkov a úročenej pohľadávky (t.j. povinnosť platiť
úroky z úrokov, tzv. anatocizmus) zo zmluvy nevyplýva. V zmluve je v čl. II bod 4. ešte uvedené, že
všetkyprávnevzťahyvysloveneneupravenévúverovejzmluvesabudúriadiťpríslušnýmiustanoveniami
úverových podmienok, všeobecných obchodných podmienok, obchodným zákonníkom a ostatnými

právnymi predpismi, a to v tom poradí. Určité a zrozumiteľné stanovenie úpravy (resp. odkaz na úpravu)
nejakejďalšejkonkrétnej(určitej)častiobsahuzmluvyodkazomnaúverovépodmienkyalebovšeobecné
obchodné podmienky (napr. že úročenie - uplatňovanie úrokovej sadzby, spôsob započítavania úhrad,
prípadne povinnosť platiť poplatky upravujú všeobecné obchodné podmienky) zo zmluvy nevyplýva.

17. Žalobcom predložené všeobecné obchodné podmienky (a ani dodatočne predložené Obchodné

podmienky Slovenskej sporiteľne, a.s.) nie sú nikým (a teda ani žalovaným) podpísané.

18. Podľa tvrdení žalobcu v jeho písomnom podaní zo dňa 7.9.2017 žalovaný na túto zmluvu, resp.
úver zaplatil postupne v rôznych dňoch (aj mimo dohodnutých termínov splátok - teda pred resp.
po ich splatnosti, čo by mohlo mať vplyv na výpočet úrokov) spolu sumu 564,51 Eur. Tieto úhrady

(uskutočňované nepravidelne) boli podľa tvrdení žalobcu započítané na istinu - bez toho aby bolo
zrejmé z čoho v tom čase tzv. istina pozostávala (keďže žalobca istinu uplatňuje vo výške presahujúcej
poskytnutý úver) - a na ktoré položky tzv. istiny (poskytnuté peňažné prostriedky, poplatky, úroky a
pod.) ich započítal tak, aby bol zároveň zrejmý mechanizmus a dôvod (oprávnenosť) započítavania
úhrad na jednotlivé položky istiny. Podľa tvrdení žalobcu boli pritom úroky a rôzne poplatky žalovanému

zaúčtovávané s kapitalizáciou (t.j. zrejme s pripočítavaním k ďalej úročenej sume - bez toho aby toto
vyplývalo z predloženej zmluvy) a bez toho aby pri úrokoch z úveru bol zrejmý spôsob ich výpočtu (z
akých súm, za aké obdobie a v akej sadzbe).

19. Podľa oznámenia Slovenskej sporiteľne a.s. zo dňa 3.9.2013 a zo dňa 7.10.2014 adresovaného

žalovanému Slovenská sporiteľňa a.s. pohľadávku z vyššie uvedenej úverovej zmluvy vo výška
10.896,07 s príslušenstvom postúpila na žalobcu.

20. Podľa § 497 zák. č. 513/1991 Zb. (ďalej len „Obchodný zákonník“ alebo aj „OBZ“) zmluvou o úvere
sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej

sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

21. Nasledujúce dispozitívne ustanovenia Obchodného zákonníka (od ktorých sa strany v zmysle §
263 ods. 1 OBZ môžu odchýliť) stanovujú výšku úrokov, ich uplatňovanie, ako aj pravidlá splácania a
splatnosti úrokov.

22. Podľa § 502 ods. 1 OBZ od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich
úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe
zákona.

23. Podľa § 503 ods. 2 OBZ ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň
splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

24. Podľa § 503 ods. 3 OBZ dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou
určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných

prostriedkov.

