Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, February 5, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/74/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8109219285
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8109219285.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu D. H., ul. I. č. X, E., právne zastúpený JUDr. Františkom
Komkom, advokátom, ul. Hlavná č. 27, Prešov, proti žalovaným 1/ J. H., bytom ul. O. č. X, U., právne
zastúpený JUDr. Adriánom Fabiánom, advokátom, ul. Tkáčska č. 2, Prešov, 2/ J. A., bytom O. č. XX,
E., 3/ G. B., bytom D. P. X, E., obaja právne zastúpení JUDr. Ladislavom Lukáčom, advokátom, Hlavná
19, Prešov, o vydanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.

k. 25C 171/2009-197 zo dňa 26. 01. 2012, dopĺňaciemu rozsudku č. k. 25C 171/2009-233 zo dňa 21.
01. 2013 v spojení s opravným uznesením č. k. 25C 171/2009-235 zo dňa 07. 02. 2013 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom a opravným uznesením
a v e c v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému v 1.rade povinnosť vydať žalobcovi

nehnuteľnosťzapísanúnalistevlastníctva(ďalejlenLV)č.XXXXk.ú.E.,pozemokparc.č.KNC6254/6-
záhrada o výmere 390 m2 a na nej stojaca záhradná chatka súp. č. XXXX v lehote 3dní od právoplatnosti
rozsudku. Žalovaným v 1.-3.rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne trovy
právneho zastúpenia vo výške 1 872,47 Eur a náhradu iných trov konania vo výške 132,50 Eur, všetko
v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení poukázal na výsledky vykonaného dokazovania, stanovisko účastníkov konania, výpoveď
svedkyne Ing. N. H., citoval ust. § 37, § 39, § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj ust. § § 80 písm.
b/ Občianskeho súdneho poriadku a uviedol, že mal preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným v
2.rade bola uzavretá dňa 26. 11. 2008 kúpna zmluva, o ktorej žalobca tvrdil, že ju v skutočnosti nechcel
uzavrieť pre nedostatok zhody vôle s prejavom a taktiež pre rozpor s ust. § 39 Občianskeho zákonníka,
pre ktorý považoval kúpnu zmluvu za neplatnú. Žalovaní v 2. a 3.rade namietali pasívnu legitimáciu v

spore, pretože ide o žalobu o vydanie veci. Prehlásili, že veci nemajú v držbe a z tohto dôvodu má byť
žaloba zamietnutá. Žalovaný v 1.rade žalobu odmietal z dôvodu, že ako dobromyseľný nadobúdateľ
nadobudol nehnuteľnosť v dobrej viere.

Súd skúmal, či žalobca je oprávnený na podanie žaloby o vydanie veci. Bol toho názoru, že podanie
žaloby je namieste, nakoľko predíde ďalšiemu konaniu v prípade, že by žalobca podal žalobu o určeniu

vlastníckeho práva a bol by v konaní úspešný. Následne by bol nútený podať žalobu o vypratanie
nehnuteľnosti. Súd sa zaoberal otázkou vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti, platnosťou
zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným v 2.rade, ako aj platnosťou následných zmlúv
uzatvorených medzi žalovanými ako otázkou predbežnou.

Uviedol, že dňa 26. 11. 2008 uzatvoril žalobca ako predávajúci a žalovaný v 2.rade kúpnopredajnú

zmluvu, ktorej predmetom bola nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX - záhradná chatka, súp. č. XXXX,
na pozemku parc. č. KN C č. 6254/6 s príslušenstvom, t. j. s oplotením, vonkajšími úpravami, porastmia pozemok parcela KN C č. 6254/6 - záhrada o výmere 390 m2 v podiele pod B1 v celosti. V čl. 2
predmetnej zmluvy bola dohodnutá kúpna cena 150 000 Sk, t.j. 4 979,87 Eur, ktorá bola predávajúcemu
vyplatená v hotovosti v celosti pred podpisom zmluvy. Dňa 15. 07. 2009 uzatvoril žalovaný v 2.rade

so žalovaným v 3.rade kúpnopredajnú zmluvu, ktorej predmetom bola rovnaká nehnuteľnosť za kúpnu
cenu 5 000 Eur, ktorej vklad bol povolený 13. 08. 2009. Neskôr žalovaný v 3.rade previedol predmetnú
nehnuteľnosť na žalovaného v 1.rade, ktorej vklad bol povolený pod V 4737/2010. Pri posudzovaní
predbežnej otázky platnosti uzatvorených zmlúv medzi žalobcom a žalovaným v 2.rade a žalovanými
v 2. a 3.rade, ako aj žalovaným v 3. a 1.rade, súd bol toho názoru, že aj žalovaní v 3. a 1.rade sú v

