Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prešov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Tomáš Novák

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 18Cb/175/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116215891
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Novák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8116215891.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Tomášom Novákom v právnej veci žalobcu: Saint-Gobain

Construction Products, s.r.o., so sídlom Stará Vajnorská 139, 831 04 Bratislava, IČO: 31389139 zast.
HALADA advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Kapitulská 21, 917 01 Trnava, IČO: 36 669 66,1 proti
žalovanému: Radovan Puškáš, s miestom podnikania Matice Slovenskej 608/10, 083 01 Sabinov, IČO:
43 959 938, zast. Advokátska kancelária VAĽO & PARTNERS s.r.o., so sídlom Konštantínova 3, 080 01
Prešov, IČO : 36 868 434 o zaplatenie 622,21 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 622,01 € zastavuje.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9,15 % ročne zo sumy 622,21 € od

14.06.2014 do 23.05.2017, vo výške 167,54 € a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky vo výške 40 €, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške tejto rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 02.08.2016 sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy
622,21 € s príslušenstvom. Ako v žalobe uviedol, žalovaný ako kupujúci si e-mailovou objednávkou
zo dňa 07.05.2014 objednal u žalobcu ako predávajúceho tovar - stavebný materiál, pričom prevzatie

tovaru potvrdil podpisom dodacieho listu zo dňa 12.05.2014, čím došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy.
Žalobca dodanie tovaru fakturoval žalovanému faktúrou č. 9020094395 na sumu 622.21 €, splatnou dňa
13.06.2014, ktorú žalovaný ku dňu podania žaloby neuhradil.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, nakoľko uplatnený nárok žalobcu je v celom rozsahu irelevantný
a voči žalovanému vykonštruovaný. Súčasne namietol nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie v
tomto súdnom konaní, z dôvodu že si nikdy prostredníctvom e-mailu neobjednal u žalobcu tovar, čo

vyplýva i z e-mailovej komunikácie, z ktorej je evidentné, že tovar u žalobcu si objednala jeho bývalá
manželka Martina Puškášová a nie žalovaný. Z výpisu zo živnostenského registra je pritom zrejmé, že v
čase vykonania objednávky a dodania tovaru, Z. S. mala a dodnes má nahlásenú prevádzku stavebnín
na adrese 083 01 Sabinov, Kpt. Nálepku č. 2043 a to od 08.04.2013. Aj keď na dodacom liste je pečiatka
žalovaného, podpis na tomto dodacom liste nie je jeho, ale Z. S.. Žalovaný teda nikdy od žalobcu žiadny
tovar neprevzal, pričom prevádzkareň na adrese 083 01 Sabinov, Kpt. Nálepku č. 2043 zrušil už dňa
22.01.2014, t.j. pred dodaním samotného tovaru. Preto navrhol žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú

zamietnuť.3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalovaného, oboznámením žaloby, e-
mailovej objednávky zo dňa 07.05.2014, dodacieho listu zo dňa 12.05.2014, faktúry č. 9020094395,
výpisov zo živnostenského registra, ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový stav:

4. Žalovaný si prostredníctvom elektronickej pošty z adresy [email protected] u žalobcu
objednala dodávku stavebného tovaru s určeným miestom vykládky „stavebniny Martina Sabinov ".
Žalobca objednávku akceptoval a objednaný tovar dodal a na dodacom liste zo dňa 12.05.2014 označil
žalovaného ako zákazníka a adresu dodania uviedol Stavebniny Martina, Kpt. Nálepku 1942, 083 01

Sabinov. Prevzatie tovaru na dodacom liste potvrdila svojím podpisom Z. S., pričom k podpisu pripojila
pečiatku žalovaného. Následne žalobca vystavil žalovanému 14.05.2014 faktúru č. 9020094395 na
sumu 622.21 €, splatnú dňa 13.06.2014, ktorú žalovaný ku dňu podania žaloby neuhradil.

