Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. február 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 43Sa/21/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2017200238
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2017200238.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave sudcom JUDr. Ľubomírom Bundzelom v právnej veci žalobkyne: MUDr. W. B.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, XXX XX Q., zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária
ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., Dobšinského 12, 811 05 Bratislava, proti žalovanému Sociálna
poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 28297-3/2017-BA zo dňa 25.5.2017, takto

r o z h o d o l :

I. Súd rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia číslo 28297-3/2017-BA zo dňa 25. mája 2017 z r u š
u j e a vec jej v r a c i ana ďalšie konanie.

II. Žalobkyni sa priznáva právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa v konaní domáhala preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. 28297-3/2017-
BA zo dňa 25.5.2017, ktorým žalovaný zamietol jej odvolanie a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne,
pobočky Galanta č. 700-0600001817-GC09/17 zo dňa 4.1.2017 určujúce, že: „Samostatne zárobkovo
činnej osobe MUDr. W. B. nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie
dňa 30. júna 2006.“

2. Namietala nesprávnosť právneho názoru žalovaného, podľa ktorého zrušením povolenia na

prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia ambulancie klinickej imunoalergológie ku dňu 30.6.2006
žalobkyni povinné nemocenské a dôchodkové poistenie nezaniklo, nakoľko táto bola naďalej držiteľom
licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe vydanej Slovenskou lekárskou komorou, ktorá
zakladá status samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO) na účely sociálneho poistenia. Mala za
to, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a súčasne došlo
k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za
následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Podľa jej názoru rozhodnutie neobsahuje náležitosti

vyžadované ustanovením § 209 zákona o sociálnom poistení nakoľko z neho nie je zrejmé, na
základe ktorého právneho predpisu bolo rozhodnuté, vo výroku rozhodnutia absentuje akýkoľvek
odkaz na relevantný právny predpis a z odôvodnenia taktiež nevyplýva, ktorý predpis oprávňuje
Sociálnu poisťovňu na zmenu predchádzajúceho rozhodnutia o zániku poistenia s odstupom viac ako
jedného roka. Sociálna poisťovňa ju naviac v rozpore s ustanovením § 3 ods.2 Správneho poriadku
neupovedomila o začatí predmetného konania a neposkytla jej možnosť vyjadriť sa k podkladom
rozhodnutia.

Žalobkyňa mala za to, že zrušením povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia jej
zaniklo postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby, čoho dôkazom je aj skutočnosť, že požiadala
o zrušenie registrácie pre daň z príjmu u príslušného správcu dane a štatistickému úradu oznámila
údaje potrebné pre zrušenie identifikačného čísla organizácie. Nebola si vedomá toho, že licencia navýkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár je oprávnením zakladajúcim status SZČO,
licenciu nikdy nevyužívala a nemala na ňu žiaden príjem. V tejto súvislosti poukázala na právny
názor Krajského súdu v Prešove vyslovený v rozhodnutí 2Sa/4/2017, podľa ktorého preskúmavané

rozhodnutie žalobkyne ( v obdobnej veci) bolo vydané v rozpore so zákonom pre nesprávne právne
posúdenie veci a správne orgány sa nezaoberali tým, či žalobkyňa skutočne vykonával činnosť
samostatne zárobkovo činnej osoby.
Výklad zákona žalovaným považuje za formalistický a nespravodlivý a nakoľko reálne samostatnú
zárobkovú činnosť nevykonával, má za to, že ako poistenec nespadá pod režim povinného poistenia

podľa § 21 ods.1 v spojení s § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z.
Žalobkyňa namietala aj voči tomu, že ju správny orgán neupovedomil o začatí predmetného
nedávkového konania a neposkytol jej možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia.

