Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, June 7, 2012

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13C/64/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6110208018
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriel Slobodník
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2012:6110208018.7

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred samosudcom JUDr. Gabrielom Slobodníkom, v právnej veci
navrhovateľa Trendex s. r. o., so sídlom Zvolenská cesta 14, Banská Bystrica, IČO: 31 592 465, v konaní
zast. Lion Law Partners s. r. o., so sídlom Horná 32, Banská Bystrica, IČO: 36 862 461, proti odporcovi v
1/ rade Mesto Banská Bystrica, so sídlom Československej armády 26, Banská Bystrica, IČO: 00313271
a odporcovi v 2/ rade SR - Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky,
so sídlom Nám. Slobody 6, Bratislava, IČO: 30416094, o zaplatenie 124 036,31 Eur s príslušenstvom
z titulu náhrady škody, takto

r o z h o d o l :

Odporca v 1/ rade je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 2 168,82 Eur v lehote 15-tich dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Súd návrh voči odporcovi v 1/ rade vo zvyšku z a m i e t a .

Súd návrh voči odporcovi v 2/ rade z a m i e t a .

Súd r o z h o d n e o náhrade trov konania samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podaným návrhom zo dňa 14. 04. 2010 žiadal súd, aby vo svojom rozhodnutí zaviazal
odporcu v 1/ rade, neskôr po rozšírení okruhu účastníkov na strane odporcu o odporcu v 2/ rade,
aj odporcu v 2/ rade a to spoločne a nerozdielne na náhradu škody vo výške 124 036,31 Eur s
príslušenstvom z titulu vzniknutej škody uplatnenej v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. pozostávajúcej
zo skutočnej škody a ušlého zisku z titulu nesprávneho úradného postupu orgánov odporcov 1/ a 2/.

Odporcovia 1/ a 2/ s návrhom vyjadrili nesúhlas.

Súd vo veci vykonal dokazovanie žiadosťou o vyjadrenie k zámeru, podanou navrhovateľom a
adresovanou odporcovi v 1/ rade, z ktorej je zrejmé, že žiadal o vyjadrenie sa k zámeru stavby „X. -
U., R.. A. - Č. Q.“ .

Na takúto žiadosť reagoval Mestský úrad, oddelenie územného rozvoja a komunálnych vecí Mesta
Banská Bystrica, referát územného rozvoja a výstavby - stavebný úrad, svojim oznámením zo dňa
14. 07. 2006, z ktorého je zrejmé, že na základe žiadosti navrhovateľa uviedol, že podľa platného
ÚPN - A Banská Bystrica je lokalita vo funkčnej ploche obytného územia s viacpodlažnou zástavbou.
Statická doprava je doplnkovou funkciou k hlavnej funkcii - k bývaniu, a teda zámer je v súlade s platnou
územnoplánovacou dokumentáciou. Zároveň z tohto oznámenia je zrejmé, že zámer navrhovateľa je
hodnotený pozitívne, nakoľko môže prispieť k zlepšeniu kritického stavu.

Z oznámenia toho istého referátu zo dňa 05. 12. 2006 zistil, že tento reaguje na žiadosť navrhovateľa
zo dňa 09. 10. 2006 ohľadom výstavby hromadných garáží a uvádza: „Podľa platného ÚPN - A Banská
Bystrica je lokalita vo funkčnej ploche obytného územia s viacpodlažnou zástavbou. Statická doprava
je doplnkovou funkciou k hlavnej - k bývaniu, teda zámer je v súlade s platnou územnoplánovacou
dokumentáciou“.

Súd taktiež vykonal dokazovanie oznámením Mestského úradu, oddelenia územného rozvoja a
komunálnych vecí, referátu územného rozvoja a výstavby - stavebného úradu Banská Bystrica zo dňa
01. 02. 2007, z ktorého taktiež vyplýva, že na základe žiadosti navrhovateľa je jeho zámer ohľadne
výstavby hromadných garáží v súlade s platnou územnoplánovacou dokumentáciou mesta.

