Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. november 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 13C/50/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118216406
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Revický
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8118216406.1

Uznesenie

Okresný súd Prešov v právnej veci žalobkyne: W. K., G..: X.X.XXXX, K. F.. XX. G. XX, XXX XX A., proti
žalovanému: B. V., G.. XX.X.XXXX, XXX XX Š. XXX, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zdržať sa zásahov do užívania bytu č. X, nachádzajúceho sa na X. O., Z. Z.
Č.. XX, K. V. A. Č.. XXXX, O.É. G. O. P. „. O.. Č.. XXXXX/X a zapísaného na liste vlastníctva č. XXXXX,

vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu O., pre okres O., obec O., katastrálne územie O.,
ktorý užíva maloletá Q. K. a žalobkyňa počas starostlivosti o ňu, a to až do právoplatného skončenia
dedičského konania po Mgr. M. V., G.. X.X.XXXX, J. X.X.XXXX, ktoré je vedené na okresnom súde
Prešov pod sp. zn. 26D/621/2018.

V prevyšujúcej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

Náhradu trov konania stranám n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom zo dňa 23.11.2018 doručeným súdu 26.11.2018 sa žalobkyňa domáhala, aby súd nariadil
neodkladné opatrenie, ktorým by žalovanému uložil povinnosť zdržať sa zásahov do užívania bytu č. X,
nachádzajúceho sa na X. O., Z. Z. Č.. XX, K. V. A. Č.. XXXX, postaveného na parcele registra „C“ parc.

č. XXXXX, vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu O., pre okres O., obec O., katastrálne
územie O., ktorý užíva žalobkyňa a maloletá Q. K., a najmä zdržať sa vstupovať do bytu, a to až do
právoplatného skončenia dedičského konania po M.. M. V., G.. X.X.XXXX, J. X.X.XXXX, ktoré je vedené
na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 26D/621/2018 (pozn. súdu: podľa obsahu žaloby a priloženého
listu vlastníctva je zrejmé, že žalobkyňa mala na mysli byt v bytovom dome na parcele č. XXXXX/Xa
zapísaný na LV č. XXXXX, a dedičské konanie po M.. M. V., G.. X.X.XXXX).

2. Žalobkyňa svoj návrh odôvodnila tým, že uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 15.06.2018, č.k.
29P/163/2018-8,onariadeníneodkladnéhoopatrenia,ktorénadobudloprávoplatnosťdňom15.08.2018,
jej bola zverená do starostlivosti maloletá Q. K., G.. XX.XX.XXXX, a zároveň jej súd uložil povinnosť
podať v lehote 30 dní od právoplatnosti uvedeného uznesenia návrh vo veci samej. Uvedenú povinnosť'
si splnila podaním návrhu vo veci samej - o zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti zo

dňa 22.06.2018, na Okresný súd Prešov s tým, že vec je na súde vedená pod sp. zn. 30P/164/18 a o
uvedenom návrhu doposiaľ súdom nebolo rozhodnuté.

3. Žalobkyňa uviedla, že maloletá Q. K., ktorá jej bola vyššie uvedeným uznesením súdu zverená do
starostlivosti, má trvalý pobyt na adrese Č.P. XX, XXX XX O., k čomu predložila potvrdenie Mestského
úradu Prešov zo dňa 11.09.2018, a že ako výlučná vlastníčka bytu č. X G. Č. F. Č.. XX Z. O., ktorý

je zapísaný na Okresnom úrade O., katastrálnom odbore, na liste vlastníctva číslo XXXXX pre obeca katastrálne územie O., je zapísaná M.. M. V., G. V. XX.XX.XXXX, ktorá zomrela dňa 09.06.2018.
Doplnila, že predmetný byt sa nachádza na X. O., Z. Z. XX K.I. V. A..Č.. XXXX.