konaní pasívne legitimovaní (správne žalovaní v 3. a 2.rade), aj keď voči nim petit žaloby nesmeruje.
Kúpnopredajná zmluva zo dňa 26. 11. 2008 síce spĺňa všetky formálne náležitosti, aké zákon od
kúpnopredajnej zmluvy vyžaduje, avšak ust. § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka boli porušené. V
kontexte podanej obžaloby v konaní Okresného súdu Prešov pod sp. zn. 5T 13/2011 pre podozrenie
zo spáchania závažného trestného činu voči žalobcovi zo strany žalovaného v 2.rade, súd zhodnotil
aj výpovede účastníkov konania a samotné konanie pri uzatváraní zmluvy. Poukázal na skutočnosť,

ktorá bola preukázaná potvrdeniami od súdnych exekútorov, že matka žalobcu mala pohľadávky voči
Sociálnej poisťovni, ktoré boli vymáhané prostredníctvom exekúcie. Z potvrdení od súdnych exekútorov
vyplýva, že jednotlivé pohľadávky boli splácané pravidelne v opakujúcich sa splátkach. Súd považoval
za preukázané, že bolo jednoznačne v záujme žalovaného v 2.rade predčasne ukončiť splácanie týchto
pohľadávok v rámci exekučného konania tak, aby došlo k výmazu exekučného záložného práva z listu

vlastníctva, týkajúceho sa 4-izbového bytu matky žalobcu, ktoré boli na základe exekučných príkazov na
ňu zriadené. Po výmaze exekučných záložných práv sa potom žalovaný v 2.rade ako záložný veriteľ na
základe zápisu záložného práva pod V 5243/08 z dôvodu postúpenia pohľadávky z prvého záložného
veriteľa UniCredit Bank, a. s., stal jediným záložným veriteľom predmetného bytu. Vôľou žalobcu podľa
súdu nebolo uzatvorenie kúpnej zmluvy ani inej zmluvy, keďže na to nemal dôvod, ktorá jediná vôľa bola

na strane žalovaného v 2.rade. Finančné prostriedky od žalovaného v 2.rade boli poskytnuté žalobcovi
za účelom vyplatenia pohľadávok jeho matky v exekučných konaniach. Sám žalovaný v 2.rade uviedol,
že odviezol žalobcu k súdnym exekútorom za účelom vyplatenia finančných prostriedkov. Hoci je v
zmluve uvedené, že suma 150 000 Sk bola vyplatená pred podpisom zmluvy, ako je zrejmé z potvrdení
súdnych exekútorov, dňa 26. 11. 2008 bola na Exekútorskom úrade JUDr. Radovana Ferenca zaplatená

suma 41 832 Sk, u Mgr. Petrušku, Exekútorský úrad Humenné dňa 25. 11. 2008 uhradená pohľadávka
do pokladne vo výške 1 773,82 Eur. Spolu tieto sumy predstavujú 95 000 Sk. Nie je pravdou, že pri
podpise zmluvy bola vyplatená suma 150 000 Sk a vôbec nie ako kúpna cena, keďže v čase výplaty
finančných prostriedkov súdnym exekútorom, žalobca ešte nemal vedomosť, že bude uzatvárať nejakú
zmluvu. Z výpovede svedkyne Ing. N. H. súd zistil, že nežiadala ani nedala súhlas s predčasnou výplatou

súdnych exekúcií. Súd bol toho názoru, že žalobca nechcel uzatvoriť dňa 26. 11. 2008 kúpnopredajnú
zmluvu a dosiahnuť prevod vlastníctva jeho nehnuteľnosti na žalovaného v 2.rade, ale jeho skutočnou
vôľou, potom ako mu od žalovaného v 2.rade boli poskytnuté finančné prostriedky, bolo zabezpečiť
pohľadávku v prospech jeho matky. Z tohto dôvodu súd uzavrel, že neexistuje dostatok vážnosti vôle,
čo je základná podmienka spôsobujúca neplatnosť zmluvy v zmysle ust § 37 ods. 1 Občianskeho

zákonníka, keďže právny úkon sa musí urobiť slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.
Samotná skutočnosť postačuje na to, že zmluva je absolútne neplatná a zrušuje sa od začiatku ex tunc.
Právny úkon nie je urobený slobodne, existuje tu nedostatok slobodnej vôle aj vtedy, keď účastník koná
pod nedovoleným nátlakom zo strany druhého účastníka alebo zo strany tretej osoby, ak o tom druhý
vedel a aj to využil. Takýmto nátlakom môže byť priame fyzické donútenie alebo bezprávna vyhrážka.