25. V prejednávanom prípade je zrejmé, že ide o právny vzťah vyplývajúci zo zmluvy o úvere, ktorá má v
zmysle ust. § 261 ods. 6 OBZ povahu tzv. absolútneho obchodného záväzkového vzťahu spravujúceho
sa ustanoveniami tretej časti tohto zákona. Zo skutočností uvedených žalobcom však vyplýva, že v

podrobnostiach ide o nároky medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako spotrebiteľom vyplývajúce
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a právny vzťah (zmluvu) medzi účastníkmi je preto potrebné posúdiť
aj podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy
(ďalej len „ZoSU“), ktorý stanovuje špeciálnu úpravu spotrebiteľských úverov.26. Podľa § 1 ods. 1 ZoSU tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním
spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania

spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových
nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu
spotrebiteľa.

27. Podľa § 4 ods. 1 ZoSU zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

28.Podľa§40ods.3Občianskehozákonníkapísomnýprávnyúkonjeplatný,akjepodpísanýkonajúcou
osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny
predpis ustanovuje inak.

29. Obligatórne obsahové náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú uvedené v ust. § 4 ods. 2 ZoSU,

podľa ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
(podľa bodu 2C vysvetliviek na vyplnenie formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom
úvere podľa prílohy vyhl. č. 620/2007 Z.z. sa pri splácaní spotrebiteľského úveru uvádza výška, počet a
termíny splátok ponúkaného spotrebiteľského úveru. Napríklad, či sa spotrebiteľský úver spláca anuitne,

alebo sa úroky a poplatky splácajú ako prvé a istina neskôr alebo
30. Podľa § 273 OBZ časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky
vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky,
ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.

31. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

32. Podľa § 4 ods. 3 ZoSU ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2
písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

33. Podľa § 4 ods. 4 ZoSU tiež platí, že od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky,
ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

34. Podľa všeobecne akceptovaného výkladu úrokom sa rozumie príjem (výnos) z určitého kapitálu. Pri

peňažných prostriedkoch je to cena za získanie peňazí od niekoho druhého, ktorú musí zaplatiť dlžník
veriteľovi.

35. Z povahy veci ako úverového vzťahu s povinnosťou dlžníka vrátiť veriteľovi poskytnuté peňažné
prostriedky a zaplatiť určité (dohodnuté) úroky (§ 497 OBZ), v spojení s citovanými zákonnými

ustanoveniami (s prihliadnutím na právo dlžníka, ak nie je dohodnuté inak, vrátiť poskytnuté peňažné
prostriedky pred dobou určenou v zmluve, a jeho povinnosť zaplatiť úroky len za dobu od poskytnutia
do vrátenia peňažných prostriedkov) vyplýva, že úrok, resp. spôsob úročenia a splácania úveru a jeho
jednotlivých častí musí byť vyjadrený určitým a zrozumiteľným spôsobom vylučujúcim pochybnosti o
obsahu povinnosti splácať jeho jednotlivé položky (vrátane postupu jej splnenia), a musí byť uvedený v

písomnej úverovej zmluve, na ktorú spotrebiteľ pripája svoj podpis. Inak sa úver považuje za bezúročný
a bez poplatkov, resp. veriteľ na úroky a poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom
úvere, nárok nemá.

36. To znamená, že pre nárok na úroky musí byť v písomnej úverovej zmluve dojednaná úroková sadzba

spotrebiteľského úveru a súčasne podmienky ktoré upravujú jej uplatňovanie - ktorými sa, vychádzajúc
z podstaty a zmyslu úročenia, rozumejú všetky podmienky tak aby bolo zrejmé ako, resp. z akej sumy
a odkedy (napr. či už od dojednania úveru - rezervácie peňažných prostriedkov, alebo od reálneho
poskytnutia peňažných prostriedkov v prospech dlžníka, alebo až od určitého iného času v prípade
dojednania dočasného bezúročného obdobia) a dokedy sa má uplatňovať (napr. do stanoveného času

splatnosti, alebo do vrátenia, alebo inak), a to tak, aby bola jasne určiteľná povinnosť platenia úrokov
(napr. aj v situácii prípadného predčasného alebo oneskoreného vrátenia peňažných prostriedkov)37. Všetky vyššie uvedené obligatórne obsahové náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere pritom
zároveň vo svojej podstate vymedzujú rozhodujúce skutočnosti, ktoré jediné odôvodňujú, resp. v zmysle
ZoSU sú spôsobilé (mohli by a mali by) odôvodňovať nárok na úroky a poplatky (odplatu) za úver podľa

zmluvyospotrebiteľskomúvere,aktorépretomusížalobcavsúvislostisnimipreúspechvkonaníriadne
tvrdiť (a preukázať). Totiž len ak je v zmluve (presne) stanovený rozsah a spôsob čerpania, úročenia
a splácania úveru resp. jeho jednotlivých častí a súvisiacich poplatkov (teda záväzok), iba vtedy zákon
s takýmto prejavom vôle spája právne následky (teda vznik práv a povinností), a len vtedy je možné
kedykoľvek určiť rozsah všetkých práv a povinností, ktoré sú obsahom daného právneho vzťahu.

38. Pre úplnosť treba uviesť, že časť obsahu zmluvy síce možno určiť aj odkazom na obchodné
podmienky, nemalo by sa to však týkať podstatných náležitostí zmluvy (ale len dojednaní technického
a vysvetľujúceho charakteru), keďže s týmito informáciami musí byť spotrebiteľ oboznámený už
pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo formulári o zmluvných podmienkach zmluvy o
spotrebiteľskom úvere (§ 3 ZoSU), a nič by preto, v prípade poctivého prístupu veriteľa, nemalo brániť

tomu uviesť ich aj priamo v zmluve (mutatis mutandis aj nález ÚS ČR citovaný nižšie). Okrem toho
tiež platí, že stanovenie časti obsahu zmluvy odkazom na obchodného podmienky nemôže byť ani
neprimerane všeobecné (nestačí iba zmienka o obchodných podmienkach), pretože ak má byť súčasťou
zmluvy (ako prejavu vôle), platia preňho, ak sa s ním majú spájať právne účinky, rovnaké pravidlá
ako aj pre iné právne úkony. Časť obsahu zmluvy, ktorú tento odkaz určuje (poukazom na obchodné

podmienky), by sa mala preto stanoviť konkrétne (určite a zrozumiteľne, § 37 ods. 1 OZ) tak, aby bolo
zrejmé úpravu ktorej časti zmluvy (práv a povinností) treba hľadať a vykladať na inom mieste (napr. v
obchodných podmienkach), písomne (§ 4 ods. 1 ZoSu), a zároveň aj nie menším písmom ako iná časť
takejto zmluvy (§ 53c OZ). V tomto prípade tomu tak však nebolo.

39. V tejto súvislosti súd tiež pripomína, že určitosti a zrozumiteľnosti zmluvy o úvere ako
dvojstranného právneho úkonu nesvedčí ani rozsiahlosť a neprehľadnosť textu obchodných podmienok
napísaná drobným písmom s prípadným súčasným zakomponovaním viacerých podstatných zmluvných
náležitostí zmluvy o úvere na ich viacerých miestach. Inými slovami vo vzťahu k ich platnosti súd
zdôrazňuje,ževprípadekonfliktuzáujmovspotrebiteľaajehozmluvnéhopartnerajepotrebnéposkytnúť

vyššiu mieru ochrany spotrebiteľovi ako slabšej zmluvnej strane. V kontexte s týmto princípom je
potrebné posúdiť aj úverové zmluvné podmienky. Tie zásadne nesmú slúžiť tomu, aby do nich často v
neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom napísanej forme skryl zmluvný partner spotrebiteľa
podmienky, ktoré sú podstatné, a o ktorých môže predpokladať, že uniknú jeho pozornosti. Pokiaľ tak
učiní, spreneverí sa princípu dôvery, a preto takému jednaniu nemožno priznať právnu ochranu pre

rozpor s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ).