4. V rámci opisu rozhodujúcich skutočností žalobkyňa v návrhu ďalej uviedla, že M.. M. V. bola pestúnkou
maloletejQ.K.,nazákladerozsudkuOkresnéhosúduLučenecč.k.17P/63/2014-110zodňa28.01.2016,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.08.2016, a že maloletá Q. žila nepretržite v spoločnej domácnosti
s M.. M. V. od 16.01.2015 až do smrti M.. V. dňa 09.06.2018 a bola výživou na M.. V. odkázaná. Dedičské
konanie po zomrelej M.. M. V. je vedené na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 26D/621/2018, a vec bola

pridelená na vybavenie súdnemu komisárovi B.. Z. Č., Notársky úrad Prešov, Konštantínova 3308/6,080
01 Prešov. Podľa žalobkyne zákonnými dedičmi po zomrelej M.. M. V. v 3. skupine, v zmysle ust. § 475
ods. 1 Občianskeho zákonníka, sú žalovaný, ktorý je bratom poručiteľky, a maloletá Q. K., ktorá viac
ako 1 rok žila v spoločnej domácnosti s poručiteľkou a bola na ňu odkázaná výživou.

5. Žalobkyňa ďalej uviedla, že po smrti poručiteľky žalovaný - jej brat, neprejavil žiaden záujem o ďalšiu

starostlivosťomaloletúQ.,ajkeďmalvedomosť,žeM..M.V.U.tútomilovalaakovlastnédieťaachcelasi
ju nezrušiteľne osvojiť'. Pretože je sesternicou M.. M. V. (aj žalovaného) a nemala srdce dieťa vrátiť' späť
do detského domova, rozhodla sa požiadať o zverenie maloletej do jej náhradnej osobnej starostlivosti.
S maloletou sa dobre poznali, často ju s poručiteľkou navštevovala a vytvorila si k nej citový vzťah.

6. Podľa žalobkyne zo smrti svojej pestúnky bola maloletá Q. šokovaná, pretože ju považovala za svoju
prirodzenú matku. Vzhľadom k tomu sa rozhodla, že pokiaľ sa maloletá so smrťou svojej pestúnky
nevyrovná, cez týždeň s ňou bude bývať v byte, kde má maloletá trvalé bydlisko a na ktorý je zvyknutá
a cíti sa tam bezpečne, a cez víkendy bude s ňou chodievať ku žalobkyni domov do Sabinova. Uviedla,
že maloletá navštevuje v Prešove škôlku, kde veľmi rada chodí, pretože tam má mnoho kamarátov,

na ktorých sa každé ráno teší. V záujme zdravého psychického vývoja maloletej sa preto rozhodla, že
maloletúihneďnevytrhnezprostredia,naktoréjezvyknutá,aletakurobípostupne,keďsikunejmaloletá
vytvorí ešte silnejšiu citovú väzbu a prestane sa stále pýtať na svoju pestúnku. Aj pre žalobkyňu by bolo
jednoduchšie, aby viedla iba jednu domácnosť' a nie dve, ale robí to iba v tom najlepšom úmysle, aby
maloletá Alexandra nemusela zbytočne prežívať ďalšiu traumu.

7. Žalobkyňa ďalej uviedla, že uvedené samozrejme konzultovala aj so žalovaným - bratom poručiteľky,
a že menovaný najskôr uviedol, že titulom dedenia si nechá po svojej sestre iba rodinný dom v I. a byt
nechá maloletej. Následne si to však rozmyslel a povedal, že nakoľko výlučným dedičom je iba on, nemá
dôvod malej cigánke niečo dávať. Spolu so svojou manželkou žalobkyňu požiadali, aby byt aj spolu s

maloletou Alexandrou, vypratala. Žalovanému vysvetlila dôvody, prečo tak urobiť zatiaľ' nemôže, že je
to v prospech maloletej, ale žalovaný ju nechcel počúvať. Ponúkla mu, že všetky náklady spojené s
užívaním bytu bude platiť výlučne ona, ale s týmto nesúhlasil a chcel, aby si pobalila všetky svoje veci,
aj veci maloletej, a z bytu odišla.

8. Vo vzťahu k užívacím pomerom a vzťahom medzi stranami sporu žalobkyňa uviedla, že keď v piatok
dňa 28.09.2018 poobede odišla na víkend s maloletou Q. do miesta jej trvalého bydliska do Sabinova,
žalovaný vymenil zámky na byte č. X G. Č. F. Č.. XX v O. a to bez toho, že by jej to aspoň oznámil.
Pretože v sobotu 29.09.2018 sa výrazne ochladilo a pre maloletú Alexandru nemala teplejšie oblečenie,
išla s ňou do bytu na Č. F. Č.. XX Z. O., toto oblečenie zobrať. Keď sa pokúšala vchodové dvere na byte

odomknúť, zistila, že na dverách je vymenený zámok. Susedia jej povedali, že zámok v piatok navečer
vymenil žalovaný. Z tohto jeho konania bola veľmi nemilo prekvapená. Pretože sa nedokázala dostať do
bytu, bola nútená vec riešiť za pomoci polície. Uvedený skutok dňa 29.09.2018 o 17:50 hod. nahlásila na
Obvodnom oddelení PZ Prešov - Juh, o čom bola spísaná zápisnica, ktorú predkladá ako dôkaz. Policajti
sa pokúšali telefonicky kontaktovať žalovaného, avšak ani im nezdvíhal telefón. Pretože sa s maloletou

do bytu nedostala, musela s ňou ísť do miesta svojho trvalého bydliska. Pretože ju policajti utvrdili v tom,
že maloletá Alexandra má právo aj naďalej, a to jednak z dôvodu užívacieho práva k bytu, ako aj titulom
dedenia po svojej pestúnke, byt nerušene, tak ako doposiaľ, užívať, v pondelok 01.10.2018 za pomoci
kľúčovej služby, po preukázaní užívacieho práva maloletej k predmetnému bytu, dala vymeniť zámok na
vchodových dverách do bytu. Keď to následne žalovaný zistil a zistil aj to, že podala na jeho nezákonný

postup na polícii trestné oznámenie, išiel za jej rodičmi a vykrikoval, že má dobrých právnikov, ktorí
zabezpečia, že maloletá po jeho sestre nič dediť nebude. Keď to počula sestra žalobkyne, ktorá býva s
rodičmi, požiadala žalovaného, aby urýchlene opustil ich dom a prestal rodičov znepokojovať. Na margo
ich pomerov žalobkyňa ešte uviedla, že žalovanému sa nepáčilo, že si jeho sestra M.. M. V. zobrala zdetského domu rómske dieťa. Mal k tomu sústavné pripomienky aj pred jej matkou, keď táto ešte žila.
Žalobkyňa si myslí, že Rómov podceňuje. V tejto súvislosti však musí povedať, že maloletá Q. je veľmi
milé a šikovné dieťa. Vzhľadom na nadštandardnú osobnú starostlivosť, ktorú jej poskytovala pestúnka

M.. V., maloletá v mnohom predčí svojich rovesníkov. Má ju veľmi rada a chce z nej vychovať dobrého a
úspešného človeka, ako sa o to snažila aj jej pestúnka. Keď sa s M.. V. bavili o budúcnosti, povedala, že
malú si chce nezrušiteľne osvojiť a keď táto sa stane plnoletou, dokončí školu a zamestná sa, nechá jej k
užívaniu byt a ona sa presťahuje do rodičovského domu do I.. Na túto vysnívanú budúcnosť s maloletou
sa veľmi tešila.

9. Vo vzťahu k aktuálnej situácii žalobkyňa uviedla, že predpokladá, že na základe zavádzajúcich
tvrdení žalovaného, príslušný policajt Obvodného oddelenia Policajného zboru Prešov - Juh, uznesením
č. ČVS: ORP-1362/Ju-PO-2018 zo dňa 06.11.2018 odmietol vec podozrenia zo spáchania prečinu
neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru podľa § 218 odsek 1
Trestného zákona, a to z dôvodu, že dedičské konanie ešte nie je doposiaľ právoplatne ukončené a

nie je známy ani okruh dedičov po M.. V.. Uviedla, že proti tomuto uzneseniu povereného príslušníka
obvodného oddelenia PZ Prešov Juh dňa 14.11.2018 podala sťažnosť, a to z dôvodu, že neukončené
dedičské konanie po M.. V. nemôže mat' za následok odmietnutie podaného trestného oznámenia,
pretože dedičstvo sa nadobúda smrťou a maloletá Alexandra je zákonnou dedičkou po M.. V. spoločne
so žalovaným, a to s poukazom na ustanovenie § 475 odsek 1 Občianskeho zákonníka, pretože žila s

poručiteľkou M.. V. v spoločnej domácnosti po dobu dlhšiu ako 1 rok a bola na ňu výživou odkázaná.
Vzhľadom na skutočnosť, že žila s poručiteľkou v spoločnej domácnosti v byte Č.. X G. F. Č.P. XX, toto
jej užívacie právo k bytu smrťou poručiteľky M.. V. nezaniklo, a naviac je dané vznikom vlastníctva alebo
spoluvlastníctva maloletej Q. K. k predmetnému bytu okamihom úmrtia M.. V.. Maloletá Q. má preto
právo predmetný byt aj naďalej nerušene užívať a do tohto nerušeného užívania nemôže zasahovať ani

žalovaný, aj keď je jedným zo zákonných dedičov po M.. V.. V tejto súvislosti poukázala na článok 21
Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého je obydlie každého človeka nedotknuteľné a nie je dovolené
doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva, a uviedla, že žalovaný dňa 29.09.2018 nemal povolenie
alebo súhlas toho, kto v byte býva, na vstup do bytu, a už vôbec nie na uskutočnenie výmeny zámkov v
byte, aby tak znemožnil nerušené užívanie bytu maloletou Q. K. a ňou, ako osobou, ktorej bola maloletá

zverená do osobnej starostlivosti neodkladným opatrením súdu. Tvrdila, že žalovaný v súčasnej dobe
vyvíja ďalšie kroky, aby maloletej Q. K. a žalobkyni znemožnil užívanie bytu č. X G. F. Č.P. XX. Dňa
21.11.2018 jej prostredníctvom svojho právnika JUDr. Palšu zaslal výzvu, aby byt spoločne s maloletou
Q. opustila, najneskôr do konca mesiaca november 2018. Je presvedčená, že pokiaľ tak neurobí,
žalovaný násilím odvŕta zámok na predmetnom byte, znemožní jej a maloletej Q. jeho užívanie a z bytu

ich násilím vyprace.

10. Záverom žalobkyňa uviedla, že pretože už predtým mala podozrenie, že žalovaný sa pokúša
maloletú Q. K. zatajit' ako zákonnú dedičku po zomrelej M.. M.P. V., ešte dňa 17.09.2018 zaslala súdu do
dedičského konania po M.. V., oznámenie o okruhu dedičov, kde ako dediča okrem žalovaného oznámila

aj maloletú, ktorá žila s M.. V. viac ako 3 roky v spoločnej domácnosti a bola na ňu výživou odkázaná.
Ako osoba, ktorej bola maloletá Q. K. neodkladným opatrením zverená do osobnej starostlivosti, má
naliehavý právny záujem na vydaní navrhovaného neodkladného opatrenia súdom, pretože bez jeho
nevydania by bola maloletá, aj spolu s ňou, násilným spôsobom vyprataná z bytu, ktorý nerušene užíva
viac ako 3 roky a ktorého je titulom dedenia po svoje pestúnke M.. M. V., vlastníčkou. Samozrejme,

miera vlastníctva uvedeného bytu, tj. či sa stane jeho výlučnou, alebo podielovou spoluvlastníčkou,
bude určená až na základe dedičského konania po M.. V.. Podľa žalobkyne sa žalovaný netají tým, že
ich chce z bytu násilne vypratať, o čom svedčí nielen to, že už dňa 29.9.2018 výmenou zámku jej a
maloletej Q. znemožnil vstup do bytu, ale po tom, ako so súhlasom polície vymenila zámok na dverách,
začal sa jej vyhrážať a tlačiť na jej rodinu, aby sa maloletej Q. vzdala a odišla z bytu, a po zistení, že

polícia jej trestné oznámenie uznesením odmietla (podotýka že neprávoplatne), prostredníctvom svojich
právnikov ju žiada, aby do konca mesiaca novembra byt aj s maloletou vypratala, pretože údajne jediným
zákonným dedičom po M.. M. V. je iba on, a keď tak neurobí, určite pristúpi k násilnému vniknutiu do
bytu odvŕtaním súčasného zámku a k ich násilnému vyprataniu z bytu. Z uvedeného podľa žalobkyne
vyplýva, že v danej veci je potrebné, do nadobudnutia právoplatnosti dedičského rozhodnutia po M..

M. V., dočasne upraviť pomery medzi ňou, ako osobou, ktorej bola maloletá Q. K. (ktorá má podľa nej
nepopierateľné užívacie aj vlastnícke právo k bytu) zverená neodkladným opatrením súdu do náhradnej
rodičovskej starostlivosti, a žalovaným B. V.. Má za to, že nariadenie neodkladného opatrenia nijakým
spôsobom neobmedzí žalovaného, pretože žalovaný nikdy predmetný byt neužíval, má svoje vlastnébývanie a môže v celom rozsahu a nerušene užívať rodinný dom, ktorého bola poručiteľka M.. M. V.
taktiež výlučnou vlastníčkou. Okrem toho to, či vôbec a v akom rozsahu, bude môcť byt č. X G. Č.N. F.
Č.. XX Z. O. v budúcnosti užívať, bude závisieť od výsledku dedičského konania po jeho sestre M.. M. V..

11. Žalobkyňa považuje za svoju povinnosť' bojovať' za práva maloletej Q. K., pretože by si to určite
priala aj jej zomrelá pestúnka a vie, že pokiaľ tak neurobí ona, nik maloletej nepomôže. Nesleduje tým
žiaden svoj osobný prospech, pretože žiaden osobný prospech (napríklad finančný), zo starostlivosti o
maloletú nemôže mať, okrem jej lásky. Nechce, aby sa zničil sen M.. V.U., že maloletú riadne vychová,

že jej dá vzdelanie, lásku, starostlivosť a že ju zabezpečí aj finančne. V tomto naplnení sna M.. V. chce
pokračovať'.

12. Na preukázanie týchto skutočností žalobkyňa predložila kópiu uznesenia Okresného súdu Prešov o
zverení mal. Q. K., G.. XX.X.XXXX (ďalej len „maloletej“) do starostlivosti žalobkyne, potvrdenia Mesta
Prešov o tom, že maloletá je prihlásená na trvalý pobyt na adrese O., Č. XX, kópiu čiastočného výpisu

z listu vlastníctva č. XXXXX, C.. Ú.. O., podľa ktorého bola M.. M. V., G.. X.X.XXXX evidovaná ako
výlučná vlastníčka dotknutého bytu, kópiu čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXX, kat. úz. I., podľa
ktorého bola M.. M. V., G.. X.X.XXXX evidovaná ako výlučná vlastníčka tam zapísaných pozemkov
a rodinného domu v obci I., a kópiu rozsudku Okresného súdu Lučenec zo dňa 28.1.2016, podľa
ktorého bola maloletá zverená do pestúnskej starostlivosti M.. M. V., G.. X.X.XXXX, pričom podľa obsahu

tohto rozsudku bola maloletá v uvedenom konaní už predtým odovzdaná do jej osobnej starostlivosti
predbežným opatrením s právoplatnosťou 9.1.2015.

13. Ďalej žalobkyňa k svojmu návrhu predložila kópiu svojho písomného oznámenia zo dňa 17.9.2018
adresovaného Okresnému súdu Prešov k sp. zn. 26D/621/2018 o okruhu dedičov po M.. M. V., G..

X.X.XXXX, naposledy bytom Č. XX, O., zomrelej 9.6.2018 v Prešove (ďalej len „poručiteľke“), podľa
ktorého v dedičskom konaní oznámila, že maloletá po dobu viac ako troch rokov žila v spoločnej
domácnosti s poručiteľkou a bola na ňu výživou odkázaná, taktiež kópiu zápisnice OR PZ v Prešove o
jej trestnom oznámení zo dňa 29.9.2018 vo veci protiprávneho zamedzenia užívania predmetného bytu,
uznesenie OR PZ v Prešove zo dňa 6.11.2018, ktorým poverený príslušník PZ odmietol vec podozrenia

zo spáchania prečinu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytového priestoru (na
základe tých skutočností, že dedičské konanie nie je doposiaľ právoplatne ukončené a nie je určený
okruh dedičov, teda nie je potvrdené, že maloletá bude jednou z dedičov po nebohej poručiteľke), kópiu
svojej sťažnosti zo dňa 14.11.2018 proti uvedenému uzneseniu, a napokon aj kópiu listu spoločnosti
PALŠA A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA spol. s r. o. zo dňa 19.11.2018 ako splnomocneného

právneho zástupcu žalovaného s výzvou na opustenie bytu najneskôr do 30.11.2018.

14. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie.
Podľa § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas

Podľa § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.
Podľa čl. 4 ods. 1 a 2 CSP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoréupravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia
niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a
to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak,

aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej
náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít

15. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení neodkladné opatrenie predpokladá návrh na jeho
vydanie a potrebu, aby boli pomery strán sporu neodkladne dočasne (len po určený čas) alebo trvalo

(bez obmedzenia - arg. a contrario podľa § 330 ods. 1 CSP, resp. do jeho zrušenia - ak odpadnú
dôvody pre ktoré bolo nariadené podľa § 334 CSP) upravené. Táto potreba by mala vychádzať z toho,
že strana má pravdepodobne právo, ktorého ochrany sa domáha, a že bez tejto neodkladnej ochrany jej
bezprostredne hrozí ujma, či už v podobe nenapraviteľnej alebo ťažko nahraditeľnej škody, zhoršenia
právnej pozície, alebo vzniku nenávratného stavu v právnych vzťahoch strán, a sledovaný účel nemožno
dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

16. V danom prípade mal súd na základe žalobkyňou uvádzaných a osvedčených skutočností za
to, že je potrebné neodkladne upraviť pomery strán. Žalobkyňa pre potreby vydania neodkladného
opatrenia zatiaľ postačujúco osvedčila, že maloletá dlhodobo žila s poručiteľkou v spoločnej domácnosti
v predmetnom byte, ku ktorému mala odvodené právo užívania a ktorý možno považovať za jej obydlie,

pričom v tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že v takom prípade ani vlastník domu alebo bytu
nemôže bez ďalšieho, najmä bez vykonateľného rozhodnutia na vypratanie domu alebo bytu (a aj vtedy
nie sám a svojpomocne, ale len prostredníctvom riadneho zákonom ustanoveného núteného výkonu
rozhodnutia) obydlie takejto osoby svojvoľne narušiť a takúto osobu z domu alebo bytu vypratať.

17. Ochrana subjektívnych práv prostredníctvom sily voči inému jednotlivcovi je v právnom štáte zverená
do rúk verejnej moci, a nie jednotlivcom samotným. Ide o štátny monopol poskytovania právnej ochrany.
Právny poriadok v zásade neumožňuje jednotlivcovi dopomáhať sa svojpomocne svojho práva, resp.
svojpomocne si chrániť svoje právo inak ako zákonom dovolenými spôsobmi. Jednotlivec nesmie nad
druhým subjektom vynucovať plnenie povinnosti bez súčinnosti štátu. Napríklad ani nepochybný výlučný

vlastník nemá zákonné splnomocnenie vlastnými silami zabezpečiť obnovenie svojho práva užívať
nehnuteľnosť v prípade, ak mu nájomca nehnuteľnosť odmieta sprístupniť. Občiansky zákonník síce
pozná inštitút svojpomoci ako výnimku z uvedeného monopolu (podľa § 6 OZ ak hrozí neoprávnený
zásah do práva bezprostredne, môže ten, kto je takto ohrozený, primeraným spôsobom zásah sám
odvrátiť), táto zákonom dovolená svojpomoc je však iba svojpomocou obrannou, teda svojpomocou

