Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. december 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 16C/140/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116210971
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Židek

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2116210971.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Veronikou Židek v právnej veci žalobcu: TELERVIS PLUS a.s., so

sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35 717 769, právne zastúpený: JUDr. Alan Strelák, advokát, Na
vŕšku 12, Bratislava, proti žalovanému: 1/ V. H., D.. XX.XX.XXXX, O.. F.. Š. XXX/X, R., žalovanému: 2/
S. N., D.. XX.XX.XXXX, O.. F.. Š. XXX/X, R., o zaplatenie 1 228,50 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v časti 342,00 eur s príslušenstvom zamieta.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 44,34%.

III. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 09.05.2016 domáhal zaplatenia istiny vo výške 1 228,50
eura s úrokom z omeškania z istiny vo výške 5,05 % ročne od 26.10.2014 do zaplatenia titulom uzavretej
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a náhrady trov konania.

2. Žalovaní sa k doručenej žalobe nevyjadrili.

3. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 16C/140/2016-36 zo dňa 01.12.2016 tak, že žalovaní sú povinní

spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 886,50 eura s úrokom z omeškania vo výške 5,05%
ročne zo sumy 886,50 eura od 26.10.2014, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, vo
zvyšnej časti súd žalobu zamietol. Súd zároveň vyhlásil zmluvnú podmienku v bode I. Zmluvy zo dňa
14.04.2014 za neprijateľnú. Súd žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 72,00%.

4. Voči rozsudku podal odvolanie žalobca cestou právneho zástupcu. Krajský súd v Trnave ako odvolací
súd uznesením č. k. 26Co/65/2017-56 zo dňa 30.01.2018 rozhodol tak, že rozsudok súdu prvej inštancie

zrušil v zamietavom 2. výroku, v 3. výroku o určení neprijateľnosti podmienky a 4. výroku o náhrade trov
konania a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vo svojom rozhodnutí odvolací súd uložil
prvoinštančnému súdu povinnosť vykonať riadne úkony na doručenie žaloby žalovaným. Skutkový stav
má súd podrobiť novému právnemu hodnoteniu, pričom bude aplikovať platné a účinné právne normy.
Svoje skúmanie zameria v prvom rade na platnosť zmluvy podľa § 39 Občianskeho zákonníka, najmä
v časti súladu úroku a servisného poplatku s dobrými mravmi. Až následne posúdi neprijateľnosť (inak
platných) zmluvných podmienok v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka.

5. Súd pojednával v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu, v neprítomnosti žalovaných, vykonal
dokazovanie a zistil nasledovný skutkový a právny stav.6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a pripojenými listinnými dôkazmi a to najmä
Zmluvouospotrebiteľskomúvereč.XXXXXXXXXzodňa14.04.2014(ďalejlen„spotrebiteľskázmluva“),
predžalobnou upomienkou zo dňa 25.09.2014, poštovým podacím hárkom, Oznámením o zosplatnení

záväzku zo dňa 18.05.2015, ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový a právny
stav:

7. Strany sporu uzatvorili dňa 14.04.2014 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX. Na základe
tejto zmluvy poskytol žalobca žalovaným úver vo výške 900,00 eur, úrok vo výške 20% z istiny 180,00

eur, servisný poplatok 18,00% z istiny162,00 eur, spolu 1 242,00 eur. Úrok a servisný poplatok spoločne
označované ako „odplata“). S uvedením priemernej RPMN 46,30%, konečná splatnosť 370. deň po
uzatvorení zmluvy.

8. Žalovaní sa zaviazali zaplatiť úver v 13. splátkach, prvé tri vo výške 4,50 eura a ďalších 10 po 122,85
eura, prvá splátka bola splatná 10. deň po poskytnutí úveru o vyplatenie ktorého požiadala prevodom

na účet a žalobca nepreukázal konkrétny deň poskytnutia úveru. Nasledujúce splátky boli splatné vždy
30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Splátka sa skladá z 73,26% istiny, 13,55% úrok a 13,19%
servisný poplatok, okrem prvých troch splátok, ktoré sú splátkami úroku. Žalovaní uhradili spolu len
13,50 eur. Žalovaní boli predžalobnou upomienkou zo dňa 25.09.2014 vyzvaní na vrátanie dlžnej sumy
1 258,20 eura do 5 dní od obdržania upomienky, ktorá bola odoslaná dňa 30.09.2014. V Oznámení

o zosplatnení záväzku zo dňa 18.05.2015 je uvedené, že dlh vo výške 1 616,40 eura bol ku dňu
25.10.2014 zosplatnený z dôvodu omeškania so splácaním dlhu spolu s uplatnením zmluvnej pokuty
vo výške 3,3% z dlžnej čiastky za každý začatý mesiac omeškania. Oznámenie bolo podľa poštového
podacieho hárku odoslané na adresu žalovaných dňa 19.05.2015.

9.Súdsazaoberaldohodnutouúrokovousadzbouvovýške20%zistinyaservisnýmpoplatkomvovýške
18% z istiny. Pokiaľ ide o výšku dohodnutého úroku z úveru, jeho sadzba v danom prípade predstavovala
20,00 % ročne. Z internetovej stránky NBS súd preveroval úrokové miery podobného úveru v bankách
a zistil, že pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou od 1 roka do 5 rokov v apríli 2014 činil úrok 13,47%
p.a. Z toho je zrejmé, že ročná sadzba úroku dohodnutého medzi účastníkmi v danom prípade prevyšuje

mieru úrokov poskytovaných v tomto období bankami. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s
§ 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne
neplatný.Otakýtostavpôjdevtedy,akdohodnutéúrokypresiahnumieruúrokovposkytovanúpeňažnými
ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009).

10. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občiansko-právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

11. Na kategóriu dobrých mravov treba osobitný dôraz klásť pri spotrebiteľských zmluvách. Pojem dobré

mravy Občiansky zákonník nedefinuje. Je tomu tak preto, lebo dobré mravy podliehajú spoločenskému
vývoju, ale tiež preto, že vo všetkých jednotlivostiach by bolo ťažké ich vystihnúť. Vo všeobecnosti však
možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v
ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to v
podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel v spoločnosti všeobecne uznávaných. Činnosť

namierenú proti uvedeným pravidlám možno označiť za činnosť proti dobrým mravom.

12. Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi bol obsiahnutý i v zákone č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa. Podľa ustanovenia § 4 ods. 8 tohto právneho prepisu predávajúci nesmie konať v rozpore s
dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie,

ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami, a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia
z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu
účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva
najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Za
dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých

dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade
so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti.13. V danom prípade teda ide o neprimerané vysoké úroky, ktoré boli dojednané v rozpore dobrými
mravmi, preto je s poukazom na ustanovenie §39 Občianskeho zákonníka zmluva o úvere v časti
odplaty neplatným právnym úkonom. „Aj keď podľa slovenskej právnej úpravy nie je civilnoprávna

úžera explicitne upravená, odporuje dobrým mravom a ustanoveniu § 39 Občianskeho zákonníka.
Absolútneneplatnýmprávnymúkonomjeajúver,poskytnutýprizneužitítiesnealeboajľahkovážnostíza
neprimeranéprotiplnenie(úroky,poplatky).Vkonečnomdôsledkuideoskutkovúpodstatutrestnéhočinu
úžery, len na trestnoprávny postih chýba úmysel. Ľahkomyseľnosť síce nie je v § 235 Trestného zákona
súčasťou skutkovej podstaty, ale na účely tzv. civilnoprávnej úžery okruh kvalifikačných kritérií nie je

taxatívny (porov. rozhodnutie rak. Najvyšší súdny dvor OGH 3Ob 816/53). K otázke tzv. civilnoprávnej
úžery a z tohto dôvodu neplatnosti zmluvy úverovej povahy teda k skutkovej podstaty trestného činu
úžery pri nepreukázaní úmyslu odvolací súd poukazuje na rozsudok NS ČR 21Cdo 1484/2004. Pre
tzv. civilnoprávnu úžeru je právny úkon absolútne neplatný pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 OZ).“
Rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 25. septembra 2013 č. k. 3Co 151/2013. Z vyššie
citovaného rozhodnutia tiež vyplýva, že „Odvolací súd považuje za rozporné s dobrými mravmi, ak

sa poskytne spotrebiteľovi úver za cenu prevyšujúcu o 100% priemernú cenu porovnateľných úverov
poskytovaných bankami a ak veriteľ využije tieseň spotrebiteľa, jeho neskúsenosť, ľahkomyseľnosť,
rozrušenie, prípadne slabomyseľnosť. Aj pri nedbanlivosti veriteľa ide o vykorisťovanie spotrebiteľa a v
takomto prípade je úverová zmluva neplatná v celom rozsahu. Poskytovanie úverov je citlivá agenda a
pre odbornú starostlivosť veriteľa sa musí vyžadovať proaktívny prístup k zisteniu vhodnosti úverových

podmienok (starostlivosť o hospodárske záujmy spotrebiteľov; čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej
únie).“

14. V prípade dojednania servisného poplatku vo výške 162,00 eur zmluva jednoznačne neuvádza,
na základe čoho bol tento servisný poplatok určený v predmetnej výške a čo vlastne uvedená suma

predstavuje a čo v sebe zahŕňa. Podľa názoru súdu išlo o snahu žalobcu navýšiť odplatu za poskytnutý
úver.Bolonesporné,žežalovanípokiaľmalizáujemoposkytnutiespotrebiteľskéhoúveru,muselizmluvu
podpísať aj s poplatkom v takejto výške, avšak podľa súdu dojednanie tohto poplatku je v rozpore s
požiadavkou dobrej viery, čo malo za následok ujmu žalovaných ako spotrebiteľov spôsobujúcu značnú
nerovnováhu v ich právach a povinnostiach voči žalobcovi, pričom zo zmluvy vôbec nie je zjavné, čo

servisný poplatok predstavuje, ako to bolo konštatované, ale najmä z toho hľadiska, že zo zmluvy
nevyplýva žiadne protiplnenie zo strany žalobcu v prospech žalovaných, začo by mali platiť potom
predmetnýservisnýpoplatok.Dojednanieopoplatkujevzmysle§39Občianskehozákonníkaprerozpor
so zákonom, ale najmä s dobrými mravmi, neplatným dojednaním.

15. Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo

dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

16. Podľa ustanovenia § 1 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov) v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej zák. č. 129/2010 Z.z.), Tento

zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľským úverom na účely
tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom

úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

17. Podľa ustanovenia § 9 ods. 2, písm. f) a k) zák. č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať:

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

18. Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010. Z. z. poskytnutý spotrebiteľský úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu
podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v
zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech

spotrebiteľa.

19. Podľa ustanovenia § 52 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov
v znení účinnom v súčasnosti:
1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

20. Podľa ustanovenia § 53 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v súčasnosti:

2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom
sa nepovažujú za individuálne dojednané.

21. Podľa čl. 3 b. 1 Smernice č. 13/1993 Rady EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

22. Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

23. Podľa ustanovenia § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia

zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť,
aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

24. Podľa ustanovenia § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

25. Podľa ustanovenia § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných
prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške
ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.

26. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

27. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.28. Uzavretú zmluvu o úvere súd považoval za zmluvu spotrebiteľskú, keďže žalobca ako právnická
osoba poskytol v rámci svojho podnikania úver žalovanej ako fyzickej osobe, ktorá nekonala v
rámci predmetu svojho povolania alebo podnikania. Z formy a obsahu zmluvy, je zrejmé, že sa

jedná o tzv. „formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára mal žalobca už pripravenú a dopisoval
do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa žalovanej, ktorá obsah tejto zmluvy žiadnym podstatným
spôsobom nemohla ovplyvniť ani neovplyvnila. Spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa a pokiaľ zmluva obsahuje takéto neprijateľné podmienky, tak tieto sú neplatné. Okrem tohto

v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

29.Súdpristúpilkskúmaniujednotlivýchobsahovanýchnáležitostízmluvyazistil,žezmluvaneobsahuje
údaj o konečnej splatnosti úveru, čo je náležitosťou zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. f/ citovaného
zákona. Účelom zavedenia uvedenej náležitosti zmluvy o úvere bolo docieliť to, aby spotrebiteľ bol už
pri podpise zmluvy informovaný v akých termínoch, kedy a v akej výške a ako dlho je povinný si plniť

svoje povinnosti. Uvedené nemôže plniť údaj o výške splátky a počte splátok bez uvedenia splatnosti
ani prvej splátky. Konečná splatnosť určená počtom 370 dní od uzatvorenia zmluvy nie je pre bežného
spotrebiteľa dostatočne určitá. Konečná splatnosť musí byť určená konkrétnym termínom tak, aby si
mohol spotrebiteľ už na začiatku urobiť obraz o dĺžke trvania úveru a tým zvoliť aj najvhodnejšiu voľbu
medzi viacerými úverovými produktmi.

