Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 18, 2016

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13C/64/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6110208018
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriel Slobodník

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2016:6110208018.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Gabrielom Slobodníkom v právnej veci

žalobcu Trendex s. r. o., so sídlom Zvolenská cesta 14, Banská Bystrica, IČO: 31 592 465, v konaní
zastúpený Lion Law Partners s. r. o., so sídlom Horná 32, Banská Bystrica, IČO: 36 862 461, proti
žalovanému Mesto Banská Bystrica, so sídlom Československej armády 26, Banská Bystrica, IČO: 00
313 271, za účasti intervenienta na strane žalovaného KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance
Group, so sídlom Bratislava, Štefánikova 17, IČO: 31 595 545, zast. Advokátska kancelária Miroslav
Maďar, s.r.o., Robotnícka 6, Banská Bystrica, o zaplatenie 9 % ročného úroku z omeškania od 07. 04.
2010 do 29. 06. 2015 ako príslušenstva ku skutočnej škode vo výške 2 168,82 Eur a náhradu škody

spočívajúcej v ušlom zisku vo výške 121 867,49 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 2 168,82 Eur od 07.
04. 2010 do 29. 06. 2015 a to v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a .

Žalovaný má právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podanou žalobou zo dňa 14. 04. 2010 žiadal súd, aby vo svojom rozhodnutí zaviazal

žalovaného v 1/ rade, a neskôr po rozšírení okruhu účastníkov na strane žalovaného aj žalovaného v 2/
rade, na zaplatenie náhrady škody vo výške 124 036,31 Eur s príslušenstvom z titulu vzniknutej škody
uplatnenej v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. pozostávajúcej zo skutočnej škody a ušlého zisku z titulu
nesprávneho úradného postupu orgánov žalovaného v 1/ a 2/ rade.

2. Žalovaný v 2/ rade bol označený ako Slovenská republika - Ministerstvo dopravy, výstavby a
regionálneho rozvoja Slovenskej republiky so sídlom Námestie Slobody 6, Bratislava, IČO: 30 416 094.

3. Žalovaní v 1/ a 2/ rade vyjadrili s návrhom nesúhlas.

4.Súdvovecivykonaldokazovaniežiadosťouovyjadreniekzámeru,podanoužalobcomaadresovanou
žalovanému v 1/ rade, z ktorej je zrejmé, že žiadal o vyjadrenie sa k zámeru stavby „X. - U., R.. A. - Č. Q. .

5. Na takúto žiadosť reagoval Mestský úrad, oddelenie územného rozvoja a komunálnych vecí Mesta

Banská Bystrica, referát územného rozvoja a výstavby - stavebný úrad, svojim oznámením zo dňa 14.
07. 2006, z ktorého je zrejmé, že na základe žiadosti žalobcu uviedol, že podľa platného ÚPN - A Banská
Bystrica je lokalita vo funkčnej ploche obytného územia s viacpodlažnou zástavbou. Statická doprava je
doplnkovou funkciou k hlavnej funkcii - k bývaniu, a teda zámer je v súlade s platnou územnoplánovacoudokumentáciou.Zároveňztohtooznámeniajezrejmé,žezámeržalobcujehodnotenýpozitívne,nakoľko
môže prispieť k zlepšeniu kritického stavu.

6. Z oznámenia toho istého referátu zo dňa 05. 12. 2006 zistil, že tento reaguje na žiadosť žalobcu zo
dňa 09. 10. 2006 ohľadom výstavby hromadných garáží a uvádza: „Podľa platného ÚPN - A Banská
Bystrica je lokalita vo funkčnej ploche obytného územia s viacpodlažnou zástavbou. Statická doprava
je doplnkovou funkciou k hlavnej - k bývaniu, teda zámer je v súlade s platnou územnoplánovacou
dokumentáciou“.

7. Súd taktiež vykonal dokazovanie oznámením Mestského úradu, oddelenia územného rozvoja a
komunálnych vecí, referátu územného rozvoja a výstavby - stavebného úradu Banská Bystrica zo dňa
01. 02. 2007, z ktorého taktiež vyplýva, že na základe žiadosti žalocu je jeho zámer ohľadne výstavby
hromadných garáží v súlade s platnou územnoplánovacou dokumentáciou mesta.

8. Súd ďalej vykonal dokazovanie listom Mesta Banská Bystrica zo dňa 10. 04. 2007 žalobcovi, z ktorého
je zrejmé, že toto sa vyjadruje k žiadosti žalobcu k príprave výstavby hromadných garáží v rámci projektu
žalobcu a oznamuje, že Mesto Banská Bystrica v nadväznosti na vyjadrenie Mestského úradu, referátu
Ú.T.A.Č..Ú.XXXXX/XXI.L.Ň.XX.XX.XXXX,súhlasísrealizáciouhorecitovanejstavbynapozemkoch
parc. č. M. - A. XXX/X, M. A. XXX/X T. C. A. XXXX/X V. Z. E. Č.. XXXX T. XXXX pre kat. územie Q..

Tento súhlas bol vydaný pre účely vydania rozhodnutia o umiestnení stavby.

9. Súd ďalej vykonal dokazovanie oznámením Útvaru hlavného architekta Mesta Banská Bystrica zo
dňa 27. 04. 2007, z ktorého vyplýva, že tento úrad poskytuje stanovisko ohľadne investičného zámeru
výstavby hromadných garáží na A. R. žalobcom, pričom uvádza, že podľa územného plánu časti A

Banská Bystrica je lokalita vo funkčnej ploche obytného územia s viacpodlažnou zástavbou, pričom
statická doprava je doplnkovou funkciou k hlavnej, t. j. k bývaniu, a teda zámer je v súlade s platnou
územnoplánovacou dokumentáciou.
10. Súd ďalej vykonal dokazovanie rozhodnutím Mesta Banská Bystrica pod č. Ú. XXXX/XXXX - F. I.
L. XX. XX. XXXX, v ktorom návrh žalobcu na umiestnenie stavby zamietol, pričom z odôvodnenia tohto

rozhodnutia je zrejmé, že umiestnenie stavby je v rozpore s ÚPN - A Banská Bystrica.

11. Na základe odvolania žalobcu Krajský stavebný úrad potom dňa 25. 01. 2008 rozhodnutie zrušil a
vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na nové konanie a rozhodnutie vo veci. Následne dňa
31. 07. 2008 vydal Mestský úrad v Banskej Bystrici, odbor rozvoja a výstavby, referát rozvoja mesta,

pod značkou J. XXXXX/XX I. L. XX. XX. XXXX vyjadrenie k umiestneniu stavby a to hromadných garáží
na A. R. V. Q. V. B. B., z ktorého je zrejmé, že na základe uvedených skutočností je možná výstavba
objektu hromadných garáží na nehnuteľnostiach v takomto vyjadrení uvedených.

12. Súd ďalej zistil, že dňa 24. 11. 2008 žalovaný v 1/ rade opakovane vydal rozhodnutie o zamietnutí

umiestnenia navrhovanej stavby, pričom toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 29. 12. 2008,
pričom dôvodom na takéto rozhodnutie bolo zistenie, že umiestnenie stavby je v rozpore s doteraz
platným ÚPN - A Banská Bystrica.

