Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 29, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/24/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117220584
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5117220584.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej

a členov senátu JUDr. Romana Tichého a Mgr. Miroslava Šeptáka, v spore žalobcu: Prima banka
Slovensko, a. s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: V. I., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX/X, L., štátny občan SR, o zaplatenie 616,10 eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 41Csp/176/2017-64 zo dňa 09.04.2018,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd vo zvyšnej časti žalobu žalobcu zamietol a vo
výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .

Vo zvyšku sa rozsudku súdu prvej inštancie nedotýka.

Žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n
e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo
výške 649,15 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 648,48
eur od 23.06.2017 do zaplatenia, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej

časti žalobu žalobcu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalobca má voči žalovanému nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

2. Keďže súd ustálil, že zmluva uzatvorená so žalovaným je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a vzťahuje
sa na ňu zákon č. 129/2010 Z. z., súd najskôr ex offo zisťoval, či predmetná zmluva má všetky povinné
náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. Dospel k záveru, že predmetná zmluva o úvere
obsahuje všetky obligatórne náležitosti vyžadované zákonom č. 129/2010 Z. z. Súd nemal pochybnosti

o tom, že po neúspešných pokusoch žalobcu o vrátenie poskytnutého úveru, stal sa dňa 22.06.2017
celý úver splatný a žalobca žalovaného vyzval na bezodkladné zaplatenie celého dlhu. Rovnako súd
nemal pochybnosti o výške uplatnenej istiny 616,- eur. Žalovaný v duplike s uplatnenou výškou istiny
616,- eur súhlasil, túto nerozporoval. Súd preto uplatnenú istinu 616,- eur žalobcovi ako dôvodnú priznal.
Zároveň súd žalobcovi ako dôvodný priznal v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení zmluvný
úrok z úveru vo výške 32,38 eur a úrok z omeškania 0,67 eur, t. j. úrok a úrok z omeškania vyčíslený do
zosplatnenia úveru, t. j. do 23.06.2017. Žalobcovi však súd nepriznal uplatnený zmluvný úrok vo výške

19,90 % ročne zo sumy 616 eur od 23.06.2017 do zaplatenia, resp. nepriznal žalobcovi zmluvný úrok vo
výške19,90%ročnepodátumesplatnosti,t.j.podátume22.06.2017.Okresnýsúdmalzato,žezmluvný
úrok ako odplata (cena) za poskytnuté peňažné prostriedky prislúcha veriteľovi len za dojednanú dobu
poskytnutia úveru. Úroky predstavujú osobitnú peňažnú náhradu, súvisiacu s poskytnutím finančnýchprostriedkov, pričom sú splatné spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Preto úrok po
splatnosti úveru, t. j. po 22.06.2017, žalobcovi neprislúcha. Zosplatnením úveru, ako už zo samotného
pomenovania danej právnej skutočnosti vyplýva, nastáva predčasne splatnosť úveru, dochádza teda k

zmene pôvodných podmienok, za ktorých bol úver poskytnutý. Po zosplatnení úveru sa dlžník, pokiaľ
v určenej lehote neuhradí dlh, dostáva do omeškania a nastupuje režim platenia úrokov z omeškania.
Opačný výklad by znamenal dvojnásobné úrokové zaťaženie spotrebiteľa/dlžníka (rozsudok Krajského
súdu v Žiline sp. zn. 10Co/301/2015 zo dňa 29.05.2015). Okresný súd zároveň v tomto smere upriamuje
pozornosť na závery rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 476/2012, týkajúceho sa skutkovo

a právne obdobnej veci. Ústavný súd SR v danej veci odmietol sťažnosť smerujúcu proti záverom
všeobecnýchsúdov,vzmyslektorýchmáveriteľnárok nazaplateniedohodnutéhoúrokuzúveruiba
do dňa, kedy prehlásil úver za predčasne splatný s tým, že po tomto termíne žalobcovi nevzniká právo
na zaplatenie dohodnutého úroku z úveru, ale iba úroku z omeškania v súlade s ust. § 369 Obchodného
zákonníka.VtomtosmeresúdpoukazujeajnarozhodnutieR59/1998,zprávnejvetyktoréhovyplýva,že
veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov iba do splatnosti dlhu, následne

sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť už iba úroky z omeškania. Okresný súd tak žalobcovi
priznal len zmluvný úrok 19,90 % do dňa 22.06.2017. Žalobca si popri istine uplatnil i úroky z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 648,48 (istina 616,10 + úroky 32,38) eur od 23.06.2017 do zaplatenia.
Okresný súd konštatuje, že nárok na úroky z omeškania s plnením peňažného dlhu vzniká bez ohľadu
na to, čo spôsobilo omeškanie. Úroky z omeškania možno priznať iba od toho času, keď sa dlžník

dostal do omeškania. Základným predpokladom vzniku nároku na úroky z omeškania je teda existencia
omeškania s plnením peňažného dlhu a základným predpokladom takéhoto omeškania je existencia
pohľadávky, t. j. práva na peňažné plnenie a jej zročnosť. Žalobcovi tak vzniklo právo na
úroky z omeškania vo výške stanovenej zákonom, teda podľa vyššie uvedených ustanovení § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z..

Súd pri posudzovaní tohto nároku mal za to, že žalovaný sa dostal do omeškania prvým
dňom po zosplatnení úveru 22.06.2017, t. j. dňom 23.06.2017. V rozhodnom čase pre určenie výšky
úroku z omeškania bola výška základnej úrokovej sadzby ECB vo výške 0,00 % ročne (súd má o tomto
vedomosť zo svojej činnosti, § 186 CSP). Žalobcovi tak vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania
vo výške 5 % ročne z priznanej sumy 648,48 eur od 23.06.2017 do zaplatenia, preto mu súd tento nárok

priznal. Okresný súd nepovolil žalovanému uhradiť svoj dlh s príslušenstvom v splátkach, Žalovaný síce
tvrdil svoju nepriaznivú finančnú situáciu, avšak túto žiadnym relevantným spôsobom súdu nepreukázal.
O trovách konania súd rozhodol na základe ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1,
2 CSP tak, že žalobca má voči žalovanému ako plne úspešný účastník nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 % trov konania. Okresný súd pri posudzovaní úspechu a rozhodovaní o

nároku na náhradu trov konania vychádzal z uplatnenej istiny 616,- eur (z ktorej istiny bol hradený aj
samotný súdny poplatok).

3. Voči citovanému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca v rozsahu zamietnutej časti
žaloby. Odvolanie odôvodňuje ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Pokiaľ súd prvej inštancie zamietol

úrok odo dňa zosplatnenia úveru do zaplatenia, zamietnutie tohto nároku súd vôbec neodôvodnil, len
konštatoval, že od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania, pretože v opačnom
prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu. Žalobca má za to, že nárok
na zaplatenie úroku trvá od poskytnutia peňažných prostriedkov až po ich vrátenie, teda
aj po predčasnom zosplatnení. Poukazuje na ust. § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 503 ods. 3

Obchodného zákonníka. Žalobca má za to, že nárok na zaplatenie úroku trvá od poskytnutia peňažných
prostriedkov až po ich vrátenie, teda aj po predčasnom zosplatnení. Poukazuje na ust. § 502 ods. 1,
§ 503 ods. 3 Obchodného zákonníka. Tiež poukazuje na komentár IURA EDITION, z
ktorého vyplýva, že z podstaty úroku ako ceny za používanie peňažných prostriedkov možno vyvodiť,
že povinnosť dlžníka platiť úrok trvá až do doby vrátenia úveru. V uvedenom žalobca odkazuje aj na

aktuálnu rozhodovaciu prax krajských súdov, na ktorých rozhodnutia odkazuje. Vychádzajúc z ust. § 497
Obchodného zákonníka obsahom záväzku dlžníka nie je vrátiť len poskytnuté peňažné prostriedky, ale
aj úroky, ktoré nemožno stotožňovať s úrokmi z omeškania. Úroky sú odplatou za poskytnutie peňažných
prostriedkov, predstavujú cenu úveru. Dlžník je povinný ich platiť od okamihu ich reálneho poskytnutia
až do okamihu ich reálneho vrátenia, a to či už v lehote alebo v omeškaní. Úrok z úveru je nárokom,

na ktorý nemá vplyv omeškanie dlžníka, ktoré je skutočnosťou, ktorá zakladá vznik nových sankčných
záväzkov dlžníka. Samotný vznik nároku na úrok z úveru neovplyvňuje. Poukazuje na ust. §
506 Obchodného zákonníka. Toto odstúpenie nespôsobuje zánik záväzku ex tunc, ako to vyplýva z
dikcie ustanovenia. Naďalej trvá právo veriteľa, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi. Táto povinnosťodstúpením od zmluvy nezaniká. Ide o právny inštitút určený na ochranu veriteľa a jeho
využitím sa veriteľ nemôže dostať do horšieho právneho postavenia, v akom bol pred odstúpením od
zmluvy. Situácia totiž nastala pre neplnenie si povinnosti dlžníka. Základnou zásadou spotrebiteľského

práva je ochrana pred neprijateľnými podmienkami. To však neznamená vylúčenie aplikácie ustanovení
na ochranu veriteľa pri neplnení si povinností dlžníka. Teda odstúpením od zmluvy v
zmysle § 506 Obchodného zákonníka zmluva od počiatku nezanikla a naďalej trvá právo veriteľa a tomu
zodpovedajúca povinnosť dlžníka vrátiť dlžnú sumu spolu s úrokmi z úveru. Tým nie je dotknutý nárok
veriteľa na zákonný úrok z omeškania. V uvedenom žalobca odkazuje aj na aktuálnu rozhodovaciu

prax viacerých krajských súdov v Slovenskej republike, z ktorých rozhodnutí cituje, ako aj rozsudok
Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33Cdo 212/2014 zo dňa 21.08.2014. Súd uvádza uznesenie
Ústavného súdu SR IV. ÚS 476/2012 s tým, že má ísť o rozhodnutie potvrdzujúce právny názor súdu
na úroky po zosplatnení. Z petitu sťažovateľa, ako aj z povahy preskúmavacej právomoci Ústavného
súdu SR je zrejmé, že ústavný súd sa v danom prípade nielenže nevyjadril k meritu tohto odvolania, t. j.
k úrokom po zosplatnení, ale tak ani nemohol učiniť, pričom odvolateľ cituje z odôvodnenia uznesenia.

Žalobca navrhuje, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil tak,
že návrhu žalobcu vyhovie aj v časti zmluvného úroku 9,19 % ročne z nezaplatenej istiny 616,- eur od
23.06.2017 do zaplatenia, žalovaného zaviaže uhradiť dlh v lehote 3 dni od právoplatnosti
rozsudku a zároveň žalobcovi prizná náhradu trov konania.

4. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uvádza, že ho považuje za nedôvodné. Poukazuje
na aktuálnu rozhodovaciu prax. Konajúci súd spoľahlivo zdôvodnil výšku úroku z omeškania, s jeho
odôvodnením sa stotožňuje a žiada rozsudok potvrdiť.

5. V priebehu odvolacieho konania žalovaný doručil súdu žiadosť o povolenie úhrady dlhu v splátkach,

a to vzhľadom na jeho nepriaznivú situáciu.

6. Žalobca vo vyjadrení k návrhu žalovaného na povolenie splátok uviedol, že má právo, aby mu jeho
pohľadávka bola zaplatená v primeranej lehote. Súd musí prihliadať nielen na
pomery žalovaného, ale aj na záujmy žalobcu. Žalovaný v priebehu súdneho konania trvajúceho cca

15 mesiacov neprejavil žiadnu snahu svoj záväzok aspoň čiastočne plniť, poslednú úhradu žalovaný
realizoval ešte pred predčasným zosplatnením v mesiaci apríl 2017. Zároveň žalobcovi neboli doručené
žiadne dôkazy o nepriaznivej finančnej situácii žalovaného.

7. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe odvolania žalobcu

v rozsahu a z dôvodov daných ust. § 379, § 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 CSP a contrario) postupom v zmysle ust. § 219 ods. 3 CSP rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutom výroku, ktorým súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol a v súvisiacom výroku o trovách
konania potvrdil v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.

8. Rozsudku súdu prvej inštancie sa vo výroku, ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu vo výške 649,15 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 648,48 eur od
23.06.2017 do zaplatenia, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku, ako odvolaním nenapadnutého, odvolací súd nedotýka.

9. Rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutých výrokoch vecne správny. Okresný súd v dostatočnom
rozsahu zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa stotožňuje s
odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie, na ktoré v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP poukazuje.

10. Záver súdu prvej inštancie, že zmluvné úroky z úveru prislúchajú žalobcovi len do

doby splatnosti dlhu, resp. do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, je správny. Zodpovedá ustálenej
súdnej praxi, ako aj judikatúre vyšších súdnych inštancií.

11. Čo sa týka predčasnosti zosplatnenia úveru, ide vo svojej povahe o jednostranný sankčný právny
inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové a okamžité vrátenie celej

požičanej sumy. Podstatný rozdiel stavu výhody splátok a stavu jednorazového zosplatnenia úveru
spočíva v tom, že veriteľ nemá nárok a spotrebiteľ nemá povinnosť vrátiť celú požičanú sumu naraz.
Splácanie úveru v splátkach teda na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny,
ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca, a za tento stav nedostatku a úverovania patríveriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho povedané cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej
príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícií, nemôže s touto nakladať a produkovať
zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime

dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok
dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v
záujmezískaniabudúcichúžitkovvpodobekapitalizovanejodplatyzískanejzaceléobdobiepostupného
splácania úveru, a teda výhody splátok.

12. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi
vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu
zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má
právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho
strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru a tým obmedzenie obchodovania
s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto rozdiele spočíva

ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa.
Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému
vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje
viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky úveru. Ak teda nastal stav,
kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani

na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov
spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekonformný stav,
kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia,
a veriteľ by naďalej inkasoval úroky zo sumy, ktoré by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by
išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a

veriteľ by úroky inkasoval, ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli
garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Takýto
stav v žiadnom prípade nemožno pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči
spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového
vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa ,nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania

svojho majetku podľa uzatvorenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Navodil by sa tiež stav, v ktorom
veriteľ by nebol nútený vymáhať svoju pohľadávku a odplatné úroky by mu nahrádzali stav jeho
potencionálnej nečinnosti, resp. stav nespôsobilosti spotrebiteľa vrátiť požičanú istinu jednorazovo.
Takéto konanie veriteľa nemôže užívať právnu ochranu, nakoľko s protiprávnym stavom sa prirodzene
spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy spočívajúcej v

úhrade príslušných úrokov z omeškania, a pokiaľ existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom
stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava na škodu
spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona. Povedané inak, v protiprávnom stave patria zmluvným
stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 OZ v spojení s §
3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Iným právnym posúdením ohľadne priznania úrokov z úveru

po zosplatnení istiny by sa odvolací súd dostal do rozporu s konštantnou judikatúrou (viď uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo 143/98, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo
dňa 19.11.2013 sp. zn. 5Co/165/2013, rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 30.05.2012 sp. zn.
1Co/30/2012, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 25.02.2014, sp. zn. 5Co/567/2013, rozsudok
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/190/2014 zo dňa 30. júna 2015).

13. Pokiaľ žalovaný v priebehu konania požiadal o povolenie splátok, odvolací súd konštatuje, že o tejto
jeho žiadosti v odvolacom konaní rozhodnúť nemožno. Odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania. Odvolanie v danom prípade podal žalobca, a to iba voči výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšnej
časti zamietnutá. Ako súvisiaci výrok je preskúmavaný výrok o trovách konania.

14. Žalovaný ako strana sporu, ktorá mala právo taktiež podať opravný prostriedok, sa proti výroku súdu,
ktorým bol zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 649,15 eur s príslušenstvom, a to v lehote do 3
dní od právoplatnosti rozsudku, neodvolal. Tento výrok rozsudku uplynutím odvolacej lehoty nadobudol
právoplatnosť, a to aj vrátane lehoty na plnenie určenej žalovanému na plnenie dlhu a nemožno

ho v predmetnom odvolacom konaní preskúmať.

15. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu
potvrdil ako vecne správny.16. Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ust. § 396 ods. 1 s poukazom na ust. § 255 ods. 1
CSP. Úspešným účastníkom odvolacieho konania bol žalovaný, ktorému vznikol nárok na náhradu trov

odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi. Z obsahu spisu však odvolací súd konštatuje, že
žalovanému v odvolacom konaní trovy konania nevznikli, preto mu nárok na ich náhradu voči žalobcovi
nepriznal.
.
17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

(§ 428 CSP)Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)