Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 26, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/139/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315211507
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2315211507.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a sudcov:

JUDr. Ľubica Spálová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobcu: EURO BUSINESS SOLUTIONS
s. r. o., so sídlom Bratislava, Osadná 2, IČO: 46 132 767, zastúpeného spoločnosťou: Advokátska
kancelária Antovszká, s. r. o., so sídlom Bratislava, Bárdošova 2/A, IČO: 36 866 881, proti žalovanej:
F. A., nar. XX.XX.XXXX, adresa V. - Q., o zaplatenie 128,- Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 17C/343/2015-65 zo dňa 28.2.2017, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti o zaplatenie sumy 28,-
Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 24,- Eur od 31.1.2014 do zaplatenia

p o t v r d z u j e, vo zvyšnej napadnutej zamietajúcej časti m e n í tak, že žalovaná je p o v i n n á
zaplatiť žalobcovi sumu 100,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 100,-
Eur od 31.1.2014 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 56,26%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvou výrokovou vetou zamietol žalobu žalobcu, ktorou
sa domáhal, aby súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť mu sumu 128,- Eur, spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,05% ročne zo sumy 124,- Eur od 31.1.2014 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.

Druhou výrokovou vetou súd rozhodol, že žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení § 3, § 40 ods. 1, §
43, § 43a ods. 1, § 46 ods. 1, 2, § 52 ods. 1, 2, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“),
ako aj ust. § 1 ods. 1, 2 a 3 písm. f), l) a § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
a vecne tým, že žalobca svoj nárok uplatnený v konaní odôvodňoval tým, že so žalovanou uzatvoril
zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 11204 podľa § 657 Občianskeho zákonníka a zák. č. 129/2010 Z.

z., na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej pôžičku vo výške 100,- Eur a žalovaná sa zaviazala
poskytnutú pôžičku riadne a včas žalobcovi vrátiť a dodržiavať podmienky dohodnuté v zmluve, ako aj
Všeobecné obchodné podmienky (ďalej len „VOP“). Dňa 2.1.2014 uzatvorili po poslednom predĺžení
termínu splatnosti pôžičky Dodatok č. 1 k Zmluve. Zmluva v čl. I. zakotvuje, že celková výška úroku
za spotrebiteľský úver (poplatok za poskytnutie pôžičky) je vo výške 24,- Eur a celková výška úveru
klienta podľa zmluvy je vo výške 124,- Eur. V súlade s čl. 2. bodu 2.2 VOP žalobca poskytol žalovanej
pôžičku tak, že finančné prostriedky v dohodnutej výške poukázal bankovým prevodom na účet klienta,

z ktorého klient na znak súhlasu s nakladaním s osobnými údajmi uhradil registračný poplatok vo
výške 0,01 Eur. Za dátum skutočného poskytnutia pôžičky sa považuje dátum pripísania finančných
prostriedkov na účet žalovanej. Žalobca dôvodil, že pre zmluvu o pôžičke zákon nepredpisuje písomnú
formu. Zmluvné strany uzatvorili zmluvu o pôžičke konkludentne, vzájomným plnením, prostredníctvomzaplatenia registračného poplatku žalovanou a následného finančného plnenia žalobcu. V zmysle čl. 15
bodu 15.3 VOP, v prípade, ak je klient v omeškaní so splatením pôžičky alebo jej časti, alebo poplatku
za pôžičku viac ako 30 kalendárnych dní, odo dňa splatenia pôžičky alebo jej časti a zároveň mu bola

veriteľom vyrubená jednorazová pokuta, je povinný uhradiť aj poplatky, ktoré predstavujú poplatky za
notifikačné SMS správy, e-maily a poštu. Výška poplatku za každú jednu notifikačnú SMS správu, e-
mail predstavuje sumu vo výške 2,- Eur. Výška sumy za jednu notifikačnú poštovú zásielku predstavuje
sumu vo výške 5,- Eur. Žalobca si voči žalovanej uplatnil tiež zaplatenie úrokov z omeškania.

3. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie predovšetkým na skutočnosti, že základná zmluva
nebola žalobcom v konaní predložená, preto ani nie je známe, kedy vznikol základný vzťah. Z Dodatku
č. 1 k zmluve pritom súd zistil, že žalobca poskytol žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 100,- Eur,
dohodnutý úrok bol vo výške 24,- Eur, celková výška úveru 124,- Eur, splatnosť úveru 30.1.2014 a
z detailu úveru vyplýva, že úver bol pripísaný na účet žalovanej vo výške 100,- Eur dňa 2.12.2013.
Dňa 4.9.2013 žalovaná uhradila registračný poplatok vo výške 0,01 Eur, teda sa tak muselo stať už

na základe zmluvného vzťahu, pretože žalobca nemôže vyberať poplatky bez uzatvorenia zmluvy. Z
listinného dôkazu zo dňa 3.2.2015 pritom vyplývajú rôzne údaje týkajúce sa úveru pod č. 11204, ktoré
žalobca v žalobe nijako nevysvetlil, nepodal o tom žiadne skutkové vyjadrenie a navyše v spojení s
listinným dôkazom - dodatkom č. 1 - uvádza rôzne dátumy, cenu a splatnú sumu. Pokiaľ žalobca v
žalobe tvrdí, že bol dohodnutý úrok 24,- Eur a žalovaná bola povinná splatiť celkovo 124,- Eur, iný

listinný dôkaz uvádza údaj o cene 32,- Eur a splatnosť sumy v celkovej výške 132,- Eur. Následne
upomienky zo dňa 4.2.2014 a 2.3.2014 vyzývajú žalovanú na zaplatenie rôznych súm vyplývajúcich
však zo zmluvy č. 11732 a nie č. 11204, ktorá je predmetom žalobného návrhu. Z listinného dôkazu
zo dňa 3.2.2015 vyplývajú rôzne údaje týkajúce sa úveru pod č. 11204 a úveru pod č. 11732. Z toho
podľa súdu vyplýva, že žaloba smeruje k inému úveru a listinné dôkazy k inému. Súd potom nemohol

vyhodnotiť, aká bola pôvodná splatnosť úveru č. 11204, a teda či zmluva mala mať písomnú formu.
Žalobca neuniesol bremeno tvrdenia a bremeno dôkazu, uvedené nedostatky nijako neodstránil ani
nevysvetlil. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. sa pritom vyžaduje písomná forma zmluvy ako aj jej
každej zmeny. Prvoinštančný súd tak žalobu zamietol, pretože nebola preskúmateľná, skutkové tvrdenia
v žalobe neboli doložené relevantnými listinnými dôkazmi, žalobca neuniesol dôkazné bremeno o tom,

kedy vznikol zmluvný vzťah, nutnosti písomnej formy, o tom čo mala zmluva obsahovať, ani ktorý úver
je predmetom žaloby - či 11204 alebo 11732.

4. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 zák.
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), avšak žalovanej, ktorá bola v konaní plne

úspešná náhradu trov konania nepriznal, pretože jej žiadne nevznikli.

5. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal odvolanie prostredníctvom svojho právneho
zastúpenia žalobca a navrhol napadnuté rozhodnutie zmeniť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a uplatnil si tiež náhradu trov odvolacieho konania. Ako odvolacie dôvody uviedol,

že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/
CSP). Nesúhlasil so záverom súdu, že žaloba je nepreskúmateľná a že skutkové tvrdenia v žalobe
neboli doložené listinnými dokladmi. Uviedol, že žalobca a žalovaná uzavreli dňa 2.12.2013 zmluvu
o spotrebiteľskom úvere č. 11204 podľa § 657 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a zák. č.

129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Pretože žalovaná nebola schopná splniť si svoju povinnosť
vrátiť poskytnuté finančné prostriedky spolu s poplatkom za poskytnutie pôžičky do termínu splatnosti,
požiadala žalobcu o predĺženie termínu splatnosti jedenkrát. Na základe toho uzatvorili žalobca a
žalovaná dňa 2.1.2014 Dodatok č. 1 k zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 11204 - úver osobitné
podmienky č. 11732. Nejde pritom o spotrebiteľský úver ale o pôžičku. Z Dodatku č. 1 zo dňa 2.1.2014

jednoznačne vyplýva výška poskytnutej pôžičky 100,- Eur, odplata za poskytnutie pôžičky 24,- Eur,
splatnosť celkovej sumy pôžičky 30.1.2014. Pokiaľ ide o postup pri uzatváraní zmluvy, žalobca poukázal
na čl. 10. všeobecných zmluvných podmienok (ďalej len „VZP“), v zmysle ktorého sa žalovaná pred
uzatvorením zmluvy zaregistrovala v zmysle bodu 10.1.1.1. VZP do registračného formulára, ktorý je
k dispozícii na webových stránkach veriteľa, uviedla meno a priezvisko, rodné číslo, emailovú adresu,

