Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Zvolen

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Bohuš Hruška

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami, Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 17C/382/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715215057
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Bohuš Hruška

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2018:6715215057.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudcom Mgr. Bohušom Hruškom v právnej veci žalobcu X. I., nar.

XX. 7. XXXX, bytom A. Z. XXXX/XX, XXX XX G., proti žalovanej Q. V., nar. XX. 9. XXXX, bytom A. Z.
XX, XXX XX G. o zaplatenie 8 963,40 Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

II. Súd žalovanej p r i z n á v a náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou zo dňa 30. 10. 2015 domáhal zaplatenia sumy 8 963,40 Eur s prísl. na tom
základe, že v roku 1995 žalovanej predal počítač za sumu 25 000,- Sk (829,85 Eur). V septembri 1996
žalovanej požičal sumu 10 000,- Sk (331,94 Eur). Keďže žalovaná mala v tom čase finančné problémy a

bola v ťažkej situácii a žila sama s dvomi maloletýmideťmia jej bývalý manžel jej neplatil výživné, dohodli
sa, že uvedenú čiastku zaplatí, keď bude môcť. So žalovanou mal dobré vzťahy a s takýmto návrhom
súhlasil. Od roku 1998 žil so žalovanou ako druh a družka. V roku 2008 žalovanej predal podiel v dome
v sume 220 000,- Sk (7 302,66 Eur). V ďalších rokoch zaplatil za prevod záhradky 7 500,- Sk (248,95
Eur) s tým, že následne v priebehu konania tento návrh upravil tak, že žalovanej za prevod záhradky
poskytol sumu 170,- Eur. Ďalej v roku 2010 prispel na auto finančne čiastkou 250,- Eur. Žalobca ďalej
uviedol, že on nemá už k dispozícii kúpnu zmluvu ohľadom predaja počítača. Ďalej uviedol, že pôžička

nebola uzatvorená písomne ale len ústne. Ďalej uviedol, že pokiaľ sa týka pôžičky 10 000,- Sk nevie
preukázať, že tieto peniaze žalovanej požičal. Pokiaľ sa týka finančných prostriedkov vo výške 170,- Eur
ako príspevok na záhradku a 250,- Eur príspevok na auto, na pojednávaní dňa 9. 6. 2016 uviedol, že tieto
finančné prostriedky neboli dohodnuté ako pôžička, ale bolo to uvedené asi ako dar. Na pojednávaní
dňa 24. 5. 2018 žalobca uviedol, že tieto dve finančné čiastky za záhradku a za auto on chápal ako
príspevok na spoločnú domácnosť, keďže v tom čase spolu žili ako druh a družka. Na pojednávaní dňa
24. 5. 2018 ďalej žalobca uviedol, že počítač, ktorý žalovanej odpredal, on si odniesol preč, potom sa

na ňom hrávala aj jeho dcéra a neskôr ho odniesol do zberného dvoru.

2. Žalovaná uviedla, že jej žalobca počítač nepredal, tento si odniesol preč. Ďalej uviedla, že nie je
pravdou, že v roku 1996 jej požičal sumu 10 000,- Sk. Žalobca jej žiadnu pôžičku nedal. Pokiaľ sa týka
sumy 170,- Eur za záhradku, túto sumu síce žalobca vyplatil, ale nebola to pôžička a takisto pokiaľ
sa týka sumy 250,- Eur za auto, tieto peniaze takisto žalobca dával. Ani túto sumu ona nepovažovala
za pôžičku. Na pojednávaní 24. 5. 2018 žalovaná uviedla, že aj ona chápala obidve sumy za záhradku

a za auto ako príspevok žalobcu na spoločnú domácnosť, pretože aj ona nakupovala do spoločnej
domácnosti. Pokiaľ sa týka predaja podielu na dome, je pravdou, že so žalobcom v tomto smere
uzatvorila kúpnu zmluvu a mala mu zaplatiť sumu 220 000,- Sk do októbra 2008. V tejto súvislosti však
žalovaná vzniesla námietku premlčania s tým, že kúpna cena mala byť zaplatená do 14. 10. 2008.3. Okresný súd Zvolen, svojím rozsudkom 17C 382/15-27 zo dňa 9. 6. 2016 žalobu zamietol. Voči tomuto
rozsudku podal odvolanie žalobca.

