Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 26, 2018

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Csp/54/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116217009
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriel Slobodník

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2018:6116217009.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Gabrielom Slobodníkom v právnej veci

žalobcu E. Č., L.. XX. XX. XXXX, P. J. J. J., M. X, P.. Č.. Ú. L. E. P. M.S. D. S. Ú. L. E. E. W., C. L. X, W.,
v konaní zastúpeného JUDr. Petrom Petríkom, advokátom, Advokátska kancelária Banská Bystrica, so
sídlom Ruttkaya Nedeckého 5321/12, proti žalovanému Ústav na výkon väzby a Ústav na výkon trestu
odňatia slobody, so sídlom Banská Bystrica, Komenského 7, o zaplatenie 5000,-- Eur, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podanou žalobou zo dňa 07. 09. 2016 žiadal súd, aby vo svojom rozhodnutí zaviazal

žalovaného na zaplatenie sumy 5000,-- Eur z titulu jeho ohrozenia zdravia a nútenia stať sa závislým
na fajčení.

2. Žalovaný so žalobou vyjadril nesúhlas.

3. Žalobca osobne aj prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že vo výkone trestu
odňatia slobody bol umiestnený v cele prioritne určenej pre fajčiarov a vzhľadom k tomu, že trpí na

kardiovaskulárne ochorenie, mu takýto stav zdravotne neprospel. Vzhľadom na ustanovenie zákona o
ochrane nefajčiarov mal byť umiestnený teda v takej cele, ktorá nie je určená pre fajčiarov. Žalobca vo
svojej výpovedi uviedol, že potom čo bol umiestnený do Ústavu pre výkon väzby a trestu odňatia slobody
v Banskej Bystrici bol umiestnený na celu č. 20, v ktorej v ten deň odišli fajčiari a odsúdení, ktorí boli
nefajčiari museli v tejto cele urobiť poriadok a steny boli napáchnuté nikotínom a tak isto aj matrace.
Uviedol, že u neho došlo k zhoršeniu alebo ohrozeniu zdravia, pretože on má od lekára výslovný zákaz
fajčiť a on sám nikdy nefajčil. Uviedol, že ďalej bol na cele č. 12, kde bol sám a bol tam iba jeden deň a

ďalej v cele č. 8, kde boli dvaja nefajčiari, kde bol tak isto niekoľko dní. Uviedol, že je pravdou, že na cele
č. 20, ktorá bola pôvodne fajčiarska, bol umiestnený sedem dní. Uviedol, že žalovaný mu chcel poškodiť
zdravie pokiaľ ho na takúto celu umiestnil s tým, aby sa mu zhoršil jeho zdravotný stav. Uviedol, že v
dňoch 06. 07. alebo 07. 07. 2016 bol na zdravotnej prehliadke za účelom eskorty do Ústavu v Ilave a
tam uvádzal, že sa mu zhoršil zdravotný stav z toho dôvodu, že steny cely boli napáchnuté nikotínom
a tak isto aj matrace.

4. Právny zástupca žalobcu vo svojom vyjadrení na pojednávaní uviedol, že v rámci dokazovania mu
bola doručená zdravotná dokumentácia žalobcu, s ktorou sa oboznámil, ale vzhľadom k tomu, že nie je
spolu so žalobcom osobami znalými v medicínskej otázke, k záverom tohto zdravotného záznamu sa
bližšie vyjadriť nevie. Uviedol, že zákon zriaďuje fajčiarske a nefajčiarske cely, avšak zákon nehovorí otom, že by mohlo dochádzať k zmene typu takejto cely z fajčiarskej na nefajčiarsku a naopak. Poukázal
tak isto na ustanovenie zákona o ochrane nefajčiarov č. 377/2004 Z. z. o tom, že v úradných budovách
teda tých, ktoré slúžia orgánom verejnej moci, čo je určite a j budova žalovaného je zákaz fajčenia okrem

fajčiarní teda priestorov, ktoré sú priamo vetrateľné a sú uzatvárateľné. Z tohto dôvodu žalobca nebol
dostatočným spôsobom chránený pred vplyvom fajčenia.

5. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu ďalej uviedol, že v rámci konania nedošlo k
vyvráteniu tvrdení žalobcu o tom, že umiestnením žalobcu v uvedenej cele mohlo dôjsť k ohrozeniu

alebo poškodeniu jeho zdravia. Uviedol, že navrhol vykonať dokazovanie osobami, ktorých výsluchom
by sa tvrdenia žalobcu jednoznačným spôsobom preukázali. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že neexistuje právny
predpis, ktorý upravuje formu alebo spôsob premeny ceny z fajčiarskej na nefajčiarsku a opačne,
tak vlastne nie je zamedzená možnosť vplyvu škodlivých látok pochádzajúcich z fajčenia vo vzťahu
k nefajčiarovi. K uvedenému je možné vyžiadať stanovisko Úradu verejného zdravotníctva, či takýto
postup je v súlade so zákonom a či sa mohlo jednať o stav, ktorý by mohol poškodiť zdravie žalobcu.

6. Na základe uvedeného potom žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhol vykonať
dokazovanie predložením zoznamu osôb, ktoré boli u žalovaného umiestnené v cele č. 8, 12 a 20 a bolo
určené, ktoré z nich boli alebo sú fajčiari v období od rokov 2015 do roku 2017. Zároveň navrhol vykonal
dokazovanie preukázaním, na aký účel bola využívaná cela 8, 12 a 20 u žalovaného resp. vykonať

výsluch osôb, ktorí sa v týchto celách nachádzali za účelom zistenia, či títo boli alebo neboli fajčiari.
Žiadal predložiť zoznam osôb, ktorí boli v predmetom období umiestnení so žalobcom na cele č. 20 a
vykonať výsluch pedagóga p. J. a oboznámením sa so záznamami žalovaného o tom, kedy bola cela č.
20 vymaľovaná a kedy boli v nej menené podhlavníky a matrace.

7. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo doručené súdu dňa 10. 08. 2017 uviedol, že
žalobca bol do výkonu trestu odňatia slobody predvedený príslušníkmi policajného zboru dňa 08. 06.
2016 a bol umiestnený do cely č. 12. V súlade s ustanovením § 8 ods.5 písm.a) zákona č. 475/2005 Z.
z. bol do uvedenej cely umiestnený samostatne, nakoľko on o to sám požiadal a v Ústave v Banskej
Bystrici boli na to vytvorené podmienky. Jednalo sa o celu č. 12, ktorá bola dňa 07. 06. 2016 po

odchode predchádzajúcich odsúdených dôkladne poriadená a poriadok skontroloval službukonajúci
referent režimu oddelenia výkonu väzby a výkonu trestu. V dňoch 10. 06. 2016 až 29. 06. 2016 bol
žalobca umiestnený v cele č. 8, ktorá je dvojmiestna a bol umiestnený s nefajčiarom. V dňoch 29.
06. 2016 až 06. 07. 2016 bol umiestnený na cele č. 20, ktorá je 5-miestna a taktiež bol umiestnený s
nefajčiarmi. Dňa 06. 07. 20165 bol premiestnený na ďalší výkon trestu do Ústavu na výkon trestu odňatia

slobody a Ústavu na výkon väzby Ilava.

8. Žalovaný uviedol, že v ústave žalovaného sú podľa potrieb v zmysle § 18 ods.9 zákona č. 475/2005 Z.
z. zriaďované fajčiarske a nefajčiarske cely. Vzhľadom na neustály pohyb odsúdených osôb je možné,
že na základe potrieb odsúdených bola z fajčiarskej cely zriadená nefajčiarska a naopak. Žalobca bol

umiestnenýnaceláchč.8a12,tietoboliodzačiatkuzriadenéakonefajčiarskeanemohlibyťnapáchnuté
nikotínom. Cela č. 20, v ktorej bol žalobca umiestnený v dňoch 29. 06. 2016 a 06. 07. 2016, t. j. 7 dní bola
pred jeho umiestnením vzhľadom na potreby odsúdených a podmienky umiestňovania na nevyhnutný
čas zriadená ako fajčiarska, avšak táto bola dňa 28. 06. 2016 po odchode predchádzajúcich odsúdených
poriadená a vyčistená, čo bolo skontrolované pedagógom oddelenia pre výkon väzby a výkon trestu.