prípustnou len k zachovaniu doterajšieho pokojného stavu. Inštitút svojpomoci však nemožno vztiahnuť
na prípady, ak sa nájomca po skončení nájmu, prípadne aj iná osoba, ktorá, tak ako je tomu v tomto
prípade, v nehnuteľnosti mala oprávnene obydlie, z nej odmietne vysťahovať, keďže by nešlo o obrannú,
ale o tzv. uchopovaciu (útočnú) svojpomoc, teda svojpomoc smerujúcu k založeniu nového stavu.

18. Svojpomoc má byť v právnom štáte využívaná len celkom výnimočne ako prostriedok krajný
(ultima ratio), a to vtedy, ak nie je možné účinne zabezpečiť potrebnú ochranu práva jednotlivca
prostredníctvom verejnej moci. V prípade eventuálne neoprávneného užívania nehnuteľnosti osobou
ktorávnejmáobydlievšakprávnyporiadokúčinnýprostriedoknaochranuprávavlastníkapozná-jením
žaloba o vypratanie nehnuteľnosti. Svojpomoc sa chápe ako možnosť ohrozenej osoby vlastnými silami

bezprostredne hroziaci neoprávnený zásah inej osoby do svojho práva sám odvrátiť. V danom prípade
predchádzajúceho užívania dotknutého bytu so súhlasom jeho vlastníka, na základe ktorého maloletá
túto nehnuteľnosť užívala ako svoje obydlie, sa však založil určitý pokojný stav (užívanie nehnuteľnosti)
trvajúci dlhšiu dobu, a vypratanie nehnuteľnosti vlastnou iniciatívou (eventuálneho) vlastníka proti vôli
aktuálneho užívateľa sa tak považuje za narušenie založeného pokojného stavu, a to aj v prípade, ak

by bolo zrejmé, že toto užívanie nehnuteľnosti už oprávnené nie je. Nešlo by tak o obrannú svojpomoc,
ale o uchopovaciu, ktorú zákon nepripúšťa. Preto v prípade, ak (eventuálny) vlastník po skončení
oprávneného užívania pristúpi k vlastnému vyprataniu bytu proti vôli jeho užívateľa (t.j. prekonaním
zámkov, vyprataním hnuteľných vecí z bytu a ich uložením na inom mieste, výmenou zámkov), dopúšťa
sa protiprávneho konania a vystavuje sa riziku (aj trestnoprávnych) sankcií. Právna ochrana sa v prípade

takéhoto zrejmého zásahu do pokojného stavu priznáva užívateľovi (hoci by aj konal protiprávne tým, že
neodovzdal nehnuteľnosť vypratanú v určenom čase), a nie vlastníkovi (ktorý je zatiaľ dokonca, tak ako
je tomu v tomto prípade, ešte stále iba vlastníkom eventuálnym - v dedičskom konaní sa môže skúmaťokrem iného aj jeho dedičská spôsobilosť, vydedenie, či ho nepredchádza dedičské právo iných osôb,
prípadne či nie sú dedičmi popri ňom, a pod.).

19. Okrem toho bez významu nie sú ani tvrdenia žalobkyne, že maloletá s poručiteľkou žila po dobu
prevyšujúcu jeden rok pred jej smrťou v spoločnej domácnosti a bola odkázaná výživou na poručiteľku,
čo by skutočne mohlo svedčiť v zmysle ust. § 475 ods. 1 OZ aj o dedičskom a z toho eventuálne
vyplývajúcom možnom (spolu)vlastníckom práve maloletej k dotknutému bytu. Z mysle ust. § 475 ods. 1
OZ totiž v tretej skupine dedia tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou

v spoločnej domácnosti a boli odkázaní výživou na poručiteľa, pričom podľa odborného komentára k
tomuto ustanoveniu „za osobu odkázanú výživou na poručiteľa sa považuje aj osoba, ktorá nemala
vlastný zdroj príjmov na úhradu svojich osobných potrieb a nemala voči nikomu nárok na ich úhradu,
poručiteľ jej však dobrovoľne a bezplatne toto plnenie poskytoval. Pôjde zväčša o príbuzných v pobočnej
línii, ale aj o známych či priateľov. Patria sem aj osoby zverené poručiteľovi do pestúnskej starostlivosti,
prípadne pestún, o ktorého sa poručiteľ staral” (in: Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M.,

Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I., II. § 1 ? 880. Komentár. Praha: C. H. Beck,
2015, s. 1656-1658). Podľa rozhodnutia NS ČR (21 Cdo 3233/2009) „Požiadavka „odkázanosti“ dediča
„výživou“ na poručiteľa v zmysle ustanovenia § 474 ods. 1 a § 475 ods. 1 Obč. zák. je splnená vždy
vtedy,keďporučiteľ,ajbezpovinnostivyplývajúcejzozákona,buďúplnezabezpečovalpokrytievšetkých
potrieb výživy dediča, alebo sa na pokrytí týchto potrieb aspoň významnou mierou podieľal; v druhom

z uvedených prípadov nie je rozhodujúce akým spôsobom a z akého (právneho) dôvodu boli pokryté
zostávajúce potreby výživy dediča. Otázka „významnosti“ miery, s akou sa poručiteľ podieľal na výžive
dediča, je vždy otázkou posúdenia konkrétnych okolností prípadu.“ (Krajčo, J., Občiansky zákonní pre
prax Komentár. Judikatúra NS SR, NS ČR, ESD, ESĽP. Bratislava: EUROUNION, 2015, s. 2056).

20. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené okolnosti, a najmä predchádzajúce protiprávne konanie
žalovaného a pochybnosti o jeho ďalšom postupe, považoval návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia v jeho podstate za dôvodný a vydanie požadovaného opatrenia za potrebné resp. vhodné na
doplnenie právnej ochrany pokojného stavu, a preto uložil žalovanému, i na odstránenie pochybností
a zvýraznenie správneho postupu (aj keď žalovanému v tomto smere vyplývajú obdobné povinnosti

už aj z ich negatívneho vymedzenia v trestnoprávnych predpisoch), povinnosť zdržať sa zásahov
do užívania označeného bytu, a to podľa návrhu žalobkyne do právoplatného skončenia dedičského
konaniapoporučiteľke(hocitátojehopovinnosťexistujúcaajnezávisleodtohtoneodkladnéhoopatrenia
môže trvať aj dlhšie). Súd pritom v rámci vyhovujúcej časti formulačne upravil súčasné vymedzenie
užívania dotknutého bytu žalobkyňou, nakoľko jej užívacie právo k bytu je závislé len od užívacieho

práva maloletej a starostlivosti o ňu. V zostávajúcej (vydané neodkladné opatrenie prevyšujúcej) časti,
týkajúcej sa formulácie užívania bytu žalobkyňou, a najmä povinnosti žalovaného zdržať sa (absolútne)
vstupovania do bytu (upravenej podľa názoru súdu v potrebnom rozsahu už dostatočne jasne normami
trestného práva - v rámci ustanovení o porušovaní domovej slobody), súd návrh na jeho nariadenie
zamietol.

21. O trovách konania súd rozhodol s prihliadnutím na čiastočný neúspech žalobkyne, ako i skutočnosť,
že žalobkyňa si ich náhradu v návrh neuplatnila, a to, že povinnosti tvoriace predmet neodkladného
opatrenia sú v prevažnej miere dostatočne upravené už normami trestného práva, a v istom zmysle tak
pri tomto rozhodnutí išlo čiastočne už iba o preventívne vysvetľujúcu a doplňujúcu úpravu vzájomných

vzťahov, čo súd hodnotil ako dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, pre ktoré súd stranám
náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa
podáva na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach

podania podľa §127 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje
a podpisu) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 6 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. ak tento zákon neustanovuje inak, je poplatok za odvolanie päť eur.