Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 18, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/83/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317216937
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2317216937.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martin Holič a členiek senátu: Mgr.

Renáta Gavalcová a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so
sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, proti žalovanému: U. P., nar. X.X.XXXX, trvale bytom R. XXX, XXX
XX R., o zaplatenie 825,37 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Galanta č.k. 35Csp/232/2017-115 zo dňa 06.12.2017, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému voči žalobcovi náhradu

trov konania nepriznal.
2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 708, § 709, § 710 Obchodného
zákonníka, s poukazom aj na procesné ust. § 132, § 150 ods. 1, § 191, § 255 Civilného sporového
poriadku.
3. Vecne argumentoval tým, že ak by súd pripustil, že došlo k platnému uzavretiu zmluvy o povolenom
prečerpaní, zo zmluvy a všeobecných podmienok je možné zistiť, že peňažné prostriedky čerpané
žalovaným, resp. iné debetné obraty nepresahujúce výšku limitu prečerpania, sa úročili dojednanou

úrokovou sadzbou. Akékoľvek sumy prekračujúce limit povoleného prečerpania, bol v zmysle bodu 8.11
VOP žalovaný povinný vrátiť v deň, kedy k prekročeniu došlo a zároveň od nasledujúceho dňa bol
žalovaný povinný platiť okrem riadnych úrokov aj úroky z omeškania. Z toho vyplýva, že v prípade ak
žalovaný prekročil limit povoleného prečerpania (k čomu podľa vyjadrenia žalobcu zo dňa 3.10.2017
pod A 3/ malo dochádzať opakovane), by mali byť uplatňované dve úrokové sadzby, a to zmluvná
do výšky povoleného prečerpania a zmluvná + úrok z omeškania zo sumy prekračujúcej povolené
prečerpanie. Napríklad k 30.4.2014 malo byť podľa výpisu z účtu prečerpanie vo výške - 258,02 Eur,

ako žalobca pri jeho úročení postupoval však z výpisu nemožno zistiť. Za účelom súd žalobcu vyzval,
aby doložil čo tvorí žalovanú pohľadávku, v akej sadzbe a z akých súm boli účtované úroky, pričom
súd žiadal o ich presnú špecifikáciu, aby boli tieto položky preskúmateľné. Žalobca na výzvu súdu
reagoval v podaní z 3.10.2017 uvedením, že vyčísľovanie celkovej výšky povoleného prečerpania a
úhrad je nehospodárne. Z obsahu všeobecných obchodných podmienok súd zistil, že banka môže
znížiť limit povoleného prečerpania, ktorú skutočnosť oznámi klientovi písomne najneskôr sedem dní
pred nadobudnutím platnosti novej výšky limitu (bod 8.5.4). Ďalej súd zistil, že žalovaný bol povinný

vrátiť banke všetky peňažné prostriedky poskytnuté formou povoleného prečerpania na požiadanie,
v lehote určenej bankou v žiadosti o splatenie povoleného prečerpania, pričom za takúto žiadosť sa
považuje aj zníženie limitu pre povolené prečerpanie na hodnotu 0,- Eur (bod 8.9.). Lehota na vrátenie
peňažných prostriedkov uvedená v žiadosti, a teda aj v písomnom oznámení o znížení limitu na hodnotu0,- Eur, určená bankou nesmela byť kratšia ako sedem (7) dní. Tieto dojednania a ich dodržiavanie
predovšetkým vo vzťahu k spotrebiteľovi považuje súd za zásadné, keďže písomná žiadosť/oznámenie
o znížení limitu ako aj poskytnutie dodatočnej lehoty 7 dní pred nadobudnutím platnosti novej výšky

limitu (v tomto prípade 0,- Eur) umožňujú spotrebiteľovi vyrovnať záväzok voči banke z povoleného
prečerpania predtým, ako banke vznikne právo na úročenie tejto sumy popri zmluvnom úroku aj úrokom
z omeškania. Z bodu 8.11 totiž vyplýva, že povinnosť platiť úrok z omeškania vznikne síce aj porušením
povinnosti splatiť povolené prečerpanie pri znížení limitu bankou, vzhľadom na vyššie uvedené však
môže vzniknúť až po písomnom oznámení o zmene limitu a uplynutí lehoty 7 dní.