Súd ďalej vykonal dokazovanie listom Mesta Banská Bystrica zo dňa 10. 04. 2007 navrhovateľovi, z
ktorého je zrejmé, že toto sa vyjadruje k žiadosti navrhovateľa k príprave výstavby hromadných garáží
v rámci projektu navrhovateľa a oznamuje, že Mesto Banská Bystrica v nadväznosti na vyjadrenie
Mestského úradu, referátu Ú. T. A. Č.. Ú.J. XXXXX/XX I. L. XX. XX. XXXX, súhlasí s realizáciou
horecitovanej stavby na pozemkoch parc. č. M. - A. XXX/X, M. A. XXX/X T. C. A. XXXX/X vedených na
LV č. XXXX T. XXXX pre kat. územie Sásová. Tento súhlas bol vydaný pre účely vydania rozhodnutia
o umiestnení stavby.

Súd ďalej vykonal dokazovanie oznámením Útvaru hlavného architekta Mesta Banská Bystrica zo dňa
27. 04. 2007, z ktorého vyplýva, že tento úrad poskytuje stanovisko ohľadne investičného zámeru
výstavby hromadných garáží na A. R. navrhovateľom, pričom uvádza, že podľa územného plánu časti
A Banská Bystrica je lokalita vo funkčnej ploche obytného územia s viacpodlažnou zástavbou, pričom
statická doprava je doplnkovou funkciou k hlavnej, t. j. k bývaniu, a teda zámer je v súlade s platnou
územnoplánovacou dokumentáciou.

Súd ďalej vykonal dokazovanie rozhodnutím Mesta Banská Bystrica pod č. Ú. XXXX/XXXX - F. I. L. XX.
XX. XXXX, v ktorom návrh navrhovateľa na umiestnenie stavby zamietol, pričom z odôvodnenia tohto
rozhodnutia je zrejmé, že umiestnenie stavby je v rozpore s ÚPN - A Banská Bystrica.

Na základe odvolania navrhovateľa Krajský stavebný úrad potom dňa 25. 01. 2008 rozhodnutie zrušil
a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na nové konanie a rozhodnutie vo veci. Následne dňa
31. 07. 2008 vydal Mestský úrad v Banskej Bystrici, odbor rozvoja a výstavby, referát rozvoja mesta,
pod značkou J. XXXXX/XX I. L. XX. XX. XXXX vyjadrenie k umiestneniu stavby a to hromadných garáží
na A. R. V. Q. V. B. B., z ktorého je zrejmé, že na základe uvedených skutočností je možná výstavba
objektu hromadných garáží na nehnuteľnostiach v takomto vyjadrení uvedených.

Súd ďalej zistil, že dňa 24. 11. 2008 odporca v 1/ rade opakovane vydal rozhodnutie o zamietnutí
umiestnenia navrhovanej stavby, pričom toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 29. 12. 2008,
pričom dôvodom na takéto rozhodnutie bolo zistenie, že umiestnenie stavby je v rozpore s doteraz
platným ÚPN - A Banská Bystrica.

Navrhovateľ ďalej vo svojej výpovedi uviedol, že svojim nárokom sa domáha náhrady škody v zmysle
zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a uplatnil si
právo na náhradu škody za vzniknutú skutočnú škodu a ušlý zisk z dôvodu nesprávneho úradného
postupu orgánov odporcov 1/ a 2/. Vo svojej výpovedi uviedol, že dňa 06. 07. 2006 požiadal odporcu v
1/ rade o vyjadrenie k zámeru stavby hromadných garáží na ulici A. V. Č. Q. V. B. B.. Odporca vo svojom
vyjadrení zo dňa 14. 07. 2006 zaujal prostredníctvom oddelenia územného rozvoja a komunálnych vecí
stanovisko, že stavebný zámer navrhovateľa je v súlade s platnou územnoplánovacou dokumentáciou.

Na základe jeho žiadosti zo dňa 09. 10. 2006 opätovne odporca v 1/ rade svojim stanoviskom zo
dňa 05. 12. 2006 opakovane pozitívne hodnotil zámer navrhovateľa, ktorý bol v súlade s platnou
územnoplánovacou dokumentáciou. V rovnakom obsahovom význame sa vyjadril aj vo svojom
stanovisku zo dňa 01. 02. 2007. Zároveň odporca v 1/ rade dňa 10. 04. 2007 vydal súhlasné stanovisko s
realizáciou stavby pre účely vydania rozhodnutia o umiestnení stavby. Takisto útvar hlavného architekta
Mesta Banská Bystrica dňa 27. 04. 2007 vydal súhlasné stanovisko k zámeru stavby, pričom dokonca
doporučil zvážiť možnosť zväčšenia kapacity hromadných garáží.

Navrhovateľ ďalej vo svojej výpovedi uviedol, že z oznámenia zo dňa 31. 07. 2007 začalo územné
konanie, pričom bolo nariadené na deň 23. 08. 2007 ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním.
Výsledkom však takéhoto ústneho pojednávania bolo zamietnuté rozhodnutie odporcu v 1/ rade s tým,
že predchádzajúce súhlasné stanoviská boli chybné a navrhované umiestnené stavby sú v rozpore s
ÚPN - A Banská Bystrica.

Po zrušení takéhoto rozhodnutia odvolacím orgánom a liste, ktorý vydal odporca v 1/ rade opätovne
dňa 31. 07. 2008 o tom, že výstavba objektu hromadných garáží je možná, odporca v 1/ rade opätovne
rozhodol o zamietnutí svojim rozhodnutím zo dňa 24. 11. 2008, pretože umiestnenie stavby nebolo v
súlade s platným ÚPN - A Banská Bystrica. Navrhovateľ ďalej vo svojej výpovedi uviedol, že na základe
uvedeného nebolo možné v čase vydávania jednotlivých vyjadrení referátov Mesta Banská Bystrica
realizovať stavebný zámer navrhovateľa. Uviedol, že z tohto dôvodu došlo na strane odporcu v 1/ rade
k nesprávnemu úradnému postupu, pretože vzhľadom na poskytnuté informácie navrhovateľ vynaložil
finančné prostriedky potrebné na začatie stavebného konania a taktiež mu vznikla ujma spočívajúca z
ušlého zisku. V tejto súvislosti navrhovateľ predložil listinné dôkazy a to faktúry a takisto doklady o tom,
že tieto sumy boli uhradené, pričom sa jednalo o finančné náklady, skutočnú škodu, ktorá navrhovateľovi
vznikla v súvislosti s prípravou na stavebné konanie. Jednalo sa o faktúru zo dňa 04. 09. 2006 č. E.
na sumu 9 520,-- Sk, zo dňa 12. 02. 2007 faktúru č. XX/XX na sumu 6 846,-- Sk, zo dňa 05. 03. 2007
faktúru č. H. na sumu 9 520,-- Sk, zo dňa 20. 03. 2007 faktúru č. XXXXXXXX na sumu 452,-- Sk,
zo dňa 16. 03. 2007 faktúru č. XX/XXXX na sumu 10 000,-- Sk, zo dňa 26. 03. 2007 faktúru č. XX/
XXXX na sumu 1 500,-- Sk, zo dňa 23. 04. 2007 faktúru č. XX/XXXX na sumu 6 000,-- Sk, zo dňa 04.
06. 2007 faktúru č. XX/XXXX na sumu 8 000,-- Sk, dňa 06. 07. 2007 faktúru č. 8095/07-Ma na sumu
500,-- Sk a dňa 30. 11. 2007 faktúru č. XX/XXXX na sumu 13 000,-- Sk, spolu teda 65 338,-- Sk, t. j. 2
168,82 Eur. Faktúry, ktoré boli v skutočnosti aj uhradené boli vystavené na základe dodaných prác pre
navrhovateľa a to overovaciu zostavovaciu štúdiu pre pripravovanú stavbu garáže Kráľovohoľská ulica
Banská Bystrica vo výške 9 520,-- Sk, digitálny výstup z DTM mesta Banská Bystrica na sumu 6 846,--
Sk, vyhotovenie geometrického plánu na oddelenie pozemkov a určenie vlastníckych práv a kat. území
Sásová na sumu 9 520,-- Sk, faktúra v zmysle zákona 442/2002 za vyjadrenie k polyfunkčnému objektu
Kráľovohoľská vydaný - Stredoslovenská vodárenská prevádzková spoločnosť, a. s. na sumu 452,-- Sk,
dokumentáciu pre vydanie územného rozhodnutia na akciu: „Novostavba polyfunkčného objektu, A. R.,
B.. B. - Q.“ v sume 10 000,-- Sk, faktúra na vypracovanie prepočtu stavebných nákladov terénnych úprav
na akciu: „Novostavba polyfunkčného objektu, A. R., B.. B. - Q. v sume 1 500,-- Sk, akustická štúdia -
vplyv dopravného hluku na novostavbu Polyfunkčného objektu B.. B. - Q., A. R. vo výške 6 000,-- Sk,
dokumentácie pre územné rozhodnutia 2. alternatívy na akciu: „Novostavba polyfunkčného objektu, A.
R., B.. B. - Q.“ v sume 8 000,-- Sk, vypracovanie dokumentácie pre územné rozhodnutie alternatívy 3.
na akciu: „Novostavba polyfunkčného objektu, A. R., B.. B. - Q.“ vo výške 13 000,-- Sk, správny poplatok
vo výške 500,-- Sk zaplatený Mestu Banská Bystrica.

Navrhovateľ si ďalej svojim návrhom uplatnil právo na náhradu škody spočívajúcej v ušlom zisku,
ktorý preukazoval znaleckým posudkom č. 20/2009 vypracovaný znaleckou organizáciou TACOMA
Consulting s. r. o. zo dňa 17. 08. 2009, ktorý takýto ušlý zisk vyčíslil na sumu 114 727,49 Eur, pričom
príslušenstvo k takejto škode tvorí suma 7 140,-- Eur, ktorá predstavuje poplatok za spracovanie
takéhoto znaleckého posudku.

Navrhovateľ teda uviedol, že nesprávny úradný postup odporcu spočíval v tom, že bol opakovane
vo viacerých stanoviskách ubezpečovaný o tom, že jeho podnikateľský zámer je v súlade s
územnoplánovacou dokumentáciou, a teda s jeho navrhovaným stavebným zámerom, preto navrhovateľ
žiadal, aby súd odporcov 1/ a 2/ zaviazal na zaplatenie sumu 124 036,31 Eur.

Navrhovateľ v priebehu konania rozšíril svoj návrh o odporcu v 2/ rade s odôvodnením, že za
obdobnej právnej a skutkovej situácie v konaní pred Okresným súdom Banská Bystrica bola v
otázke zodpovednosti stavebného úradu Mesta Banská Bystrica v rámci nesprávneho úradného
postupu ustálená zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci pasívne legitimovaným
subjektom, ktorý je aj v tomto konaní označený ako odporca v 2/ rade.

Odporca v 1/ rade vo svojej výpovedi uviedol, že v rámci rokovania s navrhovateľom, odporca v 1/
rade objasnil okolnosti, za akých došlo k pochybeniu v procese predchádzajúceho vydania rozhodnutia

o umiestnení stavby s tým, že je v záujme Mesta Banská Bystrica, aby stavba takéhoto druhu v
lokalite Q. bola realizovaná, pričom mesto na vlastné náklady zabezpečilo zmenu územného plánu pre
dotknutú lokalitu a sú odstránené všetky zákonné prekážky, ktoré by bránili vydaniu nového rozhodnutia
o umiestnenie zamýšľanej stavby. Mesto Banská Bystrica dňa 31. 03. 2010 schválilo zmeny a doplnky
ÚPN - A Banská Bystrica.

Odporca v 1/ rade ďalej uviedol, že nárok navrhovateľa neuznáva z toho dôvodu, že na strane
odporcu v 1/ rade nedošlo k porušeniu právnych povinností v konaní ako stavebného úradu, ktoré
vyplývajú z príslušných ustanovení staveného zákona a ani iných súvisiacich právnych predpisov. V
konaní nebola porušená povinnosť vydať rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, a teda navrhovateľ
nepreukázal bez pochybnosti, že k takémuto porušeniu právnej povinnosti došlo. Zároveň odporca
v 1/ rade uviedol, že neuznáva škodu, ktorá mala vzniknúť navrhovateľovi najmä čo sa týka ušlého
zisku, kedy tento odôvodňuje predloženým znaleckým posudkom, ktorý vychádza z predpokladu predaja
100 % parkovacích miest, pričom takýto znalecký posudok je možno považovať skôr za podnikateľský
zámer, avšak v žiadnom prípade nie je možné ho pokladať za podklad k vyčísleniu náhrady škody.
Všetky úkony navrhovateľa, ktoré vykonal v rámci zamýšľaného zámeru, je potrebné podľa jeho názoru
považovať za úkony týkajúce sa jeho podnikateľskej činnosti. Navrhovateľ v čase podania návrhu
na vydanie územného rozhodnutia nemohol predpokladať v akých lehotách a s akým výsledok bude
územné konanie ukončené v rátane prípadného odvolacieho konania a či by vôbec k takémuto vydania
rozhodnutia o umiestnení stavby bolo došlo, resp. či by bola podaná žiadosť aj o vydanie stavebného
povolenia a kedy by nadobudlo právoplatnosť v prípade aj možného odvolacieho konania.

Odporca ďalej namietal, že vznik tvrdenej škody nebol ani v priamej príčinnej súvislosti s konaním
odporcu, ale mohol byť vyvolaný aj inými skutočnosťami, alebo aj inými príčinami. Príčinná súvislosť
musí byť nielen tvrdená a domnelá, ale musí byť bezpečne preukázaná tak, aby vzťah medzi príčinou
a následkom musel byť bezpečne preukázaný a musí byť bezprostredný.

Z týchto dôvodov odporca v 1/ rade žiadal súd, aby návrh navrhovateľa zamietol.

Odporca v 2/ rade vo svojom vyjadrení uviedol, že nárok navrhovateľa na náhradu škody neuznáva a to
z dôvodu, že nie je pasívne legitimovaný v právnej veci návrhu, pretože v tomto prípade nie je orgánom
konajúcim v mene štátu v zmysle § 4 zákona č. 514/2003 Z. z.

Odporca v 2/ rade ďalej uviedol, že nesprávny postup odporcu tak, ako ho tvrdí navrhovateľ,
vyplýval z opakovane viacerých stanovísk, ktorý ubezpečoval navrhovateľa o súlade územnoplánovacej
dokumentácie s navrhovaným stavebným zámerom. Obsahová nesprávnosť uvedených stanovísk
spôsobila zamietnutie návrhu v štádiu vydania rozhodnutia o umiestnení stavby. Z uvedeného je zrejmé,
že navrhovateľ odvodzuje nárok na náhradu škody z originálnej kompetencie obce, v danom prípade
odporcu v 1/ rade, pri vydávaní záväzných stanovísk investičnej činnosti v zmysle zákona o obecnom
zriadení. Vydávanie takýchto stanovísk patrí nepochybne k originálnej činnosti obce a vzhľadom na
túto skutočnosť nie je odporca v 2/ rade nositeľom pasívnej legitimácie pričom je daná zodpovednosť
územnej samosprávy a nie ministerstva, ktoré nie je nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z
hmotného práva, a preto odporca v 2/ rade nemôže niesť v takomto prípade zodpovednosť za konanie
samosprávy.

Podľa § 10 zákona č. 514/2003 Z. z. územná samospráva zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy.

Územná samospráva zodpovedá za škodu podľa odseku 1, ktorá bola spôsobená a) nezákonným
rozhodnutím alebo b) nesprávnym úradným postupom.

Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 14 ods. 1 citovaného zákona, územná samospráva zodpovedá za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie o zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci
pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 14 ods. 2 citovaného zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.

Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 415 Obč. zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví,
na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Súd na základe vykonaného dokazovania a vyššie citovaných právnych predpisov mal za preukázané,
že v rámci jeho podnikateľského zámeru a to vybudovania hromadných garáží nachádzajúcich sa
V. B. B. v časti Q. Z. A.H. R. žiadal orgány Mesta Banská Bystrica o vyjadrenie k zámeru takejto
stavby, pričom orgány Mesta Banská Bystrica opakovane vo svojich odpovediach uviedli, že takýto
stavebný zámer navrhovateľa je v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou, z čoho navrhovateľ
nepochybne správne vyvodil, že môže v rámci realizácie svojho podnikateľského zámeru pokračovať
v krokoch smerujúcich k naplneniu takéhoto zámeru. Ďalším predpokladom pre realizáciu takéhoto
podnikateľského plánu bolo vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby. Súd mal v konaní za preukázané,
že v rámci takéhoto konania bolo rozhodnutie o umiestnení stavby aj vydané, avšak návrhu navrhovateľa
nebolo vyhovené a takýto návrh bol zamietnutý z dôvodov, že umiestnenie takejto stavby nie je v súlade
s územnoplánovacou dokumentáciou mesta. Súd mal ďalej v konaní za preukázané, že v danom prípade
je pasívne legitimovaným subjektom na strane odporcu Mesto Banská Bystrica ako orgán územnej
samosprávy v zmysle ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z. Súd musí prisvedčiť právnemu názoru
odporcu v 2/ rade ohľadne neexistencie jeho pasívnej legitimácie na strane odporcu v 2/ rade vzhľadom
k tomu, že Slovenská republika v zastúpení Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja
Slovenskej republiky nie je nositeľom práv a povinností vyplývajúcich z tohto právneho predpisu. V tejto
súvislosti potom návrh voči odporcovi v 2/ rade súd zamietol ako nedôvodný.

Zodpovednosť za škodu a nároky na náhradu škody v zmysle zákona 514/2003 Z. z. sú svojou povahou
nepochybne nárokmi občianskoprávnej povahy.

Ustanovenia o zodpovednosti za škodu v občianskom práve patria k tým inštitútom, ktoré sú zásadne
dotvárané jednak teóriou a takisto vydanou judikatúrou. V tejto súvislosti súd konštatuje, že napriek tomu,
že zákon výslovne neuvádza predpoklady zodpovednosti za škodu, tieto sú však definované právnou
teóriou a ich obsah je potom naplňovaný súdnou judikatúrou. V danom prípade takýmito predpokladmi
sú porušenie právnej povinnosti, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nimi. V danom prípade nie
je možné uvažovať o zavinení, pretože v danom prípade sa jedná o zodpovednosť objektívnu, a
teda otázka zavinenia je v danom prípade bez právneho významu. Súd na základe vykonaného
dokazovania vyššie citovaných právnych predpisov mal za preukázané, že v danom prípade došlo
k porušeniu právnej povinnosti a to všeobecnej prevenčnej povinnosti v zmysle ustanovenia § 415
Obč. zákonníka. Nie je možné akceptovať taký stav, kedy príslušné orgány samosprávy vydávajú
na žiadosť fyzických či právnických osôb stanoviská alebo vyjadrenia, pričom v danej veci nie je
právne záväzné, či sú to záväzné stanoviská alebo iné vyjadrenia, pretože na základe nich sú dávané
odporúčania či návody žiadateľom na postup pred takýmito orgánmi. V danom prípade je nepochybné,
že v rámci podnikateľského zámeru navrhovateľa, tento na svoju žiadosť dostal od Mesta Banská
Bystrica, resp. jeho referátov, niekoľkokrát uistenie o tom, že jeho podnikateľský zámer spočívajúci
v stavbe hromadných garáží na území Mesta Banská Bystrica je v súlade s územnoplánovacou
dokumentáciou, pričom táto skutočnosť sa ukázala ako nepravdivá, čo neskôr viedlo aj k zamietnutiu
návrhu o umiestnenie stavby.

Zákone neposkytuje úplný výklad pojmu nesprávny úradný postup, tento len príkladne vymenúva,
je však možné už na základe súdnej praxe konštatovať, že nesprávnym úradným postupom je také
porušovanie povinnosti pri uskutočňovaní jednotlivých úkonov v rámci konania, predovšetkým ich
nesprávne vykonanie, alebo ich vykonanie bez splnenia zákonných podmienok, či iný nezákonný zásah
do práv právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb. Za nesprávny úradný postup je teda
možné považovať aj nekonanie, teda nečinnosť príslušného orgánu pri vydávaní rozhodnutia, ale najmä
sa jedná o taký postup orgánu pre jeho činnosti, ktorý s rozhodovacou činnosťou nesúvisí.

Všeobecne a v súlade s ustálenou súdnou praxou možno teda nesprávny úradný postup vymedziť tak,
že ide o porušenie právnou normou ustanoveného predpísaného postupu príslušného orgánu, resp. o
porušenie účelu postupu príslušného orgánu, ktorý či už súvisí s rozhodovacou činnosťou, alebo s ňou
aj nesúvisí a nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí.

Na základe takéhoto konštatovania potom súd uvádza, že na strane odporcu v 1/ rade došlo k
nesprávnemu úradnému postupu. Súd ďalej mal za preukázanú výšku škody, ktorá navrhovateľovi
vznikla z dôvodu takéhoto nesprávneho úradného postupu. Navrhovateľ jednoznačne vo svojom návrhu
označil dôkazy a tieto aj preukázal listinnými dôkazmi o tom, aká mu vznikla skutočná škoda ako
ujma vyjadrená v peniazoch, ktoré musel vynaložiť pred začatím realizácie svojho podnikateľského
zámeru, avšak v čase po tom, ako mu bolo niekoľkokrát oznámené, že jeho zámer je v súlade
s územnoplánovacou dokumentáciou Mesta Banská Bystrica. Takáto škoda v rámci preukázaného
skutkového stavu predstavuje sumu 2 168,82 Eur.

Súd taktiež mal za preukázané a to predloženým listinným dôkazom znaleckým posudkom znaleckej
organizácie zo dňa 17. 08. 2009, že navrhovateľovi ušiel zisk v celkovom rozsahu 114 727,49 Eur,
čo spolu s nákladmi na vypracovanie takéhoto znaleckého posudku predstavovalo spolu so skutočnou
škodou sumu 124 036,31 Eur. Poslednou podmienkou pre úspešné priznanie práva na náhradu
škody a základnou podmienkou vzniku zodpovednostného vzťahu je príčinná súvislosť medzi konaním
(opomenutím škodcu) a vzniknutou škodou u poškodeného, ktorá musí byť predvídateľná.

Teda podmienkou vzniku zodpovednostného právneho vzťahu medzi subjektom porušujúcim právnu
povinnosť je okrem porušenia tejto povinnosti a vzniku škody aj príčinná súvislosť medzi konaním, resp.
opomenutím a vzniknutou škodou. Predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody
teda nestačí preukázať porušenie právnej povinnosti a vzniku škody, ale takisto preukázať príčinnú
súvislosť medzi konaním alebo opomenutím a následkom. Vzniknutá škoda, či už v podobe skutočnej
škody alebo ušlého zisku, musí byť spôsobená bez pochybností práve porušením právnej povinnosti.
Škoda ani porušenie právnej povinnosti ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu a tomu korelujúce
právo na jej náhradu. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí byť bezpečne
preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno, čo
sa týka príčinnej súvislosti v rámci civilného procesu, zaťažuje v zásade toho účastníka, ktorého tvrdenie
má byť preukázané, teda poškodeného. Vzťah medzi príčinou a jej následkom musí byť pritom bezpečne
preukázaný a bezprostredný, pričom absencia bezprostrednosti môže viesť k hypotetickosti a z pohľadu
uplatneného nároku nespôsobilého privodiť priaznivý výsledok pre poškodeného.

Teda znakom príčinnej súvislosti je jej priamosť pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo
predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťahy príčiny a následku preto musia byť priame, bezprostredné,
neprerušené a nie iba sprostredkované, pričom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť
príčiny a následku.

V tejto súvislosti potom súd konštatuje, že navrhovateľ jednoznačným spôsobom preukázal vzťah príčiny
a následku u skutočnej škody, ktorá spočívala vo finančných nákladoch, ktoré vynaložil na zabezpečenie
takej dokumentácie, aby mohol realizovať svoj podnikateľský zámer a boli potrebné pre začatie konania
pre umiestnenie stavby. Tieto náklady boli vynaložené zo strany navrhovateľa, pričom tieto skutočnosti
v konaní boli aj preukázané len na základe porušenej právnej povinnosti odporcom v 1/ rade v rámci
prevencie pri predchádzaní vzniku škôd, ktoré by inak navrhovateľ pri správnom právnom postupe
nevynaložil. V tejto súvislosti teda súd konštatuje, že v danom prípade existuje priama príčinná súvislosť,
vzťah príčiny a následku ohľadne výšky a rozsahu skutočnej škody tak, ako ju navrhovateľ žiadal v
súdnom rozhodnutí priznať. Súd preto v tejto časti návrhu navrhovateľa vyhovel a odporcu v 1/ rade
zaviazal na zaplatenie sumy 2 168,82 Eur.

Súd však ďalej konštatuje, že takýto priamy vzťah príčiny a následku neexistuje pri ušlom zisku a jeho
výške tak, ako je preukazovaný listinným dôkazom a to znaleckým posudkom znaleckej organizácie. V
tejto súvislosti súd pritakáva právnemu názoru odporcu v 1/ rade o tom, že takto uplatnenému nároku
chýbajú atribúty tak, ako boli uvedené v rámci skúmania otázky príčinnej súvislosti medzi porušením
právnej povinnosti a vzniknutej škode. V danom prípade neexistuje bezprostrednosť a priamosť takéhoto
následku pri vzniku škody pri porušení právnej povinnosti. Takto vyčíslená škoda je len hypotetická
a predpokladá temer absolútny úspech pri realizácii zamýšľaného stavebného zámeru. V danej fáze

stavebného konania nebolo možné predpokladať priamy a bezprostredný vzťah príčiny a následku,
keďže medzi porušením právnej povinnosti zo strany odporcu v 1/ rade a zamýšľaným stavebným
zámerom bolo nutné vykonať niekoľko ďalších právnych a skutkových krokov, v rámci ktorých mohlo
dôjsť kedykoľvek k zmareniu zamýšľaného stavebného zámeru. K nesprávnemu úradnému postupu
odporcu v 1/ rade došlo teda v konkrétnom štádiu stavebného konania, ktorý nie je v priamom a
bezprostrednom vzťahu príčiny a následku k úplnej realizácii zamýšľaného podnikateľského zámeru
navrhovateľa. Navrhovateľ v konaní nepreukázal žiadne také okolnosti, na základe ktorých by súd mohol
uvažovať o tom, že takáto príčina a následok sú priame a bezprostredné, t. j. napríklad že tu existuje
zmluvným spôsobom zaistená realizácia jeho stavebného zámeru, to znamená, že existujú napríklad
zmluvy o kúpe či predaji, resp. nájmu v rámci tejto stavby od potencionálnych kupcov či nájomcov. Z
tohto dôvodu preto súd návrhu v časti ušlého zisku vyhovieť navrhovateľovi nemohol a v tejto časti návrh
navrhovateľa zamietol ako nedôvodný.

Súd taktiež zamietol návrh navrhovateľa v časti príslušenstva a to úrokov z omeškania, pretože
konštatuje v danej veci, že tu nejde o vzťah záväzkový, teda tak, že by sa dostal veriteľ do omeškania
s plnením peňažného dlhu na základe už existujúceho záväzkového vzťahu.

Súd zároveň rozhodol o tom, že rozhodnutie o trovách konania bude nasledovať až po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej v zmysle ustanovenia § 151 ods. 3 OSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne vo vyhotovení trojmo, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, ktorej veci sa týka, v akom
rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
okresného súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha
(ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie
treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie
na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok,
môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona 233/1995
Z. z. a noviel - Exekučný poriadok.