30. V zmluve tiež nie je v zmysle § 9 ods. 1 písm. k/ presne uvedená výška, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve sa uvádza len výška splátok bez bližšej špecifikácie (okrem
nedostačujúceho percentuálneho vyjadrenia), t.j. nie je uvedená výška splátky istiny, úroku a ani aká
časť je započítaná na poplatky. Bežný spotrebiteľ nie je schopný si vypočítať pri uzatvorení zmluvy, koľko

zo splátky je určené na istinu, úrok a servisný poplatok.

31. Predmetom konaní v zmysle odvolacieho súdu zostala istina vo výške 342,00 eur s 5,05% ročným
úrokom z omeškania od 26.10.2014. Nakoľko v zmluve neboli splnené základné náležitosti podľa §
9 ods. 2 písm. f/ a k/ je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1

písm. a/ zák. č. 129/2010 Z.z.. Súd dospel k záveru, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške
900,00 eur, ktorý je bezúročný a bez poplatkov. Žalovaní zaplatili z tejto sumy čiastku 13,50 eura,
pričom nesplatená časť tohto úveru bola 886,50 eura. Suma 886,50 eura bola žalobcovi právoplatne
priznaná v prvoinštančnom konaní. Ostatnú časť vo výške 342,00 eur s príslušenstvom súd nemohol
žalobcovi priznať, nakoľko na túto časť nemá žalobca právo nielen z toho titulu, že dojednania o úroku a

o servisnom poplatku (spolu vo výške 342,00 eur) boli absolútne neplatné v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka, ale že úver sa následkom absencie náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. f/ a k/ považuje za
bezúročný a bez poplatkov a každá priznaná časť nad rámec sumy 900,00 eur by zakladala bezdôvodné
obohatenie v neprospech žalovaných. Z uvedeného dôvodu súd v tejto ostávajúcej časti žalobu zamietol
ako nedôvodnú.

32. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí zrušil výrok rozhodnutia prvoinštančného súdu v časti zmluvnej
podmienky, t. j. že zmluvná podmienka obsiahnutá v zmluve je neprijateľná. Rovnako ako odvolateľ,
aj odvolací súd konštatoval, že predmetná zmluvná podmienka sa v zmluve ani nenachádza, preto
nebolo možné je vysloviť za neprijateľnú. Súd vzhľadom na absenciu tejto podmienky v zmluve o tejto

podmienke ďalej nerozhodoval.

33. O trovách prvoinštančného konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. Pri
rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal zo žalovanej istiny vo výške 1 228,50 eura. Súd
žalobu žalobcu v časti istiny 342,00 eur zamietol, nakoľko žalobca žaloval sumu, na ktorú nemal nárok.

Žalobca bol v konaní úspešný v prevažnej časti v rozsahu 72,17% a žalovaní vo výške 27,83, pričom
žalovaní si náhradu trov konania neuplatnili a podľa spisového materiálu im žiadne trovy ani nevznikli.
Súd tak priznal v pomernej časti úspechu žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 44,34% (72,17 -
27,83), ktorých výška bude určená osobitným rozhodnutím v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

34. Podľa § 396 ods. 1,3 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie(1). Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.(3)35. Podľa § 453 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa primerane
použijú na dovolacie konanie.

36. O trovách odvolacieho konania vo veci odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava
zo dňa 01.12.2016, č. k. 16C/140/2016-36 súd rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania, a to v rozsahu 100 %, nakoľko žalobca bol v odvolacom konaní úspešný v celom
rozsahu, keď odvolací súd zrušil rozsudok v celej odvolaním napadnutej časti a vec vrátil na ďalšie
konanie a rozhodovanie.

37. V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis

s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.