Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, September 25, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 31Cob/54/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111214002
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Vyskočová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2111214002.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a sudcov

JUDr. Boženy Husárovej a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobcu v 1. rade: X. P., nar.
XX.XX.XXXX, bytom S. X, G., žalobkyne v 2. rade: S. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. X, G., obaja
zastúpení advokátkou: JUDr. Lucia Anovčinová, so sídlom Štefánikova 5, Bratislava, proti žalovanému
v 1. rade: Eurotransfer, spol. s r.o., so sídlom Trenčianska 53, Bratislava, IČO: 31 722 261, zastúpený
splnomocnencom: JUDr. I. G., bytom J. P. XX, Y., žalovanému v 2. rade: Z. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom
U. XX, U., zastúpený: SODOMA VULGAN, spol. s r.o., so sídlom Kominárska 2, 4, Bratislava, IČO: 47
254 084, o výmenu vadnej veci, o odvolaní žalobcov v 1. a 2. rade a o odvolaní žalovaného v 2. rade

proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 9. júna 2017, č.k. 9Cb/89/2011-453, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolanie žalobcov v 1. a 2. rade voči výroku I. napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie sa o
d m i e t a .

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti sa p o t v r d z u j e.

III. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia v 1. a 2. rade sa svojou žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 16.06.2011 domáhali,

aby súd uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť vymeniť vadnú vec - plastové dvojkrídlové okno v
kuchyni, plastové dvojkrídlové okno v izbe, plastové dvojkrídlové okno v spálni, plastové jednokrídlové
okno v obývacej izbe, plastové jednokrídlové balkónové dvere v obývacej izbe v byte žalobcov č. XX
na X. poschodí, S. ulica č. X v G., v bytovom dome so súpisným číslom XXX postavený na parcele
č. 15560/4, katastrálne územie V., obec G. - mestská časť V., okres Bratislava II, zapísaný na LV č.
XXXX vedenom Správou katastra Bratislava za novú bezvadnú vec rovnakej akosti, ktorej rozmery
budú zodpovedať rozmerom okenných otvorov v predmetnom byte, zároveň uložiť žalovaným v 1. a 2.

rade povinnosť zabezpečiť si súhlas od správcu, ktorý vykonáva správu bytového domu so súpisným
číslom XXX postaveným na parcele č. 15560/4, katastrálne územie V., obec G. - mestská časť V., okres
Bratislava II, zapísaný na LV č. XXXX vedenom Správou katastra Bratislava na zásah do zateplenia
domu, a tiež na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie výrokom I. napadnutého rozsudku rozhodol tak, že uložil žalovanému v 2. rade
povinnosť vymeniť vadnú vec - plastové dvojkrídlové okno v kuchyni, plastové dvojkrídlové okno v izbe,

plastové dvojkrídlové okno v spálni, plastové jednokrídlové okno v obývacej izbe, plastové jednokrídlové
balkónovédverevobývacejizbevbytežalobcovč.XXnaX.poschodí,S.ulicač.XvG.,vbytovomdome
so súpisným číslom XXX postavený na parcele č. 15560/4, katastrálne územie V., obec G. - mestská
časť V., okres Bratislava II, zapísaný na LV č. XXXX vedenom Správou katastra Bratislava za novú vecbez vád v rovnakej veľkosti a akosti, a to v lehote 90 dní od právoplatnosti rozsudku a výrokom II. vo
zvyšnej časti žalobu zamietol. Výrokom III. rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu
trov konania. Výrokom IV. rozhodol tak, že štát má voči žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov

konania v rozsahu 50% a výrokom V. tak, že štát má voči žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 50%.
Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 52 ods. 1, 2, 3, § 54 ods. 1,
§ 631, § 644, § 645 ods. 1, § 647, § 649, § 507 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. m), § 18
ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 1 C.s.p., článok 4

ods. 1, 2 C.s.p.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámením sa so znaleckým posudkom č.
6/2012, znaleckým posudkom č. 17-04/2015, listinnými dôkazmi, a to so zmluvou o dielo zo dňa
11.09.2006, faktúrou č. W2006S023, príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 11.09.2006, príjmovým
pokladničným dokladom nedatovaným, listom „Reklamácia vady plastových okien“ zo dňa 22.01.2009,
listom „Stanovisko k Vášmu listu zo dňa 29.05.2009“ zo dňa 08.06.2009, listom „Doriešenie reklamácie

plastových okien“ zo dňa 13.01.2010, listom „Priebeh reklamácie od decembra roka 2008“ zo dňa
09.02.2010, listom „Žiadosť o vybavenie reklamácie plastových okien (rosenie)“ zo dňa 16.12.2010,
listom „Zaslanie záznamu pre pamäť z jednania konaného dňa 14.01.2011 v našom byte ohľadom
reklamácie plastových okien dodaných Vašou firmou a stanovisko odberateľa“ zo dňa 26.01.2011,
listom „Stanovisko k Vášmu listu zo dňa 07.02.2011“ zo dňa 21.02.2011, výzvou na odstránenie

vád diela zo dňa 29.03.2011, poslednou výzvou na odstránenie vád diela pred podaním žaloby zo
dňa 03.05.2011, fotodokumentáciou zo dňa 29.04.2011, listom „Šetrenie podania“ zo dňa 18.03.2010,
Sťažnosťou na spôsob šetrenia podnetu zo dňa 20.04.2010, Oznámením výsledku prešetrenia sťažnosti
zo dňa 05.05.2010, rozhodnutím Slovenskej obchodnej inšpekcie č. P/268/2/2010 zo dňa 06.09.2010
o uložení pokuty, Odborným vyjadrením zo dňa 10.11.2010, e-mailom zo dňa 27.01.2011, listom

„Vyjadrenie k Vášmu listu zo dňa 07.07.2010“ zo dňa 20.07.2010, Vyjadrením k reklamácii zo dňa
07.07.2010, s výpisom z obchodného registra žalovaného v 1. rade, s predloženou fotodokumentáciou,
potvrdením o práceneschopnosti žalobkyne v 2. rade zo dňa 04.02.2011, technickým výkresom
zakreslenia osadenia plastových okien, s cenovou ponukou č. 060404 pre zameraním, s cenovou
ponukou č. 060468 po zameraní, Správou o stave spoločných častí a zariadení domu za rok 2011,

technickými nákresmi Krajského projektového ústavu pre bytovú a občiansku výstavbu, s listom
„Informácia“ zo dňa 25.08.2015, listom „odpoveď na list zo dňa 25.08.2015“ zo dňa 07.09.2015,
Odporúčaním na navrhovanie stavebných konštrukcií a budov podľa STN a odbornej literatúry, výpisom
zo živnostenského registra žalovaného v 2. rade, ako aj s celým obsahom spisového materiálu.
Zmluva o zhotovení veci na zákazku je osobitným druhom zmluvy o dielo. Zhotovenie veci na zákazku

možno vymedziť ako odplatný záväzkový vzťah spočívajúci v zhotovení novej veci podľa požiadaviek
(objednávky) objednávateľa. Na základe zmluvy o zhotovení veci na zákazku vzniká záväzkový vzťah,
v ktorom je zhotoviteľ povinný zhotoviť objednávateľovi podľa jeho objednávky vec a odovzdať ju
objednávateľovi do vlastníctva a objednávateľ je povinný vec prevziať a zaplatiť zhotoviteľovi odmenu
za zhotovenie veci. Podstatou zmluvy o zhotovení veci na zákazku je zhotovenie novej veci podľa