40. K tomu možno poukázať aj na právny záver uvedený v náleze Ústavného súdu ČR z 11.11.2013,
sp. zn. I.ÚS 3512/11. Podľa neho v rámci spotrebiteľských zmlúv dojednania o zmluvnej pokute
(argumentum a minori ad maius tým skôr o predmete hlavného záväzku resp. o podstatných

náležitostiach zmluvy - úrokoch a poplatkoch, pozn. súdu) v zásade nemôžu byť súčasťou tzv.
všeobecných zmluvných podmienok, ale len spotrebiteľskej zmluvy samotnej (na ktorú spotrebiteľ
pripája svoj podpis). Ústavný súd zdôraznil, že dodávateľ sa má chovať k spotrebiteľovi, ktorý je
slabšou zmluvnou stranou poctivo, v opačnom prípade mu nie je možné poskytnúť právnu ochranu.
Zásada poctivosti sa prejavuje aj tým, že zmluvné dojednania nesmú byť umiestnené v oddieloch,

ktoré vzbudzujú dojem nepodstatného charakteru. Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách
majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania
technického a vysvetľujúceho charakteru, a naopak nesmú slúžiť k tomu, aby do nich v často
neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú
pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa zrejme uniknú.

41. V danom prípade, s ohľadom na podanú žalobu, pre komplexné odôvodnenie rozsudku podľa § 220
ods. 2 CSP (predtým obdobne § 157 ods. 2 O.s.p., s uvedením čoho sa žalobca domáhal a z akých
dôvodov, t.j. aké skutočnosti tvrdil) považuje súd za potrebné poukázať predovšetkým na to, že žalobca
vo svojom návrhu v podstate ani len priamo netvrdil všetky rozhodujúce skutočnosti (skutkové okolnosti),

ktoré by konkrétne a komplexne odôvodňovali celý uplatnený nárok, resp. jeho jednotlivé položky.
V postupoch dodávateľov, v nadväznosti na ich často neprijateľne zjednodušené a netransparentné
obchodné praktiky k spotrebiteľom, stalo sa už aj v súdnom konaní negatívnym javom iba všeobecné
uplatňovanienárokovnekonkrétnympoukazomnaprílohypripojenéknávrhu.Natentotrendužreagovalaj zákonodarca, a v ustanovení § 132 ods. 2 platného Civilného sporového poriadku (účinného od
1.7.2016) už výslovne stanovil, že opísanie rozhodujúcich skutočností v žalobe nie je možné nahradiť
odkazom na označené dôkazy. V danom prípade však ani z týchto príloh nevyplývajú všetky dôvody

uplatnených nárokov. Podľa názoru súdu ide o typický prejav tzv. „Mcdonaldizácie“ spoločnosti a
právnych služieb (pojem použil Václav Vlk: Mcdonaldizace mění advokacii, je nutné reagovat; dostupné
na www.ceska-justice.cz ). Celá žaloba má skôr len všeobecnú rámcovú
(formulárovú) podobu s požadovanou úhradou údajného dlhu bez uvedenia všetkých nevyhnutných
(rozhodujúcich) skutočností tak, aby bolo jasné o čom a na akom základe má súd rozhodnúť (a to už i vo

vzťahuktzv.istine -kdeabsentujevýslovnéazrozumiteľnétvrdenieoposkytnutípeňažnýprostriedkovv
určitej výške a záväzku na ich vrátenie s určitým a zrozumiteľným vymedzením spôsobu tohto vrátenia).

42. Teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien.
Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno
tieto skutočnosti preukázať. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska

hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti
tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec
netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o
skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti
bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie.

„Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh
rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny
pomerúčastníkov.Tátonormazásadneurčujejednakrozsahdôkaznéhobremena,t.j.okruhskutočností,
ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena. Rozdelenie bremena
tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma

práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť
žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného.“ (porovnaj uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2012, sp. zn. 6 MCdo 17/2010).

