Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, September 22, 2014

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 17C/177/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7511214555
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Tatranská

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2014:7511214555.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice-okolie, samosudca JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci žalobcu: K.. L. R., W..

X.X.XXXX, M. F. Š. X, V., zast: JUDr. Ivan Husár, advokát, so sídlom Vojenská 14, Košice, proti
žalovanému: Juraj Slivka Geospol, IČO: 10 702 504, so sídlom podnikania Budimír č. 241, zast.: JUDr.
MelániaKvietková,advokátka,sosídlomDominikánskenám.13,Košicevkonaníozaplatenie30.688,74
eura s prísl. t a k t o

r o z h o d o l :

Žaloba sa zamieta.

O trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou, podanou dňa 4.10.2011 domáhal, aby bol žalovaný zaviazaný zaplatiť mu

30.688,74 eura spolu s náhradou trov konania. Táto suma pozostáva zo sumy 28.923,72 eura titulom
bezdôvodného obohatenia a sumy 1764,75 eura titulom náhrady škody.

Žalovaný navrhol žalobu ak plne nedôvodnú zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania.

Žalobca ohľadom bezdôvodného obohatenia v žalobe tvrdil, že žalovaný vykonával výstavbu
novostavby rodinného domu H.. Y.. U. W., T.. na M. G. v Košiciach, v rámci čoho žalobca vykonával pre

firmu žalovaného funkciu referenta investičnej výstavby. So súhlasom žalovaného i investora (Y.. W.)
žalobca ako zástupca žalovaného objednal niektoré práce u subdodávateľa - spoločnosti PIEMONT
s.r.o. z dôvodu, že ich firma žalovaného nechcela vykonať. Subdodávateľ objednané práce vykonal v
rozsahu odsúhlasenom žalobcom i investorom stavby a následne žalovanému vystavil fa č. XXXX/XXX
z 28.12.2007 so splatnosťou 10.1.2008. Táto faktúra bola vystavená nielen na firmu žalovaného ako
objednávateľa, ale znela zároveň aj na meno žalobcu, ktorý tieto práce v mene žalovaného (ako jeho
zamestnanec) u subdodávateľa objednal.

Žalobca investora niekoľkokrát vyzýval na jej zaplatenie avšak tomu nedošlo s odôvodnením, že
nemá dostatok finančných prostriedkov. Subdodávateľ na úhradu dlžnej sumy vyzýval žalovaného
prostredníctvom žalobcu a poskytol mu dodatočnú lehotu na úhradu dlžnej sumy do dňa 1.4.2009 s
upozornením, že v prípade jej nezaplatenie sa bude svojho nároku domáhať súdnou cestou. Žalobca
tvrdil, že subdodávateľ na žalobcu vyvíjal nátlak ohľadom zaplatenia danej faktúry, preto bol žalobca
nútený celú vyfakturovanú sumu zaplatiť zo svojich vlastných prostriedkov o čom žalovaný mu vystavil

dňa 1.4.2009 príjmový pokladničný doklad na dlžnú sumu.

Sumy 28.923 eur, ktorú namiesto investora zaplatil žalobca žalovanému na základe fa č. XXXX/XXX,
sa žalobca domáhal voči investorovi na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. XXC/XX/XXXX a vjeho priebehu sa dozvedel, že celú fa č. XXXX/XXX investor zaplatil žalovanému dňa 3.3.2009 a teda
žalovaný prijal dané plnenie dvakrát z toho istého právneho dôvodu, avšak túto skutočnosť žalobcovi
neoznámil.

Žalobca sa domnieval, že platbu do pokladne žalovaného dňa 1.4.2009 zaplatil namiesto investora.
Po tom, ako sa počas konania XXC/XX/XXXX dozvedel, že investor sumu 28.923,72 eura zaplatil
žalovanému už dňa 3.3.2009, zobral žalobu voči investorovi celkom späť.

Uznesením XXC/XX/XXXX z 26.5.2010 v spojení s uznesením Krajského súdu Košice 11Co/242/2010
z 30.11.2010 zaviazaný na náhradu trov konania v sume 853,70 eura. V konaní XXC/XX/XXXX zaplatil
súdny poplatok, ktorý po čiastočnom vrátení činil 911,05 eura, čo spolu so sumou 853,70 eura titulom
právneho zastúpenia žalovaného činí 1764,75 eura.

Tejto sumy sa žalobca domáhal v predmetnom konaní titulom náhrady škody, čo spolu so sumou

28.923,72 eura činí spolu 30.688,74 eura.

V tejto prejednávanej veci bol vydaný platobný rozkaz XXRo/X/XXXX - 24 zo dňa 16.11.2011, proti
ktorému žalovaný podal odpor a navrhol žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť.

V odpore žalovaný uviedol, že žalobca bol u neho v pracovnom pomere v čase, keď musel odísť
z miesta riaditeľa stavebnej priemyslovky. V podstate sa žalobca venoval svojej znaleckej činnosti a
pre žalovaného pôsobil ako osoba zodpovedná za výkon stavebných prác v súlade s vtedy platným
živnostenským zákonom. Pracovný pomer trval do 31.12.2008. Čo sa týka rodinného domu, bol to
žalobca, ktorý prišiel za žalovaným s požiadavkou, aby jeho známemu postavil dom, no keďže žalovaný

nemal voľné kapacity, dal ako stavebný dozor objednávku pre subdodávateľa PIEMNOT s.r.o., hoci na
to nemal ani oprávnenie a ani súhlas žalovaného.

Faktúru č. XXXX/XXX doniesol od subdodávateľa samotný žalobca, ktorá ale nebola a ani nemohla
byť vystavená na meno žalobcu, a znejúcu iba na meno žalovaného spolu s prílohami ju žalovaný má

zaevidovanú aj vo svojom účtovníctve.

Žalovaný poukázal na nezrovnalosti vo faktúre č. XXXX/XXX, ktorú žalobca predložil súdu v rámci
listinných dôkazov s tou ktorú žalobca doniesol od subdodávateľa pre žalovaného a síce, že
- hoci obidve majú rovnaké číslo, dátum a rovnakú výšku účtovanej sumy, na žalobcom predloženej

faktúre je ako odberateľ uvedený aj žalobca ako fyzická osoba, hoci IČO, DIČ aj IČ s DPH patrí
žalovanému
-nafaktúrepredloženejžalobcomjeuvedená10%DPHvtej,ktorábolapredloženážalovanému,sadzba
uvedená nie je
-ževinomporadíjepodpis,pečiatkafakturujúceho,ipečiatkysubdodávateľapoužiténaobochfaktúrach

sú iné (jedna s č. „1“ a druhá s č. „2“)

Žalovaný uviedol, že tvrdenie o opakovaných výzvach investora na úhradu fa č. XXXX/XXX je
nepravdivé, pretože žalobca bol u neho začiatkom roka 2008 s tým, že má od investora 710 000
Sk a žiadal, aby mu žalovaný vystavil výdavkový pokladničný doklad na túto sumu, aby ju mohol

subdodávateľovi odniesť na zaúčtovanie. Žalovaný to odmietol do momentu, kým žalobca nedonesie
príjmový doklad od subdodávateľa. Žalobca preto odišiel a po čase sa vrátil s pokladničným príjmovým
dokladom s pečiatkou s č. 2 a ukázal ho žalovanému tak, že palcom prekryl podpis príjemcu. Žalovaný
vystavil výdavkový pokladničný doklad znejúci na sumu 710 000 Sk a žalobca sa zaviazal dať všetky
účtovné listiny so subdodávateľom do poriadku. Doklady ale nedoniesol a neskôr dal účtovníčke

pokladničný doklad z 2.1.2008, vystavený spoločnosťou Piemont s.r.o. na sumu 710 000 Sk, na ktorom
chýbal podpis subdodávateľa čo spôsobilo, že si ho žalovaný nemohol zúčtovať.

Z fa č. XXXX/XXX je zrejmé, že táto bola vystavená na sumu 871.356,10 Sk, ktorá bola zaplatená v
dvoch častiach a to sumou 710 000 Sk hotovostne dňa 2.1.2008 a sumou 271.356,10 Sk prevodom z

účtu žalovaného na účet subdodávateľa, z čoho preplatok v sume 110.000 Sk bol žalovanému na účet
vrátený dňa 29.1.2008.Žalovaný preto poprel pravdivosť tvrdení žalobcu o tom, že musel v náhradnej lehote do 1.4.2009
zaplatiť danú faktúru, pretože už jeden deň po jej splatnosti t. 11.1.2008 bola celá fakturovaná suma
subdodávateľovi plne uhradená a je nelogické tvrdenie žalobcu v tom smere, že subdodávateľ žalobcu

vyzýval žalovaného na zaplatenie fa č. XXXX/XXX zo dňa 28.12.2007. Napokon, so žalobcom bol k
31.12.2008 rozviazaný pracovný pomer a teda žalovaný nemal žiaden dôvod žiadať žalobcu na takýto
úkon.

Skutočnosť, že ide zo strany žalobcu o konfabuláciu dokazuje aj to, že žalobca spolu s návrhom na

vydanie platobného rozkazu predložil tiež výzvu adresovanú investorovi, kde sa odvoláva na to, že pred
podaním daňového priznania zistil, že on nemá uhradenú fa č. XXXX/XXX, ktorá bola vystavená na
základe jeho objednávky z 1.8.2008, a ktorá bola uhradená jeho osobou. Tento list písal dňa 3.3.2009.
Dňa 1.8.2008 pritom dom investora bol už trištvrť roka dokončený a hotový. Na základe tejto výzvy zo
strany žalobcu sa Y.. W. i s manželkou dostavili k žalovanému do firmy, kedy im žalovaný refaktúroval
celú sumu účtovanú zo strany subdodávateľa prepočítanú konverzným kurzom a vykonal to fa č. XX/

XXX z 3.3.2009.

Vykonštruovanie žalobcových tvrdení vyplýva aj z toho, že hoci reálne od investora prevzal a
subdodávateľovi odovzdal sumu 710 000 Sk, pýta aj od investora i od žalovaného celú sumu t.j. vrátane
DPH. Žalobca nebol ani subdodávateľom ani investorom a ani žalovaným nikdy poverený, aby ako

fyzická osoba uplatňoval či vymáhal pohľadávky, a sumu 710 000,- Sk, ktorú od investora prevzal,
osobne aj odovzdal subdodávateľovi.

Napokon navrhol žalobu zamietnuť aj z dôvodu premlčania a ohľadom náhrady škody pre neexistenciu
zodpovednosti na strane žalovaného.

Súd ohľadom skutočností, uvedených v abstrakte tohto rozsudku vykonal dokazovanie výsluchom
účastníkov, výsluchom svedkov, listinnými dôkazmi, na základe čoho zistil tento skutkový stav:

Žalobca pred súdom vypovedal, že bol bývalým pacientom H.. Y.. U. W. a ten vedel, že žalobca je

pedagóg - stavbár. V aktuálnom čase Y.. W. hodlal postaviť rodinný dom a potom, ako mu pomohol
vybrať z predlžených štúdií tú najvhodnejšiu, bol oslovený aj ohľadom toho, či by na výstavbu tohto
domu vedel nájsť zhotoviteľa. Žalobca bol v danom čase zamestnancom žalovaného a preto ho s touto
požiadavkou oslovil. Žalovaný mu vysvetlil, že nemá dosť voľných kapacít, ale ak žalobca zabezpečí
realizáciu cez subdodávateľa, v zásade túto možnosť nevylučuje.

Žalobca potvrdil, že on osobne avšak bez akéhokoľvek poverenia či zmluvy oslovil spoločnosť Piemont
s.r.o., ktorá ubezpečila, že sa budú snažiť pokračovať s prácami vždy vtedy, ak to čas dovolí.

Samotné vytyčovacie práce zabezpečil žalobca a začal pôsobiť ako stavebný dozor pre Y.. W. a Piemont

s.r.o. reálne nastúpil na realizáciu stavby. Túto spoločnosť si žalobca dovolil objednať on osobne ako
zamestnanec Geospol-u a pripustil, že samotná objednávka neobsahovala žiadnu bližšiu špecifikáciu
toho, čo sa malo realizovať, no v tom čase ani oni sami nevedeli potvrdiť presný harmonogram prác.

Žalobca sa na adresu žalovaného vyjadril v tom smere, že ohľadom účtovníctva mal žalovaný vždy

všetko v poriadku, nevyskytli sa žiadne nezrovnalosti, a že voči tomu, že objednávku na Piemont dal on
osobne, nikto to nenamietal. Počas leta 2007 došlo k určitým finančným problémom a Piemont vystavil
Geospolu faktúru za už zrealizované práce. Keďže žalobca vystavil objednávku pre Piemont bez súhlasu
žalovaného, cítil morálnu zodpovednosť za včasnú úhradu faktúry, ktorú Piemont vystavil, a žalovaný
osobne na neho takúto požiadavku vzniesol. Na pojednávaní dňa 19.3.2012 žalobca konkretizoval, že

sa jednalo o sumu cca 850.000,- Sk s tým, že dňa 3.3.2008 osobne do rúk žalovaného vložil do jeho
rúk túto sumu a to v druhej miestnosti kancelárskych priestorov, určenej na tzv. rozhovory „medzi štyrmi
očami“. Tieto peniaze nemohol uložiť na účet, ktorý bol ich spoločný, pretože koncom januára žalovaný
zrušil dispozičné právo žalobcu na nakladanie s ním.

Uviedol, že tieto peniaze žalovaný žiadal zaplatiť od žalobcu preto, že aj objednávku vystavil žalobca.
Na otázku, odkiaľ mal k dispozícii toľko peňazí, žalobca vypovedal, že šlo o jeho úspory, ktoré mal
uložené v čiernej taške, ktorú mali s manželkou zamknutú v skrini a bola zatiahnutá zipsom.Na otázku súdu, že keď faktúru vystavila spoločnosť Piemnot s.r.o., prečo ohľadom jej úhrady neoslovil
H.. W. žalobca odpovedal, že naopak, niekedy v januári alebo februári 2008 ho vyzval, na čo H.. W.
reagoval slovami, že sa nemá so žalobcom o čom baviť, lebo v zmluvnom vzťahu je s Geospolom. Toto

bola okolnosť, pre ktorú žalobca, majúc povinnosť svoje záväzky voči Geospolu vysporiadať, vložil tieto
peniaze do pokladne žalovaného dňa 3.3.2008, pričom doklad o tomto vklade mu bol žalovaným vydaný
dňa 1.4.2009.

