Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 18, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/174/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713212673
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6713212673.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy

Odalošovej a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci žalobcu: J. P.,
nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F. XX, XXX XX W., občianka SR, proti žalovanému Rapid life životná
poisťovňa, a. s. v konkurze, IČO: 31 690 904, so sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904,
o návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu
Zvolen č. k. 6C 151/2013-399 zo dňa 26. 01. 2017 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobu zamietol (prvý výrok).
Žalovanému priznal náhradu trov konania voči žalobkyni vo výške 100 % (druhý výrok).

2. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že žalobkyňa sa domáhala zrušenia rozhodcovských
rozsudkov. Žalobkyňa uzatvorila ako poistník poistné zmluvy so žalovaným ako poisťovateľom, a to
dňa 14. 05. 2008, 27. 05. 2008, 30. 07. 2008 a 28. 08. 2008. Žalobkyňa tvrdila, že v zmluvných
vzťahoch vystupovala ako spotrebiteľ a žalovaný mal v týchto zmluvných vzťahoch postavenie

dodávateľa. Domáha sa zrušenia rozhodcovských rozsudkov: RR 3C/1243/2012 zo dňa 19. 01. 2012,
34C/2598/2012 zo dňa 10. 01. 2012, 3C/2599/2012 zo dňa 19. 01. 2012 a 3C/2600/2012 zo dňa 19.
01. 2012, ktorými bola zaviazaná na zaplatenie peňažných súm v súlade s 40 ods. 1, písm. j) zák.
č. 244/2002 Z.z., z dôvodu, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nebola
platne uzavretá, právomoc rozhodcovského súdu nebola daná.

3. Žalovaný žiadal návrh zamietnuť.

4. Súd prvej inštancie posudzoval vec v súlade s § 41 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. (účinného do 31.
12. 2014), § 181 ods. 1, § 187 ods. 1, 2 CSP a návrh zamietol z dôvodu, že žalobkyňa zastúpená
právnou zástupkyňou t. j. osobou znalou práva a poskytujúcou odborné právne služby verejnosti,
nepreukázala náležite súdu hodnoverným spôsobom, že podala návrh na zrušenie rozhodcovských
rozsudkov v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovských rozsudkov. Na predložených fotokópiách
dotknutých rozsudkov perom bolo na rozsudku č. 3C/1243/2012 v pravom rohu dopísané: „prevzala

02. 07. 2013“, pri fotokópií rozhodcovského rozsudku č. 3C/2598/2012 tým istým spôsobom v pravom
hornom rohu bolo poznamenané: „prezvala 02. 07. 2012“, pri fotokópií rozhodcovského rozsudku
3C/2599/2012 identický spôsobom v pravom hornom rohu bolo poznamenané: „prevzala 02. 07. 2013“,
pri fotokópií rozhodcovského rozsudku 3C/2600/2012 v pravom hornom rohu bolo poznačené: „ prevzala02. 07. 2013“. Žalobkyňa nepredložila súdu relevantný dôkaz svedčiaci o dátume prevzatia dotknutých
rozhodcovských rozsudkov, nestačí len poznámka perom o tom, že k prevzatiu listiny došlo 02. 07.
2013, pretože nemožno vylúčiť, že takýto záznam môže dotknutá osoba urobiť aj v snahe zabezpečiť si

podanie žaloby v zákonodarcom určenej lehote - v tomto prípade 30 dní.

5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods.1, 2 CSP. S poukazom
na výsledok sporu priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni vo výške 100 %.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalobkyňa v súlade s § 355 ods. 1 CSP, v
lehote v súlade s § 362 ods. 1 CSP. Odvolanie podala podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/, g/, h/ CSP.
Uviedla, že žalobou sa domáhala zrušenia rozhodcovských rozsudkov Arbitrážneho súdu Košice sp.
zn. 3C/1243/2012 z 19. 01. 2012 sp. zn. 3C 2598/2012 z 19. 01. 2012, sp. zn. 3C/2599/2012 z 19. 01.
2012, sp. zn. 3C/2600/2012 z 19. 01. 2012, ktorú odôvodnila tým, že žalobkyňa ako poistník uzavrela
so žalovaným ako poisťovateľom poistné zmluvy dňa 14. 05. 2008, 27. 05. 2008, 30. 07. 2008, 28. 08.

