Rozsudok ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce rozsudok… Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. máj 2018

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 18Csp/190/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717212223
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Janette Nôtová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2018:6717212223.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen samosudkyňou Mgr. Janette Nôtovou, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia,

s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát
so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, proti žalovanému C. Y., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom
M. Q. XXX/XX, X. D., občan SR, o zaplatenie sumy 570,09 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba žalobcu o zaplatenie sumy 570,09 € s príslušenstvom sa v celom rozsahu z a m i e t a .

II. Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Všeobecná úverová banka, a. s. podala na tunajšom súde dňa 27. 10. 2017 žalobu, v ktorej žiadala,
aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť jej sumu 570,-- € spolu s príslušenstvom. Žalobu odôvodnila tým,

že na základe Zmluvy o vydaní a používaní kreditnej karty bola žalovanému vydaná kreditná karta,
ku ktorej bol vedený účet. Žalovanému bol poskytnutý úver s dojednaným úrokom 16,2 %. Ku dňu
vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec 995,82 € a bol povinný platiť
štandardnúmesačnúsplátku33,19€.Dlžnýzostatokpredstavujecelkový debetnýzostatoknakartovom
účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov a poplatkov spojených so správou a používaním karty, posledný
kalendárny deň v mesiaci je kartový účet zaťažený úrokmi, prípadne sankčnými úrokmi alebo je v jeho
prospech pripísaný úrok v dôsledku kreditného zostatku. Dňom splatnosti je deň uvedený vo výpise.

Žalovaný si svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy neplnil a žalobca vystavil ku dňu 13. 09. 2017 výpis
z bankovej knihy, kde je konečný stav ku dňu 31. 08. 2017 vo výške 570,09 €.

2. Po podaní žaloby banka postúpila uplatnenú pohľadávku a na jej návrh súd pripustil uznesením zo
dňa 04. 01. 2018 zmenu na strane žalobcu a v ďalšom konal s novým žalobcom Intrum Slovakia, s. r. o.

3. Žaloba bola doručená žalovanému do vlastných rúk dňa 09. 03. 2018 spolu s uznesením súdu zo

dňa 04. 01. 2018, v ktorom bol žalovaný vyzvaný na vyjadrenie k žalobe. Žalovaný sa k žalobe písomne
nevyjadril.

4. Súd upozornil žalobcu, že jeho nárok bude podrobený súdnemu prieskumu z hľadiska dodržiavania
práv spotrebiteľa. Ďalej bol žalobca vyzvaný na doplnenie pravdivých a rozhodujúcich skutočností podľa
§ 132 ods.1 a § 150 C. s. p. s upozornením, že nepostačuje pripojiť listiny, žalobca je povinný uviesť
tvrdenia, ktorými odôvodňuje svoj nárok. Bol vyzvaný na presnú špecifikáciu splátok, s ktorými sa

žalovaný dostal do omeškania, na špecifikáciu postupu veriteľa pri porušení zmluvnej povinnosti, postup
pri vyčíslení dlhu a jeho zosplatnení, uviesť postup pri prípadnom ukončení zmluvného vzťahu. Ďalej bol
vyzvaný na bližšiu špecifikáciu žalovanej istiny, poplatkov, úrokov, úrokov z omeškania, postupu veriteľa
pri nakladaní s úhradami žalovaného, postup veriteľa pri predčasnom zosplatnení dlhu, ak k nemu došlo.Žalobca bol zároveň upozornený, že doklady predložené súdu sú pre veľkosť písma a nekvalitu kópie
pre súd nepreskúmateľné a súd tak nemá možnosť preskúmať všetky zákonné náležitosti spotrebiteľskej
zmluvy. Výzva bola právnemu zástupcovi žalobcu doručená elektronicky dňa 20. 04. 2018, žalobca na

výzvu súdu v určenej lehote nereagoval.

5. Súd vo veci rozhodoval bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 297 písm. b/ C. s.
p., pretože v danej sporovej spotrebiteľskej veci sa jedná o otázku jednoduchého právneho posúdenia,
skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1.000,-- €.

Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 22. 05. 2018, súd oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v súlade s ustanovením § 219 ods.3 C. s.
p. Po oboznámení sa so žalobou a pripojenými listinnými dokladmi súd zistil nasledujúci stav veci.