Žalobca kategoricky poprel, že by od Y.. W. nejaké peniaze na úhradu ceny vykonaných prác prevzal.

Žalovaný pred súdom vypovedal, že skutočne, žalobca bol jeho zamestnancom od roku 2002 do
decembra 2008 a to na základe dohody o vykonaní práce. V máji 2007 ho žalobca oslovil s tým, že H..
W., s ktorým sa žalobca ak jeho pacient spriatelil, si chce postaviť dom. Žalovaný ozrejmil žalovanému,
že nemá voľné kapacity a preto tento dom realizovať nebude. Napriek jeho nesúhlasu žalobca oslovil
fa Piemont s.r.o. a za firmu žalovaného vystavil objednávku s tým, aby táto firma realizovala stavebné

práce. Samotnú písomnú objednávku videl žalovaný až v priebehu konania na Okresnom súde Košice
I vo veci 15C/10/2010.

Na takýto úkon žalovaný žalobcu nikdy nepoveril. V roku 2007 v septembri ale Piemont s.r.o. už
zrealizovala nejaké práce, na základe čoho vystavila investorovi fa č. XXXX/XXX na celkovú sumu

888.386,57 Sk. K tejto faktúre sa žalovaný dostal tak, že keď H.. W. túto faktúru obdržal, prišiel za
žalovaným,abyodkontroloval, čito,čojevsúpiseprác,boloajreálneurobené.Toutokontroloužalovaný
poveril žalobcu a to aj z dôvodu, že túto činnosť chcel pre H.. W. robiť aj z vďačnostných dôvodov.

Po tomto žalovaný oslovil pána T., majiteľa Piemont-u s.r.o., aby ďalšia, celková faktúra bola vystavená

na Geospol, aby boli veci účtovne v poriadku, a v rámci čoho chcel tiež vysporiadať pokladňu ohľadom
710 000 Sk. Žalobca H.. W. žiaden doklad o tejto sume nedal a žalovanému predložil príjmový doklad
bez podpisu. Pán T. žalovanému ozrejmil, že u nich po finančnej stránke všetko v poriadku, a že zostáva
doplatiť iba rozdiel. Na základe tohto rozhovoru bola vystavená fa č. XXXX/XXX, z ktorej finančne
žalovaný zo svojho účtu doplatil Piemontu 271,356,10 Sk t.j. suma omylom vyššia, a preto preplatok

110 000 Sk mu bol obratom vrátený a na účet pripísaný dňa 30.1.2008.

Týmto spôsobom mal zúčtované všetky peniaze aj H.. W., ktoré cez firmu Geospol prešli.

Ďalej vypovedal, že žalobca, ktorý má výborný presviedčací talent, dňa 1.4.2009 prišiel do kancelárie

za jeho účtovníčkou a pod zámienkou, že pre H.. W. potrebuje preukázať, že peniaze, ktoré od neho
prevzal, skutočne odovzdal žalovanému, čo mu účtovníčka „zjedla“ a vystavila mu z tohto dňa príjmový
pokladničný doklad o vložení sumy 710 000 Sk do pokladne žalovaného, čo ale nebola pravda, pretože
celá záležitosť bola viac než rok finančne úplne vysporiadaná.

Súd vypočul ako svedka Y.. U. W., T.., ktorý vypovedal, že koncom roka 2007, v niektorý deň krátko pred
Silvestrom mal službu v nemocnici. Predtým, ako nastúpil do služby, mu žalobca telefonicky zavolal, že
musí finančne vysporiadať stavbu jeho domu, pretože sa blíži koniec roka. Počas služby žalobca prišiel
za ním do nemocnice a žalobcom požadovanú sumu 710 000 Sk mu síce s váhaním, ale predsa len
odovzdal. Žalobca mu na tieto peniaze nedal žiadne potvrdenie ale spoľahol sa určitú dávku dôvery.

Po 1 roku sa v r. 2009 však žalobca sa od neho domáhal zaplatenia ďalších peňazí, čo ale tentokrát
výslovne odmietol. Navštívil preto osobne žalovaného ohľadom vysvetlenia o čo sa jedná, ktorý mu
všetko ozrejmil aj ohľadom sumy 710.000,- Sk s tým, že finančne je už absolútne všetko vysporiadané.

Svedok akcentoval, že žalobcu nikdy nepoveril výkonom žiadnych prác či úkonov, a v ničom ho
nezastupoval.

Po tom, ako žalobca pýtať ďalšie peniaze vo februári 2009, bol si celú vec preveriť jednak u žalovaného
a jednak aj spoločnosť Piemont s.r.o. mu vystavila potvrdenie o tom, kedy a koľko peňazí jej bolo

zaplatených. Žalobca ho na zaplatenie peňazí dokonca písomne vyzval dňa 3.3.2009, aby mu zaplatil
871,356,10 Sk titulom neuhradenej fa č. XXXX/XXX, pričom o žiadnej takejto faktúre svedok nič nevedel.Tento svedok ako aj žalovaný zhodne uviedli, že sumu 710 000 Sk do firmy Piemont s.r.o. nedoniesol
ani jeden z nich, na čo žalobca reagoval tým, že svedka H.. W. označil za prvotriedneho úplatkára a
prevzatie sumy 710.000,- Sk od svedka kategoricky poprel. Vzápätí však uviedol, že po tom, ako ich v

decembri 2007 prijal, ich už v decembri 2007 odovzdal a takú istú sumu už z vlastných prostriedkov
potom začiatkom roka 2008.

Svedok L. Z. vypovedal, že ohľadom jednej zákazky bol navštíviť žalovaného a sedeli spolu u neho v
kancelárii. Cez miestnosť prešiel žalobca, ktorý sa len pozdravil, potom niečo nezrozumiteľne zamrmlal

s tým, že ide k Y. a nasmeroval si to do druhej kancelárie, kde sedela ekonómka žalovaného. Ako dlho
sa tam zdržal a o čom sa bavili svedok nekonkretizoval, keďže tomu nevenoval pozornosť, no po chvíli
žalobca odišiel preč. Zakrátko sa vrátil späť a v ruke držal trojstranový, počítačom písaný list, ktorý
akože mal napísať svedok. Uvedený list sa ma týkať veci, nesúvisiacej s týmto konaním, ale v ktorej
svedok tiež bol vypočutý ako svedok a práve týmto trojstranovým listom chcel žalobca u neho docieliť,
že svedok zmenil svoju výpoveď. Toto ale kategoricky odmietol a žalobca ho atakoval, čomu ale zabránil

žalovaný. Predtým, ako žalobca opustil kanceláriu, ukazujúc na žalovaného kričal, že keď to svedok
nepodpíše, on (žalovaný) je mŕtvy muž.

Svedkyňa Y. U., bývalá zamestnankyňa žalovaného 15 rokov, na súde vypovedala, že žalobcu pozná
počas jeho pracovného pomeru u žalovaného, ktorý tu pôsobil 5 rokov. Pracovala ako účtovníčka a

vybavovala aj bežnú administratívnu a korešpondenčnú agendu.

Potvrdila, že vzťahy so žalobcom boli nadštandardne dobré a v každom ohľade panovala vzájomná
dôvera a ústretovosť. Žalobca bol voči nej mimoriadne, až nadbiehavo milý a ústretový, z čoho
nadobudla presvedčenie, že takého kamaráta snáď už ani mať nebude.

V rámci agendy, ktorú vybavovala, pracoval súčasne aj ako pokladníčka s tým, že žalovaný jej pre prípad
potreby podpísal niekoľko výdavkových a príjmových pokladničných dokladov, o čom žalobca dobre
vedel. Podotkla, ž počas celú dobu pôsobenia žalobcu vo firme sa neudiali nič také, čo by hoci len
náznakom mohlo vzbudiť pochybnosti o jeho osobe a konaní.

Ohľadom stavby rodinného domu sa vyjadriť v žiadnom smere nevedela, ale raz len cez dvere začula
meno „W.“ a 700 000 Sk ale v akých súvislostiach, to nevedela a ani tomu nevenovala pozornosť. Po
čase ale prišiel za ňou žalobca a jemu vlastným spôsobom milo a úslužne sa ku nej ozval s prosbou, že
má voči Y.. W. jednu povinnosť a síce preukázať, že je všetko v poriadku a že nemá voči firme žiadne

podlžnosti.

S určitými obavami, ale od vplyvom dôvery mu predsa len vypísala jeden z tých pokladničných dokladov,
ktoré mala žalovaným bianco podpísané, pričom text tohto dokladu jej diktoval priamo žalobca. Bolo to
v deň, keď po návrate žalobcu do kancelárie začula odvedľa veľký krik , preto tam nakukla a videla, ako

žalovaný oddeľuje od seba žalobcu a p. Z.Í..

Žalobcu odvtedy nevidela. Pri cestovaní autobusom o niekoľko týždňov potom však postrehla, že sa tam
svieti. Bolo to už v podvečer a keď prišla ku dverám, chcela otvoriť kľúčom, no nešlo to. Na výzvu, aby
otvoril, inak zavolá políciu, otvoril žalobca a bol veľmi prekvapený, že ho tam svedkyňa našla a vysvetlil

jej to tým, že si bol iba niečo prefotiť.

Nekontrolovali, či niečo zmizlo alebo nie, z jej kancelárie nezmizlo nič, avšak po tom, ako žalovanému
došla žaloba vrátane príloh, všimla si, že jedným z dokladov bola aj fotokópia toho príjmového dokladu,
o ktorom žalobca tvrdil, že ho H.. W. potrebuje iba ukázať. V skutočnosti od žalobcu nikdy takúto sumu

fyzicky do pokladne neprevzala, a nebol ani do peňažného denníka zapísaná, pretože tento doklad bol
iba „akože“. Vtedy prvýkrát žalovanému priznala všetko, ako to s týmto dokladom bolo, pretože o ňom
žalovaný absolútne nič nevedel a ona sa cítila veľmi trápne.

Po tomto okamžite volala žalobcu najprv na mobil, ktorý jej nebral, preto mu zavolala na pevnú linku a

keď sa ho spýtala, prečo to urobil povedal jej, „že má znášať všetky dôsledky“. Zakaždým, keď sa mu
snažila znova zavolať, ihneď po tom, ako začul jej hlas, zložil telefón.Svedok U. T. - bývalý konateľ spoločnosti Piemont s.r.o. vypovedal, že na rodinnom dome H.. W. ich
firma pracovala na základe toho, že boli oslovení žalobcom. Ich firma danú stavbu iba zakladala a
svoju činnosť ukončila dokončením prvého nadzemného podlažia. Stavbu dozoroval žalobca a riadil ju

stavbyvedúci p. N. T..

Svedok prehlásil, že čo sa financií ohľadom tejto stavby týka, toto bolo a je v absolútnom poriadku.
Potvrdil, že hoci si detaily už nepamätá, jednu hotovostnú platbu doniesol osobne do firmy aj žalobca,
jednalo sa o sumu niečo cez 700 000 Sk, ohľadom čoho mu bol vystavený príjmový doklad s uvedením

účelu platby s tým, že ostatné platby už boli realizované cez účet a niektoré platby realizoval tiež
priamo Y.. W.. Všetky faktúry, ako aj všetky ich spoločnosťou prijaté platby sú riadne zaevidované a
skontrolovateľné. Jednu úhradu dokonca Geospol realizovala dvakrát a preto dobropisom bol rozdiel
vrátený žalovanému späť na účet.

Ohľadom vzťahu žalobcu k firme Geospol sa svedok vyjadril tak, že žalobca mal byť jej konateľom a

zároveň jej odborným garantom, čo sa dozvedel priamo od žalobcu.

Svedkovi boli k nahliadnutiu predložené aj listinné podklady, ktoré sa prejednávanú vec viažu, najmä fa
č. XXXX/XXX a to verzii, znejúcej na odberateľa R. L. - Geospol a druhá, znejúca na R. L. - Geospol a
zároveň aj na K.. L. R., k tomu sa svedok nevedel s určitosťou vyjadriť prečo je tomu tak, avšak zásadne

zdôraznil,žeinakjeobsahtýchtofaktúridentickýstým,ženechjetoakokoľvek,platbabolauskutočnená
iba raz, takže nič nechýba a tiež nič neprevyšuje.

Ohľadom potvrdenia - príjmového dokladu z 2.1.2008 sa svedok vyjadril tak, že tento doklad
nevystavoval on, pretože zásadne takéto doklady on nerobil, no ako zvláštne mu prišlo, že na ňom nie

je podpis.

Vo vzťahu k potvrdeniu spoločnosti Piemont s.r.o. zo 6.4.2009 iba konštatoval, že pečiatka na ňom
pečiatku i podpis patrí ich ekonómke a aj toto potvrdenie svedčí o tom, že každá úhrada hotovosti bola
riadne zadokumentovaná.

Zdôraznil, že po úplnej úhrade fa č. XXXX/XXX spoločnosť Piemont s.r.o. nemala žiaden dôvod niekoho
urgovať a preto aj v tomto prípade sa úhrada tejto fa XXXX/XXX u nikoho, ani u K.. R. (žalobcu)
neurgovala.

Žalobca na výpoveď svedka reagoval tým, že ku korekcii fa č. XXXX/XXX tak, aby bolo na nej uvedené
aj jeho meno došlo preto, že ju on zaplatil.

Na otázku súdu prečo na jej úhradu zaplatil iba 710 000 Sk, keď v čase jej vystavenia trval na uvedení
aj svojho mena na tejto faktúre a už vedel, že výsledná suma je 871.356 Sk, žalobca odpovedal, že so

žalovaným mali spoločný účet, na ktorom mu žalovaný zrušil dispozičné právo a keďže mal k dispozícii
iba túto sumu, zvyšok už z účtu vybrať nevedel a rozdiel už zaplatil žalovaný z účtu, o to sa už ale
žalobca nestaral.

