Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. november 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 25C/16/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115201062
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Vorobelová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8115201062.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci žalovaného: C. L., U..

XX.XX.XXXX, R. Č. H. XXX, právne zastúpený C.. B. Š., K. E. E. H. E., Z.. E.. T. XXX/XX, proti žalobcovi:
T. V. E., K.. E.., B.Č.: XX XXX XXX, F. XXXX/XXX, D., v konaní právne zastúpený K.F. L. I. I., E.. A.. O..,
X. G. XXX/XX, F., K. U. N.: F. XXXX/XXX, D., v konaní o obnovu konania XXRo XX/XXXX, takto

r o z h o d o l :

I. zamieta návrh na obnovu konania,

II. zamieta návrh na odklad vykonateľnosti platobného rozkazu Okresného súdu Prešov zo dňa
XX.XX.XXXX, sp. zn. XXRo XX/XXXX,

III. priznáva žalobcovi, spoločnosti T. V. E., K.. E.., právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v
rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalovaný svojim návrhom podaným na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX žiadal súd, aby povolil
obnovu konania vedeného na Okresnom súde v Prešove pod sp. zn. XXRo XX/XXXX. Zároveň žiadal
nariadiť odklad vykonateľnosti rozhodnutia v konaní XXRo XX/XXXX a priznať náhradu trov konania.

2. Žalovaný svoj návrh odôvodnil tým, že sa objavili nové skutočnosti, ako aj rozhodnutia, ktoré tu

boli v čase napadnutého rozhodnutia a žalovaný o nich nemal vedomosť a v ktorých súdy judikovali,
že niektoré zmluvné podmienky v úverových zmluvách sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami.
Poukázal na ustanovenia § 228 ods. 1 písm. a), e) vtedy účinného Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len O.s.p.). K § 228 ods. 1 písm. a) O.s.p. uviedol, že súd nemal platobný rozkaz nikdy vydať z
dôvodu, že spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, a teda ak súd platobný
rozkaz vydal, bol porušený § 172 ods. 9 O.s.p. Podľa žalovaného má byť úver posudzovaný ako
bezúročný a bez poplatkov, a to z dôvodu, že veriteľ porušil § 4 ods. 2 písm. i), k) zákona č. 258/2001

Z. z. o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase uzatvárania úverovej zmluvy. Úverová zmluva
neobsahuje výšku, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a tiež priemernú hodnotu
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú ku dňu podpisu zmluvy o
spotrebiteľskom úvere. Podľa žalovaného sa žalobca voči nemu dopustil klamlivej nekalej obchodnej
praktiky podľa § 8 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z., a to z dôvodu, že v zmluve použil nečitateľné drobné
písmo, ktorým do zmluvy vložil všetky vyššie označené a aj ďalšie neprijateľné zmluvné podmienky.
Žalovaný tvrdil, že o nových skutočnostiach pre podanie mimoriadneho opravného prostriedku sa

dozvedel po konzultácii so Q. R. E. O. - R.. Žalovaný predložil čestné vyhlásenie štatutárneho zástupcu
tohto združenia o tom, že o nových skutočnostiach sa od nich žalovaný dozvedel začiatkom N. roku
XXXX.3. Pokiaľ ide o uplatnený dôvod obnovy konania podľa § 228 ods. 1 písm. e) O.s.p., žalovaný poukázal
na tri rozsudky, a to rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva Beian v. Rumunsko zo dňa 06.12.2004,
rozsudok Súdneho dvora EÚ - spojené prípady C-240/98 až C-244/98 Océano Grupo Editorial SA zo

dňa 27.06.2000 a rozsudok C-473/00 Cofidis SA z 21.11.2002.

4. V konaní tunajšieho súdu sp. zn. XXRo XX/XXXX bol na základe návrhu žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX
vydanýdňaXX.XX.XXXXplatobnýrozkaz,ktorýmbolžalovanýzaviazanýnazaplateniesumyXXXX,XX
Eur spolu s X,XXX %-ným úrokom z omeškania denne zo sumy XXX,XX Eur od XX.XX.XXXX do

zaplatenia. Žalovaný bol zároveň zaviazaný na úhradu trov konania. Keďže žalovaný proti platobnému
rozkazu nepodal odpor, platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX. Platobný rozkaz
bol vydaný z titulu nezaplatenej časti poskytnutého úveru z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX, ktorú
uzatvoril žalovaný so žalobcom dňa XX.XX.XXXX. Touto zmluvou poskytol žalobca žalovanému sumu
X XXX,XX Eur, ktorý mal splatiť v 48-ich mesačných splátkach po XXX,XX Eur. Žalovaný úver podľa
dohodnutých podmienok nesplácal, a preto žalobca dňa XX.XX.XXXX úver zosplatnil.

5. Uznesením zo dňa XX.XX.XXXX súd návrh na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Prešov
pod sp. zn. XXRo XX/XXXX a návrh na odklad vykonateľnosti platobného rozkazu Okresného súdu
Prešov sp. zn. XXRo XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX zamietol s poukazom na to, že žalovaný zmeškal
lehotu na podanie návrhu na obnovu konania, pričom sa súd samotnými dôvodmi nezaoberal.

6. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný.

7. Krajský súd v Prešove uznesením č. k. XCo XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX uznesenie zrušil
a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

8. Krajský súd v Prešove v odôvodnení mimo iného uvádza, že úlohou súdu prvej inštancie bude zistiť,
či žalovaný podal návrh na obnovu konania v zákonnej lehote troch mesiacov od času, keď sa o dôvode
obnovy podľa vlastného tvrdenia dozvedel. V tejto súvislosti, v záujme úplnosti, považuje odvolací súd
za potrebné uviesť, že úvaha súdu prvej inštancie o účelovosti tvrdenia žalovaného o čase, kedy sa

dozvedelodôvodeobnovy,niejevrozporespravidlamiformálnejlogikyposudzovaniakonaniaľudského
jedinca. Je zaiste neobvyklé, aby účastník konania, ktorý je zastúpený advokátom, dôvody obnovy
zisťoval a oboznamoval sa s nimi u tretej osoby. V závislosti od zistení, ku ktorým súd prvej inštancie
dospeje, o návrhu žalovaného na povolenie obnovy konania opätovne rozhodne. V novom rozhodnutí
súd prvej inštancie, ktorý je v zmysle ustanovenia § 226 O.s.p. viazaný právnym názorom odvolacieho

súdu, rozhodne aj o trovách konania pred súdom prvého stupňa, ako aj o trovách odvolacieho konania
(§ 224 ods. 3 O.s.p.).

9. Po vrátení veci na súd prvej inštancie súd nariadil pojednávanie, vypočul žalovaného, doplnil
dokazovanie priloženými listinnými dôkazmi a vo veci rozhodol.

10. Podľa § 403 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), žaloba na obnovu konania sa
podáva v lehote troch mesiacov, odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť
o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť.

11. Podľa § 397 CSP, proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak
a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré
ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu
privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu

priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
c) bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo
inej osoby zúčastnenej na konaní,
d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím
súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody strany

a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením,
e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré
je pre strany záväzné, alebof) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom
rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.

12. Podľa § 414 CSP, ak súd žalobu na obnovu konania neodmietne, rozhodne rozsudkom, či obnovu
konania povolí alebo zamietne.

13. Podľa § 412 ods.1 CSP, súd môže na návrh odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, ak sú
tu dôvody hodné osobitného zreteľa.

14. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

15. Podľa § 228 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku, účinného v čase podania návrhu,
právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak sú tu skutočnosti,

rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť
pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

16. Podľa § 228 ods. 1 písm. e) Občianskeho súdneho poriadku, účinného v čase podania návrhu,
právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak je v rozpore s

rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych spoločenstiev.

17.VpredmetnejvecibolpodanýnávrhnaobnovukonaniazaúčinnostiObčianskehosúdnehoporiadku.
Po vrátení veci na súd prvej inštancie však súd musí rozhodovať podľa Civilného sporového poriadku,
ktorý vstúpil do účinnosti dňa 01.07.2016.

18. V predmetnom konaní súd zistil, že žalovaný sa snaží o obnovu konania XXRo XX/XXXX, v ktorom
bol vydaný platobný rozkaz, proti ktorému nepodal opravný prostriedok. Súd bez toho, aby sa bližšie
zaoberal dôvodmi pre obnovu konania, prioritne skúmal, či boli splnené formálne náležitosti pre podanie
návrhunaobnovukonania,predovšetkýmčibolazachovanáobjektívnaasubjektívnalehotaprepodanie

tohtomimoriadnehoopravnéhoprostriedku.Vpôvodnomrozhodnutímalsúdzato,žežalobcanedodržal
trojmesačnú lehotu na podanie návrhu na obnovu konania a z tohto dôvodu bol návrh zamietnutý.
Po vrátení veci na súd prvej inštancie súd výsluchom žalovaného zisťoval, kedy sa tento dozvedel o
možnosti podať návrh na obnovu konania. Súd mal za to, že hoci vo výpovedi žalovaného existovali
určité rozpory, vo veci nebolo žalobcom jednoznačne preukázané, že by sa žalovaný o možnosti podať

návrh na obnovu konania dozvedel skôr než tvrdí. Napriek tomu, že súd prijal záver o tom, že návrh
na obnovu konania bol podaný v trojmesačnej subjektívnej lehote u žalovaného, nič to nemení na tom,
že súd rozhodol rovnako ako v predchádzajúcom uznesení, keďže skúmajúc jednotlivé dôvody, ktoré
označil žalovaný pre obnovu konania, tu podľa súdu nie sú dané.

19. Súd poukazuje na to, že je nevyhnutné uvedomiť si rozdiel medzi obnovou konania a dovolaním
ako mimoriadnymi opravnými prostriedkami. Dovolanie totiž slúži na odstránenie chýb v právnom
posúdení veci, na rozdiel od obnovy konania, ktorá je prostriedkom nápravy súdneho rozhodnutia,
ktorého nesprávnosť spočíva v nedostatkoch v skutkovom zistení.

20. Pri posudzovaní návrhu na obnovu konania je potrebné vychádzať zo zásady záväznosti a
nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia, čo je zárukou princípu právnej istoty ako jedného zo
základných princípov právneho štátu. Náprava rozhodnutia sa spravidla môže docieliť v riadnom
dvojinštančnom postupe formou riadneho opravného prostriedku. Výnimkou z tohto pravidla sú
mimoriadne opravné prostriedky, medzi ktoré patrí aj obnova konania z taxatívne vymedzených dôvodov

uvedených v § 397 CSP. Návrhom na obnovu konania sa preto nemožno domáhať nápravy prípadných
pochybení pri právnom posudzovaní veci alebo nesprávnosti procesnej povahy. Na nápravu týchto
nesprávností slúžia iné opravné prostriedky. Vecná nesprávnosť rozhodnutia napadnutého návrhom na
obnovu konania nie je dôvodom zakladajúcim procesnú prípustnosť obnovy konania podľa § 397 CSP
(predtým § 228 ods. 1 O.s.p) (uznesenie Najvyššieho súdu SR 3Cdo 98/11 zo dňa 11.08.2011).

21. Obnova konania je prostriedkom na nápravu rozhodnutia, ktorého nesprávnosť spočíva v
nedostatkoch v skutkovom zistení, ktoré nie sú spôsobené nesprávnou činnosťou súdu. O nedostatku
procesného zavinenia spočívajúceho v tom, že účastník konania nemohol skutočnosti, rozhodnutia adôkazy použiť v pôvodnom konaní bez svojej viny, čo zakladá dôvod obnovy v zmysle § 397 CSP,
nemožno hovoriť tam, kde odpor podaný nebol.

22. Súd poukazuje na rozhodnutie tunajšieho súdu, ktoré predložil žalobca, v obdobnej veci č. k. XXC
XXX/XXXX, ktoré je právoplatné a ktoré bolo potvrdené Krajským súdom v Prešove uznesením č. k.
XXCo XXX/XXXX. Súd sa plne stotožňuje s týmto rozhodnutím.

23. Žalovaný návrh na obnovu konania odôvodnil pôvodným ustanovením § 228 ods. 1 písm. a) O.s.p.

Za dôvod pre obnovu konania pritom považoval súdne rozhodnutia v iných sporoch, kde obdobnú
zmluvu ako v jeho prípade súdy vyhodnotili ako bezúročnú a bez poplatkov. Zákonodarca však rozhodne
takéto rozhodnutia či skutočnosti nepovažuje za dôvod pre obnovu konania. Záver, že neskôr prijaté
rozhodnutie v inej právnej veci je iné a samo o sebe nie je dôvodom pre povolenie obnovy konania,
bol už v minulosti prijatý v stanovisku občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu ČSR z 08.09.1982
uverejnenom pod R 2/1983 a súdna prax z neho vychádza aj v súčasnosti (napr. uznesenie Najvyššieho

súdu ČR 29Cdo 269/08 zo dňa 31.01.2008, 32Cdo 540/11 zo dňa 27.10.2011, 20Cdo 328/98 zo dňa
28.01.2009). Tento záver vyplýva aj z rozhodnutia Ústavného súdu ČR, ktorý zreteľne deklaroval, že
zmena právneho názoru nemôže byť podkladom pre obnovu konania vo veci právoplatne skončenej
(napr. uznesenie Ústavného súdu II.ÚS 111/98 zo dňa 07.05.1998, IV.ÚS 410/00 zo dňa 02.10.2000).

24. Z vyššie uvedených rozhodnutí vyplýva aj to, že relevantnými rozhodnutiami v zmysle § 228 ods. 1
písm. a) O.s.p. (teraz § 397 písm. a) CSP) zákonodarca mienil tie, ak súd v pôvodnom konaní vyriešil
predbežnú otázku odchylne než o nej rozhodol príslušný orgán, alebo išlo o prípad, ak súd bol viazaný
podľa § 193 CSP rozhodnutím iného orgánu alebo z neho vychádzal a neskôr príslušný orgán vyriešil
rovnaké skutkové okolnosti inak. Jednoznačne možno uzavrieť, že skutočnosť, že iný súd v inom konaní

posúdil vymedzenú (rovnakú) právnu otázku inak, nemôže zapríčiniť povolenie obnovy konania podľa
§ 397 písm. a) CSP (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR R 48/2000). Takýto záver je logický, keďže
existuje množstvo právoplatne rozhodnutých vecí s rozdielnym právnym posúdením a ak by sa takéto
iné súdne rozhodnutie malo považovať za dôvod pre obnovu konania, nepochybne by došlo k narušeniu
už spomenutého princípu právnej istoty. Navyše by ťažko bolo možné posúdiť, ktoré z rozdielnych

rozhodnutí by malo byť to správne. Preto uplatnený dôvod pre obnovu konania neobstojí. Judikatúra
teda jasne uvádza, že v zmysle pôvodného § 228 ods. 1 písm. a) O.s.p. (teraz § 397 CSP) musí ísť
o rozhodnutie, ktoré s vecou vecne a personálne súvisí. To, že sa objaví iné rozhodnutie, kde iný súd
obdobnú vec posúdi inak, na obnovu konania nestačí (R 105/1998, rozhodnutie Ústavného súdu SR
II.ÚS 161/2012). Nepochybne teda nie je daný dôvod pre obnovu konania podľa § 397 písm. a).

25. Žalovaný poukázal aj na rozpor s európskou judikatúrou a citoval rozhodnutia. Pokiaľ ide o
rozhodnutia Súdneho dvora EÚ Océano Grupo Editorial a Cofidis, tieto len všeobecne zdôrazňujú
nutnosť skúmať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, čo je napokon implementované aj do
našej legislatívy, či už v hmotnom práve prostredníctvom § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka alebo v

procesnom práve v § 298 ods. 1 CSP alebo § 299 ods. 2 CSP. V zmysle § 299 ods. 2 CSP (predtým 172
ods. 9 O.s.p.) je teda na posúdení súdu, ako vyhodnotí návrh na vydanie platobného rozkazu a platobný
rozkaz vydá vtedy, ak má za to, že nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Je to rovnaké, ak
by súd rozsudkom žalobe vyhovel, pretože by nedospel k záveru, že prisúdené plnenie vychádza z
neprijateľnej zmluvnej podmienky. Tento záver potom logicky vedie k ustálenej judikatúre spomínanej v

predchádzajúcejčastirozsudku,žeinéprávneposúdenietejistejotázkynepredstavujedôvodnaobnovu
konania podľa § 397 písm. e) CSP. Ani rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Beian
v. Rumunsko o tom, že vzájomne si odporujúca judikatúra vnútroštátneho súdu je porušením Dohovoru
o ochrane ľudských práv, konkrétne čl. 6 ods. 1 a čl. 14, nepredstavuje dôvod pre povolenie obnovy
konania v zmysle citovaných zákonných ustanovení. Pri tomto dôvode mal súd aj za to, že bol podaný

po uplynutí trojmesačnej prekluzívnej lehoty.

26. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 416/2004 Z. z. o Úradnom vestníku Európskej únie, o všetkom, čo bolo v
úradnom vestníku uverejnené, platí, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to týka;
domnienka o znalosti uverejnených právne záväzných aktov Európskeho spoločenstva a Európskej únie

je nevyvrátiteľná.

27. V úradnom vestníku EÚ sa zverejňujú aj rozsudky Európskeho súdneho dvora, preto v zmysle vyššie
citovaného ustanovenia platí fikcia o tom, že ich zverejnením sa o nich dozvedel aj žalovaný. Rozsudkysú z rokov 2000 a 2002, pričom návrh na obnovu konania bol podaný dávno po ich zverejnení. Hoci je
súčasná právna úprava § 397 písm. e) CSP konkretizovaná v tom zmysle, že žaloba na obnovu konania
je prípustná, ak je rozsudok v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej

únie alebo komisie, ktoré je pre strany záväzné, nič na tom nemení, že aj pri predchádzajúcej právnej
úprave judikatúra ustálila, že relevantné sú rozhodnutia, ktoré s vecou vecne a personálne súvisia, a
to napriek tomu, že pri tomto zákonnom ustanovení to nie je explicitne uvedené, naviac za situácie,
že pri pôvodnom ustanovení § 228 ods. 1 písm. e) O.s.p. nebola stanovená žiadna objektívna lehota
na podanie návrhu. Opačný výklad by totiž viedol k tomu, že aj po desiatkach rokov, ak by bolo prijaté

nejaké vyhovujúce rozhodnutie európskeho spoločenstva týkajúce sa iného štátu, a to by sa použilo ako
dôvod pre obnovu konania v inej krajine, bol by výrazne narušený princíp právnej istoty.

28. Z dôvodu, že súd nezistil, že by v prejednávanej veci existoval dôvod pre obnovu konania, súd
tento návrh ako nedôvodný zamietol. Vzhľadom k tomu, že po podaní návrhu vstúpila do účinnosti nová
právna úprava, súd vo veci rozhodol rozsudkom podľa § 414 CSP. Vzhľadom na zamietnutie návrhu

na obnovu konania nebol dôvod vyhovieť ani návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodnutia.

29. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

30. Podľa § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania, podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

31. Podľa § 262 CSP, o nároku náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

32. Vzhľadom na zamietnutie návrhu na obnovu konania súd priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods.
1 CSP)

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1

CSP)

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou
žalobou. (§ 371 a § 372 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov.