Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 7, 2018

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3T/34/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118010418
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Novák LL.M.

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2018:6118010418.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica samosudcom JUDr. Štefanom Novákom na hlavnom pojednávaní

konanom dňa 7. novembra 2018 v Banskej Bystrici takto r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

O. C.,

nar. XX. XX. XXXX v D. N., trvale bytom Kremnica,

u z n á v a sa v i n n o u

z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 ods. 2 písm. c) Trestného zákona spáchaný formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona,
p r e t o ž e

dňa XX.XX.XXXX v presne nezistenom čase medzi 15:00 h až 16:00 h. pred panelovým domom v
Banskej Bystrici na O. Č.. XX po predchádzajúcej slovnej hádke medzi O. C. a Ľ. N., nar. XX.XX.XXXX
pristúpila najskôr k Ľ. N. doposiaľ nestotožnená osoba mužského pohlavia, ktorá ho spredu strčila
oboma rukami do schodového zábradlia, na čo Ľ. N. po náraze na zábradlie spadol na zem a vtedy
k nemu pristúpila O. C., ktorá mu zo zadného vrecka nohavíc vytiahla peňaženku z ktorej vybrala
hotovosť 350,- €, pritom poškodenému z ruky vypadol mobilný telefón značky Nokia 632i, ktorý sa
poškodil, čím mu vznikla na mobilnom telefóne škoda vo výške 10 eur, následne O. C.Á. aj s doposiaľ
nestotožnenou osobou mužského pohlavia z miesta činu odišli preč, pričom týmto konaním bola

poškodenému spôsobená majetková škoda vo výške 360 eur,

t e d a - spoločným konaním si prisvojila cudziu vec tým, že sa jej zmocnila a spôsobila tak malú škodu
a čin spáchala na veci, ktorú mal iný pri sebe,

a o d s u d z u j e s a z a t o :

Podľa § 212 ods. 1 ods. 2 Trestného zákona, za použitia § 37 písm. h), Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 4 Tr.
zák., § 41 ods. 1, ods. 2, § 42 ods. 1 Trestného zákona k súhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní
14 (štrnásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. sa pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia.Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zrušuje výrok o treste z rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn.
3T/67/2015 zo dňa 17. 05. 2016 právoplatný 02. 06. 2016, z trestného rozkazu Okresného súdu Zvolen,

sp. zn. 3T/59/2016 zo dňa 16. 05. 2016, právoplatný 13. 10. 2016 ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na
tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku sa obžalovanej ukladá povinnosť nahradiť škodu poškodenému
Ľubomírovi Bučkovi, nar. 08.12.1957, trvale bytom Internátna 3513/12, Banská Bystrica vo výške 350

eur.

o d ô v o d n e n i e :

Podkladom hlavného pojednávania v trestnej veciobžalovanej O. C. bola obžaloba Okresnej prokuratúry
Banská Bystrica, sp. zn. X A. X/XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1
Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, ktorého sa mala
dopustiť na tom skutkovom základe, že dňa XX.XX.XXXX v presne nezistenom čase medzi 15:00 h až

16:00 h. pred panelovým domom v Banskej Bystrici na O. Č.. XX po predchádzajúcej slovnej hádke
medziO.C.aĽ.N.,nar.XX.XX.XXXXpristúpilanajskôrkĽ.F.N.doposiaľnestotožnenáosobamužského
pohlavia, ktorá ho spredu strčila oboma rukami do schodového zábradlia, na čo Ľ. N. po náraze na
zábradlie spadol na zem a vtedy k nemu pristúpila O. C., ktorá mu zo zadného vrecka nohavíc vytiahla
peňaženku z ktorej vybrala hotovosť 350,- € a vzala mu aj mobilný telefón zn. Nokia 632i, ktorý mu

tesne predtým vypadol z ruky, následne O. C. aj s doposiaľ nestotožnenou osobou mužského pohlavia
z miesta činu odišli preč, pričom týmto konaním poškodenému nebolo spôsobené také zranenie, ktoré
by si vyžiadalo lekárske ošetrenie, na bola mu spôsobená majetková škoda vo výške 360,- €.

Na základe vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní súd zistil nasledujúci skutkový stav.

Obžalovaná O. C. na hlavnom pojednávaní vyhlásila, že je nevinná.
K veci uviedla, že to čo je uvedené v obžalobe sa nezakladá na pravde. Poškodeného pozná, nakoľko s
ním v minulosti chodila. V deň skutku bola za ním na O. X., kde stretla vnuka poškodeného O. U., ktorého
sa opýtala na poškodeného a požiadala ho, aby ho išiel zavolať. Ona zatiaľ zostala pred panelovým

domom, pričom tam bola sama. Následne sa s ním stretla, pričom sa pohádali. Hneď ako prišiel, začal
do nej vyrývať, začal hádzať do nej kamene a odtiahol ju za dom, pričom poškodený bol pod vplyvom
alkoholu. Poškodenému N. žiaden telefón nezobrala, ani žiadne peniaze. Poškodený potom na druhý
deň prišiel za ňou, kedy sa jej vyhrážal aj trestným stíhaním.

Poškodený Ľ. N., uviedol, že obžalovanú pozná, pričom s ňou nemal žiadny bližší vzťah. Poznal ju z
toho dôvodu, že bývala u jeho kamaráta. Dňa XX. XX. XXXX v čase, keď ešte býval ešte na O.Ž. S.
N. N., prišiel domov jeho vnuk O. U., ktorý mu povedal, že dole ho čaká nejaká dievčina. Na základe
toho išiel dole pred vchod bytového domu a keď zišiel dole, čakala ho tam obžalovaná. Boli tam s ňou
dve osoby mužského pohlavia, jeden bol vyšší, druhý bol nižší. Povedala mu, že sa chce porozprávať.

Nevie o čom sa chcela s ním porozprávať, potom začala bitka. Obžalovaná povedala jednému z tých
mužov nalož mu. Vyšší muž ho napadol, a to tak, že ho udrel päsťou do tváre, na základe toho spadol na
zábradlie a následne spadol na schody, kde si udrel chrbticu. Nižší muž do toho nezasahoval. Vtedy mal
pri sebe telefón, Nokia 632i, ktorý mu vypadol z ruky a pritom sa rozbil. V nohaviciach v zadnom vrecku
mal vloženú peňaženku, ako padol na zem, tak sa mu táto vysunula z nohavíc, obžalovaná ju vytiahla a

zobrala, pričom v peňaženke mal 350 eur. Následne sa všetci rozbehli preč. Potom išiel za advokátom,
s ktorým večer išiel na políciu, kde to chcel všetko vysvetliť. Nakoľko na polícii čakali od 18.00 do 20.00
h v čase, keď si policajti odovzdávali služby, tak odišli a na druhý deň išli na prokuratúru. Uviedol, že
alkohol nepožíva nakoľko má problémy s pankreasom, v čase skutku nebol pod vplyvom alkoholu.

Svedok M.. M. G. uviedol, že mu zavolal poškodený s tým, že bol okradnutý a zbitý dvoma mužmi
a že mu mali vziať aj telefón. Volal mu s tým, či môže prísť aj s dievčaťom, ktorá mužov na neho
poslala. Dotyčnú ženu vtedy svedok videl prvýkrát, ani meno si nezapamätal. Zo stretnutia si neurobil
žiadny záznam, nakoľko on zastupuje poškodeného v inej veci. Ďalej uviedol, že poškodený vyzval
dotyčnú ženu, aby mu povedala, prečo na neho poslala dvoch mužov, pričom táto odpovedala „ja viem,

prečo som to spravila“. Na to z kancelárie odišli. Na otázku obhajcu uviedol, že poškodený mal vtedyživnosť ohľadne stavebných prác, avšak nevie uviesť, či aj reálne činnosť vykonával, nakoľko mal vážne
zdravotné problémy.