43. Na doplnenie uvedeného súd poukazuje aj na uznesenie Nejvyššího soudu ČR zo dňa 17. 6. 2010,

sp. zn. 33 Cdo 2259/2008, podľa ktorého nestačí len „aby žalobce předložil soudu celou řadu listin
a v žalobě (či jejím doplňku) souhrnně a nekonkrétně, bez vztahu k jednotlivým rozhodným tvrzením
odkázal na tyto listiny. Takový postup by stíral rozdíl mezi skutkovými tvrzeními stran a skutkovými
zjištěními, která soud činí z provedených důkazů, a zcela nepřípustným způsobem by přenášel aktivitu
a odpovědnost příslušející účastníkům řízení na soud a byl by též v rozporu se základními zásadami

občanského (sporného) řízení - zásadou dispoziční, projednací, rychlosti a hospodárnosti.“

44. V prejednávanej veci mal žalobca bremeno tvrdenia, že so žalovaným bola uzavretá platná písomná
zmluva o spotrebiteľskom úvere so záväzkom veriteľa poskytnúť žalovanému peňažné prostriedky,
a záväzkom žalovaného poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť veriteľovi určité úroky (a

poplatky), a ďalej že mu veriteľ určité peňažné prostriedky aj reálne poskytol a žalovaný ich nevrátil,
prípadne nezaplatil dohodnuté konkrétne špecifikované úroky (a poplatky), a že zmluva obsahuje všetky
obligatórne obsahové náležitosti. Žalobca však všetky tieto skutočnosti v konaní riadne ani netvrdil, a
žaloba, hoci má po formálnej stránke všetky minimálne obsahové náležitosti, je len rámcová s tvrdením
o údajnom dlhu bez uvedenia všetkých skutočností, ktoré by ho odôvodňovali.

45. Tento nedostatok sa pritom týka predovšetkým úrokov, a rôznych poplatkov, resp. nákladov či
pokút zaúčtovaných na ťarchu žalovaného. Žalobca uplatnil právo na vrátenie poskytnutých peňažných
prostriedkov, ku ktorým zrejme pripočítal aj úroky a rôzne poplatky, vo vzťahu k požadovaným úrokom
(a poplatkom) prirátaným k istine (resp. poskytnutým peňažným prostriedkom) však neuviedol všetky

rozhodujúce skutkové okolnosti, ktoré by ich odôvodňovali, a tieto zo žaloby a príloh (z predložených
dôkazov) napokon nevyplývajú ani nepriamo. Celá argumentácia k nim je v podstate založená len
na dôvere v ich strohé vyčíslenie z tzv. bankového systému (výpise z účtu) vypracovanom žalobcom.
Obdobný postup bol síce v minulosti možný v zmysle bývalého (dnes už neplatného) znenia ust. § 172
ods.1O.s.p.(vzneníúčinnomdor.2003)aksaprávoopieralootzv.výpiszkníhtuzemskéhopeňažného

ústavu (zrejme ako relikt bývalého štátneho vlastníctva, kontroly a z toho a priori predpokladanej
správnosti účtovania všetkých peňažných ústavov), a aj to len pri vydávaní platobných rozkazov
(procesne bez osobitného skúmania a dokazovania). V súdnom konaní v súčasnosti, s rovnocenným
postavením sporových strán, osobitne v prípadoch ex offo kontroly nárokov zo spotrebiteľskej zmluvyv zmysle ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, však nemožno nekriticky akceptovať
a vychádzať iba z jednostranných nepreskúmateľných vyčíslení sporovej strany (dodávateľa) bez
posúdenia práva. Z tvrdených (a preukazovaných) skutočností musí právo vyplývať. Nemožno súhlasiť s

názorom žalobcu, že evidovanie pohľadávky v uvedenom výpise banky je snáď akousi verejnou listinou,
a tento výpis potvrdzuje výšku žalobcom uplatnenej pohľadávky voči žalovanému. Podľa § 205 CSP
iba listiny vydané orgánmi verejnej moci v medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitným
predpisom vyhlásené za verejné, potvrdzujú pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje,
ak nie je dokázaný opak.

46. Vo vzťahu k požadovanej sume zaúčtovaných úrokov či poplatkov žalobca neuviedol (ani nepriamo
v prílohách) všetky rozhodujúce skutočnosti umožňujúce ich určenie, prípadne overenie ich výpočtu.
Pri uplatnení vyčíslených (kapitalizovaných) úrokov sú takými skutočnosťami, ktoré odôvodňujú ich
uplatnenie (nárok), vychádzajúc z ich podstaty, nesporne najmä uvedenie výšky úrokovej sadzby s
poukazom na konkrétne skutočnosti, ktorú ju odôvodňujú, a presné uvedenie jednotlivých súm - z

ktorých sa uplatňuje, s uvedením konkrétnych období - za ktoré sa pri týchto sumách uplatňuje,
spolu s ich skutkovým odôvodnením. Vznik jednotlivých dlžných súm, resp. čiastok v nich zahrnutých,
však v danom prípade z tvrdení žalobcu nemožno identifikovať, a teda ani posúdiť. Výšku úrokovej
sadzby, z ktorej zrejme svoj nárok odvodzuje, žalobca síce uviedol, jej uplatňovanie s uvedením
úročených súm a konkrétnych období s jej skutkovým odôvodnením pri výpočte úroku však nie, a tieto

skutočnosti zo žaloby napokon nevyplývajú ani nepriamo (z predložených príloh). Na spotrebiteľský úver
sa totiž nevzťahujú automaticky obvyklé všeobecné subsidiárne pravidlá úročenia a splácania podľa
dispozitívnych ustanovení § 502 a 503 OBZ (v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. i ZoSU v spojení s ust.
§ 4 ods. 3 a 4 ZoSU), a úroky, resp. výška úrokov (úroková sadzba), podmienky jej uplatňovania a
podmienky splácania istiny, úrokov a iných poplatkov (či sa spotrebiteľský úver spláca anuitne, alebo

sa dlžné úroky a poplatky splácajú ako prvé a istina neskôr alebo naopak, prípadne kedy sa splácajú,
alebo pripočítavajú k istine a ďalej úročia a pod.) musia byť výslovne písomne dohodnuté, resp. určené v
zmluve o spotrebiteľskom úvere. Uvedené by pritom mohlo byť zrejmé aspoň nepriamo z dohodnutého
rozpisu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, v tomto prípade však tomu tak nebolo (v zmluve nie
je uvedená výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov). Obdobné sa pritom týka

aj v žalobe zahrnutých úrokov z omeškania vo výške 1.349,49 Eur (podľa písomného podania žalobcu
zo dňa 7.9.2017 „vyčíslených z aktuálnej splatnej istiny za obdobie do 25.9.2014“), ku ktorým z tvrdení
žalobcu nevyplývajú konkrétne skutočnosti odôvodňujúce ich vyúčtovanie (z ktorých konkrétnych súm a
za aké obdobie), teda na základe ktorých skutočností ich žalobca žalovanému vyúčtoval. V návrhovom
(sporovom) konaní je pritom zrejmé, že je povinnosťou a zodpovednosťou žalobcu tvrdiť všetky také

skutočnosti, ktoré by jeho nárok odôvodňovali (bremeno tvrdenia), súd nie je povinný a ani oprávnený
vyhľadávať za žalobcu rozhodujúce skutočnosti, ktoré by jeho nárok odôvodňovali, tieto len posudzuje
(vychádza z tvrdeného a zisteného skutkového stavu), a preto v prípade, že z tvrdených skutočností
právo na úroky a poplatky nevyplýva (neunesenie bremena tvrdenia), nemožno mu priznať súdnu
ochranu, a nárok žalobcu z takejto žaloby musí byť v tomto rozsahu zamietnutý.

47. Vo vzťahu k uplatneným nákladom spojeným so spotrebiteľským úverom - úrokom a poplatkom
(cene služby) žalobca netvrdil a nepreukázal všetky konkrétne rozhodujúce skutočnosti, ktoré by ich
odôvodňovali (ako a na základe akej so žalovaným platne písomne uzavretej zmluvy alebo jej časti
sa mali uplatňovať a platiť, najmä z akých konkrétnych jednotlivých súm - i vzhľadom na predčasné

prípadne oneskorené úhrady - a za aké obdobie ich žalobca uplatňuje, a počíta, teda odkedy a dokedy
- vrátane oprávnenia zápočtu už uhradených súm na ich účet). Preto mal súd za to, že ohľadom tohto
nároku žalobca bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno neuniesol, teda v čase rozhodovania súd nezistil
právny dôvod, podľa ktorého by bol žalovaný povinný túto sumu žalobcovi zaplatiť, a uplatnený nárok
v tejto časti, podľa toho ako bol predmet konania skutkovo vymedzený v návrhu, preto považoval za

nedôvodný.

48. Okrem neunesenia bremena tvrdenia o všetkých skutočnostiach odôvodňujúcich právo na
vyúčtované a uplatnené úroky súd pripomína, že tieto sú zároveň obligatórnymi obsahovými
náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a vzhľadom na vyššie uvedené, i v nadväznosti na

stým súvisiace dôkazné bremeno, je preto tiež zrejmé, že predložená zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. i) ZoSU)
tak aby bolo zrejmé ako sa úrok uplatňuje, napríklad, či sa spotrebiteľský úver spláca anuitne, alebo
sa úroky a poplatky splácajú ako prvé a istina neskôr alebo naopak, či sa úroky a poplatky strhávajú zcelkovej výšky spotrebiteľského úveru, a aj podľa § 4 ods. 3 ZoSU sa poskytnutý spotrebiteľský úver
preto považuje za bezúročný a bez poplatkov.

49.Vzhľadomnauvedenémážalobcaztitulupostúpenejpohľadávkynárokibanavrátenieposkytnutých
peňažných prostriedkov vo výške 4.934,- Eur. Vrátenie bolo pritom dohodnuté v mesačných splátkach
po 84,01 Eur so splatnosťou prvej splátky od 20.9.2009 (bez toho aby bolo podľa zmluvy zrejmé aká časť
istiny je v splátke zahrnutá, či malo ísť o rovnomerné splátky istiny a úroku alebo o tzv. anuitné splátky
- teda aká časť splátky mala tvoriť istinu), a dlžná istina by tak bola vrátená v 58 splátkach po 84,01

Eur a 1 splátkou vo výške 61,42 Eur. V tejto súvislosti súd pripomína, že pri riešení tohto prípadu nie je
dôvod favorizovať počet splátok istiny pred ich výškou, ak zo zmluvy nevyplýva aká časť istiny mala byť
v tej ktorej splátke zahrnutá, a rýchlejšie splácanie istiny je pre spotrebiteľa výhodnejšie (k tomu pozri
podporne aj ust. § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka k výkladu prejavu vôle na ťarchu veriteľa, ktorý
zmluvu koncipoval). 36 splátok splatných od 20.9.2009 do 20.8.2012 bolo pritom splatných viac ako tri
roky pred podaním žaloby a ku dňu podania žaloby tak už boli premlčané, a preto súd žalobcovi priznal

sumu zodpovedajúcu zostávajúcim 22 splátkam po 84,01 Eur a jednej splátke vo výške 61,42 Eur, teda
sume 1.909,64 Eur spolu s úrokom z omeškania, ktorý si žalobca uplatnil od postúpenia pohľadávky.
Žalovanýjevomeškanísichvrátením,apretomusúdvzmysleust.§517ods.2Občianskehozákonníka
a § 3 nar. vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. uložil povinnosť na ich zaplatenie spolu so zákonnými
úrokmi z omeškania vo výške 8% ročne z dlžnej sumy uplatnenými v súlade so zákonom po ich splatnosti

až do ich zaplatenia, a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

50. O náhrade trov konania súd rozhodoval v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku
na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa §
255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262

ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

51. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 257 CSP výnimočne

súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

52. V konaní bol procesne úspešnejší žalovaný, a preto by mu mal súd v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP
aj bez návrhu (s prihliadnutím na obsah súdneho spisu) v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, priznať
podľa § 255 ods. 1 CSP pomernú náhradu trov konania, o ktorej výške by následne v zmysle § 262

ods. 2 CSP rozhodol po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením (ktoré by vydal súdny
úradník). Keďže však žalovanému v doterajšom konaní podľa obsahu súdneho spisu doposiaľ žiadne
preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením
práva (trovy konania) nevznikli, a neúspešnejší žalobca na náhradu trov konania nemá právo, súd nárok
na náhradu trov konania stranám nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva
na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.