4. Žalobca súdu žiadnym spôsobom doposiaľ nepreukázal, že by písomne oznámil žalovanému zníženie
limitu na hodnotu 0,- Eur alebo že by žalovaného požiadal o splatenie všetkých peňažných prostriedkov
poskytnutých formou povoleného prečerpania v lehote nie kratšej ako 7 dní. Za relevantné oznámenie
súdnepovažujevýpiszúčtu zaobdobieod1.1.2015-31.12.2015,vzáverektoréhojeuvedené,ževýška
limitu povoleného prečerpania platná od 4.5.2015 je 0,- Eur, keďže žalobca nepreukázal, že by tento
bol žalovanému doručený a zároveň tento bol vystavený niekoľko mesiacov po tom, ako mal žalobca

znížiť limit povoleného prečerpania. Z tohto dôvodu súd nemá preukázané, odkedy mohlo žalobcovi
vzniknúť právo na úrok z omeškania z čiastky prostriedkov čerpaných do výšky úverového limitu. Z
predložených výpisov nie je možné zistiť odkedy žalobca zaťažil prostriedky do výšky limitu povoleného
prečerpania aj úrokom z omeškania. Žalobca výšku uplatneného nároku vyčíslil ako rozdiel medzi
všetkými kreditnými operáciami a všetkými debetnými operáciami, ktoré majú vyplývať z predložených

výpisov. Takýto postup však súd považuje za neprijateľný, keďže pri uplatňovaní nároku je žalobca
povinný jednoznačne špecifikovať, z čoho uplatňovaná suma pozostáva, t.j. v akom rozsahu ide o istinu,
v akom o úroky, úroky z omeškania či poplatky, tak aby boli tieto nároky preskúmateľné. Okrem toho, že
predložených výpisov nie je možné zistiť pri akých úrokových sadzbách a z akých súm boli vyčísľované
úroky, nie je z nich možné ani vyvodiť, na ktoré debetné položky boli úhrady žalovaného započítané.

Ak sú napríklad vo vyčíslenej dlžnej sume 825,37 Eur zahrnuté aj úroky z omeškania, nie je ich možné
ďalej úročiť úrokom požadovaným žalobcom v žalobe.
5. Nakoľko vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd považoval akýkoľvek nárok žalobcu
za nepreskúmateľný, jeho skutkové tvrdenia za nepreukázané, pričom ich dopĺňanie v rozsahu
požadovanom súdom sám žalobca označil za nehospodárne, súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

Žalovanému ako úspešnej strane sporu vzniklo právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Nakoľko
mu však doposiaľ žiadne trovy nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.
6. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, pričom navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť,
žalobe vyhovieť v plnom rozsahu a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplatených
súdnych poplatkov za konania na oboch inštanciách. Poukázal na odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1

písm.a)Civilnéhosporovéhoporiadku.Žalobcamázato,žepokial'súdpovažovalnávrhzaneúplný,ako
to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, mal žalobcu vyzvat' na jeho doplnenie v zmysle § 129
ods.1C.s.p.OkresnýsúdGalantadňa27.9.2017doručilžalobcovivýzvuvktorejokreminéhopožadoval
od žalobcu preukázanie „ za akých podmienok bolo dojednané povolené prečerpanie, kedy žalovaný
na bežnom účte prekročil výšku poskytnutého povoleného prečerpania a dostal sa do nepovoleného

prečerpania." Žalobca na predmetnú výzvu reagoval podaním zo dňa 3.10.2017, v ktorom zodpovedal
otázky súdu a zároveň ako prílohu pripojil Zmluvu o povolenom prečerpaní uzatvorenú prostredníctvom
elektronického bankovníctva, na základe ktorej žalobca zriadil žalovanému povolené prečerpanie do
výšky limitu PP 250 Eur a to na predmetnom účte. Nakoľko súd vyzval žalobcu na preukázanie
podmienok, za akých bolo dojedané povolené prečerpanie, pričom tieto podmienky sú obsahom Zmluvy

o povolenom prečerpaní a Všeobecných obchodných podmienok žalobcu. Nakoľko žalobca predmetné
dokumenty súdu predložil, mal za to, že dostatočným spôsobom preukázal podmienky poskytnutia
povoleného prečerpania. Súd mal zároveň za to, že žalobca nepreukázal doručenie oznámenia o
znížení limitu povoleného prečerpania na 0,- Eur. Žalobca má za to, že doručením výpisu dostatočným
spôsobom oznámil žalovanému zníženie limitu povoleného prečerpania, v zmysle bodu 8.9 VOP

nebol žalobca povinný vyzývať žalobcu osobitným spôsobom k úhrade dlhu. Zákon č. 129/2010 Z. z.
o spotrebitel'ských úveroch nestanovuje, že všetky náležitosti zmluvy musia byť uvedené v jednom
dokumente. Tento výklad potvrdil aj Rozsudok Súdneho dvora z 9.11.2016 vo veci C-42/15 (Home
Credit vs. Biróová), ktorý ustálil, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný
dokument. Súd zároveň považuje špecifikovanie uplatneného nároku ako „rozdiel medzi všetkými

kreditnými a debetnými operáciami" za neprijateľný, ked'že žalobca je povinný špecifikovať z čoho
pozostáva uplatňovaná suma. K uvedenému tvrdeniu súdu žalobca poukazuje na skutočnosť, že vo
svojom vyjadrení zo dňa 3.10.2017 síce uviedol, že dlžná istina predstavuje rozdiel medzi debetnými a
kreditnými operáciami, avšak následne predložil rozpis jednotlivých položiek, z ktorých žalovaná istinapozostáva a nie je pravda, že žalobca odkazuje len na výpisy z účtu žalovaného. Ked'že súd prvého
stupňa rozhodol o neurčitom návrhu na začatie konania, pričom jeho rozhodnutiu nepredchádzala
faktickáčinnost'smerujúcakodstráneniuneúplnostinávrhunazačatiekonaniažalobcomuplatňovaných

nárokov, hoci bol k takejto činnosti povinný, súd takýmto postupom, ktorý predchádzal vydaniu rozsudku,
odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom. Ide o vady konania, vymedzené v § 365 ods. 1 písm.
b) C.S.P., ktoré sú porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces,
ktoré v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky zaručuje okrem zákonov aj článok 46
a nasledujúcich Ústavy Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd. Právo nasúdnu ochranu ako súčasť práva na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na
rozhodnutie, ktorému predchádza faktická činnosť súdu v súlade so zákonom, a to konkrétne procesným
predpisom, upravujúcim postup súdu, ktorým je Civilný sporový poriadok resp. bol Občiansky súdny
poriadok. Za porušenie tohto práva treba považovať aj rozhodnutie súdu vo veci samej bez úplného
a určitého návrhu na začatie konania, ak pre takéto rozhodnutie neboli splnené zákonom stanovené
podmienky, pretože takýmto rozhodnutím bolo žalobcovi v konaní odopreté právo na ochranu jeho

oprávneného nároku, uplatneného návrhom na začatie konania. Vzhl'adom na všetky vyššie uvedené
skutočnosti má žalobca za to, že jeho odvolanie je dôvodné, keďže je daný odvolací dôvod v zmysle
ustanovenia § 365 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku - neboli splnené procesné podmienky.
7. Žalovaný odvolanie nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadril.
8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362

ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania
pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a §
363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, h/ CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§

380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré
nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez
potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§

219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže rozhodnutie
súdu prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v
zmysle § 387 CSP.
9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu bolo
posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak žalobu v celom rozsahu zamietol a to s

poukazom na odvolacie argumenty uplatnené odvolateľom.
10. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu
vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i
vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel

k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver
vo veci, keď vec aj v napadnutom rozsahu i správne právne posúdil, s poukazom na ust. § 387
ods. 2 OSP, odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia
preskúmavaného rozsudku v napadnutej časti. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od
týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi.

11. Vzhľadom na odvolaciu argumentáciu žalobcu, odvolací súd považuje za podstatné uviesť
nasledovné:
12. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 21.2.2013 uzavrel žalobca ako banka a žalovaný ako majiteľ účtu
zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov, obsahom ktorej bola zmluva o zriadení
účtu č. XXXXXXXXXX, zmluva o vydaní a používaní platobnej karty, zmluva o poskytovaní služieb

elektronického bankovníctva a žiadosť o špecifikáciu služby SMS notifikácia. Zmluva bola uzavretá
na dobu určitú.
13. Dňa 17.3.2014 mala byť medzi žalobcom ako bankou a žalovaným ako klientom uzavretá zmluva o
povolenom prečerpaní účtu v súvislosti so Zmluvou o zriadení účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX, na základe
ktorej bolo klientovi zriadené povolené prečerpanie do výšky limitu 250,- Eur pri variabilnej úrokovej

sadzbe 19,90% ročne v zmysle podmienok uvedených vo Všeobecných obchodných podmienkach -
Prima banka Slovensko, a.s. v platnom znení, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. V bode 2. bol
klient výrazne upozornený na povinnosť dodržiavať dohodnutú výšku limitu PP. Prekročenie limitu PP
bude nepovoleným prečerpaním a bude mať za následok vznik povinnosti platiť popri dohodnutomúroku tiež úrok z omeškania z prekročenej časti limitu PP a prípadne tiež zrušenie limitu, stanovenie
okamžitej splatnosti povoleného prečerpania a následné vymáhanie. Pod bodom 7. zmluvy je uvedené,
že táto zmluva sa spravuje ust. § 710 a § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, zák. č. 129/2010 Z.z. o

spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení iných
zákonov v platnom znení a Občianskym zákonníkom. V bode 8 je uvedené, že klient potvrdzuje, že
mu boli poskytnuté v primeranom časovom predstihu pred uzatvorením tejto zmluvy všetky informácie v
zmysle zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v podobe zápisu na trvanlivom médiu. Klient zároveň potvrdzuje, že sa s

predmetnými informáciami oboznámil a uložil ich u seba na vhodné trvanlivé médium (hard disk, CD).
14. V predložených výpisoch z účtu sú uvedené kreditné a debetné operácie vykonávané na účte v
období od 21.2.2013 do 4.7.2017. V prospech účtu ale aj na ťarchu účtu sú pripisované úroky, pri
týchto položkách však nie je zrejmé, z akých súm a pri akých sadzbách. Vo výpise za obdobie od
1.1.2014do31.12.2014sanakoncinachádzainformácia,ževýškalimitupovolenéhoprečerpaniaplatná
od 17.3.2014 je 250,- Eur. Vo výpise za obdobie od 1.1.2015 do 31.12.2015 sa na konci nachádza

informácia, že výška limitu povoleného prečerpania platná od 4.5.2015 je 0,- Eur.
15. Súd prvej inštancie správne posúdil predmetnú zmluvu o povolenom prečerpaní ako spotrebiteľskú
zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď ide štandardnú formulárovú zmluvu, uzavretú
medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako spotrebiteľom, pričom predmetná zmluva je zároveň
zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v

čase uzavretia zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi stranami. Bolo preto potrebné zároveň pristúpiť k
prieskumu, či zmluva o povolenom prečerpaní obsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom o
spotrebiteľských úveroch. Výklad a aplikácia ust. § 11 zákona o spotrebiteľských úveroch musí byť v
súlade so zmyslom a účelom citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch. Odvolací súd konštatuje,
že zmluva o povolenom prečerpaní neobsahuje povinné náležitosti stanovené v ust. § 10 ods. 1 písm. a)

zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. c) zákona o spotrebiteľských
úveroch sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
16. Pre spotrebiteľský úver sa v zákone o spotrebiteľských úveroch z hľadiska formálnych náležitostí
vyžaduje písomná forma zmluvy a obsahové náležitosti zmluvy sú vymedzené v § 9 ods. 2 (resp. § 10
ods. 1) zákona o spotrebiteľských úveroch. Ustanovenie § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch

vymedzuje prípady, kedy sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ide vlastne o špeciálnu právnu
úpravu absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Tým, že zákon nedodržanie iba niektorých obsahových
náležitostí zmluvy, ako aj písomnej formy postihuje neplatnosťou, robí z týchto náležitostí nevyhnutnými
podstatnými obsahovými náležitosťami zmluvy. Predpísaná písomná forma musí byť zachovaná vo
vzťahu k esenciálnym, teda k podstatným obsahovým náležitostiam zmluvy. Pokiaľ zmluva uzatvorená

medzi účastníkmi niektorú z náležitostí vymenovaných v § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch
neobsahuje, nie je zároveň vo vzťahu k tejto náležitosti zachovaná písomná forma a poskytnutý úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
17. Uvedený výklad zodpovedá zmyslu a účelu zákona o spotrebiteľských úveroch V tejto súvislosti je
potrebné poukázať aj na ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka <. a situáciou, keď je žaloba z procesného hľadiska v poriadku, avšak
žalobca v nej neuviedol všetky relevantné skutkové tvrdenia vo vzťahu k uplatňovanému nároku a
tieto ani počas konania nedoplnil, čo malo za následok jeho neúspech v konaní z dôvodu neunesenia
dôkazného bremena. Podstatou problému v posudzovanej veci bol nedostatok skutkových tvrdení a

následne aj neunesenie dôkazného bremena žalobcom a pokiaľ by súd v danom prípade vyzval žalobcu
na doplnenie skutkových tvrdení k ním uplatnenému nároku, takýto postup by bol považovaný za
neprimeraný zásah do rovnosti zbraní sporových strán a zároveň by sa jednalo o rozpor so zásadou
kontradiktórnosti uplatňovanou v civilných sporových konaniach. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza,
že ani podaním zo dňa 03.10.2017 (č.l. 58) žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania

nároku na zaplatenie žalovanej sumy.
30. Odvolateľ prehliada, že určujúcim východiskom v súdenej veci je spotrebiteľský charakter zmluvného
vzťahu medzi sporovými stranami. Nadväzne je podstatné, že na predmetnú zmluvu sa vzťahuje právny
režim zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý v § 10 ods. 1 zakotvuje požiadavku obligatórnych
náležitostí takéhoto typu zmluvy (zmluvy o povolenom prečerpaní); okrem iného musí obsahovať

dojednanieoúrokochapoplatkoch.Zdanéhohľadiskajeirelevantnáúpravatýkajúcasavovšeobecnosti
platobných služieb, na ktorú poukazuje odvolateľ. Ide tu o vyjadrenie zásady prednosti špeciálneho
právneho predpisu (o spotrebiteľských úveroch) pred všeobecným právnym predpisom (o platobných
službách).
31. Aj keď zákon o platobných službách neustanovuje povinnosť individuálne dojednať poplatky,

odvolací súd poukazuje na to, že uvedený zákon nepredstavuje špeciálnu úpravu vo vzťahu k normám
spotrebiteľského práva, ktorá by vylučovala aplikáciu spotrebiteľskej ochrany (na ktorej je založená
požiadavka individuálneho dojednania zásadných zmluvných ustanovení, medzi ktoré nepochybne
poplatky i úroky patria). Navyše zákon o platobných službách sa nedotýka zmluvného úroku.
32. S poukazom na vyššie uvedené, pokiaľ súd prvej inštancie rozsudkom žalobu zamietol, rozhodol

vecne správne, a preto odvolací súd, po vysporiadaní sa s podstatnými tvrdeniami odvolateľa, s použitím
§ 387 ods. 1 a 2 CSP rozsudok v zamietnutej časti (I. výrok), vrátane správneho (II. výroku) o náhrade
trov konania (nenapadnutého osobitnou odvolacou argumentáciou) potvrdil.33. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali

do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je
však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania
(porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu
argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací

súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
34. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnému žalovanému vznikol nárok na náhradu trov
odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP), o ktorom
v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd,
keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v
zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie

končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
35. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bol žalovaný v odvolacom konaní pasívny, nevykonal
žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil, ani nevyčíslili a podľa obsahu spisu mu ani
žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.
36.Civilnýsporovýporiadokvýslovneneriešisituáciuakstrana,ktoránazákladeprocesnýchustanovení

má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu
jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli.
37. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia CSP alebo iného zákona
(analogialegisalebojuris).OdvolacísúdpretospoužitímZákladnýchprincípovčl.4ods.2CSPaplikoval
na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov

žalobcu rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom
z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v
konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcich procesnú ekonómiu
rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodnutie
postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na

náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď
žalovanémužiadnetrovyvkonanínevznikli,bybolozjavnenielennerozumné,aleivrozporesozásadou
hospodárnosti civilného súdneho sporu.
38. S poukazom na uvedené odvolací súd žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči
žalobcovi nepriznal.

39. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).