Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. júl 2018

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 6Pc/29/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2517204068
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Šimonová

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2018:2517204068.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ingrid Šimonovou v právnej veci navrhovateľky: F.. O. G., J..

XX.XX.XXXX, G. V. XXX, právne zastúpená advokátom JUDr. Mgr. Marián Kropaj, PhD., Krajinská 3,
Piešťany proti povinnému: F.. M. G., J.. XX.XX.XXXX, G. K. K. XXXX/XXX, K., zastúpený advokátkou
Mgr. Martina Masárová, Záhradná 2/B, Piešťany, o určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky
takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh navrhovateľky na určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky z a m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu návrhom podaným na tunajšom súde

dňa 17.07.2017 domáhala proti povinnému určenia príspevku na jej výživu v sume 300,- eur mesačne
s účinnosťou od 17.07.2017, pričom svoj návrh neskôr zmenila a žiadala, aby súd zaviazal povinného
prispievaťnajejvýživusumou600,-eurmesačnesúčinnosťouod17.07.2017.Otejtozmenenávrhusúd
rozhodol uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 22.03.2018. Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila
skutočnosťou, že manželstvo s povinným bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Piešťany zo dňa
19.10.2016, právoplatným 07.11.2016, ona je invalidná dôchodkyňa a jediným jej príjmom je sociálna
dávka, pričom súčasne uhrádza povinnému mesačné výživné na deti vo výške 108,50 eur. Žije sama

v rodinnom dome, z ktorého sa povinný s deťmi odsťahoval a zároveň zobral so sebou množstvo
spotrebných vecí, preto je nútená znova postupne zariaďovať celú domácnosť a dokupovať všetko
pre potreby maloletých detí: I., O., K. M. D.. Do roku 2013 bola na rodičovskej dovolenke, aktuálne
bola dva mesiace PN kvôli zlomenej ruke, čo vyšetruje polícia, pričom nemôže pracovať najmä kvôli
povinnému. Po odpočítaní sumy výživného jej na živobytie zostáva 107,80 eur, z čoho musí hradiť
náklady na elektrickú energiu preddavkovo 50,- eur mesačne, stravu, ošatenie, hygienické potreby a iné
výdavky (krúžky, palivo do auta, telefón). Nakoľko ju povinný neinformoval o odpojení elektrickej energie

vzniknú jej výdavky v súvislosti s poplatkom za pripojenie. Musí do domu namontovať 11 lámp, opraviť
zatekajúcu strechu, dokončiť krb a stenu - strop na chodbe, urobiť 2 terasy a prístrešok pre auto. Z
uvedeného je zrejmé, že invalidný dôchodok v žiadnom prípade nemôže postačovať a ani nepostačuje
na úhradu jej nevyhnutných výdavkov a výdavkov pre domácnosť. Povinný je zamestnaný, má mesačný
príjem zo zamestnania a tiež z prenájmu nehnuteľnosti cca vo výške 2.500,- až 3.000,- eur.

2. Povinný sa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne k návrhu navrhovateľky vyjadril písomným

podaním zo dňa 17.08.2017, v ktorom uviedol, že návrh považuje v celom rozsahu za nedôvodný
a neoprávnený z viacerých dôvodov. Potvrdil, že manželstvo s navrhovateľkou bolo rozvedené
rozsudkom Okresného súdu Piešťany zo dňa 19.10.2016, právoplatným dňa 07.11.2016 v spojení s
opravnýmuznesenímzodňa28.10.2016,právoplatnýmdňa23.11.2016.Týmtorozsudkombolazároveňschválená rodičovská dohoda týkajúca sa maloletých detí (I., O., K. M. D.), ktoré boli zverené do jeho
osobnej starostlivosti a navrhovateľka sa zaviazala platiť výživné v sume 109,28 eur na všetky štyri deti.
V čase vyhlásenia rozhodnutia o rozvode manželstva žili navrhovateľka spolu s ním a deťmi v rodinnom

dome v V., avšak v dôsledku zhoršenia vzájomných vzťahov bol nútený zabezpečiť pre seba a pre
deti samostatné vlastné bývanie, nakoľko sa navrhovateľka odmietala z domu odsťahovať. Opakovane
navrhovateľke navrhoval, aby dom v V. predali a zabezpečili si tak zvlášť adekvátne bývanie, toto
navrhovateľka odmietala a odmieta. Nehnuteľnosti v V. sú zaťažené záložným právom na zabezpečenie
úverov a všetky splátky úverov počas rozvodového konania aj po rozvode uhrádzal a uhrádza v celom

rozsahu on. Do konca apríla 2017 uhrádzal aj všetky náklady spojené s užívaním domu a až po
odsťahovaní sa z domu odmietol hradiť náklady za dodávku elektrickej energie, a preto túto dal odpojiť
nakoľko ju navrhovateľka odmietala platiť a z uvedeného dôvodu podala na neho trestné oznámenie.
Týmto spôsobom koná navrhovateľka opakovane od roku 2013 kedy nespočetne mnohokrát podala
na neho trestné oznámenia z rôznych dôvodov. Orgány činné v trestnom konaní však ani raz nezistili
také okolnosti, ktoré by čo i len zakladali dostatočné podklady na vznesenie obvinenia voči nemu.

Ďalej uviedol, že navrhovateľka nepreukázala splnenie zákonných podmienok na priznanie príspevku
na výživu, z podaného návrhu nevyplýva, že by nebola schopná sa samostatne živiť. Z potvrdenia
sociálnej poisťovne nie je zrejmé, aký rozsah zníženia pracovnej schopnosti bol u nej zistený, aký je jej
zdravotný stav, príp. z akého dôvodu nie je schopná sama sa živiť. Majetkové pomery navrhovateľky
sú dostatočne dobré, je bezpodielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti v trhovej cene 162.000,- eur.

Jej konanie, ktoré realizuje v čase odkedy odišiel aj s deťmi zo spoločnej domácnosti je len prejavom
toho, že odmieta akceptovať skutočnosť, že ich manželstvo je rozvedené a nebudú už bývať v spoločnej
domácnosti. Rovnako náklady, ktoré navrhovateľka označuje ako nevyhnutné na dokončenie rodinného
domu sú nákladmi neprimeranými, pretože 5 - izbový rodinný dom je pre ňu samotnú na bývanie
neprimerane veľký, pričom nie je schopná uhrádzať náklady na prevádzku domu a už vôbec nie na

úhradu úverov viazaných k tomuto domu, preto by bolo v rozpore s dobrými mravmi, aby bol zaviazaný
prispievať na jej výživné, keď v súčasnej dobe sám uhrádza všetky záväzky. Okrem úhrady záväzkov
zabezpečuje osobnú starostlivosť štyrom maloletým deťom a uhrádza splátky ďalších úverov, ktoré
bol nútený si vziať na zabezpečenie bývania pre seba a pre deti. Navrhovateľka má vysokoškolské
ekonomické vzdelanie, je v produktívnom veku a keďže nie je známe v akom rozsahu a z akej príčiny

má zníženú pracovnú schopnosť má možnosti a schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, avšak túto
bez ospravedlniteľného dôvodu nevykonáva a rieši svoju situáciu požadovaním príspevku na rozvedenú
manželku, čo je v rozpore s dobrými mravmi. Navrhovateľka sa opakovanie dopúšťa šikanózneho
konania voči nemu, opakovane podáva nedôvodné a ničím nepodložené trestné oznámenia, krivo
ho obviňuje z týrania, hoci takéto konanie nebolo nikdy zistené. Jej posledná práceneschopnosť

nebola spôsobená zlomeninou ruky, diagnózy boli chronického charakteru a boli spôsobené dlhodobým
ochorením chrbtice navrhovateľky. Jej šikanózne konanie negatívne vplýva na psychické zdravie
povinného, ktorý sa opakovane musí brániť jej atakom a očisťovať svoje dobré meno. Aj z uvedeného
dôvodu, kedy jeden z bývalých manželov sa dopúšťa spoločensky neakceptovateľného správania sa,
bolo by priznanie príspevku na výživu navrhovateľky v rozpore s dobrými mravmi.

3. Navrhovateľka sa prostredníctvom právneho zástupcu písomným podaním zo dňa 07.10.2017
vyjadrila k vyjadreniu povinného, v ktorom trvala na svojom návrhu s odôvodnením, že nie je schopná
sama sa živiť, keď táto neschopnosť vyplýva jednak zo subjektívnych ale aj objektívnych skutočností,
pričom medzi subjektívne skutočnosti nepochybne patrí jej zlý zdravotný stav, znížená kvalifikácia

v dôsledku dlhodobejšej absencie zo zamestnania z dôvodu výkonu osobnej starostlivosti o deti a
rodinu. Povinný je muž v produktívnom veku s dlhoročnými pracovnými skúsenosťami, môže si okrem
zamestnania privyrobiť aj iným spôsobom ako jeho kolegovia v práci. Nemusí vo voľnom čase len
vysedávať pri elektronike alebo sa venovať svojej milenke, príp. jej trom deťom a jej nehnuteľnostiam.
Podľa jej názoru povinný nevie hospodáriť s peniazmi, podľa nej je vyhadzovaním peňazí chodenie

každý víkend na neprimerané a deťom nevhodné výlety (laserové strieľačky v Trnave, aquapark v
Tatrách, koncerty v iných mestách, nákupy v zahraničí, 3D a 4D kino, neprimerané darčeky, kupovanie
si detí hračkami a elektronikou atď.). Povinný deťom nedáva adekvátne ich vývoju jesť, nedbá na ich
zdravý životný štýl. Nie je pravdou, že navrhovateľka je psychiatrickým pacientom, je však nútená iba
reagovať na neprimerané správanie sa povinného, ktorý stresuje nielen ju ale aj deti. Kvôli nemu ju

vyradili z evidencie na úrade práce, pretože jej nedal kľúč od poštovej schránky, kde jej bol doručený
výmenný lístok, ktorý si nemohla prevziať na pošte. S rozvodom manželstva sa dávno zmierila, pričom
náklady na dokončenie domu nie sú neprimerané a dom je pre ňu a pre deti primerane veľký. Ich osobné
vzťahy sa zhoršovali v dôsledku toho, že si povinný našiel milenku a ju ako manželku už nevedel zniesť,chcel sa jej zbaviť, preto si zaobstaral samostatné vlastné bývanie - byt K. K. Č.. XXX I. K., kde však
neboli vhodné podmienky na normálny život detí. Povinný v súčasnej dobe v byte nebýva a neposkytuje
deťom osobnú starostlivosť a pokiaľ by si nebol našiel milenku nemusel hľadať náhradné bývanie a

mohli bývať všetci spolu v V., kde má každé z detí svoju vlastnú zariadenú izbu. O dobrých mravoch
píše niekto, kto opustil svoju manželku kvôli milenke a nasťahoval sa k nej do G..

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkom konania, oboznámením sa s listinným dôkazmi
nachádzajúcimi sa v súdnom spise, obsahom pripojených súdnych spisov a zistil nasledovný skutkový

stav.

5. Rozsudkom Okresného súdu Piešťany č. 13P/49/2014 - 184 zo dňa 19.10.2016, právoplatným dňa
07.11.2016 v spojení s opravným uznesením zo dňa 28.10.2016, právoplatným dňa 23.11.2016 bolo
manželstvo účastníkov rozvedené, súčasne súd schválil rodičovskú dohodu ohľadom práv a povinností
k maloletým deťom I., O., K. M. D. G. tak, že na čas po rozvode manželstva boli deti zverené do osobnej

starostlivosti otca - povinného, matka - navrhovateľka sa zaviazala prispievať výživné na všetky maloleté
deti vo výške 30% zo sumy životného minima a zároveň sa rodičia dohodli aj o úprave styku matky -
navrhovateľky s maloletými deťmi.

6. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne - ústredie, zo dňa 30.11.2017 vyplýva, že navrhovateľka je

poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 220,40 eur mesačne.

7. Z rozsudku Okresného súdu Piešťany č. 12C/310/2013 - 171 zo dňa 03.07.2014, právoplatného
dňa 03.09.2014 vyplýva, že súd návrh navrhovateľky na určenie výživného na manželku zamietol s
odôvodnením, že uloženie povinnosti povinnému platiť výživné na navrhovateľku by bolo v rozpore s

dobrými mravmi, pretože v konaní bolo preukázané, že za obdobie od podania jej návrhu na súd na
úpravu práv a povinností k maloletým deťom ako aj návrhu na určenie výživného na manželku podala
na povinného viacero oznámení na polícii, pričom sama v konaní uviedla, že dôvodom bolo psychické,
fyzické a ekonomické týranie zo strany povinného, voči ktorému však nebolo vznesené žiadne obvinenie
ani nebol priestupkovo potrestaný a pokiaľ za tejto situácie žiada od povinného, aby jej platil výživné v

sume 877,- eur mesačne ide o šikanózny výkon práva s úmyslom poškodiť a znevýhodniť povinného.
Súd skonštatoval, že v konaní nebolo zistené, že by životná úroveň účastníkov vykazovala zásadné
rozdiely a preto ani z tohto dôvodu nebolo možné návrhu navrhovateľky vyhovieť. Povinný sám spláca
všetky spoločné záväzky účastníkov vrátane výživného na deti.

8. Z výpisu LV č. XXXX bolo zistené, že účastníci konania sú bezpodielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. V., a to rodinného domu so súp. číslom XXX postavenom na
parc. č. XXXX/XX a pozemkov parc. č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 677 m2, parc. č. XXXX/XX
- záhrady o výmere 633 m2 a parc.č. XXXX/XX - zast. plochy a nádvoria o výmere 213 m2.

9. Podľa vyjadrenia Realitnej kancelárie K. F. s.r.o. trhová hodnota rodinného domu č. XXX v V.
predstavuje sumu 106.244,- eur a trhová hodnota pozemkov predstavuje sumu 55.756,- eur.

10. Z výplatných listín zamestnávateľa povinného vyplýva, že v období od januára 2017 do júla 2017 (č.
l. 50 - 56 súdneho spisu) bol jeho priemerný mesačný zárobok v čistom vo výške 1.545,25 eur. Z ďalších

predložených výplatných listín zamestnávateľa povinného vyplýva, že jeho priemerný čistý mesačný
zárobok v období od augusta 2017 do februára 2018 (č. l. 141 - 147 súdneho spisu) predstavoval výšku
1.733,88 eur.

11. Z výpisu LV č. XXXX vyplýva, že povinný je podielovým spoluvlastníkom vo výške 1/4-ina

nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. J. S., obec G., miestna časť J. S., Q. G. F.. a to byt č. XX
vo vchode X. XX na F.. poschodí.

12. Z listinný dôkazov, ktoré predložila navrhovateľka vyplýva, že za obdobie rokov 2014, 2015, 2016,
2017 a 2018 sa zaujímala o rôzne pracovné pozície v rôznych obchodných spoločnostiach, na obecných

úradoch, školách a podobne. Navrhovateľka predložila súdu osvedčenie o absolvovaní akreditovaného
vzdelávacieho programu s celoštátnou platnosťou, a to kurz opatrovania v rozsahu 230 hodín.13. Z čestného prehlásenia rodičov navrhovateľky zo dňa 06.06.2018 (č. l. 263 súdneho spisu) vyplýva,
že navrhovateľke darovali finančné prostriedky na kúpu motorového vozidla.

14. Z potvrdenia zo dňa 02.05.2018 (č. l. 285 súdneho spisu) bolo zistené, že navrhovateľka v školskom
roku 2017/2018 doučuje syna p. M. S. matematiku 8. ročník.

15. Z čestného vyhlásenia rodičov povinného zo dňa 20.06.2018 (č. l. 320 súdneho spisu) bolo zistené,
že od povinného prevzali peniaze v sume 65.000,- eur za účelom kompenzácie nákladov vynaložených

s prerobením bytu, ktorý povinnému darovali. Zo žiadosti o Flexi hypotéku zo dňa 30.01.2017 (č. l.
317 a nasl. súdneho spisu ) vyplýva, že povinný požiadal VÚB banku o flexi hypotéku za účelom
refinancovania vo výške 65.000,- eur.

16. Navrhovateľka vo svojich výpovediach na pojednávaniach uviedla, že pred podaním návrhu ústne
komunikovala s povinným ohľadom príspevku na jej výživu, pričom výšku tohto príspevku mu neuviedla

a povinný sa k tomu, ani nevyjadril, pretože je to jemu vlastný prístup nakoľko aj v minulosti s ňou
nekomunikoval. Po rozvode manželstva bývali v spoločnej domácnosti, starala sa o deti a 21.04.2017
povinný opustil spoločnú domácnosť spolu s deťmi a odsťahoval sa z domu v V. do bytu v K., K. K.Á.. Od
tejto doby mu prízvukovala, že potrebuje financie na údržbu nehnuteľnosti aj na všetky potrebné výdavky
na čo opäť nezareagoval. Jej schopnosť zabezpečiť si príjem je značne znemožnená a znevýhodnená

v dôsledku nedostatočnej praxe, teda nie v dôsledku jej invalidity. Invalidná je asi na 60%, nevie to však
s presnosťou. Uchádza sa však pravidelne o zamestnanie, či už v Piešťanoch, ale aj Trnave, Trenčíne,
Hlohovci, vyvíja intenzívny záujem, ale stále sa jej nedarí a vzhľadom na to, že má príjem len z ID vo
výške 220,-eur, privyrába si spôsobom, že doučuje deti alebo opatruje ľudí, čo však nevie ani preukázať,
ani zosumarizovať, nie je to však vysoká suma. Iný príjem nemá. Vlastní nehnuteľnosť- rodinný dom

v V., ktorý je v spoločnom BSM s povinným a z peňazí, ktoré jej darovali jej rodičia si kúpila auto,
už použité, ktoré nemá vyššiu hodnotu a toto používa na cestovanie, jednak pri hľadaní zamestnania,
ale aj pri návštevách detí, keďže za nimi pravidelne chodí do školy a vozí ich na krúžky. V súvislosti
s uvedeným má cestovné výdavky na naftu v sume 100,-eur mesačne. Príspevku na svoju výživu sa
domáha z dôvodu, že má značné zvýšené výdavky v súvislosti z nehnuteľnosťou, platí preddavkovo

elektrinuvovýške158,10eur,telefónainternetvsume30,-eurmesačne.Ďalšímjejvýdavkomjevýživné
na všetky 4 deti v sume 108,50 eur, pričom už minulý rok požiadala o zmenu výchovného prostredia
a žiada zveriť deti do svojej starostlivosti. Má aj výdavky na najmladšiu dcéru, ktorá býva sporadicky u
nej, avšak povinný jej odmietol dať veci a preto jej zabezpečuje ošatenie a všetky potrebné výdavky a
v súvislosti s ochorením, keďže bola chorá platila za lieky. Mám výdavky aj na svoju osobnú potrebu,

avšak zvýšené výdavky na svoju výživu nemá. Povinný je zamestnaný, zarába podľa potvrdenia 1.500,-
eur mesačne a podľa nej je schopný prispievať na jej výživu sumou 600,-eur, ktorá pokrýva všetky jej
mesačné výdavky. Čo sa týka starších 3 detí, tie ku nej nechcú chodiť, tá tretia aj zopár krát bola, aj by
prišla,aleužsizvyklanapohodlieanajmladšiadcérabývaunejdosťčasto.Navrhovateľkaďalejuviedla,
že sa nedopúšťa nijakého protizákonného konania a nemyslí si, že je tu rozpor s dobrými mravmi. V

súvislosti s jej hľadaním zamestnania uviedla, že je diskriminovaná, pretože povinný a jeho advokátka
ju pred úradmi ohovárajú a poškodzujú jej meno keďže sa mali vyjadriť, že je psychicky chorá, že je
psychopat, že sa liečila. O zamestnanie sa uchádza spôsobom, že väčšinou reaguje na inzeráty buď
prostredníctvom mailu alebo telefonicky vo viacerých firmách tak v Piešťanoch, ako aj vo Vrbovom,
rovnako sa uchádzala o rôzne pozície aj na úradoch, daňovom úrade v Trenčín aj v Trnave, avšak

dostala negatívnu odpoveď, či už z dôvodu, že podceňuje svoju kvalifikáciu, keďže má ekonomickú
univerzitu, alebo z dôvodu, že je veľa záujemcov o pozíciu. Odpovede však dostáva ústne a jedinú
písomnú odpoveď dostala z mesta E., čo predložila súdu. Už od roku 2009 sa neustále snaží zabezpečiť
sipríjem,doučujedetibuďusebaalebounich,jetorôzne,opatrujestarýchľudí,ajpoisťovala,doučovala
v Inštitúte jazykového vzdelávania, v Evanjelickom kostole v K. robí účtovníctvo, oficiálne od tohto roku,

a ako presbiterka tam pôsobí od roku 2014, toto všetko robí na základe dobrovoľnosti a nie je z toho
oficiálny príjem a robí to kvôli nadobudnutiu praxe. V súvislosti so spolužitím s povinným v spoločnej
domácnosti navrhovateľka uviedla, že na Silvestra 2014 sa vrátila späť do spoločnej domácnosti, pričom
deti boli u otca od októbra 2014 a žili spolu v rodinnom dome v V. do apríla 2017, kedy povinný aj
s deťmi odišiel, lebo už nedokázal s ňou spolu žiť. Počas spolužitia povinný hradil všetky výdavky v

domácnosti, jej zablokoval účet, pričom ona žila len z toho, čo si privyrobila brigádnicky a neskôr aj z ID.
Ďalej uviedla, že v konaní o výživné na manželku zobrala svoje odvolanie späť dňa 28.11.2014 pretože
nemala dostatočné skúsenosti a vedomosti, bola ovplyvnená inými ľuďmi a s pánom, ktorý jej pomáhal
ukončila spoluprácu.17. Povinný vo svojich výpovediach na pojednávaniach uviedol, že predtým ako navrhovateľka podala
návrh na príspevok na výživné na rozvedenú manželku ho nekontaktovala, ani mu neoznámila, že

takýto príspevok žiada, jedine počas manželstva sa domáhala výživného na manželku, avšak tento
jej návrh bol zamietnutý. Navrhovateľka neustále od neho požaduje, aby platil náklady spojené s
nehnuteľnosťou v V., čo je podľa neho nonsens. V apríli 2017 spolu s deťmi odišiel z rodinného
domu v V. a spolužitie s navrhovateľkou už obnovené nebolo. Tri staršie deti sa odmietajú stretávať
s navrhovateľkou a najmladšia dcéra sa s navrhovateľkou stretávať musí, keďže si to navrhovateľka

vynucuje. Navrhovateľka deťom výživné neplatí pravidelne, občas áno, občas nie. Je zamestnaný, môj
mesačný príjem je mesačne 1.500,-eur a má ešte príjem z prenájmu nehnuteľnosti vo výške okolo 400,-
eur pred zdanením. Platí hypotéku za dom a pôžičku zo ŠFRB vo výške 363,- eur mesačne, taktiež
hypotéku za byt v K. vo výške 296,-eur mesačne, energie okolo 200,-eur, okrem toho platí aj splátky
spotrebných úverov, ktorých výška je uvedená v písomnom vyjadrení. Okrem toho má cestovné výdavky,
keďže dochádza do zamestnania v G. 3x do týždňa, čo je mesačne okolo 150,-eur za pohonné hmoty.

Keďže má všetky 4 mal. deti v osobnej starostlivosti hradí aj ich výdavky, 3 deti navštevujú 8-ročné
gymnázium,najmladšiajeprváčkanaZŠ,zvýšenénárokynavýživunemajú,avšaknavštevujúkrúžky,čo
je mesačný výdavok 100,-eur. Navrhovateľka neustále sleduje jeho, deti, aj deti jeho priateľky, šikanuje
ich. Nie je pravdou, že by ju ohováral po úradoch, avšak je neustále predvolávaný na políciu, na úrady,
kde je vypočúvaný. Jej konanie je nezmenené, robila to aj v minulosti a jeho si vybrala ako obeť.

Chce ho svojim šikanóznym chovaním donútiť k tomu, aby jej platil, pričom sa zbavuje zodpovednosti
zabezpečiť si svoju výživu vlastnou prácou. Hľadá spôsoby, ako by on platil jej výživné. V súvislosti s
jeho príjmom uviedol, že pred 2 rokmi bol jeho príjem vyšší pretože mohol tráviť podstatne viac času v
práci, oveľa viac ako v súčasnosti, keďže niekoľkokrát do týždňa si musím brať dovolenku vďaka účasti
na rôznych pojednávaniach, na výsluchoch na polícii, na rôznych vyšetreniach a tým dochádza k strate

jednak časovej, ale prichádza aj o časť odmien a rôznych príplatkov. V minulosti mohol pracovať aj v
zahraničí a v tom čase bolo o deti postarané so strany jeho rodinných príslušníkov, avšak vďaka udaniam
zo strany navrhovateľky už musel prestať chodiť do zahraničia a nemôže pracovať toľko ako v minulosti.
Za posledný rok nemal žiadne mimoriadne prémie, v zahraničí nemá žiadne účty a v zahraničí nikdy
nemal a ani nemá žiadne príjmy. Má otvorený účet v Tatra banke za účelom prenájmu bytu v K., K.

K.. Okrem príjmu z prenájmu bytu v Piešťanoch, má aj príjem z prenájmu nebytových priestorov v G..
V G. vlastní podiel 1-ine z garsónky, avšak z tohto nemá žiaden príjem. Býva s deťmi v spoločnej
domácnosti s priateľkou v jej rodinnom dome v G.. Vlastní motorové vozidlo N. M. a používa ho. Iné
motorové vozidlo nevlastní a priateľka mu občas požičia svoje motorové vozidlo, ktoré používa. N. má
15 rokov a bojí sa na ňom dochádzať do G., nie je v dobrom technickom stave. Dôvodom podania

návrhu na rozvod manželstva bola skutočnosť, že počas trvania manželstva boli veľmi vážne nezhody,
ktoré sa nedali vyriešiť. Počas trvania manželstva nemal žiaden iný vzťah, ani naň nemal pomyslenie.
S priateľkou p. Z. sa zoznámil niekedy v apríli 2017, bolo to v čase kedy sa odsťahoval z domu v V.
a odišiel s deťmi bývať do K..

18. Právny zástupca navrhovateľky v záverečnom vyjadrení uviedol, že navrhovateľka trvá na podanom
návrhu, ktorý za plne dôvodný a oprávnený. Na základe vykonaného dokazovania je zrejmé, že sú
splnené všetky podmienky na priznanie príspevku na výživu rozvedenej manželky. V konaní bolo
preukázané, že navrhovateľka žiadala bývalého manžela o príspevok, pričom k dohode o príspevku
nedošlo pred podaním návrhu na súd. Zo žiadneho ustanovenia Zákona o rodine nevyplýva, že

navrhovateľka musí preukázať, že k dohode medzi manželmi neprišlo, pričom ani nie je zrejmé, akým
spôsobom by to mala preukazovať.
Navrhovateľka nie je v súčasnosti schopná sama sa živiť z viacerých dôvodov. V prvom rade na
základe nepriaznivého zdravotného stavu, kedy preukázala, že je poberateľkou invalidného dôchodku.
Na základe listinných dôkazov preukázala trvalú snahu zamestnať sa. Pravdepodobne aj z dôvodu

nedostatku pracovných príležitostí sa jej to napriek úpornej snahe doteraz nepodarilo. Treba vnímať aj
tú skutočnosť, že navrhovateľka porodila štyri deti a čakala piate. Rovnako dlhodobý výkon starostlivosti
o domácnosť môže byť dôvodom neskoršieho ťažšieho uplatnenia na trhu práce aj vzhľadom k tomu,
že sa starala o rodinu 24 hodín denne, nemohla si budovať kariéru. Pri rozhodovaní o príspevku
na výživu rozvedenej manželky a jeho výške sa súd zaoberá aj dôvodmi, pre ktoré došlo k rozvodu

manželstva. Povinný uviedol, že k rozvodu manželstva viedli veľmi vážne nezhody, ktoré sa nedali
vyriešiť. Neuviedol však ako sa snažil byť manželke počas trvania manželstva nápomocný a ako sa
pokúsil manželstvo zachrániť. Povinný jej nebol žiadnou oporou v rodine, ani vzorom pri výchove
ich maloletých detí. Dokonca ani v súčasnosti si stále neuvedomuje svoje pochybenie a nevhodnésprávanie k nej. Deti boli na základe rodičovskej dohody zverené otcovi. Navrhovateľka však má právo
udržiavať kontakt so svojimi deťmi a o to sa aj usiluje. Nejde o žiadne sledovanie. Povinný v konaní
poukazoval na veľmi negatívny postoj detí k matke a doložil k tomu aj listinný dôkaz - správu a záver

psychologického vyšetrenia. K tomu navrhovateľka uvádza, že si nevie predstaviť dôvody prečo by
mali deti nenávidieť svoju matku, ak by otec ktorému boli na základe rodičovskej dohody zverené by
nemanipulatívne nevplýval na deti proti matke. Navrhovateľka poukazuje na násilie povinného voči nej
ako to vyplýva z konaní vedených na Okresnom súde Piešťany, pod sp. zn. 21C/12/2017 a na Krajskom
súde v Trnave, pod sp. zn. 24Co/182/2017 KS TT a tiež násilia zo dňa 19. 6. 2018, ktoré prešetruje

Krajské riaditeľstvo Policajného zboru, oddelenie kontroly v Y. a tiež Sekcia kontroly a inšpekčnej služby
MV SR v G.. Bolo preukázané, že navrhovateľka sa starala o rodinu nepretržite a povinný si zatiaľ
budovalkariéruajvzahraničí,čosámpriznalamalajväčšiepríjmyakoaktuálnepriznáva.Zvykonaného
dokazovania je zrejmé, že životná úroveň povinného je podstatne vyššia ako navrhovateľky. Okrem
príjmov z pracovného pomeru dosahuje aj príjmy z prenájmu nehnuteľností, pričom býva s priateľkou v
G.. Povinnému bol zo strany jeho rodičov darovaný byt v K. J. W. K. K. XXX, pričom za rekonštrukciu

im mal údajne vyplatiť 65.000 eur. Rekonštrukcia mala stáť 65.000 eur? Je teda zrejmé, že žalovaný
má peňazí dosť. Podľa názoru navrhovateľky povinný zarába aj na spoločne za trvania manželstva
nadobudnutom N. M. K. XXX O., ktorý patrí do BSM (dlhodobo ho užíva, prenajíma alebo požičiava a
má z neho aj ďalší príjem). Navrhovateľka je presvedčená o tom, že je právnou aj morálnou povinnosťou
povinného jej finančne pomáhať do tej doby, kým si nenájde adekvátne zamestnanie vo vyštudovanom

odbore.

19. Právna zástupkyňa povinného v záverečnom vyjadrení uviedla, že považuje za preukázané, že
účastníci konania sú bývalými manželmi a na príspevku rozvedenému manželovi sa nedohodli.
Nepovažuje však za preukázané, že navrhovateľka nie je schopná samostatne sa živiť. Jednak sama

navrhovateľka v konaní uviedla, že jej zdravotný stav nie je pre ňu prekážkou pri hľadaní si práce,
pričom svoju zníženú pracovnú schopnosť nepreukázala napriek tomu, že povinný navrhol, aby priložila
posudok, ktorý predchádzal priznaniu invalidného dôchodku a zároveň navrhovateľka uviedla, že sama
prestala chodiť na lekárske kontroly a teda nemá potrebné doklady na to, aby jej bol invalidný dôchodok
predĺžený. Jedná sa o svojvoľné konanie navrhovateľky, keďže neuviedla, že by jej zdravotný stav sa

zlepšil ale, že prestala chodiť na potrebné kontroly. Čo sa týka jej schopnosti pracovať a samostatne sa
živiť akceptuje, že sa dlhodobo starala o maloleté deti a chýba jej preto potrebná prax v ekonomickom
odbore, ale ako sama navrhovateľka uviedla má aj inú odbornú spôsobilosť, ktorú získala v ostatných
odboroch a teda mohla by prácu vykonávať a v inom odvetví, ako je ekonomika. Navrhovateľka zároveň
uviedla, že dlhodobo sa samostatne živí tým, že doučuje deti a tieto aj doučovala, alebo sa stará o

starších ľudí. Príjem z takejto činnosti nebol navrhovateľkou nikdy uvedený ani v jej daňovom priznaní
ani preukázaný pred súdom. Je však dôvodné predpokladať, že sa jedná o príjem dostatočný na jej
primeranú výživu, keďže okrem svojich nákladov na výživu, ktoré si doteraz sama uhrádza, uhrádza
aj náklady spojené s prevádzkou motorového vozidla a napr. i mimoškolskú aktivitu mal. D.. Ostatné
výdavky, ktoré navrhovateľka zahrnula ako výdavky nevyhnutné na jej primeranú výživu sú však výdavky

spojené so starostlivosťou o mal. deti a výdavky na to, aby deti mohli trvale bývať s matkou, nie sú to
teda výdavky navrhovateľky. Aj touto skutočnosťou navrhovateľka popiera fakt, že mal. deti sú zverené
do osobnej starostlivosti otca, jej styk s deťmi bol rozhodnutím súdu v súčasnej dobe zúžený na 4 hod.
denne a napriek tomu mal. deti styk s matkou úplne odmietajú. Zdôraznila, že pri účelnejšom využití
vlastníckeho práva navrhovateľky by príspevok na primeranú výživu vôbec nepotrebovala. Okrem toho

z vykonaného dokazovania, kedy sama navrhovateľka uviedla, že každý deň minimálne 2x, teda ráno
a na obed dochádza za mal. D. do školy a chodí za mal. deťmi na ich krúžky potvrdzuje fakt, že
nie je možné, aby si našla prácu s 8 hod. pracovnou dobou a z časového hľadiska ani nie je možné,
aby si prácu aktívne hľadala. Taktiež počas doby od podania návrhu navrhovateľka nie je a nebola
evidovaná na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie a z vykonaného dokazovania nevyplýva, že

by to bolo bez jej zavinenia. Vzhľadom na to, považuje za preukázané, že navrhovateľka je schopná
sa samostatne živiť a samostatne sa aj živí a o hlavný pracovný pomer sa úmyselne neuchádza. Čo
sa týka možnosti a schopnosti povinného, jeho príjem je tvorený príjmom z pracovného pomeru, ktorý
zdokladoval a príjmom z prenájmu nehnuteľnosti, ktoré rovnako uviedol, avšak z uvedeného príjmu je
povinný uhrádzať v prvom rade výživu mal. detí, ktorá predchádza vyživovacej povinnosti na rozvedenú

manželku, zároveň uhrádza všetky spoločné záväzky účastníkov konania, ktoré vznikli počas trvania
manželstva, čím umožňuje navrhovateľke samej užívať nadštandardný 5-izbový rodinný dom. Byt v
K. povinný síce získal na základe právneho úkonu označeného ako darovacia zmluva, avšak darcom
musel kompenzovať náklady spojené s nadobudnutím tohto bytu a ďalšie finančné prostriedky vynaložiťna jeho rekonštrukciu. Všetky finančné prostriedky získal jednak z bankových úverov, ako i predajom
svojho majetku nepatriaceho do BSM. To, že v súčasnej dobe nie je schopný všetky záväzky uhrádzať
ho priviedlo k tomu, že sa presťahoval s maloletými deťmi k svojej priateľke, kde samozrejme materiálne

podmienky sú ťažšie a byt dal do prenájmu. Výťažok z prenájmu pritom postačuje len na úhradu
záväzkovspojenýchstýmtobytom.Samozrejmevprípade,akbypovyporiadaníBSMmoholbyťrodinný
dom v V. predaný a úvery spojené s týmto domom vyrovnané, boli by možnosti a schopnosti povinného
vyššie. Čo sa týka príjmu povinného tento poklesol opätovne v dôsledku konania a správania sa
navrhovateľky vo vzťahu k povinnému, ako aj k mal. deťom, kedy tento nemôže chodiť vykonávať prácu

pre svojho zamestnávateľa i do zahraničia a teda navrhovateľka sama svojim správaním spôsobila,
že napriek tomu, že sa vždy riadne postaral o mal. deti jeho možnosti a schopnosti na strane príjmu
klesli. Čo sa týka dôvodov, ktoré viedli k rozvratu manželstva uviedla, že navrhovateľka od novembra
2013 opakovane obviňovala a stále obviňuje povinného z dopúšťania sa fyzického, psychického a
ekonomického násilia vo vzťahu k nej. Na základe toho bolo ňou podaných pre tento skutok niekoľko
trestnýchoznámení.Orgányčinnévtrestnomkonanínazákladeriadnehovyšetrovaniaaniraznedospeli

k záveru, že sú tu skutočnosti odôvodňujúce čo i len podozrenie, že povinný sa takéhoto konania
dopúšťa. Jediný čas, kedy navrhovateľka prestala povinného obviňovať a kedy naopak uvádzala, že
ich vzťahy sú výborné bolo v čase, keď povinný trval na tom, že sa chce rozviesť. I táto skutočnosť
potvrdzuje to, že vyjadrenia navrhovateľky sú čisto účelové a formulované spôsobom podľa jej potrieb.
Konanie vedené na tomto súde pod sp. zn. 21C/12/2017 bolo konaním o vydanie neodkladného

opatrenia kde súd dokazovanie nevykonáva a vychádza len z osvedčených skutočností, kde oporou
na takéto neodkladné opatrenie bolo obvinenie zo strany navrhovateľky a lekárske potvrdenie o tom,
že utrpela zranenie. Povinný za dôvod rozvratu manželstva považoval a považuje zlý psychický stav
navrhovateľky, pravdepodobne vyvolaný tehotenstvami a pôrodmi, ktorý však ona odmietala akceptovať
a dlhodobo sa odmietala podrobovať liečbe, pritom ako to potvrdzoval znalecký posudok vypracovaný

v konaní vedenom pod sp. zn. 13P/89/2013 antagonistický postoj navrhovateľky voči povinnému bol v
spojení s jej duševným stavom. Priznanie príspevku rozvedenej manželke by bolo v rozpore s dobrými
mravmi, nakoľko by uvedeným spôsobom súd umožnil navrhovateľke obchádzať rozhodnutia súdu o
tom, že mal. deti majú byť zverené otcovi a dostal by povinného ako otca do situácie, kedy by nebol
schopný zabezpečovať primeranú výživu mal. detí. V tejto súvislosti opakovane zdôraznila, že nie je

pravdou tvrdenie navrhovateľky o tom, že otec deti manipuluje, nakoľko pôvodne boli predbežným
opatrením mal. deti zverené do osobnej starostlivosti matky. V tej dobe sa najstaršia dcéra vyjadrila
pred kolíznym opatrovníkom, že si radšej ublíži na živote, ako by sa mala vrátiť k matke a na podnet
kolízneho opatrovníka boli mal. deti matke odňaté a opäť na podnet kolízneho opatrovníka bol styk
matky s mal. deťmi zúžený. I uvedené potvrdzuje fakt, že navrhovateľka bez ohľadu na kohokoľvek,

dokonca bez ohľadu na svoje mal. deti je rozhodnutá vždy presadzovať svoje záujmy. Týmto konaním
a šikanóznym výkonom práva, kedy i dnes je na tomto súde zo strany navrhovateľky proti povinnému
vedených takmer 20 súdnych konaní, ako aj jej žalobami na všetky inštitúcie, vytvára nepriaznivý život
jednak pre mal. deti, ako aj pre povinného. V prípade priznania príspevku rozvedenej manželke by
tak povinný nemohol uhrádzať spoločné záväzky vyplývajúce z BSM a jednoznačne by to viedlo ku

skutočnosti, že by navrhovateľka nemohla užívať nehnuteľnosť v ktorej býva. Vzhľadom na uvedené
preto nie je preukázané, že navrhovateľka nie je schopná samostatne sa živiť a vzhľadom na všetky
konania a všetky pripojené spisy, priznanie príspevku rozvedenej manželke by bolo v rozpore s dobrými
mravmi nakoľko prvotnou povinnosťou povinného je zabezpečiť slušný a pokojný život pre maloleté deti
a rovnako jeho právo na pokojný život, ktorý mu navrhovateľka svojimi dlhodobým doterajším správaním

neumožňuje viesť.

20. V predmetnom konaní sa navrhovateľka domáha voči povinnému - bývalému manželovi určenia
príspevku na jej výživu vo výške 600,- eur mesačne s účinnosťou od 17.07.2017 s odôvodnením, že nie
je schopná sama sa živiť, pričom povinný má dostatok finančných prostriedkov a je plne schopný vďaka

svojim možnostiam a schopnostiam platiť jej výživné v navrhovanej výške.

21. Podľa § 72 ods. 1 Zákona o rodine, rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže
žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností
a majetkových pomerov.

22. Podľa § 72 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na
výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov
medzi manželmi.23. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými
mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

24. Hmotnoprávnymi podmienkami pre priznanie príspevku na výživu rozvedeného manžela sú:
- manželstvo musí byť právoplatne rozvedené,
- jeden z rozvedených manželov nie je schopný sám sa živiť,
- schopnosti, možnosti a majetkové pomery druhého manžela umožňujú súdu

príspevok priznať,
- bývalí manželia sa nevedeli dohodnúť o poskytovaní príspevku,
- súlad s dobrými mravmi.

25. Povinnosť prispievať na výživu rozvedeného manžela, na rozdiel od vzájomnej vyživovacej
povinnostimedzimanželminevznikázozákona,alelennazákladedohodyrozvedenýchmanželovalebo

rozhodnutia súdu. Zákonnou podmienkou na rozhodovanie súdu je skutočnosť, že bývalí manželia sa
nedohodli. Môže ísť aj o ústnu dohodu, prípadne konkludentný súhlas. Pokiaľ sa dohodnú na platení,
avšak sporná zostane výška výživného, nemožno hovoriť o dohode a bývalý manžel sa môže obrátiť
s návrhom na súd.

26. Zánik manželstva ako právna skutočnosť zásadne spôsobuje zánik osobných a majetkových práv
medzi manželmi (vo všeobecnosti znamená ukončenie vzájomnej zodpovednosti za uspokojovanie
osobných potrieb a jej individuálne znášanie). V zmysle ust. § 72 Zákona o rodine ide o špeciálny prípad
kedy sa na zánik manželstva viaže vznik práva v prípade odkázanosti jedného z bývalých manželov
vyvolanej manželstvom.

27. Zrejmá odlišnosť nároku na príspevok na výživu rozvedeného manžela od výživného medzi
manželmi je v tom, že v prípade príspevku na výživu rozvedeného manžela nie je právny nárok na
v zásade rovnakú životnú úroveň a vyžaduje sa kvalifikovaná miera odkázanosti. Pokiaľ má jeden
z manželov aj značne nadpriemerné príjmy, resp. majetkové pomery, zatiaľ čo druhý z rozvedených

manželov sa ocitol v horšej majetkovej situácii, avšak má schopnosť sám sa živiť (aj z prípadných
dávok v rámci systému sociálneho zabezpečenia), nárok na príspevok mu nevzniká. Súdna prax zastáva
stanovisko,žerozvedenýmanželniejepovinnýspeňažovaťsvojnehnuteľnýmajetok,bytovézariadenie,
oblečenie zabezpečujúce primeraný štandard (neplatí to pri značných majetkových hodnotách, čo by
bolo v rozpore so zmyslom predmetnej úpravy) ani majetkovú podstatu získanú v rámci rozdelenia

bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Neschopnosť sám sa živiť znamená, že podľa konkrétnych
okolnostíprípadurozvedenýmanželzdôvodunepriaznivéhozdravotnéhostavu,nedostatkupracovných
príležitostí, straty kvalifikácie, starostlivosti o dieťa do troch rokov, starostlivosti o invalidné dieťa,
neschopnosti vykonávať prácu na základe lekárskeho posudku dosahuje príjmy (z príslušných dávok,
ako aj zo zamestnania, výnosy z majetku), ktoré mu neumožňujú pokryť základné životné potreby, pokiaľ

iný záver neodôvodňujú ani jeho celkové majetkové pomery.

28. Hľadisko príčin, ktoré viedli k rozvratu manželstva, možno vyvodiť z podmienky požadovaného
súladu vyživovacej povinnosti s dobrými mravmi. Súdu vzniká obligatórna povinnosť brať do úvahy
príčiny rozvratu. Iné okolnosti, ktoré môžu byť v rozpore s dobrými mravmi (napr. trestná činnosť,

nemorálny život, správanie sa k bývalému manželovi po rozvode), možno posudzovať v zmysle § 75
ods. 2. Rozpor s dobrými mravmi by pri tomto druhu vyživovacej povinnosti mal byť vo všeobecnosti
zreteľný. Prioritným účelom je odstránenie nepriaznivých majetkových následkov po rozvode, ktoré, ak
sú dané, odôvodňujú priznanie výživného.

29. Bez ohľadu na naplnenie zákonných kritérií pre určenie vyživovacej povinnosti, súd nemôže priznať
výživné v prípade zisteného rozporu s dobrými mravmi. Nepochybná odôvodnenosť predmetného
kritériajedanáprioritnýmpredmetomúpravyrodinnéhopráva,ktorýmsúosobnévzťahymedzisubjektmi
rodinného práva, na ktoré sa vyživovacie vzťahy viažu. Narušenie príslušných osobných vzťahov z
relevantných dôvodov zákon sankcionuje tým, že nepovažuje za spravodlivé, aby osoba, ktorá sa

takéhoto konania dopustila, požadovala plnenia založené práve na takomto osobnom vzťahu.

30.Pojemdobrémravyjeneurčitýmprávnympojmom,jehoobsahnevyplývazpozitívnehopráva.Okrem
práva existujú aj iné systémy noriem, niektorým z nich takouto úpravou právo poskytuje ochranu tým, žeim prepožičiava sankcie charakteristické pre systém práva. Nejde o akékoľvek normy, ale o všeobecne
spoločensky uznávané pravidlá, prostredníctvom ktorých sa zavrhujú spoločensky nežiaduce javy. Na
prípady rozporu s dobrými mravmi súd prihliada z úradnej povinnosti, ich danosť sa zisťuje podľa

konkrétnych okolností prípadu. Ako konanie v rozpore s dobrými mravmi by bolo možné posudzovať
aj prípady, keď oprávnený bez ospravedlniteľného dôvodu nevykonáva žiadnu zárobkovú činnosť aj
napriek objektívnym možnostiam a svojim schopnostiam a svoju situáciu rieši požadovaním výživného.
Príčiny vedúce k rozvratu manželstva ako jedno z hľadísk posudzovania dobrých mravov zákon upravil
aj špeciálne pri podmienkach vzniku nároku na príspevok na výživu rozvedeného manžela. V zmysle

striktného znenia normy súd v prípade zistenia rozporu s dobrými mravmi nemá inú možnosť než výživné
nepriznať.

31. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
32. S použitím vyššie citovaného zákonného ustanovenia súd vykonal dokazovanie, z ktorého mal

nesporne preukázané, že manželstvo účastníkov bolo právoplatne rozvedené a teda hmotnoprávna
podmienka zakladajúca nárok na príspevok na výživu navrhovateľky ako rozvedenej manželky bola
splnená.

33.Súdsavrámciposudzovaniaďalšíchhmotnoprávnychpodmienokprepriznanienárokunapríspevok

na výživu navrhovateľky zaoberal najskôr otázkou, či sa bývalí manželia na tomto nároku dohodli,
keďže zákon o rodine v ustanovení § 72 ods. 2 túto podmienku výslovne vyžaduje. Vzhľadom
na to, že táto skutočnosť bola medzi účastníkmi sporná, súd vykonal dokazovanie ich výsluchmi.
Navrhovateľka tvrdila, že pred podaním návrhu kontaktovala povinného a žiadala od neho financie na
údržbu nehnuteľnosti a na všetky potrebné výdavky. Povinný síce namietal, že navrhovateľka ho pred

podaním návrhu nepožiadala o príspevok na jej výživu, avšak potvrdil, že od neho neustále požaduje
finančnú výpomoc. Vychádzajúc z výpovedí oboch účastníkov možno vyvodiť záver, že navrhovateľka
pred podaním návrhu na súd kontaktovala povinného, aby jej finančne vypomáhal, čo povinný nevyvrátil
a možno teda konštatovať, že navrhovateľka sa pokúsila o dohodu o príspevku na jej výživu pred
podaním návrhu a bola teda splnená i ďalšia hmotnoprávna podmienka v zmysle ust. § 72 ods. 2 Zákona

o rodine.

34. Pokiaľ ide o ďalšiu v konaní spornú hmotnoprávnu podmienku, a to neschopnosť navrhovateľky
samej sa živiť, súd vykonal dokazovanie tak výsluchom účastníkov ako aj listinami predloženými
navrhovateľkou. Navrhovateľka v rámci svojich rozsiahlych vyjadrení opakovane poukazovala na to, že

nie je schopná sama sa živiť, pretože vďaka dlhoročnej starostlivosti o deti a domácnosť nenadobudla
dostatočnú prax, čo ju značne znevýhodňuje pri hľadaní si vhodného zamestnania. Uviedla však, že jej
zdravotný stav, vďaka ktorému bola uznaná invalidnou a poberá invalidný dôchodok, nie je prekážkou pri
hľadaní si zamestnania, pričom je schopná zabezpečiť si príjmy rôznymi činnosťami ako je doučovanie
detí, doučovanie v Inštitúte jazykového vzdelávania, opatrovanie chorých a starých ľudí, poisťovníctvo,

účtovníctvo. V súvislosti s hľadaním si zamestnania väčšinou reaguje na inzeráty buď prostredníctvom
mailu alebo telefonicky a odpovede dostáva v prevažnej miere ústnou formou. Na preukázanie svojho
tvrdenia, že sa sústavne pokúša nájsť si zamestnanie predložila súdu množstvo listinných dokladov,
v prevažnej miere sa jedná o mailovú komunikáciu za obdobie rokov 2014 - 2018 ( nachádzajúce
sa na č.l. 210-256 a 268 - 284 súdneho spisu). Z týchto podaní je zrejmé, že sa navrhovateľka

pokúšala nájsť si zamestnanie formou žiadostí zasielaných v elektronickej forme a to na rôzne pracovné
pozície do rôznych obchodných spoločností. Tiež sa pokúšala na Mestskom úrade v E. o pracovnú
pozíciu opatrovateľky, kde vo výberovom konaní neuspela ( písomná odpoveď nachádzajúca na č.l. 159
súdneho spisu). Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľa si aktívne hľadá vhodné zamestnanie, čo však
eštenepreukazujejejneschopnosťsamostatnesaživiť. Navrhovateľkasivosvojichtvrdeniachohľadom

zdravotného stavu odporuje pretože na jednej strane tvrdí, že jej zdravotný stav nie je prekážkou
pri hľadaní si zamestnania a na strane druhej sa na svoj zdravotný stav odvoláva. Navyše súdu
nepreukázala žiadnym listinným dôkazom svoju zníženú pracovnú schopnosť a tiež nepreukázala, že
zdravotný stav bol a je prekážkou pri hľadaní si zamestnania, teda v tejto súvislosti nepreukázala svoju
objektívnu nemožnosť zamestnať sa. Navrhovateľka opakovane vo svojich výpovediach uviedla, že

okrem invalidného dôchodku má príjem i z doučovania detí, opatrovania starých ľudí, vykonáva aj
účtovníctvo, z čoho však oficiálny príjem nemá. Čo sa týka jej majetkových pomerov, vlastní motorové
vozidlo zn. Š. Q. a je bezpodielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti - rodinného domu v V., v ktorom
žije sama. Rešpektujúc všeobecný názor v rámci aplikačnej praxe súdov, že oprávnená osoba nemusíuspokojovať svoje potreby z predaja majetkových podstát, treba však odlišovať či ide o vyživovaciu
povinnosť, podmienkou ktorej je stav odkázanosti na výživné a tiež treba brať do úvahy i odôvodnenosť
potrieb oprávnenej osoby, teda či životné náklady, ktorých úhradu požaduje v rámci svojho nároku na

príspevok na výživu je oprávnená požadovať. Vo všeobecnosti za odôvodnené potreby z hľadiska
plnenia vyživovacej povinnosti možno považovať náklady spojené s výživou, ošatením, bývaním,
starostlivosťou o zdravie, kultúrnym vyžitím a záujmami s ohľadom na potrebu rozlišovania potrieb
pravidelných, nepravidelných a náhodilých. V tejto súvislosti súd odkazuje na judikát R 53/1968 -
nevyhnutnou výživou rozvedeného manžela sa nerozumejú len nevyhnutné náklady na stravovanie,

ale aj na uspokojovanie ďalších nevyhnutných životných potrieb rozvedeného manžela vyplývajúcich z
jeho veku, zdravotného stavu, spôsobu života a pod. Navrhovateľka opakovane v priebehu konania
poukazovala na potrebu zabezpečenia jej potrieb hlavne v súvislosti s užívaním, údržbou a prevádzkou
rodinného domu v V., čo je podľa názoru súdu nárok, ktorý možno považovať za nadštandardný a
teda nie je nevyhnutný a s poukazom na uvedený judikát, ako aj s ohľadom na význam a hierarchiu
vyživovacích povinností, kedy príspevku na výživu rozvedeného manžela predchádza vyživovacia

povinnosti voči maloletým deťom, nemožno takýto nárok navrhovateľky považovať za opodstatnený.
Na výdavky, na ktoré navrhovateľka poukazovala a súvisia so starostlivosťou o deti súd neprihliadol,
pretože všetky maloleté deti boli na základe dohody rodičov zverené do starostlivosti povinného a okrem
toho to nie sú priame výdavky navrhovateľky. Rovnako súd neprihliadol na výdavky v súvislosti so
starostlivosťou o maloletú D., keďže z navrhovateľkou predložených pokladničných dokladov vyplynulo,

že sa jednalo o platby na veterinárnej klinike ( č.l. 257-260 súdneho spisu). Vychádzajúc z uvedeného,
súddospelkzáveru,ženavrhovateľkavkonanínepreukázalasvojuodkázanosťnapríspevoknavýživné
na rozvedenú manželku, nepreukázala odôvodnenosť svojho nároku a nepreukázala, že nie je schopná
sama si zabezpečiť výživu, naopak ako sama uviedla, vie si zabezpečiť príjem aj inou činnosťou ako
je hlavný pracovný pomer.

35. V súvislosti s naplnením ďalšej hmotnoprávnej podmienky a to, schopností, možností a majetkových
pomerov povinného, súd v rámci vykonaného dokazovania zistil, že povinný je zamestnaný. Okrem
príjmu z pracovného pomeru má príjem z prenájmu nehnuteľností v G. J. G. a v K. v celkovej výške
850,- eur v hrubom, teda jeho priemerný mesačný príjem bez odpočítania dane a zdravotných

odvodov predstavuje sumu cca 2.400,- eur. Z uvedeného príjmu však povinný uhrádza v prvom rade
všetky výdavky súvisiace s potrebami a výživou štyroch maloletých detí, ktoré má vo svojej osobnej
starostlivosti, tiež uhrádza všetky spoločné záväzky účastníkov, ktoré vznikli počas trvania manželstva
( hypotéka za dom, pôžičku zo ŠFRB vo výške 363,- eur mesačne, taktiež hypotéku za byt v K. vo výške
296,-eur mesačne), ďalej platí energie 200,-eur mesačne, nehovoriac o osobných výdavkoch a okrem

toho má povinný aj náklady v súvislosti s výkonom povolania, keďže dochádza do zamestnania v G. 3x
do týždňa a cestovné výdavky predstavujú sumu 150,-eur mesačne za pohonné hmoty. Vychádzajúc z
uvedeného súd dospel k záveru, že nie je v možnostiach a schopnostiach povinného uhrádzať okrem už
existujúcich a preukázaných výdavkov aj príspevok na výživu navrhovateľky, čo by v kladnom prípade
mohlo vážne ohroziť uhrádzanie odôvodnených potrieb maloletých detí, čo je neprípustné s ohľadom na

prednosť vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom oproti príspevku na výživu rozvedenej manželky.

36. Súd sa v rámci posudzovania opodstatnenosti nároku navrhovateľky na príspevok na jej výživu
zaoberal i hmotnoprávnou podmienkou pre priznanie tohto príspevku, a to súlad s dobrými mravmi.
Pokiaľ ide o zistenie príčin rozvratu manželstva účastníkov, súd sa oboznámil s obsahom pripojeného

spisu vedeného pod sp.zn. 13P/49/2014 a dospel k záveru, že k narušeniu vzájomných vzťahov
a k vážnemu a trvalému rozvratu manželstva došlo kvôli rozdielnosti ich pováh, názorov, záujmov,
vďaka rozdielnym názorom na výchovu maloletých detí a rozdielnym názorom na trávenie voľného
času. V rámci dokazovania sa súd oboznámil i s obsahom pripojeného spisu vedeného pod sp.zn.
12C/310/2013 a zistil, že rozsudkom vydaným dňa 03.07.2014, právoplatným dňa 03.09.2014 súd návrh

navrhovateľky na určenie výživného na manželku zamietol, keď v odôvodnení vytkol navrhovateľke
šikanózny výkon práva s úmyslom poškodiť a znevýhodniť povinného a súčasne uviedol, že uloženie
povinnosti povinnému platiť navrhovateľke výživné by bolo v rozpore s dobrými mravmi.

37. Súd nemôže priznať výživné v prípade zisteného rozporu s dobrými mravmi. Na prípady rozporu

s dobrými mravmi súd prihliada z úradnej povinnosti a ich danosť zisťuje podľa konkrétnych okolností
prípadu. V prejednávanom prípade sa súd zaoberal konkrétnymi okolnosťami a vychádzajúc z
vykonaného dokazovania, zhodnotiac každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti, prihliadnuc na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, dospel súd k záveru, že v danomprípade nemožno považovať nárok navrhovateľky za odôvodnený aj pre rozpor s dobrými mravmi.
Navrhovateľka podala návrh na príspevok na svoju výživu po troch mesiacoch ako povinný opustil spolu
s deťmi rodinný dom v V., v ktorom žili spolu ešte po rozvode manželstva. Počas spolužitia povinný

uhrádzal všetky náklady spojené s užívaním domu, okrem toho hradil a naďalej hradí všetky záväzky -
úvery, ktoré vznikli ešte za trvania manželstva. Keďže po odchode povinného zo spoločnej domácnosti
prestal hradiť náklady za dom, v ktorom zostala navrhovateľka bývať sama, podala na povinného
trestné oznámenie. Skutočnosť, že na povinného podala navrhovateľka viaceré trestné oznámenia
bola preukázaná v rámci jej opakovaných vyjadrení a výpovedí. Vychádzajúc z odseku 34, v ktorom

súd konštatuje, že navrhovateľka v konaní nepreukázala svoju neschopnosť samostatne sa živiť, v
kontexte s vyššie uvedeným, súd dospel k záveru, že opäť (rovnako ako v konaní vedenom pod sp.zn.
12C/310/2013) sa navrhovateľka dopúšťa šikanózneho konania voči povinnému, ktorý nemôže niesť
zodpovednosť za jej súčasné ekonomické podstavenie, pričom navyše ešte uhrádza spoločné záväzky,
ktoré vznikli za trvania manželstva účastníkov. Presúvať ekonomickú zodpovednosť na povinného -
bývalého manžela navrhovateľky by bolo neprimeraným zaťažovaním a nemá oporu ani v princípoch

rodinného práva, pretože v prípade bývalých manželov už nemožno hovoriť o rodine. Po rozvode
ide už o osoby bez vzájomného právneho vzťahu, s vlastnými ekonomickými, profesijnými, rodinnými
záujmami, a preto nie je odôvodnené viazať ich zodpovednosťou za ekonomické postavenie bývalého
manžela od rozvodu manželstva. V závere súd dodáva, že pokiaľ by návrhu navrhovateľky vyhovel,
povinný by sa dostal do situácie, kedy by nebol schopný dostatočne zabezpečovať primeranú výživu

maloletým deťom, ktoré ma zverené do svojej osobnej starostlivosti, čo by tiež bolo v rozpore s dobrými
mravmi.

38. Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody, súd návrhu navrhovateľky na určenie príspevku na jej výživu
nevyhovel a tento ako neopodstatnený v celom rozsahu zamietol.

39. Na listinné dôkazy a výpovede účastníkov týkajúce sa vzájomných vzťahov medzi rodičmi a
maloletými deťmi súd neprihliadol a tieto ani nevykonal, nakoľko s predmetom tohto konania priamo
nesúvisia a súd ich v tomto konaní nepovažoval za relevantné, pretože súvisia s inými na súde
prebiehajúcimi konaniami o starostlivosti súdu o maloleté deti.

40. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

41. O trovách konania súd rozhodol s použitím vyššie citovaného ustanovenia zákona.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje

odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie
odvolacích dôvodov.

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.