Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 5, 2018

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 8Csp/116/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7617206061
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Fedorková

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2018:7617206061.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Blažena Fedorková, v spore žalobcu: CRIF - Slovak

Credit Bureau, s.r.o., IČO: 35886013, Malý trh 2/A, 811 08 Bratislava, právne zastúpeného Advokátskou
kanceláriou Herceg, s.r.o., Košická 56, 821 08 Bratislava proti žalovaným: 1.) R. I., W.. XX.X.XXXX,
F. L. Q. XXX, právne zastúpenému JUDr. Annamáriou Zátorskou - advokátkou so sídlom Štefánikovo
námestie 5, Spišská Nová Ves a 2.) H. I., W.. XX.X.XXXX, F. Ú.Q. X o zaplatenie 4.099,86 € s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu voči žalovaným v 1. a 2. rade z a m i e t a .

II. Žalovaní v 1. a v 2. rade majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške

ktorej bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatenia
sumy 4.099,86 eur, so zmluvným úrokom vo výške 11,90 % ročne zo sumy 3.630,78 eur od 28.3.2014
do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 3.630,78 eur od 28.3.2015 do
zaplatenia a náhradu trov konania.

2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalovaní v 1. a 2. rade uzatvorili
dňa 26.6.2012 Zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej sa Slovenská sporiteľňa, a.s. zaviazala

poskytnúť žalovaným 1 a 2 úver vo výške 3.800,- eur. Žalovaní v 1. a 2. rade sa zaviazali splácať
úver v pravidelných mesačných splátkach v sume po 70,66 eur, pričom dátum prvej splátky bol určený
na 15.8.2012 a konečná splatnosť úveru na 15.3.2020. Neoddeliteľnú súčasť zmluvy tvoria Všeobecné
obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a.s.. Slovenskej sporiteľni, ktorej vznikla pohľadávka
voči žalovaným (ďalej len "Pohľadávka"), na sumu celkom vo výške 4.099,86 eur, pričom táto suma
pozostáva z istiny po splatnosti vo výške 3.630,78 eur, z vyčísleného úroku vo výške 343,68 eur, z
úrokov z omeškania z nezaplatenej istiny vo výške 41,28 eur a poplatkov vo výške 84,12 eur vyčíslených

od prvého dňa omeškania žalovaného so splácaním jeho záväzku do dňa postúpenia predmetnej
pohľadávky, t.j. do 27.3.2014. Právny predchodca žalobcu v zmysle § 53 ods. 8 zákona č. 40/1963
Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len "Občiansky zákonník") listom zo dňa
21.2.2014 upozornil žalovaných 1 a 2 na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti Úveru ak žalovaní 1 a 2
neuhradia omeškané splátky v stanovenej lehote 15 dní (ďalej len "Upozornenie") a to podľa článku 7.6
Všeobecných obchodných podmienok. Žalovaní 1 a 2 omeškané splátky v stanovenej lehote neuhradili.
Následne právny predchodca žalobcu v zmysle článku 7.6 Všeobecných obchodných podmienok

vyhlásil listom zo dňa 12.3.2014 mimoriadnu splatnosti Úveru (ďalej len "Vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti") a to ku dňu 11.3.2014 a opakovane vyzval žalovaných 1 a 2 na uhradenie ich celej
pohľadávky, a to do 15 dní od doručenia Vyhlásenia mimoriadnej splatnosti. Žalovaní do dnešného dňa
pohľadávku neuhradili, ani len čiastočne. Slovenská sporiteľňa a žalobca uzatvorili dňa 27.3.2014 vsúlade s ustanovením § 524 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších
predpisov (ďalej len "Občiansky zákonník") Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 0346/2014 CE. V Prílohe
č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok č. 0346/2014/CE je uvedená pod č. 163 aj pohľadávka voči

žalovaným. Na základe uvedeného prešla s účinnosťou od 27.3.2014 na žalobcu pohľadávka zo zmluvy,
jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Žalobca oznámil postúpenie pohľadávky žalovaným
Oznámením zo dňa 1.4.2014, ktorým zároveň vyzval žalovaných na okamžitú úhradu pohľadávky.

3. Žalovaný namietal premlčanie nároku žalobcu. Žaloba bola súdu doručená dňa 20.3.2017, avšak

mimoriadna splatnosť úveru mala nastať dňom 11.3.2014. Ak premlčacia lehota začala plynúť dňa
12.3.2014, tri roky uplynuli dňom 12.3.2017, preto ak žalobca svoje právo uplatnil na súde až dňa
20.3.2017 stalo sa tak po uplynutí premlčacej lehoty.

4. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe namietala, že pohľadávka žalobcu je predmetom
vyporiadania BSM. Žalovaný v 1. rade opustil spoločnú domácnosť v decembri 2012, rozvod nadobudol

právoplatnosť dňom 1.2.2013. Žalovaný si po opustení spoločnej domácnosti zobral všetky dokumenty.
Poprela, že by jej bolo doručené zo strany žalobcu oznámenie o postúpení pohľadávky, ktorá podľa
žalobcu mala byť podpísaná dňom 27.3.2014, ktoré jej malo byť zaslané dňa 1.4.2014 a poukázala na
to, že právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť dňom 11.3.2014 s tým, aby bol dlh
uhradený do 15 dní. Žiadala tiež preskúmať náležitosť zmluvy a jej súlad s predpismi spotrebiteľského

práva a všeobecného práva ako aj platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky a tiež či nárok žalobcu nie
je premlčaný.
5. Žalobca vo vyjadrení k stanovisku žalovaného uviedol, že žalobu na súd podal ešte dňa 12.3.2017 v
elektronickej forme. Žaloba teda bola podaná v rámci premlčacej lehoty.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením v spise predložených listín a to žalobou, výpisom z
obchodného registra, zmluvou o splátkovom úvere, všeobecnými obchodnými podmienkami Slovenskej
sporiteľne, prehľadom poplatkov, výzvou Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 21.2.2014, oznámením o
vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 12.3.2014, s doručenkou žalovaného, oznámením o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti z 12.3.2014 na č.l. 92 s doručenkou žalobkyne, oznámením o postúpení

pohľadávky podľa § 526 Občianskeho zákonníka zo dňa 1.4.2014 vydaným Slovenskou sporiteľňou,
a.s. pod č. l. 96 a 97 spolu s doručenkami, a bol zistený nasledovný skutkový stav.

7. Slovenská sporiteľňa a.s. (ďalej aj "banka") so žalovanými v 1. a 2. rade uzavrela 26.6.2012 zmluvu o
splátkovom úvere, ktorého predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 3.800 eur, ktorý sa žalovaní v 1.

a 2. rade zaviazali splácať v splátkach po 70,66 eur mesačne k 15. dňu v kalendárnom mesiaci, konečná
splatnosť úveru 15.3.2020. Pôvodný veriteľ úverovej zmluvy bola banka, ktorá mala žalobcovi ako
nebankovejspoločnostizmluvouopostúpenípohľadávokz27.3.2014postúpiťpohľadávkuzpredmetnej
úverovej zmluvy.

8. Z výzvy zo dňa 21.2.2014 vyplýva, že Slovenská sporiteľňa a.s. oznámila žalovaným v 1. až 2. rade,
že splácanie predmetnej pohľadávky je v omeškaní k 20.2.2014 vo výške 553,09 eur, pričom ich vyzval
k úhrade pohľadávky. Doklad o tom, že výzva bola reálne vyhotovená a žalovaným 1,2 aj skutočne
zasielaná ( kópie podacích lístkov), žalobca nepredložil.

9. Oznámením zo dňa 12.3.2014 oznámila banka klientom, že ku dňu 11.3.2014 vyhlásila mimoriadnu
splatnosť poskytnutého úveru. Pohľadávku zo Zmluvy v sume 4.068,56 eur boli žalovaní 1,2 vyzvaní
zaplatiť do 15 dní od prevzatia oznámenia. Obe doručenky sú podpísané inými osobami ako žalovanými
1,2.

10. Súd pri posudzovaní veci vychádzal už z ustálenej súdnej praxe týkajúcej sa obdobných sporov.
Predovšetkým zastáva názor, že v danom prípade ide o spotrebiteľský spor, ktorý je sporom medzi
dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúcim zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou
zmluvou (§ 290 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej "CSP").

11. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.12. Zmluva o úvere patrí medzi tzv. absolútne obchody (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka),
avšak právny vzťah medzi stranami založený predmetnou zmluvou o spotrebiteľskom úvere bolo treba
posudzovať i podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré predstavujú základný právny rámec

ochrany spotrebiteľa, popri ostatných zákonoch o ochrane spotrebiteľa (č. 634/1992 Zb., resp. č.
250/2007 Z.z.) a o spotrebiteľských úveroch (č. 258/2001 Z.z., resp. č. 129/2010 Z.z.).

13. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so

spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

15. Žalobca nepopieral postavenie žalovaných v 1. a 2. rade v ich zmluvnom vzťahu so Slovenskou
sporiteľňou, a.s. ako spotrebiteľov, ani spotrebiteľský charakter úveru. Nemôžu preto byť pochybnosti o
použití ustanovení Občianskeho zákonníka na posúdenie celej zmluvy, včítane podmienok, za ktorých

bol úver poskytnutý i prechodu práv a povinností zo zmluvného vzťahu z pôvodného veriteľa na žalobcu.
Základným znakom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať ustanovenia spôsobujúce značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, t. j. neprijateľné
podmienky.

16. Neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú v ustanovení § 53 ods. 4
Občianskeho zákonníka vymedzené iba príkladmo, čo znamená, že nejde o výpočet taxatívny a ako
neprijateľnú podmienku možno vyhodnotiť aj iné zmluvné dojednania, pričom základným kritériom je
vytvorenie nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

17. Podľa § 524 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť
písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s
ňou spojené.

18. Podľa § 525 Občianskeho zákonníka postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr

smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku,
pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie
odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

19. Podľa § 526 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného

odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ
postupníkpostúpeniepohľadávkydlžníkovinepreukáže,zbavísadlžníkzáväzkuplnenímpostupcovi.Ak
postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania
zmluvy o postúpení.

20. Zmluvný vzťah medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalovanými v 1. a 2. rade má charakter
spotrebiteľského úveru, poskytnutého bankou. Už citované ustanovenie § 524 ods. 1 Občianskeho
zákonníka síce veriteľovi, ktorým v tomto prípade bola Slovenská sporiteľňa, a.s., umožňuje svoju
pohľadávku postúpiť na iného aj bez súhlasu dlžníka, v tomto prípade žalobcu, ale za splnenia
podmienok uvedených v ustanovení § 525 Občianskeho zákonníka, teda nesmie odporovať dohode

medzi stranami vzťahu ani zákonu.
21. Súd nezistil, aby postúpeniu pohľadávky Slovenskou sporiteľňou, a.s. na žalobcu bránila dohoda,
ktorá by bola uzavretá medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalovanými v 1. a 2. rade.22. Úver žalovaným bol poskytnutý bankou, ktorá úvery poskytuje na základe bankovej licencie. Bolo
preto povinnosťou súdu zisťovať či boli splnené obmedzenia pre postúpenie pohľadávky bankou na iný
subjekt, naviac v tomto prípade na subjekt nebankový, ktorý zákon o bankách (zákon číslo 483/2001

Z.z. o bankách v znení neskorších predpisov) nepozná.

23. V tejto súvislosti súd uvádza, že vzhľadom na postavenie žalovaných ako spotrebiteľov, bola
daná povinnosť súdu vykonať ex offo súdnu kontrolu zmluvy o úvere, či neobsahuje neprijateľné
zmluvné podmienky, lebo pri spotrebiteľských zmluvných vzťahoch má súd dbať o to, aby nevedomosť

spotrebiteľa nebola na jeho úkor a vyvažovať tak práva a povinnosti oboch strán (porovnaj uznesenie NS
SR vo veci sp. zn. 6Cdo 1/2012). Rovnako tak bol súd povinný zisťovať, či došlo k platnému postúpeniu
pohľadávky, ktorej úhrada je predmetom sporu, pričom v tomto smere súd poukazuje na rozhodnutie
NajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyzodňa28.1.2009sp.zn.1Cdo76/2007alenajmänarozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24. 4. 2018 sp. zn. 1 Cdo 147/2017.

24. Podľa § 89 ods. 1 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách, banka a pobočka zahraničnej banky pri
vykonávaní bankových činností na území Slovenskej republiky uzatvárajú a vykonávajú obchody so
svojimi klientmi na zmluvnom základe v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Klient má
právo na uzavretie zmluvy o obchode v slovenskom jazyku, ako aj na poskytovanie informácií od
banky a pobočky zahraničnej banky, na predkladanie podaní banke a pobočke zahraničnej banky a

na uskutočňovanie inej komunikácie s bankou a pobočkou zahraničnej banky v slovenskom jazyku;
týmto nie je dotknutá možnosť súbežného používania iných jazykov, ak to ustanovuje osobitný zákon
alebo ak sa na tom banka alebo pobočka zahraničnej banky so svojim klientom písomne dohodnú,
pričom klient má právo vybrať si rozhodujúci jazyk pre znenie zmluvy, ak osobitný zákon neustanovuje
inak. Banka alebo pobočka zahraničnej banky si so svojim klientom môžu zmluvne upraviť práva a

povinnosti z obchodov odchylne od zákona alebo osobitného predpisu, ak to zákon ani osobitný predpis
výslovne nezakazuje alebo ak z povahy ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť;
takáto zmluva musí mať formu a podobu vyžadovanú zákonom alebo dohodou účastníkov, pričom banka
a pobočka zahraničnej banky zodpovedá za jej preukázateľné vyhotovenie v listinnej podobe alebo na
inom trvanlivom médiu najneskôr pri uzavretí obchodu a za jej uchovávanie a ochranu podľa § 42 ods.

1 citovaného zákona.

25. Podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky
zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo
len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo

pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením

čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok

a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

26. V zmysle dôvodovej správy k zákonu o bankách mal zákonodarca úpravou § 92 ods. 8 Z. z. o
bankách na mysli oprávnenie banky postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník po stanovenú
dobu napriek písomnej výzve banky v omeškaní. Uvedené ustanovenie malo banku motivovať k tomu,

aby podnikla určité kroky smerujúce k ukončeniu záväzkového vzťahu pri dlhodobom nesplácaní úveru
dlžníkom a nemala by len počas celého trvania zmluvy každý mesiac pripisovať na účet dlžníka úroky,
poplatky, úroky z omeškania a rôzne iné sankcie, aby sa dlh neustále zvyšoval. Takéto správanie
banky nespĺňa požiadavku prístupu s odbornou starostlivosťou, ako to vyplýva zo zákona o ochrane
spotrebiteľa. Nie je v záujme spotrebiteľa, aby po uzavretí úverovej zmluvy s bankou táto kedykoľvek,

počas trvania záväzkového vzťahu postupovala pohľadávku voči spotrebiteľovi tretej osobe, ktorá
napríklad nepodlieha dozoru a dohľadu Národnej banky Slovenska. Takéto konanie banky by sa priečilo
účelu a zmyslu zákona o bankách, keďže poskytovanie úverov a ich správa je špecifickou, osobitne
právnym predpisom upravenou činnosťou.27. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. a
žalovanými v 1. a 2. rade existoval občianskoprávny záväzkový vzťah, titulom zmluvy o spotrebiteľskom

úvere, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou, pretože pri jej uzatváraní žalovaní v 1. a 2. rade ako spotrebitelia
nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti a predchodca žalobcu ako
dodávateľ tak konal.

28. Žalobca sa v konaní od žalovaných v 1. a 2. rade domáhal zaplatenia žalovanej sumy z pohľadávky,

ktorúmalinadobudnúťzmluvouopostúpeníodbanky,pretosúdvprvomradeskúmalaktívnulegitimáciu
na strane žalobcu a dospel k záveru, že nie je daná, pretože v konaní síce žalobca predložil výzvu
Slovenskej sporiteľne, a.s. pre žalovaných v 1. a 2. rade a to z 21.2.2014 s upozornením na ich
omeškanie, avšak nijako nepreukázal ich autenticitu, t.j. že bola výzva skutočne vyhotovená, odoslaná
a aj reálne doručená žalovaným 1,2. Tiež oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti nebolo
žalovaným 1,2 riadne doručené, boli predložené len kópie s podpismi iných osôb ako žalovaných 1,2

bez akéhokoľvek dokladu o ich odoslaní a doručení žalovaným v 1. a 2. rade.

29. Tým sa nepreukázalo platné postúpenie predmetnej pohľadávky na postupníka t.j. žalobcu, ktorý
nie je bankou (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co/722/2015 z 10.8.2016) a tým
neboladodržanáanilehota90kalendárnychdní,ktorájeurčenápreklientovnasplneniesvojhodlhu,čím

môže docieliť nepostúpenie pohľadávky z banky na iný subjekt. Pritom je irelevantné, ak neboli splnené
uvedené podmienky, s akou sumou boli žalovaní v 1. a 2. rade v omeškaní, ak nebolo preukázané
doručenie výzvy a zákonná lehota pred postúpením.

30. Žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno preukázania postupiteľnosti (spôsobilosti na postúpenie)

takejto pohľadávky pôvodného veriteľa Slovenskej sporiteľne, a.s., teda licencovaného subjektu
oprávneného podľa zákona o bankách poskytovať spotrebiteľské úvery, na žalobcu, z ktorého by
mu vzniklo právo vymáhať žalovanú pohľadávku. Nebolo totiž preukázané doručenie písomnej výzvy
veriteľa na splnenie záväzku dlžníkovi podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, pred postúpením jeho
pohľadávky postupníkovi.

31. Písomná výzva upravená v citovanom zákonnom ustanovení (§ 92 ods. 8 veta prvá zákona č.
483/2001 Z.z. o bankách) je faktickým úkonom, ktorý je nevyhnutnou podmienkou možnosti ďalšieho
právneho úkonu, a to postúpenia pohľadávky zo strany banky na osobu, ktorá nie je bankou aj
bez súhlasu jej klienta, po uplynutí zákonom stanovenej lehoty 90 dní. V prípade, ak tento faktický
úkon nebol preukázateľne vykonaný a doručený žalovaným v 1. až 2. rade, nemôže byť platná

ani zmluva o postúpení, z ktorej žalobca odvodzuje svoju aktívnu legitimáciu. Vo všeobecných
obchodných podmienkach Slovenskej sporiteľne a.s. v bode 18.14 sa síce okrem iného uvádza,
že "banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť na tretiu osobu akékoľvek pohľadávky voči klientovi"
avšak zároveň sa tam uvádza, že "klient je oprávnený postúpiť svoje pohľadávky voči banke len s
predchádzajúcim písomným súhlasom banky", čo spôsobuje nerovnováhu v zmluvných vzťahoch v

neprospech spotrebiteľa, preto naň súd neprihliadal ako na platné dojednanie, keďže umožňovalo obísť
splnenie predpokladov pre postúpenie pohľadávky uvedených v § 92 ods. 8 zákona o bankách.

32. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
-žalobcovinímuplatňovanéprávo(nárok),respektívemuvyplývaprocesnéprávositentohmotnoprávny

nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane
žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden
z účastníkov konania nenamieta (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. 2Cdo
205/2009).

33. Nakoľko žalobca nepreukázal, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia v právnom vzťahu,
z ktorého je vyvodzovaný žalobou uplatnený nárok, lebo nepreukázal platné postúpenie predmetnej
pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy z banky na nebankovú spoločnosť, teda svoju aktívnu vecnú
legitimáciu v konaní, súd žalobu voči žalovaným v 1. a 2. rade zamietol ako nedôvodnú.

34. Pokiaľ ide o námietku žalobcu ohľadom uznávacieho prejavu žalovanej, súd vzal v úvahu, že
uznanie dlhu je jednostranným právnym úkonom , ktorý však musí spĺňať všetky náležitosti, ktoré zákon
predpisuje pre právne úkony (§ 34 a nasledujúce Občianskeho zákonníka). Akcentuje tu hlavne vôľažalovanej ako dlžníčky k uznaniu konkrétneho dlhu ( jeho výšky) ktorý je ochotná uhradiť. V danom
prípade prejav žalovanej súd za uznávací prejav nepovažoval.

35. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci (§ 255 ods. 1 C.s.p.).

36. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí (§ 262 ods. 1, 2 C.s.p.).

37. Podľa § 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

38. Vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanými v 1. a 2. rade súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu
trov konania vychádzal zo záveru, že žalobní 1,2 boli v konaní plne úspešní a neexistujú dôvody hodné
osobitného zreteľa pre ktoré by im súd nárok náhradu trov konania priznať nemal, súd preto rozhodol

tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde
Spišská Nová Ves.

Vodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania(§127C.s.p.)uvedie,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť

o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.