Na základe výzvy súdu spoločnosť Piemont s.r.o. doručila kompletnú listinnú i účtovnú dokumentáciu

viažúcu sa stavbu rodinného domu Y.. U. W. na M. G. U. V., na základe čoho bola súdu predložená
- objednávka H.. Y.. U. W., T.., vtedy bytom V.Š.. Y. Z. XX (čl. 159), ktorou si u spoločnosti Piemonst
s.r.o. objednal stavebné práce na rodinnom v V., M.Č. G.

- objednávka K.. L. R. (čl. 174) zo dňa 1.8.2007 - súd uvádza stručne, ktorou ako stavebný dozor H.. Y..

U. W., T.. objednal výkon stavebných prác na RD na M. G. v V. v rozsahu do 1 000 000,- Sk v rámci čoho
Y.. W. s manželkou sú investori s tým, že prevedené práce mali byť odovzdané žalobcovi stavebnému
dozoru. Túto objednávku dňa 1.7.2007 prevzal aj podpísal pán T. (súd vychádzal porovnaním jeho
podpisov na iných listinách v súdnom spise)

- faktúru č. XXXXXXXX (čl. 160), ktorou Piemont s.r.o. priamo H.. Y.. U. W. T.. vyúčtoval vzájomne
odsúhlasené stavebné práce, a ktoré tvorili súčasť tejto faktúry. Faktúra bola vystavená dňa 13.9.2007,
splatná 25.9.2007 a znela na sumu 888 387 Sk, z čoho po odrátaní zloženej zálohy 300 000 Sk titulom
zálohovej faktúry č. XXXX/XXX (čl. 168) zostávalo doplatiť 588 387 Sk. Úhradu zálohy 300 000 Skmal súd preukázanú výpisom z účtu zhotoviteľa (čl. 169) o pripísaní tejto sumy na účet dňa 16.8.2007
a zaplatenie sumy 588 387 Sk príjmovým pokladničným dokladom zhotoviteľa zo dňa 21.9.2007,
zaúčtovaného v účtovníctve pod č. T. na účtovací predpis 31101 dňa 21.9.2007

- faktúru č. XXXX/XXX zo dňa 28.12.2007, splatnú 10.1.2008 (čl. 175), vystavenú na odberateľa: K.. L.
R., R. L. GEOSPOL, 044 43 Budimír 241, IČO: 10702504, DIČ: 1020653810, IČ DPH: SK1020653810.
Z obsahu tejto faktúry vyplýva, že jej predmetom je fakturácia stavebných prác „Rodinného domu M. G..“
- práce prevzal K.. R. a fakturovaná bola suma 732 232 Sk, čo spolu s DPH 139 124,10 Sk činilo celkovú

sumu 871 356,10 Sk. Na tejto faktúre je na jej spodnej časti rukou žalobcu dopísaný a vlastnoručne
podpísaný text: súhlasím s úhradou 28.12.2008.
Súčasťou tejto faktúry je aj prác a dodávok (čl. 176 - 181). Zo zoznamu úhrad na vydané faktúry (čl.
170) bolo zistené, že na úhradu tejto faktúry bola dňa 2.1.2008 prijatá suma 710 000 Sk, zaúčtovaná
príjmovým pokladničným dokladom č. T. (čl. 172) na účtovací predpis 311 001 dňa 2.1.2008, a zvyšok
bol dňa 11.1.2008 pripísaný na účet fy Piemont v sume 271 356,10 Sk (čl. 171), z čoho bol na účet

žalovaného vrátený preplatok vo výške 110 000 Sk dňa 29.1.2008 (druhá strana čl. 73) a ako žalovaný
potvrdil, na jeho účet bola táto suma pripísaná dňa 30.1.2008.

Ohľadom fa č. XXXX/XXX spoločnosť Piemont s.r.o. vystavila dňa 6.4.2009 tiež osobitné potvrdenie (čl.
42) o tom že:

- spoločnosti Piemont s.r.o. sám investor H..Y.. U. W., T.. uhradil dňa 16.8.2007 zálohovú platbu v sume
300 000 Sk na účet spoločnosti a dňa 18.9.2007 zvyšok v sume 588 387 Sk hotovostnou platbou
-cezspoločnosťGeospolnazákladefač.XXXX/XXXbolavyfakturovanásuma 871356,10Skuhradená
dňa 710 000 Sk v hotovosti dňa 2.1.2008 a dňa 11.1.2008 suma 271 356,10 Sk, z čoho bola vrátená
suma 110 000 Sk dňa 29.1.2008 bankovým prevodom

Z pracovnej zmluvy (čl. 32) súd zistil, že dňa 2.8.2004 žalovaný a žalobca uzavreli pracovnú zmluvu
na kratší pracovný čas s dňom nástupu do práce 2.8.2004 a žalobca bol zaradený na výkon práce ako
referent investičnej výstavby. Ostatné náležitosti nie sú pre vec dôležité.

Z dohody zo dňa 29.12.2008 (čl. 33) mal súd preukázané, že dňom 31.122008 účastníci skončili
pracovný pomer dohodou podľa § 60 vtedy platného Zákonníka práce.

Ako je zrejmé z predložených listín, žalovaný po tom, ako bola definitívne uhradená fa č. XXXX/XXX
vystavená spoločnosťou Piemont s.r.o., vykonal účtovné zúčtovanie aj s H.. W. tak, že mu refaktúroval

sumu 28 923,72 eura (871 356 Sk na čl. 45), zohľadniac tiež 710 000 Sk, ktoré odovzdal bez potvrdenia
do rúk žalobcu, a ohľadom čoho mu vystavil príjmový pokladničný doklad na celú vyfakturovanú sumu.
Tento príjmový doklad (čl 44) bol dňa 3.3.2009 zaúčtovaný v účtovníctve žalovaného pod č. T.-XXX.

Ako súd z ostatných listinných pokladov zistil: listom zo dňa 3.3.2009 (čl. 9) žalobca vyzval H.. Y.. U.

W., T.. na základe toho, že súd cituje a vyberá to podstatné: pri kontrole záväzkov a pohľadávok pred
podaním daňového priznania som zistil, že nemám uhradenú faktúru z vašej strany a to č. XXXX/XXXX,
ktorá bola na základe mojej objednávky zo dňa 1.8.2008 vystavená na moju osobu a uhradená mojou
osobou... Stavebná firma Piemont s.r.o. vykonala stavebné práce na novostavbe RD manželov W. ako
investorom stavebného diela, ktoré... dodávateľ stavebných prác podľa mojich informácií odovzdal a

investor ich prevzal. Na základe uvedenej faktúry XXXX/XXX mi dlhujete k 3.3.2009 čiastku 871 356,10
v prepočte na konverzný kurz to činí 28 920 eura. Uvedenú čiastku žiadam uhradiť v priebehu 15 dní od
doručenia tohto vyúčtovania na účet v SS ....... na meno K.. L. R. s variabilným symbolom XXXXXXXXX.
V prípade nedodržania a termínu si budem účtovať úrok vo výške 17,2% za každý začatý deň...

