Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. august 2018

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 27Er/223/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6709203985
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kovalčíková
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2018:6709203985.3

Uznesenie

Okresný súd Zvolen v exekučnej veci v prospech oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o., IČO: 35807598,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava proti povinnému O. B., E.. X.XX.XXXX, I. D. XXX/X, XXX XX
S., vedenej pod spisovou značkou EX 1450/09 súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., so
sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 317,99 Eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n úa exekúciu z a s t a v u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd poverením zo dňa 15.05.2009 poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vykonaním
exekúcie v prospech oprávneného proti povinnému o vymoženie istiny 317,99 Eur s prísl. a náhrady

trov konania.

2. Exekučný titul v danom prípade predstavuje rozhodcovský rozsudok sp.zn. SR 10700/08 zo dňa
28.10.2008, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.
s., IČO 35 922 761 a ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 05.01.2009 a vykonateľnosť 08.01.2009.
Predmetným rozhodcovským rozsudkom bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu

vo výške 20580 Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25% denne z čiastky 10940 Sk odo dňa
16.07.2008 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 6448 Sk, všetko do troch dní od
právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.

3. Zo zmluvy o úvere zo dňa 07.05.2008 súd zistil, že predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo
výške 6000 Sk/199,16 Eur, pričom dlžník sa zaviazal vrátiť sumu zvýšenú o 5760 Sk/191,20 Eur, teda

na zaplatenie celkovej sumy 11760 Sk/390,36 Eur v 12 mesačných splátkach.

4. Podľa § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej
len „Exekučný poriadok“), podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných
rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

5. Podľa § 57 ods. 1 pís. g/ cit. zákona, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú,
pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

6. Podľa § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v znení
neskorších predpisov, rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi
účinnými v čase jej uzavretia.7. Súd preskúmal zmluvu o úvere so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru a exekučný titul,
pričom zistil nasledovný stav: oprávnený a povinný uzavreli zmluvu o úvere, v ktorej je uvedené, že
predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 6000 Sk/199,16 Eur, pričom dlžník sa zaviazal

vrátiť sumu zvýšenú o 5760 Sk/191,20 Eur, teda na zaplatenie celkovej sumy 11760 Sk/390,36 Eur v
12 mesačných splátkach, ide teda o navýšenie vo výške 96 % z poskytnutej sumy úveru v priebehu
12 mesiacov.

8. V zmysle odôvodnenia exekučného titulu rozhodca založil svoju právomoc na rozhodcovskej zmluve.

9. Zo zmluvy o úvere súd zistil, že v jej dolnej časti je uvedené, že dlžník vyhlasuje, že súhlasí so
Všeobecnými podmienkami pre poskytnutie úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy, nemá k nim
žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať.

10. Zo Všeobecných podmienok poskytnutia úveru súd zistil, že dojednanie o právomoci

rozhodcovského súdu nie je uvedené na osobitnej od zmluvy o úvere oddelenej listine, ale práve v
týchto Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru. V ich čl. 17 v druhej polovici odseku sa uvádza,
že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo
zrušenie, budú riešené: a/ pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu
na Stálom rozhodcovskom súde, rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov

Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov
rozhodcovského súdu, b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá
žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa
dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý
vznikne z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporu o ich platnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnom

súde,považujesatátoskutočnosťzarozväzovaciupodmienkutejtorozhodcovskejdoložky;ustanovenie
tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský
súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského
súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.

11. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov v znení
ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

12. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

14. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

15. Podľa ods. 2 cit. ust., za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

16. Podľa ods. 3 cit. ust., ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi

dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

17. Podľa § 53 ods. 4 OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo

zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,

g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena

dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,

m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči predávajúcemu vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči predávajúcemu,
n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu

s predĺžením platnosti zmluvy,
o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba predávajúcemu,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,

r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.

18. Podľa ods. 5 cit. ust., neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

19. Zmluvu, ktorú uzatvoril oprávnený s povinným súd posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle § 52
ods. 1 O.z., keď oprávnený pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ v zmysle § 52 ods. 2 O.z.,
nakoľko podľa výpisu z obchodného registra predmetom jeho činnosti je okrem iného aj poskytovanie
úverov z vlastných zdrojov, pričom povinný bol pri uzatváraní zmluvy v postavení spotrebiteľa v zmysle
§ 52 ods. 3 O. z., keď súd nemal prečo mať pochybnosti o tom, že by zmluvu uzatváral v inom

postavení ako nepodnikateľa. V dôsledku uvedeného je preto nevyhnutné aplikovať na danú situáciu
ustanovenia zaručujúce povinnému ako spotrebiteľovi ochranu jeho práv pred neprijateľnými zmluvnými
podmienkami.

20. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v Občianskom zákonníku

pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné
právne predpisy, ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a
naopak, ktoré v nej nesmú byť, tzv. neprijateľné podmienky na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany.
Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromno-právnych vzťahoch
a je základným inštitútom tzv. spotrebiteľského práva. Povaha a význam verejného záujmu, z ktorého

vychádza ochrana, ktorú Občiansky zákonník zaručuje spotrebiteľom, odôvodňujú to, že vnútroštátny
súd má posudzovať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá
existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.

21. Pri skúmaní obsahu rozhodcovskej doložky súd vychádzal z ustanovení § 53 ods. 1 až

5 Občianskeho zákonníka. Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať
neprijateľnú podmienku, t. j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti
takejto podmienky. Výnimky z uvedenej zásady ustanovujú nasledovné odseky uvedeného ustanovenia,podľa ktorých takéto podmienky môžu byť akceptovaným obsahom spotrebiteľskej zmluvy len v prípade,
ak sa tieto týkajú hlavného predmetu plnenia a ceny plnenia a možnosť spotrebiteľa individuálne
ovplyvniť obsah návrhu na uzavretie zmluvy. Vzhľadom na obsah § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka

je potrebné prijať záver, že neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné,
a teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. Ochrana, ktorú poskytuje Občiansky
zákonník spotrebiteľom, umožňuje aj exekučnému súdu preskúmať spotrebiteľskú zmluvu obsahujúcu
nekalú podmienku aj vtedy, ak spotrebiteľ nenamieta nekalý charakter tejto podmienky, pretože buď
nepozná svoje práva, alebo je odradený ich uplatniť z dôvodu nákladov, ktoré by súdne konanie

predstavovalo. Neplatnosť takejto podmienky však nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy, pokiaľ túto
podmienku možno oddeliť od ostatných náležitostí zmluvy. Cieľom takejto úpravy je dosiahnuť, aby
spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali.

22. Značnú nerovnováhu je možné vysvetľovať ako právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu
nedovoľuje, alebo značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, prostredníctvom ktorých sa domáha

riadneho plnenia zo zmluvy, nápravy už prijatého plnenia alebo ktoré sa týkali možnosti odstúpenia
od zmluvy. V ustanovení § 53 ods. 3 resp. od 01.01.2008 ods. 4 Občiansky zákonník obsahuje
demonštratívny výpočet ustanovení v spotrebiteľských zmluvách, ktoré zákonodarca považuje za
neprijateľné podmienky. Medzi absolútne neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve zaraďuje
Občiansky zákonník od 01.01.2008 v § 53 ods. 4 písm. r) aj ustanovenia, ktoré vyžadujú v

rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní.

23. Súd má za to, že dojednanie rozhodcovskej doložky v citovanom znení je neprijateľnou podmienkou,
nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Súd

dáva do pozornosti, že požadovanú rovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov spotrebiteľskej
zmluvy alebo tiež nedostatok značnej nerovnováhy v neprospech spotrebiteľa nie je spôsobilé zaručiť
dojednanie obsiahnuté v rozhodcovskej doložke, ktoré právo výberu spôsobu riešenia sporu a aj
subjektu majúceho vyriešiť prípadný spor účastníkov hmotnoprávneho vzťahu zveruje žalobcovi
(iniciátorovi konania) a to tak, že tento si môže vybrať ako prejednanie a rozhodnutie sporu

rozhodcovským súdom, tak i všeobecným súdom. Túto nerovnováhu teda nie je spôsobilé eliminovať
ustanovenie, ktoré prakticky rovnocennú možnosť výberu poskytuje spotrebiteľovi, avšak len pre prípad
záujmu jeho samotného viesť spor (teda len v tom prípade, ak sa spotrebiteľ rozhodne sám stať
žalobcom a niečo od svojho zmluvného partnera požadovať). Iniciovanie sporu zo spotrebiteľskej
zmluvy aj spotrebiteľom podľa názoru súdu treba považovať za skôr teoretické až nepravdepodobné,

nakoľko okruh možných požiadaviek spotrebiteľa nesplnených druhou zmluvnou stranou je na prvý
pohľad v značnej miere obmedzený s tým, že do tohto okruhu nemožno zaradiť žalobu o zrušenie
rozhodcovskéhorozsudku,keďžetopredpokladáprvotnéprejednanieatiežrozhodnutiesporuzvoleným
rozhodcovským súdom. Vo svetle neprijateľnej zmluvnej podmienky sa javí už riziko, že spotrebiteľovi
jeho zmluvný partner prakticky nanúti podrobenie sa právomoci rozhodcovského súdu vykonaného

zmluvným partnerom spotrebiteľa a už takáto možnosť spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Taktiež obmedzením možnosti spotrebiteľa
domáhať sa svojho práva na všeobecnom súde je ustanovenie, ktoré vylučuje možnosť žalovať spor
zo zmluvy na všeobecnom súde, ak už bol na rozhodcovskom súde započatý akýkoľvek spor z tejto
zmluvy, na ktorý má rozhodcovský súd právomoc.

24. Nemožno tu uplatniť ani niektorú z výnimiek § 53 Občianskeho zákonníka, nakoľko táto neprijateľná
podmienka sa nedotýka predmetu plnenia ani ceny plnenia, ale právomoci orgánu, bola vyhotovená
drobným písmom k záveru všeobecných podmienok v druhej časti bodu 17 v členení, ktoré sa
môže spotrebiteľovi javiť ako nejasné, nezrozumiteľné a neurčité, a napokon ustanovenia zmluvy

sú súčasťou všeobecných podmienok poskytnutia úveru, t. j. zjavne neboli dohodnuté individuálne
pre konkrétneho spotrebiteľa, ale hromadne pre viacero spotrebiteľov naraz. Nakoľko bol obsah
rozhodcovskej doložky dodávateľom vopred pripravený, len ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ
bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Zároveň je
potrebné poukázať na skutočnosť, že doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po

vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu, čo takisto oslabuje pozíciu spotrebiteľa. Toto všetko je
dôkazomkoncipovaniarozhodcovskejdoložkypredovšetkýmvzáujmezmluvnéhopartneraspotrebiteľa.
Vychádzajúc z takto koncipovanej rozhodcovskej doložky je zrejmé, že oprávnený od počiatku sleduje
riešenie prípadných sporov cestou rozhodcovského konania za účelom reálneho sťaženia uplatneniapráv spotrebiteľa. Účinkom uplatnenia tejto rozhodcovskej doložky je, že spotrebiteľa ako slabšiu
zmluvnú stranu v podstate núti neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a vzdať sa tak
ústavného práva na spravodlivý proces pred nezávislým súdom. To, že výslovne toto ustanovenie

je uvedené ako neprijateľná zmluvná podmienka až o d 01.01.2008, nezaváži, nakoľko už právna
úprava § 53 ods. 3 O.z. pred touto zmenou obsahovala iba príkladmý výpočet neprijateľných zmluvných
podmienok. Preto každá, aj neuvedená zmluvná podmienka, ktorá spĺňa zákonné predpoklady na
jej nazeranie ako na neprijateľnú, t. j. že spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ak nebola individuálne dojednaná a netýka sa ceny

plnenia ani predmetu plnenia, je považovaná za neprijateľnú, bez ohľadu na to, či bola uvedená v
exemplikatívnom výpočte vtedajšieho § 53 ods. 3 O.z. alebo nie.

25. Na záver súd konštatuje, že formuláciu rozhodcovskej doložky uvedenú vyššie a teda rozhodcovskú
doložku poskytujúcu zmluvným stranám možnosť výberu orgánu majúceho vyriešiť spor vyplývajúci zo
zmluvyataktoispôsobuvyriešeniaprípadnéhosporu(spoukazomnamožnévystupovanievprípadnom

spore na strane žalobcu ako dnešného oprávneného tak i dnešného povinného) s uvedenými doplnkami
nemožno považovať za také zmluvné dojednanie, ktoré je z pohľadu rešpektovania európskych i
domácich štandardov ochrany spotrebiteľa k tomuto účastníkovi zmluvného vzťahu dostatočne šetrným
a nespĺňa predpoklady § 53 Občianskeho zákonníka na platné zmluvné spotrebiteľské ustanovenia.
Takéto zmluvné ustanovenie má podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka za následok absolútnu

neplatnosť predmetného zmluvného dojednania, na čo musí súd prihliadať z úradnej povinnosti (ex offo).
Zuvedenéhomožnopotomvyvodiť,žetunebolaplatnezaloženáaniprávomocrozhodcunaprejednanie
veci a ani na vydanie rozhodnutia, ktoré by následne mohlo požívať aj náležitú ochranu v procese
exekučného vymáhania ním priznanej pohľadávky (čiže stať sa spôsobilým podkladom exekúcie alebo
tiež exekučným titulom).

26. Oprávnenie rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť spor medzi účastníkmi sa zakladá
práve dojednaním o právomoci rozhodcovského súdu. Ak súd v exekučnom konaní skúma súlad
rozhodcovskej doložky/zmluvy s právnym poriadkom Slovenskej republiky, zaoberá sa tým, či
exekučný titul vydal orgán na to oprávnený, rovnako ako by to skúmal v prípade iných exekučných

titulov uvedených v § 41 exekučného poriadku. Predpokladom na vedenie exekúcie je existencia
vykonateľného rozhodnutia po materiálnej aj formálnej stránke. K týmto predpokladom súd prihliada z
úradnej povinnosti. Súčasťou predpokladov na vykonateľnosť exekučného titulu je, že exekučný titul bol
vydaný orgánom na vydanie takéhoto rozhodnutia príslušným. Ak rozhodnutie vydal nepríslušný orgán,
ide o právny akt nulitný, ktorý v exekučnom konaní nie je možné vykonať, nakoľko nejde o akt štátnej

správy, resp. verejnej moci. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa na neho akoby neexistoval (3 MCdo
20/2008 z 22. 04. 2009).

27. Nakoľko súd dospel k záveru, že právomoc rozhodcu na rozhodnutie v predmetnej veci je
založenánaabsolútneneplatnejrozhodcovskejdoložke,exekučnýsúdpopreskúmaníexekučnéhotitulu

konštatuje, že exekučný titul nie je materiálne vykonateľný, keďže ho vydal orgán, ktorý nemal na jeho
vykonanie založenú právomoc. Preto súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 pís. g/ vyhlásil za neprípustnú a
zastavil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia

cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Pokiaľ zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti,v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis
a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej
značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov

s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.