Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. apríl 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 17C/246/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115214990
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Straková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8115214990.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Evou Strakovou v občianskoprávnej veci žalobcov : v 1. rade

I. C., M.. Č., T.. XX.X.XXXX, H. C., T. Š., G. XX, v 2. rade C. C., T.. XX.X.XXXX, H. R. T. U., H. XX,
obaja zastúpení JUDr. Františkom Komkom, advokátom v Prešove , Hlavná 27, proti žalovaným: v 1.
rade SJ PLUS, s.r.o., Makarenkova 104/2398, Ľubotice, IČO: 36824844, právne zastúpený advokátskou
kanceláriou HODOR, adv. kancelária s.r.o. Vrátna 40, Košice, zastúpenú konateľom JUDr. Radoslavom
Hodorom, v 2. rade V. C., T.. XX.X.XXXX, H. C., T. Š., G. XX, právne zastúpený JUDr. Jánom
Garajom, advokátom v Prešove, Hlavná 137, za účasti intervienta KOOPERATIVA poisťovňa, a.s.
Vienna Insurance Group, Mäsiarska 11, Košice, v konaní o náhradu škody a zaplatenie nemajetkovej

ujmy takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný v rade 1. a 2. s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni v 1. rade sumu
29.331,38 Eur, žalobcovi v 2. rade 12.519,20 Eur, všetko do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.

III. Súd z a s t a v u j e konanie v časti o zaplatenie pozostalostnej renty žalobkyni v 1. rade.

IV. Žalobcovia m a j ú nárok na náhradu trov konania vo výške 59,99 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia dňa 27.5.2015 doručili návrh, ktorým sa domáhali náhrady škody a nemajetkovej ujmy
a to žalobkyňa vo výške 4.923,73 Eur titulom náhrady škody a 33.000 Eur titulom nemajetkovej ujmy
za neoprávnený zásah do jej práva na ochranu osobnosti a žalobca v 2. rade 649 Eur titulom náhrady
škody a 15.000 Eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy za neoprávnený zásah do jeho práva na ochranu
osobnosti ,keď tento návrh odôvodňovali tým, že rozsudkom OS Prešov, sp. zn. XT XX/XXXX zo dňa
26.11.2014bolžalovanýv2.radeImrichPravdauznanývinnýmzprečinuusmrteniapodľa§149ods.1,2

písm. a) Trestného zákona k podmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov na skúšobnú
dobu 24 mesiacov a zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel v trvaní dvoch rokov na
tom skutkovom základe, že dňa 10.6.2013 v čase o 22.49 hod. v Prešove v Nižnej Šebastovej viedol
pri ľavom okraji vozovky ul. Slánskej v smere do centra mesta autobus triedy III značky IVECO J.: C.,
jeho vedeniu nevenoval plnú pozornosť, kde pravými kolesami prednej a zadnej nápravy vozidla prešiel
v strede vozovky v ťažkom stupni opitosti ležiaceho chodca D. C., T.. XX.X.XXXX, v dôsledku čoho
chodec utrpel zranenia, na následky ktorých zomrel. Poškodená I. C. bola s nárokom na náhradu škody

odkázaná podľa § 288 ods. 1 Trestného zákona na občianskoprávne konanie. Žalobkyňa v 1. rade je
matkou poškodeného nebohého D. C., žalobca v 2. rade je jeho bratom. Žalovaný v 1. rade v čase
smrteľnej dopravnej nehody bol vlastníkom a prevádzateľom motorového vozidla IVECO J.: C., žalovaný
v 2. rade bol ako zamestnanec žalovaného v 1. rade vodičom motorového vozidla. Vedľajší intervientbol v čase zásahu do práv žalobcov poisťovateľom motorového vozidla IVECO J.: C. a poistná udalosť
poisťovateľovi bola nahlásená a oznámená, pričom zo strany poisťovateľa v prospech poškodených k
plneniu nedošlo. Žalobcom vznikli nasledovné škody a to žalobkyni v 1. rade náklady pohrebnej služby

v sume 721,14 Eur, špecifikované vo faktúre PO 2013/0612, náklady pohrebnej služby vo výške 131,99
Eur špecifikované vo faktúre PO 2013/0612, náklady Technické služby mesta Prešov v sume 365 Eur
špecifikované vo faktúre 22073013, ( náklady na postavenie pomníka dodávateľom D. Y. vo výške 2.800
Eur faktúra č. XXXXXXX, zakúpenie smútočného venca 83 Eur, smútočné ošatenie spolu vo výške 415
Eur, čierny dámsky kostým 75 Eur, čierne topánky dámske 38 Eur, tri kusy čierne punčochové nohavice

21Eur,2xčiernadámskablúzka46Eur,zimnýčiernydámskykabát150Eur,čiernezimnéčižmydámske
85 Eur), náklady smútočného pohostenia - kar 407,60 Eur a zaplatenie nemajetkovej ujmy v peniazoch
33.000 Eur spolu 37.923,73 Eur.

2. Žalobcovi v 2. rade, ktorý bol bratom nebohého vznikli v súvislosti s úmrtím brata D. C. v dôsledku
dopravnej nehody škody, ktoré predstavujú náklady za smútočné ošatenie 594 Eur (čierny pánsky oblek

240 Eur, čierne pánske topánky 45 Eur, pánska košeľa 40 Eur, dva kusy čierne pánske ponožky 8
Eur, čierna pánska kravata 21 Eur, čierny pánsky kabát 180 Eur, zimná čierna pánska obuv 60 Eur),
zakúpenie smútočného venca 55 Eur, zaplatenie nemajetkovej ujmy 15.000 Eur spolu 15.649 Eur.

3. Judikatúra a aplikačná prax súdov SR, českých súdov ale aj ESĽP prijala jednoznačný záver,

že úmrtie blízkej osoby spôsobené protiprávnym konaním predstavuje zásah do osobnostných práv
pozostalých vrátane do ich práva na súkromie, na súkromný a rodinný život. Uvedené práva sú
garantované ústavou SR, Listinou základných ľudských práv a dohôd, ako aj Dohovorom o ochrane
ľudských práv a základných slobôd a táto problematika je riešená aj smernicou 90/232/EHS a 84/5 EHS.

4. Smrť ľudskej bytosti predstavuje nenapraviteľný následok, nezhojiteľný zásah do emocionálnej
výsostne subjektívnej sféry života pozostalej blízkej osoby. Právo na súkromie inkorporuje oprávnenie
fyzickej osoby vytvárať, udržiavať a slobodne rozvíjať interpersonálne vzťahy na emocionálnej báze, o to
viac vzťahy medzi príslušníkmi rodiny budované na dlhodobých a citovo mimoriadne silných vzájomných
rodinných väzbách. Pri reálnej existencii takýchto vzťahov určitej kvality medzi ľudskými bytosťami

dochádza k porušeniu práva na život jednej z nich a absolútnej a nezvratnej deštrukcii všetkých
vybudovaných citových väzieb a tým k neoprávnenému zásahu do práva na súkromný a rodinný život
pozostalých.

