Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. marec 2009

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 15C/64/1999

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6719201017
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Krnáčová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2009:6719201017.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou, v právnej veci

navrhovateľov 1. J. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom S., U.. N. č. XXX/XX,. občana SR a 2. G. G., nar.
XX.X.XXXX,. trvale bytom S., U.. N. č. XXX/XX,. občianky SR, proti odporcom I. T. K., nar. XX.X.XXXX,.
trvale bytom S. č. XXX,. občan SR a II. J. K., nar. XX.X.XXXX,. trvale bytom S. č. XXX, občianke SR, o
zaplatenie 2.951,40 € (88.914,- Sk) s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Odporcom I. a II. sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Pôvodne podaným návrhom zo dňa 21.4.1999 žiadali navrhovatelia, aby súd zaviazal odporcov na

doplatenie nedoplatku nájomného za obdobie august 1996 - marec 1999 v sume 27.100,- Sk, úrokov z
omeškania vyčíslených v sume 4.120,- Sk bez bližšej špecifikácie a sumu 5.800,- Sk za palivo a prácu pri
vykurovaní, ktorú mal navrhovateľ v 1. rade vykonať pre odporcov. Vo veci bolo rozhodnuté rozsudkom
dňa 2.5.2000, proti ktorému podali v zákonom stanovenej lehote odporcovia odvolanie. Krajský súd
rozhodnutie Okresného súdu vo Zvolene zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia
uložil súdu prejudiciálne stanoviť v prípade ak súd zistí, že dohoda medzi účastníkmi ohľadom platenia
vyššieho nájomného nebola, výšku nájomného aj znaleckým dokazovaním a zistiť či vôbec odporcom

vznikol dlh na nájomnom, v akej výške a za ktoré konkrétne obdobie. Zároveň doplniť dokazovanie za
účelom zistenia, či odporcom zo strany navrhovateľa bolo dodávané teplo do bytu, vyzvať navrhovateľov
na doloženie dôkazu o výške takto vzniknutých nákladov.

Po zrušení veci a vrátení tunajšiemu súdu navrhovatelia niekoľkokrát písomnými podaniami, ale aj
ústnymi prednesmi pred súdom menili svoj návrh dňom 8.6.2000, 14.7.2000, 23.4.2001 a 2.1.2003.
Naposledy žiadali, aby súd zaviazal odporcov na zaplatenie dlžného nájomného vo výške 88.914,- Sk

a poplatku z omeškania odo dňa splatnosti jednotlivých platieb za nájomné vo výške 2,5 promile denne
od 5-teho dňa toho ktorého mesiaca do zaplatenia, ako aj uhradiť sumu 5.800,- Sk za vykurovanie bytu
za obdobie február, marec až 20.4.1998. Uznesením o pripustení zmeny zo dňa 25.4.2007 súd rozhodol
a pripustil zmenu návrhu. Navrhovatelia sa domáhali vyplatenia nájomného od augusta 1996 až do
31.12.2002. Za rok 1996 žiadali nájomné vo výške 1.300,- Sk, rok 1997 1.400,- Sk, rok 1998 1.500,-
Sk, rok 1999 1.500,- Sk, od 1.7.2000 1.800,- Sk, od 1.9.2000 2.500,- Sk, ktoré žiadali až do konca roka
2002. Pokiaľ ide o sumu 5.800,- Sk, ktorú žiadali priznať z dôvodu vykurovania za obdobie február,

marec až 20.4.1998 túto sumu bližšie nešpecifikovali len uviedli, že sa jedná o čiastku, ktorá im vznikla
zakupovaním tuhého paliva a za prácu. Doklady ohľadom vykurovania bytu nákup paliva nedoložili.Tunajší súd po doplnení dokazovania opätovne vo veci rozhodol rozsudkom dňa 28.6.2007, proti
ktorému v zákonom stanovenej lehote podali navrhovatelia odvolanie. O odvolaní rozhodoval Krajský
súdvBanskejBystrici,ktorýuznesenímzodňa17.1.2008rozsudokokresnéhosúduzrušilavecmuvrátil

na ďalšie konanie. V zrušujúcom rozhodnutí bolo vytknuté okresnému súdu, že konkrétne neuviedol
ani základ ceny nájmu, t.j. či vychádzal z regulovaného nájomného alebo z ceny obvyklého nájomného
v danom čase pre danú lokalitu a daný byt. Z tohto dôvodu preto okresný súd nemohol ani posúdiť,
či nárok uplatnený navrhovateľmi je alebo nie je dôvodný. Pretože v súdenej veci aplikácia právnych
predpisov zaoberajúcich sa cenovou reguláciou neprichádza do úvahy bude povinnosťou okresného

súdu doplniť dokazovanie na zistenie tzv. trhovej ceny nájmu bytu. Za tým účelom uložil okresnému súdu
urobiť dotaz aj na príslušný O. Ú. v S. ako i obecné úrady v blízkom okolí, ako aj prípadné právnické
osoby v týchto obciach zaoberajúce sa nájmom bytov, aby zistil za akú cenu sa prenajímali v žalovanom
období byty, obdobné spornému bytu odporcov. Obdobným spôsobom má súd zistiť aké boli skutočné
náklady v týchto bytoch na dodávku v tepla v období február až apríl 1998 a po zistení v akom rozsahu
skutočne navrhovatelia dodávali teplo do bytov odporcov posúdiť aj tento uplatnený nárok.

V zmysle rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici súd postupoval v doplnení dokazovania a
zisťoval jednak u O. Ú. S. ako aj v obciach v okolí za dané obdobie výšku prenájmu obdobných bytov a
tiež v akom rozsahu navrhovatelia dodávali teplo do bytu odporcov. Okrem O. Ú. S. súd robil dopyt na
O. P., B. a D. N.. O. B. dňa 14.4.2008 oznámila, že byty obdobné, t.j. byty prvej kategórie s čiastočným

základným príslušenstvom tak ako bol byt, ktorý je predmetom sporu a ktorý prenajímali navrhovatelia
odporcom charakterizovaný v zmysle záverov znaleckého dokazovania v obci nemajú. V rokoch 1996 -
2002 čo predstavuje žalované obdobie O. B. nemala vo vlastníctve žiadne byty. V roku 2008 sa výška
nájomného 1-izbového štandardného bytu pohybuje v sume 2.298,- Sk a 2-izbového štandardného bytu
3.397,- Sk. O. P. odpovedalo súdu dňa 16.4.2008 s tým, že obecné byty má v správe spoločnosť L. A.

S., s.r.o. P.. Vzhľadom na náš dopyt odpovedal súdu J. H., správca, ktorý uviedol, že prenájom bytov
od 1.8.1996 do 31.12.2002 bol za prenájom bytov prvej kategórie za 1 m2 obytnej plochy 26,- Sk, za
1 m2 plochy vedľajších miestností 12,- Sk na rok. Za obdobie 1.1.2000 - 31.1.2001 pri bytoch prvej
kategórie za 1 m2 obytnej plochy 90,- Sk na rok , za 1 m2 plochy vedľajších miestností 42,- Sk na
rok. Od 1.2.2001 do 31.12.2002 za byt prvej kategórie 1 m2 obytnej plochy 130,20 Sk na rok a za 1

m2 plochy vedľajších miestností 61,20 Sk na rok. Ďalej sa vyjadroval k tomu čo je považované za byty
prvej kategórie a čo je základné príslušenstvo, doložil aj evidenčné listy pre výpočet úhrady za užívanie
bytov a služieb spojených s užívaním bytov. Na dopyt súdu O. P. oznámila, že sa jedná o obec, ktorá
k 31.12.2008 mala 2264 obyvateľov. O. S. 14.4.2008 oznámila, že za uvedené obdobie nemala a ani
nemá žiadne obecné byty v nájme a ani takéto neprenajíma. Z tohto dôvodu nemôže poskytnúť súdu

požadované informácie. Následne oznámila, že O. S. k 31.12.2008 evidovala 988 obyvateľov. O. D.
N. oznámila 22.4.2008 výšku cien nájmom bytov za obdobie august 1996 - december 2002 pri 1 a 2-
izbových bytoch pri m 2 2-izbové byty 60 m 2 za obdobie od augusta 1996 - do konca januára 2001 bola
suma 347,- Sk, za 1 m2 na rok a za 2-izbové byty o výmere 52,30 m2 334,- Sk. Od druhého mesiaca
roku 2001 do konca roku 2002 pri výmere 60 m2 657,- Sk a pri výmere 52,30 m2 627,- Sk. Následne

uviedli, že nemajú vedomosť o právnických osobách zaoberajúcich sa nájmom bytov v ich obci. Okrem
toho O. D. N. neeviduje byty vo vlastníctve s požadovanými parametrami ako žiadal súd, t.j. byty prvej
kategórie s čiastočným základným príslušenstvom, teda ústredne vykurovaný byt, WC nie je v dome.
Na doplnenie O. D. N. uviedli, že ku koncu roku 2008 evidovali 1854 obyvateľov.

Vzhľadom k tomu, že bol v priebehu konania navrhovateľ v 1. rade spolu s navrhovateľkou v 2. rade
niekoľkokrát vyzývaní na doloženie podkladov preukazujúcich náklady v súvislosti s kúrením a títo
neustále poukazovali na to, že je potrebné zadovážiť si podklady zo S. E. Z., keďže odporcovia tvrdia, že
majú nedoplatky na elektrine z dôvodu kúrenia elektrospotrebičmi, súd žiadal správu aj zo S. E. Ž.. Títo
dňom 28.1.2009 uviedli, že vzhľadom na veľkú rozsiahlosť nie je možné požadované údaje poskytnúť,

nakoľkoichevidenčnésystémyneevidujúpožadovanéúdaje.Ztohtodôvodupodkladyžiadanézostrany
súdu nie je možné zabezpečiť.

Vzhľadom na vyššie konštatované s poukazom na predchádzajúce rozhodnutia je zrejmé, že medzi
účastníkmi konania došlo k vzniku nájomného vzťahu a dohoda medzi účastníkmi ohľadom výšky

nájomného nebola uzavretá. Práve z tohto dôvodu súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie I.. D.
K. znalkyňou z odboru oceňovania nehnuteľností, ktorá vo veci podala znalecký posudok a tento
doplnila v zmysle záverov znaleckého posudku I.. K. C. ohľadom systému vykurovania v bytovom dome
navrhovateľov. Znalcami bolo ustálené, že sa jedná o byt prvej kategórie s čiastočným základnýmpríslušenstvom (ústredne vykurovaný byt, WC nie je v dome). V zmysle rozhodnutia Krajského súdu
v Banskej Bystrici zo dňa 17.1.2008 bolo úlohou súdu dopytmi na okolité obce ako aj právnické
osoby zistiť, či sa v O. S. alebo okolitých obciach v danom období prenajímali byty a za akú cenu sa

prenajímali tak, aby mohla byť stanovená trhová cena nájmu bytu. Z uvedeného jednoznačne vyplýva,
že aplikácia právnych predpisov zaoberajúcich sa cenovou reguláciou neprichádza do úvahy a preto pri
vzťahu medzi účastníkmi konania treba vychádzať z trhovej ceny nájmu bytu. Po doplnení dokazovania
súd konštatuje, že v okolitých obciach s výnimkou O. P. v žalovanom období neboli prenajímané
žiadne byty a ani byty obdobné ako je byt, ktorý je predmetom sporu. Jediná O. P. oznámila, že

v danom období prenajímala byty prostredníctvom spoločnosti L. A. S., s.r.o., ktorá oznámila ceny
nájmov v danom období. Jednalo sa však o byty prvej kategórie s ústredným vykurovaním a úplným
alebo čiastočným základným príslušenstvom. Základným príslušenstvom bola kúpelňa alebo kúpelňový
prípadne sprchovací kút a splachovací záchod. Základné príslušenstvo sa považovalo za súčasť bytu,
aj keď bolo umiestnené v dome mimo bytu a užíval ho len nájomca bytu. Ani v jednom prípade sa
nejednalo o toaletu, ktorá bola umiestnená mimo domu. Keďže krajský súd vyslovil právny názor, ktorým

jej okresný súd viazaný (§ 226 O.s.p.), súd vychádzal z trhovej ceny nájmu. Ak by súd vychádzal z
trhovej ceny nájmu O. P., ktorá jediná oznámila ceny nájmov bytov jedná sa o obec neporovnateľne
väčšiu s O. S., v ktorej sa nachádza sporný byt. Takéto stanovenie nájmu by bolo v rozpore s § 3
Občianskeho zákonníka, nakoľko sa nejedná o rovnaké byty, rovnakého charakteru a rozlohy a navyše
jedná sa o lokalite neporovnateľné vzhľadom na rozlohu a počet obyvateľstva. Taktiež infraštruktúra v

O. P. je omnoho väčšia, než v O. S.. Z uvedeného je možné konštatovať, že nie je možné vychádzať
z ceny uvedenej za prenájom v O. P. a túto brať ako trhovú cenu. Keby súd vychádzal z tejto ceny
vyšlo by nájomné neprimerane vysoké vzhľadom na charakter bytu. S poukazom na ustanovenie §
136 O.s.p. ak možno výšku nárokov zistiť len s nepomernými ťažkosťami alebo ak ju nemožno zistiť
vôbec, určí ju súd podľa svojej úvahy. Súd opätovne vychádza zo záverov znaleckého posudku, ktorý

sa zaoberal aj stanovením trhovej ceny nájomného. Jednoznačne zo znaleckého posudku vyplýva,
že znalkyňa sa porovnávacou metódou snažila určiť trhovú cenu nájomného s tým, že v uvedenom
období v danej lokalite sa žiadne obdobné byty neprenajímali. Preto nemohla porovnať cenu nájmu
takýchto bytov. Nakoľko výšku nárokov uplatnených v tomto konaní nie je možné zistiť ani po doplnení
znaleckéhodokazovania,nakoľkovobdobnýchobciachsobdobnýmpočtomobyvateľstva,srozlohousa

takéto byty v danom období neprenajímali a jediná obec, ktorá oznámila súdu údaje ohľadom prenájmov
bytov je O. P., ktorá tak ako vyššie bolo konštatované je neporovnateľne väčšia s väčším počtom
obyvateľstva a navyše nejedná sa o byty rovnakého charakteru ako je sporný byt navrhovateľov, ktorý
užívali odporcovia, súd dospel k záveru, že výšku nemožno zistiť vôbec. Keďže ustanovenie § 136 O.s.p.
dáva možnosť súdu určiť takúto spornú výšku podľa svojej úvahy opätovne sa súd prikláňa k záverom

znaleckého dokazovania, kde ani znalkyňa nemohla porovnávaním určiť výšku nájomného, nakoľko na
trhu s nehnuteľnosťami sa v danom období v danej lokalite obdobné byty neprenajímali a preto pristúpila
k určovaniu nájomného v zmysle právnych predpisov zaoberajúcich sa cenovou reguláciou. Aj keď v
súdenej veci aplikácia právnych predpisov zaoberajúcich sa cenovou reguláciou neprichádza do úvahy
je potrebné skonštatovať, že trhovú cenu nájmu predmetného bytu nie je možné určiť, súd podľa svojej

úvahy vychádza z ceny nájmov v zmysle právnych predpisov. Pri tomto vyčíslení výška nájmov vychádza
omnoho nižšia než platili odporcovia navrhovateľom a teda nedá sa hovoriť o tom, že by sa odporcovia
na úkor navrhovateľov nejakým spôsobom obohatili. Ak by opätovne súd vychádzal z výšky nájomného
v zmysle cenových predpisov, cena nájomného za rok 1996-1999 bola 278,- Sk na mesiac. Z prehľadu
úhrad nájomného čo medzi účastníkmi nebolo sporné a rozporované za rok 1996 zaplatili odporcovia

7.476,- Sk hoci podľa týchto údajov mali zaplatiť 1.390,- Sk, za rok 1997 zaplatili 4.964,- Sk, avšak mali
zaplatiť 3.336,- Sk. Za rok 1998 zaplatili 6.000,- Sk, za rok 1999 zaplatili 11.800,- Sk, za rok 2000 zaplatili
10.800,- Sk, avšak podľa takto stanovenej ceny mali zaplatiť 6.300,- Sk, za rok 2001 12.600,- Sk podľa
stanovenej ceny nájomného mali zaplatiť 9.036,- Sk a za rok 2002 zaplatili 12.000,- Sk, avšak podľa
stanovenej sumy mali zaplatiť 9.036,- Sk. Vzhľadom k vyššie konštatovaným skutočnostiam súd dospel

k záverom, že návrh navrhovateľov v tejto časti je nedôvodný a preto ho zamietol.

V priebehu pojednávania dňa 5.3.2009 navrhovateľ v 1. rade žiadal pripustiť zmenu návrhu a rozšíriť
návrh aj o nájomné za mesiac január až apríl 2003 s tým, že titulom nájomného za štyri mesiace
roku 2003 žiada priznať sumu 8.000,- Sk spolu s príslušenstvom zo sumy 1.500,- Sk od 5.1.2003

poplatok z omeškania vo výške 2,5 promile denne do zaplatenia zo sumy 1.500,- Sk od 5.2.2003
vo výške 2,5 promile denne za každý deň omeškania, zo sumy 2.500,- Sk od 5.3.2003 poplatok
z omeškania 2,5 promile denne za každý deň omeškania a zo sumy 2.500,- Sk od 5.4.2003 2,5
promile denne do zaplatenia. Súd s poukazom na ustanovenie § 95 O.s.p. zmenu žaloby nepripustil.Uznesenie nebolo potrebné vypracovať, nakoľko účastníci boli prítomní na pojednávaní, kde sa rozhodlo
o nepripustení zmeny návrhu a uznesenie bolo aj zdôvodnené. Zmenu návrhu súd nepripustil z toho
dôvodu, že výsledky dokazovania jednak znaleckým dokazovaním, ako aj dopytmi a správami na

príslušné právnické osoby a obce boli uskutočnené len v zmysle návrhu, ktorým žiadal priznať nájomné
za obdobie rokov 1996 až do konca roku 2002. Ak by súd povolil zmenu návrhu musel by doplniť
dokazovanie aj o tieto ďalšie štyri mesiace, čo by bolo vzhľadom na dĺžku konania nehospodárne a
neúčelné.

Ďalší z nárokov, ktorý žiadali v konaní navrhovatelia priznať boli náklady v súvislosti s kúrením za
obdobie mesiacov február, marec až 20.4.1998. Je opätovne potrebné konštatovať, že navrhovatelia
v priebehu niekoľkých rokov nedoložili žiaden relevantný listinný dôkaz a ani iný dôkaz preukazujúci
opodstatnenosťuvedenéhonároku.Nešpecifikovalibližšiečozosumy5.800,-Skmápripadaťnaprácua
čonamateriál.Uviedli,žejetosumazakúrenievobdobí1.2.1998-20.4.1998.Nedoložilidôkazotom,že
pre odporcov zabezpečovali za dané obdobie kúrenie, že im dodávali do bytu teplo, či a v akom rozsahu

zakupovali tuhé palivo, či sa jednalo o drevnú hmotu alebo uhlie, aké mali s tým výdavky, koľko vynaložili
finančných prostriedkov na zakúpenie tohto tuhého paliva a koľko práce pri vykurovaní s bytom odporcov
mali. Taktiež nepreukázali, či sa navrhovateľ sám alebo prostredníctvom niekoho iného podieľal na
vykurovaní, ako často a koľkokrát za deň a aké mu v tejto súvislosti vznikli výdavky. Keďže neuniesli
navrhovatelia v tejto časti dôkazné bremeno s poukazom na ustanovenie § 120 ods. 1, veta prvá O.s.p.

súd návrh v tejto časti ako nedôvodný zamietol. Podľa tohto zákonného ustanovenia účastníci sú povinní
označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Neznamená to, že stačí tvrdenie navrhovateľov o tom,
že kúrenie zabezpečovali, ale je potrebné doložiť dôkazy hodnoverne preukazujúce ich tvrdenia. Keďže
tak zo strany navrhovateľov uskutočnené nebolo, súd v tejto časti návrh považoval za nedôvodný.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením §
151 ods. 1 O.s.p. V konaní boli v celom rozsahu úspešní odporcovia, preto im prináleží právo na náhradu
trov konania. Nakoľko im však v konaní žiadne trovy nevznikli, súd rozhodol tak ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta
O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého
druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal

jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený

4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O. s. p.).