X. Z. S. vzniklo dňa 08.04.2013 živnostenské oprávnenie, s miestom podnikania Komenského 755/18
Sabinov, 083 01, s adresou prevádzky Kpt. Nálepku 2043 Sabinov, 083 01.

6. V priebehu konania dňa 04.05.2017 oznámila Z. S. elektronickou poštou žalobcovi, že na základe
dohody o vysporiadaní BSM s bývalým manželom (žalovaným) preniesla na seba dlh žalovaného voči
žalobcovi a dňa 23.05.2017 zaplatila na účet žalobcu istinu vo výške 622.01 €.

7. Podaním zo dňa 31.05.2017 vzal žalobca žalobu v časti o zaplatenie istiny späť a žiadal uložiť
žalovanému, ktorého záväzok vo zvyšnej časti aj naďalej trvá povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z
omeškania vo výške 9,15 % ročne zo sumy 622,21 € od 14.06.2014 do 23.05.2017, vo výške 167,54
€ ako aj nahradiť trovy konania.

8. Vo vzťahu k obrane žalovaného žalobca poukázal na vzájomný obchodný styk so žalovaným v
priebehu prvej polovice roku 2014, keď vznikla aj sporná pohľadávka, nakoľko z obchodnej praxe, ktorú
medzi sebou strany zaviedli je zrejmé, že objednávky tovaru vykonávala po celú dobu obchodného styku
za žalovaného Z. S. z rovnakej e-mailovej adresy, pričom faktúry boli vystavované na žalovaného, ktorý
nenamietal ich nesprávnosť a faktúry uhradil, čím de facto potvrdil dodanie tovaru a uzavretie kúpnej

zmluvy so žalobcom. Z. S. pritom v mene žalovaného objednaný tovar preberala a podpisovala príslušné
dodacie listy. Z e-mailovej objednávky odoslanej Z. S. nebolo žiadnym spôsobom zrejmé, že by sa malo
jednať o objednávku živnostníka - Z. S., t.j. v texte e-mailovej správy nebolo uvedené IČO Z. S., miesto
jej podnikania ani adresa prevádzkarne, ktorú má zapísanú v živnostenskom registri. Naopak, v texte
e-mailovej správy bola uvedená adresa prevádzkarne žalovaného. Navyše, s ohľadom na zavedenú

obchodnú prax medzi stranami žalobca nemohol žiadnym spôsobom vedieť ani predvídať, že by sa
nemalo jednať o objednávku, ktorú v mene žalovaného odoslala Z. S.. Na preukázanie uvedených
skutočností žalobca pripojil objednávky zo dňa 11.02.2014 a zo dňa 18.03.2014, spolu s dodacími
listami a faktúrami. Aj v prípade podpisu dodacieho listu Z. S. pritom podľa žalobcu neobstojí tvrdenie
žalovaného o neprebratí tovaru, s ohľadom na zákonné zastúpenie osôb a zodpovednosť podnikateľa

v zmysle ustanovenia § 15 ods. 1,2 Obchodného zákonníka, nakoľko s prihliadnutím na obchodnú
prax medzi žalobcom a žalovaným možno považovať za preukázané, že žalobca nemohol vedieť, že v
konkrétnom prípade uzavretia kúpnej zmluvy, ktorá je predmetom žaloby, nejde o konanie žalovaného
ale že (údajne) malo ísť o konanie Z. S.. Ako vecne nesprávne označil žalobca aj tvrdenie žalovaného
týkajúce zrušenia prevádzkarne na adrese Kpt. Nálepku 2043, 083 01 Sabinov dňa 22.01.2014,

teda ešte pred dodaním tovaru zo strany žalobcu, nakoľko žalovaný aj po zrušení prevádzkarne
preukázateľne vykonával činnosť v danej prevádzkarni, keďže ako vyplýva z pripojených dokladov tovar
bol dodávaný na adresu: Kpt. Nálepku 1942, 083 01 Sabinov, pričom Z. S. mala v čase dodania
tovaru nahlásenú živnosť na adrese: Kpt. Nálepku 2043, 083 01 Sabinov. Na túto adresu pritom žalobca
predmetný tovar nikdy nedodával.