2008. Vystupovala v nich ako spotrebiteľka. Išlo o spotrebiteľské zmluvy. Rozhodcovskými rozsudkami
bola zaviazaná zaplatiť peňažnú sumu. Do vydania rozsudkov nemala vedomosť o existencii akejkoľvek
pohľadávky žalovaného, nemala vedomosť o tom, že súčasťou všeobecných poistných podmienok je
rozhodcovská doložka zakladajúca legitimitu rozhodcovského súdu spor riešiť v rozhodcovskom konaní.
Žalobkyňa namietala neplatnosť rozhodcovskej doložky, ako neprijateľnej zmluvnej podmienky v zmysle

§ 40 ods. 1 písm. a/ bod 1 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a podala žalobu o zrušenie
rozhodcovských rozsudkov, pretože boli porušené všeobecné záväzné právne predpisy na ochranu
práv spotrebiteľa. Súd prvej inštancie zamietol žalobu z dôvodu, že žalobkyňa v konaní nepreukázala,
že žalobu podala v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku, pretože nepredložila
relevantný dôkaz svedčiaci o dátume prevzatia dotknutých rozhodcovských rozsudkov v zmysle § 41

ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. O skutočnosti, či bola alebo nebola dodržaná lehota 30 dní na podanie
žaloby na súd o zrušenie rozhodcovských rozsudkov dokazovanie nebolo vykonané, žalovaný v konaní
toto tvrdenie žalobkyne nerozporoval, pričom už v návrhu na začatie konania uviedla, že rozhodcovské
rozsudky prevzala 02. 07. 2013 a žaloba bola podaná 29. 07. 2013, teda včas. Odvolateľka poukázala
na to, že v zmysle § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktorá protistrana vyslovene nepoprela, sa

považujú za nesporné. Pokiaľ žalovaný nepoprel tvrdenie žalobkyne, že rozhodcovský rozsudok jej bol
doručený 02. 07. 2013 a nerozporoval, že žaloba bola podaná v lehote 30 dní, túto skutočnosť žalobkyňa
v konaní nemusela preukazovať dôkazmi. Súd prvej inštancie v súlade s § 181 ods. 2 CSP neurčil,
ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré
dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná, neuviedol predbežné právne posúdenie veci. Vzhľadom na

uvedené žalobkyňa nemala možnosť navrhnúť vykonanie dôkazu predložením doručenky o prevzatí
rozhodcovských rozsudkov. Žalobkyňa nedisponuje takýmito doručenkami, má obálky, v ktorých jej boli
rozhodcovské rozsudky doručené, avšak dátum prevzatia zásielok je neviditeľný vzhľadom k dĺžke času,
tieto predkladá ako prílohu odvolania. Je zrejmé, že 3 zásielky boli Arbitrážnym súdom posielané
žalobkyni 17. 06. 2013 a jedna 20. 06. 2013. Všetky zásielky si prevzala 02. 07. 2013. Snažila sa

získať informáciu o prevzatí zásielky z pošty vo Zvolene, ale informácie o tom, kedy zásielky prevzala
podľa podacieho čísla sa jej už nepodarilo získať, keďže tieto sa uchovávajú iba 3 roky. Skutočnosť,
že bola podaná žaloba včas sa dá zistiť len prostredníctvom Arbitrážneho súdu Košice, pretože iba oni
disponujú doručenkami o prevzatí. Ona sama nemá možnosť preukázať, v ktorý konkrétny deň zásielky
prezvala. Keby súd prvej inštancie postupoval v súlade s § 181 ods. 2 CSP a oboznámil žalobkyňu s

predbežným právnym posúdením veci, žalobkyňa by mohla v konaní navrhnúť ako dôkaz, aby súd
vyžiadal z Arbitrážneho súdu Košice kópie doručeniek o prevzatí rozhodcovských rozsudkov. Naviac
ide o konanie - o spotrebiteľský spor, a teda súd v súlade s § 295 CSP môže vykonať aj tie dôkazy,
ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil, aby navrhla, ako dôkaz predloženie doručeniek o prevzatí rozhodcovských

rozsudkov od Arbitrážneho súdu v Košiciach. Preto navrhla rozsudok zmeniť tak, že súd zruší rozsudky
Arbitrážneho súdu Košice.

7. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

8. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec na pojednávaní v zmysle § 385 ods. 1
CSP, prejednal vec v rozsahu odvolania podľa § 379 CSP a v rozsahu dôvodov vymedzených odvolaním
podľa § 380 ods. 1 CSP, v súlade s § 390 písm. a) CSP sám rozhodol vo veci a rozsudok súdu prvej
inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.9. Odvolací súd skúmal, či sú splnené podmienky na prejednanie veci a zistil, že na žalovaného Rapid
life životná poisťovňa, a. s. Košice bol Okresným súdom Košice 1 vyhlásený konkurz pod. sp. zn.

31K/28/2017 30. 01. 2018.

10. Premetom súdneho konania je zrušenie rozhodcovských rozsudkov Arbitrážneho súdu Košice, s.
r. o. zo dňa 19. 01. 2012.

11. Odvolací súd vzhľadom na premet konania skúmal, či z dôvodu vyhlásenia konkurzu na
žalovaného môže vo veci konať. Uvedené posudzoval v súlade s § 14, 47 a § 67 zák. 7/2005 Z. z.,
posudzoval, či ide/nejde o konanie, ktoré by sa týkalo majetku podliehajúcemu konkurzu, ktorý by tvoril
konkurznú podstatu, t. j. majetku, ktorý patril úpadcovi v čase vyhlásenia konkurzu, ktorý nadobudol
počas konkurzu, ktorý zabezpečuje úpadcove záväzky, iný majetok ako to ustanovuje zákon č. 7/2005
Z. z. Súd dospel k záveru, že nakoľko predmet sporu zrušenie rozhodcovských rozsudkov sa netýka

majetkuúpadcupodliehajúcehokonkurzunedošlo kprerušeniukonaniavyhlásenímkonkurzu. Vsúlade
s § 47 ods. 5 zákona 7/2005, keďže nejde o konanie, ktoré sa týka majetku podliehajúceho konkurzu
patriaceho úpadcovi, nie je účastníkom konania namiesto úpadcu správca, a teda súd konal s úpadcom,
ktorý nestratil subjektivitu.

12. Odvolací súd na pojednávaní dňa 18. 12. 2018 prejednal vec.

13. Odvolateľka namietala, že súd prvej inštancie jej nesprávnym procesným postupom znemožnil,
aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, keď nepostupoval v súlade s § 181 ods. 2 CSP, neuviedol svoje predbežné právne posúdenie,

a teda žalobkyňa nemohla v konaní navrhnúť dôkazy na svoje tvrdenia a sporné skutočnosti.

14. Porušenímprávanaspravodlivýprocessarozumietakýnežiaducipostupsúduvprejednávanejveci,
ktorým súd účastníkovi konania znemožní realizáciu tých práv, ktoré mu priznáva procesný poriadok za
účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Táto vada je významná najmä vtedy, ak súd

postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, a tým
odňal účastníkovi jeho procesné práva.

15. Odvolací súd zistil, že došlo k porušeniu práva žalobkyne na spravodlivý proces, keď okresný
nepostupoval v súlade s § 181 ods. 2 CSP, neuviedol, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi účastníkmi

sporné, ktoré považuje za nesporné, neuviedol svoje predbežné právne posúdenie, a teda žalobkyni
znemožnil realizáciu práv v konaní tvrdiť a navrhnúť dôkazy na preukázanie rozhodných skutočností.

16. Odvolací súd skúmajúc odvolacie námietky žalobcu, ako aj predchádzajúce konanie spolu s
napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie má za to, že odvolacia námietka žalobkyne je dôvodná,

keď skutočnosť a tvrdenie žalobkyne, že rozhodcovské rozsudky prevzala dňa 02. 07. 2013 považoval
okresný súd bez ďalšieho za za spornú. V súlade s § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany,
ktoré protistrana výslovne nepoprie, sa považujú za nesporné. Žalovaný uvedené tvrdenie žalobkyne
nepoprel.

17. Súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav, keď skutočnosť tvrdenú žalobkyňou, že
rozhodcovské rozsudky prevzala dňa 02. 07. 2013, ktorú protistrana nepoprela neposudzoval aj podľa
§ 151 ods. 1 CSP. Keďže v konaní nebolo zistené iné takúto skutočnosť treba považovať za nespornú.

18. Súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav, z ktorého následne vyvodil nesprávny záver, že

nebola splnená lehota na podanie návrhu na zrušenie rozhodcovských rozsudkov v súlade s § 41 ods.
1 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, a preto žalobu zamietol.

19. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie nesprávne vec posúdil, nevykonal dôkazy v rozsahu
potrebnom na rozhodnutie o veci, odvolací súd v celom rozsahu prejednal vec vrátane poučenia

účastníkov v súlade s § 181 ods. 2 CSP, t. j. určil, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné,
ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a nevykoná. Uviedol predbežné
právne posúdenie veci a tiež uviedol podľa akých ustanovení zákona vec bude posudzovať.20. Žalobkyňa sa žalobou domáhala zrušenia rozsudkov Arbitrážneho súdu Košice so sídlom: Alžbetina
41, Košice, sp. zn. 3C/1243/2012 zo dňa 19. 01. 2012, sp. zn. 3C/2598/2012 zo dňa 19. 01. 2012, sp.
zn. 3C/2599/2012 zo dňa 19. 01. 2012 a sp. zn. 3C/2600/2012 zo dňa 19. 01. 2012. V súlade s § 151

ods. 1 CSP bolo nesporné, že žalobkyňa napadnuté rozhodcovské rozsudky prevzala dňa 02. 07. 2013,
návrh na zrušenie rozhodcovských rozsudkov podala na súd 30. 07. 2013, a teda v lehote 30 dní v
súlade s § 41 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. účinného v čase podania návrhu.

21. Žalobkyňa návrh na zrušenie rozhodcovských rozsudkov podala podľa ust. § 40 ods. 1 zák.

č. 244/2002 Z. z. účinného v rozhodnom čase, namietala, že rozhodcovská doložka, ktorá tvorí
súčasť poistných zmlúv (všeobecné poistné podmienky pre poistenie zjednané Prvou československou
poisťovňou Rapid, a. s. - XV. Časť - Rozhodcovské konania) je neprijateľnou zmluvnou podmienkou
a ako taká je neplatná, čím došlo k porušeniu jej práv ako spotrebiteľa. Na základe tejto doložky
došlo podľa žalobkyne k vydaniu rozsudkov rozhodcovského súdu, aj keď k tomu nemalo dôjsť,
pretože rozhodcovská doložka nebola platne uzavretá a právomoc rozhodcovského súdu nebola daná.

Žalobkyňa poukázal na § 53 ods. 5 OZ, podľa ktoré neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné, pričom v súlade s § 53 ods. 4 písm. e/ OZ za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskej doložky od spotrebiteľov, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom
konaní. Podľa žalobkyne nešlo o individuálne dojednanie, pretože rozhodcovská doložka tvorí súčasť

poistných podmienok, a to napriek tomu, že v poslednej časti VPP je obsiahnutá možnosť, aby
žalobca opätovne súhlasil s riešením prípadných vzniknutých sporov pred rozhodcom. Dojednanie
rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských zmluvách spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a sú považované za neprijateľné. Žalobkyňa
uviedla, že sprostredkovávala uzatváranie obdobných poistných zmlúv pre žalovaného na základe

sprostredkovateľskej zmluvy so spoločnosťou Rapid life životná poisťovňa, a. s.. Uzatvorila málo zmlúv,
len pre jej deti a ešte pre jednu kamarátku, potom s tým skončila, pretože mala iný hlavný pracovný
pomer, nemala čas sa tomu venovať. Mala daňovým úradom pridelené DIČo, aby mohla uzatvárať
zmluvy. Nemala vedomosť o rozhodcovskej doložke. Keby bola správne informovaná o poistných
podmienkach a rozhodcovskom súde, nemala by záujem uškodiť jej známej ani sebe.