3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

4. Uvádzal, že na účely sociálneho poistenia sa za samostatne zárobkovo činné osoby považujú fyzické
osoby vymedzené v § 5 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Skutočnosťou
rozhodujúcou na nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely
sociálneho poistenia s účinnosťou do 31.12.2010 je výkon určenej činnosti alebo udelenie oprávnenia
na výkon takejto určenej činnosti. Ak fyzická osoba spĺňa právnu kvalifikáciu samostatne zárobkovo

činnej osoby, t.j. ak napríklad má oprávnenie prevádzkovať živnosť, má oprávnenie na vykonávanie
činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon
je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, nadobúda fyzická osoba v zmysle právnej
úpravy účinnej do 31.12.2010, status samostatnej zárobkovo činnej osoby. Podľa § 5 písm. c) zákona
č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2010 sa za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa

osobitného predpisu, ktoré zakladá fyzickej osobe status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely
sociálnehopoistenia,považujúpovolenienaprevádzkovaniezdravotníckehozariadeniaalebopovolenie
vydané podľa osobitného predpisu a licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A) vydané
podľazákonač.578/2004Z.z.vzneníneskoršíchpredpisov.Žalobkyňabolapovažovanázasamostatne
zárobkovo činnú osobu na účely sociálneho poistenia podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. v

zneníúčinnomdo31.12.2010nazákladepovolenianaprevádzkovaniezdravotníckehozariadenia,ktoré
bolo zrušené dňom 30.6.2006 rozhodnutím Trnavského samosprávneho kraja, č. j. TA/2006/2522 zo
dňa 15.5.2006. V čase, kedy bolo žalobkyni zrušené povolenie prevádzkovať zdravotnícke zariadenie,
bola však aj držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár číslo: L1A/
TT/0572/06, vydanej Slovenskou lekárskou komorou dňa 1.3.2006. Licencia na výkon samostatnej

zdravotníckej praxe /§ 68 ods. 1 písm. a)/ vykonávanej podľa § 10 zákona č. 578/2004 Z.z. v znení
neskorších predpisov, označovaná ako L1A, na základe ktorej môžu samostatnú zdravotnícku prax
vykonávaťzdravotníckipracovnícinapr.vpovolanílekár,logopéd,psychológ,sapovažujezaoprávnenie
na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu a zakladá držiteľovi tejto licencie status samostatne
zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia. Túto licenciu nie je povinná mať fyzická osoba v

pracovnom pomere. Ak samostatne zárobkovo činná osoba dosiahne v predchádzajúcom kalendárnom
roku príjem podľa § 6 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov alebo výnos súvisiaci
s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou vyšší ako ustanovuje zákon č. 461/2003 Z.z.
v znení neskorších predpisov, vzniká jej od 1. júla kalendárneho roka povinné nemocenské poistenie
a povinné dôchodkové poistenie, ktoré trvá až do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka, kedy

dochádza k opätovnému posudzovaniu príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti
alebo výnosov súvisiacich s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou. Zánik povinného
nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby
je podmienený nielen nedosiahnutím príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti
alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ale aj stratou

právneho postavenia samostatnej zárobkovo činnej osoby. Na základe príjmu z podnikania a z inej
samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý žalobkyňa dosiahla za rok 2004 (1 118 792,00 Sk) vzniklo
žalobkyni povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej
osoby od 1.7.2005 do 30.6.2006 a keďže žalobkyňa bola držiteľom oprávnenia na vykonávanie činnosti
podľa osobitného predpisu aj po 30.6.2006, povinné poistenie jej týmto dňom nezaniklo. Tvrdenie

žalobkyne, že si nebola vedomá toho, že licencia L1A je oprávnením zakladajúcim status samostatne
zárobkovo činnej osoby, nemá vplyv na zákonnosť rozhodnutia a je de fakto stotožnením sa s právnym
názorom žalovaného. Poukazovala tiež na to, že zákon nevylučuje súbeh poistení a nestanovuje ani
lehotu, v ktorej je Sociálna poisťovňa povinná rozhodnúť o vzniku, prerušení alebo zániku sociálnehopoistenia v sporných prípadoch, a že po prvýkrát o zániku poistenia žalobkyni rozhodla pobočka dňa
4.1.2017. Vo veci nebola a ani nemohla byť nariadená obnova konania nakoľko samotným predložením
registračnéholistu-odhláškynedochádzakprávoplatnémuukončeniuvecitýkajúcejsazánikupoistenia.

Žalovaný poukazoval aj na rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne č.k. 25Sa/2/2017 a 25Sa/1/2017,
Krajského súdu v Nitre č.k. 23Sa/16/2017 a Krajského súdu v Žiline č.k. 25Sa/17/2017, ktorými boli
žalobyvobdobnýchveciachzamietnuté.Vsúvislostisprocesnýmipochybeniamipoukázalanarozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžso/20/2010 zo dňa 24.2.2011, v ktorom bol vyslovený právny názor,
že konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne je začaté odo dňa, keď

príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania prvý úkon (§ 185 ods.
4 zák.č. 461/2003 Z.z.). Tento zákon nekonkretizuje o aký úkon má ísť, a preto za prvý úkon je možné
považovať aj doručenie rozhodnutia, pokiaľ Sociálna poisťovňa disponovala potrebnými a dostatočnými
podkladmi pre rozhodnutie. Sociálna poisťovňa nemá v danej veci podľa zákona o sociálnom poistení
ani povinnosť, aby o začatí konania upovedomila všetkých známych účastníkov konania, ako to ukladá
správny poriadok. Súčasne poukázala na to, že zákon o sociálnom poistení, ktorý nadobudol účinnosť

1.1.2004 ustanovuje špeciálnu právnu úpravu konania vo veciach sociálneho poistenia, pričom v ust.
§ 172 ods. 1 vylučuje použitie všeobecného predpisu o správnom konaní, t.j. zákona č. 71/1967 Zb. v
znení neskorších predpisov.

5. Súd za splnenia procesných podmienok prejednal vec v neprítomnosti účastníkov, keď právny

zástupca žalobkyne ako aj žalovaný mali doručenie predvolania riadne vykázané, svoju neúčasť
na pojednávaní vopred ospravedlnil iba žalovaný a s procesným postupom súdu vyslovil súhlas,
správny súd sa oboznámil s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného
správneho orgánu a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby.

6. Súd preskúmaval zákonnosť rozhodnutia zo dňa 25.5.2017, ktorým žalovaný zamietol odvolanie
žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Galanta zo dňa 4.1.2017 určujúce, že
žalobkyni povinné nemocenské a dôchodkové poistenie nezaniklo dňa 30.6.2006, na základe zistenia,
žehocipovolenievydanéžalobkyninaposkytovaniezdravotnejstarostlivostivneštátnomzdravotníckom
zariadení bolo rozhodnutím Trnavského samosprávneho kraja ku dňu 30.6.2006 zrušené, táto naďalej

mala postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby, nakoľko bola držiteľom licencie na výkon
samostatnej zdravotníckej praxe č. L1A/TT/0572/06.

7. Skutkové okolnosti prípadu týkajúce sa najmä vydania povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho
zariadenia a jeho zrušenia, licencie žalobkyne na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A)

a podanie odhlášky z poistenia ku dňu 30.6.2006 neboli v konaní medzi účastníkmi spornými.
Sporné zostalo právne posúdenie otázky, či žalobkyňa zrušením rozhodnutia o povolení prevádzkovať
zdravotnícke zariadenie dňom 30.6.2006 stratila postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby, alebo
či jej toto postavenie zostalo zachované ako držiteľovi licencie L1A na výkon samostatnej zdravotníckej
praxe .

8. V zmysle § 22 ods. 2 a § 23 ods. 2 SSP (zák. č. 162/2015 Z.z.) pri preskúmavaní napadnutého
rozhodnutia posudzoval súd žalobu fyzickej osoby majúcej charakter žaloby v sociálnych veciach
neformálne a aj nad rámec žalobných dôvodov.

9. Hoci na konanie a rozhodovanie žalovaného sa podľa § 172 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.
o sociálnom poistení nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní - zákon č. 71/1967 Zb.
(Správny poriadok), platia preň ústavné princípy a všeobecné zásady vzťahujúce sa na konanie orgánov
verejnej správy v zmysle Rezolúcie (77) 31 Výboru ministrov RE, vrátane práva na prerokovanie veci
v prítomnosti účastníka ako základného práva vyplývajúceho z článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej

republiky nie len pre konania súdne (Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 83/93), práva na dostatočné,
zrozumiteľné a logické odôvodnenie rozhodnutia, ako aj princípu predvídateľnosti rozhodnutia.