9. Žalovaný ďalej uviedol, že z dôvodu prirodzeného opotrebovania ako aj z hygienických dôvodov sú
matrace a podhlavníky pre väznené osoby pravidelne obmenené, pričom v roku 2015 bolo postupne
obmenených 214 matracov a v roku 2016 480 matracov, ktoré boli vyradené a zlikvidované a všetky cely
boli pravidelne maľované. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, akým

závažným spôsobom bolo ohrozené jeho zdravie a život a akým spôsobom bol nútený k závislosti resp.
akým závažným spôsobom bol porušený zákon o ochrane nefajčiarov, resp. došlo k jeho zhoršeniu
zdravotnéhostavu.Žalobcatietoskutočnostinijakýmspôsobomnepreukázal,tedato,žebyunehodošlo
k zhoršeniu resp. ohrozeniu jeho zdravotného stavu a dokonca ani neuviedol, k akému konkrétnemu
zhoršeniu, resp. ohrozeniu malo dôjsť. Žalobca bol v bývalej fajčiarskej cele umiestnený len 7 dní,

predtým však táto cela bola dôkladne vyčistená. Je vylúčené, že takýto krátky pobyt by u neho mohlo
spôsobiť akékoľvek zhoršenie zdravia resp. u neho vyvolať závislosť na nikotíne.10. Žalovaný ďalej uviedol, že zdravotná prehliadka, ktorá sa u žalobcu uskutočnila dňa 06. 07. 2016
nebola zdravotnou prehliadkou, o ktorú by sám žalobca požiadal z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu,
ale len z dôvodu, že bol eskortovaný do Ústavu v Ilave, kde bol určený na ďalší výkon trestu. Táto

lekárska prehliadka bola rutina a musí sa vykonať vždy pred takouto eskortou. Žalovaný ďalej poukázal
na to, že bližšia úprava otázok fajčiarskych resp. nefajčiarskych ciel upravuje rozkaz generálneho
riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže č. 26/2005 v znení č. 29/2009, ktorý hovorí o ochrane zdravia
obvinených vo výkone väzby a odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody pred škodlivými účinkami
fajčenia,pričomtentopredpisupravujezriaďovaniefajčiarskych,resp.nefajčiarskychciel.Žalovanýďalej

poukázal na to, že právna norma resp. právny predpis, ktoré by upravovali postup pri zmene fajčiarskej
cely na nefajčiarsku a naopak neexistuje, pričom cela č. 20 nebola vždy fajčiarska a v období dva týždne
spätne pred jej určením ako fajčiarska bola táto tak isto určená ako nefajčiarska. Žalobca nikdy nebol
umiestnený v cele určenej pre fajčiarov tak, že by mohlo u neho z tohto dôvodu dôjsť k zhoršeniu
zdravotného stavu resp. k ohrozeniu jeho života.

11. Súd vo veci vypočul ako svedka C.. C. J., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že v súčasnej dobe je
zaradený u žalovaného ako zástupca vedúceho oddelenia pre výkon väzby a výkonu trestu a v období
mesiacov jún a júl roku 2016 bol pedagógom oddelenia výkonu väzby a výkonu trestu. Uviedol, že je mu
predmet konania známy, pričom jeho vyjadrenie je v tomto smere jednoznačné v tom smere, že tvrdenia
žalobcu sú čisto účelové. Uviedol, že ústav žalovaného dodržiava zákony jednoznačným spôsobom v