číslo mobilného telefónu, adresu skutočného miesta pobytu, adresu deklarovaného miesta pobytu, druh
osobnéhodokladu,čísloosobnéhodokladu,alebopasu,názovzamestnávateľa,adresuzamestnávateľa
a pracovné zaradenie, číslo bankového účtu, názov banky. V zmysle bodu 10.1.1.2. VZP uviedla súhlas
alebo nesúhlas s tým, aby veriteľ za účelom marketingu nakladal s jej osobnými údajmi a potvrdila,že sa s podmienkami zmluvy o pôžičke riadne oboznámila a súhlasí s nimi. V zmysle bodu 10.1.1.3.
VZP žalovaná potvrdila, že si prečítala a oboznámila sa s osobitnými podmienkami úverových zmlúv. V
zmysle bodu 10.1.1.4. VZP žalovaná potvrdila registráciu a uhradila registračný poplatok, ktorý musel

byť uhradený len z jej osobného účtu, na ktorý si klient želá poukázať pôžičku. V zmysle bodu 10.1.1.6.
VZP po zaplatení registračného poplatku žalobca zaslal žalovanej SMS správu s uvedením jej ID, a to
na číslo mobilného telefónu, ktoré uviedla v registračnom formulári a na email, ktorý žalovaná uviedla
v registračnom formulári poslal veriteľ dočasné heslo. V zmysle čl. 11. Postup pri poskytovaní pôžičky
VZP je taký, že v zmysle bodu 11.1.1. VZP klient, ktorý chce získať pôžičku, podá veriteľovi žiadosť,

ktorá môže byť podaná dvojakým spôsobom a to, zvolením si podmienok žiadosti o pôžičku na internete,
podrobne sa oboznámiť s osobnými podmienkami a všeobecnými podmienkami a následne kliknúť na
tlačidlo podať žiadosť alebo prostredníctvom SMS správy v zmysle bodu 11.1.1.2. VZP. Podľa bodu
11.2. VZP klient je oboznámený a súhlasí s tým, že po predložení žiadosti o úver a jeho schválení
heslom alebo sms potvrdzovacím kódom, potvrdzuje, že sa podrobne oboznámil s veriteľom na základe
klientom poskytnutou žiadosťou o úver, sformulovanou a predloženou štandardnou informáciou o úver a

podmienkami zmluvného projektu. Klient predložením žiadosti o úver vyjadril želanie veriteľovi uzavrieť
zmluvu so zvolenými podmienkami. Zmluva bude považovaná za uzavretú len v prípade, že veriteľ
potvrdí žiadosť o pôžičku. Ďalej v bode 11.3.1. a 11.3.2. VZP, potom čo klient podal a potvrdil žiadosť
o pôžičku a veriteľ vyhodnotil platobnú schopnosť klienta, sa veriteľ zaväzuje najneskôr do 24 hodín v
pracovnom čase veriteľa, oznámiť klientovi svoje rozhodnutie o poskytnutí pôžičky, a to SMS správou

zaslanou na číslo mobilného telefónu klienta. Ak veriteľ schváli úver, zmluva je považovaná za uzavretú
vo Všeobecných a osobitných podmienkach stanovenými podmienkami od chvíle odoslania/odovzdania
vyhlásenia veriteľom o uzavretí zmluvy klientovi. Zmluvu veriteľ odošle klientovi elektronickou poštou.
Po obdržaní potvrdenia od veriteľa o poskytnutí pôžičky, bude výška pôžičky poukázaná na účet klienta,
a to bezhotovostným prevodom. V zmysle čl. 2 ods. 2.2. VZP veriteľ poskytne pôžičku klientovi tak, že

finančné prostriedky v dohodnutej výške podľa ods. 1 tohto článku, poukáže bankovým prevodom na
účet klienta, z ktorého klient na znak súhlasu s nakladaním s osobnými údajmi MP uhradil registračný
poplatok 0,01 Eur. Za dátum skutočného poskytnutia pôžičky budú zmluvné strany považovať dátum
pripísania finančných prostriedkov na uvedený účet. Žalobca dôvodil, že postup uzatvárania zmluvy
o pôžičke upravujú VZP, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o pôžičke a žalovaná sa s nimi

oboznámila pred uzatvorením zmluvy o pôžičke. V samotnej zmluve v čl. 2. Ďalšie ustanovenia bod
2.7 je uvedené, že ďalšie podmienky zmluvy sú uvedené vo všeobecných podmienkach zmluvy. Postup
uzatvorenia zmluvy a poskytnutia pôžičky je tiež riadne opísaný na webovej stránke žalobcu. Následne
potom, čo žalovaná získala prístup do systému prostredníctvom ID a hesla, ktoré jej bolo pridelené
žalobcom, zvolila si v systéme vyhovujúce podmienky zmluvy o pôžičke z možných ponúkaných

variantov a potvrdila svoj výber, resp. žiadosť o pôžičku zadaním hesla. Ešte pred žiadosťou o konkrétnu
pôžičku sa klient v systéme oboznamuje s podmienkami poskytovania pôžičiek a na znak súhlasu
je povinný potvrdiť v systéme, že sa s týmito i riadne oboznámil. Po potvrdení žiadosti o pôžičku
klientom, systém žalobcu generuje konkrétnu zmluvu, ktorá je spolu so všeobecnými podmienkami
zaslaná klientovi elektronickou poštou.