9. Z pripojenej dohody vyporiadaní BSM medzi žalovaným a Z. S. vyplýva, že účastníkom tejto dohody
vznikli za trvania manželstva spoločné dlhy, okrem iných aj záväzok voči žalobcovi, ktorá je predmetom
konania pred OS Prešov pod sp. zn. 18 Cb 175/2016 vo výške 622,21 € s prísl., ktorý na seba prevzala
Z. S. (čl. II ods. 2 písm. g/ dohody).

10. Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať
kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho
vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.11. Podľa § 448 ods. 1 Obchodného zákonníka kupujúci je povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu.

12. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

13. Podľa ust. § 266 ods. 1,2,3 Obchodného zákonníka prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej
osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy. V

prípadoch,keďprejavvôlenemožnovyložiťpodľaodseku1,vykladásaprejavvôlepodľavýznamu,ktorý
by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v
obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá. Pri výklade
vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane
rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako a i následného správania
strán, pokiaľ to pripúšťa povalia vecí.

14. Podľa § 15 ods. 1,2 Obchodného zákonníka kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou
činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza. Ak osoba
svojím konaním prekročí rozsah poverenia podľa odseku 1, toto konanie podnikateľa zaväzuje len vtedy,
ak tretia osoba o prekročení rozsahu poverenia nevedela a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu

ani nemohla vedieť.

15. Podľa § 16 Obchodného zákonníka podnikateľa zaväzuje aj konanie inej osoby v jeho prevádzkarni,
ak nemohla tretia osoba vedieť, že konajúca osoba na to nie je oprávnená.

16. Podľa § 534 Občianskeho zákonníka kto sa s dlžníkom dohodne, že splní jeho záväzok voči jeho
veriteľovi má voči dlžníkovi povinnosť poskytovať plnenie jeho veriteľovi. Veriteľovi z toho však priame
právo nevznikne.

17. Podľa § 332 Obchodného zákonníka ak plnenie záväzku nie je viazané na osobné vlastnosti dlžníka,

je veriteľ povinný prijať plnenie jeho záväzku ponúknuté treťou osobou, ak s tým dlžník súhlasí. Súhlas
dlžníka nie je potrebný, ak tretia osoba za záväzok ručí alebo jeho splnenie iným spôsobom zabezpečuje
a dlžník svoj záväzok porušil.

18. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom k prvému dňu omeškania (do

28.04.2015) ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi,
ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z
omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z
omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda
Slovenskej republiky nariadením.

19. Podľa § 517 ods. 2 občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

20. Podľa § 1 ods. 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe ktorá sa rovná základnej
úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu, zvýšenej o deväť percentuálnych bodov. Takto určená sadzba platí počas celej doby omeškania.

21. Podľa § 2 nariadenia č. 21/2013 Z.z. výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 € jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

22. Žalobca si v konaní uplatnil nárok na zaplatenie sumy 622,21 € s príslušenstvom, titulom

nezaplatenej faktúry vystavenej v súlade so Zmluvou o nájme nebytových priestorov zo dňa 01.03.2012.

23. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu,
o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola protinemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Aby mohol byť žalobca v spore úspešný,
musí byť účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok, resp.
musí relevantným spôsobom preukázať, že právo vyplývajúce z hmotno-právneho vzťahu zákonným

spôsobom nadobudol. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník
subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom
konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia
vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba
len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom

objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je
nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia,
o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca
tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti,
o ktorú v konaní ide.

24. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu
kúpnej zmluvy v zmysle ustanovení § 409 a nasl. Obchodného zákonníka, na základe ktorej žalobca
na základe e-mailovej objednávky dodal žalovanému tovar, ktorého kúpnu cenu žalovaný v lehote
splatnosti vystavenej faktúry nezaplatil. S prihliadnutím na obchodné zvyklosti zachovávané všeobecne
v dodávateľsko odberateľských vzťahoch, včítane praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako

to vyplýva z prednesu žalobcu dospel súd k záveru, že tvrdenia žalovaného o nedostatku jeho
pasívnej legitimácie v kontexte s neprevzatím tovaru je v celom rozsahu nedôvodné. Argumentácia
žalovaného bola vyvrátená predloženými listinami preukazujúcimi, že vzájomný obchodný styk žalobcu
so žalovaným prebiehal za rovnakých okolností aj v priebehu prvej polovice roku 2014, keď vznikla
aj sporná pohľadávka a žalovaný obdobný obchodný vzťah akceptoval aj zaplatením faktúr. Na tento

záver pritom nemá vplyv zrušenie prevádzkarne žalovaného na adrese Kpt. Nálepku 2043, 083 01
Sabinov ešte pred dodaním tovaru zo strany žalobcu, nakoľko žalovaný aj po zrušení prevádzkarne
v zmysle predložených listinných dôkazov preukázateľne vykonával činnosť v danej prevádzkarni.
Samotné prevzatie tovaru inou osobou ako žalovaným
(Z. S.Š.) vzhľadom na opakované preberanie tovaru touto osobou pritom odôvodňuje prijať záver, že v

zmysle ust. § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka bola táto osoba pri prevádzkovaní podniku poverená
určitou činnosťou, a teda bola splnomocnená na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle
dochádza. Za obvyklé úkony v danom prípade je pritom potrebné považovať aj objednávanie plnenia a
jeho preberanie v mene žalovaného. Na možné nekonanie Z. S. v mene žalovaného poukázal žalovaný
až v priebehu konania a dovtedy to nenamietal, pričom ak by aj Z. S.Š. svojím konaním prekročila rozsah

svojho oprávnenia, toto jej konanie žalovaného zaväzuje, nakoľko žalobca o prípadnom prekročení
rozsahu poverenia s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ani nemohol vedieť. Ani vyššie uvedená
dohoda žalovaného s bývalou manželkou nepreukazuje, že predmetný záväzok sa netýka žalovaného,
naopak potvrdzuje prevzatie existujúceho záväzku žalovaného voči žalobcovi a jeho následné splnenie,
čo do istiny bývalou manželkou, čím v súlade s ustanovením § 534 OZ a ustanovením § 332 ObZ

žalobcovi vznikla povinnosť prijať toto plnenie.

25. Zhodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo, ako aj v ich súhrnne dospel súd k záveru, že obrana
žalovaného je nedôvodná a preto po zastavení konania v časti o zaplatenie istiny, v zmysle ustanovenia
§ 145 ods. 2 CSP zaviazal žalovaného, ktorý sa nezaplatením faktúry v lehote jej splatnosti dostal

do omeškania so splnením svojho peňažného záväzku na zaplatenie úrokov z omeškania odo dňa
nasledujúceho po splatnosti faktúry až do konečného zaplatenia vo výške o 9 percentuálnych bodov
vyššej ako bola základná úroková sadzba ECB platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu
(9,15% od ?11.06.2014 do ?09.09.2014), tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Súčasne súd priznal žalobcovi podľa § 2 nariadenia č. 21/2013 Z.z. aj nárok na paušálnu náhradu

nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 €.

26. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v zmysle
ktorého súd priznal náhradu trov konania úspešnému žalobcovi v rozsahu 100%. O výške trov konania
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podľa § 262

ods. 2 Civilného sporového poriadku.Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolanievlehote15dníododňajehodoručenianaOkresnomsúde
Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, v ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom
sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť

len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť

a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote,
možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného
právneho predpisu.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.