Berúc do úvahy informácie z vyšetrovacieho spisu a obžaloby Okresného súdu Prešov, ktoré preukazujú
dlhodobý psychický nátlak vyvíjaný na rodinu žalobcu zo strany žalovaného v 2.rade, súd bol toho
názoru, že pri uzatváraní tejto zmluvy absentovala sloboda vôle na strane žalobcu, ktorý zmluvu uzavrel.
Je pravdou, že žalobca podpísal zmluvu bez fyzického donútenia, ale podľa názoru súdu išlo zo strany
žalovaného v 2.rade o psychické donútenie a to takej intenzity, ktorá vzbudzovala u žalobcu dôvodný

strach a za tejto situácie žalobca zmluvu uzavrel.

Súd považoval zmluvu za neplatnú aj z dôvodu rozporu s ust. § 39 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého zmluva svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza. Aj keď zákonu
neodporovalo samotné uzatvorenie kúpnej zmluvy, pri uzavretí išlo o rozpor so zákonom, pretože

účastníci boli v danom prípade podľa súdu dohodnutí na tzv. prepadnom zálohe s úmyslom obísť
kogentnú právnu úpravu záložného práva, príp. zabezpečovací prevod práva. Platnosť či neplatnosť
právnehoúkonusúdposudzovalsozreteľomnavšetkyokolnostidanéhoprípadu,zaktorýchkprávnemu
úkonu došlo.Ako prejudiciálnu súd riešil otázku týkajúcu sa skutočnosti, že prvotná zmluva medzi žalobcom a
žalovaným v 2.rade je absolútne neplatná. Žalovaný v 2.rade ako nevlastník nemohol previesť vlastnícke

právo na iný subjekt, teda žalovaného v 3.rade a ten následne na žalovaného v 1.rade. Z absolútne
neplatnej kúpnej zmluvy nemohla vzniknúť ani dobromyseľnosť nadobudnutia vlastníckeho práva
žalovaným v 3. a 1.rade. Nebolo im možné poskytnúť ochranu ako dobromyseľným nadobúdateľom
nehnuteľnosti. Absolútne neplatný právny úkon nespôsobuje právne následky ani v prípade, že na jeho
základe už bolo rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti. Vlastnícke právo

nemohol nadobudnúť tak žalovaný v 3.rade ani žalovaný v 1.rade. Vlastníkom nehnuteľností je naďalej
žalobca, a ako taký má právo domáhať sa od niekoho, kto mu neoprávnene zadržuje predmet jeho
vlastníctva, aby mu ho tento vydal. Týmto subjektom je v súčasnosti žalovaný v 1.rade, a preto súd
žalobe v celom rozsahu vyhovel.

O trovách konania účastníkov súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak,

že priznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 2 004,97 Eur pozostávajúcu z trov
právneho zastúpenia vo výške 1 872,47 Eur a zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 132,50 Eur,
ktoré špecifikoval, k zaplateniu ktorej zaviazal žalovaných v 1. a v 3.rade spoločne a nerozdielne.

V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalovaný v 1.rade. Namietal nesprávny

právny záver, ako aj nevykonateľnosť rozsudku. Poukázal na to, že žalobca nepredložil žiaden
relevantný dôkaz o tom, že mu suma 150 000 Sk bola poskytnutá ako pôžička, či údajná pôžička a ani to,
kedy mala byť údajne splatená. Samotný žalobca len tvrdil, že mu údajne bola poskytnutá pôžička, avšak
ju údajne žalovaný v 2.rade odmietol prijať. Tvrdenia žalobcu o údajnej pôžičke sú nepravdivé, lebo
podľa názoru žalovaného v 1.rade medzi žalobcom a žalovaným v 2.rade došlo k uzatvoreniu riadnej