5. Žalobkyňa v 1. rade ako matka od narodenia až do tragickej smrti svojho syna viedla plnohodnotne

fungujúcu rodinu s dobre vyvinutými sociálnymi a citovými väzbami, nebohý syn po smrti svojho otca jej
prakticky nahradil „hlavu rodiny“, staral sa a zabezpečoval chod rodiny ako po intelektuálnej, tak aj po
materiálnej stránke. Jeho smrť zasiahla nečakane a tragicky zásadným spôsobom ako do života matky,
tak do života jediného mladšieho brata a nenávratne a neodstrániteľne pretrhla všetky dovtedajšie silné
citové väzby. Obaja žalobcovia stratili možnosť realizácie a ďalšieho rozvoja rodinného života so svojim

nebohým príbuzným, ktorý tragicky zahynul v mladom veku a sú o citový vzťah úplne ochudobnený,
z čoho je zrejmé, že ani žiadna forma morálneho zadosťučinenia satisfakciu podľa § 13 ods. 1 OZ
nepostačujenato,abybolaprimeranevyváženáazmiernenávzniknutánemajetkováujmanaichstrane,
ktorýchprávonaochranuosobnostiboloporušenéprotiprávnymkonaníminejosobysneodstrániteľnými
následkami. Protiprávnosť žalovaného v 1. rade je daná v zmysle § 427 OZ, podľa ktorého fyzické

a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahovou tejto
prevádzky. Zodpovednosť žalovaného v 2. rade je daná ustanovením § 420 OZ, podľa ktorého každý
zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa § 11 OZ fyzická osoba má
právo na ochranu svojej osobnosti najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako
aj súkromia svojho mena a prejavov osobnej povahy. Podľa § 438 ods. 1 OZ ak škodu spôsobí viac

škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne a podľa § 4 ods. 3 zák. 381/2001 Z.z. o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poistený má z
poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané
nároky

6. Nebohý syn žalobkyne v 1. rade D. C. v čase tragickej dopravnej nehody mal 47 rokov, bol slobodný,
bezdetný, bol nezamestnaný, avšak ako vyučený stolár bol zručne šikovný, ovládal odborne viacero
prác, hľadal si prácu na stály pracovný pomer, ale i napriek tomu, že nemal takýto pracovný pomer
uzavretý, sústavne pracoval na súkromných stavbách, kde mesačne dosahoval príjem 1.000 až 1.200Eur, ktorý neminul, ale poskytoval z neho výživu svojej matky dôchodkyni, ako aj použil ich na vedenie
spoločnej domácnosti. Nebohý žil so svojou matkou v rodinnom dome od svojho narodenia až do smrti.
Vykonával všetky práce súvisiace s údržbou domu, sústavne a pravidelne prispieval na výživu svojej

matke, ktorá je starobná dôchodkyňa a poberá mesačný dôchodok vo výške 311 Eur. Žalobkyňa v 1.
rade ako matka od straty syna za celé obdobie prežíva veľké útrapy, zhoršil sa jej zdravotný stav, aj v
súčasnej dobe trpí psychickým ochorením s diagnózou post-traumatická stresová porucha. Sústavne
užíva množstvo liekov vrátane utíšujúcich liekov.

7. Žalobca v 2. rade bol mladším a jediným bratom nebohého, s ktorým žil spolu s matkou dlhodobo v
spoločnej domácnosti až do doby, kedy sa oženil a po získaní bývania spolu s manželkou sa odsťahoval
do miesta svojho terajšieho trvalého bydliska. Smrťou nebohého stratil nielen jediného brata, jediného
súrodenca, ale aj veľmi blízkeho človeka, dôverníka, s ktorým sa vedel o všetkom porozprávať, s ktorým
si navzájom vo všetkom pomáhali, mali sa radi a ktorý bol jeho životným vzorom. Aj po odsťahovaní sa
zo spoločnej domácnosti s bratom a celou rodinou udržiaval blízky kontakt, často sa navštevovali a to

najmä pri rodinných oslavách, veľkonočných a vianočných sviatkoch. Strata brata zasiahla hlboko nielen
jeho, ale aj celú jeho rodinu vrátane detí, ktoré smrťou nebohého stratili aj krstného otca.

8. Na ústnom pojednávaní konanom 4.4.2016 žalobcovia žiadali o rozšírenie pôvodného návrhu a
priznanie pozostalostnej renty v sume 300 Eur žalobkyni v 1. rade od 15.6.2013 do budúcna. Následne

podaním doručeným 18.10.2016 žalobcovia zobrali v tejto časti pokiaľ ide o nárok na pozostalostnú
rentu späť.

9. Žalovaní v rade 1,2 nepodali písomné vyjadrenie, na ústnych pojednávaniach žalovaný v 1. rade
žiadal žalobu zamietnuť, lebo poškodeným žiadna finančná ujma nevznikla a pokiaľ ide o nemajetkovú

ujmu, aj v tejto časti žiadal žalobu zamietnuť a zohľadniť spoluvinu poškodeného.

10. Žalovaný v 2. rade taktiež žiadal žalobu zamietnuť, lebo pri rozhodovaní je potrebné prihliadnuť na
závažnosťujmyokolnostíprípadu,keďzostranyžalovanéhov2.radedošlosícekporušeniudopravných
predpisov, ale aj poškodený porušil bežnú obvyklú opatrnosť a pokiaľ ide o výšku nemajetkovej ujmy, je

potrebné skúmať okolnosti na strane poškodeného, tak aj na strane toho, kto spôsobil túto ujmu, pričom
konkrétne okolnosti vzniku nemajetkovej ujmy neboli presvedčivo preukázané.

11. Intervient na strane žalovaných Kooperativa poisťovňa, a.s. vo svojom písomnom vyjadrení
považovala nárok žalobcov na úhradu pohrebných nákladov za vysporiadaný a pokiaľ ide o uplatnenú

nemajetkovú ujmu, tento nárok v zmysle zákona o povinnom zákonom poistení nie je povinným
zmluvným poistením krytý, čo potvrdil aj Najvyšší súd v SR v svojom rozsudku XCdo XXX/XXXX,
v ktorom uvádza, že zásah do práva na ochranu osobnosti sa zásadne odškodňuje v nepeňažnej
forme. Možnosť priznať peňažnú formu za zásah do práva na ochranu osobnosti sa predpokladá až
v prípade, ak sa primerané morálne zadosťučinenie ukazuje ako nepostačujúce. Priznanie peňažnej

náhrady je teda možné priznať len vo výnimočných situáciách a morálne zadosťučinenie sa javí ako
nepostačujúce,aksazasiahlodoosobnostnýchprávvextrémnomrozsahu.Ajnapriekskutočnosti,žesa
smrť nebohého negatívne prejavila v súkromnom živote žalobcov, nezakladá automaticky takýto zásah
nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Nie je známe, či intenzita takéhoto zásahu bola v
konaní riadne preukázaná, pričom žalobca v 2. rade nežil ani v spoločnej domácnosti v čase nehody s

nebohým. V zmysle rozhodovacej praxe všeobecných súdov možno náhradu za smrť príbuznej osoby
priznať len úzkemu okruhu najbližšej rodiny tvorenej manželom a nezaopatrenými deťmi. V konkrétnom
prípade je potrebné prihliadnuť na vysoký satisfakčný charakter trestného konania a odsudzujúceho
rozsudku voči žalovanému v 2. rade, ako aj na morálny rozmer celej udalosti a je potrebné prihliadnuť
na okolnosti, za ktorých došlo k úmrtiu syna a brata žalobcov.

12. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov v rade 1 a 2, žalovaného v 2. rade, svedkov M.
Š., I. W., Y.T. C., M. I., písomnými svedectvami Š. G. a N. K., spisom XT XX/XXXX OS Prešov,
faktúrami o nákladoch pohrebu a pohrebných služieb, faktúrou o zriadení pohrebného pomníka,
čestnými vyhláseniami žalobcov, potvrdeniami o evidencii uchádzačov o zamestnanie a poberaní dávky

v hmotnej núdzi od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Prešove, oznámením o poistnom plnení
Kooperativy poisťovne, a.s. z 22.12.2015, potvrdením o výplate dôchodku, dedičským spisom poručiteľa
D. C. XXD XXX/XXXX, lekárskymi správami a zistil tento skutkový stav.13. Z rozsudku XT XX/XXXX OS Prešov zo dňa 26.11 2014 vyplýva, že žalovaný v 2. rade V. C. bol
uznaný vinným z trestného činu usmrtenia podľa § 149 ods. 1,2 písm. a) Trestného zákona, lebo dňa
10.6.2013 v čase o 22.49 hod. v Prešove - Nižnej Šebastovej viedol pri ľavom okraji vozovky ul. Slánskej

v smere do centra mesta autobus triedy III značky IVECO J.: C. XXXDT, jeho vedeniu nevenoval plnú
pozornosť, kde pravými kolesami prednej a zadnej nápravy vozidla prešiel v strede vozovky v ťažkom
stupni opitosti ležiaceho chodca D. C., T.. XX.X.XXXX, v dôsledku čoho chodec utrpel zranenia, na
následky ktorých zomrel.

14. Zo znaleckého posudku č. XX/XX vypracovaného V.. I. D., znalcom z odboru dopravy, ktorý
bol súčasťou trestného spisu XT XX/XXXX vyplýva záver (č.l. 77), že príčinou dopravnej nehody z
technického hľadiska bola nesprávna technika jazdy vodiča a neskorá reakcia vodiča na prekážku na
ceste (ležiaci človek).

15. Analýzou nehodového deja bolo zistené, že medzi autobusom a chodcom s najväčšou

pravdepodobnosťou nedošlo ku kontaktu, motorové vozidlo sa pohybovalo po ľavej časti úzkej vozovky,
kde došlo k prejdeniu po ležiacom chodcovi, ktorý bol v tom čase cca v strede vozovky a vodič reagoval
na ležiaceho 1,41 m až 2,35 m pred prejdením pravými prednými kolesami, t.j. 0,3 až 0,5 sekundy.
Nehode mohol zabrániť vodič, ak by reagoval brzdením vo vzdialenosti 7,4 -8,8 m pred miestom
prejdenia, čo bolo technicky možné.

16. V doplnenom znaleckom posudku vyššie menovaného znalca č. XX/XX je uvedené, že k dopravnej
nehode došlo na úzkej miestnej komunikácii, ktorá vedie k rodinným domom, kde končí. Poškodený
bol prejdený pravdepodobne prednými kolesami po chrbte a potom zadnými kolesami, keď došlo k
pritlačeniu ležiaceho o tvrdú podložku (asfalt).

17. Z listu o prehliadke mŕtveho z 11.6.2013 vydanej I.. S. Y. sa ako príčina úmrtia uvádza šok po úraze
a krvácanie pri polytraume a príčina - išlo o zachytenie a prejdenie chodca motorovým vozidlom, čo
spôsobilo náhlu smrť chodca.

18. Na nedostatočnú formuláciu, ako sa pohyboval vodič a ako je popísaná v rozsudku poukazovali
žalobcovia s tým, že nezodpovedá skutočnosti, že nebohý ležal v strede vozovky, keď bol prejdený
prednými a zadnými kolesami vozidla - mikrobusu, ktorý viedol žalovaný v 2. rade. Miesto, kde došlo
k jeho usmrteniu, tvorí slepá úzka ulica, z pravej strany lemovaná rodinnými domami, z ľavej strany
potokom, umožňujúca vstup len jedného vozidla a poukazovali na prvotnú výpoveď žalovaného v 2.

rade v spise z trestného vyšetrovania, kde žalovaný uviedol: „Ja som robil manéver cúvania, keď som
ho zachytil.“ Ďalej poukazovali aj na to, že táto nezrovnalosť nebola vyriešená ani pri rekonštrukcii,
ktorá prebehla nezákonným spôsobom, lebo k nej neboli prizvaní poškodení. Súd v trestnom konaní sa
touto okolnosťou nezaoberal z dôvodu, že na pojednávaní 26.11.2014 schválil dohodu o vine a treste
uzavretú medzi prokurátorom Okresnej prokuratúry a obvineným, ktorú považoval za uzavretú v súlade

s trestným poriadkom a považoval ju za spravodlivú a primeranú. Žalobcovia poukazovali na to, že aj
keď poškodený bol pod vplyvom alkoholu, táto okolnosť pokiaľ ide o posúdenie spoluzavinenia môže byť
maximálne posúdená vo výške 10 %, lebo poškodený prešiel celú cestu asi 800 m z krčmy k rodinnému
domu a k jeho usmrteniu došlo asi 20 m pred rodinným domom, kedy pri cúvaní vozidla bol týmto
vozidlom zrazený a prejdený.

19. Vzhľadom na to, že zo strany poisťovne došlo k čiastočnému plneniu náhrady nákladov pohrebu vo
výške 1.259,50 Eur, keď poisťovňa krátila celkové náklady o 50 %, v tejto časti vzali žalobcovia žalobu
späť, čo do priznania náhrady škody.

20.Žalobkyňasipodanímdoručeným9.2.2016(č.l.51)uplatnilaďalšínárokatopriznaniepozostalostnej
renty vo výške 300 Eur mesačne počnúc dňom 15.6.2013 do budúcna, tento návrh následne vzala späť
podaním doručeným 18.10.2016.

21. Žalovaný v 1. rade neuznával nárok nad už priznané plnenie a potvrdil, že vozidlo, ktoré riadil

žalovanýv2.radejevjehovlastníctve,pričommalriadneuzatvorenézákonnépovinnépoistenieapokiaľ
ide o vzťah k žalovanému v 2. rade, v čase nehody bol jeho zamestnancom. Vozidlo v čase nehody bolo
v dobrom technickom stave a zo strany polície pri vyšetrovaní neboli zistené žiadne závady. Žalovaný
v 1. rade ďalej žiadal, aby do konania vstúpil na jeho strane ako intervient Kooperativa poisťovňa, a.s.,lebovprípade,žebysúdpriznalnárokyžalobcom,tietoplneniabybolpovinnýrealizovaťtentointervient.
Pokiaľ ide o žiadanú finančnú ujmu, poukazoval na to, že poškodený mal také nízke príjmy, že nemohol
pokryť ani svoje základné potreby a preto nemohla ani poškodeným, teda žalobcom vzniknúť finančná

ujma. Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu, priznanie výšky ponechal na rozhodnutí súdu, resp. žiadal žalobu
zamietnuť s prihliadnutím na spoluvinu poškodeného.

22. Žalovaný v 2. rade poukazoval na to, že pri rozhodovaní o výške nemajetkovej ujmy je potrebné
prihliadnuť na okolnosti prípadu a jej závažnosť a ďalej poukazoval na to, že je tu odsudzujúci rozsudok,

ktorá je tiež satisfakciou, ktorý zmierňuje nemajetkovú ujmu žalobkyne. Pokiaľ ide o okolnosti, boli
tu objektívne - zlé počasie, zlá viditeľnosť, úzka vozovka, nepochybne žalovaný v 2. rade porušil
dopravné predpisy, ale k porušeniu dopravných predpisov došlo aj zo strany poškodeného a to
minimálne k porušeniu bežnej obvyklej opatrnosti, čo musí súd vyhodnotiť z hľadiska okolnosti na strane
poškodeného ako aj okolnosti na strane toho, kto mu ujmu spôsobil. Majetková ujma bola žalobcom
plnená zo strany poisťovne a ďalšie nároky žalobcov sú nedôvodné, preto žiadal žalobu zamietnuť.