plnej miere tak, že zriaďuje fajčiarske a nefajčiarske cely pre odsúdených tak, že ich zriaďuje podľa
kapacity a podľa počtu odsúdených. Je zrejmé, že tieto fajčiarske a nefajčiarske cely sú obsadzované
tak, že fajčiarske cely sú obsadzované len fajčiarmi a nefajčiarske len nefajčiarmi a teda nemôže dôjsť,
že by došlo k zmiešaniu odsúdených z tohto titulu. Svedok vo svojej výpovedi popísal postup zmeny
cely z fajčiarskej na nefajčiarsku tým spôsobom, že cela sa vyvetrá, vyriadi, nastúpia tam odsúdení, ktorí

sú nefajčiari, donesú si do cely svoje osobné veci a z tejto cely sa stane cela nefajčiarska. Uviedol, že
priebežne sa vymieňajú aj matrace jedenkrát ročne a tak isto cely sa priebežne maľujú. Uviedol, že v
období od 28. do 29. 06. 2016 a riadenia cely č. 20, tak na túto okolnosť si už konkrétne nespomína,
avšak postup spočíva v tom, že cela je vyriadená, pričom tieto úkony vykonajú odsúdení, ktorí to majú
na starosti, pozametajú celu, vysypú smeti, vyriadia sprchu alebo toaletu a následne nastúpia odsúdení,

ktorí sú do tejto cely umiestnení. Uviedol, že podľa jeho názoru je žaloba žalobcu podaná účelovo,
pretože pokiaľ by nejaké závady na tejto cele boli, mohol žalobca to príslušným spôsobom oznámiť,
sťažovať sa, pričom on sám ako pedagóg to neriešil, pričom vie, že sám žalobca si podal žiadosť na
dokončenie výkonu trestu od Banskej Bystrice. Túto skutočnosť by určite neurobil, keby mu v Banskej
Bystrici hrozilo ohrozenie jeho života a zdravia tak, ako to v žalobe tvrdí. Uviedol, že pokiaľ žalobca

tvrdil, že cela č. 20 bola vždy fajčiarska, tak on sám s určitosťou vie povedať, a to aj zo záznamu
žalovaného, že dva mesiace predtým bola táto cela určená ako nefajčiarska. Presná evidencia zmeny
ciel z fajčiarskej na nefajčiarsku a opačne, neexistuje. Uviedol, že tieto cely sa vždy vyčistia, pričom toto
vyčistenie vykonáva teda osobitná skupina odsúdených na to určených ako upratovačov, on následne
túto skutočnosť skontroluje a pokiaľ to nie je v poriadku nechá celu dočistiť. Nevylúčil možnosť, že v

prípade nástupu nových odsúdených do uvedenej cely títo si ešte sami môžu vykonať ďalšie čistenie.

12.Podľa§420ods.1a2Občianskehozákonníka,každýzodpovedázaškodu,ktorúspôsobilporušením
právnej povinnosti.
Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti

tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona
nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

13. Súd na základe vykonaného dokazovania a vyššie citovaného právneho predpisu konštatuje, že
podstatou súdnej ochrany v civilnom sporovom konaní je zabezpečenie práva na spravodlivý súdny

proces, ktorý vychádza zo zásad ustanovených v tomto predpise. Civilný proces je možné označiť
ako konanie sporové, kedy sa rozhoduje v sporoch o právo medzi dvomi stranami. Takéto konanie je
ovládané zásadou prejednávacou, keď iniciatíva na zhromaždenie skutkového základu leží zásadne na
stranách sporu na rozdiel od konania nesporového, ktoré je ovládané zásadou vyšetrovacou.

14. Súd v konaní zisťuje skutkový stav veci, pričom ide o to, aby poznatky súdu o skutočnostiach boli
v súlade a to čo možno v najvernejšom súlade s objektívnou realitou. Treba zdôrazniť, že absolútny
stav objektívnej reality sa dokazovaním nikdy nemôže dosiahnuť. Súd sa k nej môže len priblížiť.
Súd získava poznatky určeným postupom v zmysle civilného sporového poriadku, teda procesnýmdokazovaním. Pre túto činnosť sú vždy nutné tvrdenia o rozhodujúcich skutočnostiach. To vyplýva z
toho, že v procese sa sudu dokazuje pravdivosť tvrdenia o týchto skutočnostiach a o nich sa súd
dozvedá z prednesov strán sporu a z výsledku dokazovania. Civilný sporový poriadok ukladá povinnosť

tvrdiť rozhodujúce skutočnosti tomu, kto podáva návrh na začatie konania teda žalobu. Povinnosť
tvrdiť a dôkazná povinnosť postihuje strany sporu v konaní ovládanom zásadou prejednávacou, teda
v konaní sporovom. Nesplnenie tejto povinnosti môže mať pre stranu sporu nepriaznivý dôsledok.
Ak sa súd o potrebných skutočnostiach nedozvie inak, napr. z výsledku dokazovania, nebude môcť
potrebnú skutočnosť urobiť predmetom svojho poznania a bude nútený pre nedostatok odôvodnenia

žaloby túto zamietnuť. Tento procesný dôsledok je procesnou ujmou žalobcu, ktorý nesplnil tieto
svoje procesné povinnosti. Okolnosť, že strana v spore v konaní ovládanom zásadou prejednacou
nesie nebezpečenstvo nepriaznivého výsledku procesu sa nazýva v procesnej teórii jeho procesnou
zodpovednosťou. Tento procesný dôsledok sa označuje ako bremeno tvrdenia. Toto je možné vymedziť
ako procesný dôsledok, ktorý postihuje stranu sporu za to, že bude vykonané tvrdenie potrebné na
odôvodnenie žaloby strany sporu urobenou v sporovom konaní. Ten kto má povinnosť tvrdenia má

aj povinnosť uviesť potrebné dôkazné prostriedky, ktorými sa tieto tvrdenia majú preukázať. Dôkazná
povinnosť je teda nutným dôsledkom povinnosti tvrdenia. Ak nebude potrebné tvrdenie preukázané,
žaloba vo veci bude zamietnutá. Tento procesný dôsledok v spojení s dôkaznou povinnosťou sa nazýva
dôkazné bremeno.

15.Dôkaznápovinnosťadôkaznébremenozaťažujestranysporu.Súdjepovinnývykonaťibanavrhnuté
dôkazy ak ich uzná za právne relevantné. Súd vychádza z výsledkov dokazovania, ktoré navrhnú
strany sporu. Za takéhoto konštatovania potom súd dochádza k záveru, že žalobca v konaní neuniesol
jednak bremeno tvrdenia, ktoré malo byť rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci tak, aby jeho žalobe
mohlo byť po vykonaní dokazovania vyhovené. Podľa názoru súdu v konaní neboli preukázané, pretože

neboli ani tvrdené rozhodujúce okolnosti, na základe ktorých mal súd možnosť posúdiť odôvodnenosť
žaloby žalobcu. Z vykonaného dokazovania a z prednesov strán sporu o rozhodných skutočnostiach
je možné konštatovať, že žalobca len celkom stručne tvrdil, že skutočnosť o tom, že bol umiestnený
v cele pôvodne určenej pre fajčiarov, v čase jeho umiestnenia však cely určenej pre nefajčiarov, malo
u neho dôjsť k závažnému ohrozeniu zdravia a života a pobytom v takejto cele bol nútený k závislosti

na nikotíne. Žalobca v konaní netvrdil, aký je jeho zdravotný stav okrem strohého konštatovania o
tom, že trpí kardiovaskulárnym ochorením, ktoré vylučuje, aby sám bol fajčiarom a tak isto v konaní
nijakým spôsobom netvrdil, aké zhoršenie jeho zdravotného stavu malo nastať počas pobytu 7 dní v
cele pôvodne určenej pre fajčiarov. Netvrdil tak isto, aký je jeho súčasný zdravotný stav.

16. Na výzvu súdu žalobca navrhol ďalšie dokazovanie, ktoré však súd vo veci nenariadil, pretože
navrhnutým vykonaným dokazovaním sa mali preukazovať iné okolnosti, ktoré neboli predmetom sporu.
Predmetom sporu bolo riešenie otázky, či pobytom žalobcu v cele pôvodne určenej pre fajčiarov došlo
u neho k takému zhoršeniu zdravotného stavu, na základe ktorého by bol ohrozený na svojom zdraví či
živote, resp. bol nútený k závislosti na nikotíne. Návrhy na vykonanie dokazovanie ohľadne stanovísk

Úradu regionálneho zdravotníctva ohľadne dodržania zákonných noriem zákona o ochrane nefajčiarov,
resp. vykonaním výsluchov svedkov spolu odsúdených žalobcu by k preukazovaniu podstaty žaloby
nedošlo. Z tohto dôvodu preto súd dokazovanie tak, ako ho navrhol žalobca nevykonal, pretože priamy
súvis s prejednávanou vecou nemalo.

17. Súd ďalej konštatuje, že konštrukcia zodpovednosti za škodu v občianskom práve patrí k tým
inštitútom, ktoré sú zas nedotvárané jednak teóriou a tak isto vydanou judikatúrou. V tejto súvislosti súd
konštatuje, že napriek tomu, že zákon výslovne neuvádza predpoklady zodpovednosti za škodu, tieto
sú definované právnou teóriou a ich obsah je potom následne doplňovaný súdnou praxou. V danom
prípade medzi takéto predpoklady patrí porušenie právnej povinnosti, vznik škody, príčinná súvislosť

medzi nimi, poprípade zavinenie.

18. V tejto súvislosti súd uvádza, že protiprávny úkon sa skladá zo samotnej protiprávnosti a z
úkonu, pričom protiprávnosť úkonu je charakterizovaná ako rozpor s objektívnym právom, teda
právnym poriadkom ako jednotnou kategóriou. Protiprávnosť môže byť výsledkom činnosti fyzickej alebo

právnickej osoby, ktorá spočíva buď v konaní alebo opomenutí. Takýto úkon musí byť kvalifikovaný ako
protiprávny a požaduje sa, aby bolo porušením právnej povinnosti, ktorá bola určitému subjektu uložená.
Právna povinnosť vyplýva buď priamo z právneho predpisu alebo zo zmluvy alebo z iných právnych
skutočností. Rozpor právneho úkonu s právnym predpisom je daný nielen tam, kde tento úkon priamoprávne predpisy porušuje, ale aj tam, kde právne predpisy obchádza. Protiprávnosť úkonu sa teda nedá
predpokladať a poškodený má povinnosť túto v spore preukázať.

19. V prejednávanej veci však súd konštatuje, že zo strany žalobcu takéto protiprávne konanie zo strany
žalovaného preukázané nijakým spôsobom nebolo. Teda žalobca nepreukázal protiprávnosť konania
žalovaného v rámci predmetu tohto sporu.

20. Ďalším nevyhnutným atribútom pri skúmaní nároku na právo zo zodpovednosti škodu je vznik škody,

ktorá je predpokladom vzniku občianskej zodpovednosti za škodu. Pojem škody je definovaný tak,
že sa jedná o majetkovú ujmu, teda ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, táto musí
existovať a musí byť vyjadriteľná v peniazoch. Žalobca v tejto časti nijakým spôsobom neodôvodnil,
netvrdil a nepredkladal dôkazné prostriedky na preukázanie svojich tvrdení o tom, že škoda, ktorá mu
mala vzniknúť je v rozsahu 5000,-- Eur tak, ako sa v žalobe jej zaplatenia domáhal.

21. Za najpodstatnejšie v danom prípade súd považuje nepreukázanie následného atribútu prípadnej
zodpovednosti za náhradu škody, ktorá je definovaná ako zistenie existencie príčinnej súvislosti
medzi protiprávnym konaním škodcu a vzniknutou škodou ako základným predpokladom pre vznik
zodpovednosti za škodu. Takéto zistenie príčinnej súvislosti znamená, že je treba z celého reťazca
všeobecných príčin vysledovať len príčiny a následky, ktoré sú dôležité pre zodpovednosť za škodu.