Svedok O. U., vnuk poškodeného uviedol, že obžalovanú nepozná. V čase skutku, keď sa vracal domov
zo školy, pričom býval u starých rodičov, mohlo byť medzi 15:00 h až 16:00 h tak ho oslovila neznáma
mladá žena a pýtala sa na Ľ. N.Č.. Nakoľko je to jeho starý otec, povedal jej, že ho pozná a ona ho
požiadala, aby ho išiel zavolať. Neznáma žena tam bola sama. Potom cez zvonček zavolal starého
otca, ktorý zišiel dolu a on išiel domov. Následne sa starý otec o nejakých 15-20 minút vrátil naspäť

domov, pričom bol nervózny a rozprával, že pôjde na políciu, lebo tá žena ho mala kopnúť, okradnúť ho
a vyhrážať sa mu. Starý otec povedal, že to tak nenechá a bol stále nervózny. Viac sa o tejto záležitosti
s ním nebavil. Nevie uviesť, či jeho starý otec vtedy niekde pracoval, alebo či podnikal, avšak mával
bežne pri sebe v peňaženke dosť peňazí. Vždy keď starkého poprosil o peniaze, tak mu vedel dať
potrebnú sumu. V deň skutku bol starý otec určite triezvy, nakoľko berie lieky a vôbec nepije. Starý otec
mu nepovedal, akú sumu mu dievča zobralo.

Svedok O. S. uviedol, že obžalovanú pozná, nakoľko u neho dlhšie bývala. Obžalovaná ho zoznámila aj
s poškodeným. Z ich rozprávania vie, že mali spolu aj intímny vzťah. Ďalej uviedol, že počul, keď bol v
pohostinstve Perla ako sa rozprávali nejakí cigáni o poškodenom a obžalovanej. Hovorili, že obžalovaná
aj s nejakými ďalšími osobami mala napadnúť poškodeného, mala mu vziať mobil a peniaze. Keď sa

neskôr obžalovanej opýtal, čo je na tom pravdy, tak ona mu napoly v úsmeve povedala, že to možno je
aj pravda, no nechcela mu nič viac povedať. Tiež sa raz stalo a to v októbri 2015, keď bola obžalovaná
u neho a prišiel poškodený, tak sa hádali, pričom mali zatvorené dvere. Nevie či tam došlo medzi nimi
k bitke, avšak na obžalovanej nevidel, že by bola zbitá. Súčasťou spisového materiálu je úmrtný list z
ktorého vyplýva, že svedok dňa 12.02.2017 zomrel.

Svedok T. O., referent OO PZ Banská Bystrica - východ uviedol, že poškodeného ani obžalovanú
nepozná a tiež mu do kancelárie poškodený nevolal, že by bol niekým lúpežne prepadnutý, nevie
o žiadnom takom telefonáte. Tiež nevyšetroval žiadnu vec, kde by sa obžalovaná mala vyhrážať
poškodenému.

Svedok O. C., starší referent OO PZ Banská Bystrica - východ uviedol, že poškodeného aj obžalovanú
pozná, nakoľko ich v minulosti riešil v rámci priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu. Jednalo sa
o to, že obžalovaná posielala poškodenému výhražné sms-ky. Nevie o tom, že by do kancelárie volal
poškodený a oznámil, že bol napadnutý obžalovanou.

Svedok A. N. uviedol, že žije ako bezdomovec, pričom poškodeného pozná z videnia. Nie je s ním v
žiadnom príbuzenskom pomere, sú len menovci. Za celý život nemal žiadny mobilný telefón, nikdy si nič
také nevybavoval. Keď niekedy za ním niekto prišiel, aby na svoje meno vzal telefón, tak to neurobil. Či
za ním niekedy prišiel s touto požiadavkou poškodený si už nepamätá, no ak aj prišiel, tak isto na svoje

meno mu nevzal žiadny telefón ani mobilné číslo.

Svedok A. G. uviedol, že obžalovanú nepozná ani poškodeného. Tiež nikdy v Banskej Bystrici nebol a v
čase vyšetrovaného skutku pracoval na píle. Nevie sa k vyšetrovanému skutku vôbec vyjadriť, nakoľko
s tým nemá nič spoločné.

Vo veci bolo vykonané znalecké dokazovanie a to znalkyňou A.. O. N., znalca z odboru psychológie zo
záverov ktorého vyplýva, že u poškodeného Ľ. N. je aktuálny výkon v oblasti intelektových schopností
na úrovni ľahkej mentálnej retardácie až mentálnej subnormy. Je ale pravdepodobné, že výsledok
bol ovplyvnený nemotivovanosťou a neochotou ku spolupráci, lebo praktické schopnosti menovaného

v minulosti svedčia o tom, že intelekt bol pôvodne vyšší. Je u neho znížená schopnosť prežívať a
prejavovať emócie. Má tendenciu vyhýbať sa záťažovým situáciám, aby si udržal psychickú rovnováhu
a vyhol sa zlyhaniam. Osobnosť je nezrelá, frustračná tolerancia je nízka, seba hodnotenie je negatívne.
Vzťahy s inými sú povrchné, iných potrebuje, ale nedostatočne im rozumie. Kontakt s realitou je
zachovaný ale vnímanie je veľmi povrchné, globálne, kedy vníma len hrubé obrysy a prehliada jemnejšie

detaily sociálnych a interpersonálnych situácií. Častejšie smeruje k chybnému úsudku a impulzivite v
správaní. Taktiež nemá zábrany účelovo skresľovať prežité udalosti. Jednotlivé povrchné fakty si však
dokáže zapamätať na priemernej úrovni a tak ich aj reprodukovať. Pri vyšetrení neboli zistené tendencie
ku konfabuláciám.Vo veci bolo vykonané aj vyšetrenie duševného stavu poškodeného Ľ. N. znalcom O.. F. U., zo záverov
ktorého vyplýva, že súčasný stav poškodeného nemá podstatný vplyv na objektívne posúdenie reálnej

udalosti. Znalec u neho zisťuje emočne nestabilnú poruchu osobnosti, symptomatický abúzus alkoholu,
abúzus benzodiazepínov a zmiešanú úzkostne depresívnu poruchu. Uvedenými poruchami trpel v čase
skutku a trpí nimi aj v súčasnej dobe. Poškodený chápe zmysel trestného konania a je schopný účasti na
trestnom konaní. Je dlhšie obdobie ambulantne psychiatricky liečený pre úzkostne depresívnu poruchu,
ktorej vznik nesúvisí s aktuálne vyšetrovanou trestnou vecou.

Odborným vyjadrením bola hodnota mobilného telefónu zn. Nokia 632i stanovená vo výške 10 eur.
Súd sa na hlavnom pojednávaní oboznámil so záznamami o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke
na č. l. 252-277 spisového materiálu.

Zo zápisnice o rekognícii osoby podľa fotoalbumu vyplýva, že poškodený neopoznal ani jednu osobu
na fotografiách, ktoré mu boli predložené.

Súd sa taktiež oboznámil s fotokópiou listu obžalovanej pre poškodeného napísaný vo výkone trestu
odňatia slobody.

Z prevedeného dokazovania na hlavnom pojednávaní bolo preukázané, že skutok sa stal, tak ako

je uvedený vo výrokovej časti rozsudku, ktorý spáchala obžalovaná O. C.. Súd mal jednoznačne
preukázané, že dňa XX.XX.XXXX v presne nezistenom čase medzi 15:00 h až 16:00 h. pred panelovým
domom v Banskej Bystrici na O. Č.. XX po predchádzajúcej slovnej hádke medzi obžalovanou a
poškodeným Ľ. N., pristúpila k Ľ. N. doposiaľ nestotožnená osoba mužského pohlavia, ktorá ho spredu
strčila oboma rukami do schodového zábradlia, na čo Ľ. N. po náraze na zábradlie spadol na zem a

vtedy k nemu pristúpila obžalovaná, ktorá mu zo zadného vrecka nohavíc vytiahla peňaženku z ktorej
vybrala hotovosť 350,- €, pritom poškodenému z ruky vypadol mobilný telefón značky Nokia 632i, ktorý
sa poškodil, čím mu vznikla na mobilnom telefóne škoda vo výške 10-, eur, následne obžalovaná aj
s doposiaľ nestotožnenou osobou mužského pohlavia z miesta činu ušli, pričom týmto konaním bola
poškodenému spôsobená majetková škoda vo výške 360 eur.

Obžalobou bolo konanie obžalovanej O. C. kvalifikované ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného
zákona, avšak v obžalobe absentujú právne úvahy, ktorými sa prokurátor spravoval, teda nemá
náležitosti uvedené v ustanovení § 235 písm. d) Tr. por..

V obecnej rovine je preto potrebné uviesť, že žalovaného trestného činu lúpeže podľa § 188 ods.1
Trestného zákona sa dopustí páchateľ, ktorý proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci
a taký čin spáchal na chránenej osobe. Objektívna stránka tohto trestného činu spočíva v použití násilia
alebo hrozby bezprostredného násilia ako prostriedku k prekonaniu kladeného alebo očakávaného
odporu napádanej osoby. Z tohto hľadiska spravidla ide o prekonanie alebo zamedzenie kladenému

alebo očakávanému odporu. Násilie musí byť prostriedkom nátlaku na vôľu napadnutého. Nie je
podmienkou, aby napadnutý kládol odpor. Násilie spravidla smeruje proti tomu, kto má vec u seba.
Predmetom ochrany je jednak osobná sloboda jedinca a jednak majetok, ktorého sa páchateľ chce
zmocniť. Po subjektívnej stráne sa u tohto trestného činu vyžaduje úmyselné zavinenie. Podľa § 15 Tr.
zák.jetrestnýčin spáchanýúmyselne,akpáchateľa)chcelspôsobomuvedenýmvtomtozákoneporušiť

alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom (tzv. úmysel priamy), alebo b) vedel, že svojím konaním
môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený (tzv.
úmysel nepriamy).

V danom prípade na hlavnom pojednávaní nebol produkovanými dôkazmi preukázaný úmysel

obžalovanej násilím sa zmocniť peňaženky a mobilného telefónu poškodeného. Absentuje tu objasnenie
dôležitej okolnosti, či poškodený bol napadnutý z dôvodu zmocnenia sa jeho vecí. Ako už bolo vyššie
uvedené násilie musí byť prostriedkom nátlaku, pričom táto skutočnosť nevyplýva ani z výpovede
poškodeného, ktorý uviedol, že keď ho neznáma osoba udrela päsťou do tváre, spadol na zábradlie
a následne spadol na schody, pričom v nohaviciach v zadnom vrecku mal vloženú peňaženku

a ako padol na zem, tak sa mu táto vysunula z nohavíc, obžalovaná ju vytiahla a ušla. Nakoľko
nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi fyzickým útokom na poškodeného a zmocnením sa vecí
poškodeného, preto súd ustálil, že potom, čo bol poškodený napadnutý neznámou osobou, obžalovanápo páde poškodeného využila situáciu a vytiahla poškodenému zo zadného vrecka nohavíc peňaženku,
ktorá sa mu pri páde vysunula a ušla z miesta činu.

Súd konanie obžalovanej po právnej stránke kvalifikoval oproti obžalobe ako prečin krádeže podľa § 212
ods. 1 ods. 2 písm. c) Trestného zákona, spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného
zákona, pretože obžalovaná si spoločným konaním prisvojila cudziu vec tým, že sa jej zmocnila a
spôsobila tak malú škodu a čin spáchala na veci, ktorú mal iný pri sebe.

K osobe obžalovanej bolo zistené, že v mieste bydliska neboli zistené poznatky k jej správaniu
sa. Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov MV SR vyplýva, že bola jedenásťkrát postihnutá v
priestupkovom konaní. Z odpisu z registra trestov je zistiteľné, že doposiaľ bola trikrát súdne trestaná,
v prvom prípade na základe trestného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4T/14/2015 zo
dňa 20. 02. 2015 právoplatného 11. 03. 2015, za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.
1 Tr. zákona a bol jej uložený trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov, ktorý jej bol podmienečne

odložený na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp.
zn. 4T/14/2015 zo dňa 10.8.2015 právoplatného 14.8.2015 bolo rozhodnuté, že sa odsúdená O. C. v
tejto skúšobnej dobe neosvedčila, a preto podľa § 50 ods. 4 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 4
mesiace vykoná. V druhom prípade bola odsúdená rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp.
zn. 3T/76/2015 zo dňa 17.3.2016, v spojení s uznesením Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. XTo/

XX/XXXX zo dňa 2.6.2016, za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zákona a bol jej
uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiace nepodmienečne so zaradením do ústavu s minimálnym
stupňom stráženia. Naposledy bola odsúdená trestným rozkazom Okresného súdu Zvolen sp. zn. XT
XX/XXXX zo dňa 16.5.2016 pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm.
a) Trestného zákona, za čo jej bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiacov

so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradil od páchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie

páchateľa spoločnosťou.

Pri úvahách o treste, akým je potrebné na osobu obžalovanej pôsobiť súd vychádzal zo zásad ukladania
trestov podľa § 34 Tr. zákona. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na spôsob páchania
trestného činu, jeho následok, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho

pomery a možnosť nápravy. Podľa § 38 ods. 1 Tr. zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery
musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Súd u obžalovanej nezistil existenciu poľahčujúcej okolnosti, avšak zistil priťažujúcu okolnosť podľa §
37 písm. h), Tr. zák., nakoľko spáchala viac trestných činov. Podľa § 38 ods. 4 Tr. zák., ak prevažuje
pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu

tretinu.Súdobžalovanejukladalsúhrnnýtrestpodľa§42ods.1Tr.zák.,nakoľkoodsudzovalobžalovanú
za trestný čin, ktorý spáchala skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 3T/76/2015 zo dňa 17.3.2016 právoplatný dňa 2.6.2016, a
trestný rozkaz Okresného súdu Zvolen, sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa 16. 05. 2016, právoplatný 13. 10.
2016, za iný jej trestný čin, a to podľa zásad na uloženie úhrnného trestu. Podľa § 41 ods. 1 Tr. zák., ak

súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného
ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. V prípade obžalovanej druh
a výmera trestu boli stanovené zákonným ustanovením § 212 ods. 1 ods. 2 Tr. zákona vzťahujúcim
sa na najprísnejšie trestný skutok umožňujúcim obžalovanej uložiť trest odňatia slobody vo výmere
až na 2 roky. Na základe modifikovanej trestnej sadzby podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. hrozil obžalovanej

trest odňatia slobody na osem mesiacov až dva roky. S prihliadnutím na okolnosti prípadu, na osobu
obžalovanej, jej súd uložil trest odňatia slobody v trvaní štrnásť mesiacov. Takto vymeraný trest súd
vyslovil ako nepodmienečný, nakoľko neprichádzalo do úvahy uloženie podmienečného odkladu výkonu
trestu odňatia slobody v zmysle § 49 ods. 2 Tr. zák., pretože obžalovaná predmetný skutok spáchala v
skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia na základe rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica

sp. zn. 4T/14/2015 zo dňa 20. 02. 2015. Pre výkon trestu odňatia slobody súd obžalovanú podľa §
48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom
stráženia, pretože v posledných 10 rokoch pred spáchaním tohto trestného činu nebola vo výkone trestu
odňatia slobody.Podľa § 46 ods. 1 Trestného poriadku, poškodený je osoba, ktorej bolo trestným činom ublížené na
zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda, alebo boli porušené či ohrozené jej iné zákonom

chránené práva alebo slobody.

Podľa § 287 ods. Tr .por., ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil inému škodu,
uvedenú v § 46 ods. 1 ,
uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak bol nárok riadne a včas uplatnený.

Ak tomu nebráni zákonná prekážka, súd uloží obžalovanému vždy povinnosť nahradiť neuhradenú
škodu alebo jej neuhradenú časť, ak jej výška je súčasťou popisu skutku uvedeného vo výroku
rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného, alebo ak ide o náhradu morálnej škody spôsobenej
úmyselným násilným trestným činom podľa osobitného zákona, ak škoda nebola dosiaľ uhradená.

Do trestného konania sa v prípravnom konaní so svojím nárokom na náhradu škody pripojil poškodený

Ľ. N. vo výške 350 eur za odcudzenú finančnú hotovosť. Súd zaviazal obžalovanú k jej náhrade, nakoľko
poškodená si prisvojila peňaženku poškodeného v ktorej sa nachádzala hotovosť vo výške 350 eur,
nakoľko výška škody bola v trestnom konaní preukázaná a je súčasťou popisu skutku uvedeného vo
výroku rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje,
v lehote 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. V prospech obžalovaného môžu podať
odvolanie príbuzní v pokolení priamom, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manželka a družka ale

nie proti jeho vôli. Poškodený môže podať odvolanie iba pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.