6. Z uvedeného je podľa žalobcu zrejmé, že žalovaná sa zaregistrovala u žalobcu, za tým účelom,
aby jej žalobca poskytol pôžičku. Konkludentne prejavila súhlas s poskytnutím pôžičky, a to uhradením
registračného poplatku. Žalobca poskytol žalovanej v zmysle zmluvy pôžičku vo výške 100,- Eur s
dojednanou odplatou vo výške 32,- Eur. Nakoľko však žalovaná neuhradila dlžnú sumu v lehote

splatnosti, bol uzatvorený Dodatok č. 1, v zmysle ktorého sa zmenili zmluvné podmienky. V zmysle
Dodatku č. 1 sa žalovaná zaviazala uhradiť dlžnú istinu vo výške 100,- Eur spolu s odplatou za
poskytnutie pôžičky vo výške 24,- Eur do 30.1.2014. Žalobca jednoznačne poukázal pôžičku vo výške
100,- Eur na účet žalovanej. S poukazom na uznesenie NS SR z 28.10.2010, sp. zn. 3 Cdo 128/2010
žalobca dôvodil, že zmluvný vzťah nemožno posudzovať podľa jeho názvu, ale podľa obsahu. Podľa §

1 ods. 3 písm. l) zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom nie je úver,
ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace. Žalobca pritom so žalovanou uzavrel zmluvný
vzťah, ktorého splatnosť bola určená do mesiaca od uzavretia zmluvy (28 kalendárnych dní). Odplata
za poskytnutie finančných prostriedkov je v súlade s ust. § 53 ods. 6 OZ. Žalovaná dosiaľ nesplnila
svoju povinnosť vrátiť poskytnuté finančné prostriedky spolu s odplatou za poskytnutie pôžičky ani len

čiastočne.

7. Žalobca ďalej dôvodil, že pre zmluvu o pôžičke zákon nepredpisuje písomnú formu. Zmluvné strany
uzatvorilizmluvuopôžičkekonkludentne,vzájomnýmplnenímprostredníctvomzaplateniaregistračnéhopoplatku žalovanou a následného finančného plnenia poskytnutého žalovanej zo strany žalobcu.
Žalobca má za to, že žalovanú dostatočne upozornil na nevyhnutnosť preštudovania si Osobitných
podmienok ako aj Všeobecných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. S poukazom na

ust. § 40 ods. 4 OZ ako aj uznesenie NS SR sp. zn. 8Sži/3/2010 zo dňa 20.1.2011 mal žalobca za
to, že zmluvy uzatvárané na diaľku, cez internet, emailovou formou sa považujú za platne uzavreté.
Týmto bola podľa žalobcu základná zmluva medzi žalobcom a žalovanou preukázaná a je aj zrejmé,
kedy základný vzťah medzi stranami vznikol. Ďalej žalobca uviedol, že v zmysle čl. 15 bodu 15.3 VZP
ako aj čl. 1 zmluvy - Hlavné špeciálne zmluvné podmienky platí, že v prípade oneskoreného splácania

splátky sa platí penále z omeškania a úroky, a v bode 3. je ustanovený poplatok za notifikačnú SMS/
e-mail/poštovú zásielku. Žalobca poslal žalovanej 2 notifikačné e-maily, t. j. upomienka - upozornenia
spoplatnenésumouvovýške2,-Eur,ktorésiuplatnilvžalobe.Upomienka-upozorneniezodňa2.3.2014
zaslané žalovanej odkazuje na pôžičku zmluvu č. 11732, ktorá je dodatkom zmluvy o spotrebiteľskom
úvereč.11204aajupomienkazodňa4.2.2014odkazujenapôžičku-zmluvuč.11732,ktorájedodatkom
zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 11204.

8. Podľa žalobcu teda medzi ním a žalovanou vznikol občianskoprávny vzťah v zmysle ust. § 657 a
nasl. OZ, na základe ktorého bola žalovanej poskytnutá peňažná pôžička a došlo k riadnemu dojednaniu
povinnosti žalovanej vrátiť poskytnuté finančné prostriedky spolu s poplatkom za poskytnutie pôžičky a
v prípade omeškania žalovanej uhradiť i sankcie spojené s jej omeškaním. Žalobca tiež s poukazom

na ust. § 129 ods. 1 CSP dôvodil, že nemohol všetky údajné nedostatky a nejasnosti súdu odstrániť,
keďže nebol súdom na špecifikáciu žaloby vyzvaný, pričom žalobca žiadal o termín pojednávania, ktoré
vytýčené nebolo. Mal za to, že zo všetkých predložených listinných dokladov je zjavné, že zmluva -
úver osobitné podmienky č. 11732 je dodatkom zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 11204, čo vyplýva
zo samotného názvu dodatku. Listina zo dňa 3.2.2015 je dôkazom toho, že žalovaná nebola schopná

splniť svoju povinnosť vrátiť poskytnuté finančné prostriedky spolu s poplatkom za poskytnutie pôžičky
do termínu splatnosti a v súlade s bodom 9.7.2 VOP požiadala žalobcu o predĺženie termínu splatnosti
jedenkrát.NazákladetejtožiadostiuzatvorilžalobcaažalovanáDodatokč.1kzmluveospotrebiteľskom
úvere č. 11204 - úver osobitné podmienky č. 11732. Údaje k pôžičke č. 11204 so splatnou sumou 132,-
Eur sú údaje k pôvodnej pôžičke - zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 11204. O riadok nižšie sú údaje k

pôžičke - zmluve o úver osobitné podmienky č. 11732 - po predĺžení pôžičky v zmysle bodu 9.7.2. VOP.

9. Žalovaná odvolací návrh nepodala. K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadrila.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§

362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§
359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania
pripúšťal (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a §
363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§

380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré
nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie
bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219

ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu v napadnutej zamietajúcej časti je čiastočne
dôvodné, s čím súvisela následne potreba zmeniť aj závislý výrok o náhrade trov konania.

11. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu a pred vyhlásením svojho rozhodnutia postupom podľa
§ 382 CSP vyzval strany, aby sa vyjadrili k aplikácii ustanovení, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci

neboli súdom prvej inštancie použité a ktoré sú pre rozhodnutie v predmetnej veci rozhodujúce, a to
konkrétne ustanovení § 52 ods. 3 a 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 24
ods. 1, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1, 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku
dňu 2.1.2014, ako aj ust. § 2, § 4, § 8 zák. č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných
službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom k 2.1.2014, ust. § 497 a

nasl. Obchodného zákonníka a ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka.12. Žalobca na výzvu odvolacieho súdu v písomnom vyjadrení zo dňa 22.6.2018 uviedol, že pri
uzatvorení zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 11204 zo dňa 2.12.2013 a dodatku č. 1 zo dňa 2.1.2014
mal postavenie veriteľa - dodávateľa a žalovaná bola v postavení spotrebiteľa. Pokiaľ ide o postup

uzatvárania zmluvy, rovnako ako v odvolaní poukázal na čl. 10 body 10.1.1.1., 10.1.1.2., 10.1.1.3.,
10.1.1.4 a 10.1.1.6 VZP. Žalovaná pred uzavretím zmluvy mala k dispozícii VZP, teda mala reálnu
možnosťsasnimioboznámiť,atakajurobila,nakoľkoosobitnevoformuláripotvrdila,žesiichprečítalaa
súhlasí s nimi. VZP tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy, nakoľko samotné vyhotovenie zmluvy sa skladá
z osobitných podmienok a všeobecných podmienok. Uzatvorením Dodatku č. 1 sa upravila len časť

osobitných podmienok. Pokiaľ ide o ust. § 517 ods. 2 OZ a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., tak
žalobca sa s nimi stotožňuje, pričom si uplatnil iba zákonný úrok z omeškania, t. j. 5,05% ročne zo sumy
124,-Eurod1.2.2015dozaplatenia.Pokiaľideoust.§24ods.1,§9ods.2a§11ods.1zák.č.129/2010
Z. z. žalobca má za to, že zmluva aj Dodatok č. 1 majú zachovanú písomnú formu v zmysle ust. § 40 ods.
4 OZ, pričom obsahujú obligatórne údaje vyžadované zákonom. V prípade, ak súd považuje poskytnutý
úver za bezúročný a bez poplatkov, žalobca má nárok minimálne na to, čo poskytol, t. j. 100,- Eur spolu

so zákonným úrokom z omeškania. Pri potencionálnom aplikovaní ust. § 2, § 4, § 8 zák. č. 266/2005 Z.
z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení účinnom ku dňu 2.1.2014, si žalobca dovoľuje opätovne poukázať na postup pri uzatvorení zmluvy.
Zmluva bola uzatvorená prostredníctvom elektronických prostriedkov. Žalovanej boli všetky potrebné
informácie poskytnuté pred uzatvorením zmluvy prostredníctvom všeobecných zmluvných podmienok,

čo aj osobitne potvrdila. Pokiaľ ide o ust. § 497 Obchodného zákonníka, žalobca namieta použitie tohto
ustanovenia a poukazuje na to, že nejde o spotrebiteľský úver, ale o pôžičku podľa § 657 OZ, a to s
poukazom na uznesenie NS SR z 28.10.2010, sp. zn. 3 Cdo 128/2010 a ust. § 1 ods. 3 písm. l) Zákona
o spotrebiteľských úveroch. Žalobca tiež s poukazom na ust. § 151 ods. 1 a 2 CSP dôvodil, že vzhľadom
na to, že súd nedisponuje vyjadrením žalovanej, ktorým by žalovaná rozporovala skutočnosti tvrdené

žalobcom, má sa za to, že skutočnosti tvrdené žalobcom sú nesporné. Preto bola žaloba žalobcu podaná
dôvodne v celom rozsahu.

13. Žalovaná sa na výzvu odvolacieho súdu nevyjadrila, nevyjadrila sa ani k vyjadreniu žalobcu zo dňa
22.6.2018.

14. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu
je posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak žalobu žalobcu o zaplatenie sumy
128,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 124,- Eur od 31.1.2014 do
zaplatenia zamietol, včítane závislého výroku o trovách konania, keď rozhodol na tom základe, že

žalobca nepreukázal existenciu základnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovanou, na základe
čoho nebolo možné preskúmať dodržanie náležitostí tejto zmluvy v zmysle zákona.

15. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj obsahu spisového materiálu dospel k
záveru, že súd prvej inštancie síce na základe vykonaného dokazovania dostatočne zistil skutkový stav,

avšak vec nesprávne právne posúdil.

16. Podľa § 516 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 2.1.2014, účastníci môžu dohodou
zmeniť vzájomné práva a povinnosti.

17. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 2.1.2014, zmluvou o pôžičke
prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po
uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

18. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 2.1.2014, pri peňažnej pôžičke

možno dohodnúť úroky.

19. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 2.1.2014 (ďalej len „OZ“),
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa
ods.3tohtoustanovenia,spotrebiteľjefyzickáosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.20. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 a 5 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného

predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané (ods. 1). Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah (ods. 2). Ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne

dojednané (ods. 3). Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné (ods. 5).

21. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom k 2.1.2014 (ďalej len
„ZoSÚ), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej

finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

22. Podľa § 1 ods. 3 písm. l) ZoSÚ, spotrebiteľským úverom nie sú:, úver, ktorý sa musí splatiť v lehote
nepresahujúcej tri mesiace.

23. Podľa § 24 ods. 1 ZoSÚ, na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú
spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia
§ 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.

24. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) a y) ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných

náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: písm. f) dobu trvania
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, písm. y) priemernú
hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver

pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

25. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k),
r) a y).

26. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom k 2.1.2014 (ďalej len „zák. č. 266/2005 Z.z.“),
na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o
poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.

27.Podľa§2písm.c)z.č.266/2005Z.z., naúčelytohtozákonasarozumiedodávateľomosoba,ktoráje

v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov
diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku.

28. Podľa § 2 písm. d) z. č. 266/2005 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická
osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku a

ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania.

29. Podľa § 2 písm. e) z. č. 266/2005 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie prostriedkom diaľkovej
komunikácie prostriedok, ktorý bez súčasného fyzického kontaktu dodávateľa a spotrebiteľa možno
použiť pri poskytovaní finančnej služby na diaľku, najmä elektronická pošta, telefón, fax, adresný list,

ponukový katalóg.

30. Podľa § 4 ods. 2 z. č. 266/2005 Z.z., dodávateľ je povinný oznámiť spotrebiteľovi informácie podľa
odseku 1 zreteľným a zrozumiteľným spôsobom vhodným pre použitý prostriedok diaľkovej komunikáciev súlade so zásadami dobrých mravov a v súlade so zásadami poctivého obchodného styku tak, aby
bol zrejmý obchodný účel týchto informácií; informácie musia byť aktuálne, úplné a pravdivé.

31. Podľa § 8 z. č. 266/2005 Z.z., práva spotrebiteľa ustanovené týmto zákonom nemožno vopred
zmluvnevylúčiťaniobmedziť,atobezohľadunaprávnyporiadok,ktorýmsazmluvnývzťahriadi.Zmluva
na diaľku nesmie obsahovať ustanovenia, ktorými by sa spotrebiteľ vopred vzdával akýchkoľvek práv, a
ustanovenia,žedokazovanietýkajúcesasplneniavšetkýchpovinnostídodávateľaalebočastipovinností
dodávateľa, ktoré preňho vyplývajú z tohto zákona, spočíva na spotrebiteľovi.

32. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania, ak ide
o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

33. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

34. Vychádzajúc zo skutkových zistení mal odvolací súd za preukázané, že žalobca ako veriteľ a
žalovaná ako dlžník uzavreli na diaľku prostredníctvom internetu a sms-správ zmluvu o spotrebiteľskom
úvere č. 11204, na základe ktorej zmluvy žalobca poskytol žalovanej pôžičku vo výške 100,- Eur, ktorá
suma pôžičky 100,- Eur bola poukázaná na účet žalovanej dňa 2.12.2013. Následne dňa 2.1.2014
uzavreli strany Dodatok č. 1 k zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 11204 - úver osobitné podmienky

č. 11732, v ktorom dodatku sa v súlade s ustanovením § 516 ods. 1 Občianskeho zákonníka (tzv.
kumulatívna novácia) dohodli na zmene vzájomných práv a povinností, a to rovnako prostriedkami
diaľkovej komunikácie tak, že žalobca poskytuje žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 100,- Eur,
za celkový úrok vo výške 24,- Eur, pri ročnej percentuálnej miere nákladov vo výške 1551,27% a so
splatnosťou úveru dňa 30.1.2014, t. j. 28 kalendárnych dní. Zároveň sa strany zmluvy dohodli, že ak

bude žalovaná v omeškaní so splatením pôžičky alebo jej časti, alebo poplatku za pôžičku viac ako 30
kalendárnych dní, odo dňa splatenia pôžičky alebo jej časti, a zároveň jej bola veriteľom vyrubená
jednorazová pokuta, je povinná uhradiť aj poplatky, ktoré predstavujú poplatky za notifikačné SMS
správy, e-maily a poštu. Výška poplatku za každú jednu notifikačnú SMS správu, e-mail predstavuje
sumu 2,- Eur.

35. Vzhľadom na to, že zmluva a jej Dodatok č. 1 boli uzatvorené prostredníctvom internetu a sms-
správ, je potrebné na právny vzťah žalobcu a žalovanej aplikovať zákon č. 266/2005 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, čo súd prvej inštancie opomenul, následkom čoho právny
vzťah medzi stranami, ako aj požadované náležitosti uzatvorenej zmluvy nesprávne právne posúdil.

Posudzovaný právny vzťah medzi stranami založený Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. 11204 v
znení jej Dodatku č. 1 zo dňa 2.1.2014 je zároveň od svojho vzniku právnym vzťahom založeným
spotrebiteľskouzmluvouajenevyhnutnéposudzovaťhotiežpodľapríslušnýchustanoveníObčianskeho
zákonníka (§ 657 a nasl. a § 52 a nasl.), keďže žalobca pri uzatváraní zmluvy o pôžičke vystupoval
ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaná vystupovala ako spotrebiteľ, pretože pri

uzatváraní zmluvy o pôžičke nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.
Z obsahu zmluvy je pritom nepochybné, že strany zmluvy mali vôľu uzatvoriť práve zmluvu o pôžičke, čo
vyplýva z výrazov použitých v rámci zmluvných dojednaní, najmä v časti ustanovení zmluvy upravujúcich
oneskorenie so splácaním danej pôžičky, v ktorých sa hovorí vyslovene o pôžičke. Podľa obsahu je teda
predmetná zmluva zmluvou o pôžičke v zmysle § 657 a nasl. OZ. Zmluva o pôžičke je neformálnou

ale reálnou zmluvou, ktorou jedna strana (veriteľ) prenecháva druhej strane (dlžníkovi) veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje po uplynutí dohodnutej doby vrátiť veci rovnakého
druhu. Pre uzavretie zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť
uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom. Keďže táto zmluva je reálnym kontraktom, k jej
uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Žalobca pôžičku

nesprávne označil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzatvorenú v zmysle zákona č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, pretože v zmysle ustanovenia § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplneníniektorých zákonov, spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej
tri mesiace, čo je i daný prípad, keďže strany sa dohodli, že poskytnutú pôžičku má žalovaná vrátiť
žalobcovi do 28 kalendárnych dní.

36. Hoci sa v danom prípade nejedná o spotrebiteľský úver, je v zmysle ust. § 24 ods. 1 zák. č. 129/2010
Z. z. nevyhnutné aj na daný prípad aplikovať ust. § 9 ods. 2 a § 11 zák. č. 129/2010 Z. z. Pokiaľ ide o
dodržanie písomnej formy právneho úkonu v zmysle ust. § 9 ods. 1 ZoSÚ, v tomto prípade, vzhľadom
na to, že ide o zmluvu uzatvorenú prostriedkami diaľkovej komunikácie - prostredníctvom internetu a

sms, treba ako lex specialis na daný prípad aplikovať práve zák. č. 266/2005 Z. z. a v spojení s ním
aj § 40 ods. 4 OZ, v zmysle ktorých sa v danom prípade nevyžaduje aby zmluva mala charakter listiny
opatrenej vlastnoručnými podpismi zmluvných strán, ale stačí ak je v danom prípade zmluva uzatvorená
elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá
právny úkon urobila, čo je v danom prípade preukázané predloženým Dodatkom č. 1, dokladom o
uhradení registračného poplatku 0,01 Eur a dokladom o poukázaní sumy 100,- Eur na účet žalovanej.

Ust. § 11 ods. 1 písm. b) zák. č. 129/2010 Z. z., ktoré sa na daný prípad aplikuje s poukazom na ust.
§ 24 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. však vyžaduje, aby predmetná zmluva obsahovala okrem iného aj
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) ZoSÚ. Odvolací súd pritom zistil, že v predloženom
Dodatku č. 1 zo dňa 2.1.2014 absentuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ, t. j. doba trvania
zmluvy a podľa § 9 ods. 2 písm. y) ZoSÚ, t. j. priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na

príslušný spotrebiteľský úver platná k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnená podľa
§ 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok. V dôsledku toho je nevyhnutné v zmysle ust. § 11
ods. 1 písm. b) ZoSÚ predmetnú pôžičku považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Žalobca tak má
nárok iba na vrátenie sumy poskytnutých a nevrátených finančných prostriedkov, t. j. sumy 100,- Eur
(ktorých poskytnutie žalovanej nebolo v konaní sporné), avšak bez uplatnených úrokov vo výške 24,-

Eur a poplatkov za upomienky vo výške 4,- Eur.

37. Tým, že žalovaná žalobcovi pôžičku v lehote splatnosti do 30.1.2014 nevrátila dostala sa zároveň s
peňažným plnením do omeškania, a preto je žalobcovi povinná uhradiť tiež úroky z omeškania. Žalobca
sa podanou žalobou domáhal pôvodne zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy

124 ,- Eur od 1.2.2015 do zaplatenia. Následne písomným podaním zo dňa 30.6.2015 upresnil svoj
návrh na vydanie platobného rozkazu tak, že sa domáha zaplatenia úrokov z omeškania vo výške
5,05% ročne zo sumy 124,- Eur od 31.1.2014 do zaplatenia, o ktorej zmene návrhu nebolo potrebné
v súlade s ust. § 172 ods. 6 zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, platný a účinný v čase
začatia predmetného konania, osobitne rozhodovať a predmetom konania sa naďalej stal takto upravený

posledný návrh žalobcu. Výška úroku z omeškania podľa citovaného ustanovenia nariadenia vlády
SR je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalobca by tak mal nárok voči žalovanej na
zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,25% (5% + 0,25%) ročne zo sumy 100,- Eur od 31.1.2014 do
zaplatenia, nakoľko základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu 31.1.2014 bola 0,25%.

Pretože si však žalobca uplatnil nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške nižšej, súd viazaný
jeho žalobným návrhom, mu mohol priznať úroky z omeškania len vo výške 5,05% ročne.

38. Na základe vyššie uvedeného preto odvolací súd v súlade s ustanovením § 388 CSP napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti o zaplatenie sumy 100,- Eur s príslušenstvom zmenil

tak, že uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 100,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,05% ročne zo sumy 100,- Eur od 31.1.2014 do zaplatenia a vo zvyšnej časti požadovanej istiny
28,- Eur a úrokov z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 24,- Eur od 31.1.2014 do zaplatenia,
rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

39. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd s použitím § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 262 ods. 1
CSP a § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania podľa pomeru jeho úspechu
vo veci, proti prevažne neúspešnej žalovanej. Žalobca sa v konaní domáhal zaplatenia sumy 128,- Eur
s príslušenstvom, pričom úspešný bol iba v časti o zaplatenie sumy 100,- Eur s príslušenstvom. Potom
podľa výsledku konania ako celku bol hrubý úspech žalobcu v rozsahu 78,13% (100,- Eur : 128,- Eur x

100) a hrubý úspech žalovanej v rozsahu 21,87% (100% - 78,13%) a tým je daný prevažný čistý úspech
žalobcu v rozsahu 56,26% (78,13% - 21,87%), čo v konečnom dôsledku znamená právo žalobcu na
náhradu účelne vynaložených trov konania (prvoinštančného i odvolacieho) práve takýmto percentom.O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti
tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

40. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku
a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti

podaného dovolania (§ 435 CSP).