4. Krajský súd Banská Bystrica svojím uznesením 16Co 583/2016-43 zo dňa 21. 2. 2018 rozsudok
Okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že v ďalšom konaní Okresný súd
vyzve strany sporu na predloženie písomnej kúpnej zmluvy, o ktorej strany sporu zhodne uviedli, že
sa týka predaja podielu na dome, na preukázanie toho, akú peňažnú pohľadávku mal žalobca voči

žalovanej, či jej splatnosť skutočne nastala 14. 10. 2008 ako to tvrdila žalovaná. Pokiaľ písomnú zmluvu
nepredložia strany sporu, Okresný súd bude výsluchom strán zisťovať, čo bolo obsahom tejto zmluvy,
aby mohla byť zmluva podľa všetkých dostupných údajov identifikovaná, prípadne vyžiadaná z katastra
nehnuteľností. Na námietky premlčania prihliadne až na základe zistenia , akého právneho úkonu sa
splatnosť v októbri 2008 týkala a na základe zistenia termínu splatnosti peňažnej pohľadávky, ktorý
zaväzoval žalovanú vo vzťahu k žalobcovi. Pokiaľ ide o ostatné žalované peňažné plnenia, vzhľadom

na absenciu iných dôkazov, Okresný súd vykoná výsluch strán o tvrdených skutočnostiach podľa § 195
CSP a v odôvodnení rozhodnutia vykonané dôkazy a skutkové tvrdenia strán sporu vyhodnotí v súlade
s § 191 CSP. V odôvodnení rozhodnutia sa vysporiada aj s tým, z akého dôvodu splatnosť žalovaných
pohľadávok mohla ale nemohla nastať tak, ako tvrdil žalobca v roku 2013, kedy sa strany sporu podľa
zhodných tvrdení rozišli a žalobca žiadal o splatenie dlhu.

5. Súd z výpovede U. I. zistil, že je dcérou strán sporu s tým, že ona nemá vedomosť o tom, aké finančné
prostriedky a z akého dôvodu dával žalobca žalovanej. Uviedla, že bola zo strany svojich starších
súrodencov, ktorí sú deti žalovanej šikanovaná a že žalovaná sa ich zastávala.

6. Súd z potvrdenia zo dňa 13. 7. 2009 zistil, že pani G. F. potvrdila, že prevzala sumu 170,- A. od pani
V. za záhradnú chatku a právo užívania pozemku.

X. Súd zo zmluvy o odovzdaní záhradky zo dňa 13. 7. 2009 zistil, že túto zmluvu uzatvorila
odovzdávajúca pani G. F. a preberajúca H.. Q. V., teda žalovaná s tým, že po vzájomnej dohode pani

F. odovzdala pozemok na užívanie, nachádzajúci sa v ZO W. 26/XX O. X. - G. č. parc. XXXX/XX pani
H.. Q. V..

8. Súd z kúpnej zmluvy zo dňa XX. 9. XXXX zistil, že predávajúci žalobcu uzatvoril s kupujúcim,
žalovanou uvedenú kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol spoluvlastnícky podiel o veľkosti X/XX v

pomere k celku na nehnuteľnosti - rodinný dom so súpisným číslom XXX, umiestnený na pozemku s
parc. č. XX/X, výmera XXX m2, druh pozemku, zastavané plochy a nádvoria s tým, že nehnuteľnosť
je vedená katastrálnym úradom Banská Bystrica, správa katastra O., okres O., obec B. v katastrálnom
území B. a je zapísaný na LV č. XXXX a žalovaná sa zaviazala zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu 220 000,
- Sk do 14. 10. 2008.

9. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť
predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň
predávajúcemu dohodnutú cenu.

10. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

11. Podľa § 100 ods. 1 a 2 veta prvá Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe

v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa
dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové
práva s výnimkou vlastníckeho práva.

12.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

13.Podľa§107ods.1,2Občianskehozákonníka,právonavydanieplneniazbezdôvodnéhoobohatenia
sa premlčí za 2 roky odo dňa keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sana jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za 3
roky a ak ide o úmyselné obohatenie za 10 rokov odo dňa keď k nemu došlo.

14. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že strany sporu spolu žili ako druh a družka.
Žalobca sa domáhal zaplatenia kúpnej ceny za odpredaj počítača s tým, že tento počítač mal žalovanej
odpredať v roku 1995 za sumu 25 000,- Sk. Žalovaná síce potvrdila, že žalobca priniesol počítač, avšak
medzi nimi nebola uzatvorená kúpna zmluva a nakoniec žalobca si tento počítač aj zobral preč. Žalobca
potvrdil, že počítač si odniesol a na ňom sa neskôr hrávala aj jeho dcéra s tým, že potom tento počítač

odniesol do zberného dvora. V tejto časti žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal, že by bol so
žalovanou uzatvoril kúpnu zmluvu ohľadom predaja počítača a nakoniec z jeho správania, keď si počítač
nakoniec zobral späť a tento potom odniesol do zberného dvora ani nevyplýva, že by v skutočnosti mala
byť uzatvorená kúpna zmluva, keďže s počítačom ďalej nakladal ako s vlastným.

15. Ďalej sa žalobca domáhal vrátenia pôžičky vo výške 10 000,- Sk, ktorú jej mal dať v roku 1996.

Uviedol, že pri uzatváraní tejto zmluvy nik iný prítomný nebol. Dohoda bola taká, že peniaze vráti, keď
bude môcť. Peniaze od nej pýtal až vtedy, keď sa spolu rozišli, niekedy v roku 2013, 2014. Žalovaná
poprela, že by bola uzatvorila so žalobcom zmluvu o pôžičke. Ani v tomto prípade žalobca neuniesol
dôkazné bremeno a nepreukázal, že by bol so žalovanou uzatvoril zmluvu o pôžičke na sumu 10 000,-
Sk a ani nepreukázal, že by finančné prostriedky v takejto výške, ktorú uvádzal, bol žalovanej poskytol.

16. Pokiaľ sa týka nároku na zaplatenie kúpnej ceny za odpredaj podielu na dome vo výške 220 000,-
Sk, zo zhodného vyjadrenia strán sporu ako aj z kúpnej zmluvy zo dňa 30. 9. 2008 vyplýva, že žalobca
odpredal žalovanej svoj spoluvlastnícky podiel o veľkosti 3/12 v pomere k celku na nehnuteľnosti -
rodinnom dome, súp. číslo XXX, umiestnený na pozemku s parc. č. XX/X o výmere XXX m2, druh

pozemku zastavané plochy a nádvoria v obci B. a v katastrálnom území B., zapísaný na LV č. XXXX s
tým, že žalovaná sa zaviazala zaplatiť žalobcovi ako predávajúcemu kúpnu cenu vo výške XXX 000,-
Sk do 14. 10. 2008. Je teda zrejmé, že žalovaná mala za odpredaj podielu na tejto nehnuteľnosti vyplatiť
žalobcovi kúpnu cenu do 14. 10. 2008. Žalovaná však vzniesla námietku premlčania. V tomto prípade
platí všeobecná trojročná premlčacia lehota, ktorá začala plynúť 15. 10. 2008 a uplynula 15. 10. 2011.

Žaloba na tunajšom súde však bola podaná až dňa 30. 10. 2015, teda po uplynutí trojročnej premlčacej
lehoty. Z tohto dôvodu súd žalobu žalobcu aj v tejto časti zamietol a to z dôvodu premlčania.

17. Pokiaľ sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 170,- Eur, ktoré poskytol žalovanej na kúpu záhradky a
ďalej sumy 250,- Eur , ktoré jej poskytol na kúpu auta, tieto v skutočnosti žalovaná nepoprela, že tieto

finančné prostriedky zo strany žalobcu vyplatené bolo, avšak tvrdila, že nešlo o pôžičku. Ona to tak
nechápala. Samotný žalobca na pojednávaní dňa 9. 6. 2016 uviedol, že finančné prostriedky na kúpu
záhradky a auta neboli dohodnuté ako pôžička ale boli uvedené asi ako dar. Na pojednávaní dňa 24. 5.
2018 zhodne strany sporu uviedli, že finančné prostriedky za záhradku a za auto chápali ako príspevok
žalobcu na financovanie spoločnej domácnosti, keďže vo tom čase žili ako druh a družka. Z takéhoto

zhodného vyjadrenia strán sporu potom vyplýva, že finančné prostriedky vo výške 170,- Eur za záhradku
a 250,- Eur za auto ani medzi stranami sporu neboli chápané ako pôžička, ktorej vrátenia sa žalobca
domáhal. Obe strany na pojednávaní dňa 24. 5. 2018 uviedli, že toto chápali ako príspevok žalobcu na
financovanie spoločnej domácnosti a z tohto pohľadu podľa názoru súdu nie je možné domáhať sa ich
vrátenia. Z potvrdenia zo dňa 13. 7. 2009 od pani Zity F. potom vyplýva, že ona prevzala sumu 170,-

Eur. v prípade, že by sa malo jednať o bezdôvodné obohatenie na strane žalovanej tak subjektívna
premlčacia lehota je v tomto prípade 2 ročná a plynie odo dňa keď sa oprávnený, teda žalobca dozvedel,
že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Žalobca už v čase, keď platil 170,-
Eur za žalovanú, ohľadom záhradky vedel, kto sa na jeho úkor obohatil aj že došlo k bezdôvodnému
obohateniu. Dvojročná subjektívna lehota teda uplynula dňa 13. 7. 2011, teda ešte pred podaním žaloby

na tunajšom súde dňa 30. 10. 2015. Objektívna premlčacia lehota je v tomto prípade trojročná, takisto
začala plynúť dňa 13. 7. 2009, uplynula dňa 10. 7. 2011 a žaloba bola podaná až 30. 10. 2015. V prípade,
že by sa jednalo o bezdôvodné obohatenie, teda aj tento nárok žalobcu by bol premlčaný.

18.Pokiaľsatýkapríspevkunakúpuautavovýške250,-Eur,žalobcauviedol,žetútočiastkudalniekedy

v roku 2010, čo potvrdila aj žalovaná. Aj v tomto prípade, ak by sa jednalo o bezdôvodné obohatenie
na strane žalovanej aj tu by začala plynúť subjektívna dvojročná premlčacia lehota najneskôr 1. 1. 2011
a uplynula by 1. 1. 2013 a žaloba bola podaná až po uplynutí tejto lehoty a to 30. 10. 2015. Aj v tomtoprípade by uplynula aj trojročná objektívna lehota, ktorá by takisto začala plynúť 1. 1. 2011, uplynula by
1. 1. 2014 s tým, že žaloba bola podaná až potom 30. 10. 2015.

19. Z týchto dôvodov súd potom zamietol žalobu žalobcu v celom rozsahu.

20. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

21.Nakoľkovkonanímalaplnýúspechžalovaná,súdjejpriznalplnúnáhradutrovkonaniavočižalobcovi

v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd I. inštancie po právoplatnosti tohto
rozsudku samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v 2 vyhotoveniach (§ 355 ods.1 C.s.p.
a § 362 ods.1 C.s.p.).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).
Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 C.s.p. nerozlučné spoločenstvo
podľa § 77 (§ 360 ods.1 C.s.p).
V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 C.s.p. (§
360 ods.2 C.s.p.).

Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi (§ 360 ods.3 C.s.p.).
Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
361 ods.1 C.s.p.).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.2
C.s.p.).

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa ods. 1 preto, že odvolateľ
sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje
poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie
je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia (§ 362 ods.3 C.s.p.).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa

spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak
rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania (§ 362 ods.4 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1
C.s.p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods.2 C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods.3 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, aka) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (§ 367 ods.1 C.s.p.).
Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie

týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne
vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je
napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý
odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva
z osobitného predpisu (§ 367 ods.2 C.s.p.).
Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o

trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367
ods.3 C.s.p.).
Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu,
a to až po vyhlásení rozhodnutia (§ 368 C.s.p.).
Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže

ho podať znova (§ 369 ods.1 C.s.p.).
Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k
podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú
v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania (§ 369 ods.2 C.s.p.).
Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví (§

369 ods.3 C.s.p.).
Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369
ods.4 C.s.p.).
Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia (§ 370 ods.1 C.s.p.).

Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie
žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (§ 370 ods.2
C.s.p.).
Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370

ods.3 C.s.p.).
Žalobu nie je možné v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.).
V odvolacom konaní nie je možné uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (§ 220 ods.1 C.s.p.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.