23. Žalobkyňa v 1. rade pri svojej výpovedi uviedla, že sa išla pozrieť, kde je jej syn, lebo dlhšie
neprišiel, autobus stál pár metrov od domu, keď zbadala policajta, išla tam, pýtala sa čo sa stalo, nikto
jej neodpovedal. Potom zbadala na zemi ležiace telo prikryté, a vtedy zistila, že je to jej syn. Utrpela šok,
zavolali jej záchranku, dali jej infúziu, dlho sa nevedela z toho spamätať, nebola schopná slova, postaviť

sa na nohy, ani rozprávať, išlo ju zadusiť. Potom privolali jej mladšieho syna. Nebohý syn bol šikovný, aj
keď nemal robotu, bol vyučený stolár, ovládal všetky remeslá, každý ho volal na stavby, takže si vedel
zarobiť. Doma jej urobil všetky opravy, rekonštrukcie okolo domu, choval psov, cvičil ich. Bol slobodný,
bezdetný, žili spolu v spoločnej domácnosti v rodinnom dome. Všetky náklady znášal syn, lebo ona
zo svojho dôchodku to nebola schopná uhrádzať. So synom mala veľmi dobrý vzťah, žili podobne aj s

mladším synom ako dobrá rodina. Mladší syn sa potom oženil, odsťahoval sa, kúpil si byt. Vzájomne
sa navštevovali. Boli medzi nimi dobré vzťahy. Mala len týchto dvoch synov. Jej manžel zomrel pred
22 rokmi náhle a nebohý syn jej zastupoval manžela, bol vlastne hlavou rodiny, on všetkou riadil. Jeho
smrťou pociťuje citovú ujmu, stále plače, nemôže spať, chodí na cintorín, vždy má myšlienky na syna,
na to, čo sa stalo, pretože nemusel zomrieť, keby bol vodič pozorný. Syn nemal prácu, poberal sociálnu

podporu 118 Eur, pretože v nej bola aj čiastka na bývanie, ale vedel si privyrobiť mesačne aj 1.000 Eur.
Žije sa jej ťažko. Ostala sama. Syn jej bol vždy pri pomoci. Plače za ním, má v duši nepokoj.

24. Žalobca v 2. rade pri svojom výsluchu uviedol, že bol privolaný v nočných hodinách políciou, bol
v strašnom šoku a dodnes nevie pochopiť, ako sa to mohlo stať. Rekonštrukcia dopravnej nehody sa

vykonala až po roku od tejto udalosti, pričom ani on, ani matka neboli k nej prizvaní a neboli s jej
priebehom oboznámení. Matka, keď sa vracala domov, videla, že sa robí rekonštrukcia, ku ktorej ju však
policajt ani vyšetrovateľ nechcel pustiť. Nebohý bol jeho starší brat, bývali spolu, pomáhali si, keď boli
dospelí vyučení. Potom, čo sa oženil, odsťahoval sa s rodinou do samostatného bytu. Po tejto dopravnej
nehode sa aj jemu zmenil život. Prežíva stresy, bojí sa o matku, ktorá mu často vyvoláva, keď jej príde

niečo pomôcť, vždy mu hovorí, že Vlado to robil inak, alebo Vlado to robil takto. Matka je teraz sama,
pomáha jej, ako sa dá. Prichádza k nej dvakrát, trikrát do týždňa. Matka z toho bola zrútená. Všetko jej
pripomína nebohého syna a jeho brata. Brat bol krstným otcom jeho detí, ktorým vždy, keď prišiel na
návštevu , niečo kúpil, obdarovával ich. Mal len tohto jediného brata. Žalobkyňa predložila košeľu, ktoré
mal jej nebohý syn na sebe v čase dopravne nehody, bola potrhaná a zakrvavená a poukazovala na to,

že na pravej strane pri plotoch našla čiapku a bola tam aj krv. To bolo miesto, kde bol syn zrazený a až
potom ho ťahal vodič vozidlom 10-15 metrov, čomu svedčí roztrhaná košeľa, ktorá bola rozdriapaná.

25. Žalovaný v 2. rade pri svojom výsluchu vypovedal, že je mu ľúto čo sa stalo a sám sa psychicky
nevie dať do kopy z tejto udalosti, ku ktorej došlo pred jeho domom. V ten deň odviezol ľudí, prišiel

domov medzi 22.45 až 22.50 hod. Pamätá si, že bolo strašné počasie, dážď, nesvietili svetlá v tejto časti,
hoci inokedy svietia, vozidlo išiel odviezť na parkovisko na Šarišské lúky. Myslel si, že spadol konár, ale
potom, keď vystúpil z vozidla, zistil, že pod kolesami je D.. Vytiahol ho, dal mu prvú pomoc a tričko, ktoré
ukazovala pani C. roztrhol, vyzliekol ho z neho a dával mu umelé dýchanie. Nebohý ležal na krajnici
vozovky po pravej strane. Nevie povedať, ako sa tam dostal. Robil manéver cúvania, keď ho zachytil.

Robil všetko, čo sa robí pri takomto úkone. Teda bolo tam pípanie, ale zrejme ho nepočul. Nebohého
poznal, boli susedia. Robil fušky na stavbách a aj jemu pomáhal. S C. bývajú na jednej ulici. Pri cúvaní,
keď išiel autom, ho nadvihlo, myslel si, že je to konár, ale hneď ako vystúpil z vozidla zistil, že to bolo
telo nebohého. Cúval do dvora, tam sa otočil a vtedy, keď vytočil autobus na slepej ceste, sa to stalo. Sosusedom boli dohodnutí, že cez jeho otvorenú bránu v tomto priestore sa otáčal, takto to robil trištvrte
roka, keď parkoval s mikrobusom. Mal zároveň súhlas od svojho zamestnávateľa takto parkovať, pretože
skoro ráno nastupoval do práce. V ten večer, keď došlo k nehode sa tam nedalo zaparkovať, lebo sused

tam mal svoje vlastné vozidlá. Nebohého dobre poznal, vždy vychádzali dobre. Vie, že chodil na fušky,
bol dobrá duša a aj jemu pomohol. Je mu to všetko strašne ľúto.

26. Kooperativa poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group vstúpila dokonania ako intervient písomným
podaním doručeným 27.3.2017 a zároveň oznámila, že nárok žalobcov považuje za vysporiadaný.

Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu, zotrval na svojom vyjadrení z 12.2.2016 a tento nárok v zmysle zákona
o povinnom zákonnom poistení, nie je povinným zmluvným poistením krytý. Zároveň poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR XCdo XXX/XXXX z 31.3.2016, podľa ktorého „zásah do práva na
ochranu osobnosti sa zásadne odškodňuje v nepeňažnej forme, možnosť priznať peňažnú náhradu
zásah do práva na ochranu osobnosti sa prihliada až v prípade, ak sa primerané morálne zadosťučinenie
ukazuje ako nepostačujúce“. Priznanie peňažnej náhrady za zásah do práv na ochranu osobnosti je teda

možné priznať len vo výnimočných situáciách, ak morálne zadosťučinenie sa javí ako nepostačujúce
a ak zasiahlo do osobnostných práv v extrémnom rozsahu. Preto, ani napriek skutočnosti, že sa
smrť nebohého negatívne prejavila v súkromnom živote žalobcov, nezakladá takýto zásah automaticky
nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, nie je známe, či intenzita takého zásahu bola v
konaní riadne preukázaná, pretože žalobca v 2. rade ani nežil v spoločnej domácnosti v čase nehody

s nebohým, pričom podľa rozhodovacej praxe všeobecných súdov možno náhradu za smrť príbuznej
osoby priznať len úzkemu okruhu najbližšej rodiny tvorenej manželom a nezaopatrenými deťmi. Mal za
to, že v konkrétnom prípade je potrebné prihliadnuť na vysoký satisfakčný charakter trestného konania
a odsudzujúceho rozsudku voči žalovanému v 2. rade, ako aj na morálny rozmer celej udalosti, t.j.
prihliadnuť na okolnosti, za ktorých došlo k úmrtiu syna a brata žalobcov.