Žalobca svoj nárok na vrátenie bezdôvodného obohatenia žalovaného oprel o príjmový pokladničný
doklad zo dňa 1.4.2009 (čl. 7) tvrdiac, že sumu 28.923,72 eura, z toho 4618,07 eura bola DPH, čo v
korunách činilo 871356 Sk.

Keďže Y.. W. žalobcovi už žiadne peniaze nezaplatil, žalobca dňa 23.11.2009 podal žalobu na Okresnom

súde Košice II o povinnosť zaplatiť mu 28 923 eur s prísl., ktoré sa viedlo pod sp. zn. XXC/XX/XXXX. Ako
je zrejmé z obsahu oboznámeného spisu, aj v tomto konaní sa žalobca domáhal žalovanej sumy titulom
nezaplatenej faktúry č. XXXX/XXX a tvrdiac, že túto sumu on osobne vložil do pokladne žalovaného dňa1.4.2009. Za tým účelom ako dôkaz použil fa XXXX/XXX znejúcu na meno K.. L. R. a R. L. - GEOSPOL
zo dňa 28.12.2007 a pokladničný doklad z 1.4.2009, vypísaný Y. U..

V odpore proti vydanému platobnému rozkazu Y.. W. v pozícii žalovaného poukázal na to, že on osobne
žalobcu nikdy nepoveril, aby v jeho mene a na jeho účet vykonával akékoľvek úkony vo vzťahu k
stavbe jeho rodinného domu a rovnako aby objednával akékoľvek stavebné práce. Poukázal na to,
že spoločnosť Piemont, ktorá faktúru č. XXXX/XXX vystavila, bola subdodávateľom jeho zmluvného
partnera, ktorým bol R. L. - GEOSPOL, a voči ktorému má všetky svoje peňažné záväzky, týkajúce sa

realizácie stavebných prác, vysporiadané. Doručil súdu vyúčtovaciu faktúru, vystavenú R. L. pod č. XX/
XXXX a pokladničný doklad z 3.3.2009 o zaplatení sumy 28 923,72 eura.

Žalobca zobral žalobu späť dňa 4.2.2010. Okresný súd Košice II uznesením XXC/XX/XXXX - 36 zo dňa
26.5.2010 konanie zastavil, vrátil žalobcovi súdny poplatok 1717,65 eura (z celkovej sumy 1735 eur)
a zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému trovy právneho zastúpenia v sume 853,70 eura. O odvolaní

žalobcu proti výroku o trovách konania Krajský súd Košice svojím uznesením zo dňa 30.11.2010
rozhodnutie okresného súdu potvrdil. Uznesenie sa tak stalo právoplatné dňa 26.1.2011.

Ako žalobca v rámci žaloby v konaní 17C/177/2011 uviedol, Y.. W. žalobca tieto trovy konania zaplatil
a preto sa ich voči žalovanému domáha titulom náhrady škody v celkovej výške 1764,75 eura,

pozostávajúcej z trov právneho zastúpenia 853,70 eura a časti súdneho poplatku v sume 911,05 eura.

Súd vyhodnotil vykonané dokazovanie jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, na základe čoho právne
uzatvára:

Podľa § 451 Obč. zákonníka:
(1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Žalobca tvrdenie o tom, že sa žalovaný na jeho úkon obohatil, založil na tom, že subdodávateľ vykonané
práce žalovanému vyfakturoval fa č. XXXX/XXX z 28.12.2007 so splatnosťou 10.1.2008, pričom táto
faktúra bola vystavená nielen na firmu žalovaného ako objednávateľa, ale znela zároveň aj na meno
žalobcu, ktorý tieto práce v mene žalovaného (ako jeho zamestnanec) u subdodávateľa objednal, a že

subdodávateľ na úhradu dlžnej sumy vyzýval žalovaného prostredníctvom žalobcu, pričom mu poskytol
dodatočnú lehotu na úhradu dlžnej sumy do dňa 1.4.2009. Keďže subdodávateľ na žalobcu vyvíjal
nátlak ohľadom zaplatenia danej faktúry, bol žalobca nútený celú vyfakturovanú sumu zaplatiť zo svojich
vlastných prostriedkov, o čom mu žalovaný mu vystavil dňa 1.4.2009 príjmový pokladničný doklad na
dlžnú sumu.

Na tomto základe tejto úhrady následne žalobca niekoľkokrát vyzýval investora na jej zaplatenie avšak
k tomu nedošlo s odôvodnením, že nemá dostatok finančných prostriedkov. Preto sa žalobca domáhal
voči investorovi zaplatenia sumy 28.923 eur na súde, no až v priebehu konania vyšlo najavo, že žalovaný
prijal dané plnenie dvakrát z toho istého právneho dôvodu, a teda nie investor, ale to bol žalovaný, kto

sa na jeho úkor obohatil, keďže plnenie prijaté aj od investora v tomto rozsahu žalobcovi neoznámil.

Na základe vykonaného dokazovania však súd konštatuje, že žalobca svoje tvrdenia nepreukázal.
Súd neuveril žalobcovi to, že z akýchsi morálnych dôvodov a z pocitu vlastnej zodpovednosti k
subdodávateľovi vyplatil do pokladne žalovaného 28 923,72 eura, pričom žalovaný o ničom takomto

nevedel a jeho účtovníčka - Y. U., majúca na starosti aj pokladňu firmy žalovaného, takúto skutočnosť
nepotvrdila. Naopak, bola to ona, ktorá priznala svoju chybu v tom, že žalobcovi, ktorý zneužil ich
vzájomné vzťahy postavené na dôvere a ústretovosti, vystavila fiktívne „naoko“ potvrdenie o prijatí týchto
peňazí dňa 1.4.2014.

Súd neuveril ani tvrdeniu žalobcu o tom, že mal peniaze v takejto výške uložené v koženej zazipsovanej
taške v skrini.Zároveňsúdpoukazujeaj naniektorévzájomnesiodporujúcetvrdeniažalobcuvtomsmere,ževýpoveď
svedka H.. Y.. U. W., T.. ohľadom odovzdania suma 710 000 Sk žalobcovi v decembri 2007 počas jeho
služby v nemocnici označil za lživú a vzápätí povedal, že túto sumu, ktorú prijal od svedka, odovzdal už

v decembri 2007 a takú istú sumu už z vlastných prostriedkov začiatkom roka 2008 (pojednávanie dňa
18.2.2014). Ako jediná okolnosť ohľadom sumy 710 000 Sk vyšla v konaní ako preukázaná skutočnosť,
že to bol žalobca, ktorý sumu 710 000 Sk fyzicky odniesol spoločnosti Piemont s.r.o. dňa 2.1.2008, čo
potvrdil aj svedok T.X.Š., a o čom bol na firmu žalovaného aj vystavený príjmový pokladničný doklad
z tohto dňa.

Ďalšie finančné toky ohľadom úhrady ceny za vykonané práce, ktoré subdodávateľ Piemont s.r.o.
vyúčtoval boli nevyvrátiteľne dokázané listinnými podkladmi a to tým, že faktúru č. XXX/XXX na sumu
888 387 Sk zaplatil priamo investor H.. W. S. zálohy 300 000 Sk uhradenej dňa 16.8.2007 na účet tejto
spoločnosti a dňa 21.9.2007 doplatok v sume 588 387 Sk do pokladne spoločnosti zo dňa.

Na firmu žalovaného bola vystavená jediná faktúra a to faktúra č. XXXX/XXX na sumu 871 356,10 Sk,
uhradená zálohovou hotovostnou platbou dňa 2.1.2008 a doplatok bol zrealizovaný z účtu žalovaného
dňa 11.1.2008, pričom preplatok v sume 110 000 Sk bol touto spoločnosťou vrátená späť na účet
žalovaného dňa 29.1.2008.

Žalovaným predložené účtovné doklady absolútne presne korešpondovali s účtovnou evidenciou
spoločnosti Piemont, a preto o ich hodnovernosti súd nemal najmenšie pochybnosti.

Dňom11.1.2008bolitedavovzťahuksubdodávateľovivyrovnané všetkyfinančnézáležitosti,čopotvrdil
aj vypočutý svedok U. T., ktorý okrem iného vypovedal aj to, že vzhľadom na korektnosť platieb v danej

veci nebol dôvod, aby niekoho, a teda aj žalobcu vyzýval či dokonca urgoval a naliehal na urýchlenej
úhrade fa č. XXXX/XXX.

Žalobca v žalobe tvrdil, že o tom, že sa bezdôvodne obohatil práve žalovaný, dozvedel až v rámci
konania na Okresnom súde Košice II XXC/XX/XXXX, kedy sa dozvedel, že Y.. W. má všetky finančné

záležitosti vyrovnané, keďže žalovaný s ním dňa 3.3.2009 vykonal konečné zúčtovanie, avšak žalobcu
o tom neinformoval.

Po prvé: žalovaný nemal najmenší dôvod žalobcu, ako bývalého zamestnanca, o tejto skutočnosti
informovať, po druhé: žalobca nemal najmenší dôvod z akéhokoľvek titulu vkladať nejaké peniaze do

pokladne žalovaného najmä v čase 1 rok a 3 mesiace po skončení pracovného pomeru a po tretie:
ak by sa tak aj reálne stalo, mal to byť on, ktorý mal žalovaného informovať o tom, že od neho bola
prijatá takáto suma do pokladne. Žalovaného o takomto vklade však žalobca neinformoval a žalovaného
neinformovala o tom ani pokladníčka vzhľadom na to, že k žiadnemu reálnemu vkladu sumy 871 356,10
Sk do pokladne žalovaného nedošlo. Tá žalobcovi v dobrej viere, že žalobca potvrdenie nezneužije, mu

vystavila príjmový pokladničný doklad dňa 1.4.2009, ktorý v účtovníctve žalovaného vôbec nefiguruje a
jediný, kto o existencii tohto potvrdenia vedel, bola účtovníčka a žalobca, ktorý výpoveď svedkyne Y. U.
ohľadom okolností vystavenia tohto potvrdenia nerozporoval (výsluch svedkyne z 31.3.2014).

Ako rozporné súd vyhodnotil tvrdenie žalobcu o tom, že na jednej strane v žalobe i v priebehu konania

tvrdil, že sumu 28 923,72 eura vložil do pokladne žalovaného oproti pokladničnému príjmovému dokladu
a na druhej strane do očí svedkyne Y. U. tvrdil, že ona žiadna pokladníčka nebola, pretože žiadna
pokladňa neexistovala, neboli v nej vedené žiadne hotovostné peniaze a z toho dôvodu svedkyňa
nemala právo vypisovať či dokonca prijímať či vydávať peniaze v hotovosti. Otázkou potom je, na
základe čoho žalobca ako dôkaz v tejto veci použil práve potvrdenie, vystavené Y. U., o písme ktorej na

predmetnom doklade neboli žiadne pochybnosti.

Súd poukazuje aj na to, že meno žalobcu, uvedené popri označení firmy žalovaného na faktúre č. XXXX/
XXX (vrátane IČO a DIČ žalovaného), nemá žiaden právny význam. Pre žalobcu ako osobu z tejto
faktúry nevyplývali a ani nevyplynuli žiadne povinnosti. Ak žalobca v roku 2009 vzhľadom na to, že už

vo firme žalovaného nepôsobil, nemal vedomosti o plynutí finančných tokov a ak ich aj mal a hodlal
záväzok voči spoločnosti Piemont s.r.o. titulom fa č. XXXX/XXX z morálneho hľadiska vysporiadať, bolo
by logické prv, ako niečo také žalobca chcel urobiť, zistiť si ako sa veci v skutočnosti majú (v tom prípadeby sa dozvedel, že je všetko v poriadku), popr. ak by tieto peniaze na úhradu faktúry XXXX/XXX zložil
priamo u spoločnosti Piemont s.r.o.

Okrem toho: z obsahu samotného príjmového dokladu z 1.4.2009, ktorým mal žalobca „vložiť“ do
pokladne žalovaného 28 923,72 eura vyplýva: „účel: - úhrada fa XXXX/XXX“. Ak boli teda peniaze
vložené do pokladne žalovaného na úhradu takejto faktúry, je nutné poznamenať, že žalovaný takúto
faktúru nikdy nevystavil. Faktúru č. XXXX/XXX totiž vystavila spoločnosť Piemont s.r.o. žalovanému
a teda, ak podľa tvrdení žalobcu mali byť tieto peniaze použité na úhradu tejto faktúry, mal by byť

účel uvedený spôsobom „účel: - úhrada fa XXXX/XXX Piemont-u s.r.o.“ V opačnom prípade, ak by
preukázateľne došlo k reálnemu plneniu zo strany žalobcu, žalovaný by túto platbu ani nemal k čomu
priradiť. Inak povedané, žalobca by uhrádzal v účtovníctve žalovaného neexistujúcu faktúru.

Tvrdenie žalobcu o tom, že tieto peniaze nemohol uložiť na účet, ktorý bol ich spoločný, pretože koncom
januára žalovaný zrušil dispozičné právo žalobcu na nakladanie s ním, súd hodnotil ako tendenčné,

pretože je všeobecne známe, že ktokoľvek môže na účet kohokoľvek vkladať peniaze (bankou
predpísaným spôsobom) a to bez toho, aby vkladajúca osoba mala dispozičné právo s účtom (to by
potom ani bežní občania nemohli napr. uhrádzať faktúry mobilných operátorov vkladom na jeho účet).

Aj z toho dôvodu súd príjmový pokladničný doklad z 1.4.2009 posúdil iba ako síce existujúcu listinu,

ale bez akejkoľvek výpovednej či dokonca dôkaznej hodnoty a teda správne nebol zaevidovaný v
účtovníctve žalovaného, o ktorom sa samotný žalobca vyjadril, že tieto veci mal žalovaný vždy v
absolútnom poriadku.

V nadväznosti na tvrdenie žalobcu o tom, že sa o tom, kto za bezdôvodne obohatil dozvedel až v konaní

na OS Košice II XXC/XX/XXXX, súd toto tvrdenie posúdil ako nelogické a účelové. Ak totiž tvrdil, že
vkladom 28 923,72 eura dňa 1.4.2009 uhrádza dlh za H.. W., pričom sa týkal jeho údajného záväzku
voči Piemont-u s.r.o., bolo by potom nanajvýš logické, túto sumu „zaplatil“ priamo subdodávateľovi a
nie do pokladne žalovaného. Ak by bola pravda, že tieto peniaze reálne vložil do pokladne žalovaného,
tak potom od počiatku vedel, komu peniaze fyzicky odovzdal a po zistení, že mal žalovaný zaplatené

dvakrát, sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil.