Je potrebné zistiť, či bola spôsobená škoda v zmysle občianskeho práva a potom je potrebné zisťovať
existenciepríčinytejtoškody.Takýmitoskutočnosťamitedapríčinamimôžebyťprotiprávnyúkon,určitým
spôsobom kvalifikovaná škodová udalosť. Súd teda v konaní zisťuje, či vzhľadom ku konkrétnej škode
niektoré z týchto skutočností je príčinou vzniku škody, a či táto skutočnosť škodu aj spôsobila. Príčinná
súvislosť musí byť v konaní bezpečne preukázaná a nestačí iba jej pravdepodobnosť, teda jedná sa o

také príčiny vzniky škody, bez ktorých by škodlivý následok nebol nastal a je ich treba posudzovať z
hľadiska toho, či išlo o konanie alebo opomenutie protiprávne. Takáto dôkazná povinnosť je na strane
poškodeného, v danom prípade žalobcu. V danom prípade treba konštatovať, že predpokladom pre
úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je teda preukázanie porušenia právnej povinnosti, vzniku
škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím a následkom, teda vzniknutou škodou.

Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená, ale musí byť aj bezpečne preukázaná, pričom povinnosť
tvrdenia a to bremeno tvrdenia a dôkazná povinnosť a teda dôkazné bremeno v civilnom procese
zaťažuje v zásade žalobcu. Vzťah medzi príčinou a jej následkom musí byť pri tom bezprostredný a
bezpečne preukázaný. Samotná škoda ani samotné porušenie právnej povinnosti teda ešte nezakladajú
zodpovednosť za škodu a k tomu korelujúce právo na jej náhradu. Príčinnú súvislosť nemožno zamieňať

iba s časovou nadväznosťou a súvislosťou, teda musí sa jednať o takú skutočnosť, bez ktorej by ku
škodlivému následku nedošlo a v konaní musí byť teda preukázané, že škoda by nenastala bez tejto
príčiny. Vzhľadom k tomu, že v konaní neboli splnené atribúty pre úspešné priznanie nároku na náhradu
škody, súd musí konštatovať, že nebola preukázaná ani príčinná súvislosť medzi porušením právnej
povinnosti a vznikom škody a z uvedeného dôvodu preto súd žalobe žalobcu vyhovieť nemohol. Žalobca

netvrdil a nijakým spôsobom nepreukázal jednoznačným spôsobom, že jeho umiestnením do cely č. 20 v
rozsahu 7 dní, cely nefajčiarskej, ktorá však síce pôvodne ako fajčiarska určená bola, došlo k zhoršeniu
jeho zdravotnému stavu, resp. ohrozenia života tak, že by mohol súd konštatovať, že nárok žalobcu je
v danej veci odôvodnený. Žalobca teda nepreukázal, že len a práve z dôvodu jeho pobytu v uvedenej
cele došlo k zhoršeniu zdravotného stavu a to za absencie tvrdených skutkových okolností ohľadne

jeho pôvodného zdravotného stavu resp. stavu súčasného, ktorý mal byť práve podrobený takémuto
preskúmaniu.

22. Z uvedeného dôvodu preto súd návrh žalobcu zamietol ako nedôvodný.

23. Súd zároveň rozhodol o nároku na náhradu trov konania v zmysle § 255 CSP tak, že žalovaná v
tomto konaní bola v plnom rozsahu úspešná, avšak nárok na náhradu trov konania si neuplatnila, preto
súd rozhodol tak, že takýto nárok žalovanej nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie vo vyhotovení dvojmo do 15 dní od doručenia jeho

písomného vyhotovenia, písomne na Okresný súd Banská Bystrica.V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie
je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pre súdom prvej inštancie