kúpnej zmluvy. Namietal nesprávne hodnotenie výpovede žalobcu, jeho rodičov v kontexte s podanou
obžalobou na žalovaného v 2.rade v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Prešov. Ďalej
namietal nesprávny záver súdu o eminentnom záujme o splatení vymáhaných pohľadávok Ing. N. H.
žalovaným v 2.rade, ako aj namietal nevykonateľnosť uloženej povinnosti žalovanému v 1.rade.Uviedol,
že absentuje výrok, podľa ktorého by bolo jeho vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti popreté,

v zmysle ktorého by bolo vlastníctvo predmetných nehnuteľností dané žalobcovi. Poukázal na to, že
nedošlo k zmene vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, naďalej je ich vlastníkom, a preto
nemôže byť povinný ich vydať. Podľa jeho názoru predmetom konania mala byť žaloba o určenie
vlastníckeho práva, nakoľko len na základe právoplatného rozsudku o určení vlastníctva je možné
vykonať zmenu vlastníctva v katastri nehnuteľnosti. Z tohto dôvodu navrhol zrušiť napadnutý rozsudok

alebo zmeniť a žalobu zamietnuť. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

V zákonom stanovenej lehote podali proti rozsudku odvolanie žalovaní v 2. a 3.rade. Namietali jeho
nepreskúmateľnosť z dôvodu, že súd prvého stupňa nerozhodol vo vzťahu k ním. Trvali na tom, že nie
sú v konaní pasívne legitimovaní. Navyše podľa ich názoru napadnutý rozsudok je nevykonateľný, a

preto ho navrhli zmeniť a žalobu zamietnuť. Uplatnili si náhradu trov konania.

Právny zástupca žalobcu vo vyjadreniach k podaným odvolaniam žalovaných navrhol napadnutý
rozsudok potvrdiť. Poukázal na to, že v zmysle doterajšej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky v konaní sp. zn. 3Cdo 144/2010 bola právoplatne skončená obdobná vec. Ďalej poukázal na

princíp právnej istoty vyplývajúci z ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.
IV. ÚS 75/2009, podľa ktorého princíp právnej istoty spočíva v tom, že všetky subjekty práva môžu
odôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych
predpisov,ktorébudúvykladaťsprávne,akoajaplikovať.Taktiežpoukázalnaspravodlivésúdnekonanie
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a z neho vyplývajúci princíp

rovnosti zbraní, ktorý je súčasťou základného práva na súdnu ochranu. Z tohto dôvodu navrhol potvrdiť
napadnutý rozsudok. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania, ktoré špecifikoval.

Uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 4Co 42/2012-223 zo dňa 16. 11. 2012 odvolací súd vrátil
vec súdu prvého stupňa na rozhodnutie podľa § 166 Občianskeho súdneho poriadku z dôvodu, že

podľa názoru odvolacieho súdu napadnutým rozhodnutím súd nerozhodol vo veci samej vo vzťahu k
žalovaným v 2 a 3.rade, okrem výroku o trovách konania, lebo všetkým žalovaným uložil povinnosť
spoločne a nerozdielne nahradiť trovy konania úspešnému žalobcovi.Následne súd prvého stupňa dopĺňacím rozsudkom č. k. 25C 171/2009-233 zo dňa 21. 01. 2013 uložil
povinnosť žalovaným v 2. a 3.rade vydať žalobcovi nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX, k. ú. E., parc.
č. KN C 6254/6 - záhrada o výmere 390 m2 a na nej stojaca záhradná chatka, súp. č. XXXX v lehote 3 dní

odprávoplatnostirozsudku,akoajuložilpovinnosťžalovanýmv1.-3.radenahradiťžalobcovispoločnea
nerozdielne trovy právneho zastúpenia vo výške 214,54 Eur v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení dopĺňacieho rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že hoci proti žalovaným v 2. a
3.rade petit žaloby priamo nesmeruje, vzhľadom na predmet konania a potrebu posúdenia platnosti

kúpnopredajných zmlúv uzatvorených medzi žalobcom a žalovaným v 2.rade, ako aj žalovaným v 3.rade
a žalovaným v 2.rade (správne v 1.rade), súd bol toho názoru, že žalovaní v 2. a 3.rade sú pasívne
legitimovaní a je namieste voči ním žalobe vyhovieť.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že priznal
žalobcovi ďalšiu náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 214,54 Eur, k zaplateniu ktorých zaviazal

žalovaných v 1. a 3.rade spoločne a nerozdielne.

Opravným uznesením č. k. 25C 171/2009-235 zo dňa 07. 02. 2013 súd prvého stupňa opravil
odôvodnenie predmetného rozsudku na str. 5 ods. 8 posledná veta, ktorá sa týkala označenia
žalovaných v 3. a 2.rade, kde bolo nesprávne uvedené „žalovanými v 3. a 1.rade“.

V zákonom stanovenej lehote podal proti dopĺňaciemu rozsudku v spojení s opravným uznesením
odvolanie žalovaný v 1.rade. Opätovne namietal skutočnosti vyplývajúce z podaného odvolania proti
rozhodnutiu vo veci samej. Uloženie povinnosti žalovaným v 2. a 3.rade považoval za nesprávne, lebo
právny zástupca žalobcu navrhol zamietnuť žalobu voči žalovaným v 2.a 3.rade a súd i napriek tomu

žalobe vyhovel. Taktiež nesúhlasil s priznanou náhradou trov konania, ktorú nepovažoval za účelnú.
Namietal, že ďalšie pojednávanie z dôvodu rozhodnutia o celom predmete konania nezavinil.

V zákonom stanovenej lehote podali proti dopĺňaciemu rozsudku odvolanie žalovaní v 2. a 3.rade.
Opätovne namietali, že nie sú pasívne legitimovaní v spore, že nie sú detentormi spornej nehnuteľnosti,

a preto navrhli zmeniť napadnutý rozsudok a žalobu zamietnuť. Uplatnili si náhradu trov konania.

Právny zástupca žalobcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť napadnutý dopĺňací
rozsudok. Trval na písomných vyjadreniach vo veci samej. Poukázal na obdobnú vec týkajúcu sa
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Ncdo 2/2006, ako aj sp. zn. 3Cdo 114/2010.

Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania, ktoré špecifikoval.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 zákona
č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie
mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 Občianskeho súdneho poriadku, bez

nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) a dospel k záveru, že odvolania
žalovaných sú dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého
stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva
ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny
predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Z obsahu spisu, ako aj odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa
na základe zisteného skutkového stavu, vzhľadom na navrhovaný petit rozhodnutia vec nesprávne
právne posúdil.

Vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva. Žalobca sa domáhal ochrany vlastníckeho

práva, t. j. prostredníctvom reividikačnej žaloby, t. j. na vydanie veci, v danom prípade nehnuteľnosti.
Z pripojených listinných dôkazov, najmä LV č. XXXX k. ú. E., nepochybne vyplýva, že vlastníkom
zapísaným v katastri nehnuteľnosti spornej nehnuteľnosti je žalovaný v 1.rade. Súd prvého stupňa
vychádzal zo žaloby ako žaloby na plnenie i napriek tomu, že uložená povinnosť žalovaného v1.rade vydať predmetnú nehnuteľnosť nespôsobí zánik vlastníckeho práva žalovanému v 1.rade. Táto
namietaná skutočnosť spojená s nevykonateľnosťou napadnutého rozhodnutia bola opodstatnená.

Určovaciažalobajeprípustnáprispornosti právnychvzťahochknehnuteľnostiamevidovanýchvkatastri
nehnuteľnosti, ak rozsudok vyhovujúci žalobe môže privodiť zosúladenie evidovaného a právneho stavu
(Zo súdnej praxe č. 48/2004). V takom prípade, ak žalovaný je zapísaný v katastri nehnuteľností ako
vlastník spornej nehnuteľnosti, žalobca má naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho
práva. Povinnosť vydať hnuteľnú, resp. nehnuteľnú vec prichádza do úvahy vtedy, ak vec je žalovaným

neoprávnene zadržiava.

V danom prípade napadnutým rozhodnutím nedôjde k zmene vlastníckeho práva žalovaného v 1.rade.
Žalobca má právo domáhať sa určenia vlastníckeho práva po predchádzajúcom posúdení neplatnosti
namietanej kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným v 2.rade a následne na ňu
nadväzujúcich zmlúv medzi žalovanými. Na túto skutočnosť žalovaní správne poukázali. Z tohto

dôvodu namietané nesprávne právne posúdenie ako žaloby na plnenie, odvolací súd považoval za
opodstatnené a odvolanie žalovaného v 1.rade v tejto časti za dôvodné.

Za dôvodné považoval odvolací súd aj odvolanie žalovaných v 2. a 3.rade, ktorým bola následne
dopĺňacím rozsudkom uložená povinnosť vydať spornú nehnuteľnosť, ktorej navyše oni nie sú ani

vlastníkmi. Súd prvého stupňa nesprávne postupoval, pokiaľ na základe dopĺňacieho rozhodnutia žalobe
aj voči žalovaným v 2. a 3.rade vyhovel, pretože v sporovom konaní je súd viazaný navrhovaným petitom
(§ 153 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku). Z obsahu spisu vyplýva, že právny zástupca žalobcu vo
vzťahu k žalovaným v 2. a 3.rade pri rozhodovaní o zmene petitu žaloby vo vzťahu k ním petit neupravil.
Na pojednávaní nariadenom po vrátení veci odvolacím súdom za účelom rozhodnutia o celom predmete

konania, žiadal voči žalovaným v 2. a 3.rade žalobu zamietnuť z dôvodu, že boli označení v konaní
formálne. Tieto namietané skutočnosti týkajúce sa nedostatku pasívnej legitimácie žalovaných v 2. a
3.rade, ako aj rozhodnutie súdom prvého stupňa nad rámec navrhovaného petitu vo vzťahu k týmto
účastníkom boli dôvodné. Zákonné podmienky na rozhodnutie súdu nad petit uplatnený žalobcom v
danom prípade splnené neboli (§ 153 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku).

Z týchto dôvodov odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v súlade s ust. § 221 ods. 1 písm. h/
Občianskeho súdneho poriadku a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku).

Nesprávne právne posúdenie spočívalo v právnom posúdení navrhovaného petitu vo vzťahu k
žalovanému v 1.rade, ktorý je zapísaný ako vlastník na liste vlastníctva v katastri nehnuteľností.
Z doposiaľ vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by žalovaný v 1.rade neprávom zadržiaval
nehnuteľnú vec, ktorá je predmetom sporu. Navyše táto podmienka uloženia povinnosti vydať
nehnuteľnú vec žalovaným v 2. a 3.rade nebola taktiež splnená, lebo žalovaní v 2. a 3.rade nie sú ani

zapísaní v katastri nehnuteľnosti a spornú nehnuteľnosť neoprávnene nezadržiavajú.

V záujme neprejudikovania rozhodnutia vo veci samej týkajúceho sa predbežného posúdenia a
namietanej absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 2.rade,
odvolacísúdktomunezaujalvecnéstanoviskoanivovzťahukďalšímuplatnenýmodvolacímnámietkam

žalovaného v 1.rade.

Podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade je právom žalobcu domáhať sa ochrany vlastníckeho
práva prostredníctvom určovacej žaloby na určenie vlastníckeho práva po predchádzajúcom posúdení
namietanej neplatnosti kúpnej zmluvy, na ktorom určení má žalobca naliehavý právny záujem (§ 80

písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku).

Žalobou na vydanie veci má právo domáhať sa vlastník predmetnej veci, ktorá je od toho, kto
mu ju neprávom zadržiava, čo v danom prípade splnené nie je. Vlastnícka žaloba o vydanie veci
(reividikácia)môžemaťúspechibavtedy,akžalobcapreukážesvojevlastníckeprávo(žalobajeprávnym

prostriedkom ochrany vlastníka) a ďalej preukáže, že mu vec žalovaný zadržuje neprávom (Z III.).

V ďalšom konaní je úlohou súdu prvého stupňa opätovne posúdiť zistený skutkový stav. V prípade, že
nedôjde k zmene petitu navrhovaného rozhodnutia, je potrebné vychádzať z preukázaných skutočnostía druhu žaloby na ochranu vlastníckeho práva s tým, že domáhať sa vydania veci má účastník len vo
vzťahu k tomu, kto mu je neprávom zadržiava. Takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre zápis do
katastra, lebo vo výrokovej časti, ktorá je záväzná nie je riešená otázka platnosti právneho úkonu, ktorá

by mala za následok zmenu vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam.

Podľa ust. § 226 Občianskeho súdneho poriadku, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Podľa ust. § 224 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí
o veci.

Vzhľadom na zrušenie napadnutého rozhodnutia v spojení s dopĺňacím rozsudkom a opravným
uznesením v celom rozsahu, odvolací súd zrušil aj súvisiaci výrok o trovách konania. Vo vzťahu k

namietanej priznanej náhrade trov konania z titulu rozhodovania o celom predmete konania odvolací
súd v záujme neprejudikovania rozhodnutia v tejto veci, ako aj s prihliadnutím na zrušenie rozhodnutia
vo veci samej nezaujal vecné stanovisko. O trovách konania bude rozhodnuté opätovne súdom prvého
stupňa.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné.