Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 26. máj 2017

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 23C/167/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416205241
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Mazúchová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2017:6416205241.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Adrianou Mazúchovou, v právnej veci

žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne
zastúpený advokátkou JUDr. Barbora Korenecová, so sídlom Slnečná 765/3, 900 45 Malinovo, adresa
pre doručovanie: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti žalovanému L.. K. Z., X..
XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXX/XX, XXX XX P. L., prechodný pobyt Kukučínova 258/10, 059 21 Svit,
štátny občan SR, o zaplatenie sumy 617,11 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 09.06.2016 podanou prostredníctvom právneho zástupcu, ktorá bola
doručená súdu dňa 10.06.2016, domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 617,11 Eur spolu s 5 %-
ným ročným úrokom z omeškania zo žalovanej sumy od 05.02.2002 do zaplatenia a náhrady trov
konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 04.01.2002 uzavrel so žalovaným Zmluvu o úvere č.XXXXXXX
(ďalej len „zmluva o úvere“), na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 398,33 Eur, ktorý
sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s príslušným poplatkom vo výške 218,75 Eur. Žalovaný sa zaviazal
vrátiť žalobcovi sumu vo výške 617,07 Eur v 13-tich mesačných splátkach po 47,47 Eur, počnúc dňom

18.01.2002. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil svoj záväzok riadne a včas, stratil výhodu splátok a dňa
05.02.2002 sa stal splatný celý dlh. Žalobca podal na žalovaného trestné oznámenie vo veci podozrenia
zo spáchania prečinu úverového podvodu. Okresný súd Žiar nad Hronom trestným rozsudkom č.k.
3T/156/2011 zo dňa 23.11.2011 uznal žalovaného vinným zo spáchania prečinu úverového podvodu
podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona a podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal žalobcu ako
poškodeného so svojím nárokom na náhradu spôsobenej škody na občianske súdne konanie. Trestný
rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 23.11.2011. K žalobe žalobca pripojil kópiu

trestného rozsudku, výpis z obchodného registra a zmluvu o úvere.

2. Dňa 01.júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. z 21.mája 2015 Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“), ktorý nahradil dovtedy platný zákon č.99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (§§ 473,
474 CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

3. Súd dňa 31.03.2017 doručil žalovanému žalobu s prílohami a výzvou podľa § 167 ods. 2 CSP, aby
sa žalovaný k doručenej žalobe písomne vyjadril. Súd žalovaného zároveň poučil o jeho procesnýchprávach a povinnostiach uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu a označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení. Žalovaný sa k doručenej žalobe nevyjadril.

4. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

5. Podľa § 177 ods. 2 v spojení s § 297 CSP pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba
o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota

sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,-Eur. Podľa § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd
rozhodujerozsudkombeznariadeniapojednávania,oznámimiestoačasverejnéhovyhláseniarozsudku
na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho
vyhlásením. Súd oznámením zo dňa 09.05.2017, ktoré bolo vyvesené na úradnej tabuli súdu dňa
09.05.2017, oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku.

6. Súd vo veci rozhodol rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, po tom ako vykonal
dokazovanie oboznámením obsahu žaloby, zmluvou o úvere, trestným rozsudkom a pripojeným
trestným spisom tunajšieho súdu č.k. 3T/156/2011 a zistil tento skutkový a právny stav.

7. Z predložených a vykonaných dôkazov súd zistil, že dňa 04.01.2002 uzavrel žalobca so žalovaným

zmluvu o úvere č.XXXXXXX. Na základe tejto zmluvy o úvere žalobca poskytol žalovanému hotovostný
úver vo výške istiny 12.000,-Sk za poplatok vo výške 6.590,-Sk. Prevzatie hotovosti pri podpise zmluvy
žalovaný potvrdil podpisom zmluvy o úvere. Žalovaný sa v zmysle zmluvy o úvere zaviazal zaplatiť
žalobcovi celkovú sumu 18.590,-Sk v 13-tich dvojtýždenných splátkach po 1.430,-Sk, počnúc dňom
18.01.2002. Z pripojeného súdneho spisu tunajšieho súdu č.k. 3T/156/2011 súd zistil, že žalobca

podal dňa 16.07.2009 voči žalovanému oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu, na
základe ktorého bola voči žalovanému po ukončení vyšetrovania vznesená obžaloba pre podozrenie
zo spáchania prečinu úverového podvodu. Trestným rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom
č.k. 3T/156/2011 zo dňa 23.11.2011 bol žalovaný uznaný za vinného zo spáchania prečinu úverového
podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona. Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal súd

žalobcu ako poškodeného so svojím nárokom na náhradu spôsobenej škody na občianske súdne
konanie. Trestný rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 23.11.2011. Z pripojeného
trestného spisu súd zistil, že v zápisnici z výsluchu zo dňa 13.08.2009 žalovaný uviedol, že úver
potreboval na osobnú potrebu pre domácnosť. V zápisnici z výsluchu uviedol, že úvery si zobral aj
v iných spoločnostiach, no keďže nemal dostatok prostriedkov, úvery prestal splácať. Z vykonaného

dokazovania má súd za preukázané, že žalovaný čerpal úver vo výške istiny 12.000,-Sk, čo vyplýva z
predloženej zmluvy o úvere ako aj z pripojeného trestného spisu.

8. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

9. Súd má za to, že právny vzťah medzi stranami sporu, založený uzavretou zmluvou o úvere podľa
§ 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „ObchZ“), je spotrebiteľským
vzťahom, a to s poukazom na § 23a zákona č.634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „zákon
o ochrane spotrebiteľa“) a zákona č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a

pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o
Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoSÚ“), a to s prihliadnutím
na právnu úpravu platnú v čase uzavretia zmluvy o úvere. Tzv. spotrebiteľské zmluvy nepredstavujú
osobitný zmluvný typ aplikovateľný len výlučne na občianskoprávne vzťahy, ale príslušné ustanovenia
je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, a to bez ohľadu na to,

či je uzavretá zmluva ako zmluvný typ upravená v Občianskom alebo Obchodnom zákonníku. Súd na
právny vzťah aplikoval aj zákon č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

10. Pri právnom posúdení veci súd aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia právnych predpisov:

Podľa § 23a zákona o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým
znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy
podstatným spôsobom neovplyvňuje.Podľa § 497 ObchZ zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky

vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 40a OZ, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods.
1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto
je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať
ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda
účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách,
je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý,

neplatnosti dovolá.

Podľa § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto
časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo,
nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa § 49a OZ, právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo
skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento
omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala
úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých

splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565),
začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa § 106 ods. 1, 2 OZ, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri

roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda
vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Podľa § 2 písm. a) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej

platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 3 ods. 1, 2 ZoSÚ, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského
úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý

spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa§4ods.2ZoSÚ,zmluvaospotrebiteľskomúvereokremvšeobecnýchnáležitostímusíobsahovať:
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,

Podľa § 5b zákona č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by

inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

11. Súd má za to, že právny vzťah medzi stranami sporu, založený uzavretou zmluvou o úvere,
je spotrebiteľským vzťahom. Z obsahu zmluvy vyplýva, že žalobca pri uzavretí zmluvy konal akododávateľ v rámci svojho predmetu podnikania. Žalovaný uzavrel zmluvu ako fyzická osoba. Uzavretá
zmluva o úvere je podľa svojho obsahu tzv. typovou formulárovou zmluvou, nakoľko jej znenie bolo
predtlačené na formulári, do ktorého strany sporu len vpísali chýbajúce údaje. Z uvedeného je zrejmé,

že žalovaný nemohol obsah zmluvy nijako ovplyvniť. Formulárové zmluvy žalobca opakovane používal
pri poskytovaní úverov. Súd po preskúmaní obsahu a predmetu uzavretej zmluvy, postavenia účastníkov
zmluvy, dospel k záveru, že právny vzťah založený predmetnou zmluvou je potrebné považovať za
spotrebiteľský.

12. Nakoľko žalobca v podanej žalobe svoj nárok vymedzil len skutkovo ako nárok na zaplatenie
žalovanejsumy,pričomhoprávnenekvalifikoval,tedaneuviedol,čisažaloboudomáhavočižalovanému
zaplatenia náhrady škody alebo sa domáha zaplatenia plnenia zo zmluvy, posudzoval súd oba nároky.

13. Pri posudzovaní dôvodnosti žaloby sa súd najskôr s poukazom na ust. § 5b zákona o ochrane
spotrebiteľa zaoberal otázkou premlčania uplatnených nárokov a dospel k záveru, že žalobou uplatnený

nárok na zaplatenie, či už z titulu náhrady škody alebo z titulu plnenia zo zmluvy, je premlčaný, preto
žalobu v celom rozsahu zamietol. Pri posudzovaní premlčania aplikoval súd na daný spotrebiteľský
právny vzťah ustanovenia Občianskeho zákonníka v súlade s rozhodovacou praxou NS SR (napr.
rozsudky NS SR, č.k. 3 MCdo 14/2014 a 3 M Cdo 12/2014).

14.Podľa§193CSPsúdjeviazanýrozhodnutímpríslušnýchorgánovotom,žebolspáchanýtrestnýčin,
priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal. Z
ustálenej judikatúry (R 22/1979, R 27/1977) výrok rozhodnutia o tom, že bol spáchaný trestný čin, nerieši
rozsah a výšku škody ani vtedy, ak je odškodniteľná ujma pojmovým znakom trestného činu. Súd nie
je viazaný výškou škody uvedenou v rozhodnutí súdu, ktorý rozhodoval o spáchaní trestného činu, a to

ani vtedy, ak výška škody je uvedená vo výroku odsudzujúceho rozsudku ako skutková veta o vine. Len
keby súd v trestnom konaní rozhodol o nároku na náhradu škody (alebo o jeho časti), nebol by súd v
občianskom súdnom konaní oprávnený túto časť nároku s poukazom na ust. § 230 CSP znovu prejednať
z dôvodu založenia prekážky „res iudicatae“ rozhodnutím v trestnom konaní. Z pripojeného trestného
rozsudku je však zrejmé, že o nároku na náhradu škody, ani jej časti v trestnom konaní rozhodnuté

nebolo.

15. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že trestný rozsudok č.k. 3T/156/2011 zo dňa 23.11.2011
nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 23.11.2011. Pri posudzovaní nároku na náhradu škody
aplikoval súd s poukazom na spotrebiteľský charakter právneho vzťahu na skutkový stav ustanovenia

Občianskehozákonníka.Podľa§106ods.1Občianskehozákonníkaprávonanáhraduškodysapremlčí
za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Podľa ods. 2
najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne,
za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. Pri premlčaní práva na náhradu
škody je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna (v ods. 1) a objektívna (v ods.

2). Začiatok subjektívnej a objektívnej premlčacej doby je stanovený odlišne, na sebe nezávisle, a ich
plynutie a skončenie je tiež vzájomne nezávislé, avšak len do tej miery, že subjektívna premlčacia doba
môže plynúť len v rámci objektívnej, ktorú nemožno prekročiť. Žalovaný škodu spôsobil úmyselným
trestným činom, vzhľadom na čo je dĺžka objektívnej premlčacej doby v danom prípade 10 rokov (§ 106
ods. 2 OZ) a plynie odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla, t.j. od spáchania trestného činu.

Subjektívna premlčacia doba je dvojročná (§ 106 ods. 1 OZ) a plynie odo dňa, keď sa poškodený dozvie
o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Žalobca nárok na náhradu škody uplatnil v trestnom konaní,
vzhľadom na čo premlčacia doba podľa § 112 OZ počas trestného konania spočívala. Trestné konanie
bolo v danom prípade právoplatne skončené 23.11.2011. Žalobca podal žalobu dňa 10.06.2016, t.j. až
po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, vzhľadom na čo je zrejmé, že nárok na náhradu

škody je premlčaný. Keďže žalobca podal žalobu viac ako 4,5 roka po právoplatnom skončení trestného
konania, nebolo potrebné zaoberať sa a ani zohľadňovať spočívanie premlčacej doby počas trestného
konania, t.j. zohľadňovať dĺžku spočívania subjektívnej premlčacej doby, ktorá uplynula od jej začiatku
do uplatnenia nároku na náhradu škody v trestnom konaní, nakoľko je zrejmé, že celá subjektívna
premlčacia doba uplynula aj po ukončení trestného konania. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru,

že uplatnený nárok z titulu náhrady škody je premlčaný. Preto nie je potrebné zaoberať sa podrobne
zákonnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu, ktorými sú protiprávny úkon žalovaného, vznik
avýškaškody,príčinnásúvislosťmedziprotiprávnymúkonomavznikomškody azavinenímžalovaného.16. Hoci žalovaný pri uzatváraní zmluvy o úvere konal podvodne a dopustil sa spáchania prečinu
úverového podvodu, súd ma za to, že uzavretá zmluva o úvere je platná. Právnym dôsledkom právneho
úkonu urobeného v omyle (§ 49a OZ) je len jeho relatívna neplatnosť (§ 40a OZ). Relatívne neplatný

právny úkon vyvoláva všetky účinky ako platný právna úkon, avšak tieto účinky pôsobia len do okamihu
dovolania sa jeho relatívnej neplatnosti. Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že žalobca sa
relatívnej neplatnosti uzavretej zmluvy v premlčacej dobe nedovolal, a ani takúto skutočnosť netvrdil,
v dôsledku čoho nastala jeho definitívna platnosť. Podľa § 49a OZ, ktoré je aplikovateľné tak na
občianskoprávne ako aj na obchodné vzťahy, omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným. Podľa