27. Svedok M. I. vypovedal, že pozná žalobcov aj žalovaného v 2. rade ako susedov, pri nehode nebol,
s nebohým boli priatelia od detstva. Nebohý chodil do roboty, potom nemal zamestnanie, robil brigády,
nebol konfliktný typ, kamarátil sa s ním aj so žalovaným v 2. rade. Urobil fasádu a ďalšie stavebné práce
na rodinnom dome, lebo bol pri tom a pomáhal mu. Matke dával peniaze na stravu, zvyšok si nechal na

vlastné náklady. Spoločne s nebohým pracovali v rokoch 2011, 2012 vo firme doprava a mechanizácia,
v roku 2013 robili príležitostné brigády, ktorými si zarobili 100-150 Eur. Vie, že nebohý prispieval matke
na domácnosť, nechával si 100 Eur na pivo, cigarety a oblečenie. Žil s matkou, vie že kúpil televízor.
Dosť často sa s nebohým stretával v krčme.

28. Svedok M. Š., vypovedal, že D. C. poznal od detstva, pomáhal mu na jeho stavbe rodinného domu
asi pred štyrmi alebo piatimi rokmi, kde vykonával stavebné práce, za tieto mu vyplatil priamo na ruku
peniaze. Taktiež mu pri stavebných prácach pomáhal aj pred tým a videl nebohého robiť aj na iných
stavbách, čo prebiehalo tak, že večer v krčme sa dohodol na takýchto prácach s tým, kto potreboval
takéto práce. Vie, že žil v spoločnej domácnosti so svojou matkou, tiež je mu známe, že sa venoval

chovu psov.

29. Svedkyňa I. W. vypovedala, že nebohého poznala od narodenia, je to jej bratranec mladší o 12
rokov. Matka sa o neho vzorne starala, vyučil sa za stolára. Po tom, keď mu predčasne zomrel otec,
zodpovednosť za celú rodinu prevzal on aj za celú domácnosť, staral sa aj o matku, ktorá potrebovala

pomoc aj finančnú, aj po zdravotnej stránke. Následkom jeho smrti nastala v rodine veľká finančná
strata, matka ostala sama, ťažko všetko zvláda, potrebuje starostlivosť tretej osoby a ona jej poskytuje
túto starostlivosť. Chodí s ňou po lekároch, poskytuje jej všetko, čo potrebuje, prispeje jej aj finančne.
Je jej známe, že nebohý viedol so svojou matkou spoločnú domácnosť, prispieval na stravu, prestavali
rodinný dom. Tieto práce robil sám. Vie, že zarábal a dával všetky peniaze, mohol tak zarobiť 500 Eur

mesačne, niekedy menej. Niečo si nechal pre seba, niečo dal matke, pomáhal finančne aj jej deťom, keď
im prispel na svadby, promócie, opravoval dom jednej z dcér, za čo neprijal žiadnu finančnú odmenu.
Takisto, keď aj ona robila rekonštrukciu, nebohý jej robil tieto práce, za práce mu neplatila. Je jej známe,
že pred štyrmi, piatimi rokmi mal zamestnanie, potom sa už živil takým spôsobom, že chodil po stavbách,
denne robil aj 10 hodín a za hodinu dostával 3-5 Eur. Keď sa však nerobilo na stavbách, nemal príjem.

Vtedy žil zrejme z toho, čo mal odložené. Žalobkyňa veľmi ťažko znáša smrť syna, vznikli jej zdravotné
problémy a nebyť nezodpovednosti vodiča, mohol sa nebohý syn starať o svoju matku a dochovať ju.
Vzťahy medzi matkou a synom boli veľmi dobré. Pokiaľ ide o alkohol, tento nebohý požíval príležitostne.V jej prítomnosti nebol nikdy opitý, pred ňou mal veľký rešpekt. Táto tragická udalosť veľmi poznačila
celú rodinu.

30. Svedkyňa Y. C. vypovedala, že je manželkou žalovaného v 2. rade, poznala nebohého D. C., boli
susedia, ale nemali bližšie vzťahy. Nebohý s jej manželom mal veľmi dobrý vzťah, pomáhali si, pomáhal
im opraviť plot. Vie, že si nebohý privyrábal v lete, ale viackrát ho videla opitého ,nebol dennodenne v
práci. Keďže boli priamo susedia, počula matku nebohého, ako sa pýtala ľudí, aby mu zohnali nejakú
brigádu, aby si zarobil aspoň 50 Eur. Táto tragická udalosť postihla aj ich rodinu, lebo manžel prišiel o

prácu, psychicky to zle znášal a v rodine nastalo psychické napätie. Manžel sa ospravedlnil rodine, bol
na pohrebe, takisto sa ospravedlnil matke nebohého aj na súde v trestnom konaní. Pol roka pred touto
tragickou udalosťou na prelome rokov 2012, 2013 počula v zime, bol to december a január, keď matka
nebohého, ktorého dovliekli kamaráti povedala, aby ho „šmarili do šopy“ a on potom celú noc búchal
na dvere, chcel sa dostať dnu. Videla nebohého opravovať dom, opravoval plot, robil drobné stavebné
práce, opravil škridlu na streche. K jeho finančným príspevkom sa nevie vyjadriť. Manžel parkoval s

motorovým vozidlom tri krát za deň v priebehu piatich dní v týždni, niekedy cúval, niekedy išiel klasicky a
zacúval do dvora suseda. Manžel si nikdy nesadol do autobusu alebo auta opitý. To by si nikdy nedovolil.
Ani v čase nehody nemal požitý alkohol, naopak, nebohý mal takmer 4 ‰.

31. Š. G. Z. N. K. podali písomné prehlásenia z 25.4.2017, v ktorom zhodne uviedli, že D. C. býval so

svojou matkou v spoločnej domácnosti v susednom dvore. Poznali ho od detstva, správal sa slušne, bol
priateľský, nemali žiadne negatívne poznatky o jeho spolunažívaní s rodičmi ani so susedmi. Viedol so
svojou matkou spoločnú domácnosť. Staral sa o údržbu domu a práce spojené s domom a záhradou a
finančne prispieval ako mohol. Mal osobné záujmy, cvičil a staral sa o výchovu psov, choval vtáctvo, bol
zručný, ovládal okrem stolárčiny aj iné práce, chodil na požiadanie pracovať na stavby. Spolužitie matky

a syna bolo dobré a usporiadané a matka ťažko znáša stratu syna.

32. Podľa § 11 OZ fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia,
občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

33. Podľa § 13 ods. 1 OZ fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených
zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo
dané primerané zadosťučinenie.
(2) Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej
miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo

na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
(3) Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti,
za ktorých k porušeniu práva došlo.

34. Podľa § 853 ods. 1 OZ občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani

iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im
najbližšie.

35. Podľa § 420 ods. 1 až 3 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
(2) Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti

tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona
nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
(3) Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

36. Podľa § 427 ods. 1 OZ fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu

vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
(2) Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ
lietadla.

37. Podľa § 438 ods. 1 OZ ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne.

38. Podľa § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
(2) Pri škode spôsobenej niektorým trestným činom korupcie sa uhrádza aj nemajetková ujma v
peniazoch.(3) Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza
sa škoda uvedením do predošlého stavu.
(4) Ak bola škoda spôsobená úmyselným trestným činom, z ktorého mal páchateľ majetkový prospech,

môže súd rozhodnúť, že právo na náhradu škody možno uspokojiť z vecí, ktoré z majetkového
prospechu nadobudol, a to i vtedy, ak inak podľa ustanovení Exekučného poriadku nepodliehajú výkonu
rozhodnutia. Dokiaľ právo na náhradu škody nie je uspokojené, nesmie dlžník s takýmito v rozhodnutí
uvedenými vecami nakladať.

39. Podľa § 449 OZ (1) Pri škode na zdraví sa uhradzujú aj účelné náklady spojené s liečením.
(2) Pri usmrtení sa uhradzujú aj primerané náklady spojené s pohrebom, pokiaľ neboli uhradené
pohrebným poskytnutým podľa predpisov o nemocenskom poistení.
(3) Náklady liečenia a náklady pohrebu sa uhradzujú tomu, kto ich vynaložil.

40. Podľa § 4 zákona 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení ods. 1) poistenie zodpovednosti sa

vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného
v poistnej zmluve.
(2) Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému
uplatnené a preukázané nároky na náhradu
a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,

b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)
alebo poisťovateľ neoprávnene
odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie,

d) ušlého zisku.
(3) Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil
príslušným subjektom6b)
uplatnené, preukázané a vyplatené náklady zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky, dávky
nemocenského zabezpečenia, úrazové dávky, dávky úrazového zabezpečenia, dôchodkové dávky,

dávky výsluhového zabezpečenia a dôchodky starobného dôchodkového sporenia, ak poistený je
povinný ich nahradiť týmto subjektom.
(4) Poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa
odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v
čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

(5) Ak ide o škodu spôsobenú prevádzkou tuzemského motorového vozidla na území iného členského
štátu, poškodenému sa poskytne poistné plnenie v rozsahu poistenia zodpovednosti podľa právnych
predpisov členského štátu, na ktorého území bola škoda spôsobená, ak sa podľa tohto zákona alebo
na základe poistnej zmluvy neposkytuje poistné plnenie v širšom rozsahu.
(6) Na škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla občanovi členského štátu na území cudzieho

štátu, v ktorom nepôsobí príslušná kancelária poisťovateľov, počas jeho cesty z územia jedného
členského štátu na územie iného členského štátu sa vzťahujú právne predpisy členského štátu, na
ktorého území sa motorové vozidlo spravidla nachádza.

41. Predmetom žaloby je nárok na priznanie náhrady škody a nemajetkovej ujmy, ktorá vznikla žalobcom

usmrtením syna a brata ako blízkej osoby, keď týmto došlo k zásahu do ich práv na súkromný život
chráneného podľa § 11 OZ.

42. Nebohý D. C. zomrel pri dopravnej nehode 10.6.2013, keď vodič vozidla značky IVECO J.: C.
nevenoval plnú pozornosť vedeniu vozidla, pravými kolesami prednej a zadnej nápravy prešiel v strede

vozovky v ťažkom stupni opitosti ležiaceho chodca D. C., v dôsledku čoho tento utrpel zranenia, ktorým
podľahol. Vodič, t.j. žalovaný v 2. rade bol citovaným rozhodnutím Okresného súdu v Prešove uznaný
vinným z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1,2 písm. a) Trestného zákona.

43. Nebohý D. C. žil v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorej poskytoval opateru, finančne

ju zabezpečoval, platil náklady bývania, viedol s ňou spoločnú domácnosť, staral sa o údržbu domu.
Toto spolužitie ako vyplýva z vykonaného dokazovania bolo usporiadané a medzi členmi rodiny, medzi
matkou a synom ako aj bratom boli vytvorené silné emocionálne, morálne aj sociálne putá. Stratou syna
utrpela žalobkyňa v 1. rade neodčiniteľnú ujmu a priznanie takejto nemajetkovej ujmy v peniazoch jemožno chápať ako primeraný prostriedok ochrany proti neoprávnenému zásahu do práva na súkromie
a rodinný život. Žalobca v 2. rade ako brat nebohého taktiež utrpel nemajetkovú ujmu, keď došlo k
pretrhnutiu silných citových väzieb, ktoré boli vytvorené v rodine, ťažko nesie stratu brata a obaja

žalobcovia sú ochudobnení o citový vzťah k synovi a bratovi. Žalobkyňa v 1. rade naviac stratila smrťou
syna svojho živiteľa aj opatrovníka, ktorý jej pomáhal a poskytoval všetku pomoc a v jej veku potrebnú aj
zdravotnú opateru. Smrť syna a brata nečakane a tragicky zasiahla životy žalobcov, ako aj celej rodiny a
nenávratne pretrhla doterajšie citové väzby a ochudobnila žalobcov o ich citový vzťah k synovi a bratovi,
spôsobila stratu lásky a radosti z ich spoločného prežívania.

44. Právo na súkromie je jedných zo základných osobnostných práv fyzickej osoby, ktoré mu každý
právnyštátposkytujeochranu.DňomúčinnostiListinyzákladnýchprávaslobôdbolaposkytnutáústavná
ochrana súkromnému životu fyzickej osoby, čo je aj obsiahnuté v § 11 OZ a v Ústave Slovenskej
republiky v článkoch 16 ods. 1 a 19 ods. 2. Ochrana súkromia vrátane rodinného života vychádza zo
zásady, že do súkromného života osoby sa nesmie neoprávnene zasahovať a nesmie sa súkromnému

životu spôsobiť žiadna ujma. Funkcia práva na súkromie je zabezpečiť pre fyzickú osobu nerušenie
súkromnej sféry, v ktorej by mohla všestranne rozvíjať svoju osobnosť. Ústava priraďuje rodinný život
k súkromnému životu tak, že rodinný život a právo na jeho ochranu sú súčasťou súkromia a zároveň
chráni súkromie fyzickej osoby v jej rodinných vzťahoch voči iným fyzickým osobám, čo v sebe zahŕňa
vzťahy sociálne, kultúrne, morálne, materiálne. Zásahy do týchto vzťahov, ktoré sú neoprávnené sú

zásahmi do života, do rodinného súkromia. Deštrukciou týchto vzťahov môže dôjsť k neoprávnenému
zásahu do práva na ochranu súkromia ako čiastkového práva na ochranu súkromného života, ako aj
práva na ochranu osobnosti za podmienky, že konanie pôvodcu zasahuje protiprávne, je objektívne
spôsobilé do práva na ochranu osobnosti zasiahnuť a existuje príčinná súvislosť medzi protiprávnym
zásahom do osobnosti fyzickej osoby, objektívne spôsobilým zásahom vyvolať nemajetkovú ujmu

spočívajúcu v porušení alebo ohrození osobnosti fyzickej osoby a vznikom tejto nemajetkovej ujmy.
Právnym prostriedkom na ochranu proti takému zásahu je žaloba, ktorou sa fyzická osoba domáha
podľa ustanovení o ochrane osobnosti primeraného zadosťučinenia a môže mať podobu náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch. Subjektami zodpovednými za zásah, ktorý je objektívne spôsobilý
vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu buď v porušení, alebo len v ohrození osobnosti fyzickej osoby,

ak je vo fyzickej a morálnej integrite, môžu byť fyzické osoby, alebo osoby právnické. V prípade, že
za zásah zodpovedá právnická osoba, vychádza sa všeobecne z toho, že ak bol zásah do osobnosti
spôsobený niekým, kto bol použitý právnickou osobou k realizácii činnosti tejto právnickej osoby,
postihujú občianskoprávne sankcie podľa § 13 OZ samotnú právnickú osobu, pričom zodpovednosť za
zásah proti osobnosti fyzickej nie je zodpovednosťou za zavinenie, ale je objektívnou zodpovednosťou.

Zodpovednosť prevádzkovateľa motorového vozidla je zvláštny prípad zodpovednosti za škodu podľa
§ 427 OZ vyvolaný zvláštnou povahou prevádzky dopravných prostriedkov, preto za nemajetkovú
ujmu spôsobenú osobnosti fyzickej osoby touto prevádzkou analogicky zodpovedá prevádzkovateľ. Pri
skúmaní predpokladov zodpovednosti za zásah do osobnostných práv je potrebné postupovať podľa
§ 13 OZ. Neoprávnený zásah do súkromného života znamená úmrtie člena rodiny, ktoré predstavuje

nezhojiteľnýzásahdoemocionálnejsféryživotapozostalýchblízkychosôbaibamorálnezadosťučinenie
sa javí nepostačujúce vzhľadom na značnú mieru dotknutia pozostalých osôb. Výška náhrady sa určuje
podľa kritérií uvedených v § 13 ods. 2 OZ.

45. Stanovenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je vecou voľnej úvahy súdu, ktorá však

musí byť náležite odôvodnená a mať základ v konkrétnych skutkových zisteniach súdu, ktoré zohľadňujú
okolnosti prejednávaného prípadu a závažnosť vzniknutej ujmy.

46. Pokiaľ ide o zodpovednosť žalovaného v 1. rade za škodu zásahom do osobnostných práv žalobcov
v súvislosti s dopravnou nehodou, ktorá viedla k usmrteniu blízkej osoby žalobcov v rade 1. a 2., tento

zodpovedá ako prevádzkovateľ vozidla v zmysle § 427 a nasledujúcich a § 853 OZ, pričom nie je
významné, či prevádzkovateľ vozidla bol, alebo nebol bezprostredným pôvodcom zásahu do osobnosti.
V danom prípade bol žalovaný v 2. rade vodičom dopravného prostriedku prevádzkovateľa a dopravnú
nehodu spôsobil v rámci činnosti, ktoré plnil ako svoje pracovné činnosti, keď po návrate z cesty robil s
vozidlom úkony (cúvanie) pred svojim rodinným domom za účelom odviezť vozidlo do miesta prevádzky

v Šarišských Lúkach. V prejednávanej veci bolo preukázané, že žalovaný v 2. rade ako vodič porušil
dopravné predpisy, v dôsledku čoho došlo k dopravnej nehode, pri ktorej zahynul syn a brat žalobcov
v rade 1 a 2.47. Týmto došlo k neoprávneným zásahom do práv žalobcov na súkromný a rodinný život a preto
sa oprávnene domáhajú ochrany v zmysle § 11 a nasledujúcich OZ. Morálna satisfakcia v zmysle
§ 13 ods. 1 OZ nie je v danom prípade postačujúca, lebo pri dopravnej nehode zahynul ich najbližší

príbuznýatotoúmrtieprežalobcovjenepochybnetraumatizujúce,čomalsúdpreukázanézvykonaného
dokazovania, z výsluchov účastníkov konania, svedkov aj z lekárskych správ žalobkyne v 1. rade, ktorá
následkom tejto tragickej udalosti utrpela posttraumatický šok - posttraumatickú stresovú poruchu, na
následky ktorej sa doposiaľ lieči a naďalej prežíva duševné útrapy spojené s prežívaním úmrtia jej syna.
Naviac žalobkyňa v prvom rade stratou syna utrpela ďalšie nenahraditeľné straty a to stratu opatrovateľa

a živiteľa rodiny, lebo s nebohým synom tvorili rodinu, viedli spoločnú domácnosť, syn jej poskytoval
opateru, ochranu, pomoc, starostlivosť, doprevádzal ju na ošetrenia, finančne jej vypomáhal, staral sa
o dom, vykonával opravy a v podstate zastupoval rolu jej nebohého manžela. Nebohý zomrel vo veku
47 rokov, teda vo veku, kedy bol v plnej sile a zdraví a mohol svoju matku doopatrovať až do jej smrti.
Smrť brata postihla aj žalobcu v 2. rade, keď v dôsledku tejto dopravnej nehody stratil svojho jediného
súrodenca, aj keď nežil v spoločnej domácnosti s bratom a s matkou, lebo si založil vlastnú rodinu, mal

s nimi silné citové putá, ktoré sa smrťou pretrhli. Obdobie po smrti brata prežíva stresujúco, lebo stratil
jediného súrodenca a po smrti brata pomáha matke ako sa dá. S bratom si vzájomne pomáhali. Naviac
brat bol krstným otcom jeho detí, ktoré navštevoval a obdarovával.

48. Pre úspešné uplatnenie práva na ochranu osobnosti, súkromia a rodinného života podľa § 11 OZ

je potrebné preukázať, že ide o zásah neoprávnený a objektívne spôsobilý privodiť ujmu na osobnosti.
Účastníkom, ktorý je v rámci tohto právneho vzťahu nositeľom uvedeného oprávnenia a subjektom
ochrany je fyzická osoba, do osobnostných práv ktorej bolo zasiahnuté. Účastníkom, ktorý je nositeľom
povinnosti upustiť od neoprávnených zásahov do práva na ochranu osobnosti, alebo odstrániť následky
zásahov,aleboposkytnúťprimeranézadosťučinenie,jefyzickáaleboprávnickáosoba,ktorásadopustila

určitého konania neoprávnene zasahujúceho do chránených osobnostných práv, t.j. pôvodca zásahu.

49. Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je nielen zistenie, že žalobca je
fyzickou osobou, ktorej osobnostné práva boli porušené alebo ohrozené, ale tiež zistenie, že žalovaný
sa dopustil tohto konania, ktoré žalobca v konaní skutkovo vymedzoval a považoval za zásah do jeho

chránených osobnostných práv. Do osobnostných práv môže zasiahnuť tak fyzická ako aj právnická
osoba. Žalovaný v 2. rade ako vodič vykonávajúci práce pre žalovaného v 1. rade pri riadení motorového
vozidla sa dopustil porušenia dopravných predpisov, keď sa nevenoval s plnou pozornosťou vedeniu
vozidla a závažnejším spôsobom spôsobil smrť chodcovi. Žalovaný v 2. rade pri manévri cúvania v
úzkej jednosmernej ulici, kde bol priestor a prechod len pre jedno vozidlo, sa nepresvedčil, či takýto

manéver môže bezpečne vykonať a hoci mu signalizačné zariadenie „pípalo“, teda označovalo prekážku
na ceste, napriek tomu niekoľko krát cez túto prekážku prešiel v domnení, že je to spadnutý konár. Až
potom, keď vyšiel z vozidla zistil, že prešiel chodca niekoľkokrát kolesami vozidla. V trestnom konaní
nebola náležitým spôsobom skúmaná pozícia nebohého ako chodca, t.j. či ležal na ceste v strede cesty,
ako sa uvádza vo výroku trestného rozsudku, alebo sa nachádzal na jej okraji, kde boli stopy krvi a

kde žalobkyňa v 1. rade našla čiapku syna a znalci v trestnom konaní sa rozchádzali, pokiaľ ide o
pozíciu poškodeného, teda či bol prejdený na bruchu, alebo na chrbte. Ale sám žalovaný v 2. rade
pri svojom prvotnom výsluchu pred vyšetrovateľom vypovedal, že urobil manéver cúvania, keď zachytil
poškodeného, čo zodpovedá verzii, že poškodený spadol a potom bol prejdený vozidlom opakovane
viackrát.

50. Súd pri vyhodnocovaní pozície poškodeného však posudzoval jeho čiastočné spoluzavinenie
vychádzajúce zo záveru, že bol pod veľkým vplyvom alkoholu pri hranici 4 ‰, čo svedčí tomu, že
mohol byť dezorientovaný a nedokázal reagovať na vzniknutú situáciu tým, že by uhol a tak odvrátil
zásah vozidlom. V každom prípade však konanie žalovaného v 2. rade bolo nezodpovedné, keď sa

pred manévrom cúvania nepresvedčil, že má voľnú cestu a zvlášť, keď tento manéver robil na veľmi
úzkej ceste, ktorá tvorila len jeden jazdný pruh a nepočítal s možnosťou, že aj v tomto čase, keď robil
tento manéver, sa na tejto ceste môže nachádzať chodec. S prihliadnutím na tieto okolnosti súd posúdil
spoluzavinenie nebohého vo výške 20 % a v tejto výške krátil uplatnené nároky.

51. Vzhľadom na to, že žalovaný v 1. rade aj žalovaný v 2. rade zodpovedajú za škody, ktoré vznikli
žalobcom v rade 1,2 následkom smrti blízkej osoby súd vyslovil, že za túto škodu zodpovedajú spoločne
a nerozdielne v zmysle § 438 ods. 1 OZ.52. Súd neprihliadol na tvrdenie žalovaných v rade 1,2 ako aj intervienta na strane žalovaného v 1.
rade, že nároky žalobcov boli vysporiadané plnením zo strany poisťovne a dostatočným odškodnením
je satisfakcia vyplývajúca z trestného konania. Súd v zmysle § 13 ods. 3 OZ pri určovaní výšky

náhrady podľa ods. 2 prihliada na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu
práva došlo, teda musí zohľadňovať vždy individuálne okolnosti prejednávaného prípadu a so zreteľom
na ne, posúdiť primeranosť náhrady v zmysle § 13 ods. 3 OZ. Aj keď súdna prax nevylučuje ako
satisfakciu výrok trestného rozsudku, v danom prípade toto nie je postačujúce, pretože tu došlo k
násilnémupretrhnutiuväziebvovnútrirodinystratoučlenarodinypridopravnejnehodeatentonegatívny

zásah hlboko zasiahol do osobnostnej sféry žalobcov v rade 1,2 a to zraňujúcim spôsobom a tento
zásah trvá doposiaľ, prejavil sa v narušenom zdravotnom stave žalobkyne v 1. rade a tiež prežívaním
stresu žalobcu v 2. rade a smútku zo smrti brata, ktorý nevyhnutne musí zabezpečovať opateru matke
predtým vykonávanú nebohým bratom. Negatívny zásah do osobnostnej sféry žalobcov v rade 1,2
pôsobí zraňujúco, individuálne a rozmanito u každej fyzickej osoby inak, lebo to vyplýva zo samotnej
ľudskej podstaty prežívania jej emócií, vzťahov k iným a preto dôsledky týchto zásahov sa u každého

človeka prejavujú vysoko individuálne, preto na vyjadrenie rozsahu a intenzity tejto ujmy nie je možné
a postačujúce prirovnávať s inými obdobnými prípadmi.

53. Pokiaľ ide o výšku náhrady škody, ktorá vznikla žalobcom v 1. a v 2. rade v dôsledku úmrtia blízkej
osoby, súd priznal tento nárok po znížení o mieru spolu- zodpovednosti nebohého v zmysle § 442 a

nasledujúcich OZ. Žalobkyňa si ako škodu uplatnila náklady Pohrebnej služby ERA v sume 721,14 Eur
a 131,99 Eur, ktoré preukázala faktúrami, náklady Technických služieb mesta Prešov vo výške 365 Eur,
náklady na postavenie pomníka v sume 2.800 Eur, náklady za zakúpenie smútočného venca 83 Eur
a smútočného oblečenia (čierny dámsky kostým 75 Eur, čierne topánky dámske 38 Eur, 3 ks čierne
pančuchové nohavice 21 Eur, 2x čierna dámska blúzka 46 Eur, zimný čierny dámsky kabát 150 Eur,

čierne zimné čižmy dámske 85 Eur) spolu vo výške 415 Eur, náklady na smútočné pohostenie 407,60
Eur. Celkove tieto náklady predstavujú 4.923,73 Eur a po ich znížení o 20 % je to suma 3.664,23
a po čiastočnom späťvzatí žaloby čo do sumy 1.259,50 Eur je to suma 2.679,48 Eur. Žalobkyňa si
uplatnila výšku nemajetkovej ujmy 33.000 Eur, ktorú súd znížil o spoluzavinenie nebohého o 20 %,
teda priznal vo výške 26.400 Eur. Súd považuje v takejto výške priznanú nemajetkovú škodu a náhradu

škody za primeranú, lebo zásahom do života nebohého syna žalobkyne v 1. rade došlo k najväčšej
strate, strate života a toto zasiahlo aj jej právo na súkromie a rodinný život, keď smrťou syna stratila
opatrovateľa, člena svojej domácnosti, ktorý jej poskytoval všetku potrebnú opateru, finančnú pomoc a
ochranu. Celkove súd tak priznal žalobkyni 29.331,38 Eur.

54. Pokiaľ ide o nárok na náhradu škody žalobcovi v 2. rade, súd mu priznal náhradu nákladov za
smútočné oblečenie (čierny pánsky oblek 240 Eur, čierne pánske topánky 45 Eur, pánska košeľa 40 Eur,
2 ks pánske čierne ponožky 8 Eur, čierna pánska kravata 21 Eur, čierny pánsky kabát 180 Eur, zimná
čierna pánska obuv 60 Eur a zakúpenie smútočného venca 55 Eur) spolu vo výške 649 Eur, po krátení
o 20 % je to suma 519,20 Eur a z uplatnenej nemajetkovej ujmy 15.000 Eur po krátení o 20 % je to

suma 12.000 Eur spolu 12.519,20 Eur. Tak ako už vyššie uviedol súd, žalobcovi v 2. rade vznikol nárok
na nemajetkovú ujmu stratou brata, stratou jediného súrodenca, s ktorým si vzájomne pomáhali, boli
rodinne a citovo prepojený, mali vytvorené silné citové väzby a stratu brata žalobca v 2. rade prežíva
negatívne, stresovo spolu so svojou rodinou. Stratou brata stratil takisto násilným zásahom možnosť
budovať súrodenecký a blízky vzťah, ktorý bol medzi nimi hlboko vytvorený.

55. Vo zvyšku súd návrh zamietol, teda v tej časti, o ktorú krátil nároky žalobcov z dôvodu spoluzavinenia
nebohým.

56. Súd zastavil konanie v časti o zaplatenie pozostalostnej renty žalobkyni v 1. rade pre späťvzatie

tohto návrhu v zmysle § 145 CSP.

57. Priznané plnenie uhradia žalovaní v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne do 15 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

58.Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§255ods.2CSP,podľaktoréhoakmalastranavoveciúspech
len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá
na náhradu trov konania právo. Žalobcovia boli v konaní čiastočne úspešní, žalobcovia boli úspešní
v pomere 79,99 %, neúspešní vo výške 20 %, pomer úspechu a neúspechu predstavuje 59,99 % ado tejto výšky patrí žalobcom nárok na náhradu trov konania. O výške trov konania súd rozhodne po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením v zmysle § 262 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prešov písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Ak povinná strana dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená strana môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti v znení neskorších predpisov.