Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. december 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/34/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016200342
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7016200342.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov

JUDr. Martina Kolesára a JUDr. Jarmily Maximovej v spore žalobcu: JUDr. Vladimír Hajduk, nar.
5.11.1962, bytom J. Murgaša 1316/22, Michalovce, proti žalovanému: Úrad práce, sociálnych vecí a
rodiny Michalovce, Saleziánov 1, Michalovce, IČO 35 556 706, o náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rožňava z 5. septembra 2017, č. k. 6C/169/2016-99

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.
Žiadnej zo strán nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) napadnutým
rozsudkom zamietol žalobu a priznal žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia peňažného odškodnenia v sume
20.000,- Eur za nemajetkovú ujmu spôsobenú mu podľa jej skutkového vymedzenia nedodržaním
zásady rovnakého zaobchádzania. Žalovaný sa mal podľa žalobcu dopustiť diskriminačného konania
v súvislosti so znížením preddavku na pomoc v hmotnej núdzi o ochranný príspevok, k čomu došlo
s účinnosťou od 1.2.2016 základe rozhodnutia sp. zn. MI1/RHNaNV/SOC/2016/13127-0054 zo dňa
8.3.2016. Žalobca tvrdil, že dôvodom, pre ktorý mu žalovaný týmto rozhodnutím odňal ochranný

príspevok - nepredloženie potvrdenia o trvaní pracovnej neschopnosti za mesiac február 2016 najneskôr
do3.3.2016niejedaný,nakoľkototopotvrdeniežalovanémudoručileštedňa1.2.2016.Žalobcazároveň
vyjadril presvedčenie, že žalovaný ho znížením pomoci v hmotnej núdzi diskriminoval preto, že s ním
nezaobchádzal rovnako ako s inými posudzovanými občanmi pri vyplácaní ochranného príspevku počas
trvania pracovnej neschopnosti.

3. Prvoinštančný súd v napadnutom rozsudku skutkovo vyšiel zo zistenia, že rozhodnutím žalovaného

sp. zn MI1/RHNaNV/SOC/2016/13127-0054 zo dňa 8.3.2016 došlo s účinnosťou od 1.2.2016 k
zníženiu skôr žalobcovi určeného preddavku na pomoc v hmotnej núdzi o ochranný príspevok, podľa
odôvodnenia tohto rozhodnutia z dôvodu, že žalobca napriek riadne doručenej výzve s poučením
v určenom čase nepredložil potvrdenie o trvaní pracovnej neschopnosti za mesiac február 2016.
Za preukázané mal tiež, že voči tomuto rozhodnutiu žalovaného podal žalobca odvolanie, o ktorom
rozhodlo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny rozhodnutím sp. zn. UPS/US1/SSVOPHNSSD/
SOC/2016/4479-0002 Št zo dňa 29.04.2016 tak, že odvolanie žalobcu zamietlo a rozhodnutie

žalovaného potvrdilo. V dôsledku toho podľa skutkového záveru prvoinštančného súdu rozhodnutie
žalovaného sp. zn MI1/RHNaNV/SOC/2016/13127-0054 zo dňa 8.3.2016 nadobudlo právoplatnosť dňa
29.4.2016.4.Nataktoustálenýskutkovýstavprvoinštančnýsúdaplikovalust.§2ods.1,§2aods.1a2,§3ods.1,§
5 ods. 1 a 2, § 9 ods. 1 až 3 a § 11 ods. 1 a 2 zák. č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých
oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný

zákon), skonštatoval, že v prejednávanej veci nemal za preukázané, aby v súvislosti s odňatím
ochranného príspevku s účinnosťou od 1.2.2016 žalovaný so žalobcom zaobchádzal menej priaznivo
než zaobchádzal alebo by mohol zaobchádzať s inou osobou v porovnateľnej situácii a uzavrel, že
žalobca vo vzťahu k diskriminačnému konaniu žalovaného neuniesol na ňom v konaní viaznúce dôkazné
bremeno ohľadne skutočnosti, že s ním žalovaný konal menej priaznivo a nepreukázal, presnejšie