22. Žalovaný žiadal návrh zamietnuť. Uviedol, že v čase uzatvárania poistných zmlúv žalobkyňa
podnikala, v premete podnikania mala činnosti - sprostredkovanie uzatváranie poistných zmlúv. Túto
činnosť vykonávala žalobkyňa ako sprostredkovateľ poistenia pre žalovaného na základe osobitnej
obchodno-právnej zmluvy od 24. 04. 2008 do 31. 03. 2009. Sprostredkovanie poistenia bolo predmetom

podnikania žalobkyne, za toto dostávala odmenu. Sprostredkovanie poistenia je osobitná licencovaná
odborná činnosť podliehajúca registrácii vykonávaná pod dohľadom Národnej banky Slovenska.
Žalobkyňa túto činnosť vykonávala v súlade so zákonom č. 340/2005 Z. z., mala teda postavenie
profesionála v oblasti uzatvárania poistných zmlúv. Bola registrovaná v NBS, ako sprostredkovateľka
poistenia a poradcu v danej oblasti pod registračným číslom VSP 073707. Žalovaný poukázal na to, že

účelom spotrebiteľského práva je narovnanie prípadných informačných a iných značných nerovnováh
medzidodávateľom,uktoréhojepredpoklad,žejevpredmetezmluvyprofesionálasprostredkovateľom,
u ktorého je predpoklad, že v danom predmete zmluvy je neprofesionál t. j. laik. Z rozhodnutia súdneho
dvora EÚ C 464394 z 20. 01. 2005 vyplýva, že zmluvu je možné považovať za spotrebiteľskú v
prípade, ak zo skutkového stavu vyplýva, že spojenie medzi zmluvou za účelom plnenia súkromných

potrieb a činnosťou v rámci povolania, či podnikania domnelého spotrebiteľa je len zanedbateľné a má
nepodstatnú úlohu v kontexte zmluvy. Je vždy na strane požadujúcej ochranu ako spotrebiteľ, aby to
preukázal. Poukázal tiež na záznam o potrebách a požiadavkách klienta, ktorý sa vypisuje pri uzatváraní
poistných zmlúv a ktorý je normotvorným dokumentom a súčasťou poistnej zmluvy.

23. Odvolací súd vykonal dokazovanie oboznámením poistných zmlúv, ako aj osobitného zmluvného
dojednania č. 01/2007 k poistným zmluvám.

24. Z poistnej zmluvy č. 4456290005 súd zistil, že bola uzatvorená dňa 14. mája 2008 poistníkom
a poisteným bola žalobkyňa. Zo zmluvy č. 4480100001 súd zistil, že bola uzatvorená dňa 27. mája

2008, poistníkom bola žalobkyňa, ktorá zároveň v zmluve vystupovala ako zástupca žalovaného. Z
obsahu poistnej zmluvy č. 4480100004 bolo zistené, že poistníkom bola žalobkyňa, ktorá podpisovala
zmluvu aj za žalovaného. Z poistnej zmluvy č. 4480100005 súd zistil, že poistníkom bola žalobkyňa,
táto predmetnú poistnú zmluvu uzatvárala na strane poistníka a ako zástupca žalovaného. Obsahvšeobecných poistných podmienok uzatvorených poistných zmlúv je rovnaký. Žalobkyňa okrem
všeobecných poistných podmienok podpísala aj osobitné zmluvné dojednanie č. 01/2007 k poistným
zmluvám, ktoré bolo oddelené od ostatných poistných podmienok, podľa ktorého, poistník (poistený) a

poisťovňa vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojím podpisom samostatne svoju vôľu v prípade
vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu
účelnosti,praktickostiarýchlostipodrobiarozhodcovskémukonaniuvzmysleboduXV.časťVPP,pričom
toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku. Z obsahu zmlúv je zrejmé, že táto
časť vyžadovala samostatný podpis a je oddelená od ostatných všeobecných poistných podmienok.

25. Medzi účastníkmi bolo nesporné, že žalobkyňa v čase uzatvárania zmlúv na základe osobitnej
obchodno-právnej zmluvy uzatvorenej so žalovaným od 24. 04. 2008 do 31. 03. 2009 bola
sprostredkovateľkou poistenia pre žalovaného. Sprostredkovanie poistenia bolo predmetom podnikania
žalobkyne, za toto dostávala odmenu. Táto jej činnosť zahŕňala aj uzatváranie zmlúv, ktoré sú
predmetom tohto konania. Z osvedčenia o zápise do registra sprostredkovateľov poistenia súd zistil,

že žalobkyňa bola dňa 24. 04. 2008 zapísaná do zoznamu výlučných sprostredkovateľov poistenia v
registri sprostredkovateľov poistenia vedenom Národnou bankou Slovenska pod reg. č. VSP 073707.
V súvislosti s uvedenou činnosťou sprostredkovateľa bolo žalobkyni registrovaná na daňovom úrade.

26. Súd vykonal dokazovanie tiež prečítaním záznamu o požiadavkách a potrebách klienta k poistným

zmluvám (č. l. 352 až 353), ktoré sa vypĺňali pri uzatváraní poistných zmlúv. V zázname k jednotlivým
zmluvám bolo uvedené, že v prípade vzniku sporov vyplývajúcich zo sprostredkovania poistenia
je možné na ich mimosúdne vyrovnanie využiť inštitút rozhodcovského konania v zmysle zákona č.
244/2002 Z. z. Predmetné záznamy sú podpísané Simonou Krnáčovou.

27. Súd považoval za nesporné uzatvorenie poistných zmlúv, že žalobkyňa uzatvárala zmluvy aj za
stranu žalovaného ako sprostredkovateľka poistenia, že podnikala v čase uzatvárania poistných zmlúv,
pričom predmetom jej činnosti bolo uzatváranie obdobných poistných zmlúv, že vykonávala ako
sprostredkovateľka poistenie pre žalovaného na základe osobitnej obchodnoprávnej zmluvy od 24. 04.
2008 do 31. marca 2009.

28. Podľa § 52 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti

alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 10 ods. 1 zák. č. 340/2005 Z. z. o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia

účinnom od 01. 04. 2008, sprostredkovateľ poistenia je povinný vykonávať sprostredkovanie poistenia
s odbornou starostlivosťou, v záujme ochrany záujmov klienta a nesmie zamlčovať informácie súvisiace
so sprostredkovaným poistením.

29. Poistná zmluva má spravidla charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa všeobecných ustanovení

Občianskeho zákonníka, keďže sa uzatvára medzi dodávateľom - poisťovateľom, konajúcim v rámci
predmetu svojej činnosti podľa výpisu z obchodného registra a spotrebiteľom - fyzickou osobou, ktorá
pri uzatváraní zmluvy nekoná v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.

30. Súd je toho názoru, že na strane žalobkyne vystupuje fyzická osoba, ktorá v čase uzatvárania

poistných zmlúv podnikala a predmetom jej činnosti bolo sprostredkovávanie uzatvárania poistných
zmlúv obdobných ako sú predmetom konania. Túto činnosť vykonávala ako sprostredkovateľka
poistenia pre žalovaného na základe osobitnej obchodnoprávnej zmluvy od 24. 04. 2008 do 31. marca
2009. Za túto činnosť dostávala od žalovaného odmenu dojednanú podľa zmluvy. Pritom uzatvorila
zmluvy „v dvojitej úlohe“ poistníka i sprostredkovateľa poistenia.

31. Žalobkyňa uviedla, že v rozhodnom období pri uzatváraní predmetných poistných zmlúv pôsobila
ako sprostredkovateľka poistenia pre žalovaného, bola registrovaná v NBS. V súvislosti s týmto, však
k otázke rozhodcovského konania zaškolená nebola.32. Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu predmetu zmluvy, a na
všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy. Napriek tomu, že právna