Ako nepravdiví vyznela aj výpoveď žalobcu keď povedal, že počas leta 2007 došlo k určitým finančným
problémom a Piemont vystavil Geospolu faktúru za už zrealizované práce. Vykonaným dokazovaním
bolo totiž preukázané, že sám investor zaplatil 300 000 Sk dňa 2.8.2007 na účet Piemont-u a doplatok

v sume 588 387 Sk dňa 21.9.2007, pričom fa č. XXXX/XXX, vystavená na Geospol bola vlastne
záverečnou vyúčtovacou faktúrou, ktorá tak isto bola plne uhradená a včas.

Z výsluchu svedka H.. Y.. U. W. vyplynulo, že žalobca ho počas služby nemocnici navštívil v dňoch
krátkopredSilvestrom,kedymu odovzdalsumu710000Sk,čosúdvyhodnotilakovieryhodnéalogické.

Veď fa č. XXXX/XXX bola vystavená dňa 28.12.2007 a žalobca osobne na nej dopísal svoj súhlas s
preplatením z čoho vyplýva, že o existencii tejto faktúry vedel a dokonca jednu verziu si na vlastnú
žiadosť, ako aj sám vypovedal, nechal upraviť tak, aby na nej bolo aj jeho meno (keďže práce objednával
on) a svedok T. potvrdil, že sumu niečo cez 700.000,- Sk žalobca osobne doniesol k nim do firmy, o čom
na firmu žalovaného bolo 2.1.2008 vydané potvrdenie a odovzdané do rúk žalobcu.

Súd pripísal význam aj okolnosti, ktorú žalobca uviedol vo svojom liste z 3.3.2009 adresovanom H.. W.,
v ktorom tvrdil, že nemám uhradenú faktúru z vašej strany a to č. XXXX/XXXX, ktorá bola na základe
mojej objednávky zo dňa 1.8.2008 vystavená na moju osobu a uhradená mojou osobou...

V konaní bolo nad všetky pochybnosti preukázané, že fa č. XXXX/XXX nebola vystavená na žalobcu ale
na firmu žalovaného s uvedením jeho IČO, DIČ i IČ pre DPH (čl. 34) a to bez ohľadu na to, či existuje aj
jej druhá verzia, obsahujúca aj meno žalobcu ako aj to, že dňa 3.3.2009 žalobca ešte ani nedisponoval
príjmovým pokladničným dokladom, vystaveným Y. U. dňa 1.4.2009, takže by sa H.. W. ohľadom toho,
čo v liste písal, nemal čím preukázať. Súd sa preto domnieva, že zrejme a možno práve preto si takýto

doklad musel nejakým spôsobom zabezpečiť.

Svedeckými výpoveďami i vyššie oboznámenými listinami bolo však preukázané, že v rozsahu sumy
28 923,72 eura sa nikto, a teda ani žalovaný, neobohatil, pretože žalobca žiadne peniaze v tejto sumedo pokladne žalovaného reálne nevložil. Z uvedeného dôvodu sa preto súd vznesenou námietkou
premlčania nezaoberal.

Čo sa týka ďalšieho uplatneného nároku - náhrady škody, uplatnenej voči žalovanému v sume 1764,75
eura, k tomu súd uvádza, že jednak bola táto suma určená v nesprávnej výške, pretože: po zastavení
konania vo veci XXC/XX/XXXX na Okresnom súde Košice II bola žalobcovi vrátený súdny poplatok v
sume 1717,65 eura, t.j. zo sumy 1735 eura zaplateného súdneho poplatku nebola vrátená suma 17,35
eura, čo spolu s trovami právneho zastúpenia Y.. W. v sume 853,70 eura činí spolu 871,05 eura.

Podľa § 420 Obč. zákonníka:
(1) Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je:
1. protiprávny úkon,

2. spôsobenie škody a
3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou.

Všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 spočíva v zavinení škodcu, pričom zavinenie škodcu
sa podľa zákona predpokladá (prezumpcia zavinenia). Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže

vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo
záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných zákonom uložených povinností,
vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie § 420 o všeobecnej zodpovednosti za
škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti.

Pri občianskoprávnej zodpovednosti za škodu vzniká záväzkovo-právny vzťah medzi tým, kto za škodu
zodpovedá, a medzi poškodeným. Obsahom tohto vzťahu je právo poškodeného požadovať náhradu
škody a povinnosť toho, kto podľa zákona za škodu zodpovedá, škodu nahradiť.

V odseku 1 je vyjadrená zásada, že každý, t.j. tak fyzická osoba, ako aj právnická osoba, zodpovedá

za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je,
že niekto porušil určitú povinnosť (pričom nezáleží na tom, či ide o povinnosť vyplývajúcu z určitého
záväzkovo-právneho vzťahu alebo o povinnosť uloženú priamo zákonom) a porušením tejto povinnosti
spôsobil inej osobe škodu. Spôsobenie škody inej osobe a príčinná súvislosť medzi protiprávnym
konaním (porušením povinnosti) a vzniknutou škodou sú ďalšími podmienkami vzniku všeobecnej

zodpovednosti za škodu podľa tohto ustanovenia.

Žalobca v žalobe ale ani v priebehu konania nijako neozrejmil kedy, v čom, ako a ktorú právnu alebo
zmluvnú povinnosť žalovaný porušil, ktorou by mu vznikla škoda. Bol to predsa žalobca, ktorý na
základe vlastného rozhodnutia podal žalobu na Okresnom súde Košice II voči H.. Y.. U. W. T.. a teda ako

dominus litis si musel byť vedomý prípadne aj následkov, ktoré pre neho ako pre žalobcu z tohto konania
vzídu v prípade jeho neúspechu v danom konaní. O vznik týchto trov sa žalovaný nijakým spôsobom
nepričinil a nedal ani dôvod na podanie takejto žaloby a teda v žiadnom prípade sa nejedná o škodu,
ktorú by žalovaný žalobcovi týmto spôsobom spôsobil, či jej vznik nejako vyvolal. Keďže u žalovaného
nie je daná zodpovednosť, vzniknuté náklady musí znášať výlučne žalobca sám.

S poukazom na všetky vyššie uvedené dôkazy, hodnotené skutočnosti a analýzy bola žaloba v rozsahu
bezdôvodného obohatenia i náhrady škody ako plne nedôvodná zamietnutá.

Vzhľadom na vysokú výšku hodnoty predmetu konania a počet úkonov v tejto veci si súd vyhradil právo

rozhodnúť o trovách konania po právoplatnosti rozsudku v závislosti od toho či a kedy bude rozhodnutie
vo veci samej právoplatné a bude zrejmé, ktorému z účastníkov vznikne povinnosť náhrady trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na podpísanom súde v 3
vyhotoveniach.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 OSP/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.