individuálnych požiadaviek objednávateľa. Zhotovením veci je teda výroba nového hmotného predmetu
určeného objednávkou, ktorá vyjadruje individuálny charakter novej veci.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané a medzi stranami ani nebolo sporné, že
medzi žalobkyňou v 2. rade a žalovaným v 2. rade došlo dňa 11.09.2006 k uzavretiu zmluvy o dielo, v
zmysle ktorej žalovaný v 1. rade dodal a namontoval žalobcom plastové okná a dvere v byte žalobcov

na S. ulici X, G. na základe objednávky žalobcov č. 060404 a žalobcovia zaplatili žalovanému v 1. rade
dohodnutú odplatu v dvoch častiach v celkovej výške 2.718,65 eur, a to sumu 1.659,70 eur (50.000 Sk)
formou zálohovej platby a následne sumu 1.058,95 eur (31.902 Sk) na základe faktúry č. W2006S023
na účet žalovaného v 1. rade.
Súd prvej inštancie vyhodnotil ako neplatnú zmluvnú podmienku, podľa ktorej si zmluvné strany vyhradili

na ich zmluvný vzťah platnosť Obchodného zákonníka v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka,
pretože toto zmluvné dojednanie odporuje § 54 ods. 1 Obchodného zákonníka (v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy) a zmluvný vzťah žalobcov a žalovaného v 2. rade je vzťahom spotrebiteľským, kde
žalobcovia majú postavenie spotrebiteľov v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a žalovaný
v 2. rade má postavenie dodávateľa v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Podľa obsahu

právneho úkonu posúdil súd zmluvu medzi žalobcami a žalovaným v 2. rade ako zmluvu o zhotovenie
veci na zákazku podľa § 644 Občianskeho zákonníka, keďže k zameraniu, dodaniu a namontovaniu
diela (plastových okien a dverí) došlo na základe objednávky a špecifických požiadaviek žalobcov (keď
plastové okná a dvere museli byť prispôsobené rozmerom okenných otvorov v byte žalobcov).Podľa ustanovenia § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ak spotrebiteľ uplatní
reklamáciu, predávajúci alebo ním poverený zamestnanec alebo určená osoba je povinný poučiť
spotrebiteľa o jeho právach podľa všeobecného predpisu; na základe rozhodnutia spotrebiteľa, ktoré z

týchtoprávspotrebiteľuplatňuje,jepovinnýurčiťspôsobvybaveniareklamáciepodľa§2písm.m)ihneď,
v zložitých prípadoch najneskôr do 3 pracovných dní odo dňa uplatnenia reklamácie, v odôvodnených
prípadoch, najmä ak sa vyžaduje zložité technické zhodnotenie stavu výrobku alebo služby, najneskôr
do 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie. Po určení spôsobu vybavenia reklamácie sa reklamácia
vybaví ihneď, v odôvodnených prípadoch možno reklamáciu vybaviť aj neskôr; vybavenie reklamácie

však nesmie trvať dlhšie ako 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie. Po uplynutí lehoty na vybavenie
reklamácie má spotrebiteľ právo od zmluvy odstúpiť alebo má právo na výmenu výrobku za nový
výrobok.
Právnaúpravareklamáciívzákoneč.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľamalapôvodnedoplniťúpravu
Občianskeho zákonníka. Namiesto toho vytvorila druhú, paralelnú úpravu. Vybavenie reklamácie je v
zákone č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa definované v § 2 písm. m). Podľa tohto ustanovenia

vybavenímreklamácieje„ukončeniereklamačnéhokonaniaodovzdanímopravenéhovýrobku,výmenou
výrobku, vrátením kúpnej ceny výrobku, vyplatením primeranej zľavy z ceny výrobku, písomná výzva
na prevzatie plnenia alebo jej odôvodnené zamietnutie“. „Určenie spôsobu vybavenie reklamácie“ aj
„vybavenie reklamácie“ sa podľa zákona počíta odo dňa uplatnenia reklamácie. V oboch prípadoch
lehota trvá 30 dní. Z hľadiska právneho účinku je nepodstatná lehota na určenie spôsobu vybavenia

reklamácie, lebo na vybavenie reklamácie má predávajúci maximálne 30 dní odo dňa uplatnenia
reklamácie.
Ak vybavenie reklamácie odstrániteľnej vady predanej veci trvá dlhšie ako 30 dní, má kupujúci
(spotrebiteľ) v zmysle § 19 ods. 4 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa (teraz § 18 ods. 4
zákona č. 250/2007 Z.z.) rovnaké práva, akoby išlo o vadu neodstrániteľnú. Aj po márnom uplynutí

tejto lehoty má ale právo zotrvať na požiadavke odstránenia vady alebo zmeniť voľbu a uplatniť
práva uvedené v § 623 Občianskeho zákonníka. Touto voľbou je potom kupujúci viazaný a nemôže ju
dodatočnemeniť.Vobčianskomsúdnomkonanísapotommôžedomáhaťpriznanialentohopráva,ktoré
uplatnil u predávajúceho. Súd tieto vzájomne sa vylučujúce práva nemôže priznať formou alternatívneho
petitu. (R 126/2014)

Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania preukázané, že žalobkyňa v 2. rade reklamovala
u žalovaného v 2. rade vady diela písomnou reklamáciou zo dňa 22.01.2009, v ktorej žiadala
odstrániť vadu diela, ktorá mala spočívať v rosení dodaných okien. Z rozhodnutia Slovenskej obchodnej
inšpekcie č. P/268/2/2010 zo dňa 06.09.2010 vyplýva, že žalovaný v 1. rade (hoci nebol v zmluvnom
vzťahu so žalobcami) porušil povinnosť vybaviť reklamáciu v lehote nepresahujúcej 30 dní a povinnosť

vydať písomný doklad o vybavení reklamácie najneskôr do 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie. V
odôvodnení rozhodnutia správny orgán poukázal okrem iného na to, že list žalovaného v 1. rade zo dňa
18.02.2009, ktorý spotrebiteľka (žalobkyňa v 2. rade) neobdržala, nie je možné považovať za písomný
doklad o vybavení reklamácie uplatnenej spotrebiteľkou listom zo dňa 22.01.2009.
Žalovaný v 2. rade až listom označenom „Vyjadrenie k reklamácii“ zo dňa 07.07.2010 vybavil reklamáciu

