Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, November 6, 2017

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10C/12/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5611200286
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Slavomíra Mlynarčíková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2017:5611200286.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou Mgr. Slavomírou Mlynarčíkovou v právnej veci žalobcu:

A.. E. S., nar. X. XX. XXXX, prihlásený k trvalému pobytu H. L. L., bytom Y. X, XXX XX L., zastúpený
advokátom Ľubomírom Samuelom, so sídlom Horná 27, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: J.
H., nar. X. X. XXXX, prihlásený k trvalému pobytu XXX XX G. XXX, S. Z. H., za účasti intervenienta na
strane žalovaného: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Trnavská cesta 82, 826 58 Bratislava
29, IČO: 36 062 235, zastúpeného Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4,
Bratislava 815 74, IČO: 00 151 700, v spore o náhradu škody 34.808,14 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý z a p l a t i ť žalobcovi 34.808,14 eur s úrokom z omeškania 8 % ročne,

počnúc od 15. 4. 2008 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd žalobu v časti úroku z omeškania 8 % ročne zo sumy 34.808,14 eur od 1. 1. 2001 do 14. 4.
2008 z a m i e t a.

III.Žalobca má nárok nanáhradutrovkonaniaodžalovaného50,34%,ovýškenáhradytrovkonania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným

uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Zvolen 12.10.2000 sa žalobca domáhal náhrady škody na
motorovom vozidle asi v rozsahu 900.000,- Sk (29.874,53 eur), ktorú mu spôsobil J. H. 12.10.1997
motorovým vozidlom Mercedes ŠPZ: CAA-22-46 a preto mu je Slovenská poisťovňa povinná
nahradiť škodu na jeho motorovom vozidle z poistenia. Žalobu odôvodnil tým, že od roku 1997 je
majiteľom motorového vozidla Mitsubishi 3000GT. 12.10.1997 mal s ním dopravnú nehodu, 5 km pred
Ružomberkom mu skrížil cestu J. H. so svojím motorovým vozidlom. Policajtmi bol spísaný záznam o
dopravnej nehode a za vinníka bol určený J. H.. 13.10.1997 žalobca nahlásil v Slovenskej poisťovni

poistnú udalosť a bol o tom spísaný záznam o poškodení motorového vozidla. Pri kontaktoch so
SlovenskoupoisťovňouaJ.H.mubolopovedané,žepoistnáudalosťbolazjehostranynahlásená,žesa
bude likvidovať v rámci poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
Vzhľadom na rozsah škody nemal záujem opravovať motorové vozidlo, preto požiadal likvidátora, aby
náhradu škody vypočítal na základe rozpočtu, likvidátor mu povedal, že musia zabezpečiť tzv. tabuľky,
lebo vozidlo bolo dovezené z USA. Výpočet náhrady škody v priebehu rokov niekoľkokrát urgoval.
Naposledy mu bolo oznámené, že J. H. poistnú udalosť nenahlásil, že sa nenachádza v evidencii škôd,

ktoré mala Slovenská poisťovňa likvidovať. Žalobca v žalobe doručenej súdu 12.10.2000 označil za
žalovaného Slovenskú poisťovňu, a.s. so sídlom v Bratislave 815 74, Dostojevského rad č. 4, IČO:
00 151 700, za vedľajšieho účastníka na strane žalovaného označil J. H. nar. X.X.XXXX, bytom v G.
Č.. XXX. Písomným podaním zo dňa 15.12.2000 doručeným Okresnému súdu Zvolen 20.12.2000 (čl.5) oznámil žalobca súdu, že v návrhu omylom označil J. H., bytom Y. G. Č.. XXX ako vedľajšieho
účastníka, ale jeho úmyslom bolo žalovať oboch v žalobe uvedených účastníkov ako žalovaných v 1.
a 2. rade, rovnocenne pasívne legitimovaných. Po postúpení na Okresný súd Liptovský Mikuláš 9. 8.

2001 sa vec viedla pod spisovou značkou 11C/123/01. Od 18. 12. 2002 došlo k zmene obchodného
mena žalovaného Slovenskej poisťovne, a.s. na Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. (číslo listu spisu,
ďalej iba čl. 23-35). Uznesením zo dňa 20. 7. 2005 č. k. 11C/123/01-36 súd vyzval žalobcu na opravu a
doplneniežaloby.Písomnýmpodanímzodňa9.2.2006,doručenýmOkresnémusúduLiptovskýMikuláš
13. 2. 2006 (čl. 55-56) žiadal žalobca, aby súd uložil žalovaným J. H. a Allianz - Slovenskej poisťovni

povinnosť nahradiť mu spôsobenú škodu vo výške 1.048.630,- Sk (34.808,14 eur) s 8% úrokom od 1.
1. 2001. Výšku škody odôvodnil tým, že dňa 3. 3. 1999 si dal auto opraviť v autoservise a za práce
na vozidle zaplatil 123.269,70 Sk (4.091,80 eur). Náhradné diely si zadovážil v hodnote 922.830,-
Sk (30.632,34 eur). Náklady na prepravu nepojazdného havarovaného vozidla boli 2.530,- Sk (83.98
eur). Spolu 1.048.629,70 eur, po zaokrúhlení 1.048.630,- Sk. Po dopravnej nehode sa skontaktoval s
J. H., ktorý mu oznámil, že dopravnú nehodu údajne nahlásil Slovenskej poisťovni. Vzhľadom k tomu,

že J. H. mal v čase dopravnej nehody uzatvorenú zákonnú poistku so Slovenskou poisťovňou, a.s.,
ktorá sa pretransformovala na Allianz - Slovenskú poisťovňu, a.s. je mu povinná plniť škodu z titulu
zákonného poistenia J. H.. Podľa § 28 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov
práva a povinnosti Slovenskej poisťovne, a.s., vzniknuté zo zákonného poistenia prešli 1. januárom
2002 na Kanceláriu. Tieto práva a povinnosti uplatňuje a vykonáva v mene a na účet kancelárie (vtedy)

Slovenskápoisťovňa,a.s..Allianz-Slovenskápoisťovňa,a.s.zozákonazastupujeSlovenskúkanceláriu
poisťovateľov so sídlom v Bratislave 826 58, Trnavská cesta 82, IČO: 36 062 235, preto súd návrh
Allianz - Slovenskej poisťovne, a.s. zo dňa 16.5.2006 (čl. 96-97) na pripustenie zmeny vedľajšieho
účastníka posúdil ako vstup Slovenskej kancelárie poisťovateľov do konania ako vedľajšieho účastníka
na strane žalovaného podľa vtedy platného § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej iba OSP).

Písomným podaním zo dňa 17. 7. 2006 doručeným súdu 19. 7. 2006 (čl.120-121) označil žalobca Allianz
- Slovenskú poisťovňu, a.s. so sídlom v Bratislave za vedľajšieho účastníka na strane žalovaného J.
H. s odôvodnením, že škoda na vozidle žalobcu vznikla zavinením žalovaného J. H., ale žalobca sa
nemôže plnenia domáhať priamo proti poisťovni. Podanie žalobcu súd posúdil ako výzvu účastníka na
vstup vedľajšieho účastníka do konania a zároveň ako späťvzatie návrhu proti jednému zo žalovaných

(účastníkov) Allianz - Slovenskej poisťovni, a.s., preto súd na pojednávaní 26. 5. 2008 konanie proti
Allianz - Slovenskej poisťovni, a.s. zastavil. V pôvodnej žalobe doručenej súdu 12. 10. 2000 (čl.1-2) bol
za žalovaného označený Slovenská poisťovňa, a.s. a za vedľajšieho účastníka na strane žalovaného J.
H. a až ďalším podaním doručeným súdu 20. 10.2 000 (čl. 5) označil žalobca za žalovaného aj J. H.,
preto súd uznesením zo dňa 26. 5. 2008 č. k. 11C/123/01-183 pripustil J. H. podľa § 92 ods. 1 OSP do

konania na strane žalovaného. Tým bol daný okruh účastníkov konania na strane žalobcu A.. E. S., na
strane žalovaného J.U. H., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Slovenskej kancelárie
poisťovateľov, zastúpenou Allianz - Slovenskou poisťovňou, a.s.. Po zmene právneho predpisu súd
koná so Slovenskou kanceláriou poisťovateľov ako intervenientom na strane žalovaného podľa § 81 a
nasl. Civilného sporového poriadku (ďalej iba CSP). S čím výslovne žalovaný súhlasil (čl. 513, 609).

2. Okresný súd Liptovský Mikuláš medzitýmnym rozsudkom zo dňa 26. 5. 2008 č. k. 11C/123/01-198
rozhodol,žezákladnárokunanáhraduškodyniejedaný.Protitomutorozsudkupodalžalobcaodvolanie
a Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 11.11.2008 č. k. 8Co/263/2008-223 rozsudok Okresného
súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, lebo medzitýmny rozsudok rieši len otázku základu nároku

a otázku rozsahu nároku ponecháva ďalšiemu rozsudku. Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom
zo dňa 2. 2. 2009 č. k. 11C/123/2001-238 žalobu zamietol na nasledujúcom skutkovom a právnom
základe. Poistnú udalosť ohlásil žalobca a nie ten, kto škodu spôsobil, respektíve prevádzateľ vozidla J.
H. (žalovaný). V tom čase podľa platných právnych predpisov nebolo možné evidovať poistnú udalosť,
pokiaľ bola nahlásená zo strany poškodeného. V takých prípadoch poisťovňa nekonala. Podľa platnej

právnej úpravy (v čase začatia konania) sa súdne konanie sa začínalo na návrh, ktorý musel mať všetky
náležitosti podľa § 42 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej iba OSP, § 179 ods. 1 OSP. Dňom, keď
dôjde súdu návrh na jeho začatie (žaloba) sa začína konanie (§ 82 ods. 1 OSP). V návrhu žalobcu,
doručeného súdu 12.10.2000 označil žalobca za žalovaného Slovenskú poisťovňu, a.s., ktorá mu je
povinná nahradiť škodu na jeho motorovom vozidle, ktorú mu spôsobil J. H., hoci už v čase podania

návrhu na súde vedel, že J. H. poistnú udalosť nenahlásil. Až 20.12.2000 (čl. 5) oznámil, že má v úmysle
žalovať nielen Slovenskú poisťovňu, a.s., ale aj J. H., ktorého omylom označil za vedľajšieho účastníka,
k čomu došlo tak, že návrh vyhotovoval podľa vzoru. Preskúmaním obsahu návrhu doručeného 12.
10. 2000 súd dospel k jednoznačnému záveru, že žalobca nepochybne žiadal, aby mu náhradu škodyzaplatila Slovenská poisťovňa. Táto nebola v čase podania návrhu (12. 10. 2000) pasívne legitimovaná,
pretože poškodený (žalobca) nemal právo na plnenie priamo proti poisťovni (§ 7 ods. 1 a § 9 ods.
2 vyhlášky č. 423/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, keďže ku škode došlo 12.10.1997). Všetky

právne vzťahy zo zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla do 31.12.2001 sa spravujú podľa doterajších predpisov (§ 28 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z.).
Škodca (J. H.) vznik škody (poistnú udalosť) Slovenskej poisťovni, a.s. nenahlásil. Slovenská poisťovňa,
a.s. písomne neodmietla náhradu škody (ktorá jej nahlásená nebola). Žalobca by mal právo žalovať
Slovenskú poisťovňu, a.s. iba vtedy, ak by mu poisťovňa písomne odmietla nahradiť vzniknutú škodu

nahlásenú poisteným a súčasne spôsobenú poisteným, t.j. prevádzateľom motorového vozidla (§ 823
Občianskeho zákonníka, ďalej iba OZ v spojení s ustanoveniami § 7 ods. 1 a § 9 ods. 2 vyhlášky
č. 423/1991 Zb. v znení neskorších predpisov). Vedľajší účastník na strane žalovaného Slovenská
kancelária poisťovateľov, a.s. namietala premlčanie žalovanej pohľadávky. Pri náhrade škody zákon
rozlišujesubjektívnupremlčaciudobu,ktorázačínaplynúťododňa,keďsapoškodený(žalobca)dozvieo
škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná. Subjektívna premlčacia

doba však môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorá je trojročná a začína plynúť odo
dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla, t.j. od 12. 10. 1997. Plynutie premlčacej lehoty podľa
§ 106 sa aplikuje nielen na zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov
(podľa § 427 OZ, ale aj na ustanovenie § 420 OZ o všeobecnej zodpovednosti za škodu). Návrhom
podaným na súde 12. 10. 2000 sa žaloba domáhal náhrady škody priamo proti Slovenskej poisťovni,

a.s., ktorá nebola pasívne legitimovaná. Až 20. 12. 2000 označil za žalovaného J. H., čo bolo po uplynutí
objektívnej premlčacej lehoty na náhradu škody. Okresný súd vo Zvolene to zrejme posúdil ako opravu a
doplnenie návrhu, keďže následne vyzval žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku a z dôvodu miestnej
príslušnosti postúpil vec Okresnému súdu Liptovský Mikuláš. Po preskúmaní veci súd dospel k záveru,
že žalobca rozširoval okruh účastníkov na strane žalovaného. Preto uznesením zo dňa 26. 5. 2008 č.

k. 11C/123/01-183 pripustil pristúpenie J. H. do konania na strane žalovaného. Dňa 12. 10. 1997 došlo
ku vzniku škody, koniec trojročnej objektívnej premlčacej lehoty pripadá na deň, ktorý sa číslom zhoduje
s dňom, ktorý pripadá na túto udalosť 12. 10. 2000 (štvrtok). Aby bola lehota zachovaná, musel by si
žalobca uplatniť svoj nárok na súde proti žalovanému J. H. najneskôr v posledný deň lehoty 12. 10.
2000. Čo sa nestalo, lebo nežaloval J. H., ale poisťovňu. J. H. žaloval 20. 12. 2000, kedy ho prvýkrát

označil (v oprave a doplnení žaloby) za žalovaného, ale až po uplynutí objektívnej trojročnej premlčacej
lehoty. Žalobca bol toho názoru, že si uplatňuje plnenie zo zákonného poistenia zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a pri právach na plnenie z poistenia začína podľa § 104 OZ
plynúť premlčacia doba za rok po poistnej udalosti. Predmetom tohto súdneho konania nie je uplatnenie
práva na plnenie z poistenia, ale z náhrady škody. Medzi žalobcom ako poškodeným a poisťovňou nie

je priamy vzťah, ten je iba medzi poisťovňou a poisteným (žalovaným). Proti rozsudku prvostupňového
súdu sa žalobca odvolal. Krajský súd v Žiline rozsudkom zo dňa 30. 6. 2009 č. k. 8Co/135/2009-281
rozsudok Okresného súdu potvrdil. Ústavný súd SR Nálezom I. ÚS 331/09-23 zo dňa 11. 11. 2010
rozhodol, že bolo porušené právo žalobcu na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd a rozsudok Krajského súdu v Žiline zrušil a vrátil na ďalšie konanie.

Ústavný súd vyslovil, že (16.)začiatok plynutia objektívnej premlčacej lehoty podľa § 106 ods. 2 OZ je
viazaný v prvom rade na „udalosť, z ktorej škoda vznikla“. Tento pojem zahŕňa nielen protiprávny úkon,
či právne kvalifikovanú udalosť, ktoré viedli ku vzniku škody, ale najmä vznik samotnej škody. Udalosť
z ktorej vznikla škoda nemožno stotožňovať len so škodovou udalosťou, lebo v takom prípade by mohla
objektívna premlčacia doba začať plynúť skôr, ako ku škode na majetku vôbec došlo, prípadne škody

by mohla vzniknúť až po uplynutí objektívnej premlčacej doby alebo by nemusela vzniknúť vôbec. (17.)
Subjektívna dvojročná premlčacia doba može začať plynúť až od momentu 1./ keď sa poškodený dozvie
o celej škode a 2./ keď má poškodený vedomosť kto za škodu zodpovedá. Obe podmienky 1/ a 2/ musia
byť splnené súčasne. (18.) Poškodený sa nemohol dozvedieť (ani nedozvedel) o zodpovednom subjekte
(okrem vodiča ním mohol byť aj prevádzkovateľ vozidla, osoba odlišná od vodiča - škodcu) ani o tom, že

mu vznikla majetková ujma určitého druhu a rozsahu, ktorú bolo možné objektívne vyjadriť v peniazoch,
v deň protiprávneho úkonu (12. 10. 1997), ale až následne po tejto „škodnej udalosti“. (19.) Poškodený
sa o celkovej výške škody najskôr dozvedel až z faktúry č. 118/99 vystavenej 23. 3. 1999 príslušnou
autoopravovňou. Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 25. 2. 2010 č. k. 8Co/16/2011-309 rozsudok
okresného súdu zo dňa 2. 2. 2009 č. k. 11C/123/2001-238 zrušil a vrátil na ďalšie konanie s tým, že

prvostupňový súd sa bude riadiť právnymi závermi vyplývajúcimi z nálezu Ústavného súdu SR čo sa
týka včasnosti žalobcom uplatneného práva na náhradu škody.3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného čl. 231, svedkov A.. A. G. čl. 173-176,
H. O. čl. 468-469, súdneho znalca A.. R. M. čl. 406-409 a obsahom listín v spise čl. 1-610, najmä:
zápisom o poškodení motorového vozidla z 13. 10. 1997 Slovenskej poisťovne, a. s. čl. 3, 61 výpismi

z obchodného registra zverejnenými na internete vedľajšieho účastníka - intervenienta čl. 23-35, ...,
fotokópiou záznamu o malej dopravnej nehode OR PZ Ružomberok čl. 59-60, fotokópiou faktúry č.
0308 vystavenej H. O. zo dňa 3. 3. 1999 s popisom vykonaných prác a výdajkou materiálu čl. 62-70,
fotokópiou faktúry č. 118/99 zo dňa 23. 3. 1999 vystavenej žalobcom ako podnikateľom s dodacím listom
čl. 71-72, fotokópiou vyúčtovania za odtiahnutie motorového vozidla č. 268 vystaveného spoločnosťou

MOTORŠPORT s.r.o. čl. 75, správou Okresného riaditeľstva PZ Ružomberok o skartovaní spisu ORP-
P-392/97 čl. 85, fotokópiou technického preukazu motorového vozidla žalovaného čl. 154-157, 421-422
správou Allianz - Slovenskej poisťovne, a. s. o nenahlásení dopravnej nehody a o skartovaní zápisov z
ohliadok čl. 158-159, správou Okresného riaditeľstva PZ, ODI v Banskej Bystrici o evidencii vozidla BB
449 AI čl. 344-345, 436-437, čestné prehlásenie žalobcu o prevzatí úhrady za faktúru na náhradné diely
čl. 355b, znaleckým posudkom 011/2013 A.. R. M. čl. 358-386, fotokópiou autokatalógu 1997 čl. 403,

cenník motorových vozidiel v roku 1996 čl. 404, výtlačky výpisov zo živnostenského registra zverejnené
na internete H. O. (svedok), J. H. (žalovaného) čl. 405-406, fotokópiou kúpnej zmluvy uzavretej v roku
2004 medzi žalobcom a C. S. čl. 419-420, fotokópia faktúry č. 14/1999 zo dňa 20. 3. 1999, na sumu
826.052 Sk s DPH (27.419,90 eur) na náhradné diely MOTOTRADE s.r.o., s potvrdením o zaplatení a
dodacím listom vystavená čl. 462-465, cenová ponuka na náhradné diely Mitshubishi 3000 GT z roku

2008 čl. 487-490, fotodokumentácia konštrukcie Mitshubishi 3000 GT VR 4 čl. 492-495, kontrolným
znaleckým posudkom Ústavu súdneho inžinierstva žilinskej univerzity v Žiline č. 47/2017 čl. 521-582.
Súd nevykonal dokazovanie navrhnuté intervenientom výsluchom zodpovedného riešiteľa kontrolného
znaleckého posudku A.. H. V., „ktorý môže podať vysvetlenie k znaleckému posudku“, ani doplnenie
znaleckého posudku o vyčíslenie výšky škody na motorovom vozidle vychádzajúc len z poškodení

uvedených v zápise o poškodení vozidla zo dňa 13. 10. 1997 z dôvodov a/ hospodárnosti konania;
b/ neboli tvrdené skutočnosti v znaleckom posudku, ktoré majú byť vysvetlené, ku ktorým má byť
riešiteľ vypočutý; c/ zápis o poškodení motorového vozidla z 13. 10. 1997 Slovenskej poisťovne, a.
s. (predložený žalobcom) predstavuje len stručný popis okom viditeľných poškodení vozidla žalobcu
- má podobu vyplneného formulára formátu A 4, osobou poverenou poisťovňou heslovito (napríklad:

blatník - ľavý predný - „zlom.“- výmena „V“; dvere - ľavé predné - poškriabaný lak - oprava „O“; riadenie
- kontrola - oprava „O“ a pod.), v ktorom je vyplnených (z toho aj neúplne) 15 položiek, ale rozsah
poškodenia nie je možné zistiť, aby bol sám podkladom pre vyčíslenie škody - nákladov na opravu.
Súd zohľadnil vyjadrenie znalca, ktorý uviedol v znaleckom posudku, že „z podkladov predloženého
spisového materiálu nie je možné dostatočne presne vyhodnotiť skutočný rozsah poškodenia vozidla“

a tento zahŕňal aj zápis o poškodení vozidla zo dňa 13. 10. 1997.

4. Žalobca A.. E. S. trval na podanej žalobe. Vypovedal, že dňa 12.10.1997 sa vracal z Tatier a pred
Ružomberkom mu skrížilo cestu motorové vozidlo zn. Mercedes, evidenčné číslo CAA-22-46. Prednou
časťou svojho vozidla narazil do bočnej časti Mercedesu. 13.10.1997 bol v Slovenskej poisťovni, a.s.

v Banskej Bystrici nahlásiť nehodu. Videl vozidlo žalovaného na pravej strane komunikácie, ktoré tam
stálo (parkovalo). V momente jeho priblíženia sa začal žalovaný otáčať a vošiel priečne do jazdnej dráhy
žalobcu. Žalobca strhol vozidlo do pravej strany pokiaľ mu to vozovka umožňovala. Svojím vozidlom
v ľavej prednej časti narazil do vozidla žalovaného v ľavej zadnej časti a do boku. Ľavé zadné koleso
žalovaného bolo stlačené 0,5 m do vnútra vozidla. Náraz bol taký silný, že bolo rozbité zadné svetlo a

zadné sklo na vozidle žalovaného. Žalovaný vtedy hovoril, že sa chcel niekam vrátiť s priateľkou, preto
sa otáčal a žalobcu si nevšimol. Oslovil likvidátora A.. A. G., ktorý bol vozidlo ohliadnuť, nafotiť škodu a
spísal si zápis o poškodení vozidla. V servise mu odporučili auto predať, lebo malo poškodenú geometriu
podvozku, čo sa mu nepodarilo, preto sa ho rozhodol opraviť a kúpil potrebné náhradné diely. Faktúry
potom predložil A.. A. G. pri osobnej návšteve v poisťovni a ten mu oznámil, že škodu respektíve poistnú

udalosť neevidujú. Napriek tomu, že bol robiť ohliadku vozidla a niekoľkokrát odmietol žalobcovi vyplatiť
náhradu škody za poistnú udalosť podľa rozpočtu a navrhol mu, aby vozidlo opravil s tým, že škoda sa
bude likvidovať podľa faktúr o oprave.

5. Žalovaný J. H. vypovedal, že nehodu bol nahlásiť v Kysuckom Novom Meste alebo Čadci, presne

si to už nepamätal. Bolo to v tej poisťovni, v ktorej mal poistené vozidlo. Doklad o tom už neexistuje.
Nahlásil to do troch dní, lebo nehoda sa stala v piatok, či v sobotu v noci. So žalobcom sa nekontaktoval,
myslel si, že sa s ním skontaktuje kolega, ktorému patrilo auto. On mal odvtedy zo desať áut a jednu,
dve havárie, mimo Slovenskej republiky. Auto si požičal od V. J. na túto jazdu do Liptovského Mikuláša.On do žalobcu nenarazil, to žalobca narazil do neho, keď sa žalovaný otáčal na úseku, kde je povolená
rýchlosť 70 km/hod. Z jeho auta ostal šrot. Viedol motorové vozidlo smerom do Liptovského Mikuláša.
Prešiel odbočku do Liptovských Sliačov 60 - 70 metrov. Otočil sa na ceste a vracal sa na odbočku do

Liptovských Sliačov. K zrážke došlo, keď odbočoval z hlavnej cesty na vedľajšiu. Znamenie o zmene
smeru jazdy dával. Na vozidle, ktoré viedol bola poškodená zadná časť, kde je ľavé zadné svetlo. Bol
na 70 % otočený pri odbočovaní. Žalobca išiel za ním v smere na Ružomberok. Voči rozhodnutiu polície
sa nebránil, lebo išlo o pár korún.

6. Žalovaný a intervenient žiadali žalobu zamietnuť. Trvali na premlčaní nároku žalobcu, urobili spornou
výšku škody vo vzťahu k nákladom na opravu vynaloženým v roku 1999, hoci k ku škode došlo v roku
1997, rozsah opravy vo vzťahu k následkom dopravnej nehody vzhľadom na dobu uplynutou medzi
dopravnou nehodou a vykonaním opravy, žiadali ohodnotiť škodu len v rozsahu zápisu o poškodení
motorového vozidla z 13. 10. 1997 Slovenskej poisťovne, a. s., znížiť škodu o zhodnotenie motorového
vozidla po oprave. Intervenient argumentoval, že žalobca nemohol jednoznačne preukázať, že žalovaný

zodpovedá za vzniknutú škodu, lebo žalovaný nebol vlastníkom motorového vozidla. Vozidlo mal
len požičané a je povinnosťou žalobcu preukázať, že žalovaný porušil a aké povinnosti vodiča, na
základe ktorých vyvodzuje jeho zodpovednosť. Podľa § 428 Občianskeho zákonníka na preukázanie
zodpovednostivodičajepotrebnépreukázaťnaplnenievšetkýchpredpokladov.Uloženieblokovejpokuty
nepreukazuje zodpovednosť žalovaného za vzniknutú škodu. Pre rozpory vo výpovediach žalobcu a

žalovaného, pokiaľ ide o dopravnú nehodu, nebola preukázaná zodpovednosť žalovaného za škodu.
Žalovaný nepreukázal rozsah škody spočívajúci v nákladoch na opravu motorového. Znalecký posudok
ústavu súdneho inžinierstva potvrdil, že nie je možné dostatočne presne vyhodnotiť skutočný rozsah
poškodenia motorového vozidla. Jediným dôkazom preukazujúcim rozsah poškodenia je zápis do
poškodení zo dňa 13. 10. 1997. Intervenient navrhoval, aby znalecký ústav vyčíslil náklady na opravu

vychádzajúc z uvedeného zápisu. Žalobca uplatňuje škodu, ktorá bola vyfakturovaná medzi Ing.
Otčenášom ako živnostníkom a následne fyzickou osobou. Z tejto faktúry vychádza žaloba. V znaleckom
posudku sú vypočítané dva varianty výšky škody a/ vychádzajúci z faktúry vystavenej spoločnosťou
MOTORTRADE b/ vychádzajúci z faktúr vystavených pánom S.. V prípade ak by súd rozhodoval o
výške škody je potrebné vychádzať z faktúry vystavenej spoločnosť MOTORTRADE. Táto výška škody

je pri nákladoch na náhradné diela zhruba o 11 % nižšia než vo faktúre vystavenej pánom S.. Žalobca
to zdôvodňuje nákladmi na zaobstaranie náhradných dielov, žiadne náklady, ktoré tvrdí, preukázané
neboli. Pokiaľ ide o výšku nákladov na opravu, mal by súd vychádzať z nákladov na náhradné diely,
ktoré sú uvedené vo faktúre vystavenej spoločnosťou MOTORTRADE (uvedené náklady na opravu
na strane 28 znaleckého posudku; variant a/ náklady na materiál v sume 840.390 Sk). Opravárenské

práce, ktoré žalobca vyčíslil vychádzajúc z faktúry pána O. na sumu 4.091,80. Znalecký posudok
potvrdil dôvodnosť nákladov na opravárenské práce v sume 75.570 Sk. Súd by mal vychádzať z tejto
výšky. Znalecký posudok do výšky škody započítal aj znehodnotenie motorového vozidla v rozsahu
60.721,77 eur. Žalobca uplatňuje náklady na opravu motorového vozidla a preto mu nemožno priznať
znehodnotenie motorového vozidla, ktoré žalobou nebolo uplatnené. V časti úrokov z omeškania trvajú

námietke premlčania, ktorá bola súdu predložená vo vyjadrení dňa 10. 5. 2017. Úrok z omeškania bol
prvýkrát uplatnený až podaním zo dňa 13. 2. 2006. Úrok z omeškania sa premlčí po troch rokoch. Úrok
uplatnený pred obdobím 13. 2. 2003 je premlčaný. Podľa § 450 Občianskeho zákonníka súd môže znížiť
náhradu škody pre prípad, že by súd mal preukázaný základ a výšku. Z výsluchu žalovaného má za to,
že je dôvod na zníženie náhrady škody.

7. § 100 Občianskeho zákonníka (ďalej iba OZ)
(1)Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie
súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo
veriteľovi priznať.

§ 106 OZ
(1)Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom,
kto za ňu zodpovedá.
(2)Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za

10 rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
§ 420 OZ
(1) Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.(2) Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti
tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona
nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

(3) Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

§ 427 OZ
(1) Fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou
povahou tejto prevádzky.

(2) Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ
lietadla.

§ 442 OZ
(1) Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

§ 443 OZ
Pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

§ 450 OZ
Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu škody primerane zníži. Vezme pritom zreteľ najmä

na to, ako ku škode došlo, ako aj na osobné a majetkové pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila;
prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola poškodená. Zníženie nemožno vykonať, ak ide
o škodu spôsobenú úmyselne.

§ 517 OZ

(2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

§ 563 OZ

Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník
povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

§ 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31. 12. 2008
Výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej X. L. R. platnej k prvému dňu

omeškania s plnením peňažného dlhu.

§ 21 zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení účinnom do 30. 11.
2000
(1) Pri otáčaní platia obdobne ustanovenia § 18 a pri otáčaní na križovatke aj ustanovenia § 19.

§ 18 zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení účinnom do 30. 11.
2000
(1) Pri odbočovaní na križovatke alebo pri odbočovaní na poľnú cestu, alebo na lesnú cestu, alebo na
miesto mimo cesty vodič je povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy. Vodič pri odbočovaní nesmie

ohroziť vodičov jazdiacich za ním. Vodič je povinný dbať na zvýšenú opatrnosť najmä pri odbočovaní na
poľnú cestu alebo na lesnú cestu, alebo na miesto mimo cesty.
(2) Ak to vyžadujú okolnosti, najmä pri preprave dlhého nákladu, vodič musí zaistiť bezpečné odbočenie
pomocou spôsobilej a náležite poučenej osoby.
(3) Pred odbočovaním vpravo vodič je povinný zaradiť sa čo najbližšie k pravému okraju vozovky. Ak

pritom musí s ohľadom na rozmery vozidla alebo nákladu vybočiť zo smeru svojej jazdy vľavo, vždy dáva
len znamenie o zmene smeru jazdy vpravo. Pred odbočovaním vľavo vodič je povinný zaradiť sa čo
najďalej vľavo v časti vozovky určenej pre jeho smer jazdy s ohľadom na rozmery vozidla alebo nákladu
a šírku vozovky. Ak vodiči protiidúcich vozidiel odbočujú vľavo, vyhýbajú sa vľavo.
(4) Vodič odbočujúci vľavo je povinný dať prednosť v jazde protiidúcim motorovým vozidlám

i nemotorovým vozidlám a električkám idúcim v oboch smeroch. Vodič motorového vozidla i
nemotorového vozidla odbočujúci vpravo je povinný dať prednosť v jazde cyklistom a vodičom mopedov
idúcim po cestičke pre cyklistov vyznačenej na tej istej ceste, a tam, kde je povolená jazda pozdĺž
električky vľavo, aj električke.8. Súd vykonal pojednávanie 11. 10. 2017 v neprítomnosti žalovaného, ktorému súd doručoval
predvolanie na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky (čl. 602-603), ktoré súd

považoval za doručené 11. 8. 2017, keď sa zásielka vrátila súdu (§ 106 ods. 1, § 111 ods. 3 CSP). V
tom čase bol žalovaný zastúpený advokátom, ktorému bolo predvolanie doručené do vlastných rúk 27.
7. 2017 (čl.596/rub). Zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti s prihliadnutím
na všetko, čo počas konania vyšlo najavo súd zistil nasledovné. Predmetom súdneho sporu je nárok
poškodeného (žalobcu) na náhradu škody voči vodičovi (žalovanému) a nie prevádzateľovi motorového

vozidla (V. J.) žalobou na splnenie povinnosti podľa § 137 písm. a) CSP. Medzi žalobcom ako
poškodeným a SKP (intervenientom) nie je priamy vzťah zo zodpovednosti za škodu. Vo vzťahu k
námietke premlčania istiny súd plne odkazuje na nález Ústavného súdu SR (čl. 16 - 19) a záväzný
pokyn Krajského súdu v Žiline, v rozhodnutí, ktorým zrušil rozsudok súdu prvého stupňa (odsek
2 odôvodnenia tohto rozsudku). Z vyššie uvedených rozhodnutí vyplýva, že k premlčaniu nároku
(istiny) titulom náhrady škody nedošlo. Z výpovede žalobcu a „Záznamu o malej dopravnej nehode“

OR PZ Ružomberok, ODI Ružomberok mal súd preukázané, že dňa 12. 10. 1997 o 03.10 hod na
ceste I/18 križovatke pri Liptovských Sliačoch zavinil žalovaný J. H. ako vodič motorového vozidla
dopravnú nehodu, pri ktorej vznikla škoda na vozidle žalobcu. Žalovaný pri otáčaní motorovým vozidlom
vošiel do jazdnej dráhy motorovému vozidlu žalobcu, čím porušil ustanovenie § 21 ods. 1 z. č.
315/1996 Z. z., za čo mu bola uložená bloková pokuta 500,- Sk. Zavinenie žalobcu nebolo zistené.

Záznam o dopravnej nehode podpísal žalobca aj žalovaný, ktorý bol vykonaný bezprostredne po
dopravnej nehode. Žalovaný žiadnym spôsobom svoju vinu nespochybňoval až do svojej výpovede
na pojednávaní. Argumentácia žalovaného, že sa nebránil vzhľadom na výšku uloženej pokuty súd
nepovažovalzapresvedčivú,najmäsprihliadnutímnaostatnédôkazy(výpoveďpoškodeného-žalobcu,
záznam o dopravnej nehode a závery znaleckého posudku - ústavu). V znaleckom posudku (2.4., 2.5.)

bolo konštatované, že nie je možné vylúčiť, že pri deklarovanom priebehu dopravnej nehody, tak ako
uvádzal žalobca, došlo k poškodeniu vozidla v takom rozsahu, aký je možné predikovať z podkladov
predloženého spisového materiálu (v odpovedi na otázku č. 3 zistiť, či tvrdené (vykonané) opravy
na predmetnom osobnom motorovom vozidle zodpovedajú tvrdenému poškodeniu tohto motorového
vozidla a listinných dôkazov v súdnom spise a sú v príčinnej súvislosti s nehodovým dejom tvrdeným

v priebehu súdneho konania žalobcom). Prevádzateľ motorového vozidla (aj fyzická osoba - občan)
zodpovedá za škodu, ktorá vznikla osobitnou povahou jeho prevádzky t. j. premávke na pozemných
komunikáciách.. Žalovaný netvrdil a ani nepreukázal, že by ku škode došlo pri vykonávaní činnosti
žalovaného (vodiča) pre prevádzateľa motorového vozidla (držiteľa V. J. § 420 ods. 2 OZ). Aj keď
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá prevádzkovateľ tohto dopravného

prostriedku, tým nie je zároveň vylúčená zodpovednosť vodiča motorového vozidla za škodu, ktorú
spôsobil pre tej istej škodnej udalosti poškodenému porušením právnej povinnosti podľa § 420 ods. 1
OZ, Pokiaľ nejde o prípad uvedený v ustanovení § 420 ods. 2 (rozsudok NS SR z 27. 9. 1977, sp. zn.
1 Cz 101/77, R 29/1979). Žalovaný ako vodič zodpovedá za škodu, lebo sú splnené všetky zákonné
podmienky: 1./ protiprávne konanie (preukázané porušenie pravidiel cestnej premávky škodcom), 2./

vznik škody (na majetku poškodeného), 3./ zistenie príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním
a vznikom škody, 4./ zavinenie škodcu (postačuje aj nedbanlivosť, keď vôľa škodcu nesmeruje k
škodlivému následku, ale škodca neprejavil dostatočné úsilie, aby zamedzil vzniku škody /vedomá/, či
nepredvídal vznik škody, hoci mal /nevedomá/). Za škodu v takomto prípade zodpovedajú prevádzateľ
motorového vozidla aj vodič a je vecou poškodeného od koho z nich uplatňuje náhradu škody (solidárna

zodpovednosť podľa § 438 OZ). Uhrádza sa skutočná škoda v peniazoch t. j. vo výške o akú sa
zmenšil majetok poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou. Škoda predstavuje majetkové
hodnoty, ktoré je potrebné vynaložiť na uvedenie veci do predošlého stavu, porovnaním majetkového
stavu pred a po poškodení. Určenie rozsahu náhrady škody v konaní pred súdom nie je viazané na
spôsob navrhovaný žalobcom. Zisťovanie výšky škody nastáva až po preukázaní všetkých ostatných

zákonných podmienok pre priznanie nároku na náhradu škody a závisí na objektívnych okolnostiach.
Rozsah náhrady škody zahŕňa nielen náklady na opravu ale aj porovnanie, či sa nezmenila pôvodná
cena vozidla pred jeho poškodením a po vykonanej oprave. Pri určovaní výšky škody sa vychádza z
ceny v čase poškodenia (nie vykonania opráv, nie v čase rozhodovania). Rozhodujúca je všeobecná
hodnota.Vprípademotorovéhovozidlanebolopreukázanéžiadnezhodnotenie,naopakdošlokzníženiu

hodnoty vozidla. Podľa znaleckého posudku ústavu a jeho záverov bola všeobecná hodnota motorového
vozidla žalobcu pred nehodou 12. 10. 1997 značky Mitsubishi 3000 GT, rok výroby 1997 vrátane DPH
61.992,96 eur. Výška majetkovej ujmy ku dňu 12. 10. 1997 vo vzťahu k cene náhradných dielov na
opravu motorového vozidla dodávaných v cenách podľa spoločnosti MOTOTRADE spol. s r. o. podľaznaleckého štandardu bola „A“ bola 37.126,07 eur a v cenách dodaných žalobcom ako živnostníkom
podľa znaleckého štandardu „B“ bola 40.175,50 eur. V znaleckom posudku bolo konštatované, že nie je
možné z obsahu spisu dostatočne presne vyhodnotiť skutočný rozsah poškodenia motorového vozidla

(a tým opodstatnenosť vynaloženia nákladov na opravu), ale súčasne bolo konštatované, že neboli
zistené žiadne skutočnosti, ktoré by z technického hľadiska vylučovali použitie jednotlivých náhradných
dielov pri odstraňovaní následkov poškodenia v súvislosti s dopravnou nehodou 12. 10. 1997. Znalec
pristúpil k vypracovaniu kalkulácie nákladov na opravu systémom AUDATEX s pripustením odchýlky pre
nemožnosť obhliadky vozidla v čase poškodenia, ktorá bola pri variante „A“ 30.404,30 eur a variante

„B“ 33.451,74 eur. Znalec konštatoval, že vykonanou opravou v rozsahu skupiny „skriňa karosérie“
vzhľadom na technický stav pred dopravnou nehodou došlo k zníženiu hodnoty motorového vozidla o
6.721,77 eur. Z vyššie uvedeného vyplýva, že výška škody žalovaná žalobcom je oprávnená, ako už bolo
uvedené určenie rozsahu náhrady škody v konaní pred súdom nie je viazané na spôsob navrhovaný
žalobcom. Aj pri variante „A“ je škoda vyššia ako žalovaná (34.808,14 eur). Preto súd žalobe v časti
istiny vyhovel. Intervenient žiadal zníženie náhrady škody podľa § 450 OZ. Súd nezistil dôvody hodné

osobitného zreteľa, pre ktoré by znížil náhradu škody. Škodu zavinil žalovaný. Žalobca je fyzická osoba,
rovnako ako žalovaný. V čase škodovej udalosti boli žalobca a žalovaný podnikatelia (živnostníci), hoci
škoda nevznikla v súvislosti s ich podnikateľskou činnosťou. Žalovaný bol pasívny a aj keď vedel o
prebiehajúcom súdnom konaní nezariadil si doručovanie zásielok súdu. Kontakt s ním sa nepodarilo
nadviazať ani jeho zástupcovi (advokát) pri doručovaní vypovedania plnej moci a oznámení termínu

pojednávania (čl. 606-608). Zo zápisu o poškodení motorového vozidla Slovenskej poisťovne, a.s. a
výsluchu svedka A.. A. G., vypočutého dožiadaným súdom, ktorý bol v rozhodnom období, t.j. v roku
1997 zamestnancom Slovenskej poisťovne, a.s. bolo preukázané, že poistnú udalosť ohlásil žalobca
A.. E. S. a nie ten, kto škodu spôsobil, respektíve prevádzateľ vozidla, ktorým bola spôsobená škoda.
Preto podľa vtedy platných predpisov nebola poistná udalosť evidovaná. V takých prípadoch poisťovňa

nekonala.

9. Súd konal vo veci s opatrovníkom na strane žalovaného J. H., ktorého pobyt nebol známy. Náhrada
škody je nárokom pri ktorom nie je určený čas plnenia dohodou ani právnym predpisom. O uplatnenom
práve žalobcu proti žalovanému sa mohol dozvedieť doručením žaloby opatrovníkovi, ktorú funkciu

vykonávala Obec Dúbrava (čl. 179) t. j. dňom doručenia uznesenia o ustanovení za opatrovníka 11. 4.
2008 - piatok (čl. 180/rub). Tento deň súd považoval za dátum, kedy sa žalovaný dozvedel, že žalobca od
neho žiada náhradu škody a v akej výške. Žalobca nepreukázal, že žalovaného J. H. vyzýval na plnenie
už skôr a ak áno, kedy. Žalovaný sa mohol dostať do omeškania, až keď nesplnil dlh deň nasledujúci po
dni, ako bol požiadaný o splnenie dlhu titulom náhrady škody. Žalovaný mohol plniť najskôr nasledujúci

deň 12. 4. 2008, ktorý pripadol na sobotu, preto sa považuje za deň splatnosti až 14. 4. 2008 - pondelok
a do omeškania sa dostal 15. 4. 2008 utorok. Takéto oznámenie (výzvu) môže urobiť veriteľ aj podaním
žaloby na súde, ale rozhodujúci nie je deň doručenia žaloby súdu, ale okamih keď sa žaloba dostanie do
dispozičnejsférydlžníka(osobeoprávnenejkonaťzadlžníkanapr.opatrovník,splnomocnenýzástupca).
Žalobca žiadal úroky z omeškania od 1. 1. 2001 opraveným a doplneným návrhom doručeným súdu

dňa 13. 2. 2006. Žalovaný namietal premlčanie úroku z omeškania vo všeobecnej trojročnej premlčacej
lehote. Výška úrokov z omeškania bola k 15. 4. 2008 dvojnásobok diskontnej sadzby určenej X. L. R.
platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (4,25 x 4 t. j. 8,5). Preto súd žalobu v časti
úroku z omeškania do 14. 4. 2008 z dlžnej sumy zamietol a vo zvyšku úrok z omeškania priznal vo
výške 8 % ročne zo žalovanej sumy od 15. 4. 2008 až do zaplatenia. V súdom priznanej časti úrokov z

omeškania k premlčaniu práva nedošlo. Premlčaný nie je základ nároku a ani jeho príslušenstvo (úroky
z omeškania). Úroky z omeškania so splnením peňažného záväzku sú dennou náhradou škody za stratu
možnosti disponovať s dlžnou sumou, preto právo na ich zaplatenie vzniká (sa premlčí) za každý deň
omeškania samostatne (rozsudok NS SR, sp. zn. 4 OBo319/99, ZSP 33/2000).

10. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa pomeru úspechu vo veci žalobcu voči žalovanému (§ 255
v spojení s § 262 CSP). Súd nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by žalobcovi nepriznal
náhradu trov konania. Úroky z omeškania priznané súdom ku dňu vyhlásenia rozsudku (I.) sú 26.648,73
eur, úroky z omeškania zamietnuté (II.) sú 20.301,25 eur, prisúdená istina je 34.808,14 eur t. j. celkom
bolo žalované 81.758,12 eur (100 %). Úspech žalovaného je 24,83 % (20.301,25 : 817,5812). Úspech

žalobcu je 75,17 % (100 % - 24,83 % ). Pomer úspechu žalobcu je 50,34 % (75,17 % - 24,83%).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O

odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku,
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.