10. Z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že v danom prípade ústavné právo na prerokovanie veci
v prítomnosti účastníka bolo postupom správnych orgánov vo veci porušené, ako to vyplýva už zo

skutočnosti, že začatie konania nebolo žalobcovi pobočkou Sociálnej poisťovne oznámené a nebolo
mu tak umožnené k podkladom rozhodnutia sa vyjadriť napriek tomu, že podľa označenia aplikovaného
ustanovenia § 178 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z. by malo ísť o sporný prípad zániku
sociálneho poistenia. Súčasne, vzhľadom na časový odstup medzi skutočnosťami, z ktorých žalovaný aprvostupňový správny orgán vychádzali, a vydaním prvostupňového rozhodnutia (takmer 11 rokov!) ide
o rozhodnutie bez pochybností nepredvídateľné, naviac, z hľadiska zrozumiteľného vysvetlenia dôvodu
vydania rozhodnutia, ozrejmenia úvah správneho orgánu pri hodnotení dôkazov a aplikácii právnych

predpisov trpiace obsahovými nedostatkami a nezodpovedajúce požiadavkám ustanovenia § 209 ods. 4
zákona o sociálnom poistení - odôvodnenie rozhodnutia obsahuje citáciu ustanovení § 5 a § 21 zákona
bez jeho identifikácie ( hoci z obsahu záhlavia /?/ rozhodnutia aplikovaný právny predpis nepochybne
identifikovaťmožno,údajeopríjmežalobkynezarok2004akonštatovanie existencielicenciežalobkyne
L1A po dátume 30.6.2006, z čoho správny orgán bez ďalšieho vysvetlenia vyvodzoval, že žalobkyňa

má postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby, a že jej povinné poistenie nezaniklo 30.6.2006.

11. Rozhodnutie žalovaného ako odvolacieho orgánu obsahuje širšie skutkové a právne zdôvodnenie,
vzhľadom na nemožnosť účastníka oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia a obsahové nedostatky
prvostupňového rozhodnutia obmedzujúce argumentačné možnosti odvolateľa je však aj jeho
rozhodnutie potrebné považovať za arbitrárne. Pritom argumentácia žalovaného právnym názorom

Najvyššieho súdu SR vysloveným v rozhodnutí sp. zn. 7Sžso/20/2010, v súvislosti so spôsobom začatia
konania, je nedôvodnou už vzhľadom na skutočnosť, že uvádzané rozhodnutie Najvyššieho súdu bolo
vydané v skutkovo a právne rozdielnej veci, v ktorej podklady rozhodnutia správneho orgánu pochádzali
od samotného účastníka správneho konania.

12. Konštatovanie žalovaného v odôvodnení rozhodnutia, že napadnuté (prvostupňové) rozhodnutie
spĺňa všetky zákonné náležitosti uvedené v § 209 zákona o sociálnom poistení, t.j. má dostatočne určitý
a presný výrok, rozhodnutie je náležite odôvodnené a sú v ňom uvedené právne predpisy, na základe
ktorýchprvostupňovýorgánrozhodol,jeformálnym,nemajúcimoporuvskutočnomobsahuodôvodnenia
rozhodnutia pobočky Galanta zo dňa 4.1.2017, nezohľadňujúcim požiadavku zákona na ozrejmenie

úvahprihodnotenídôkazovapoužitíprávnychpredpisov,t.j.zrozumiteľnévysvetlenieajsúvislostímedzi
citovanými predpismi a jednotlivými údajmi a skutočnosťami uvedenými v odôvodnení rozhodnutia. V
neposlednom rade, naplnením požiadavky § 209 ods. 3 zákona o sociálnom poistení na to, aby výrok
rozhodnutia obsahoval aj uvedenie právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, nie je označenie
§ 178 ods.1 písm. a) tohto zákona, ktorý upravuje iba vecnú príslušnosť pobočky poisťovne. Nejde o

hmotnoprávneustanovenie,zktoréhomožnovyvodzovaťzánikčinezánikpovinnéhopoistenia,oktorom
bolo rozhodnuté.

13. Čo sa týka právneho posúdenia veci, súdu je nielen z vyjadrení a podaní účastníkov v tomto
konaní známe, že súdna prax nie je vo vzťahu k danej problematike jednotná a ustálená, čo sa

prejavuje v rozdielnych výstupoch všeobecných súdov v obdobných súdnych sporoch, pričom doposiaľ
v tomto smere nebolo prijaté pre rozhodovanie záväzné stanovisko. Súd preto pri posudzovaní
veci zohľadňoval nielen logický význam ustanovení zákona, ale aj účel súvisiacej právnej úpravy
a samotného nemocenského a dôchodkového poistenia (primárne je ním zabezpečenie lekárskej
starostlivostiafinančnézabezpečenieobčanovvnepriaznivýchživotnýchobdobiach),naplneniektorého

v danom prípade rozhodnutím správnych orgánov vo veci aj vzhľadom na už konštatovaný časový
odstup zjavne nebolo sledované. Aj podľa vyjadrenia žalovaného bola žalobkyňa pre účely sociálneho
poistenia ako samostatne zárobkovo činná osoba posudzovaná na základe rozhodnutia o vydaní
povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, ktoré bez pochybností je oprávnením na
vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu v zmysle § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení.

Logickým potom je záver, že zánikom tohto povolenia dňom 30.6.2006 na základe rozhodnutia
Trnavského samosprávneho kraja č. TA/2006/2522 zo dňa 15.5.2006 boli naplnené podmienky aj pre
zánik povinného poistenia podľa § 21 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého
povinnénemocenskéadôchodkovépoisteniezanikávždysamostatnezárobkovočinnejosobeuvedenej
v § 5 písm. b) a c) dňom zániku týchto oprávnení. Nie je súčasne dôvodná právna konštrukcia, podľa

ktorej okamihom zániku tohto povinného poistenia „nastúpil“ iný dôvod povinného poistenia spočívajúci
v skutočnosti, že žalobkyňa v tom čase bola držiteľom licencie L1A na výkon samostatnej zdravotníckej
praxe, napriek tomu, že na jej základe žiadnu činnosť nevykonávala a nemala z nej žiadne príjmy (podľa
tvrdenia žalobkyne, ktoré nebolo rozporované).

14. Licencia L1A je podľa § 3 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z.z. dokladom, na základe ktorého je
možný výkon zdravotníckeho povolania jednou z jeho foriem, ktorý (výkon zdravotníckeho povolania)
nie je dôvodné stotožňovať s vykonávaním činnosti podľa osobitného predpisu v zmysle § 5 písm.
c) zákona o sociálnom poistení. Samotná licencia pre výkon samostatnej zdravotníckej praxe jejdržiteľom nepostačuje, ako to podľa názoru súdu vyplýva už z definície obsiahnutej v ust. § 10 ods.
1 a 2 zák. č. 578/2004 Z.z., podľa ktorej samostatná zdravotnícka prax je poskytovanie zdravotnej
starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ - t.j. osoba poskytujúca

zdravotnú starostlivosť na základe povolenia, alebo na inom mieste ako v zdravotnom zariadení. Týmito
okolnosťami sa však žalovaný podľa obsahu rozhodnutia nezaoberal.

15. Z vyššie uvádzaných dôvodov súd v tomto konaní primárne preskúmavané rozhodnutie žalovaného
zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d) ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a podľa písm. g)

tohto zákonného ustanovenia z dôvodu porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verenej správy,
ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, a vec mu vrátil na ďalšie konanie v
naznačenom smere, pričom vzhľadom na kompetencie žalovaného ako odvolacieho orgánu pri náprave
pochybení prvostupňového správneho orgánu z hľadiska naplnenia účelu tohto konania nepovažoval za
potrebné navrhované zrušenie rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Galanta zo dňa 4.1.2017.

16. Právo na plnú náhradu trov konania priznal súd v konaní úspešnej žalobkyni podľa § 167 ods.1 SSP,
s tým, že o výške trov bude v zmysle § 175 ods.2 rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku vyšším
súdnym úradníkom.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v

Trnave, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva

(ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné

podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d);
je žalovaným Centrum právnej pomoci.