žalobcov tak, že reklamované závady žalobcov neuznal za vady výrobku. Z listu žalobkyne v 2. rade
„Vyjadrenie k Vášmu listu zo dňa 07.07.2010“ zo dňa 20.07.2010 vyplýva, že vybavenie reklamácie
bolo žalobcom doručené, a teda napriek námietkam žalobcov, že ich reklamácia nebola vybavená, súd
má preukázané, že k vybaveniu reklamácie zo strany žalovaného v 2. rade došlo, hoci nie v zákonom
stanovenej 30-dňovej lehote, pričom žalobcovia si v rámci reklamácie zvolili aj spôsob jej vybavenia a

to opravu vadného diela.
Súd prvej inštancie v tejto súvislosti zdôraznil, že hoci list označený „Vyjadrenie k reklamácii“ zo dňa
07.07.2010 bol žalobcom doručovaný pod hlavičkou žalovaného v 1. rade, má za to, že išlo o spôsob
vybavenia reklamácie žalobcov zo strany žalovaného v 2. rade. Tento záver možno vyvodiť z vyjadrenia
žalobkyne v 2. rade, ktorá vysvetlila, že nakoľko žalovaný v 2. rade im odpovedal na ich reklamácie pod

hlavičkou obchodnej spoločnosti (t.j. žalovaného v 1. rade), preto rovnako reagovali aj oni pod hlavičkou
tejto obchodnej spoločnosti, ale ich zmluvným partnerom bol pán H. (t.j. žalovaný v 2. rade a súčasne
štatutárny zástupca žalovaného v 1. rade) a teda obe zmluvné strany si boli vedomé, s kým komunikujú
v rámci reklamačného konania.
Deliteľnosťou plnenia sa rozumie spravidla mechanická deliteľnosť predmetu plnenia, pričom sa zároveň

vyžaduje, aby v dôsledku delenia neprestala vec slúžiť účelu na ktorý je určená. V danom prípade dospel
súd k záveru, že reklamovaná vec - plastové okná a dvere - je z mechanického hľadiska deliteľná v tom
zmysle, že je možné rozdeliť plastový rám okien a krídla okien bez toho, aby došlo k zmareniu ich ďalšej
použiteľnosti. Na základe toho súd mal súd za to, že s ohľadom na deliteľnosť veci je možné vyhovieťžalobnému petitu v časti, ktorý je dôvodný (výmena krídel plastových okien) a žalobný petit zamietnuť
v časti, v ktorej je neopodstatnený (výmena plastových rámov).
Zo záverov znaleckého posudku Technického a skúšobného ústavu stavebného, n.o. č. 17-04/2015

zo dňa 30.04.2015 jednoznačne vyplýva, že termovízne meranie nepotvrdilo nedostatky v kvalite a
v spôsobe osadenia otvorovej konštrukcie. Rovnako tak znalec Ing. Horečný pri svojej výpovedi k
záverom znaleckého posudku uviedol, že veľkosť okien by mohol byť estetický problém, ale termovízia
nepreukázala, že by osadené okná mali nejaký negatívny vplyv na ich funkčnosť. Žalovaný v 2. rade
vo svojej výpovedi vysvetlil spôsob osádzania plastových okien a zdôvodnil potrebu menších rozmerov

rámu plastového okna v porovnaní s pôvodným dreveným rámom. Na základe uvedeného dospel súd
k záveru, že žaloba žalobcov v časti výmeny vadnej veci, ktorej rozmery budú zodpovedať rozmerom
okenných otvorov v predmetnom byte, a zároveň uložiť žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť zabezpečiť
si súhlas od správcu, ktorý vykonáva správu bytového domu žalobcov na zásah do zateplenia domu
je nedôvodná a preto ju v tejto časti zamietol. V konaní teda nebola preukázaná potreba výmeny aj
samotnýchrámov,vktorýchsúosadenékrídlaplastovýchokien,keďžetietopodľavýsledkovznaleckého

skúmania netrpia defektami. K obdobným záverom dospel aj znalec Ing. Kasala v znaleckom posudku
č. 06/2012 zo dňa 29.10.2012.
Pokiaľ ide o požiadavku žalobcov na výmenu samotných krídel jednotlivých plastových okien a
plastových balkónových dverí, zo záverov znaleckého posudku Technického a skúšobného ústavu
stavebného, n.o. č. 17-04/2015 zo dňa 30.04.2015 vyplýva, že spôsob osadenia izolačného dvojskla

s hliníkovým dištančným rámikom v zasklievacej drážke vytvára tepelný most, v dôsledku čoho pri
teplotách vonkajšieho vzduchu približne pod - 2 °C dochádza ku kondenzácii vodnej pary na zasklení
v blízkosti dištančného rámika takmer nepretržite pri danom spôsobe užívania bytu. Rosenie okien pri
vonkajšej teplote nad bodom mrazu je spôsobené spôsobom užívania bytu (vysoká relatívna vlhkosť
vnútorného vzduchu). Žalovaný v 2. rade pritom závery znaleckého posudku nerozporoval. Okrem toho

už v Odbornom vyjadrení Technického a skúšobného ústavu stavebného, n.o. zo dňa 10.11.2010 bolo
konštatované problematické osadenie izolačného dvojskla, na základe čoho bolo potrebné preveriť
správnosť osadenia izolačného dvojskla v profile krídla a zistiť, či je zapustené v zasklievacej drážke
minimálne 15 mm. V tejto súvislosti znalec Ing. Gilnányi vo svojej výpovedi uviedol, že hoci krídla okien
neboli odlištované, boli tam určité znaky, že boli osadené plytko, t.j. nebola dodržaná hĺbka osadenia 15

mm. Na základe uvedeného možno konštatovať, že dodané dielo - plastové okná, trpeli reklamovanou
vadu a dochádzalo k orosovaniu okien pri teplotách od teploty - 2 °C. Dôvodom (i keď nie jediným)
ich orosovania bola konštrukčná vada diela, ktorá bráni riadnemu užívaniu týchto dodaných plastových
okien, preto súd v tejto časti žalobe vyhovel a žalovanému v 2. rade uložil povinnosť vymeniť vadné
krídla plastových okien a dverí.

Hoci z výpisu zo živnostenského registra žalovaného v 2. rade vyplýva, že žalovaný v 2. rade skončili
podnikateľskú činnosť ku dňu 13.01.2011, v zmysle § 352 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok sa
považuje za splniteľný aj v prípade, ak ho možno splniť pomocou inej osoby.
Vykonaným dokazovaním zároveň dospel súd k záveru, že v danom prípade je potrebné žalobu
zamietnuť vo vzťahu k žalovanému v 1. rade a to z dôvodu, že žalovaný v 1. rade nie je pasívne vecne

legitimovaný v tomto konaní.
Žalobcovia si uplatnili svoj nárok na výmenu vadnej veci voči žalovanému v 1. rade na základe toho, že
si fakturoval cenu diela, hoci zmluva o dielo bola uzavretá so žalovaným v 2. rade ako s podnikateľom.
Medzi stranami sporu nebolo sporné, že zmluvný vzťah zo zmluvy o dielo sa týkal žalobcov a žalovaného
v 2. rade, pričom ako uviedla žalobkyňa v 2. rade, reklamácie adresovala najprv len žalovanému v 2.

rade a žalovanému v 1. rade ich následne adresovala z toho dôvodu, že žalovaný v 2. rade im odpovedal
na korešpondenciu pod hlavičkou obchodnej spoločnosti, avšak ich zmluvným partnerom bol žalovaný
v 2. rade. Okrem toho skutočnosť, že žalovaný v 2. rade fakturoval doplatok na cenu diela faktúrou č.
W2006S023 žalobcom ako konateľ žalovaného v 1. rade nezakladá pasívnu legitimáciu žalovaného v
1. rade v tomto konaní. Žalovaný v 2. rade si týmto spôsobom len určil platobné miesto, ale nijakým

spôsobom tým nedošlo k zmene zmluvného vzťahu medzi žalobcami a žalovaným v 2. rade.

3. Súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania vo vzťahu medzi stranami sporu rozhodol
podľa ustanovenia § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 2 C.s.p. a žiadnej zo strán nepriznal
právo na náhradu trov konania právo, keďže každá zo strán bola v časti sporu úspešná, pričom mieru

úspechu strán nebolo možné v danom prípade kvantifikovať. Pokiaľ ide o nárok náhradu trov konania
žalovaného v 1. rade, hoci mal tento voči žalobcom v 1. a 2. rade v konaní plný úspech, súd mu nárok
na náhradu trov konania nepriznal z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré vzhliadol v tom, že aj
keď žalovaný v 1. rade nebol v zmluvnom vzťahu so žalobcami, vstupoval do ich vzájomného vzťahutým, že riešil reklamácie žalobcov napriek tomu, že sa týkali vzťahu žalobcov a žalovaného v 2. rade, a
tým bol nepriamo zodpovedný za vzniknutý spor medzi stranami.

4. Trovy štátu s účinnosťou do 30.06.2016 upravovalo ustanovenie § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku, v zmysle ktorého mal štát podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil. Občiansky súdny poriadok bol s účinnosťou od 01.07.2016 zrušený s tým, že
ho nahradil nový procesný predpis - Civilný sporový poriadok, ktorý trovy štátu neupravuje. Súd preto
rozhodujúc o trovách štátu, rozhodol podľa čl. 4 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods.

1 C.s.p., keď priznal štátu nárok na náhradu trov konania tak, že tieto rozdelil medzi sporové strany
rovnakou mierou (vzhľadom na nemožnosť kvantifikovania miery ich úspechu v konaní), keď 50 % trov
konania štátu má povinnosť uhradiť žalovaný v 2. rade a 50 % trov konania štátu majú povinnosť uhradiť
spoločne a nerozdielne žalobcovia v 1. a 2. rade.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným
uznesením.

5. Žalobcovia v 1. a 2. rade podali proti rozsudku súdu prvej inštancie okrem výroku III. odvolanie, ktoré
odôvodnili v zmysle § 365 ods. 1 písm. f), h) C.s.p.:
Výrok I. rozsudku žalobcovia v 1. a 2. rade napadli v časti, v ktorej sa uložila povinnosť žalovanému v 2.
rade dodať veci v rovnakej veľkosti, nakoľko majú za to, že žalovaný v 2. rade by mal dodať novú vec bez

vád rovnakej akosti avšak takej veľkosti, ktorej rozmery budú zodpovedať rozmerom okenných otvorov
v predmetnom byte a teda dodať celý výrobok vrátane rámu ako i krídel okien a balkónových dverí.
Žalobcovia v 1. a 2. rade majú za to, že predmetná vec má vady. Ide jednak o vady konštatované súdom
v napadnutom rozsudku a teda problematické osadenie izolačného dvojskla, ale prítomné sú aj vady
spočívajúce v samotnom osadení okien ako aj veľkosti okien. Aj tieto vady majú vplyv na rosenie okien.

Rosenie okien sa podľa názoru žalobcov neodstráni výmenou krídel okien a balkónových dverí bez
výmeny plastových rámov.
Ing. I. N. (odborník na dodávku a montáž plastových okien) a Ing. Mgr Jana Pecníkova (znalec z odboru
Stavebníctvo, odvetvie Pozemné stavby) pri obhliadke konanej už dňa 29.04.2011 konštatovali, že okná
sú o cca 5 cm menšie, ako by v skutočnosti mali byť, sú osadené nevhodným spôsobom na pôvodnom

betónovom parapete a medzery sú vyplnené PUR penou vo väčšej hrúbke, ako je prípustné a aj z
tohto dôvodu sa tzv. tepelný most, čoho následkom vzniká rosenie okien. Vyhodnotili, že „riešením pre
odstránenie vzniknutých tepelných mostov je výmena jestvujúcich plastových okien za plastové okná
správnych rozmerov. Iné riešenie sa nejaví ako vhodné, nakoľko riziko pretrvania tepelných mostov na
konštrukcii je vysoko pravdepodobné. "

Tieto závery sú zhodné so závermi Odborného vyjadrenia zo dna 10.11.2010 Technického a skúšobného
ústavustavebného,n.o.,vktoromMgr.N.jasnekonštatuje,že„oknoniejeosadenévzmyslepracovného
predpisu výrobcu profilového systému, z hľadiska kotvenia okna (rozmiestnenia kotviacich skrutiek) a
utesnenia vonkajšieho a vnútorného parapetu." Ďalej okrem iného uvádza pod bodom 4 záveru, druhá
veta: „,Ak je okno osadené na pôvodnom terazzovom parapete, bez správneho osadenia nosných

podložiek, zaizolovania a utesnenia všetkých stykov, vznikajú vovedenom detaile tepelné mosty, ktoré
prispievajú k znižovaniu povrchových teplôt na interiérovej strane izolačného dvojskla." S vyššie
uvedenými závermi súhlasil aj Ing. Ladislav Gilányi, vypočutý na pojednávaní dňa 01.06.2016 za TSUS
n.o.
Fotografickou dokumentáciou založenou v súdnom spise bolo preukázané, že okná sú osadené na

pôvodnom betónovom parapete. Toto potvrdil aj Ing. Kasala na pojednávaní dňa 03.06.2013.
Nesprávna veľkosť okien bola preukázaná aj predloženými dokladmi, z ktorých vyplýva, že predmetný
byt žalobcov sa nachádza v bytovom dome, ktorého konštrukčný systém je označený ako typ T06B.
Okenné otvory pre tento typ bytového domu sú rovnaké tak pre jednotlivé byty ako aj pre spoločné
priestory. Rozmer okenného otvoru v paneli je 2100 mm na šírku a 1600 mm na výšku. Toto

bolo jednoznačne preukázané dokumentmi predloženými súdu, a to dokument Správy domov SBD
Bratislava II označený ako Správa o stave spoločných častí a zariadení domu za rok 2011, Pozvánka,
projekty vyžiadané z archívu Hlavného mesta Bratislavy, dokumenty z odbornej literatúry, dokumentu
označeného ako Odporúčania na navrhovanie stavebných konštrukcií a budov podľa STN vypracovaný
Ing. H., Potvrdenia zo Správy SBD Bratislava II, s.r.o. zo dňa 07.09.2015 ako aj z Cenovej ponuky

zo dňa 24.02.2010, ktorá aj bola zrealizovaná a je súčasťou Zmluvy o dielo, ktoré sa realizovalo v
spoločných priestoroch bytového domu S. X, G.. Vzhľadom k uvedenému je zrejmé, že osadené okná v
byte žalobcov sú výrazne menšie (teda 2070 mm na šírku a 1520 mm na výšku) ako okná v spoločných
priestoroch bytového domu .Z vyššie uvedeného je zrejmé, že aj nesprávna veľkosť okien a z toho vyplývajúce nesprávne osadenie
na pôvodnom betónovom parapete za súčasného vyplnenia vzniknutých medzier PUR penou v hrúbke
v súčinnosti s ostatnými činiteľmi spôsobuje rosenie okien. Súd teda dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, preto je odôvodnená zmena rozsudku v napadnutej časti
výroku I.
Bytový dom, v ktorom sa nachádza byt žalobcov v 1 a 2.rade bol zateplený. Na skutočnosť, že bytový
dom sa bude postupne zatepľovať, bol žalovaný v 2.rade upozornený už pred začatím súdneho konania.
Do zateplenia nie je možné zasahovať svojvoľne. Z tohto dôvodu žalobcovia v l. a 2. rade žiadajú, aby