ani len netvrdil diskriminačnú pohnútku, pre ktorú mal žalovaný voči jeho osobe porušiť zásadu
rovnakého zaobchádzania. Absencia diskriminačného konania žalovaného vylučuje podľa záveru súdu
prvej inštancie dôvodnosť z tohto dôvodu (na tomto skutkovom základe) žalobcom uplatnenej náhrady
nemajetkovej ujmy. Rozhodnutie o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil s poukazom na ust. §
255 ods. 1 C.s.p. plným procesným úspechom žalovaného v spore.

5. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie s návrhom, aby ho odvolací súd
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní žalobca nesúhlasil so záverom súdu
prvej inštancie o nepreukázaní diskriminačného konania žalovaného. Poukázal pritom na skutočnosť,
že rozhodnutie žalovaného sp. zn MI1/RHNaNV/SOC/2016/13127-0054 zo dňa 8.3.2016 je založené na
nesprávnom dôvode, keďže v rozpore s jeho skutkovým záverom doručil žalovanému potvrdenie o trvaní

pracovnej neschopnosti za mesiac február 2016 dňa 1.2.2016. Žalobca v odvolaní argumentoval, že o
diskriminačnom konaní žalovaného svedčí tiež ďalší jeho postup pri vyplácaní ochranného príspevku v
priebehu roku 2016. Poukázal pritom na skutočnosť, že mu žalovaný odňal tiež ochranný príspevok za
mesiacmáj2016,ktorýbolnáslednepriznanýažnazákladerozhodnutiaodvolaciehoorgánuavyplatený
až v mesiaci december 2016. Odvolateľ v tejto súvislosti akcentoval zákonnú povinnosť žalovaného

zistiť v správnom konaní skutkový stav veci presne a úplne a povinnosť za tým účelom si obstarať
potrebné podklady (§ 32 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb.). V kontexte tejto nesprávnosti (protiprávne odňatý
ochranný príspevok za mesiac máj 2016) a právnej povinnosti žalovaného zistiť skutočný stav veci
žalobca v odvolaní vyslovil presvedčenie, že žalovaný s ním koná neférovo, robí mu schválnosti a
zámerne mu sťažuje život. Legitimitu žalovaným sledovaného cieľa žalobca spochybnil na podklade tiež

tej skutočnosti, že žalovaný má vedomosť o tom, že má žalobca v starostlivosti maloleté nezaopatrené
dieťa. Svojimi odvolacími námietkami, poukazujúcimi na nesprávnosť skutkových zistení na základe
vykonaných dôkazov a na nesprávne právne posúdenie veci, žalobca uplatnil odvolacie dôvody podľa
ust.365ods.1písm.f)ah)C.s.p.Vodvolanížalobcomformálneoznačenéodvolaciedôvodypodľaust.§
365 ods. 1 písm. b), d), e) a g) C.s.p. neboli podopreté konkrétnymi odvolacími námietkami a výhradami,

ktoré by v akomkoľvek smere poukazovali na nedostatky v procesnom postupe súdu prvej inštancie,
na prítomnosť inej vady, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, na neúplnosť
skutkových zistení z dôvodu nevykonania navrhnutých dôkazov alebo na neúplnosť skutkových zistení
vzhľadom na to, že sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, a tak
podľa posúdenia odvolacieho súdu neboli tieto ďalšie odvolacie dôvody žalobcom materiálne a preto

ani účinne uplatnené.

6. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu akcentoval, že jeho rozhodnutie o odňatí ochranného príspevku
sp. zn MI1/RHNaNV/SOC/2016/13127-0054 zo dňa 8.3.2016 bolo v odvolacom konaní potvrdené
a nadobudlo právoplatnosť. Za tejto situácie podľa jeho názoru nemožno účinne spochybňovať ani

samotné rozhodnutie a ani procesný postup, ktorý mu predchádzal. I napriek tomu vyjadril presvedčenie,
že k odňatiu ochranného príspevku žalobcovi došlo v súlade so zákonom. Žalovaný sa vo vyjadrení
k odvolaniu stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca v konaní nepreukázal, aby bol v
súvislosti s rozhodovaním o odňatí ochranného príspevku žalovaným diskriminovaný.

7. Žalobca vo svojej odvolacej replike poukázal na to, že žalovaný ani v odvolacom konaní nevysvetlil, z
akého dôvodu mu odňal ochranný príspevok za mesiac máj 2016, pokiaľ mu doklad o trvaní pracovnej
neschopnosti riadne doručil. Žalobca nad rámec svojej dovtedajšej argumentácie v odvolacej replike
poukázal tiež na rozpor konania žalovaného s dobrými mravmi, pokiaľ pristúpil k odňatiu ochranného
príspevku žalobcovi za situácie keď bol chorý, odkázaný na štátnu pomoc a mal naviac v starostlivosti

nezaopatrené dieťa.

8. Žalovaný v odvolacej duplike už len odkázal na svoje skoršie vyjadrenia a nad rámec toho v reakcii
na argumentáciu žalobcu o kolízii zníženia dávky hmotnej pomoci s dobrými mravmi, poukázal na to,že aplikácia ust. § 3 Občianskeho zákonníka, zakazujúceho výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov v rozpore s dobrými mravmi, je pri poskytovaní ochranného príspevku,
spravujúceho sa komplexnou úpravou zák. č. 417/2013 Z. z., vylúčená.

9. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalobcu ako podané
včas (§ 362 C.s.p.), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je
prípustné (§§ 355 až 358 C.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C.s.p.), v
rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 C.s.p., z hľadísk odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov podľa

ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p. a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok
konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 C.s.p a dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa vo svojom
rozhodnutí nedopustil skutkovej vady a vec tiež správne právne posúdil; preto odvolanie žalobcu z
hľadiska ním uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať za opodstatnené. Rozsudok bol
verejnevyhlásenýnaKrajskomsúdevKošiciachdňa19.12.2018popredchádzajúcomoznámenímiesta
a času tohto procesného úkonu na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu a pri zachovaní

lehoty podľa ust. § 219 ods. 3 C.s.p.

10. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, a preto sa v
súlade s ust. § 387 ods. 2 C.s.p. v odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie, že dôvody, na ktorých
podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku spočíva rozhodnutie súdu prvej inštancie, považuje bez

akýchkoľvek výhrad za vecne správne (§ 387 ods. 1 C.s.p.) a tiež úplné z hľadiska všetkých kľúčových
otázok nastolených v priebehu konania pred súdom prvej inštancie oboma procesnými stranami (§ 387
ods. 3 veta prvá C.s.p.). Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, reagujúc tým zároveň
na podstatné tvrdenia žalobcu v odvolaní (§ 387 ods. 3 veta druhá C.s.p.), odvolací súd dodáva:

11. Žalobca svojimi odvolacími námietkami nastolil predmetom odvolacieho prieskumu tiež správnosť
právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie. Vo všeobecnosti právnym posúdením je činnosť súdu,
pri ktorej aplikáciou konkrétnej právnej normy na zistený skutkový stav vyvodzuje zo skutkových zistení
aké práva a povinnosti majú subjekty konania podľa hmotného práva. Nesprávnym právnym posúdením
je potom potrebné rozumieť omyl v tomto postupe a teda nesprávnosť pri aplikácii práva na skutkové

zistenia. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd neaplikoval právnu normu vôbec, alebo ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo ak aj aplikoval správny predpis, ktorý
tiež správne interpretoval, avšak právnu normu nesprávne na zistený skutkový stav aplikoval, teda v
skutkových okolnostiach z právnej normy vodil nesprávne závery o právach a povinnostiach strán.

12. Odvolací súd nemá námietok k spôsobu právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie a za celkom
správny považuje jeho rozhodujúci záver, že v okolnostiach prípadu žalobca skutkovo nezdôvodnil
a už vôbec nepreukázal skutočnosti, z ktorých by bolo možné dôvodne usudzovať, že došlo k jeho
diskriminácii. Odvolací súd v tejto súvislosti upriamuje pozornosť na výstižné závery formulované
Ústavným súdom SR v jeho uznesení sp. zn. IV. ÚS 16/2009 z 30.4.2009, v zmysle ktorých „...

subjektívny názor sťažovateľa na diskrimináciu jeho osoby nie je dôvodom na prijatie záveru, že
vo vzťahu k nemu mohlo dôjsť k diskriminačnému postupu. Z vnútroštátnej právnej úpravy (do 31.
júna 2004 § 13 ods. 7 Zákonníka práce a od 1. júla 2004 § 11 ods. 2 zákona č. 365/2004 Z. z. o
rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov v spojení s § 13 ods.

5 Zákonníka práce) totiž vyplýva, že dôkazné bremeno v sporoch týkajúcich sa porušenia zásady
rovnakého zaobchádzania nezaťažuje len a výlučne žalovanú stranu, ale zaťažuje aj žalobcu. Žalobca
musí prioritne uniesť dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností, z ktorých možno odvodiť, že došlo
k priamej alebo nepriamej diskriminácii jeho osoby. Žalobca musí tvrdiť a zároveň aj predložiť také
dôkazy (uniesť dôkazné bremeno), z ktorých možno dôvodne usúdiť, že k porušeniu zásady rovnakého

zaobchádzania došlo. Súčasne musí tvrdiť, že pohnútkou diskriminačného konania je napr. jeho rasa či
etnická príslušnosť (pôvod) a pod. Až následne sa presúva dôkazné bremeno na žalovanú stranu, ktorá
má právo preukazovať svoje tvrdenia, že neporušila zásadu rovnakého zaobchádzania“. Premietnutím
týchto záverov na prejednávanú vec možno ustáliť, že pre úspešné uplatnenie nároku na odškodnenie
nemajetkovej ujmy, spôsobenej podľa skutkového vymedzenia žaloby priamou diskrimináciou zo

strany žalovaného, bol teda žalobca povinný jednak tvrdiť, že s ním bolo zaobchádzané rozdielne;
musel teda vyjadriť komparátor diskriminačného konania, umožňujúci porovnanie postavenia žalobcu
s postavením iného jednotlivca alebo skupiny v porovnateľnej situácii a zároveň bol povinný vyjadriť,
prípadne v okolnostiach prípadu musela byť celkom nepochybne zrejmou pohnútka jeho diskriminácie(diskriminačný prvok). Žalobca však v konaní nekonkretizoval ani voči komu v porovnateľnej situácii
žalovaný pri poskytovaní dávok v hmotnej núdzi postupoval priaznivejšie než voči nemu a neobjasnil
ani svoju predstavu o dôvode, pre ktorý mal žalovaný nerovnako zaobchádzať práve s ním. Bez týchto

elemetárnych skutkových vstupov nemožno podľa úvahy odvolacieho súdu prijať záver o diskriminácii
žalobcu.Čojeeštepodstatnejšieasúdprvejinštancietomunevenovalnáležitúargumentačnúpozornosť
(bez vplyvu však na vecnú správnosť jeho rozhodnutia), diskriminačného konania sa mal podľa
opisu skutkového deja v žalobe žalovaný dopustiť v postupe vyúsťujúcom do vydania rozhodnutia i
rozhodnutím samotným. Rozhodnutie žalovaného sp. zn MI1/RHNaNV/SOC/ 2016/13127- 0054 zo dňa

8.3.2016 však, ako sa už odvolací súd zmienil na inom mieste tohto odôvodnenia, bolo v odvolacom
konaní potvrdené a nadobudlo právoplatnosť. Z vecnej správnosti tohto rozhodnutia treba podľa
názoru odvolacieho súdu vychádzať v celom spektre do úvahy prichádzajúcich nesprávností. Vecne
správne rozhodnutie totiž nemôže byť považované za diskriminačné a nemožno pripustiť ani, aby
diskriminačný postup vyústil do vecne správneho rozhodnutia. Obdobne je potrebné nazerať tiež na
morálny rozmer rozhodnutia a postupu, ktorý mu predchádzal. Inak povedané, prezumpcia správnosti

právoplatného rozhodnutia i postupu, ktorý do rozhodnutia procesne vyústil, v sebe zahŕňa podľa
úvahy odvolacieho súdu prezumpciu neporušenia zásady rovnakého zaobchádzania i prezumpciu
súladu s dobrými mravmi. Z toho možno v konečnom dôsledku vyvodiť, že v skutočnosti námietky
proti diskriminačnému prístupu či porušeniu dobrých mravov pri rozhodovaní orgánov verejnej správy
o právach a povinnostiach strán sú z hľadiska spôsobu nápravy výhradami proti vecnej správnosti

rozhodnutia (por. napr. uznesenie NS ČR sp. zn. 21 Cdo 2686/2015 zo dňa 19.12.2016).

13. Odvolací súd považuje za potrebné na záver poznamenať, že pokiaľ ide o ochranný príspevok
za mesiac máj 2016, ktorý bol v odvolacej argumentácii žalobcu dominantnou skutočnosťou, na
ktorú poukazoval, nemožno prehliadať, že okolnosti jeho odňatia, následného opätovného priznania

a skutočného vyplatenia neboli nad akúkoľvek pochybnosť súčasťou skutkového deja vymedzeného
žalobou, zjednodušene povedané už len z toho dôvodu, že z časového hľadiska nastali až po podaní
žaloby na súde. Právom predpokladaným spôsobom (zmenou žaloby) sa tieto skutočnosti nestali
súčasťou procesne relevantného skutkového deja ani v priebehu konania, a preto na ich podklade
uplatnený nárok nemohol byť priznaný. Z tohto dôvodu, nakoľko okolnosti odňatia ochranného príspevku

za mesiac máj 2016 nemali priamu výpovednú hodnotu k skutočnostiam, na podklade sa žalobca
domáhal morálneho odškodnenia, odvolací súd nepovažoval tvrdenia a argumentáciu žalobcu ohľadne
ochranného príspevku za mesiac máj 2016 za významné pre rozhodnutie vo veci a ako s takými
nevzhliadol potrebu sa vysporiadať ani v odôvodnení tohto rozhodnutia. Odvolací súd dáva v tejto
súvislosti do pozornosti odvolateľa závery formulované v otázke rozsahu odôvodnenia ÚS SR. Ten

napríklad tiež vo svojom náleze sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9.2008 vyslovil, že „...všeobecný súd nemusí
daťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania“.

14. Odvolací súd z týchto dôvodov ako vecne správny potvrdil napadnutý rozsudok ako v zamietavom
výroku, tak aj v závislom výroku o trovách konania, majúcom správny základ v plnom procesnom
úspechu žalovaného v spore.

15. Podľa ust. § 396 C.s.p. , ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj

na odvolacie konanie. (2) Ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie. (3)Ak odvolací súd zruší rozhod- nutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

16. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu

vo veci.

17.Vsúladescitovanýmiustanoveniamizákonavznikloprávonanáhradutrovodvolaciehokonaniaplne
procesne úspešnému žalovanému. Nakoľko však podľa obsahu spisu žalovanému v odvolacom konaní
žiadne trovy nevznikli a ich vynaloženie ani nemožno rozumne predpokladať, odvolací súd rozhodol o

trovách odvolacieho konania tak, že nárok na ich náhradu nepriznal žiadnej stráne.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 355 C.s.p.).
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom

plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je

rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v
ktorejneprospechbolorozhodnutievydané(§424C.s.p.).Dovolaniesapodávavlehotedvochmesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia

len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na
príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ
domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak
je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej

hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem
skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.)