úprava explicitne nerozlišuje spotrebiteľov na podnikateľov a nepodnikateľov a na rozlíšenie neviaže
rôzne následky, súdy musia vždy nazerať na spotrebiteľa - podnikateľa prísnejšie, budú od neho
vyžadovať vyššiu opatrnosť, obozretnosť, informovanosť a vnímavosť, nakoľko sa u neho predpokladá
istá, zjednodušene povedané profesionálna „deformácia“ vyvolaná obchodne - ziskovo podmienenou
potrebou detailnejšieho vnímania kupovaných tovarov a služieb. Čiže sa vyžaduje určitá aktivita zo

strany žalobkyne (podnikajúcej v totožnom predmete), určité kontrolné úsilie, aby zistila aký produkt
vlastne kupuje. Išlo o uzatvorenie zmluvy typu, ktorá bola predmetom jej podnikania, a to identických
zmlúv, a u identického dodávateľa. Spotrebiteľské právo má chrániť priemerného spotrebiteľa, v
podstatne sa vychádza z predpokladaného, resp. očakávaného správania priemerného spotrebiteľa
ako „v rozumnej miere pozorného a opatrného“. Pri spotrebiteľovi, bežne informovanom, ide o osobu,
ktorá nakupuje tovary a služby bežnej potreby skôr náhodne, porovnávajúc jednotlivé alternatívy týchto

tovarov a služieb podľa subjektívnych kritérií, najčastejšie až v momente rozhodovania o konkrétnej
kúpe - o ktorých nemá presné poznatky - pri ktorých nákupe sa môže nechať ovplyvniť prípadnými
nesprávnymi informáciami, teda - nakupuje ich bez predchádzajúcej profesionálnej skúsenosti s takýmto
nákupom. Na rozdiel od spotrebiteľa - nepodnikateľa, ak hovoríme o spotrebiteľoch - podnikateľoch,
u týchto sa prirodzene predpokladá informovanosť na vyššej úrovni, a preto sa jeho správanie musí

posudzovať prísnejšie

33. Účelom spotrebiteľského práva je narovnanie prípadných informačných a iných značných
nerovnováh medzi dodávateľom, u ktorého je predpoklad, že je v predmete zmluvy profesionál a
spotrebiteľom, u ktorého je predpoklad, že je v danom predmete zmluvy neprofesionál, teda laik.

V uvedenom prípade, zjavne, a to nado všetku pochybnosť o takúto situáciu vyžadujúcu zásah
spotrebiteľského práva do zmluvnej autonómie nejde, keďže zmluvu uzatvárala žalobkyňa aj ako
zástupca žalovaného, ako sprostredkovateľka poistenia (pričom podľa § 10 ods. 1 zák. č. 340/2005 Z. z.
sprostredkovateľ poistenia je povinný vykonávať sprostredkovanie poistenia s odbornou starostlivosťou,
v záujme ochrany záujmov klienta a nesmie zamlčovať informácie súvisiace so sprostredkovaným

poistením).

34. Z výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobkyňa nemôže požívať
ochranu spotrebiteľa v zmysle ust. § 52 Občianskeho zákonníka a rozhodcovskú doložku nemožno
vyhodnotiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, keďže predmetom jej obchodnej činnosti, bolo

sprostredkovávanie obdobných poistných zmlúv pre žalovaného. Sprostredkovanie poistenia je
osobitná licencovaná odbornú činnosť podliehajúcu registrácii, vykonávaná pod dohľadom NBS.
Žalobkyňa túto činnosť vykonávala podľa zák. č. 340/2005 Z. z., z čoho nepochybne vyplýva, že mala
postavenie profesionála v oblasti uzatvárania zmlúv, ktoré žalovaný ponúkal a za túto činnosť dostávala
od žalovaného v rozhodnom období odmeny dojednané v zmluve.

35. Žalobkyňa so žalovaným uzatvorila zmluvu o sprostredkovaní poistenia ako výlučná
sprostredkovateľka poistenia a mala dôsledne dodržiavať ustanovenia zák. č. 340/2005 Z. z., pred
uzatváraním poistných zmlúv oboznámiť klientov so všetkými informáciami a údajmi, ktoré vyžaduje
zákon o sprostredkovaní poistenia, vypracovať písomný záznam potrieb a požiadaviek, ako aj ďalšie

povinnosti súvisiace s uzatváraním poistných zmlúv, pričom rozhodcovská doložka je oddeliteľná od
ostatnej časti zmluvy a vyžaduje samostatný podpis a rovnako aj v zázname o požiadavkách a potrebách
klienta je uvedené, že v prípade vzniku sporov vyplývajúcich zo sprostredkovania poistenia je možné na
ich mimosúdne vyrovnanie využívať inštitút rozhodcovského konania.

36. V tejto súvislosti sa žiada dodať, že žalobkyňa bola vlastne profesionálnou sprostredkovateľkou
so všetkými právami a povinnosťami vzťahujúcimi sa na výkon jej povolania a nemožno preto prijať
argumentáciu, že v otázke spotrebiteľského práva nebola náležite poučená a predovšetkým nemala
dostatočné informácie týkajúce sa právneho významu a dopadov tzv. rozhodcovskej doložky. Vo vzťahu
k takto postavenej osobe akou žalobkyňa v čase uzatvárania predmetného poistenia nepochybne bola,

jednoducho túto argumentáciu akceptovať nemožno, a to z toho dôvodu, že nemožno oddeliť postavenie
žalobkyne ako sprostredkovateľky poistenia, a teda profesionálnej podnikateľky od jej postavenia
spotrebiteľky. Žalobkyňa si vlastne pripravila poistenie pre svoju osobu a išlo o produkt, ktorý sa týkal jej
sprostredkovateľskej podnikateľskej činnosti. Za takýchto okolností nie je možné konštatovať spojeniemedzi zmluvou a podnikateľskou činnosťou žalobkyne vo forme okrajovej alebo zanedbateľnej, práve
naopak, išlo o predmet podnikania žalobkyne.

37. K tvrdeniam žalobkyne je potrebné uviesť, že postavenie spotrebiteľky u žalobkyne pri podpisovaní
predmetných zmlúv síce nemožno spochybniť, ale ani oddeliť od jej postavenia podnikateľky a
argumentáciu spočívajúcu v tom, že nemala vedomosť o rozhodcovskej doložke, nie je akceptovateľná
v prípade postavenia žalobkyne. Žalobkyňa mala dostatočný priestor oboznámiť sa s obsahom zmlúv,
VPP a porozumieť im, čo je predpokladom pre vykonávanie činnosti sprostredkovateľky poistenia v

súlade s § 10 ods. 1 zák. č. 340/2005 Z.z.

38. V danom prípade súd poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva C-464/01 vo
veci Johan Grúber proti Bay WaAG z 20. januára 2005 z bodu 39., z ktorého vyplýva, že na ust. čl.
13 až 15 Bruselského dohovoru, ktorých cieľom je riadne chrániť osobu, ktorá sa považuje za slabšiu
v porovnaní s druhým účastníkom zmluvy sa nemôže zásadne odvolať osoba, ktorá uzavrie zmluvu

týkajúcu sa čiastočne obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a ktorá teda len čiastočne koná mimo
obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. K inému záveru by bolo možné dospieť len v prípade, ak by
spojenie medzi zmluvou a obchodnou alebo inou podnikateľskou činnosťou dotknutej osoby bolo tak
slabé, že by bolo len okrajové a z toho dôvodu by v rámci plnenia, pre ktoré bola zmluva uzavretá malo
posudzujúc ju v jej celosti len zanedbateľnú úlohu. Je na strane, ktorá ochranu požaduje, a to spotrebiteľ,

aby túto skutočnosť preukázala.

39. Keďže žalobkyňa pri uzatváraní predmetných poistných zmlúv vystupovala ako profesionál v
predmete zmluvy, bola plne informovaná o možnosti rozhodcovskú doložku prijať alebo neprijať, čo
vyplýva zo samotného záznamu o informáciách, ktoré si poskytla sama ako sprostredkovateľka klientovi

pred uzatváraním poistnej zmluvy v prípade troch zmlúv a musela si byť vedomá, že ak ju príjme, aký
má rozhodcovská doložka vplyv a význam pre jej poistný vzťah.

40. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým
návrh na zrušenie rozhodcovských rozsudkov zamietol. Odvolací súd potvrdil aj závislý výrok súdu

prvej inštancie o náhrade trov konania, keď súd prvej inštancie o náhrade trov konania rozhodol podľa
správneho ustanovenia zákona, a toto vzhľadom na pomer úspechu a neúspechu správne aplikoval.

41. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Žalovaný bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný a preto by mu vzniklo proti žalobkyni právo
na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovanému však v odvolacom konaní nevznikli žiadne trovy,
preto odvolací súd rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

42. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).