súdzaviazalžalovanéhozabezpečiťsisúhlasodsprávcu,ktorývykonávasprávupredmetnéhobytového
domu.
Žalobcovia napadli výrok IV. rozsudku, ktorým bola uložená povinnosť žalobcom v l. a 2. rade uhradiť
trovy konania štátu v rozsahu 50% z toho titulu, že už pri prvom úkone, ktorý im patril (pri podaní
žaloby), predložili dostatočné dôkazy preukazujúce vady v dodanom diele a osvedčujúce ich nárok na
výmenu vadnej veci. Súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom Ing. Milošom Kasalom, ktoré napokon

napriek výsluchu znalca nebolo použiteľné a bolo nutné nariadiť znalecké dokazovanie Technickým a
skúšobným ústavom stavebným, n. o., ktorého odborné vyjadrenie žalobcovia predložili súdu spolu s
podanou žalobou. Konanie vo veci na súde prvej inštancie trvalo neprimerane dlho (šesť rokov), pričom
počas tohto obdobia došlo sedemkrát k zmene zákonného sudcu.
Žalobcovia žiadali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil vo výroku I. tak, aby vyhovel návrhu

žalobcom v celom rozsahu a to vymeniť vadnú vec opísanú vo výroku za novú vec bez vád rovnakej
akosti, ktorej rozmery budú zodpovedať rozmerom okenných otvorov v predmetnom byte a to v lehote do
90 dní od právoplatnosti rozsudku, a aj pokiaľ ide o navrhovaný výrok týkajúci sa zabezpečenia súhlasu
od správcu.

6. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov v 1. a 2. rade uviedol, žalobcovia v podanom
odvolaní konštatujú, že na základe znaleckého dokazovania, ktoré bolo predmetom samotného súdneho
konania,súdnesprávnevecposúdilatovrozsahunesprávnejveľkostiokienazlomosadeníokien.Svoje
tvrdenia o nekvalitne vykonanej práci žalovaného v 2. rade - zlom osadení okien a nekvalitne dodanom
tovare - zlá veľkosť okien, podporujú znaleckým dokazovaním Ing. Mgr. Jany Pecníkovej a Ing. Štefana

Slinčáka. Rovnako poukazujú aj na závery p. Mgr. N., ktorý vydal Odborné vyjadrenie Technického a
skúšobného ústavu stavebného, n.o. zo dňa 10. 11. 2010.
Žalovaný v 2. rade k vyjadreniu p. Ing. Slinčáka a p. Ing. Pecníkovej uviedol, že sa jedná len o teoretické
konštatovanie, že okná sú menšie o cca 5 cm, ako by v skutočnosti mali byť. Pôvodný betónový parapet
sa ponechal z dôvodu pevného podkladu pod rám okna a ako náhrada nového betónu, pretože pri

týchto typoch panelových otvorov je tzv. zalomené ostenie, to znamená, že rozmery medzi vonkajším a
vnútorným ostením sú menšie a okná i dvere sa zapúšťajú cca 3 cm na každú stranu ostenia v bočnej
a hornej časti rámu okna. Tieto skutočnosti Žalovaný v 2. rade uviedol do zápisnice na pojednávaniach
na OS Trnava.
Žalovaný v 2. rade k odbornému vyjadreniu p. Mgr. N. uviedol, že sa jedná opäť len o konštatovanie.

Žalovaný v 2. rade uznáva, že na profilovom systéme nie sú rozmiestnené všetky kotviace skrutky, avšak
tieto kotviace skrutky chcel žalovaný v 2. rade doplniť už dávno, no nebolo mu to umožnené zo strany
žalobcov, čo je zaznamenané aj v zápisniciach z pojednávaní. Tieto skrutky však nemajú žiaden vplyv
na rosenie okien, ale na väčšiu pevnosť rámu ako i technickú funkčnosť okna, na čo nebola doteraz
podaná žiadna reklamácia.

Žalovaný v 2. rade už niekoľkokrát uviedol, že okná sú správne osadené na nosných podložkách a sú
zaizolované a utesnené vo všetkých stykoch. Ak by tak nebolo, dochádzalo by k roseniu aj samotných
rámov a nie len skiel. Nie však v spodnej časti, pretože by nebolo možné osadiť exteriérový a interiérový
parapet. Medzi rámom okna a pôvodnou betónovou parapetou vznikla špára cca 1 cm na vyváženie
okna, ktorá bola vymedzená PUR penou.

Za hlavnú príčinu rosenia považuje žalovaný v 2. rade vyjadrenie v znaleckom posudku Technického
a skúšobného ústavu stavebného zo dňa 30. 04. 2015, ako i vyjadrenie samotnej výpovede znalca p.
Ing. Horečného zo dňa 19.5.2017.
Zo záverov znaleckého posudku Technického a skúšobného ústavu stavebného, n.o. č. 17-04/2015
zo dňa 30. 04. 2013 okrem iného vyplýva, že „rosenie okien pri vonkajšej teplote nad bodom mrazu

je spôsobené spôsobom užívania bytu (vysoká relatívna vlhkosť vnútorného vzduchu)." Okresný súd
sa nevysporiadal so skutočnosťou, že rosenie okien bolo spôsobené aj samotným konaním žalobcov,
nakoľko podľa vyššie spomínaného znaleckého posudku, žalobcovia v byte dostatočne nevetrali, a teda
možno dospieť k záveru, že rosenie okien bolo spôsobené aj v dôsledku vysokej vlhkosti interiéri. Tútoskutočnosť potvrdil aj znalec Ing. Roman Horečný, ktorý v konaní uviedol: „Príčinou rosenia je zvýšená
relatívna vlhkosť vnútorného vzduchu. K roseniu pri vonkajšej teplote pod -2C bude vždy dochádzať v
oblasti distančného rámika, teda na zasklení, a rosenie okien pri vonkajšej teplote nad bodom mrazu je

spôsobené užívaním bytu." Tieto skutočnosti sú uvádzané aj v odôvodnení predmetného rozsudku.

7. Žalovaný v 2. rade podal odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd zaviazal
žalovaného v 2. rade výmenou vadnej veci za novú vec bez vád v rovnakej veľkosti a akosti, ako aj
voči výroku I. a V. napadnutého rozsudku. Odvolanie odôvodil tým, rozsudok Okresného súdu Trnava

je zmätočný, nakoľko v samostatnom rozhodnutí súd zaviazal žalovaného v 2. rade výmenou vadnej
veci - plastové dvojkrídlové okno v kuchyni, plastové dvojkrídlové okno v izbe, plastové dvojkrídlové
okno v spálni, plastové jednokrídlové okno v obývacej izbe, plastové jednokrídlové balkónové dvere v
obývacej izbe v byte žalobcov č. XX na X poschodí, S. ul. X v G., v bytovom dome so súp. č. XXX
postavený na parc. č. 15560/4, kat. ú. V., Obec G. - mestská časť V., okres Bratislava II. zapísaný na LV
č. XXXX, vedenom Správou katastra Bratislava - za novú vec bez vád v rovnakej akosti, avšak v bode

50 odôvodnenia konštatuje, že reklamovaná vec - plastové okná a dvere sú z mechanického hľadiska
deliteľnou vecou v tom zmysle, že je možné rozdeliť plastový rám okien a krídla okien bez toho, aby došlo
k zmareniu ich ďalšej použiteľnosti. Súd v bode 50 odôvodnenia konštatoval, že výmena plastových
rámov nie je opodstatnená, avšak z výrokovej časti rozsudku to výslovne nevyplýva.
Reklamované okná boli žalovaným v 2. rade osadené v roku 2006. Žalobcovia predmetné okná užívali a

stále užívajú. Súd vôbec neprihliadol na túto skutočnosť a nezohľadnil bezdôvodné obohatenie žalobcov
počas takmer 11 rokov užívania predmetnej veci.
Vykonanie rozsudku žalovaným v 2. rade je v súčasnosti nemožné, nakoľko predmetný model okien
sa už nevyrába. Táto skutočnosť je pochopiteľná, nakoľko ide o model, ktorý sa predával pred vyše 11
rokmi.

Osadené okná majú riadnu certifikáciu. Výmena samotných krídel plastových okien by bola neefektívna,
nakoľko podľa názoru žalovaného v 2. rade by k roseniu okien dochádzalo opätovne. Súd vôbec
nezohľadnil skutočnosť, ktorá je uvedená v samotnom odôvodnení rozsudku v bode 52, kde je
konštatované, že zo záverov znaleckého posudku Technického a skúšobného ústavu stavebného, n.o.č.
17-04/2015 zo dňa 30.04.2015 okrem iného vyplýva, že „rosenie okien pri vonkajšej teplote nad bodom

mrazu je spôsobené spôsobom užívania bytu (vysoká relatívna vlhkosť vnútorného vzduchu)“. Súd
sa nevysporiadal so skutočnosťou, že rosenie okien bolo spôsobené aj samotným konaním žalobcov,
nakoľko podľa vyššie spomínaného znaleckého posudku žalobcovia v byte dostatočne nevetrali, a teda
možno dospieť k záveru, že rosenie okien bolo spôsobené aj v dôsledku vysokej vlhkosti v interiéry. Túto
skutočnosť potvrdil aj znalec Ing. Roman Horečný, ktorý v konaní uviedol: „Príčinou rosenia je zvýšená

relatívna vlhkosť vnútorného vzduchu. K roseniu pri vonkajšej teplote pod -2°C bude vždy dochádza v
oblasti dištančného rámika, teda na zasklení, a rosenie okien pri vonkajšej teplote nad bodom mrazu je
spôsobené užívaním bytu.“ Táto skutočnosť je uvedená v bode 30. odôvodnenia rozsudku.
O uvádzaných vadách osadených okien je možné mať pochybnosti. Súd mal vedomosť o tom, že
rovnaké okná boli osadené aj u susedov žalobcov. Predmetné okná boli osadené podľa rovnakej zmluvy

a v rovnakej kvalite, avšak v prípade susedy - p. V. nebola výmena okien potrebná. Túto skutočnosť
potvrdil znalec obhliadkou. Je teda možné konštatovať, že práve zlé vetranie môže byť hlavnou príčinou
rosenia okien u žalobcov, inak by sa rosenie prejavovalo aj u p. V.. Táto skutočnosť je uvedená v bode
27. odôvodnenia rozsudku.
Súd v rozhodnutí konštatoval, že žalovaný v 2. rade nevybavil reklamáciu riadne a včas, a to v lehote

30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie. Žalovaný v 2. rade je toho názoru, že reklamácia bola vybavená
listom žalovaného v 1. rade zo dňa 18. 02. 2009 riadne a včas, a to s prihliadnutí na paragrafové znenie
§ 18 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení platnom v čase reklamovania predmetných
okien, teda dňa 22. 01. 2009. Ďalej pokladáme za veľmi prísne sankcionovať podnikateľský subjekt
výmenou tovaru len preto, že existuje pochybnosť o dodržaní 30 dňovej lehoty potrebnej na vybavenie

reklamácie, obzvlášť vtedy, keď je preukázané, že dodaná služba alebo výrobok má vlastnosti, ktoré má
mať a nie je s určitosťou preukázané, že predaný výrobok je vadný.
Žalovaný v 2. rade nesúhlasí s tým, aby bol zaviazaný úhradou 50% trov konania voči štátu z titulu
znalečného pre znalca Ing. Miloša Kasala, nakoľko žalovaný v 2. rade je toho názoru, že ním predaná
vec bola bez vád a nebolo potrebné riešiť danú vec súdnou cestou.

S prihliadnutím na vyššie uvedené má za to, že prvostupňový súd sa dopustil vád v konaní, pre ktoré
by mal súd vyššieho stupňa predmetné rozhodnutie zrušiť.8. Žalobcovia v 1. a 2. rade v stanovisku k odvolaniu žalovaného v 2. rade uviedli, že je pravdou, že
žalobcovia predmetné okná užívajú, nakoľko zo strany dodávateľa nedošlo k ich výmene do dnešného
dňa. Nie je však možné uvažovať o bezdôvodnom obohatení zo strany žalobcov a to ani hypoteticky,

nakoľko sú nútení užívať vadný výrobok, ktorý bol nesprávne osadený a ktorý neustále pre vykazované
vady spôsobuje žalobcom ďalšie problémy, a to okrem neustále uvádzaného rosenia okien, zatekania
vyzrážanej vody pod parapetnú dosku, nutnosti neustáleho utierania skiel a parapetnej dosky, aj plesne
na stenách v okolí okien, ktoré sa začali v byte žalobcov objavovať až po vzniku problému rosenia. Teda
žalobcom vzniká škoda, tiež ujma na zdraví z dôvodu plesní na stenách, ako aj znižovanie hodnoty bytu,

tieto nároky však nie sú predmetom tohto konania, preto ich bližšie žalobcovia nezdôvodňujú.
Žalovaný v 2. rade, ktorý sa zúčastňoval pojednávaní, počas celého konania nespomenul, že by sa
predmetný model už nevyrábal. Prvýkrát to uvádza až v podanom odvolaní, a to bez akéhokoľvek
zdokladovania či preukázania tejto skutočnosti. Zároveň žalobcovia poukazujú na to, že rozsudok súdu
znie na dodanie novej veci bez vád v rovnakej akosti.
V odvolaní sám žalovaný v 2. rade potvrdzuje, že výmena samotných krídel plastových okien by bola

neefektívna, s čím žalobcovia súhlasia, preto žiadajú o dodanie celého výrobku vrátane rámu i krídel
okien a balkónových dverí veľkosti zodpovedajúcej rozmerom okenných otvorov.
Žalobcovia uvádzajú, že v znaleckom posudku č 17-04/2015 zo dňa 30.04.2015, vypracovaným
Technickým a skúšobným ústavom stavebným, n.o. bolo konštatované, že rosenie okien je preukázané.
Znalecký ústav konštatoval existenciu nevyhovujúceho osadenia zasklenia v okennom krídle. Podľa

normy platnej v čase uzavretia zmluvy o dielo, STN 730540-2:2002 /6/ sa otvorové konštrukcie
posudzovali pri vonkajšej výpočtovej teplote pre Bratislavu -11°C, čomu dodané okná v mieste blízkosti
dištančnéhorámikanevyhovujú.Vzávereznaleckéhoposudkujejednoznačnekonštatované,žedodané
okná pre nevyhovujúce vlastnosti a geometriu v oblasti styku zasklenia a krídla nespĺňajú normy platné
v roku 2006. Vytvárajú sa tepelné mosty už pri vonkajšej teplote -2°C a dochádza ku kondenzácii vodnej

pary v blízkosti dištančného rámika takmer nepretržite. Skutočnosť, že suseda žalobcov p. Riegerová
nerieši dodané okná súdnou cestou neznamená, že sú bezproblémové, že boli riadne dodané, avšak
toto nie je predmetom tohto konania. Okrem toho znalecký posudok 06/2012 zo dňa 29.10.2012 je
nepoužiteľný, preto bolo súdom nariadené vyhotovenie ďalšieho posudku.
Žalobcovia uviedli, že reklamácia zo strany žalovaného nebola doposiaľ vybavená a ak žalovaný v 2.

rade tvrdí opak, leží na ňom dôkazné bremeno preukázania, že reklamácia bola vybavená ako aj spôsob
vybavenia reklamácie. V konaní trvajúcom od roku 2011 žiadny takýto dôkaz neprodukoval a ani s
odvolaním žalovaného v 2. rade nebol predložený. Čo sa týka údajnej "prísnosti sankcie" ide o zákonný
postup, o ktorom má dodávateľ vedieť a rešpektovať ho. Okrem toho žalobcovia uvádzajú, že žalovaný
v 2. rade neprejavil ochotu vec vyriešiť, a to napriek ich žiadostiam, pričom pred podaním žaloby sa

žalobcovia aj prostredníctvom právneho zástupcu snažili o mimosúdne vyriešenie sporu aj s ohľadom
na vtedy plánované zateplenie bytového domu, o čom žalovaný v 2. rade mal vedomosť.

9. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len C.s.p.) účinného od 1. júla 2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963

Zb. O.s.p., pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

10. Vzhľadom k tomu, že pôvodne žalovaný v 1. rade - spoločnosť WINDSTOP, s.r.o., so sídlom
Cintorínska 14, Cífer, IČO: 36 292 524 v priebehu konania zanikla zlúčením s právnym nástupcom,

odvolací súd uznesením č.k. 31Cob/54/2018 - 539, 31Cob/55/2018, 31Cob/56/2018, 31Cob/57/2018 zo
dňa 25.6.2018 rozhodol tak, že v konaní na strane žalovaného v 1. rade bude pokračovať s právnym
nástupcom žalovaného v 1. rade spoločnosťou Eurotransfer, spol. s r.o., so sídlom Trenčianska 53,
Bratislava, IČO: 31 722 261. WINDSTOP, s.r.o., so sídlom Cintorínska 14, Cífer, IČO: 36 292 524.

11. Podľa § 359 C.s.p. účinného od 1.7.2016, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.
Podľa §386 písm. b/ C.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.
V zmysle § 359 C.s.p., subjektívnym predpokladom na podanie odvolania je to, že napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie vyznelo v neprospech odvolateľa. Neprospech sa spravidla prejavuje

v neúspechu vo veci samej alebo v rozhodnutí procesnej povahy, ktoré znamená pre stranu sporu
(účastníka)ujmu(napríkladnepriznanieoslobodeniaodsúdnychpoplatkov,uloženieporiadkovejpokuty,
nepriznanie náhrady trov konania, atď.).Odvolací súd skúmal splnenie uvedeného subjektívneho predpokladu na podanie odvolania žalobcov v
1. a 2. rade voči výroku I. napadnutého rozsudku.
Súd prvej inštancie výrokom I. napadnutého rozsudku rozhodol tak, že uložil žalovanému v 2. rade

povinnosť vymeniť vadnú vec - plastové dvojkrídlové okno v kuchyni, plastové dvojkrídlové okno v izbe,
plastové dvojkrídlové okno v spálni, plastové jednokrídlové okno v obývacej izbe, plastové jednokrídlové
balkónové dvere v obývacej izbe v byte žalobcov č. XX na X. poschodí, S. ulica č. X v G., v bytovom
dome so súpisným číslom XXX postavený na parcele č. 15560/4, katastrálne územie V., obec G. -
mestská časť V., okres Bratislava II, zapísaný na LV č. XXXX vedenom Správou katastra Bratislava za

novú vec bez vád v rovnakej veľkosti a akosti, a to v lehote 90 dní od právoplatnosti rozsudku
Odvolací súd konštatuje, že výrok I. predmetného rozsudku nevyznel v neprospech žalobcov v 1. a 2.
rade, z čoho možno vyvodiť, že u odvolateľov nebol splnený zákonný subjektívny predpoklad na podanie
odvolania voči výroku I. napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.
Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd odvolanie žalobcov v 1. a 2. rade proti výroku I.
napadnutého rozsudku odmietol podľa § 386 písm. b/ C.s.p.

12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie žalobcov v 1. a 2. rade
okrem tej časti odvolania, ktorú odmietol a odvolanie žalovaného v 2. rade proti rozsudku súdu prvej
inštancie boli podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenými osobami (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolania majú zákonom

predpísanénáležitosti(§363C.s.p.),ažeodvolateliapoužilizákonomprípustnéodvolaciedôvody(§365
ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania
(§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby
zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania, keďže nebolo potrebné opakovať ani dopĺňať dokazovanie a nevyžaduje si to ani verejný

záujem (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario), po jeho preskúmaní v medziach odvolacích a vád, na ktoré je
potrebné prihliadať z úradnej povinnosti ( § 380 C.s.p.) dospel k záveru, že odolanie žalobcov v 1. a 2.
rade a ani odvolanie žalovaného v 2. rade nie sú dôvodné.

13. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie

rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav,
primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanému sporu,
výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor, a
z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery vo veci samej dostatočne zrozumiteľne
vysvetlil a odôvodnil.

14. Odvolací súd viazaný odvolacími námietkami dospel k záveru, že žalobcovia v 1. a 2. rade a ani
žalovaný v 2. rade v odvolaniach neuviedli žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré neboli predmetom
posúdenia súdom prvej inštancie, ani žiadnym iným spôsobom nevyvrátili právne názory súdu prvej
inštancie, a preto považoval odvolania za nedôvodné.

15. Odvolací viazaný odvolacími dôvodmi len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia súdu
prvej inštancie uvádza, že v konaní pred súdom prvej inštancie neboli preukázané tvrdenia žalobcov,
že rosenie okien bolo spôsobené nesprávnym osadením okien na pôvodnom betónovom parapete
za súčasného vyplnenia vzniknutých medzier PUR penou a v tejto súvislosti poukazuje na bod 51.

odôvodnenianapadnutéhorozsudku,bezpotrebyjehozopakovania.TaktiežznalecIng.RomanHorečný
v konaní uviedol, že veľkosť okien by mohol byť estetický problém, ale termovízia nepreukázala, že by
osadenie okien malo nejaký negatívny vplyv na ich funkčnosť. Znalec Ing. Ladislav Gilányi v konaní
uviedol, že pokiaľ ide o to, do akej hrúbky sa obvykle vypĺňa stavebný otvor určený pre osadenie okien
PUR penou, na to nijaké striktné pravidlá v čase montáže neexistovali.

16. Odvolací súd posúdil ako neopodstatnenú námietku žalovaného v 2. rade, že súd prvej inštancie
sa nevysporiadal so skutočnosťou, že rosenie okien bolo spôsobené aj samotným konaním žalobcov,
pretože súd prvej inštancie sa s touto skutočnosťou vysporiadal v bode 52. odôvodnenia napadnutého
rozsudku, v ktorom okrem iného konštatoval, že plastové okná trpeli reklamovanou vadou a dochádzalo

k ich orosovaniu, keď dôvodom „i keď nie jediným“ ich orosovania bola konštrukčná vada diela, a
preto súd prvej inštancie rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. napadnutého rozsudku. Z bodu 52.
odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že ďalším v konaní preukázaným dôvodom rosenia okien
bola aj vysoká relatívna vlhkosť vnútorného vzduchu, čo však nebolo jediným dôvodom rosenia okien,z čoho logicky vyplýva záver, že nestačí odstrániť len jednu z príčin rosenia okien a to dostatočným
vetraním bytu, ale je potrebná aj výmena okien a balkónových dverí, u ktorých boli zistené konštrukčné
vady diela, aby k roseniu okien nedochádzalo.

17. Pokiaľ ide o námietku žalovaného v 2. rade, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní nezohľadnil
skutočnosť, že žalobcovia predmetné okná užívajú takmer 11 rokov, čím sa žalobcovia bezdôvodne
obohatili, odvolací súd uvádza, že žalovaným v 2. rade tvrdené bezdôvodné obohatenie na strane
žalobcov nebolo predmetom sporu, a preto tieto tvrdenia pre posúdenie dôvodnosti nárokov žalobcov

sú neopodstatnené.

18. Žalovaný v 2. rade namietal, že vykonanie rozsudku je v súčasnosti nemožné, nakoľko predmetný
model okien sa už nevyrába, ktorú námietku odvolací súd posúdil ako novotu v odvolacom konaní (§ 366
C.s.p.) a podmienky, za ktorých by jej použitie prichádzalo do úvahy splnené neboli, nakoľko ju nemožno
subsumovať pod § 366 písm. a) až d) C.s.p.), a preto na túto námietku prihliadnuť nemohol. Odvolací súd

v tejto súvislosti považuje však za potrebné uviesť, ako správne konštatovali aj žalobcovia vo vyjadrení
k odvolaniu, že súd prvej inštancie uložil povinnosť žalovanému vymeniť vadnú vec špecifikovanú vo
výroku napadnutého rozsudku za novú vec bez vád rovnakej akosti a nie vymeniť vadnú vec za nový
rovnaký model.

19. Žalovaný v 2. rade taktiež namietal, že z výrokovej časti rozsudku výslovne nevyplýva, že výmena
plastovýchrámovniejeopodstatnenáakojetouvedenévbode50.odôvodnenianapadnutéhorozsudku,
s ktorým názorom sa odvolací súd nestotožňuje, nakoľko vo výroku I. napadnutého rozsudku je jasne
uvedené, že žalovaný v 2. rade je povinný vymeniť vadnú vec - plastové dvojkrídlové okno v kuchyni,
plastové dvojkrídlové okno v izbe, plastové dvojkrídlové okno v spálni, plastové jednokrídlové okno v

obývacej izbe, plastové jednokrídlové balkónové dvere v obývacej izbe v byte žalobcov za novú vec bez
vád v rovnakej veľkosti a akosti a vo zvyšnej časti žalobný návrh, ktorým žalobcovia naviac žiadali, aby
súd uložil povinnosť vymeniť vadnú vec bez vád, „ktorej rozmery budú zodpovedať rozmerom okenných
otvorov v predmetnom byte“ súd prvej inštancie výrokom II. napadnutého rozsudku zamietol, z čoho
jednoznačnevyplýva,že žalovanýv2.radejepovinnývymeniťlenoknáabalkónovédverezanovéokná

a dvere rovnakej veľkosti a akosti, bez povinnosti výmeny okenných rámov. Z výroku I. napadnutého
rozsudku nijako nevyplýva povinnosť výmeny okenných rámov, čo naviac potvrdzuje aj odôvodnenia
napadnutého rozsudku, a preto odvolací súd túto námietku považoval za neopodstatnenú.

20. Žalobcovia a aj žalovaný v 2. rade v odvolaní namietali aj rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým

im uložil povinnosť uhradiť trovy štátu v rozsahu 50% a to žalobcovia s poukazom na nimi tvrdenú
dôvodnosť žaloby v celom rozsahu, čo dostatočne podľa ich názoru preukázali pri podaní žaloby a
žalovanývdruhomradespoukazomnanedôvodnosťceléhožalobnéhonávrhu,keďanižalobcoviaaani
žalovaný v 2. rade nepodali odvolanie voči výroku III. napadnutého rozsudku, ktorým súd rozhodol tak,
že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie s odôvodnením vo

vzťahu k žalobcom a žalovanému v 2. rade, že každá zo strán sporu bola v časti sporu úspešná, pričom
mieru úspechu strán sporu nebolo možné kvantifikovať. Súd prvej inštancie vzhľadom na nemožnosť
kvantifikovania mieri ich úspechu v konaní rozhodoval o trovách štátu tak, že tieto rozdelil medzi
žalobcov v 1. a 2. rade a žalovaného v 2. rade rovnakou mierou, s ktorým právnym názorom sa stotožnil
aj odvolací súd, keď štát má podľa výsledku konania proti stranám právo na náhradu trov konania, ktoré

platil. O týchto trovách sa musí vždy rozhodnúť. V konaní, v ktorom vo vzťahu k stranám prichádza do
úvahy náhrada trov konania, má štát právo na náhradu trov konania len proti tej strane konania, ktorej
by podľa výsledkov konania pripadla povinnosť na náhradu trov konania druhej strane. V konaniach,
v ktorých sa o náhrade trov konania rozhodne tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov
konania, patrí štátu nárok na náhradu trov konania proti obom stranám, ktoré stoja oproti sebe v takomto

sporovom konaní. Odvolací súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne
posúdil nárok štátu na náhradu trov konania, ako aj správne rozhodol o tom, že trovy konania štátu je
povinná hradiť každá zo strán v rovnakom pomere.

21. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú

námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového
rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS78/05). Právo na riadne odôvodnenie
súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovejstrany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti
objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07).
Ustanovenie § 387 ods. 2 C. s. p., dáva odvolaciemu súdu možnosť vypracovania tzv. skráteného

odôvodnenia rozhodnutia. Tá je podmienená stotožnením sa so skutkovými, aj právnymi dôvodmi
rozhodnutia prvostupňového súdu v plnom rozsahu. V takomto prípade je postačujúce v odôvodnení
skonštatovať správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti
ďalšie dôvody.

22. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v
odvolaním napadnutej časti, ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p.

23. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. tak, že žiadna zo strán nemá
právo na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko žalobcovia v 1. a 2. rade boli v odvolacom konaní
neúspešní a aj žalovaný v 2. rade bol v odvolacom konaní neúspešný, teda v spore sa vyvážil úspech

a neúspech sporových strán, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku III. tohto rozsudku.

24. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( Čl.I § 3 ods. 9 posledná
veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
zmien a doplnení.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné dovolanie za podmienok ustanovených v § 420 C. s. p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto uznesenia na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o prípady § 429 ods. 2 C. s. p.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.