13. Žalobca ďalej vo svojej výpovedi uviedol, že svojim nárokom sa domáha náhrady škody v zmysle

zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a uplatnil si
právo na náhradu škody za vzniknutú skutočnú škodu a ušlý zisk z dôvodu nesprávneho úradného
postupuorgánovžalovaných1/a2/.Vosvojejvýpovediuviedol,žedňa06.07.2006požiadalžalovaného
v1/radeovyjadreniekzámerustavbyhromadnýchgarážínauliciA.V.Č.Q.V.B.B..Žalovanývosvojom
vyjadrení zo dňa 14. 07. 2006 zaujal prostredníctvom oddelenia územného rozvoja a komunálnych vecí

stanovisko, že stavebný zámer žalobcu je v súlade s platnou územnoplánovacou dokumentáciou.

14. Na základe jeho žiadosti zo dňa 09. 10. 2006 opätovne žalovaný v 1/ rade svojim stanoviskom
zo dňa 05. 12. 2006 opakovane pozitívne hodnotil zámer žalobcu, ktorý bol v súlade s platnou
územnoplánovacou dokumentáciou. V rovnakom obsahovom význame sa vyjadril aj vo svojom

stanoviskuzodňa01.02.2007.Zároveňžalovanýv1/radedňa10.04.2007vydalsúhlasnéstanoviskos
realizáciou stavby pre účely vydania rozhodnutia o umiestnení stavby. Takisto útvar hlavného architekta
Mesta Banská Bystrica dňa 27. 04. 2007 vydal súhlasné stanovisko k zámeru stavby, pričom dokonca
doporučil zvážiť možnosť zväčšenia kapacity hromadných garáží.15. Žalobca ďalej vo svojej výpovedi uviedol, že z oznámenia zo dňa 31. 07. 2007 začalo územné
konanie,pričombolonariadenénadeň23.08.2007ústnepojednávaniespojenésmiestnymzisťovaním.

Výsledkom však takéhoto ústneho pojednávania bolo zamietnuté rozhodnutie žalovaného v 1/ rade s
tým, že predchádzajúce súhlasné stanoviská boli chybné a navrhované umiestnené stavby sú v rozpore
s ÚPN - A Banská Bystrica.

16. Po zrušení takéhoto rozhodnutia odvolacím orgánom a liste, ktorý vydal žalovaný v 1/ rade opätovne

dňa 31. 07. 2008 o tom, že výstavba objektu hromadných garáží je možná, žalovaný v 1/ rade opätovne
rozhodol o zamietnutí svojim rozhodnutím zo dňa 24. 11. 2008, pretože umiestnenie stavby nebolo v
súlade s platným ÚPN - A Banská Bystrica. Žalobca ďalej vo svojej výpovedi uviedol, že na základe
uvedeného nebolo možné v čase vydávania jednotlivých vyjadrení referátov Mesta Banská Bystrica
realizovať stavebný zámer žalobcu. Uviedol, že z tohto dôvodu došlo na strane žalovaného v 1/ rade
k nesprávnemu úradnému postupu, pretože vzhľadom na poskytnuté informácie žalobca vynaložil

finančné prostriedky potrebné na začatie stavebného konania a taktiež mu vznikla ujma spočívajúca
z ušlého zisku. V tejto súvislosti žalobca predložil listinné dôkazy a to faktúry a takisto doklady o tom,
že tieto sumy boli uhradené, pričom sa jednalo o finančné náklady, skutočnú škodu, ktorá žalobcovi
vznikla v súvislosti s prípravou na stavebné konanie. Jednalo sa o faktúru I. L. XX. XX. XXXX Č.. E.
Z. Q. X XXX,-- Q., I. L. XX. XX. XXXX G. Č.. XX/XX Z. Q. X XXX,-- Q., I. L. XX. XX. XXXX G. Č..

H. Z. Q. X XXX,-- Q., I. L. XX. XX. XXXX G. Č.. XXXXXXXX Z. Q. XXX,-- Q., I. L. XX. XX. XXXX G.
Č.. XX/XXXX Z. Q. XX XXX,-- Q., I. L. XX. XX. XXXX G. Č.. XX/XXXX Z. Q. X XXX,-- Q., I. L. XX.
XX. XXXX G. Č.. XX/XXXX Z. Q. X XXX,-- Q., I. L. XX. XX. XXXX G. Č.. XX/XXXX Z. Q. X XXX,--
Q., L.T. XX. XX. XXXX G. Č.. XXXX/XX-F. Z. Q. XXX,-- Q. T. L. XX. XX. XXXX G. Č.. XX/XXXX Z. Q.
XX XXX,-- Q., Q. K. XX XXX,-- Q., t. j. 2 168,82 Eur. Faktúry, ktoré boli v skutočnosti aj uhradené boli

vystavené na základe dodaných prác pre žalobcu a to overovaciu zostavovaciu štúdiu pre pripravovanú
stavbu garáže A. R. B. B. vo výške 9 520,-- Sk, digitálny výstup z DTM mesta Banská Bystrica na sumu
6 846,-- Sk, vyhotovenie geometrického plánu na oddelenie pozemkov a určenie vlastníckych práv a
kat. území Q. na sumu 9 520,-- Sk, faktúra v zmysle zákona 442/2002 za vyjadrenie k polyfunkčnému
objektu A. vydaný - Stredoslovenská vodárenská prevádzková spoločnosť, a. s. na sumu 452,-- Sk,

dokumentáciu pre vydanie územného rozhodnutia na akciu: „Novostavba polyfunkčného objektu, A. R.,
B.. B. - Q.Á. v sume 10 000,-- Sk, faktúra na vypracovanie prepočtu stavebných nákladov terénnych
úprav na akciu: „Novostavba polyfunkčného objektu, A. R., B.. B. - Q.“ v sume 1 500,-- Sk, akustická
štúdia - vplyv dopravného hluku na novostavbu Polyfunkčného objektu B.. B. - Q., A. R. vo výške 6 000,--
Sk, dokumentácie pre územné rozhodnutia 2. alternatívy na akciu: „Novostavba polyfunkčného objektu,

A. R., B.. B. - Q.“ v sume 8 000,-- Sk, vypracovanie dokumentácie pre územné rozhodnutie alternatívy 3.
na akciu: „Novostavba polyfunkčného objektu, A. R., B.. B. - Q.“ vo výške 13 000,-- Sk, správny poplatok
vo výške 500,-- Sk zaplatený Mestu Banská Bystrica.

17. Žalobca si ďalej svojim návrhom uplatnil právo na náhradu škody spočívajúcej v ušlom zisku,

ktorý preukazoval znaleckým posudkom č. 20/2009 vypracovaný znaleckou organizáciou TACOMA
Consulting s. r. o. zo dňa 17. 08. 2009, ktorý takýto ušlý zisk vyčíslil na sumu 114 727,49 Eur, pričom
príslušenstvo k takejto škode tvorí suma 7 140,-- Eur, ktorá predstavuje poplatok za spracovanie
takéhoto znaleckého posudku.

18. Žalobca teda uviedol, že nesprávny úradný postup žalovaného spočíval v tom, že bol opakovane
vo viacerých stanoviskách ubezpečovaný o tom, že jeho podnikateľský zámer je v súlade s
územnoplánovacou dokumentáciou, a teda s jeho navrhovaným stavebným zámerom, preto žalobca
žiadal, aby súd žalovaných 1/ a 2/ zaviazal na zaplatenie sumu 124 036,31 Eur.

19. Žalobca v priebehu konania rozšíril svoj návrh o žalovaného v 2/ rade s odôvodnením, že
za obdobnej právnej a skutkovej situácie v konaní pred Okresným súdom Banská Bystrica bola
v otázke zodpovednosti stavebného úradu Mesta Banská Bystrica v rámci nesprávneho úradného
postupu ustálená zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci pasívne legitimovaným
subjektom, ktorý je aj v tomto konaní označený ako žalovaný v 2/ rade.

20. Žalovaný v 1/ rade vo svojej výpovedi uviedol, že v rámci rokovania so žalobcom, žalovaný v 1/
rade objasnil okolnosti, za akých došlo k pochybeniu v procese predchádzajúceho vydania rozhodnutia
o umiestnení stavby s tým, že je v záujme Mesta Banská Bystrica, aby stavba takéhoto druhu v
lokalite Q. bola realizovaná, pričom mesto na vlastné náklady zabezpečilo zmenu územného plánu predotknutú lokalitu a sú odstránené všetky zákonné prekážky, ktoré by bránili vydaniu nového rozhodnutia
o umiestnenie zamýšľanej stavby. Mesto Banská Bystrica dňa 31. 03. 2010 schválilo zmeny a doplnky
ÚPN - A Banská Bystrica.

21. Žalovaný v 1/ rade ďalej uviedol, že nárok žalobcu neuznáva z toho dôvodu, že na strane žalovaného
v 1/ rade nedošlo k porušeniu právnych povinností v konaní ako stavebného úradu, ktoré vyplývajú z
príslušných ustanovení staveného zákona a ani iných súvisiacich právnych predpisov. V konaní nebola
porušená povinnosť vydať rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, a teda žalobca nepreukázal bez

pochybnosti, že k takémuto porušeniu právnej povinnosti došlo. Zároveň žalovaný v 1/ rade uviedol, že
neuznáva škodu, ktorá mala vzniknúť žalobcovi najmä čo sa týka ušlého zisku, kedy tento odôvodňuje
predloženým znaleckým posudkom, ktorý vychádza z predpokladu predaja 100 % parkovacích miest,
pričom takýto znalecký posudok je možno považovať skôr za podnikateľský zámer, avšak v žiadnom
prípade nie je možné ho pokladať za podklad k vyčísleniu náhrady škody. Všetky úkony žalobcu, ktoré
vykonal v rámci zamýšľaného zámeru, je potrebné podľa jeho názoru považovať za úkony týkajúce sa

jehopodnikateľskejčinnosti.Žalobcavčasepodanianávrhunavydanieúzemnéhorozhodnutianemohol
predpokladať v akých lehotách a s akým výsledok bude územné konanie ukončené v rátane prípadného
odvolacieho konania a či by vôbec k takémuto vydania rozhodnutia o umiestnení stavby bolo došlo,
resp. či by bola podaná žiadosť aj o vydanie stavebného povolenia a kedy by nadobudlo právoplatnosť
v prípade aj možného odvolacieho konania.

22. Žalovaný ďalej namietal, že vznik tvrdenej škody nebol ani v priamej príčinnej súvislosti s konaním
žalovaného, ale mohol byť vyvolaný aj inými skutočnosťami, alebo aj inými príčinami. Príčinná súvislosť
musí byť nielen tvrdená a domnelá, ale musí byť bezpečne preukázaná tak, aby vzťah medzi príčinou
a následkom musel byť bezpečne preukázaný a musí byť bezprostredný.

23. Z týchto dôvodov žalovaný v 1/ rade žiadal súd, aby návrh žalobcu zamietol.

24. Žalovaný v 2/ rade vo svojom vyjadrení uviedol, že nárok žalobcu na náhradu škody neuznáva a to
z dôvodu, že nie je pasívne legitimovaný v právnej veci návrhu, pretože v tomto prípade nie je orgánom

konajúcim v mene štátu v zmysle § 4 zákona č. 514/2003 Z. z.

25. Žalovaný v 2/ rade ďalej uviedol, že nesprávny postup žalovaného tak, ako ho tvrdí žalobca,
vyplýval z opakovane viacerých stanovísk, ktorý ubezpečoval žalobcu o súlade územnoplánovacej
dokumentácie s navrhovaným stavebným zámerom. Obsahová nesprávnosť uvedených stanovísk

spôsobila zamietnutie návrhu v štádiu vydania rozhodnutia o umiestnení stavby. Z uvedeného je zrejmé,
že žalobca odvodzuje nárok na náhradu škody z originálnej kompetencie obce, v danom prípade
žalovaného v 1/ rade, pri vydávaní záväzných stanovísk investičnej činnosti v zmysle zákona o obecnom
zriadení. Vydávanie takýchto stanovísk patrí nepochybne k originálnej činnosti obce a vzhľadom na
túto skutočnosť nie je žalovaný v 2/ rade nositeľom pasívnej legitimácie pričom je daná zodpovednosť

územnej samosprávy a nie ministerstva, ktoré nie je nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z
hmotného práva, a preto žalovaný v 2/ rade nemôže niesť v takomto prípade zodpovednosť za konanie
samosprávy.

26. Na základe takto zisteného skutkového stavu a právneho názoru prvostupňový súd zaviazal

žalovaného v 1/ rade zaplatiť žalobcovi 2 168,82 Eur v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Súd žalobu žalobcu voči v 1/ rade vo zvyšnej časti, t. j. v časti príslušenstva zamietol. Zároveň zamietol
žalobu voči žalovanému v 2/ rade.

27. Súd ďalej rozhodol, že o náhrade trov konania rozhodne samostatným uznesením.

28. Na odvolanie žalobcu vo veci rozhodoval Krajský súd v Banskej Bystrici svojím rozhodnutím pod č. k.
17Co/246/2012-495 zo dňa 28. 05. 2015, v ktorom výrok rozsudku, ktorým súd návrh voči žalovanému
v 1/ rade vo zvyšku zamietol (druhý výrok) zrušil a vec vrátil okresnému súdu v tomto rozsahu na ďalšie
konanie.

29. Výrok rozsudku o povinnosti žalovaného v 1/ rade zaplatiť žalobcovi sumu 2 168,82 Eur lehote 15
dní od právoplatnosti rozhodnutia (prvý výrok) a výrok rozsudku, ktorým súd žalobu voči žalovanému v
2/ rade zamietol (tretí výrok) potvrdil.30. Rozhodnutie prvostupňového súdu potom nadobudlo právoplatnosť v častiach, v ktorých Krajský
súd v Banskej Bystrici rozsudok okresného súdu potvrdil dňa 16. 06. 2015.

31. Predmetom konania teda zostal nárok žalobcu na príslušenstvo a to 9 % ročný úrok z omeškania zo
sumy 2 168,82 Eur od 07. 04. 2010 do 29. 06. 2015 a to z toho dôvodu, že žalovaný časť uplatneného
nároku skutočnej škody vo výške 2 168,82 Eur bolo žalobcovi uhradené dňa 29. 06. 2015.

32. Ďalšou časťou, ktorá zostala predmetom konania bola suma 121 867,49 Eur pozostávajúcej z ušlého
zisku vo výške 114 727,49 Eur a príslušenstva k takejto škode vo výške 7 140,-- Eur, ktorá predstavovala
poplatok za spracovanie znaleckého posudku, na základe ktorého žalobca vyčíslil tento ušlý zisk.

33. Pokiaľ sa týka žalobcu na príslušenstvo ku skutočnej škode, ktorá mu vznikla a táto bola priznaná
právoplatným rozhodnutím, súd uvádza.

34. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

35. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym

predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

36. Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

37. Podľa § 16 ods.1 zákona č. 514/2003 Z. z., v čase účinnom do 31. 12. 2012, ak príslušný orgán
neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže

sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

38. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca podal návrh na predbežné
prerokovanie uplatneného nároku na náhradu škody u žalovaného dňa 06. 10. 2009. Z uvedeného
vyplýva potom, že dňa 06. 04. 2010 uplynula zákonná 6-mesačná lehota určená na predbežné

prerokovanie nároku a jeho prípadné uspokojenie.

39. Z uvedené je potom zrejmé, že dňom 07. 04. 2010 sa stal splatným celý uplatnený nárok vrátane
príslušenstva.

40. Súd v danej súvislosti poukazuje na to, že žalovaný bol povinný nahradiť škodu najneskôr do 6
mesiacov odo dňa, kedy si žalobca uplatnil svoj nárok postupom v zmysle ustanovenia § 15 a § 16
zákona č. 514/2003 Z. z. Márnym uplynutím tejto lehoty sa žalovaný ako dlžník zo zodpovednostného
právneho vzťahu dostáva do omeškania a tak najneskôr odo dňa nasledujúceho po uplynutí 6-mesačnej
lehotyhopostihujepovinnosťzaplatiťpoškodenémužalovanémutaktiežúrokyzomeškania(rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 2Cdo/48/2010 zo dňa 21. 12. 2010).

41. Z uvedeného potom súd priznal žalobcovi právo na príslušenstvo a to 9 % ročný úrok z omeškania,
ktorý vyplýva z ustanovenia § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. tak, že tento priznal od 07. 04. 2010,
teda odo dňa nasledujúceho potom čo uplynula 6-mesačná lehota až do 29. 06. 2015, kedy došlo k

úhrade priznanej náhrady škody zo strany žalovaného tak, ako to žalobca preukazoval oznámením
Československej obchodnej Banky. Túto skutočnosť žalovaný ani v konaní nerozporoval.

42.ŽalobcavďalšomkonanípozrušeníprvostupňovéhorozhodnutiaKrajskýmsúdomvBanskejBystrici
vo svojej výpovedi, resp. vo svojich písomných vyjadreniach ďalej uvádzal, že nárok na ušlý zisk je

samostatnýmnárokomoddeliteľnýmodostatnéhoplneniaamôžebyťzávislýodstavuafázystavebného
konania a stanoviska obce vo vzťahu k postaveniu obce ako stavebného úradu a čo mohol žalobca v
takomto prípade od uvedeného stanoviska očakávať tak, ako to už konštatoval Krajský súd v Banskej
Bystrici vo svojom rozhodnutí.43. Žalobca ďalej uviedol, že žiadal od stavebného úradu relevantnú vo význame záväznú informáciu
vo vzťahu k zamýšľanému stavebnému záveru, čo je potrebné považovať za štandardný a obvyklý

procesnýpostup,ktorýmzáujemcaorealizáciustavebnéhokonaniazískazáväznúinformáciuzplatného
územného plánu vo vzťahu k základným a prvotným informáciám, či konkrétnu stavbu je možné v
danom území úspešne plánovať a realizovať. Práve z obsahu tejto právne záväznej územnoplánovacej
informácie je možné dovodiť priamu príčinnú súvislosť, ktorá je závislá od rozhodovania stavebníka
či stavebný investičný zámer bude realizovať alebo nie. V procese vydávania územnoplánovacej

informácie sa jedná o počiatočnú fázu stavebného konania, hoci stavebným zákonom bližšie
neupravenú, ale vžitú a zaužívanú zvyklosť, ktorú rešpektujú samotné stavebné úrady a sú nepochybne
dôležitými prvkami právnej záväznosti v tom význame, že stavebný úrad nemôže túto informáciu vytvoriť
ľubovoľne, ale len v súlade so záväznými údajmi územného plánu. Takýto zaužívaný a rešpektovaný
postup, ktorý realizoval aj žalobca nie je teda možné z hľadiska právneho hodnotenia považovať
za taký, ktorý by nebol preventívny a dostatočne starostlivý aj z pohľadu uplatneného nároku na

náhradu škody. Žalobca ďalej uviedol, že územnoplánovacie informácie tvoria odbornú pomoc orgánov
územného plánovania verejnosti, napr. vlastníkom nehnuteľnosti, investorom, projektantom o možnosti
zmien v území na základe odborných znalostí o obmedzeniach a hodnotách územia. Územnoprávna
informácia sa vydáva na základe územnoplánovacej dokumentácie a územnotechnických podkladov.
Takátoúzemnoplánovaciainformáciapodávažiadateľovizáväznéúdajeainformáciezúzemnéhoplánu,

ktoré on potrebuje na prípravu budúcej výstavby, na plánovanie využitia územia a podobne. Takáto
informácia hoci nemá formu rozhodnutia, je úradným oznámením, na ktoré sa žiadateľ spolieha, že na
základe neho koná a hodlá investovať, kúpiť či predať pozemok alebo stavbu. Jedná sa teda o presnú
informáciu, ktorú zároveň potrebuje mať aj s určitou istotou o úplnosti a správnosti jej obsahu. Nemôže
existovať rozumná pochybnosť o tom, že činnosť stavebného úradu pri vydávaní územnoplánovacej

informácie napĺňa znaky definície úradného postupu, resp. vzhľadom na skutkové okolnosti daného
prípadu, znaky nesprávneho úradného postupu.

44. V tejto súvislosti žalobca predložil podobné porovnateľné administratívne usmernenia a doporučenia
iných stavebných úradov v rámci Slovenskej republiky, ktoré rovnako ako v prípade žalobcu môže každý

záujemca obvyklým a doporučeným, t. j. na tlačive toho ktorého stavebného úradu získať v prípade
záujmu o akýkoľvek stavebný zámer.

45. Žalobca teda uviedol, že vzhľadom na poskytnutú právne záväznú územnoplánovaciu informáciu zo
strany žalovaného, túto žalobca považuje za nesprávny úradný postup pri výkone činnosti stavebného

úradu. Pretože len na základe nej žalobca s plnou vážnosťou pristúpil k realizácii investičného zámeru,
ktorá stroskotala výlučne z dôvodu radikálnej zmeny stavebného úradu k záväzným údajom územného
plánu, ktoré neumožnili stavbu žalobcu v danom území uskutočniť.

46. Zároveň však žalobca vo svojom inom vyjadrení zo dňa 18. 03. 2016 uviedol, že jediným dôvodom,

ktorý žalobcovi znemožnil zamýšľanú výstavbu uskutočniť, bolo rozhodnutie stavebného úradu R.
XXXX/XXXX-F. I. XX. XX. XXXX, ktorým žalovaný v rozpore s predchádzajúcimi stanoviskami zamietol
návrh na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby z dôvodu, že umiestnenie stavby je v rozpore
s územným plánom mesta. Jedine a výlučne uvedená skutočnosť bola tou príčinou, ktorej priamy
a bezprostredný (teda ničím neprerušovaný) následok bol objektívny stopstav v ďalších krokoch

zamýšľaného stavebného zámeru žalobcu.

47. Z tohto dôvodu žalobca považoval nárok vo vzťahu k ušlému zisku za nepochybný a po právnej
stránke daný a žalobcom dostatočne preukázaný. Čo sa týka výšky ušlého zisku žalobcu navrhol
vykonať znalecké dokazovanie, pričom úlohou znalca malo byť stanoviť výpočet (kalkuláciu) zisku

pred zdanením, ktorý by mohol žalobca dosiahnuť v prípade realizácie projektu (stavebného zámeru)
„Novostavba hromadných garáží B. B. - Q., A. R..

48. Žalovaný vo svojich vyjadreniach ústnych na pojednávaní či písomných uviedol, že záväzné
stanovisko k investičnej činnosti v obci v zmysle § 4 ods.3 písm.d) zákona o obecnom zriadení nemožno

stotožňovať s rozhodovacou činnosťou stavebného úradu ako orgánu vykonávajúceho prenesený výkon
štátnej správy. Pokiaľ by bol prijatý takýto záver, územné konanie a konanie o umiestnenie stavby by
bolo nadbytočné a pokiaľ žalobca vychádza z tvrdenia, že takáto činnosť je výsledkom rozhodovacej
činnosti mesta ako stavebného úradu, jednalo by sa o neznalosť zákonov v zmysle zásady neznalosťzákona neospravedlňuje. Žalovaný namietal, že postup žalovaného spočívajúci vo vydávaní stanovísk,
ktoré mali spôsobiť zamietnutie návrhu o vydanie územného rozhodnutia, by bolo predpokladom
priamej príčinnej súvislosti s tvrdenou škodou zo strany žalobcu. Pokiaľ žalobca namietal postup

žalovaného spočívajúci vo vydávaní stanovísk, ktoré mali spôsobiť takéto zamietnutie, mal možnosť
sa voči rozhodnutiu o umiestnení stavby odvolať, k čomu však nedošlo a rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 29. 12. 2008. Žalovaný ďalej uviedol, že príčinná súvislosť ako prvok predpokladu
vzniku zodpovednosti vyžaduje, aby bolo porušenie právnej povinnosti a vznik škody v logickom slede,
teda bez porušenia právnej povinnosti by nedošlo ku škodovej udalosti a k vzniku škody, v danom

prípade ušlého zisku. Jediným dôvodom je fakt, že vyjadrenia žalovaného stanoviská boli žalobcovi
predložené na základe jeho vlastného dopytu ako jeho iniciatíva, nie ako výsledok konania žalovaného
akostavebnéhoúradu,ktorýmalrozhodovaťoumiestneniestavbyzahrňujúcejgarážeabytovéjednotky.
Podľa názoru žalovaného teda v danom prípade nie je príčinná súvislosť medzi nezrealizovanou
stavebnou činnosťou a ziskom, ktorý žalobca očakával a záväznými stanoviskami obce. Uviedol, že
podkladom na vydanie územného rozhodnutia, na ktorý však nie je právny nárok, sú najmä spracované

územnoplánovacie podklady a nie štúdia, ktoré predkladal žalobca na zistenie záväzného stanoviska.
Žalovaný ďalej uviedol, že v žiadnom právnom predpise nie je uvedené, že stanoviská podľa § 4 ods.3
písm.d)zákonač.369/1990Zb.oobecnomzriadenímajúnejakúprávnuzáväznosťpreúzemnékonanie.
Tieto stanoviská nie sú stanoviskom o súlade zámeru podnikateľa s územnoplánovacou dokumentáciou
obce, v danom prípade je potrebné považovať ich vydanie za nulitné, teda nevyvolávajúce žiadne

účinky. Len stavebný úrad v územnom konaní v rámci preneseného výkonu štátnej správy má právomoc
rozhodnúť, či je návrh v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou podľa dokumentácie pre územné
konanie predložený projektantom.

49. Takéto očakávania žalobcu nemohli založiť vznik predpokladu na vznik zodpovednosti žalovaného

na príčinnú súvislosť a aj keby došlo k ustáleniu, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu, podľa
názoru žalovaného na vznik zodpovednosti žalovaného absentuje príčinná súvislosť medzi porušením
povinnosti teda nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, ušlého zisku žalobcovi. V danom
prípade príčinou toho, že došlo k vydaniu zamietavého rozhodnutia stavebného úradu neboli stanoviská
žalovaného, ale rozpor návrhu s územným plánom mesta. Ak nebol právny základ na vznik stavby

nebol daný predpoklad, aby mohlo dôjsť k očakávaniu nejakého zisku, keďže neexistovala ani stavba
ako vec v právnom slova zmysle a ani zmluvy o budúcej zmluve, s ktorými bolo možné spojenie
rozmnoženiamajetkužalobcuočakávať.Takétoočakávaniežalobcuspojenésvydanímstanoviskaobce
nemožno zamieňať s právoplatným teda kladným územným rozhodnutím vydaným stavebným úradom
a takéto stanoviská mesta teda nijakým spôsobom nesúviseli s konaním na stavebnom úrade, pretože

stavebník v čase, kedy nemá vedomosť o možnosti umiestniť stavbu do určitého územia a následne
začať s výstavbou a teda aj kalkulovať s nejakým ziskom, ktorý mu vznikne v súvislosti so vznikom
stavby ako veci v právnom slova zmysle je zrejmé po právoplatnom územnom rozhodnutí nie vo fáze,
keď ešte stavebný úrad nerozhodol, či stavbu je vôbec možné umiestniť v danom území. Ušlý zisk
tak, ako ho vyčísľuje žalobca prostredníctvom znaleckého posudku, je čisto hypotetický a nespĺňa na

daný skutkový stav definíciu ušlého zisku ako právnej kategórie. Zároveň žalovaný poukázal na to,
že žalobca uvádza, že jediným dôvodom, ktorý žalobcovi znemožnil zamýšľanú výstavbu uskutočniť,
bolo rozhodnutie stavebného úradu z 24. 08. 2007, ktorými žalovaný v rozpore s predchádzajúcimi
stanoviskami zamietol návrh na vydanie rozhodnutia o umiestnenie stavby z dôvodu, že umiestnenie
stavby je v rozpore s územným plánom mesta, pričom toto rozhodnutie sa stalo právoplatným a nebolo

napadnutý opravným prostriedkom.

50. Žalovaný teda uzavrel svoju obranu v tom zmysle, že v danom prípade sa nejedná o nesprávny
úradný postup, pretože aj napádané stanoviská neboli vydané v rámci žiadneho konania o umiestnenie
stavby pred stavebným úradom bez akejkoľvek zákonnej opory a nemajú nejakú súvislosť s konaním

o umiestnenie stavby, ktoré bolo ukončené zamietavým rozhodnutím príslušného orgánu. Z pohľadu
žalovaného sa jedná o stanoviská, ktoré boli nulitné a nemohli teda vyvolať právne účinky, pretože
žalovaný vydal zamietajúce rozhodnutie o umiestnenie stavby z dôvodu nesúladu návrhu žalobcu o
umiestneniestavbysúzemnýmplánomanienazákladestanoviskaobce.Žalobcavčaserozhodujúcom,
kedy bolo vydané zamietajúce rozhodnutie žalovaného, nemal uzatvorené platné zmluvy, ktoré by

zakladali predpoklad rozmnoženia jeho majetku.

51. Vydanie stanoviska žalovaným nezasiahlo do priebehu deja vedúceho k určitej škode, ktorú si
žalovaný uplatňuje z titulu ušlého zisku a teda v danom prípade neexistuje príčinná súvislosť medziprípadným nesprávnym úradným postupom žalovaného a vznikom škody. Z tohto dôvodu žalovaný
žiadal žalobu žalobcu zamietnuť ako nedôvodnú.

52. Z ústneho a písomného prejavu intervenienta na strane žalovaného súd zistil, že žalobca svoj
návrh čo sa týka výšky danej škody odvodzuje od znaleckého posudku č. 20/2009, pričom intervenient
vznáša voči nemu námietky v tom zmysle, že nie je možné overiť správnosť vstupných poskytnutých
údajov, ktorých nie je zaručená objektivita a správnosť. Projekt žalobcu bol posudzovaný a vypočítaný
len v teoretickej rovine a znalecký posudok vychádza len z ideálneho stavu, teda predpokladmi, že

neexistuje nejaké zdržanie, omeškanie, problémy s odkúpením pozemkov, povoleniami, dodávkami,
realizáciou stavby a vo výsledku by bolo k predaju týchto stavebných celkov došlo ihneď a za ceny
predpokladané žalobcom. Intervenient spochybnil nárok žalobcu čo do základu, kedy projekt žalobcu
bol len vo fáze schvaľovania investičného zámeru, nebola vyhotovená úplná projektová dokumentácia,
podľa ktorej sa mal zámer realizovať. Neboli odkúpené pozemky, neexistovali ani len zmluvy o
budúcich zmluvách, z ktorých by vyplývalo, že by vlastníci mali záujem odpredať tieto pozemky, nebola

zabezpečená akákoľvek realizácia projektu čo i len v prípravnej fáze, neboli teda podpísané nijaké
zmluvy s dodávateľmi resp. budúcimi kupujúcimi. Takýto nárok intervenient považoval za špekulatívny,
nepreukázaný a údaje zo znaleckého posudku za nepreverené, neaktuálne a nezohľadňujúce vývoj
ďalších rokov. Je len v absolútnej rovine teórie predpokladať, či by zámer žalobcu sa podarilo vôbec
realizovať, kedy nie je preukázané, že žalobca mal dostatočné finančné krytie na realizáciu projektu

okrem vyhlásenia žalobcu o voľných peňažných prostriedkoch. Intervenient ďalej uviedol, že zo strany
žalobcu nedošlo k preukázaniu resp. dostatočnému zdôvodneniu všetkých dôvodov teda atribútov pre
priznanie takejto náhrady škody a to aj z pohľadu preukázania príčinnej súvislosti. Z týchto dôvodov tak
isto žiadal žalobu žalobcu zamietnuť ako nedôvodnú.

53. Podľa § 10 zákona č. 514/2003 Z. z., územná samospráva zodpovedá za podmienok ustanovených
týmto zákonom za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy.
Územná samospráva zodpovedá za škodu podľa odseku 1, ktorá bola spôsobená
a) nezákonným rozhodnutím alebo
b) nesprávnym úradným postupom.

Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

54. Podľa § 14 ods.1 citovaného zákona, územná samospráva zodpovedá za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie o zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci

pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

55. Podľa § 14 ods.2 citovaného zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.

56. Podľa § 17 ods.1 citovaného zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

57. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám

na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

58. Súd na základe vykonaného dokazovania a vyššie citovaných právnych predpisov mal za
preukázané, že v rámci podnikateľského zámeru žalobcu a to vybudovanie hromadných garáží, ktoré
sa mali nachádzať v Banskej Bystrici, v časti Q., na A. R., žiadal tento orgány Mesta Banská

Bystrica o vyjadrenie k zámeru takejto stavby, pričom orgány Mesta Banská Bystrica opakovane vo
svojich odpovediach uviedli, že takýto stavebný zámer žalobcu je v súlade s územnoplánovacou
dokumentáciou, z čoho žalobca nepochybne správne vyvodil, že môže v rámci realizácie svojho
podnikateľského zámeru pokračovať v krokoch smerujúcich k naplneniu takéhoto zámeru. Ďalším
predpokladom pre realizáciu takéhoto podnikateľského plánu bolo vydanie rozhodnutia o umiestnení

stavby. Súd mal v konaní za preukázané, že v rámci takéhoto konania bolo rozhodnutie o umiestnení
stavby aj vydané, avšak návrhu žalobcu nebolo vyhovené a takýto návrh bol zamietnutý z dôvodov, že
umiestnenie takejto stavby nie je v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou mesta. Súd mal ďalej vkonaní za preukázané, že v danom prípade je pasívne legitimovaným subjektom na strane žalovaného
Mesto Banská Bystrica ako orgán územnej samosprávy v zmysle ustanovenia zákona č. 514/2003 Z. z.

59. Zodpovednosť za škodu a nároky na náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. sú svojou
povahou nepochybne nárokmi občianskoprávnej povahy.

60. Ustanovenia o zodpovednosti za škodu v občianskom práve patria k tým inštitútom, ktoré sú zásadne
dotváranéjednakteóriouatakistovydanoujudikatúrou.Vtejtosúvislostisúdkonštatuje,ženapriektomu,

že zákon výslovne neuvádza predpoklady zodpovednosti za škodu, tieto sú však definované právnou
teóriou a ich obsah je potom naplňovaný súdnou judikatúrou. V danom prípade takýmito predpokladmi
sú porušenie právnej povinnosti, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nimi. V danom prípade nie
je možné uvažovať o zavinení, pretože v danom prípade sa jedná o zodpovednosť objektívnu, a teda
otázka zavinenia je v danom prípade bez právneho významu.

61.Vrozhodovaníonáhradeškody,kuktorejvznikudošlovdôsledkunesprávnehoúradnéhopostupu,je
závislé od náležitého posúdenia všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu predovšetkým
v príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Platná právna úprava
nepodávavšeobecnúdefiníciunezákonnéhorozhodnutiaavovšeobecnostinevymedzuječosarozumie
pod nesprávnym úradným postupom. Je však možné konštatovať, že nesprávnym úradným postupom

je porušovanie povinností pri uskutočňovaní jednotlivých úkonov v rámci konania predovšetkým ich
nesprávne vykonanie alebo ich vykonania bez splnenia zákonných podmienok, či iný nezákonný zásah
do práv právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Za nesprávny úradný postup
je teda možné považovať aj nekonanie, teda nečinnosť príslušného orgánu v zmysle nevykonávania
úradného postupu, porušením povinnosti uskutočniť takýto úkon alebo vydať určité rozhodnutie v

zákonom určenej lehote, resp. nevydanie takéhoto rozhodnutia. Vychádzajúc už zo spomenutého platí,
že v prípade nesprávneho úradného postupu ide o náhradu škody vzniknutej iným spôsobom ako práve
rozhodovacou činnosťou.

62. Zákon teda stotožňuje nesprávny úradný postup so širokým spektrom činností, ale aj nečinností

orgánov a preto výpočet prípadnej zodpovednosti z titulu nesprávneho úradného postupu je výpočtom
len demonštratívnym, čo je možné aj vyvodiť z formulácie zákonného textu.

63. Všeobecne je možné povedať a to v súlade s ustálenou súdnou praxou, že nesprávny úradný
postup vymedziť tak, že sa jedná o porušenie právnou normou ustanoveného predpísaného postupu

príslušného orgánu, resp. o porušenie účelu postupu príslušného orgánu, ktorý či už súvisí s
rozhodovacou činnosťou, alebo s ňou aj nesúvisí a nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom
rozhodnutí.

64. Pri uvažovaní nad pojmom nesprávny úradný postup je však potrebné za takýto charakterizovať

aj postup orgánu, ktorý síce koná v súlade so zákonom, ale v medziach možností danému v rámci
správneho uváženia postupu je tento v rozpore s účelom zákona, úmyslom zákonodarcu, či je v rozpore
s hmotno či procesnoprávnou logikou, kedy takýto postup je potom ako vecne nesprávny, k iným k
tomu príslušným orgánom týmto spôsobom konštatovaný. Vo všeobecnosti je teda možné povedať,
že nesprávny úradný postup je každý taký postup správneho úradu, ktorý pri výkone verejnej moci

postupuje v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi či v rozpore so zásadami výkonu
verejnej moci.

65. Je nepochybné, že za nesprávny úradný postup je potrebné považovať jednak činnosť príslušných
orgánov, ktoré sú v rozpore so zákonom a teda s jeho konkrétnymi činnosťami týchto orgánov, ktorá je v

rozpore so zákonom, teda konkrétnym ustanovením, kedy príslušný orgán pri svojom postupe porušuje
svoje povinnosti stanovené týmto právnym predpisom, ale taktiež aj taký postup správneho orgánu, ktorý
síce koná v súlade so zákonom, ale v rámci možností dané mu v rámci správneho uváženia, postupuje
v rozpore s účelom zákona. Tento rozpor môže teda vyplynúť aj z rozporu s úmyslom zákonodarcu.

66. Súd teda uzatvára, že v danom prípade, kedy žalovaný vydáva v čase pred začatím stavebného
konania vyjadrenia alebo stanoviská, ktoré sú podľa jeho názoru aktmi nulitnými, dopúšťa sa takýmto
konaním nesprávneho úradného postupu, teda postupu bez splnenia zákonných podmienok pre tento
postup a takýmto svojím postupom dochádza k porušeniam tej právnej povinnosti, ktorá je vyjadrenáv ustanovení § 415 Občianskeho zákonníka ako všeobecnej prevenčnej povinnosti vo vzťahu k
predchádzaniu ku škodám. Takýto stav postupov je bežný nielen u žalovaného, ale aj v rámci iných
obcí či miest v rámci Slovenskej republiky tak, ako to preukazoval v danom prípade žalobca pripojenými

formulármitak,akoichnasvojichwebovýchsídlachposkytujújednotlivémestáčiobce.Vdanomprípade
teda nie je možné akceptovať taký stav, kedy tieto orgány samospráv vydávajú na žiadosti fyzických
či právnických osôb stanoviská alebo vyjadrenia, pričom tieto v danej veci nie sú právne záväzné a
na základe nich sú dávané odporúčania, či návody žiadateľom na postup pred takýmito orgánmi. V
danom prípade je nepochybné, že v rámci podnikateľského zámeru žalobcu tento na svoju žiadosť

dostal od žalovaného resp. jeho referátov niekoľkokrát uistenie o tom, že jeho podnikateľský zámer
spočívajúci v stavbe hromadných garáží na území Mesta Banská Bystrica je v súlade s územnoprávnou
dokumentáciou, pričom táto skutočnosť sa neskôr ukázala ako nepravdivá, čo neskôr viedlo aj k
zamietnutiu jeho návrhu na umiestnenie stavby.

67. Takýto postup žalovaného súd považuje za postup v rozpore s účelom zákonom, úmyslom

zákonodarcu a tak isto v rozpore s formálnoprávnou logikou. Na základe vyššie uvedeného potom súd
konštatuje, že v danom prípade došlo k nesprávnemu úradnému postupu orgánov žalovaného a teda
k porušeniu jeho právnej povinnosti.

68. Na základe takto preukázaných skutkových a právnych záverov potom súd pristúpil ku skúmaniu

otázky, či v danom prípade zo strany žalobcu došlo k preukázaniu ušlého zisku ako jednej z foriem
náhrady škody.

69. V danom prípade súd vychádzal z toho, že ušlý zisk je ujma, ktorá spočíva v tom, že u poškodeného
nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa na to s ohľadom na

pravidelný beh veci dalo očakávať. Ušlý zisk sa teda neprejavuje zmenšením majetku poškodeného,
teda úbytkom jeho aktív ako je to pri skutočnej škode, ale stratou očakávaného prínosu alebo výnosu.
Nestačí pri tom však iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku lebo musí byť táto skutočnosť naisto
postavená v tom zmysle, že pri pravidelnom behu veci to znamená, keby nebolo protiprávneho konania
škodcu alebo škodnej udalosti mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku

ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu, resp. škodnej udalosti.

70. V tejto súvislosti je dôkazné bremeno na poškodenom, teda na žalobcovi, aby preukázal svoje
tvrdenie o tom, že pri pravidelnom behu vecí by získal určitý majetkový prospech.

71. Vychádzajúc z toho, že ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného, ale stratou
očakávaného prínosu, je pri výške ušlého zisku rozhodujúce akého prospechu, ku ktorému malo reálne
dôjsť, zabránilo konanie škodcu, teda konkrétne o aký reálne dosiahnuteľný, nie však hypotetický
prospechupoškodenéhoušiel.Tedaušlýzisknemôžepredstavovaťlentvrdeniezmareniezamýšľaného
podnikateľského zámeru, pokiaľ takýto plánovaný majetkový prínos nie je podložený už existujúcimi či

reálne dosiahnuteľnými okolnosťami, z nich je možné usudzovať, že k zamýšľanému zisku by skutočne
došlo pokiaľ by škodná udalosť do pravidelného behu vecí nezasiahla.

72. Súd vychádza z toho, že ušlým ziskom teda nie je automaticky strata predpokladaného zárobku,
avšak činnosťou pre jeho dosiahnutie sa bez súvislosti so škodnou udalosťou nezačala ani naplňovať,

pretože poškodený predpokladanú činnosť nezačal v dobe tak, ako ju zamýšľal naplňovať a ani v dobe
pred škodnou udalosťou ju nevykonal.

73. Pokiaľ sa teda ušlý zisk neprejavuje zmenšením majetku poškodeného teda úbytkom aktív, ale
stratou očakávaného prínosu, nepostačuje pritom iba pravdepodobnosť zvýšenia majetkového stavu v

budúcnosti, pretože táto musí byť naisto postavená, že pri pravidelnom behu vecí nebyť protiprávneho
konania škodcu, mohol poškodený dôvodne očakávať rozmnoženie svojho majetku, ku ktorému nedošlo
práve v dôsledku konania škodcu. Súd však uvádza, že pri výške ušlého zisku je rozhodujúci akého
prospechu, ku ktorému mohlo reálne dôjsť, zabránilo konanie škodcu, teda aký konkrétne reálne
dosiahnuteľný, nie však hypotetický prospech u poškodeného ušiel. V tejto súvislosti súd teda uzatvára,

že ušlý zisk nemôže predstavovať len zmarenie zamýšľaného zárobkového zámeru, alebo prísľub
takéhoto zárobku, takéhoto zisku, ak nie je takýto majetkový prínos podložený už existujúcim či reálne
dosiahnuteľnými okolnosťami, z ktorých možno usudzovať, že nebyť škodnej udalosti, k zamýšľanému
zisku by skutočne došlo. Ušlým ziskom je totiž majetková ujma spôsobená tým, že škodná udalosťzasiahla do priebehu deja, vedúceho k určitému zisku. V danom prípade je nepochybne dôležitým
takzvaný „pravidelný beh vecí“, teda taká skladba okolností, ktorá svedčí o tom, že zámer poškodeného
sa začal alebo sa mal nepochybne začať naplňovať a výsledok by sa bol dostavil. Súd teda konštatuje,

že v situácii, kedy pred škodnou udalosťou s činnosťou podnikateľského zámeru žalobcu sa síce začalo,
avšak len vo fáze zhromažďovania potrebných listín na získanie príslušných stavebných povolení, čo
v danom prípade predstavovala skutočnú škodu, ktorú si žalobca v konaní uplatnil a táto mu bola aj
priznaná, súd konštatuje, že ušlý zisk tak ako ho žalobca preukazoval znaleckým posudkom v celkovom
rozsahu 114 727,49 Eur, je nedostatočný, pretože práve vychádza z len hypotetického predpokladu

žalobcu, aký zisk by snáď dosiahol v prípade realizovania jeho podnikateľského zámeru. Žalobca v tejto
súvislosti teda nepreukázal pravidelný beh vecí, ktorý by smeroval k dosiahnutiu jeho zisku, pretože v
konaní predložil napr. len predbežné súhlasy vlastníkov nehnuteľností, ktorí potvrdili svoj úmysel predať
mu v budúcnosti pozemky, na ktorých sa mal takýto stavebný zámer realizovať. Hypotetickosť ušlého
zisku súd vyvodzuje aj z toho, že znalecký posudok, ktorým žalobca preukazoval výšku ušlého zisku
vychádzal len z hypotézy, že stavebný zámer, ktorý vychádzal z podnikateľského zámeru žalobcu bude

uskutočnený v určitom čase, dôjde k stavbe, ktorú mal záujem žalobca neskôr odpredať a z uvedeného
byzískalzisk.Súdtakétookolnostinepovažovalzadostatočnepreukazujúceokolnosti,ženebyťškodnej
udalosti, k zamýšľanému zisku by skutočne aj došlo.

74. Za tejto skutkovej a právnej situácie potom mal súd za to, že k preukázaniu výšky škody v danom

prípade zo strany žalobcu nedošlo.

75. Napriek tomu, že súd v konaní nemal zo strany žalobcu preukázanú škodu, ktorá mala spočívať
v ušlom zisku, súd ďalej dodáva, že poslednou podmienkou pre prípadné úspešné priznania práva na
náhradu škody a základnou podmienkou vzniku zodpovednostného vzťahu je príčinná súvislosť medzi

konaním, resp. opomenutím škodcu a vzniknutou škodou poškodeného, ktorá musí byť predvídateľná.
Teda poslednou z podmienok, ktorú súd skúmal napriek nepreukázaniu výšky škody zo strany
žalobcu, je príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a prípadnou vzniknutou škodou.
Predpokladom pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody teda nestačí preukázanie porušenia
právnej povinnosti a vzniku škody, ale tak isto je potrebné preukázať príčinnú súvislosť medzi konaním

alebo opomenutím a následkom. Vzniknutá škoda či už v podobe skutočnej škody alebo ušlého zisku
musí byť spôsobená bez pochybnosti práve porušením právnej povinnosti. Škoda ani porušenie právnej
povinnosti ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu a tomu korelujúce právo na jej náhradu. Príčinná
súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí byť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť
tvrdenia teda dôkazného tvrdenia, na ktoré nadväzuje dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno čo sa týka

príčinnej súvislosti v rámci civilného procesu, zaťažuje v zásade toho účastníka, ktorého tvrdenie má
byť preukázané, teda poškodeného. Vzťah medzi príčinou a jej následkom musí byť pri tom bezpečne
preukázaný a bezprostredný, pričom absencia bezprostrednosti môže viesť k hypotetickosti a z pohľadu
uplatneného nároku nespôsobilého privodiť priaznivý výsledok pre poškodeného.

76. Znakom príčinnej súvislosti je jej priamosť pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo
predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťahy príčiny a následku preto musia byť priame, bezprostredné,
neprerušené a nie iba sprostredkované, pričom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť
príčiny a následku.

77. Ak príčinou vzniku škody bola iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva, pretože príčinou
škody môže byť len také protiprávne konanie, bez ktorého existencie by škodlivý následok nevznikol.
Nemusí sa síce jednať len o príčinu jedinú, ale o jednu z príčin, ktorá sa podieľa na nepriaznivom
následku, o jeho odškodnenie ide, avšak musí sa jednať o príčinu podstatnú. Ak je príčin viac, pôsobia
z časového hľadiska buď súbežne alebo následne. Otázka príčinnej súvislosti nemôže byť riešená

vo všeobecnosti, musí byť posudzovaná v konkrétnych súvislostiach. Teda v danom prípade o vzťah
príčinnej súvislosti sa jedná vtedy, ak vznikla škoda následkom nesprávneho úradného postupu, teda
ak nesprávny úradný postup a škoda boli vo vzájomnom pomere príčiny a následku. Ak bola príčinou
vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastane. Nesprávny úradný postup môže
mať za následok vznik zodpovednosti za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. len vo vzťahu

k takej škode, ktorá bola priamo a nesprostredkovane spôsobená práve a iba týmto nesprávnym
úradným postupom. Zodpovednosť totiž nemožno urobiť závislou od neobmedzenej kauzality, keďže
atribútom priamej príčinnej súvislosti je priamosť pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina
priamo bezprostredne predchádzala následku a vyvolávala ho. Pre záver o existencii príčinnej súvislostinestačí pravdepodobnosť, musí byť táto vždy s istotou preukázaná, pričom dôkazné bremeno zaťažuje
poškodeného.

78. Súd teda uzatvára, že v danom súdenom spore takýto priamy vzťah príčiny a následku pri
škode, ktorá mala spočívať v ušlom zisku, neexistuje. To znamená, že v danom prípade nedošlo k
preukázaniu a teda neexistuje bezprostrednosť a priamosť následku pri vzniku škody pri porušení
právnej povinnosti teda nesprávneho úradného postupu. Vyčíslená škoda zo strany žalobcu je len
hypotetická a predpokladá takmer absolútny úspech pri realizácii zamýšľaného stavebného zámeru. Vo

fáze, kedy stavebné konanie ešte ani nezačalo, resp. rozhodnutie o umiestnenie stavby bolo zamietnuté,
bolzamietnutýnávrhžalobcu,vočiktorémuonopravnýprostriedoknepodalatotosastaloprávoplatným,
nie je možné uvažovať o priamom a bezprostrednom vzťahu príčiny a následku medzi nesprávnym
úradným postupom zo strany žalovaného a zamýšľaným stavebným zámerom žalobcu, ku ktorého
realizáciipritzv.pravidelnombehuvecíbolopotrebnýchvykonaťniekoľkoďalšíchprávnychaskutkových
krokov, v rámci ktorého mohlo dôjsť kedykoľvek k zmareniu zamýšľaného stavebného zámeru. V

danom prípade teda absentuje práve prvok bezprostrednosti a priamosti medzi nesprávnym úradným
postupom a tvrdenou škodou. K nesprávnemu úradnému postupu žalovaného teda došlo v čase pred
začatím stavebného konania, ktoré nie je v priamom a bezprostrednom vzťahu príčiny a následku vo
vzťahu k úplnej realizácii zamýšľaného podnikateľského zámeru žalobcu. Práve nepreukázanie tzv.
pravidelného behu vecí teda existencií skutkových okolností, ktoré by mohli navodzovať priamosť a

bezprostrednosť jednotlivých úkonov ako napr. existencia nájomných či kúpnych zmlúv od vlastníkov
nehnuteľností, existencia kladného právoplatného rozhodnutia o umiestnení stavby, resp. stavebného
povolenia, resp. ďalších skutkových okolností, z ktorých by bolo možné dovodiť tento pravidelný beh
vecí vedúci bezprostredne a priamo k vzniku škody.

79. Vzhľadom k tomu, že žalobca tieto okolnosti v konaní nepreukázal, súd jeho návrhu vyhovieť
nemohol z dôvodu absencie základných atribútov pre priznanie náhrady škody.

80. Súd taktiež rozhodol o náhrade trov konania v zmysle § 255 CSP a to tak, že žalovaný bol vo veci
úspešný v plnom rozsahu, teda mu súd priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie vo vyhotovení dvojmo do 15 dní od doručenia jeho
písomného vyhotovenia, písomne na Okresný súd Banská Bystrica.
V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie
je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebod) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pre súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok,
môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č.

233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov.