Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. november 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13S/82/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3015200292
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3015200292.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a

sudcov JUDr. Evy Vékonyovej a JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., v právnej veci žalobcu: Slovenská
konsolidačná, a.s., so sídlom Bratislava, Cintorínska 21, IČO: 35 776 005 proti žalovanému: JUDr. G.
H., so sídlom W., Q. Y.. G. XXX/XX, správca konkurznej podstaty úpadcu Poľnohospodárske družstvo
Polianka v konkurze so sídlom Myjava, námestie M. R. Štefánika 517/23, IČO: 34 105 034 o určenie
popretej pohľadávky, takto

r o z h o d o l :

Námietke žalovaného o vecnej nepríslušnosti Krajského súdu v Trenčíne s a n e v y h o v u j e .

Krajský súd návrh na prerušenie konania z a m i e t a .

Krajský súd u r č u j e, že pohľadávka žalobcu v celkovej výške 388 127, 38 eur, prihlásená Súhrnnou
prihláškou nezabezpečených pohľadávok č. 1 zo dňa 28. januára 2015 pod poradovým číslom 4 v
konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 40K/18/2014 proti úpadcovi
Poľnohospodárske družstvo Polianka v konkurze, so sídlom Myjava, Námestie M. R. Štefánika 517/23,
IČO:34105034sačodourčeniaprávnehodôvodu,vymáhateľnosti,poradia,výškypovažujezazistenú.

Žalobca n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou sa právny predchodca žalobcu domáhal určenia, že pohľadávka v celkovej
výške 388 127,38 eur, prihlásená Súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok č. 1 zo dňa
28.01.2015 pod poradovým číslom 4, v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín
pod sp. zn. 40K/18/2014 proti úpadcovi Poľnohospodárske družstvo Polianka v konkurze so sídlom
Myjava, námestie M.R. Štefánika 517/23, IČO: 34 105 034 je čo do právneho dôvodu a výšky nesporná.
Ide konkrétne o pohľadávku, ktorá predstavuje nezaplatenú, splatnú daň z príjmov právnických osôb

za zdaňovacie obdobie od 01.01.2014 do 04.09.2014, ktorá vznikla podaním daňového priznania č.
22390832/2014 zo dňa 09.12.2014.

2. Pôvodný žalobca odôvodnil žalobu tým, že samotný úpadca podal daňové priznanie tak, ako
je uvedené v predchádzajúcom odstavci tohto rozhodnutia. Nie je potom žiadnych pochýb o tom,
že pohľadávka vznikla. Poukázala na to, že si nie je vedomý žiadneho pochybenia pri prihlasovaní
pohľadávky, keď v prihláške boli uvedené všetky zákonom požadované údaje, bola podpísaná a

datovaná. K prihláške boli taktiež riadne priložené listiny preukazujúce právny dôvod aj výšku prihlásenej
pohľadávky. Pohľadávka má nepochybný právny dôvod aj výšku a je preskúmateľná, a to bez ohľadu na
iné vedené súdne konania. Žalobca k žalobe predložil súhrnnú prihlášku nezabezpečených pohľadávokako aj daňové priznanie úpadcu č. 22390832/2014 zo dňa 09.12.2014, informáciu o popretí pohľadávky,
čo do právneho dôvodu a výšky.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení zotrval na dôvodoch popretia prihlásenej pohľadávky, pričom
poukázal na to, že na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom sa pod spisovou značkou 6C/379/2015
vedie konanie o náhradu škody. V tomto konaní ako správca konkurznej podstaty uplatnil žalobou právo
úpadcu na zaplatenie náhrady škody voči Ing. J. U. a Ing. T. F.. Dôvodom jej podania bola skutočnosť,
že úpadca je majoritným vlastníkom Poľnohospodárskeho družstva Poriadie, Myjava, ktorého štatutármi

boli žalovaní. Úpadca vlastní podielnické listy tohto družstva, ktoré predstavujú majetok, ktorý podlieha
speňaženiu. Vzhľadom na to, že správca konkurznej podstaty dospel k záveru, že Ing. U. a Ing. F. pri
výkone funkcie štatutárov spôsobili úpadcovi škodu, uplatnil si ju vyššie zmienenou žalobou. Okrem toho
je na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom vedené pod spisovou značkou 6C/375/2015 konanie
o náhradu škody voči W. F.. Správca konkurznej podstaty poukázal na to, že s vyššie uvedenými
súdnymi konaniami vedenými na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom priamo súvisia incidenčné

spory vedenými na Okresnom súde Trenčín sp. zn. 37Cbi/120/2014 a sp. zn. 37Cbi/116/2014. Žalovaný
správca konkurznej podstaty mal za to, že výsledok uvedených konaní má priamy vplyv na pohľadávku,
ktorú do konkurzu prihlásil právny predchodca žalobcu, najmä na výšku daňovej povinnosti úpadcu. Z
tohto dôvodu žiadal konanie prerušiť do právoplatného skončenia vyššie uvedených súdnych konaní.
Mal za to, že ak by sa nevyčkalo na ich výsledok tak, by nastala nezvratná situácia. Právny predchodca

žalobcu prvotne súhlasil s prerušením konania, neskôr žalobca prejavil nesúhlas s takýmto postupom.

4. Po podaní žaloby došlo k postúpeniu spornej, popretej pohľadávky. Uznesením zo dňa 01.08.2018,
č.k. 13S/82/2015-105 tunajší súd pripustil zmenu účastníka konania na strane žalobcu tak, že namiesto
doterajšieho žalobcu: Slovenská republika - Daňový úrad, so sídlom Trenčín, K dolnej stanici 22 do

konaniavstúpilžalobca:Slovenskákonsolidačná,a.s., sosídlomBratislava,Cintorínska21,IČO:35776
005. Prevod pohľadávok z pôvodného veriteľa Slovenská republika - Daňový úrad na veriteľa Slovenská
konsolidačná, a.s., a to v rozsahu postúpených pohľadávok bolo potvrdené uznesením Okresného súdu
Trenčín zo dňa 21.04.2016, sp. zn. 40K/18/2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17.05.2016.

5. Žalovaný pred pojednávaním v písomnom stanovisku namietal vecnú nepríslušnosť tunajšieho súdu o
veci rozhodovať keď konkurzným súdom je Okresný súd Trenčín a nie Krajský súd v Trenčíne. Poukázal
pri tom na skutočnosť, že v zmysle ust. § 40 CSP súd skúma vecnú príslušnosť aj bez námietky, a to
počas celého konania.

6. Krajský súd v Trenčíne vec prejednal ako súd vecne a miestne príslušný na konanie, keď jeho
príslušnosť bola daná ust. § 32 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. v jeho znení platnom do 30.06.2016 v
spojení s ust. § 470 ods. 4 zákona č. 160/2015 Z.z.. Súd viazaný rozsahom a dôvodmi uvedenými v
žalobe (§ 216 ods. 1 CSP argumentum a contrario v nadväznosti na § 131, § 132 CSP v spojení s §
25 SSP) po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 32 ods. 9 veta prvá zákona č. 7/2005

Z.z.), po zistení, že žaloba smeruje proti všetkým, ktorí popreli pohľadávku (§32 ods. 9 zákona č. 7/2005
Z.z.), že ide o žalobu prípustnú, vec prejednal na ústnom pojednávaní (§ 107 SSP), v neprítomnosti
riadne predvolaného žalobcu, pričom dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne.

7. Zo súdneho spisu bolo zistené, že uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 27.08.2014,

sp. zn. 40K/18/2014 zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 04.09.2014 bol na majetok úpadcu
Poľnohospodárske družstvo Polianka v konkurze so sídlom Myjava, námestie M.R. Štefánika 517/23,
IČO: 34 105 034, dňom nasledujúcim po zverejnení uznesenia v Obchodnom vestníku, t.j. dňom
05.09.2014 vyhlásený konkurz a veritelia boli vyzvaní, aby v lehote 45 dní od dňa vyhlásenia konkurzu
prihlásili svoje pohľadávky.

8. Po vyhlásení konkurzu podal štatutár úpadcu dňa 04.12.2014 daňové priznanie k dani z príjmov
právnickej osoby za obdobie od 01.01.2014 do dňa vyhlásenia konkurzu na jeho majetok, teda do
04.09.2014. V podanom daňovom priznaní sám uviedol ako daň na úhradu sumu 388 127,38 eur.
Splatnosť takto priznanej dane nastala dňa 31.12.2014.

9. Právny predchodca žalobcu si vzhľadom na nezaplatenie splatnej dane prihlásil do konkurzu
pohľadávku vyplývajúcu z takto podaného daňového priznania, a to súhrnnou prihláškou
nezabezpečených pohľadávok. Správca konkurznej podstaty prihlásenú pohľadávku poprel, čo doprávneho dôvodu, keď uviedol, že dlžník si v rozhodnom zdaňovacom období uplatnil nárok na náhradu
škody spolu v sume 3 982 847,38 eur, a to voči spoločnosti SARO, spol. s r.o., W. F., Ing. T. F., Ing. J.
U.. Táto škoda bola čiastočne započítaná s nárokmi týchto osôb voči dlžníkovi a to spolu v sume 644

256,36 eur. Uvedená náhrada škody ako aj jednostranné započítanie mali vplyv na výšku základu dane.
Ako dôvod popretia jej výšky výslovne uviedol popretie právneho dôvodu pohľadávky.

10. Podľa § 32 ods. 9 zákona č. 7/2005 Z.z., veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej
pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto

právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného
oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky
je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.

11. Podľa § 32 ods. 13 zákona č. 7/2005 Z.z. v znení platnom do 30.06.2016 ak bola popretá pohľadávka
veriteľa, o ktorej rozhodovať patrí do právomoci iného orgánu ako súdu, je súd, ktorý by bol príslušný

na preskúmanie zákonnosti takéhoto rozhodnutia, príslušný aj na konanie o určení tejto pohľadávky, to
platí aj vtedy, ak iný orgán ako súd takéto rozhodnutie nevydal.

12. Podľa § 470 ods. 4 zákona č. 160/2015 Z.z. konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne,
kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom

sa konanie začalo.

13. Podľa § 162 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne
spolu s rozhodnutím vo veci samej.

14. Žalovaný podal pred pojednávaním vo veci samej námietku vecnej nepríslušnosti tunajšieho súdu.
Ako je už uvedené v odseku 6 tohto rozhodnutia, tunajší súd odvodil svoju vecnú príslušnosť z ust.
§ 32 ods. 13 zákona č. 7/2005 Z.z. v znení platnom do 30.06.2016, keďže žaloba bola podaná dňa
13.04.2015. Sporná pohľadávka má bez pochybností daňový charakter, a teda napriek tomu, že o nej
nerozhodol správny orgán, dopadal na ňu režim stanovený vyššie uvedeným ustanovením § 32 ods.

13 zákona č. 7/2005 Z.z. Po zmene tohto zákonného ustanovenia a nadobudnutí účinnosti nového
procesného kódexu sa súd opätovne zaoberal svojou vecnou príslušnosťou. Ust. § 470 ods. 4 zákona
č. 160/2015 Z.z. však zachovalo vecnú príslušnosť krajského súdu na prejednanie a rozhodnutie veci,
a teda nebol dôvod vec postúpiť okresnému súdu. Vzhľadom na uvedené, súd považuje vznesenú
námietku vecnej nepríslušnosti za nedôvodnú a nevyhovel jej tak, ako je uvedené vo výrokovej časti

tohto rozhodnutia.

15. Pokiaľ ide o merito veci, tak súd v prvom rade poukazuje na závery vyslovené v Náleze Ústavného
súdu Slovenskej republiky II.ÚS 409/2013 zo dňa 11.09.2014, v zmysle ktorého nie je úlohou
incidenčnéhokonaniaopätovnépreskúmavanieuplatnenejpohľadávkysúdomvcelomrozsahu,pretože

toto je úlohou správcu. Účelom incidenčného konania je v podstate len rozhodnúť o tom, či popierací
prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú
skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená. V zmysle
uvedeného potom správny súd preskúmava vec z pohľadu zákonnosti, resp. vecnej správnosti dôvodov
uvedených v popieracom prejave správcu konkurznej podstaty.

16. Konkrétne v predmetnej právnej veci je právnym dôvodom vzniku prihlásenej pohľadávky podanie
daňového priznania úpadcom za zdaňovacie obdobie od 01.01.2014 do 04.09.2014, ktorým bola
samotným úpadcom priznaná daň z príjmov právnických osôb, ktorej splatnosť nastala dňa 31.12.2014.
Takáto povinnosť podať daňové priznanie za úpadcu pritom vyplýva zo zákona, keď pre osobu, na ktorej

majetok bol vyhlásený konkurz sa zdaňovacie obdobie, ktoré sa začalo pred vyhlásením konkurzu končí
dňom predchádzajúcim dňu vyhlásenia konkurzu. Pre účely daňového priznania je daňovník povinný ku
koncu zdaňovacieho obdobia zostaviť mimoriadnu účtovnú závierku podľa zákona o účtovníctve. Pre
podanie daňového priznania potom zákon stanovuje lehotu 3 mesiacov od skončenia zdaňovacieho
obdobiaasjehopodanímjesúčasnespojenýaj vznikpohľadávkynadani anásledneajjejsplatnosť.Na

uvedenomprávnomdôvodevznikupohľadávkynemážiadenvplyvvedenieakýchkoľveksúdnychkonaní
vo veciach sporných pohľadávok, resp. záväzkov úpadcu. V čase prihlásenia pohľadávky a v čase jej
popretia bez pochybností pohľadávka predstavujúca neuhradenú daň na dani z príjmov právnickýchosôb existovala, a to práve na základe právneho dôvodu, ktorým je daňové priznanie úpadcu, ktorým
bola táto daň priznaná.

17. Dôvody, ktoré boli správcom konkurznej podstaty uvedené ako dôvod popretia právneho dôvodu
pohľadávky sa vo svojej podstate týkajú skôr jej výšky. V tomto ohľade je však potrebné uviesť,
že v popieracom úkone správcu konkurznej podstaty, z ktorého je súd povinný vychádzať, správca
konkurznej podstaty výslovne uviedol, že dôvodom popretia je popretie právneho dôvodu pohľadávky.
Neuviedol teda, že sú to dôvody, pre ktoré bol popretý právny dôvod pohľadávky, ale samotná

skutočnosť, že k takémuto popretiu vôbec prišlo. Ak teda súd vyhodnotil tak, ako už bolo uvedené vyššie,
ako nedôvodné popretie právneho dôvodu pohľadávky žalobcu, tak tým pádom stratil relevantnosť aj
popierací úkon správcu vo vzťahu k jej výške.

18. Vzhľadom na uvedené dôvody, pre ktoré popieracie dôvody správcu konkurznej podstaty neobstáli,
nebolo dôvodné ani prerušenie konania navrhnuté žalovaným. Akýkoľvek výsledok konaní vedených

na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom na základe žalôb správcu konkurznej podstaty nič nemení
na právnom dôvode vzniku prihlásenej pohľadávky, ktorým je daňové priznanie podané v súlade so
zákonom úpadcom po vyhlásení konkurzu. Ako už bolo uvedené vyššie, pokiaľ ide o výšku prihlásenej
pohľadávky, tak popierací úkon správcu konkurznej podstaty neviazal popretie na vyššie uvedené
konania. Preto nebol dôvod sa zaoberať otázkou či uvedené konania sú, resp. môžu byť dôvodom pre

popretie výšky prihlásenej pohľadávky žalobcu. V zmysle ust. § 162 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z.
potom súd návrh na prerušenie konania zamietol spolu s rozhodnutím vo veci samej.

19. Záverom súd konštatuje, že je jednoznačne toho názoru, že vyššie uvedené skutočnosti vo
vzájomnej súvislosti a v úplnej zhode preukazujú, že popretie žalobcom prihlásených pohľadávok nebolo

zo strany žalovaného opodstatnené. Krajský súd v Trenčíne ustálil, že žalobca dôvodnosť prihlásených
pohľadávok - čo do určenia právneho dôvodu a výšky - dostatočne preukázal, a to konkrétne daňovým
priznaním žalobcu, ktoré bolo v súlade so zákonom podané po vyhlásení konkurzu. Z vyššie uvedených
dôvodov Krajský súd v Trenčíne rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

20. Žalobca bol v konaní úspešný, preto by mal právo na náhradu trov konania. Nakoľko však žalobca
toto svoje právo neuplatnil, rozhodol súd tak, že mu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta
posledná zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e možné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa § § 364 CSP
rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné
podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval
vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie

prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutiesúduprvejinštancievychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.Podľa§371CSP
žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť. Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť
práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.