konštantnej rozhodovacej praxe (napr. rozsudok NS ČR 21 Cdo 826/2005 publikovaný pod číslom R
36/2008 alebo 31 Cdo 3620/2010 publikovaný pod číslom R 70/2011) podvodné konanie jedného z
účastníkov zmluvy pri jej uzavretí nie je dôvodom jej absolútnej neplatnosti pre nedostatok vážnej vôle
podľa § 37 alebo z dôvodu rozporu so zákonom podľa § 39 OZ, ale len dôvodom relatívnej neplatnosti
podľa § 49a OZ. Skutočná vôľa podvodne konajúceho účastníka zmluvy predstavuje len pohnútku,
prípadne vnútornú výhradu, ktoré neboli prejavené navonok, čím druhému účastníkovi nemohli byť

známe. Zmluva uzatvorená v dôsledku trestného činu jedného z účastníkov je len relatívne neplatná, čo
znamená, že je platná až do doby, pokiaľ sa jej neplatnosti nedovolá druhý účastník. Pokiaľ druhému
účastníkovi zmluvy uplynie premlčacia doba na dovolanie sa relatívnej neplatnosti, stáva sa zmluva
(právny úkon) definitívne platná. Z platnej zmluvy sa môže veriteľ domáhať svojich vzniknutých nárokov
z titulu plnenia.

17. Pri posudzovaní nároku na zaplatenie z titulu plnenia zo zmluvy súd rovnako dospel k záveru, že
aj tento nárok žalobcu je premlčaný. Dĺžka premlčacej doby podľa § 101 OZ je v občianskoprávnych
vzťahoch, vrátane spotrebiteľských, 3 roky. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že úver bol žalovanému
poskytnutý dňa 04.01.2002. Splatnosť úveru bola dohodnutá v 13-tich dvojtýždňových splátkach po

1.430,-Sk, počnúc dňom 18.01.2002. Z uvedeného je zrejmé, že posledná splátka mala byť splatná
najneskôr auguste 2002 a k jej premlčaniu došlo najneskôr v roku 2005. Žaloba bola podaná na súd
dňa 10.06.2016, to znamená po uplynutí premlčacej doby. Tvrdenie žalobcu o strate výhod splátok a
zosplatneníúveruk05.02.2002nemalsúdzapreukázané,nakoľkotototvrdeniežalobcunebolovkonaní
preukázané. Aj keby súd zohľadnil pri posudzovaní premlčania spočívanie premlčacej doby počas

trestného konania, t.j. od podania trestného oznámenia s uplatnením výšky škody do jeho právoplatného
skončeniadňa23.11.2011aplynutiepremlčacejdobypočítalažodtohtodňa,jezrejmé,žeajtakjenárok
na plnenie zo zmluvy premlčaný, nakoľko k podaniu žaloby došlo viac ako 4,5 roka po právoplatnom
ukončení trestného konania. K rovnakému záveru o premlčaní uplatneného nároku by však súd dospel
aj v prípade, že by pri posudzovaní premlčania aplikoval ustanovenia obchodného práva a 4 ročnú

premlčaciu dobu.

18. Len pre úplnosť vo vzťahu k uplatňovanej výške plnenia súd uvádza, že žalobca tvrdenú výšku
nároku nepreukázal. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter uzavretej zmluvy, súd podrobil uzavretú
zmluvu o úvere prieskumu podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý sa vzťahuje

na zmluvy uzavreté do 10.06.2010 (vrátane) a zistil, že zmluva neobsahuje ročnú percentuálnu mieru
nákladov,čojenáležitosťvyžadovanáustanovením§4ods.2písm.g/zákona.Vzhľadomnauvedenésa
poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. S poukazom na túto skutočnosť
(bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru), mohla skutočnosť, že žalovaný úver žalobcovi nesplatil, založiť
len nárok na zaplatenie sumy maximálne vo výške poskytnutého finančného plnenia, t.j. 12.000,-Sk,

teda 398,33 Eur, ktorý je však premlčaný.

19. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 CSP, podľa
ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá

na náhradu trov konania právo. Žalovaný bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, vzniklo mu tak právo
na náhradu trov konania. Žalovaný si však náhradu trov konania neuplatnil, keďže mu žiadne trovy počas
konania nevznikli. Preto súd rozhodol tak, že žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žiar

nad Hronom, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( § 358 CSP).

Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie
nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka a čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Náležitosťou odvolania je aj uvedenie spisovej
značkytohtokonania(§127CSP).Podanietrebapredložiťspotrebnýmpočtomrovnopisovasprílohami
tak, aby jeden rovnopis s prílohami zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s
prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).