6. Podľa listiny s názvom Žiadosť o aktiváciu karty T-mobile adresovanú VÚB, a. s., za VÚB, a. s.
Slovenské kreditné karty, a. s. žiadal žalovaný ako klient v bode 2/ o schválenie úverového rámca

30.000,-- Sk (995,81 €) a štandardná mesačná splátka 1.000,-- Sk (33,19 €) s pozn., že ak si želá
klient nižší úverový rámec a splátku, nech vyplní bod 5A - v tomto prípade k vyplneniu tohto bodu
nedošlo. Žiadateľ podpísal žiadosť 04. 12. 2005, veriteľ dňa 22. 02. 2006. Iné údaje zo žiadosti súd
nezistil. Žalobca pripojil aj Obchodné podmienky (čl. 9), ktoré však pre veľkosť písma boli pre súd
nepreskúmateľné.

7. Ďalej žalobca pripojil výpis z pôžičkovej karty Quatro Plus ku dňu 13. 09. 2017, kde sa nachádzali
obraty na účte od 11/2006 do 5/2007 a následne od 10/2013 do 8/2017. Bližší popis k uvedenému
výpisu žalobca nedoložil, preto uvedený dôkaz je pre súd nepreskúmateľný.

8. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (úč. do 31.12.2007), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna
zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa
§ 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Podľa ods.
2, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ods. 3, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti.

8.1. Predmetné ustanovenie zákona prešlo následne rôznymi úpravami, podľa prechodných

ustanovení následných noviel sa vznik a nároky z dovtedy vzniknutých právnych vzťahov
posudzovali podľa pôvodnej právnej úpravy. Napriek tomu, že cit. zák. ustanovenie explicitne
nevymenúvalo zmluvu o úvere ako zmluvu spotrebiteľskú, doterajšou rozhodovacou činnosťou
súdov SR bolo ustálené, že za spotrebiteľskú zmluvu možno považovať každú zmluvu, ktorá je
uzatváraná medzi dodávateľom tovarov a služieb na jednej strane, ktorý koná v rámci predmetu

svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľom na strane druhej, ktorý nekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Tomu zodpovedá aj súčasná
právna úprava cit. ust. § 52 OZ. V čase vzniku zmluvy platila definícia typovej spotrebiteľskej
zmluvy podľa § 23a zákona č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších noviel,
spotrebiteľskou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumejú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho

zákonníka,Obchodnéhozákonníka
, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nemali by byť teda žiadne pochybnosti a žalobca to
ani nepopieral, že spor vznikol zo zmluvy uzavretej medzi obchodníkom pri výkone jeho obchodnej

činnosti (poskytovanie bankových služieb) a žalovaným ako spotrebiteľom jeho služby, t.j. že ide
o spotrebiteľskú zmluvu. Hoci je pravdou, že zmluva o úvere je v súlade s predpismi Obchodného
práva tzv. absolútnym obchodom, t.j. podľa § 261 ods. 3 OBZ sa úverový vzťah má posudzovať
podľa ustanovení III. časti OBZ o obchodných záväzkových vzťahoch bez ohľadu na povahu účastníkov
záväzkového vzťahu, súd je toho názoru, že v prípade „ kolízie“ právnych predpisov občianskeho práva a

obchodného práva, ktoré upravujú rovnaké práva a povinnosti v spotrebiteľských vzťahoch, prednostne
sa požijú predpisy občianskeho práva, ak sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. Tento právny názor vyslovený
napr. v rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 6Co 81/2012-279 zo dňa 14.02.2013, bol Ústavným
súdom SR ( uznesenie sp. zn. I.ÚS 402/2013 zo dňa 19.6.2013) preskúmaný a vyhlásený za ústavnekonformný. Je pravdou, že v niektorých rozhodnutiach a to i Najvyššieho súdu SR, sa vyskytuje iný
právny názor, súd však poukazuje, že pod vplyvom nejednotnosti bol prijatý zák. č. 102/2014 Z. z. úč. od
01.05.2014, ktorým došlo k novele ust. § 52 ods. 2 OZ, na základe ktorého „ Na všetky právne vzťahy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia občianskeho práva, aj keby
sa inak mali použiť normy obchodného práva.“ . Súd konštatuje, že týmto možno prisvedčiť právnemu
názoru použitia prednostne občianskeho práva v spotrebiteľských vzťahoch, ak je pre spotrebiteľa
výhodnejšie. Súd preto pri právnom posúdení predmetného úverového vzťahu vychádzal nie len z
ustanovení Obchodného zákonníka ( ďalej len OBZ), ako aj predpisov občianskeho práva, najmä s

prihliadnutím na zachovanie práv spotrebiteľa.

8.2. Podľa § 497 OBZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

8.3. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného do 30.06.2006
(platné znenie v čase uzavretia zmluvy) tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania
spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových
nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu
spotrebiteľa.

8.4. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného do
30.06.2006 na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej
právnej forme.

8.5. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného do 30.06.2006
Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Podľa ods. 2 zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä:
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet

týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia

tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,

h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa ods. 3 zmluva ďalej obsahuje:
a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou
splatnosti podľa § 6,
b) sankcie za porušenie zmluvy,
c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,

d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy,
e) práva spotrebiteľa podľa § 7.
Podľa ods. 4 pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná,
ak bol spotrebiteľovi na jej základe:
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.
Podľa ods. 5 od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v
zmluve o spotrebiteľskom úvere.8.6. Podľa § 1 písm. c/ zákona č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku (úč. do 30.04.2006), tento zákon
upravuje vydávanie a používanie elektronických platobných prostriedkov.

8.7. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku, elektronické platobné prostriedky
sú elektronické prostriedky, ktoré umožňujú prístup k elektronicky evidovaným alebo elektronicky
uchovávaným peňažným hodnotám a ktoré umožňujú prostredníctvom elektronických alebo iných
technických zariadení uskutočňovať vklady, výbery, prevody alebo iné operácie. Elektronický platobný
prostriedok je

a) platobný prostriedok diaľkového prístupu a
b) platobný prostriedok elektronických peňazí.
Podľa ods. 2, vydavateľom elektronického platobného prostriedku (ďalej len "vydavateľ") môže byť len
b) banky a pobočky zahraničných bánk, ktoré majú bankové povolenie na vydávanie elektronických
platobných prostriedkov, a
Podľa ods. 3, oprávneným držiteľom elektronického platobného prostriedku (ďalej len "oprávnený

držiteľ") je každá fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej vydavateľ vydal na používanie elektronický
platobný prostriedok na základe nimi uzavretej zmluvy o vydaní a používaní tohto elektronického
platobného prostriedku.
Podľa ods. 4, platobný prostriedok diaľkového prístupu je prostriedok, ktorý umožňuje oprávnenému
držiteľovi prístup k peňažným prostriedkom prostredníctvom elektronických alebo iných technických

zariadení, a to a) banková platobná karta.
Podľa ods. 9, kreditná banková platobná karta umožňuje oprávnenému držiteľovi prístup k peňažným
prostriedkomčerpanýmdovýškyúverovéholimitupovolenéhovydavateľomuvedenýmvodseku2písm.
a) alebo písm. b), ktorý vydavateľ dohodne s oprávneným držiteľom.
Podľa § 23 ods. 1, vydavateľ je povinný vydať a sprístupniť najmä vo svojich prevádzkových priestoroch

v písomnej forme alebo elektronickej forme v štátnom jazyku obchodné podmienky vydavateľa na
vydanie a používanie elektronického platobného prostriedku. Tieto obchodné podmienky obsahujú
aspoň
a) podmienky vydavateľa na vydanie elektronického platobného prostriedku,
b) postup správneho a bezpečného používania a uchovávania elektronického platobného prostriedku a

akéhokoľvek identifikačného čísla alebo kódu, alebo údaja prideleného vydavateľom alebo dohodnutého
medzi vydavateľom a oprávneným držiteľom,
c) popis elektronického platobného prostriedku vrátane rozpätia peňažných limitov na používanie
elektronického platobného prostriedku,
d) základné technické informácie týkajúce sa technických zariadení určených na používanie

elektronického platobného prostriedku,
e) lehoty a spôsob vykonávania zúčtovania vrátane použitých výmenných kurzov,
f) informáciu o poplatkoch za vydanie a používanie elektronického platobného prostriedku,
g) podmienky spätnej výmeny elektronických peňazí podľa § 30,
h) postupy a lehoty vybavovania reklamácií a sťažností súvisiacich s vydávaním a používaním

elektronických platobných prostriedkov vrátane informácií o nákladoch spojených s reklamáciami a o
postupoch riešenia sporov podľa tohto zákona a osobitných predpisov.
Podľa ods. 2, vydavateľ informuje záujemcov o vydanie elektronického platobného prostriedku o
svojich obchodných podmienkach na vydanie a používanie elektronického platobného prostriedku,
a to v písomnej forme alebo elektronickej forme a v dostatočnom predstihu pred vydaním

elektronického platobného prostriedku. Vydavateľ je rovnako povinný informovať záujemcov o vydanie
elektronického platobného prostriedku o výške alebo sadzbe všetkých poplatkov za vydanie a
používanie elektronického platobného prostriedku, o limite alebo úverovom limite a o výške ročnej
percentuálnej úrokovej sadzby a o spôsobe výpočtu úrokov.
Podľaods.3,obchodnépodmienkyvydavateľapodľaodseku1súsúčasťouzmluvyovydaníapoužívaní

elektronického platobného prostriedku, ak je v tejto zmluve výslovný odkaz na obchodné podmienky
vydavateľa podľa odseku 1 a ak sú tieto obchodné podmienky pripojené k tejto zmluve alebo ak ich
oprávnený držiteľ dostal najneskôr pri uzavretí tejto zmluvy.

8.8. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa

má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov
od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15
dní na uplatnenie tohto práva.8.9. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

8.10. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

9. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd konštatuje, že žalobca v konaní pred

súdomnepreukázaldôvodnosťpodanejžalobyapretosúdžalobuvcelomrozsahuzamietol.Vykonaným
dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným malo dôjsť
k vzniku záväzkovo-právneho vzťahu, predmetom ktorého malo byť poskytnutie finančných prostriedkov
pre žalovaného zo strany banky prostredníctvom kreditnej karty. Jedná sa o kombinovaný právny úkon
a to poskytnutie spotrebiteľského úveru a poskytnutie platobných služieb formou kreditnej karty, ktorá
oprávňuje jej majiteľa na vykonávanie platobných operácií, či už formou výberov finančných prostriedkov

v hotovosti z bankomatov alebo ako platobného prostriedku. K uzavretiu predmetného záväzkového
vzťahu malo dôjsť na základe žiadosti žalovaného, ktorá bola akceptovaná bankou. Predmetom takto
dojednaného záväzkového vzťahu mal byť schválený úverový rámec vo výške 30.000,-- Sk s pevnými
mesačnými splátkami po 1.000,-- Sk. Žalobca súdu neuviedol skutkové tvrdenia, na základe ktorých
došlo k vyčísleniu žalovanej pohľadávky, poukázal len na prehľad transakcií evidovaných na výpisoch

z účtu žalovaného. Žalobca bol upozornený na povinnosť špecifikácie svojho žalobného návrhu s tým,
že nemôže odkázať len na listinný dôkaz a očakávať, že súd sám vlastným výpočtom zistí, čo vlastne
žalobca žiada. Žalobca teda nešpecifikoval, akým spôsobom bol vyčíslený žalovaný dlh 570,09 € v
súlade s požiadavkou súdu. Súdu tak nebola daná možnosť preskúmať, či postup vyčíslenia žalobcu,
prípadne jeho právneho predchodcu bol v súlade so zákonom alebo zmluvnými dojednaniami za účelom

poskytnutia ochrany spotrebiteľa ex offo. Súd len podotýka, že pokiaľ je dojednané plnenie v splátkach,
možno žiadať jeho predčasné splatenie len ako to určuje zákon alebo dohoda účastníkov. Žalobca
nepreukázal dohodu, z ktorej by vyplynul takýto postup, žalobca nepreukázal platný právny titul, ktorým
došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu medzi bankou a žalovaným z titulu poskytnutého spotrebiteľského
úveru, prípadne kedy sa mal stať splatným dlh žalovaného a teda či je v omeškaní. Súd preto konštatuje,

že žalobca neuniesol v konaní dôkazné bremeno, pretože nepreukázal oprávnenosť žalovaného nároku
a preto súd jeho žalobu v celom rozsahu zamietol.

11. O trovách konania rozhodoval súd podľa § 255 ods.1 C. s. p., keď patrí náhrada trov konania
úspešnej strane konania. V tomto prípade bol úspešný žalovaný, ktorému však v súvislosti s konaním

trovy nevznikli, preto súd vyslovil, že sa mu náhrada trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti

odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania

na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.