Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, January 29, 2019

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1XObdo/247/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712216250
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hullová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:6712216250.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné nám. č. 13, o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, vedenom na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 6C/276/2012, o dovolaní
žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 14Co/1289/2014-291 z 26. januára

2016, takto

r o z h o d o l :

I. Dovolanie žalobkyne o d m i e t a .

II. Žalovanej n e p r i z n á v a náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej aj „súd prvej inštancie“) uznesením č. k. 6C/276/2012-266 z 10.

septembra 2014 uložil žalobkyni, aby v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia zaplatila súdny
poplatok za odvolanie, ktorý je 20,- eur podľa položky č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov.

2. Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „odvolací súd“) uznesením č. k.
14Co/1289/2014-291 z 26. januára 2016 napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne
potvrdil. Námietky žalobkyne uvádzané v odvolaní vyhodnotil ako nedôvodné. K námietke týkajúcej sa

nedostatočného odôvodnenia napadnutého uznesenia uviedol, že uznesenie predstavuje jednoduchšiu
procesnú formu rozhodovania súdov, pre ktorú zákon nevyžaduje také prísne formálne náležitosti ako
pre písomné vyhotovenie rozsudku. V danom prípade je odôvodnenie obsiahnuté v samotnom výroku
napadnutého uznesenia a vyplýva z neho, že ide o súdny poplatok za odvolanie voči rozsudku vo
výške 20,- eur podľa položky č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, pričom poplatková povinnosť je
uvedená v ustanovení § 5 ods. 1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a o poplatku za

výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“). Takéto
odôvodnenie je podľa názoru odvolacieho súdu primerané účelu, pre ktorý bolo uznesenie vydané a
každému, teda aj žalobkyni, muselo byť zrejmé, z akého dôvodu bolo vydané.

3. K námietke týkajúcej sa prechodného ustanovenia § 18ca zákona o súdnych poplatkoch k úpravám
účinným od 1. októbra 2012 odvolací súd uviedol, že pri výklade predmetného ustanovenia treba

vychádzať z kontextu celého zákona o súdnych poplatkoch. V prípade podania odvolania vzniká
poplatková povinnosť až podaním odvolania, ktoré je poplatkovým úkonom (§ 5 zákona o súdnych
poplatkoch). Preto ak bolo odvolanie podané po 30. septembri 2012, aj keď konanie na súde prvej
inštancie začalo pred týmto dátumom, použije sa na poplatkovú povinnosť v odvolacom konaní právny
stav účinný po 30. septembri 2012. Podľa položky č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov v znení účinnom
od 1. októbra 2012 sa zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu

verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom platí súdny poplatok vo výške 20,- eur. Ak
je stanovená sadzba za konanie, myslí sa tým konanie na jednom stupni. Poplatok podľa rovnakejsadzby sa vyberá aj v odvolacom konaní vo veci samej (§ 6 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch).
Zákonodarca teda na poplatkové účely rozlišuje medzi konaním na jednom stupni a konaním odvolacím
a dovolacím. Od 1. októbra 2012 sa na konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom nevzťahuje oslobodenie
od súdnych poplatkov. Preto podaním odvolania po tomto dátume vznikla žalobkyni povinnosť zaplatiť
súdny poplatok za odvolanie podľa druhej vety § 6 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch a položky č. 7a
Sadzobníka súdnych poplatkov vo výške 20,- eur.

4. Proti uvedenému rozhodnutiu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie. Napadnuté rozhodnutie
označila za prekvapivé a priečiace sa zákonu, pretože súdy jej vyrubili súdny poplatok, ktorý nemal
byť vyrubený, a tým jej odňali možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ zákona č.
99/1963Zb.Občianskehosúdnehoporiadkuvzneníneskoršíchpredpisov(ďalejaj„OSP“).Žiadalapreto
napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ako aj ním potvrdené uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť.
5. Zo spisu vyplýva, že dovolanie žalobkyne bolo podané 22. apríla 2016. Dňa 1. júla 2016 nadobudol

účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“), ktorý v ustanovení § 473
zrušilzákonč.99/1963Zb.Občianskysúdnyporiadokvzneníneskoršíchpredpisov.Podľaprechodného
ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté

predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o
predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,
ak by boli v neprospech strany (§ 470 ods. 2 CSP). Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne,
kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom
sa konanie začalo (§ 470 ods. 4 CSP).

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd funkčne príslušný na dokončenie predmetného
dovolacieho konania (ďalej aj „dovolací súd“), ktoré sa začalo do 30. júna 2016 (§ 470 ods. 4 CSP), po
zistení, že dovolanie podala včas strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP) a v
mene ktorej koná zamestnankyňa s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa (§ 429 ods.
2 písm. b/ CSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP) najskôr skúmal, či dovolanie

smeruje proti rozhodnutiu, ktoré je prípustné napadnúť týmto opravným prostriedkom.
7. Vzhľadom na prechodné ustanovenie § 470 ods. 2 CSP, podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré
v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, dovolací súd
prípustnosť dovolania žalobkyne (ďalej aj „dovolateľky“) posudzoval v zmysle ustanovení § 236 a nasl.
OSP, teda procesnej úpravy platnej a účinnej v čase, keď žalobkyňa toto dovolanie podala a dospel k

záveru, že dovolanie treba odmietnuť.
8. V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola aspoň v piatich
prípadoch predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania tej
istej dovolateľky - viď konania vedené na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn.
14XCdo/23/2015, 14XCdo/41/2015, 14XCdo/28/2016, 14XCdo/37/2016, 14XCdo/51/2016. Dovolací

súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach v celom rozsahu stotožňuje,
poukazuje na ne, a preto ďalšie dôvody už neuvádza (§ 452 ods. 1 CSP).
9. Vzhľadom k tomu, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesnej vady tvrdenej
dovolateľkou (§ 237 ods. 1 písm. f/ OSP) a nevyšli najavo ani iné vady konania uvedené v § 237 ods.
1 OSP, pričom prípustnosť dovolania nevyplýva ani z § 239 OSP, dovolací súd podľa § 447 písm. c/

CSP odmietol dovolanie žalobkyne ako dovolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je
dovolanie prípustné.
10. V dovolacom konaní úspešnej žalovanej vznikol voči žalobkyni nárok na náhradu trov dovolacieho
konania (§ 255 ods. 1 CSP v spojení s § 453 ods. 1 CSP). Keďže však podľa obsahu spisu žalovanej
v tomto konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli, Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade s

článkom 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu,
žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznal (k uvedenému porovnaj uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018 sp. zn. 7Cdo/14/2018).
11. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.